Spojené veci C‑317/04 a C‑318/04

Európsky parlament

proti

Rade Európskej únie

Komisii Európskych spoločenstiev

„Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Letecká doprava – Rozhodnutie 2004/496/ES – Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými – Záznamy o cestujúcich lietadlom poskytnuté Úradu colnej správy a ochrany hraníc Spojených štátov amerických – Smernica 95/46/ES – Článok 25 – Tretie krajiny – Rozhodnutie 2004/535/ES – Primeraná úroveň ochrany“

Abstrakt rozsudku

1. Aproximácia právnych predpisov – Smernica 95/46 – Pôsobnosť

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 3 ods. 2; rozhodnutie Komisie 2004/535)

2. Medzinárodné dohody – Záver – Dohoda medzi ES a Spojenými štátmi o spracovaní a postúpení záznamov o cestujúcich lietadlom Úradu colnej správy a ochrany hraníc Spojených štátov amerických

(Článok 95 ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 3 ods. 2 a článok 25; rozhodnutie Rady 2004/496)

1. Rozhodnutie 2004/535 o primeranej úrovni ochrany osobných údajov uvedených v záznamoch o cestujúcich lietadlom poskytnutých Úradu colnej správy a ochrany hraníc Spojených štátov amerických sa týka spracovania osobných údajov, ktorého cieľom je verejná bezpečnosť a iné štátne činnosti týkajúce sa oblasti trestného práva a ktoré je vylúčené z pôsobnosti smernice 95/46 o ochrane fyzických osôb v súvislosti so spracovaním osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov v zmysle článku 3 ods. 2 prvej zarážky uvedenej smernice.

V tejto súvislosti skutočnosť, že osobné údaje zhromažďujú súkromní podnikatelia na komerčné účely a že títo podnikatelia zabezpečujú ich prenos do tretej krajiny, nemení takýto záver, keďže tento prenos patrí do rámca vytvoreného orgánmi verejnej moci na účely verejnej bezpečnosti a nie je nevyhnutný na poskytovanie služieb uvedenými podnikateľmi.

(pozri body 56 – 59)

2. Rozhodnutie 2004/0496 o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postúpení údajov PNR (záznamov o cestujúcich) leteckými dopravcami Úradu pre colnú správu a ochranu hraníc [Úradu colnej správy a ochrany hraníc – neoficiálny preklad] Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických nemohlo byť platne prijaté na základe článku 95 ES v spojení s článkom 25 smernice 95/46 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

Dohoda sa totiž týka spracovania údajov, ktoré je vzhľadom na to, že jeho cieľom je verejná bezpečnosť a iné štátne činnosti týkajúce sa oblasti trestného práva, vylúčené z pôsobnosti smernice 95/46 podľa jej článku 3 ods. 2 prvej zarážky.

(pozri body 67 – 69)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 30. mája 2006 (*)

V spojených veciach C‑317/04 a C‑318/04,

ktorých predmetom sú žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES, podané 27. júla 2004,

Európsky parlament, v zastúpení: R. Passos, N. Lorenz, H. Duintjer Tebbens a A. Caiola, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobca,

ktorého v konaní podporuje:

Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS), v zastúpení: H. Hijmans a V. Perez Asinari, splnomocnení zástupcovia,

vedľajší účastník konania,

proti

Rade Európskej únie, v zastúpení: M. C. Giorgi Fort a M. Bishop, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej vo veci C‑317/04,

ktorú v konaní podporujú:

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: P. J. Kuijper, A. van Solinge a C. Docksey, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: M. Bethell, C. White a T. Harris, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci T. Ward, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

vedľajší účastníci konania,

a proti

Komisii Európskych spoločenstiev, v zastúpení: P. J. Kuijper, A. van Solinge, C. Docksey a F. Benyon, splnomocnení zástupcovia, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanej vo veci C‑318/04,

ktorú v konaní podporuje:

vedľajší účastník konania,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans, A. Rosas a J. Malenovský, sudcovia N. Colneric (spravodajkyňa), S. von Bahr, J. N. Cunha Rodrigues, R. Silva de Lapuerta, G. Arestis, A. Borg Barthet, M. Ilešič a J. Klučka,

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: M. Ferreira, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 18. októbra 2005,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 22. novembra 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Európsky parlament sa domáha žalobou vo veci C‑317/04 zrušenia rozhodnutia Rady 2004/496/ES zo 17. mája 2004 o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postúpení údajov PNR leteckými dopravcami Úradu pre colnú správu a ochranu hraníc [Úradu colnej správy a ochrany hraníc – neoficiálny preklad] Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických (Ú. v. EÚ L 183, s. 83, a oprava Ú. v. EÚ L 255, 2005, s. 168).

2 Parlament sa domáha žalobou vo veci C‑318/04 zrušenia rozhodnutia Komisie 2004/535/ES zo 14. mája 2004 o adekvátnej ochrane osobných údajov uvedených v Zázname podľa mena cestujúceho o cestujúcich lietadlom odoslaných Úradu Spojených štátov na ochranu colného priestoru a hraníc [o primeranej úrovni ochrany osobných údajov uvedených v záznamoch o cestujúcich lietadlom poskytnutých Úradu colnej správy a ochrany hraníc Spojených štátov amerických – neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 235, s. 11, ďalej len „rozhodnutie o primeranosti“).

Právny rámec

3 Článok 8 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podpísaného 4. novembra 1950 v Ríme (ďalej len „EDĽP“), znie:

„1. Každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

2. Štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.“

4 Článok 95 ods. 1 druhá veta ES znie takto:

„Rada v súlade s postupom podľa článku 251 a po porade s Hospodárskym a sociálnym výborom prijíma opatrenia na aproximáciu ustanovení zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré smerujú k vytváraniu a fungovaniu vnútorného trhu.“

5 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/0015, s. 355), zmenená a doplnená nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1882/2003 z 29. septembra 2003, ktorým sa podľa rozhodnutia Rady 1999/468/ES upravujú ustanovenia týkajúce sa výborov, ktoré pomáhajú Komisii pri výkone jej vykonávacích právomocí ustanovených v nástrojoch, ktoré podliehajú postupu uvedenému v článku 251 Zmluvy o založení ES (Ú. v. ES L 284, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 447) (ďalej len „smernica“) bola prijatá na základe článku 100a Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 95 ES).

6 Jej odôvodnenie č. 11 uvádza, že „zásady osobných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, ktoré obsahuje táto smernica, sú jej hlavným zmyslom a zosilňujú práva a slobody obsiahnuté v Dohovore Rady Európy z 28. januára 1981 na ochranu osôb s ohľadom na automatizované spracovanie osobných údajov“.

7 Podľa odôvodnenia č. 13 smernice:

„Činnosti, na ktoré odkazujú oddiely V a VI Zmluvy o Európskej únii vo vzťahu k verejnej bezpečnosti, obrane, bezpečnosti štátu alebo k činnostiam štátu v oblasti trestných zákonov spadajú mimo rámca práva spoločenstva, bez ujmy na záväzkoch pripadajúcich na členské štáty pod článkom [nespadajú do pôsobnosti práva Spoločenstva – bez toho, aby boli dotknuté povinnosti, ktoré členským štátom vyplývajú z článkov – neoficiálny preklad] 56 ods. 2,… 57 alebo… 100a Zmluvy…“.

8 Odôvodnenie č. 57 smernice uvádza:

„… transfer osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaisťuje adekvátnu [primeranú – neoficiálny preklad] úroveň ochrany, sa musí zakázať“.

