1. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava
[Zmluva EHS, článok 59 (zmenený na článok 59 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 49 ES) a článok 60 (zmenený na článok 60 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 50 ES)]
2. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava
[Zmluva EHS, článok 59 (zmenený na článok 59 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 49 ES) a článok 60 (zmenený na článok 60 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 50 ES)]
3. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava
[Zmluva EHS, článok 59 (zmenený na článok 59 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 49 ES) a článok 60 (zmenený na článok 60 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 50 ES)]
4. Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Osobná pôsobnosť
[Zmluva EHS, článok 59 (zmenený na článok 59 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 49 ES)]
1. Článok 59 Zmluvy EHS (zmenený na článok 59 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 49 ES) a článok 60 Zmluvy EHS (zmenený na článok 60 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 50 ES) sa majú vykladať v tom zmysle, že im neodporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa postup vykonania zrážky dane pri zdroji uplatní na odmenu poskytovateľov služieb, ktorí sú nerezidentmi členského štátu, v ktorom sa služby poskytujú, hoci odmena platená poskytovateľom služieb, ktorí sú rezidentmi tohto členského štátu, takej zrážke nepodlieha, a ktorá stanovuje vznik zodpovednosti príjemcu služieb, ktorý nevykonal zrážku pri zdroji, ktorú bol povinný vykonať.
Je zrejmé, že taká právna úprava môže odradiť príjemcov služieb obrátiť sa na poskytovateľov služieb, ktorí sú rezidentmi iných členských štátov, a predstavuje teda prekážku slobodnému poskytovaniu služieb zakázanú v zásade článkami 59 a 60 Zmluvy EHS.
Zároveň je však odôvodnená nevyhnutnosťou zaručiť účinnosť vyberania dane z príjmu. Za neexistencie akejkoľvek smernice Spoločenstva alebo iného nástroja, ktorý by upravoval vzájomnú administratívnu pomoc v oblasti vymáhania daňových pohľadávok, totiž postup vykonania zrážky pri zdroji a režim zodpovednosti, ktorý tomuto postupu slúži na jeho zabezpečenie, tvoria legitímny a vhodný prostriedok zabezpečenia daňového zaobchádzania s príjmami osoby usadenej mimo členského štátu zdanenia a zamedzujú, aby dotknuté príjmy unikli dani v členskom štáte bydliska, ako aj v štáte, v ktorom sa služby poskytli. Okrem toho uplatnenie zrážky pri zdroji a prípadný vznik zodpovednosti príjemcu služieb, ktorý je povinný takúto zrážku vykonať, ktorý je dôsledkom takého spôsobu vyberania dane z príjmu, pričom v prípade potreby umožňuje sankcionovať nevykonanie zrážky pri zdroji, predstavujú primerané prostriedky na zabezpečenie vybratia daňovej pohľadávky štátu zdanenia.
(pozri body 33 – 39, bod 1 výroku)
2. Článok 59 Zmluvy EHS (zmenený na článok 59 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 49 ES) a článok 60 Zmluvy EHS (zmenený na článok 60 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 50 ES) sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje vnútroštátna právna úprava, ktorá vylučuje, aby príjemca služieb, t. j. dlžník odmeny platenej poskytovateľovi služieb nerezidentovi, odpočítal pri vykonaní zrážky dane pri zdroji prevádzkové náklady tohto poskytovateľa, ktoré majú priamu hospodársku súvislosť s jeho činnosťou v členskom štáte, v ktorom sa služby poskytujú, hoci poskytovateľ služieb, ktorý je rezidentom tohto štátu, podlieha dani len z jeho čistých príjmov, t. j. z príjmov získaných po odpočítaní prevádzkových nákladov.
Existencia refundačného konania umožňujúceho neskoršie zohľadnenie prevádzkových nákladov poskytovateľa služieb nerezidenta je v tejto súvislosti irelevantná. Pokiaľ totiž začatie takého konania vedie k dodatočným administratívnym a hospodárskym nákladom, čo nevyhnutne zasahuje poskytovateľa služby, predstavuje predmetná daňová právna úprava prekážku slobodnému poskytovaniu služieb zakázanú v zásade článkami 59 a 60 Zmluvy EHS.
