1. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom – Stav, ktorý treba zohľadniť – Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom
(Článok 226 ods. 2 ES)
2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Určenie počas konania pred podaním žaloby
(Článok 226 ES)
3. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Dôkaz o nesplnení povinnosti – Bremeno zaťažujúce Komisiu
(Článok 226 ES; smernica Rady 92/43)
4. Životné prostredie – Ochrana prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín – Smernica 92/43
(Smernica Rady 92/43, článok 12 ods. 1)
1. Podľa znenia článku 226 druhého odseku ES môže byť na Súdny dvor podaná žaloba o nesplnenie povinnosti, len ak dotknutý štát nedosiahol súlad s odôvodneným stanoviskom v lehote, ktorú mu Komisia na tento účel stanovila.
Okrem iného existencia nesplnenia povinnosti sa musí posúdiť v závislosti od stavu, aký bol v členskom štáte ku dňu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.
(pozri body 22, 23)
2. V rámci konania o nesplnení povinnosti je cieľom konania pred podaním žaloby dať príslušnému členskému štátu príležitosť jednak zabezpečiť súlad s povinnosťami, ktoré mu vyplývajú z práva Spoločenstva, a jednak účinne uplatniť svoje prostriedky obrany proti výhradám Komisie.
Komisia preto môže vo svojej žalobe o nesplnení povinnosti obmedziť predmet sporu. Hoci účelom výzvy je vymedziť predmet sporu, Komisia musí v odôvodnenom stanovisku presne určiť výhrady, ktoré už všeobecnejšie uplatnila vo výzve. To však nebráni obmedzeniu predmetu sporu ani jeho rozšíreniu o neskoršie opatrenia, ktoré sa v podstate radia k opatreniam napadnutým vo výzve.
(pozri body 33, 36, 37)
3. V rámci konania o nesplnení povinnosti začatého na základe článku 226 ES prináleží preukázanie existencie tvrdeného nesplnenia povinnosti Komisii bez toho, aby sa mohla oprieť o akúkoľvek domnienku.
Preto Komisii v rámci konania o nesplnenie povinnosti týkajúceho sa smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín prináleží poskytnúť dôkaz o prítomnosti jedinca chráneného živočíšneho druhu v dotknutej oblasti a nielen podklady preukazujúce nanajvýš možnosť tejto prítomnosti.
(pozri body 59, 63)
4. Členský štát nesplní povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 12 ods. 1 písm. b) a d) smernice 92/43 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín, v prípade, že neprijme všetky konkrétne opatrenia potrebné na to, aby sa na jednej strane zabránilo úmyselnému rušeniu dotknutého živočíšneho druhu počas obdobia párenia a na druhej strane poškodzovaniu alebo ničeniu jeho miest na párenie.
Podmienka týkajúca sa úmyselného konania uvedeného v článku 12 ods. 1 písm. a) smernice 92/43 je splnená, ak sa preukáže, že pôvodca aktu chcel odchyt alebo usmrtenie jedinca chráneného živočíšneho druhu alebo že prinajmenšom prijal možnosť takéhoto odchytu alebo usmrtenia.
Z toho vyplýva, že členský štát neporuší uvedené povinnosti, ak povolí lov jedinca živočíšneho druhu, ktorý nie je chránený smernicou.
(pozri body 70 – 72)