9 Článok 2 smernice stanovuje:

„Na účely tejto smernice:

a) ‚osobné údaje‘ znamenajú akúkoľvek informáciu, ktorá sa týka identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby (‚údajového subjektu‘) [(‚dotknutej osoby‘) – neoficiálny preklad]; identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať, priamo alebo nepriamo, najmä pomocou overenia identifikačného čísla alebo jedného alebo viacerých faktorov špecifických pre jej fyzickú, fyziologickú, duševnú, hospodársku, kultúrnu alebo sociálnu identitu;

b) ‚spracovanie osobných údajov‘ (‚spracovanie‘) znamená akúkoľvek operáciu alebo komplex operácií, ktorá sa vykonáva na osobných údajoch, či už automatickými prostriedkami, alebo nie, ako je zber, zaznamenávanie, organizácia, uskladnenie, úprava alebo nahradenie, vyhľadávanie, nahliadnutie, používanie, odhalenie prenosom, šírenie alebo sprístupnenie iným spôsobom, upravenie alebo kombinácia, blokovanie, vymazanie alebo zničenie;

…“

10 Podľa článku 3 smernice:

„Rozsah [Pôsobnosť – neoficiálny preklad]

1. Táto smernica sa uplatňuje na spracovanie osobných údajov vcelku alebo čiastočných údajov automatickými prostriedkami [na osobné údaje úplne alebo čiastočne spracovávané automatizovanými prostriedkami – neoficiálny preklad], a na spracovanie osobných údajov inými, ako automatickými prostriedkami [automatizovanými prostriedkami – neoficiálny preklad], ktoré tvoria časť registračného [informačného – neoficiálny preklad] systému alebo určených pre to, aby tvorili časť registračného [informačného – neoficiálny preklad] systému.

2. Táto smernica sa neuplatňuje na spracovanie osobných údajov:

– v priebehu činností, ktoré sú mimo rozsahu zákona [nepatria do pôsobnosti práva – neoficiálny preklad] spoločenstva, ako sú tie, ktoré sú uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii a v žiadnom prípade sa neuplatňuje na operácie spracovania týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu (vrátane hospodárskej prosperity štátu, keď sa operácia spracovania týka záležitostí bezpečnosti štátu) a činností štátu v oblastiach trestného zákona,

…“

11 Článok 6 ods. 1 smernice znie:

„Členské štáty zabezpečia, že osobné údaje musia byť:

…

b) zhromaždené na špecifikované, explicitné a zákonné účely a nebudú sa ďalej spracovávať spôsobmi, ktoré nie sú zlučiteľné s týmito účelmi. Ďalšie spracovanie údajov pre historické, štatistické alebo vedecké účely sa nepovažuje za nezlučiteľné, pod podmienkou, že členské štáty zabezpečia primerané bezpečnostné opatrenia;

c) adekvátne [primerané – neoficiálny preklad], relevantné a nie neprimerané vo vzťahu k účelom, pre ktoré sú zhromažďované a/alebo ďalej spracované;

…

e) udržiavané vo forme, ktorá umožňuje identifikáciu osôb pracujúcich s údajmi [dotknutých osôb – neoficiálny preklad] počas obdobia, ktoré je nevyhnutné na účely, pre ktoré boli údaje zhromažďované, alebo pre ktoré sú ďalej spracovávané. …“

12 Článok 7 smernice stanovuje:

„Členské štáty zabezpečia, aby bolo možné osobné údaje spracovať, iba ak:

…

c) spracovanie je nevyhnutné na vyhovenie právnemu záväzku, ktorého subjektom je kontrolór [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad]

…

alebo

e) spracovanie je nevyhnutné na splnenie úlohy vykonávanej vo verejnom záujme alebo v uplatňovaní oficiálneho poverenia zvereného kontrolórovi [prevádzkovateľovi – neoficiálny preklad], alebo tretej strane, ktorej sa údaje odhalia

alebo

f) spracovanie je nevyhnutné pre účely legitímnych záujmov, ktoré plní kontrolór [prevádzkovateľ – neoficiálny preklad], alebo tretia strana alebo strany, ktorým sú údaje odhalené, s výnimkou, ak takéto záujmy sú prevýšené záujmami týkajúcimi sa základných práv a slobôd osoby pracujúcej s údajmi [dotknutej osoby – neoficiálny preklad], ktoré potrebujú ochranu podľa článku 1 ods. 1.“

13 Podľa článku 8 ods. 5 prvého pododseku smernice:

„Spracovanie údajov týkajúcich sa trestných činov, registra trestov alebo bezpečnostných opatrení možno vykonávať iba pod kontrolou oficiálneho úradu, alebo ak sú k dispozícii vhodné špecifické bezpečnostné opatrenia podľa vnútroštátneho práva, podľa odchýlok, ktoré môže udeliť členský štát podľa vnútroštátnych zákonných ustanovení poskytujúcich vhodné špecifické bezpečnostné opatrenia. Avšak, úplný register trestov možno udržiavať iba pod kontrolou úradnej moci.“

14 Článok 12 smernice stanovuje:

„Členské štáty zaručia osobe pracujúcej s údajmi [dotknutej osobe – neoficiálny preklad] právo získať od kontrolóra [prevádzkovateľa – neoficiálny preklad]:

a) bez obmedzenia v dostatočných intervaloch a bez prílišného zdržiavania alebo výdavkov:

– potvrdenie týkajúce sa toho, či sa spracovávajú (alebo nie) údaje, ktoré sa ho týkajú a informácie aspoň podľa účelov spracovania, kategórií uvedených údajov a príjemcov alebo kategórií príjemcov, ktorým sa údaje oznámili,

– možnosť komunikovania pre ňu v zrozumiteľnej forme o údajoch, ktoré sa spracovávajú a o akýchkoľvek dostupných informáciách, čo sa týka ich zdroja,

– vedomosti o logike automatického spracovávania údajov, ktoré sa jej týkajú aspoň v prípade automatizovaných rozhodnutí uvedených v článku 15 ods. 1;

b) ak je to vhodné úpravu, vymazanie alebo zablokovanie údajov, ktorých spracovanie nezodpovedá ustanoveniam tejto smernice, najmä z dôvodu neúplného alebo nepresného charakteru údajov;

c) hlásenie tretím stranám, ktorým sa tieto údaje oznámili, o akejkoľvek úprave, vymazaní alebo zablokovaní vykonaných v súlade s b), pokiaľ to nie je nemožné, alebo pokiaľ to nevyžaduje neprimerané úsilie.“

15 Článok 13 ods.1 smernice znie takto:

„Členské štáty môžu prijať legislatívne opatrenia na obmedzenie rozsahu povinností a práv uvedených v článku 6 ods. 1, v článkoch 10 a 11 ods. 1, v článkoch 12 a 21, keď takéto obmedzenie vytvára [predstavuje – neoficiálny preklad] nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie údajov o:

a) štátnej bezpečnosti;

b) obrane;

c) verejnej bezpečnosti;

d) prevencii, vyšetrovaní, pátraní a trestnom konaní alebo porušení etiky pre predpísané profesie;

e) dôležitom hospodárskom alebo finančnom záujme členského štátu alebo Európskej únie, vrátane peňažných, rozpočtových a daňových záležitostí;

f) monitorovaní, inšpekcii alebo regulačnej funkcii spojenej aj s výkonom oficiálneho orgánu [oficiálnych právomocí – neoficiálny preklad] v prípadoch uvedených v písmenách c), d) a e);

g) ochrane osoby pracujúcej s údajmi [dotknutej osoby – neoficiálny preklad] alebo práv a slobôd ostatných.“