Na druhej strane však týmto ustanoveniam neodporuje vnútroštátna právna úprava, podľa ktorej sa v rámci postupu vykonania zrážky dane pri zdroji odpočítajú len prevádzkové náklady, ktoré majú priamu hospodársku súvislosť s činnosťou, z ktorej vznikli zdaniteľné príjmy, vykonávanou v členskom štáte, v ktorom sa služby poskytujú, ktoré poskytovateľ služby usadený v inom členskom štáte dlžníkovi odmeny oznámil a podľa ktorej sa prípadné náklady, ktoré nemajú priamu hospodársku súvislosť s uvedenou činnosťou, môžu zohľadniť len v rámci neskoršieho refundačného konania.
(pozri body 46, 47, 49, 52, bod 2 výroku)
3. Článku 59 Zmluvy EHS (zmenený na článok 59 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 49 ES) a článku 60 Zmluvy EHS (zmenený na článok 60 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 50 ES) neodporuje, aby sa oslobodenie od dane, na ktoré má podľa dohody o zamedzení dvojitého zdanenia medzi Spolkovou republikou Nemecko a Holandským kráľovstvom nárok poskytovateľ služieb nerezident, ktorý svoju činnosť vykonal v Nemecku, mohlo zohľadniť pri vykonaní zrážky pri zdroji dlžníkom odmeny alebo v rámci neskoršieho konania o oslobodení od dane alebo refundačného konania, alebo ďalej v rámci konania o zodpovednosti vedeného proti dlžníkovi odmeny, len v prípade, že príslušný daňový orgán potvrdí splnenie podmienok stanovených na tento účel uvedenou zmluvou.
Je zrejmé, že také opatrenie predstavuje prekážku slobodnému poskytovaniu služieb zaručenú článkami 59 a 60 Zmluvy EHS. Táto prekážka je však odôvodnená z hľadiska zaručenia riadneho priebehu zrážkového daňového konania. Zdá sa byť totiž dôležité, že dlžník odmeny sa môže oslobodiť od vybratia dane, len ak má istotu, že poskytovateľ služby spĺňa podmienky, ktoré mu umožňujú oslobodenie od dane. Pritom sa od dlžníka odmeny nemôže požadovať, aby z vlastného podnetu v každom jednotlivom prípade objasnil, či predmetné príjmy sú alebo nie sú oslobodené od dane na základe dohody o zamedzení dvojitého zdanenia. Skutočnosť splnomocnenia dlžníka odmeny, aby sa jednostranne oslobodil od povinnosti vykonať zrážku pri zdroji, môže v prípade omylu na jeho strane ohroziť vybranie dane u veriteľa odmeny.
(pozri body 58 – 61, bod 2 výroku)
4. Článok 59 Zmluvy EHS (zmenený na článok 59 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 49 ES) a článok 60 Zmluvy EHS (zmenený na článok 60 Zmluvy ES, ďalej zmenený, teraz článok 50 ES) sa majú vykladať v tom zmysle, že sa neuplatní v prospech poskytovateľa služieb, ktorý je príslušníkom tretej krajiny.
Zmluva EHS totiž stanovuje, že ak Rada nevyužije možnosť uvedenú v článku 59 druhom odseku tejto zmluvy, ustanovenia upravujúce slobodné poskytovanie služieb sa uplatnia, ak sú splnené tieto podmienky. Na jednej strane k poskytnutiu služby došlo v rámci Spoločenstva a na druhej strane poskytovateľ služieb je štátnym príslušníkom členského štátu a je usadený v štáte Spoločenstva. Z toho vyplýva, že Zmluva EHS nerozširuje prospech z uvedených ustanovení na poskytovateľov služieb, ktorí sú príslušníkmi tretej krajiny, aj keď tí sú usadení v rámci Spoločenstva a ide o poskytnutie služby v rámci Spoločenstva.
(pozri body 67 – 69, bod 3 výroku)