16 Článok 22 smernice stanovuje:

„Opatrenia [Opravné prostriedky – neoficiálny preklad]

Bez toho, aby boli dotknuté akékoľvek administratívne prostriedky nápravy, pre ktoré sa môže urobiť predpis, okrem iného pred dozorným orgánom uvedeným v článku 28, pred žiadosťou o súhlas súdneho orgánu, zabezpečia členské štáty právo každej osoby na súdny opravný prostriedok za akékoľvek porušenie práv, ktoré mu zaručuje vnútroštátne právo, použiteľné na uvedené spracovanie [Bez toho, aby bol dotknutý ľubovoľný správny opravný prostriedok, ktorý je možné uplatniť na správnom orgáne, medzi iným aj opravný prostriedok uplatnený na dozornom orgáne uvedenom v článku 28 ešte pred podaním veci na súdny orgán, zabezpečia členské štáty právo každej osobe domáhať sa nápravy súdnou cestou pri akomkoľvek porušení práv, ktoré jej zaručujú vnútroštátne právne normy vzťahujúce sa na dané spracovanie – neoficiálny preklad]“.

17 Články 25 a 26 smernice patria do kapitoly IV týkajúcej sa prenosu osobných údajov do tretích krajín.

18 Článok 25 smernice nazvaný „Princípy“ stanovuje:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby sa prenos osobných údajov, ktoré sa spracovávajú alebo sú určené na spracovanie po prenose, do tretej krajiny mohol urobiť len, bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne ustanovenia prijaté v súlade s ostatnými ustanoveniami tejto smernice, [ak – neoficiálny preklad] príslušná tretia krajina zaistí adekvátnu [primeranú – neoficiálny preklad] úroveň ochrany.

2. Adekvátnosť [Primeranosť – neoficiálny preklad] úrovne ochrany, ktorú poskytuje tretia krajina sa hodnotí vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa operácie prenosu údajov alebo komplexu operácií prenosu údajov; zvláštna pozornosť sa venuje charakteru údajov, účelu a trvaniu navrhnutej operácie alebo operácií spracovania, krajine pôvodu a krajine konečného určenia, právnym normám aj všeobecným aj sektorovým, platným v príslušnej tretej krajine a profesionálnym predpisom a bezpečnostným opatreniam, ktorým táto krajina vyhovuje [ktoré sa tam dodržiavajú – neoficiálny preklad].

3. Členské štáty a Komisia sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina nezabezpečuje adekvátnu [primeranú – neoficiálny preklad] úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2.

4. Ak Komisia zistí, podľa postupu uvedeného v článku 31 ods. 2, že tretia krajina nezaisťuje adekvátnu [primeranú – neoficiálny preklad] úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2 tohto článku, členské štáty podniknú nevyhnutné opatrenia na ochranu a prenos údajov [prijmú opatrenia nevyhnuté na to, aby sa zabránilo prenosu údajov – neoficiálny preklad] toho istého typu do príslušnej tretej krajiny.

5. Vo vhodnom čase Komisia začne vyjednávať [rokovať – neoficiálny preklad] s cieľom napravenia stavu vzniknutého z vykonaných zistení v súlade s odsekom 4.

6. Komisia môže zistiť, podľa postupu uvedeného v článku 31 ods. 2, že tretia krajina zaisťuje adekvátnu [primeranú – neoficiálny preklad] úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2 tohto článku, z dôvodu jej vnútroštátneho práva alebo medzinárodných dohôd, ktoré podpísala, najmä na základe záverov jednaní [rokovaní – neoficiálny preklad] uvedených v odseku 5, na ochranu súkromného života a osobných práv a slobôd.

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie.“

19 Podľa článku 26 ods. 1 smernice nazvaného „Odchýlky“:

„Odchylne od článku 25 a s výnimkou, keď sú inak zabezpečené vnútroštátnym právom riadiacim konkrétne situácie, zabezpečia členské štáty, že sa môže uskutočniť prenos alebo súbor prenosov osobných údajov do tretej krajiny, ktorá nezaistí adekvátnu [primeranú – neoficiálny preklad] úroveň ochrany v rámci znenia článku 25 ods. 2 za predpokladu, že:

a) osoba pracujúca s údajmi [dotknutá osoba – neoficiálny preklad] dala jednoznačne súhlas na navrhnutý prenos;

alebo

b) prenos je nevyhnutný pre plnenie zmluvy medzi osobou pracujúcou s údajmi [dotknutou osobou – neoficiálny preklad] a kontrolórom [prevádzkovateľom – neoficiálny preklad] alebo pre zavedenie predbežných zmluvných opatrení uskutočnených v súlade s požiadavkou osoby pracujúcej s údajmi [dotknutej osoby – neoficiálny preklad];

alebo

c) prenos je nevyhnutný pre uzatvorenie alebo plnenie zmluvy uzatvorenej v záujme osoby pracujúcej s údajmi [dotknutej osoby – neoficiálny preklad] medzi kontrolórom [prevádzkovateľom – neoficiálny preklad] a treťou stranou;

alebo

d) prenos je nevyhnutný alebo právne požadovaný z dôvodu dôležitého verejného záujmu, alebo pre zriadenie, výkon a obranu právnych nárokov;

alebo

e) prenos je nevyhnutný, aby sa ochránili dôležité záujmy osoby pracujúcej s údajmi [dotknutej osoby – neoficiálny preklad];

alebo

f) prenos sa robí z registra, ktorý je podľa zákona alebo predpisov určený na poskytovanie informácií verejnosti a ktorý je otvorený na nahliadnutie verejnosti alebo každej osobe, ktorá môže preukázať legitímny záujem, do tej miery, že sa v konkrétnom prípade splnia podmienky stanovené príslušným zákonom.“

20 Komisia Európskych spoločenstiev prijala na základe smernice a najmä jej článku 25 ods. 6 rozhodnutie o primeranosti.

21 Odôvodnenie č. 11 tohto rozhodnutia uvádza:

„Spracovanie osobných údajov uvedených v PNR [‚Passenger Name Records‘ (záznam podľa mena cestujúceho)] cestujúcich lietadlom, ktoré bolo zaslané CBP [United States Bureau of Customs and Border Protection (Úrad colnej správy a ochrany hraníc Spojených štátov)], sa riadi podmienkami ustanovenými v ‚Záväzkoch Úradu na ochranu colného priestoru a hraníc [Úradu colnej správy a ochrany hraníc – neoficiálny preklad] Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť zo dňa 11. mája 2004‘ (ďalej len ‚záväzky‘) a vo vnútroštátnej legislatíve Spojených štátov v rozsahu stanovenom v záväzkoch.“

22 Podľa odôvodnenia č. 15 tohto rozhodnutia údaje uvedené v PNR sa budú striktne využívať s cieľom prevencie a boja proti terorizmu a s ním súvisiacim trestným činom; ďalším závažným trestným činom vrátane organizovaného zločinu, ktoré majú nadnárodnú povahu; a úteku pred zatknutím alebo uväznením za tieto trestné činy.

23 Podľa článkov 1 až 4 rozhodnutia o primeranosti:

„Článok 1

Na účely článku 25 ods. 2 smernice 95/46/ES, úrad Spojených štátov Bureau of Customs and Border Protection (CBP) sa považuje za dostatočne zabezpečujúci stupeň ochrany údajov PNR odosielaných zo spoločenstva, týkajúcich sa letov do a zo Spojených štátov, v súlade so záväzkami uvedenými v prílohe.

Článok 2

Toto rozhodnutie sa týka primeranosti ochrany zabezpečovanej CBP s cieľom plnenia požiadaviek článku 25 ods. 1 smernice 95/46/ES a neovplyvňuje iné podmienky alebo obmedzenia, ktorými sa implementujú ďalšie ustanovenia danej smernice a ktoré sa vzťahujú na spracovávanie osobných údajov v rámci členských štátov.

Článok 3

1. Bez toho, aby boli dotknuté ich právomoci prijímať opatrenia na zabezpečenie súladu s vnútroštátnymi ustanoveniami prijatými na základe ustanovení iných ako tých, ktoré sú uvedené v článku 25 smernice 95/46/ES, príslušné orgány v členských štátoch môžu uplatňovať svoje existujúce právomoci na pozastavenie toku údajov do CBP na účel ochrany jednotlivcov so zreteľom na spracovanie ich osobných údajov v nasledujúcich prípadoch:

a) keď príslušný orgán Spojených štátov stanovil, že CBP porušuje uplatniteľné štandardy pre ochranu [ochranné normy – neoficiálny preklad]; alebo

b) keď existuje značná pravdepodobnosť, že štandardy pre ochranu [ochranné normy – neoficiálny preklad] ustanovené v prílohe sa porušujú, existujú prijateľné podklady, ktoré nasvedčujú tomu, že CBP nezabezpečuje alebo nezabezpečí adekvátne a včasné opatrenia na urovnanie konkrétneho prípadu, pokračujúce odosielanie údajov by spôsobilo bezprostredné riziko vážneho poškodenia osôb, ktorých sa údaje týkajú a keď príslušné orgány v členských štátoch vynaložili prijateľné úsilie v daných podmienkach na sprostredkovanie upozornenia pre CBP a vytvorili priestor na reagovanie.

2. Pozastavenie sa zruší hneď, ako budú zabezpečené štandardy pre ochranu [ochranné normy – neoficiálny preklad] a ako o tom budú upovedomené príslušné orgány dotknutých členských štátov.

Článok 4

1. O prijatí opatrení podľa článku 3 členské štáty bezodkladne informujú Komisiu.

2. Členské štáty a Komisia sa navzájom informujú o všetkých zmenách v štandardoch pre ochranu [ochranných normách – neoficiálny preklad] a o prípadoch, keď aktivity orgánov zodpovedných za zabezpečenie zosúladenia so štandardami na ochranu pomocou CBP [keď opatrenia prijaté orgánmi poverenými dohľadom nad tým, či CBP rešpektuje ochranné normy – neoficiálny preklad], ako sa uvádza v prílohe, nezabezpečia takéto zosúladenie [rešpektovanie – neoficiálny preklad].

3. Ak informácie zhromaždené podľa článku 3 a podľa odsekov 1 a 2 tohto článku poskytujú dôkazy o tom, že základné princípy, ktoré sú potrebné na zabezpečenie adekvátneho stupňa [primeranej úrovne – neoficiálny preklad] ochrany fyzických osôb, nie sú už viac dodržiavané, alebo, že ktorýkoľvek orgán zodpovedný za zabezpečenie zosúladenia so štandardami na ochranu podľa CBP [orgán poverený dohľadom nad tým, či CBP rešpektuje ochranné normy – neoficiálny preklad], ako je ustanovené v prílohe, efektívne nevykonáva svoju úlohu, CBP bude o tom informovaný, a ak to bude potrebné, bude sa uplatňovať postup, ktorý je uvedený v článku 31 ods. 2 smernice 95/46/ES, s cieľom zrušenia alebo pozastavenia účinnosti tohto rozhodnutia.“

24 „Záväzky Úradu na ochranu colného priestoru a hraníc [Úradu colnej správy a ochrany hraníc – neoficiálny preklad] Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť (CBP)“ tvoriace prílohu rozhodnutia o primeranosti uvádzajú:

„Pri podpore plánu Európskej komisie na vykonávanie právomocí, ktoré jej boli udelené na základe článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES… a na prijatie rozhodnutia uznávajúceho, že [CBP] Department of Homeland Security (DHS: Ministerstva pre vnútornú bezpečnosť) zabezpečuje adekvátnu [primeranú – neoficiálny preklad] ochranu na účely odosielania údajov [PNR] prevádzkovateľmi osobnej leteckej dopravy, ktoré môžu spadať do pôsobnosti tejto smernice, CBP sa zaväzuje k nasledujúcemu…“

25 Tieto záväzky obsahujú 48 bodov zoradených podľa týchto názvov: „Právna moc [Právny základ – neoficiálny preklad] na získanie PNR“; „Použitie údajov PNR prostredníctvom CBP“; „Vyžiadanie údajov [Požiadavky súvisiace s údajmi – neoficiálny preklad]“; „Zaobchádzanie s ‚citlivými‘ údajmi“; „Metóda prístupu k údajom PNR“; „Uloženie PNR údajov“; „Bezpečnosť počítačového systému CBP“; „Zaobchádzanie a ochrana údajov PNR prostredníctvom CBP“; „Presun údajov PNR pre ostatné vládne úrady“; „Oznam, prístup a možnosti náhrady pre subjekty údajov PNR“; „Otázky zhody [Dodržiavanie ustanovení – neoficiálny preklad]“; „Reciprocita“; „Revízia a ukončenie platnosti záväzkov“, a „Žiadne súkromné právo alebo precedens nevznikli“.

26 K záväzkom patria okrem iných tieto záväzky:

„1. Na základe právneho štatútu [zákona – neoficiálny preklad] (titul 49, United States Code, sekcia 44909(c)(3)) a jeho vykonávajúcich (dočasných) nariadení (titul 19, Code of Federal Regulations, sekcia 122.49b) je každý prevádzkovateľ osobnej leteckej dopravy v zahraničnej leteckej doprave z alebo do Spojených štátov povinný poskytnúť CBP… elektronický prístup k údajom PNR v rozsahu, v ktorom boli zozbierané a obsiahnuté u prevádzkovateľa leteckej dopravy v jeho automatizovaných rezervačných/odletových kontrolných systémoch (‚rezervačné systémy‘).

…

3. Údaje PNR využíva CBP len na účely prevencie a boja proti: 1) terorizmu a súvisiacim trestným činom; 2) ďalším závažným trestným činom vrátane organizovaného zločinu, ktoré majú nadnárodnú povahu; a 3) úteku pred zatknutím alebo uväznením za tieto trestné činy. Použitie PNR na tieto účely umožňuje CBP sústrediť svoje zdroje na oblasti s vysokým rizikom, čím sa umožňuje a ochraňuje bona fide [oprávnené – neoficiálny preklad] cestovanie.

4. Zložky údajov, ktoré požaduje CBP, sú vymenované v prílohe A. …

…

27. CBP zaujme pozíciu v súvislosti s administratívnymi alebo súdnymi konaniami, ktoré vzídu na základe požiadaviek FOIA [zákona o slobodnom prístupe k informáciám (Freedom of Information Act - FOIA)] pre informácie PNR, ktoré sa sprístupňujú od prevádzkovateľa osobnej leteckej dopravy, že takéto záznamy sú vyňaté zo zverejňovania na základe FOIA.

…

29. CBP bude podľa svojho uváženia poskytovať údaje PNR len tým vládnym úradom vrátane zahraničných vládnych úradov, ktoré sa zaoberajú bojom proti terorizmu alebo vynútiteľnosťou práva, posudzujúc pritom prípad od prípadu a na účely prevencie a boja proti priestupkom definovaným v odseku 3 tohto dokumentu (úrady, s ktorými by CBP mal zdieľať takéto údaje sa budú ďalej nazývať ‚vybrané úrady‘).

30. CBP bude odôvodneným spôsobom využívať svoje uváženie, aby mohol presunúť údaje PNR na určené ciele. CBP najprv stanoví, či dôvod na zverejnenie údajov PNR inému vybranému úradu spĺňa podmienky stanoveného účelu (pozri odsek 29 tohto dokumentu). Ak ich spĺňa, CBP určí [preverí – neoficiálny preklad], či je vybraný úrad zodpovedný za prevenciu, vyšetrovanie alebo žalovanie pri porušení alebo vymáhaní alebo implementácii štatútu [zákona – neoficiálny preklad] alebo právneho predpisu, ktorý sa na daný účel vzťahuje, v prípade, že si je CBP vedomý náznakov porušenia alebo možného porušenia práva. Skutková podstata zverejnenia sa bude musieť prehodnotiť v zmysle všetkých uvedených okolností.

…

35. Žiadne ustanovenie v týchto záväzkoch nesmie brániť v používaní alebo zverejňovaní údajov PNR pri trestnoprávnych procesoch, alebo ak sa to inak právne vyžaduje. CBP bude varovať Európsku komisiu, čo sa týka uzákoňovania legislatívy USA, ktorá môže významne ovplyvniť ustanovenia týchto záväzkov.

…

46. Tieto záväzky sú platné na obdobie troch rokov a šiestich mesiacov (3,5 roka) počínajúc dňom, kedy dohoda medzi Spojenými štátmi a Európskym spoločenstvom nadobudne platnosť, oprávňujúc spracovanie údajov PNR prevádzkovateľmi osobnej leteckej dopravy na účely presunu takýchto údajov pre CBP, v súlade so smernicou. …

47. Tieto záväzky nevytvárajú, ani neudeľujú žiadne právo alebo prospech žiadnej osobe ani strane, súkromnej či verejnej.

…“

27 Príloha „A“ záväzkov obsahuje „zložky údajov PNR“ požadovaných CBP od prevádzkovateľov osobnej leteckej dopravy. K týmto zložkám patria najmä „kód vyhľadávača záznamu PNR“, dátum rezervácie letu, meno cestujúceho, adresa, všetky formy informácií o platbe, kontaktné telefónne čísla, cestovná agentúra, „travel status of passenger“, e-mailová adresa, všeobecné poznámky, číslo sedadla, údaje o cestujúcom, ktorý sa nedostavil a má pritom rezerváciu, ako aj akékoľvek prípadné informácie APIS (Advanced Passanger Information System).

28 Rada prijala rozhodnutie 2004/496 najmä na základe článku 95 ES v spojení s článkom 300 ods. 2 prvým pododsekom prvou vetou ES.

29 Podľa troch odôvodnení tohto rozhodnutia:

„(1) Rada 23. februára 2004 poverila Komisiu viesť v mene spoločenstva rokovania o dohode so Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postúpení údajov PNR leteckými dopravcami Úradu colnej správy a ochrany hraníc Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických;

(2) Európsky parlament nepredložil stanovisko v lehote stanovenej Radou podľa prvého pododseku článku 300 ods. 3 zmluvy so zreteľom na naliehavú potrebu napraviť stav neistoty, v ktorom sa nachádzajú letecké spoločnosti a cestujúci, ako aj chrániť finančné záujmy zainteresovaných [dotknutých – neoficiálny preklad] strán;

(3) dohoda by mala byť prijatá.“

30 Článok 1 rozhodnutia 2004/496 stanovuje:

„Dohoda medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postúpení údajov PNR leteckými dopravcami Úradu pre colnú správu a ochranu hraníc [Úradu colnej správy a ochrany hraníc – neoficiálny preklad] Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických, je schválená v mene spoločenstva.

Znenie dohody je pripojené k tomuto rozhodnutiu.“

31 Uvedená dohoda (ďalej len „dohoda“) znie takto:

„Európske spoločenstvo a Spojené štáty americké,

Uznávajúc dôležitosť dodržiavania základných práv a slobôd, najmä práva na súkromie, a dôležitosť rešpektovania týchto hodnôt pri predchádzaní a boji proti terorizmu a súvisiacim zločinom, ako aj iným závažným zločinom, ktoré majú nadnárodnú povahu, vrátane organizovaného zločinu;

So zreteľom na zákony a nariadenia Spojených štátov amerických, vyžadujúce od každého leteckého dopravcu, ktorý prevádzkuje osobnú leteckú dopravu v rámci medzinárodnej vzdušnej dopravy do alebo zo Spojených štátov amerických, aby poskytol [CBP] Ministerstva vnútornej bezpečnosti (…ďalej len ‚DHS‘) elektronický prístup k osobným údajom o cestujúcich [PNR] v rozsahu, v akom sú tieto zhromaždené a uschované v automatizovanom rezervačnom/odletovom kontrolnom systéme leteckého dopravcu;

So zreteľom na smernicu 95/46/ES… najmä na jej článok 7 písm. c);

So zreteľom na záväzky prijaté CBP 11. mája 2004, ktoré budú uverejnené vo Federálnom registri (ďalej len ‚záväzky‘);

So zreteľom na rozhodnutie Komisie 2004/535/ES prijaté 14. mája 2004 podľa článku 25 ods. 6 smernice 95/46/ES, na základe ktorého sa CBP považuje za subjekt poskytujúci primeranú úroveň ochrany údajov PNR postúpených z Európskeho spoločenstva (ďalej ‚spoločenstvo‘), ktoré sa týkajú letov do alebo zo Spojených štátov amerických v súlade so záväzkami k nemu pripojenými (ďalej len ‚rozhodnutie‘);

Poznamenávajúc, že leteckí dopravcovia, ktorí majú kontrolné rezervačné/odletové systémy umiestnené na území členských štátov Európskeho spoločenstva, by mali prijať opatrenia potrebné na postúpenie údajov PNR, akonáhle to bude technicky možné, ale dovtedy by mali mať orgány USA v súlade s ustanoveniami tejto dohody možnosť priameho prístupu k údajom;

…

SA DOHODLI TAKTO:

1. CBP má elektronický prístup k údajom PNR pochádzajúcim z kontrolných rezervačných/odletových systémov (‚rezervačné systémy‘) leteckých dopravcov umiestnených na území členských štátov Európskeho spoločenstva, a to v prísnom súlade s rozhodnutím a počas platnosti rozhodnutia, a len pokým sa nezavedie spoľahlivý systém prevodu takýchto údajov leteckými dopravcami.

[Anglická verzia znie takto: „CBP may electronically access the PNR data from air carriers reservation/departure control systems (‘reservation systems’) located within the territory of the Member State of the European Community strictly in accordance with the Decision and for so long as the Decision is applicable and only until there is a satisfactory system in place allowing for transmission of such data by the air carriers.“]

2. Leteckí dopravcovia, ktorí prevádzkujú osobnú leteckú dopravu v rámci medzinárodnej vzdušnej dopravy do alebo zo Spojených štátov amerických spracúvajú údaje PNR uschované v ich automatizovaných rezervačných systémoch v súlade s požiadavkami CBP na základe právnych predpisov USA a v prísnom súlade s rozhodnutím a počas platnosti rozhodnutia.

3. CBP berie rozhodnutie na vedomie a vyhlasuje, že vykonáva záväzky k nemu pripojené.

4. CBP spracúva prijaté údaje PNR a zaobchádza s osobami, ktorých sa spracovávanie údajov týka, v súlade s platnými právnymi predpismi a ústavnými požiadavkami Spojených štátov bez diskriminácie, najmä na základe štátnej príslušnosti a krajiny bydliska.

…

7. Táto dohoda nadobúda platnosť podpisom. Každá strana môže kedykoľvek vypovedať túto dohodu oznámením diplomatickou cestou. Výpoveď nadobudne účinnosť deväťdesiat (90) dní odo dňa oznámenia výpovede druhej strane. Táto dohoda môže byť kedykoľvek zmenená a doplnená vzájomnou písomnou dohodou.

8. Táto dohoda nie je zamýšľaná ako odchýlka alebo zmena a doplnenie právnych predpisov strán; táto dohoda takisto nevytvára alebo neudeľuje právo alebo výhodu žiadnej inej osobe alebo subjektu, súkromnému alebo verejnému.“

32 Podľa informácie Rady týkajúcej sa dátumu nadobudnutia účinnosti dohody (Ú. v. EÚ C 158, 2004, s. 1) dohoda podpísaná vo Washingtone 28. mája 2004 zástupcom predsedníctva Rady a tajomníkom pre vnútornú bezpečnosť Spojených štátov amerických nadobudla účinnosť v súlade s jej bodom 7 v deň jej podpísania.

Okolnosti predchádzajúce sporu

33 Spojené štáty prijali po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 v novembri toho istého roku právnu úpravu, ktorá stanovila, že leteckí prepravcovia zabezpečujúci leteckú dopravu zo Spojených štátov alebo do Spojených štátov, alebo cez ich územie, sú povinní poskytnúť colným orgánom Spojených štátov elektronický prístup k údajom uvedeným v ich automatizovaných rezervačných systémoch a systémoch kontroly odletov označeným ako „Passenger Name Records“ (ďalej len „údaje PNR“). Komisia uznala legitimitu záujmu zachovať bezpečnosť, pričom však už v júni 2002 informovala úrady Spojených štátov, že tieto ustanovenia sú možno v rozpore s právnou úpravou Spoločenstva a členských štátov v oblasti ochrany údajov, ako aj s niektorými ustanoveniami nariadenia Rady (EHS) č. 2299/89 z 24. júla 1989 o kódexe správania pre používanie počítačových rezervačných systémov (Ú. v. ES L 220, s. 1; Mim. vyd. 07/001, s. 277), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 323/1999 z 8. februára 1999 (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 07/004, s. 251). Úrady Spojených štátov odložili nadobudnutie účinnosti týchto ustanovení, odmietli však zrušiť ukladanie sankcií leteckým spoločnostiam, ktoré sa po 5. marci 2003 nepodriadia právnej úprave týkajúcej sa elektronického prístupu k údajom PNR. Preto odvtedy poskytlo niekoľko veľkých leteckých spoločností Európskej únie spomínaným úradom prístup k svojim údajom PNR.

34 Komisia začala rokovania s úradmi Spojených štátov, ktoré viedli k vypracovaniu dokumentu obsahujúceho záväzky („undertakings“) CBP v súvislosti s prijímaním rozhodnutia o primeranosti Komisiou na základe článku 25 ods. 6 smernice.

35 Pracovná skupina pre ochranu jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov zriadená článkom 29 smernice prijala 13. júna 2003 stanovisko, v ktorom vyjadrila pochybnosti o úrovni ochrany údajov zabezpečenej spomínanými záväzkami vo vzťahu k uvádzanému spracovaniu údajov. Svoje pochybnosti potvrdila v stanovisku z 29. januára 2004.

36 Komisia 1. marca 2004 predložila Parlamentu návrh rozhodnutia o primeranosti podľa článku 25 ods. 6 smernice, ktorého súčasť tvorili záväzky CBP.

37 Komisia 17. marca 2004 poslala Parlamentu na účely porady podľa článku 300 ods. 3 prvého pododseku ES návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dohody so Spojenými štátmi. Rada listom z 25. marca 2004 požiadala Parlament odvolávajúc sa na naliehavosť, aby vydal svoje stanovisko k tomuto návrhu najneskôr do 22. apríla 2004. Rada v tomto liste zdôraznila, že „boj proti terorizmu, ktorý odôvodňuje navrhované opatrenia, je základnou prioritou Európskej únie, [že] v súčasnosti je postavenie leteckých prepravcov a cestujúcich neisté, pričom je potrebné naliehavo túto situáciu napraviť [, a že] je navyše prvoradé chrániť finančné záujmy zainteresovaných strán“.

38 Parlament 31. marca 2004 prijal podľa článku 8 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu (Ú. v. ES L 184, p. 23; Mim. vyd. 01/003, s. 124), rezolúciu obsahujúcu niekoľko výhrad právnej povahy vo vzťahu k návrhu, ktorý mu bol predložený. V tejto rezolúcii najmä usúdil, že návrh rozhodnutia o primeranosti prekračuje rozsah právomocí prenesených na Komisiu v súlade s článkom 25 smernice. Žiadal, aby sa uzatvorila zodpovedajúca medzinárodná dohoda rešpektujúca základné práva vzťahujúce sa na niekoľko bodov rozpísaných v rezolúcii, a požiadal Komisiu, aby mu predložila nový návrh rozhodnutia. Okrem toho si vyhradil právo obrátiť sa na Súdny dvor na účely preskúmania legality navrhovanej medzinárodnej dohody a najmä jej zlučiteľnosti s ochranou práva na súkromný život.

39 Parlament 21. apríla 2004 schválil na návrh svojho predsedu odporúčanie výboru pre právne veci a vnútorných trh, aby sa v súlade s článkom 300 ods. 6 ES vyžiadalo stanovisko Súdneho dvora o zlučiteľnosti navrhovanej dohody s ustanoveniami Zmluvy. Toto konanie sa začalo v ten istý deň.

40 Parlament v ten istý deň tiež rozhodol o postúpení na prerokovanie výborom správy o návrhu rozhodnutia Rady, čím implicitne v tomto štádiu konania zamietol žiadosť Rady z 25. marca 2004 o naliehavé preskúmanie uvedeného návrhu.

41 Rada 28. apríla 2004 na základe článku 300 ods. 3 prvého pododseku ES adresovala Parlamentu list, v ktorom ho požiadala, aby vydal najneskôr do 5. mája 2004 svoje stanovisko vo vzťahu k návrhu rozhodnutia o uzavretí dohody. V odôvodnení naliehavosti tejto žiadosti opätovne zopakovala dôvody uvedené vo svojom liste z 25. marca 2004.

42 Parlament po tom, ako zistil, že stále nie sú k dispozícii všetky jazykové znenia návrhu rozhodnutia Rady, zamietol 4. mája 2004 žiadosť predloženú Radou 28. apríla 2004 o naliehavé preskúmanie tohto návrhu.

43 Komisia 14. mája 2004 prijala rozhodnutie o primeranosti, ktoré je predmetom konania vo veci C‑318/04. Rada 17. mája 2004 prijala rozhodnutie 2004/496, ktoré je predmetom konania vo veci C‑317/04.

44 Predsedníctvo Rady listom zo 4. júna 2004 informovalo Parlament o tom, že rozhodnutie 2004/496 zohľadňuje boj proti terorizmu – prvoradý pre Úniu –, ale aj potrebu čeliť právnej neistote leteckých spoločností, ako aj ich finančným záujmom.

45 Parlament listom z 9. júla 2004 informoval Súdny dvor o späťvzatí jeho žiadosti o vydanie stanoviska zapísanej pod č. 1/04.

46 Vo veci C‑317/04 predseda Súdneho dvora uzneseniami z 18. novembra 2004 a 18. januára 2005 povolil vstup do konania Komisii a Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska ako vedľajším účastníkom konania, ktorí podporujú návrhy Rady.

47 Vo veci C‑318/04 predseda Súdneho dvora uznesením zo 17. decembra 2004 povolil vstup do konania Spojenému kráľovstvu ako vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorý podporuje návrhy Komisie.

48 Uzneseniami Súdneho dvora zo 17. marca 2005 sa povolil vstup do konania Európskemu dozornému úradníkovi pre ochranu údajov ako vedľajšiemu účastníkovi konania, ktorý v obidvoch konaniach podporuje návrhy Parlamentu.

49 Vzhľadom na spojitosť oboch konaní potvrdenú v priebehu ústnej časti konania treba v súlade s článkom 43 rokovacieho poriadku spojiť tieto veci na účely vyhlásenia rozsudku.

O žalobe vo veci C‑318/04

50 Parlament uvádza štyri dôvody zrušenia založené na prekročení právomoci, porušení základných zásad smernice, porušení základných práv a porušení zásady proporcionality.

O prvej časti prvého dôvodu založeného na porušení článku 3 ods. 2 prvej zarážky smernice

Argumentácia účastníkov konania

51 Parlament tvrdí, že Komisia prijala rozhodnutie ultra vires (nad rámec svojich právomocí), pretože sa nerešpektovali ustanovenia prijaté smernicou, najmä článok 3 ods. 2 prvá zarážka smernice o činnostiach, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Spoločenstva.

52 Nepochybne spracovanie údajov PNR po ich prenose príslušnému americkému orgánu uvedenému v rozhodnutí o primeranosti je a bude uskutočnené na účely výkonu činností patriacich štátom v zmysle bodu 43 rozsudku zo 6. novembra 2003, Lindqvist (C‑101/01, Zb. s. I‑12971).

53 Komisia, ktorú podporuje Spojené kráľovstvo, usudzuje, že činnosti leteckých prepravcov jednoznačne patria do pôsobnosti práva Spoločenstva. Tvrdí, že títo súkromní prepravcovia spracovávajú údaje PNR vo vnútri Spoločenstva a zabezpečujú ich prenos do tretej krajiny. Ide teda o činnosti jednotlivcov a nejde ani o činnosti členského štátu, v ktorom podnikajú dotknutí prepravcovia, ani o činnosti orgánu verejnej moci, ako ho definoval Súdny dvor v bode 43 už citovaného rozsudku Lindqvist. Cieľ sledovaný leteckými prepravcami pri spracovaní údajov PNR je dodržanie požiadaviek práva Spoločenstva vrátane povinnosti uvedenej v bode 2 dohody. Článok 3 ods. 2 smernice odkazuje na činnosti verejných orgánov, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Spoločenstva.

Posúdenie Súdnym dvorom

54 Článok 3 ods. 2 prvá zarážka smernice vylučuje z jej pôsobnosti spracovanie osobných údajov v priebehu činností, ktoré nepatria do pôsobnosti práva Spoločenstva, ako sú tie, ktoré sú uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii a v žiadnom prípade sa neuplatňuje na operácie spracovania týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu a činností štátu v oblastiach trestného zákona.

55 Rozhodnutie o primeranosti sa týka iba údajov PNR poskytnutých CBP. Z odôvodnenia č. 6 rozhodnutia vyplýva, že požiadavky tohto prenosu vychádzajú zo zákona prijatého Spojenými štátmi v novembri 2001 a z vykonávajúcich nariadení prijatých CBP v rámci tohto zákona. Podľa odôvodnenia č. 7 sa právna úprava Spojených štátov v tejto oblasti týka posilnenia bezpečnosti a podmienok, na základe ktorých môžu jednotlivci vstúpiť do krajiny a opustiť ju. Podľa odôvodnenia č. 8 je Spoločenstvo v plnej miere ochotné podporovať Spojené štáty v boji proti terorizmu v rámci obmedzení vyplývajúcich z práva Spoločenstva. Odôvodnenie č. 15 tohto rozhodnutia uvádza, že údaje PNR sa budú striktne využívať s cieľom prevencie a boja proti terorizmu a s ním súvisiacim trestným činom; ďalším závažným trestným činom vrátane organizovaného zločinu, ktoré majú nadnárodnú povahu; a úteku pred zatknutím alebo uväznením za tieto trestné činy.

56 Vyplýva z toho, že prenos údajov PNR CBP predstavuje spracovanie, ktorého cieľom je verejná bezpečnosť a iné štátne činnosti týkajúce sa oblasti trestného práva.

57 Správne sa uvádza, že údaje PNR sú najprv zhromaždené leteckými spoločnosťami v rámci činnosti, ktorá patrí do pôsobnosti práva Spoločenstva, konkrétne predaja letenky, ktorý zakladá nárok na poskytnutie služby, naopak spracovanie údajov, ktorého sa týka rozhodnutie o primeranosti, má úplne inú povahu. Toto rozhodnutie sa totiž, ako sa uvádza v bode 55 tohto rozsudku, netýka spracovania nevyhnutného na poskytnutie služby, ale sa považuje za nevyhnutné na zabezpečenie verejnej bezpečnosti a na represívne účely.

58 V bode 43 už citovaného rozsudku Lindqvist, ktorý uvádza Komisia vo svojom vyjadrení k žalobe, Súdny dvor rozhodol, že činnosti demonštratívne uvedené v článku 3 ods. 2 prvej zarážke smernice sú v každom prípade činnosti patriace štátu a štátnym orgánom a nepatria do oblasti činností jednotlivcov. Z uvedeného však nevyplýva, že z dôvodu, že údaje PNR zhromaždili súkromní podnikatelia na komerčné účely a že títo podnikatelia zabezpečujú ich prenos do tretej krajiny, dotknutý prenos nepatrí do pôsobnosti tohto ustanovenia. Tento prenos totiž patrí do rámca vytvoreného orgánmi verejnej moci na účely verejnej bezpečnosti.

59 Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že rozhodnutie o primeranosti sa týka spracovania osobných údajov v zmysle článku 3 ods. 2 prvej zarážky smernice. Toto rozhodnutie teda nepatrí do pôsobnosti smernice.

60 Preto je prvá časť prvého dôvodu založená na porušení článku 3 ods. 2 prvej zarážky smernice dôvodná.

61 Treba teda bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie časti prvého dôvodu, ako aj ďalšie žalobné dôvody uvedené Parlamentom, zrušiť rozhodnutie o primeranosti.

O žalobe vo veci C‑317/04

62 Parlament uvádza šesť dôvodov na zrušenie založených na nesprávnom výbere článku 95 ES ako právneho základu rozhodnutia 2004/496 a na porušení postupne článku 300 ods. 3 druhého pododseku ES, článku 8 EDĽP, zásady proporcionality, požiadavky odôvodnenia a zásady lojálnej spolupráce.

O prvom dôvode založenom na nesprávnom výbere článku 95 ES ako právneho základu na prijatie rozhodnutia 2004/496

Argumentácia účastníkov konania

63 Parlament uvádza, že článok 95 ES nepredstavuje primeraný právny základ na prijatie rozhodnutia 2004/496. Cieľom tohto rozhodnutia a ani jeho obsahom nie je vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu prostredníctvom odstránenia prekážok slobodného poskytovania služieb a neobsahuje ustanovenie, ktoré by sledovalo tento cieľ. Cieľom tohto rozhodnutia je totiž legalizovať spracovanie osobných údajov ustanovené právnou úpravou Spojených štátov. Okrem toho článok 95 ES nemôže založiť právomoc Spoločenstva na uzavretie dohody, keďže sa táto dohoda týka spracovania údajov vylúčených z pôsobnosti smernice.

64 Rada tvrdí, že smernica platne prijatá na základe článku 100a Zmluvy obsahuje vo svojom článku 25 ustanovenia upravujúce možnosť prenosu osobných údajov do tretej krajiny zaručujúcej primeranú úroveň ochrany vrátane možnosti začať v prípade potreby rokovania o dohode medzi Spoločenstvom a touto krajinou. Dohoda sa vraj týka voľného pohybu údajov PNR medzi Spoločenstvom a Spojenými štátmi za podmienok, ktoré rešpektujú základné práva a slobody osôb, najmä súkromný život. Jej cieľom je odstránenie narušení hospodárskej súťaže medzi leteckými spoločnosťami členských štátov a leteckými spoločnosťami tretích krajín, ktoré môžu vyplývať z požiadaviek uložených Spojenými štátmi z dôvodov ochrany ľudských práv a slobôd. Podmienky hospodárskej súťaže medzi leteckými spoločnosťami členských štátov poskytujúcimi služby medzinárodnej prepravy cestujúcich do alebo zo Spojených štátov môžu byť narušené, pretože len niektoré z týchto spoločností povolili úradom Spojených štátov prístup k svojim databázam. Cieľom dohody je uložiť všetkým dotknutým spoločnostiam harmonizované povinnosti.

65 Komisia zdôrazňuje existenciu „kolízie noriem“ v zmysle medzinárodného práva verejného medzi zákonmi Spojených štátov a právnou úpravou Spoločenstva, ako aj nevyhnutnosť odstránenia nezhôd medzi nimi. Vytýka Parlamentu, ktorý spochybňuje, že článok 95 ES môže predstavovať právny základ na prijatie rozhodnutia 2004/496, že nenavrhol primeraný právny základ. Podľa Komisie uvedený článok predstavuje „prirodzený právny základ“ tohto rozhodnutia, pretože dohoda sa týka vonkajšieho rozmeru ochrany osobných údajov pri ich prenose vo vnútri Spoločenstva. Články 25 a 26 smernice zakladajú výlučnú vonkajšiu právomoc Spoločenstva.

66 Okrem toho Komisia tvrdí, že prvotné spracovanie údajov leteckými spoločnosťami sa uskutočňuje na komerčné účely. Zo spôsobu, akým úrady Spojených štátov použijú tieto údaje, nevyplýva, že sa na ne nebude vzťahovať smernica.

Posúdenie Súdnym dvorom

67 Článok 95 ES v spojení s článkom 25 smernice neumožňuje založiť právomoc Spoločenstva na uzavretie dohody.

68 Dohoda sa totiž týka prenosu rovnakých údajov ako rozhodnutie o primeranosti, a teda spracovania údajov, ktoré je, ako je uvedené vyššie, vylúčené z pôsobnosti smernice.

69 Rozhodnutie 2004/496 nemožno teda platne prijať na základe článku 95 ES.

70 Bez toho, aby bolo potrebné preskúmať ďalšie žalobné dôvody uvedené Parlamentom, treba toto rozhodnutie zrušiť.

O obmedzení účinkov tohto rozsudku

71 Z bodu 7 dohody vyplýva, že každá strana môže kedykoľvek vypovedať túto dohodu, pričom výpoveď nadobudne účinnosť 90 dní odo dňa oznámenia výpovede druhej strane.

72 Právo CBP na prístup k údajom PNR a povinnosť leteckých prepravcov spracovávať tieto údaje podľa požiadaviek CBP však v súlade s bodmi 1 a 2 dohody existuje len počas platnosti rozhodnutia o primeranosti. V bode 3 dohody CBP vyhlásil, že vykonáva záväzky pripojené k tomuto rozhodnutiu.

73 Zdá sa, že je odôvodnené so zreteľom jednak na skutočnosť, že Spoločenstvo sa nemôže odvolávať na svoje vlastné právo na to, aby odôvodnilo nevykonanie dohody, ktorá je účinná ešte 90 dní po jej vypovedaní, a jednak so zreteľom na úzky vzťah existujúci medzi dohodou a rozhodnutím o primeranosti, aby účinky rozhodnutia o primeranosti z dôvodov právnej istoty a ochrany dotknutých osôb trvali rovnako dlho. Okrem toho treba zohľadniť dobu nevyhnutnú na prijatie opatrení, ktorými sa vykoná tento rozsudok.

74 Treba teda, aby účinky rozhodnutia o primeranosti trvali do 30. septembra 2006, ak však zanikne uvedená dohoda, zanikne aj ich trvanie.

O trovách

75 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Parlament navrhol zaviazať Radu a Komisiu na náhradu trov konania a Rada a Komisia nemali úspech vo svojich dôvodoch, je opodstatnené zaviazať ich na náhradu trov konania. Odsek 4 pododsek 1 toho istého ustanovenia stanovuje, že vedľajší účastníci, ktorí vstúpili do týchto konaní, znášajú svoje vlastné trovy konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Rozhodnutie Rady 2004/496/ES zo 17. mája 2004 o uzavretí dohody medzi Európskym spoločenstvom a Spojenými štátmi americkými o spracovaní a postúpení údajov PNR leteckými dopravcami Úradu pre colnú správu a ochranu hraníc [Úradu colnej správy a ochrany hraníc – neoficiálny preklad] Ministerstva vnútornej bezpečnosti Spojených štátov amerických a rozhodnutie Komisie 2004/535/ES zo 14. mája 2004 o adekvátnej ochrane osobných údajov uvedených v Zázname podľa mena cestujúceho o cestujúcich lietadlom odoslaných Úradu Spojených štátov na ochranu colného priestoru a hraníc [o primeranej úrovni ochrany osobných údajov uvedených v záznamoch o cestujúcich lietadlom poskytnutých Úradu colnej správy a ochrany hraníc Spojených štátov amerických – neoficiálny preklad] sa zrušujú.

2. Účinky rozhodnutia 2004/535 trvajú do 30. septembra 2006, ak však zanikne uvedená dohoda, zanikne aj ich trvanie.

3. Rada Európskej únie je povinná nahradiť trovy konania vo veci C‑317/04.

4. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania vo veci C‑318/04.

5. Komisia Európskych spoločenstiev znáša svoje vlastné trovy konania vo veci C‑317/04.

6. Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ako aj Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov znášajú svoje vlastné trovy konania.

Podpisy

* Jazyk konania: francúzština.