Vec C‑199/04

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernice 85/337/EHS a 97/11/ES – Posudzovanie vplyvov určitých projektov na životné prostredie – Dôležitá zmena užívania budovy alebo pozemku – Neprípustnosť žaloby“

Abstrakt rozsudku

Žaloba o nesplnenie povinnosti – Predmet konania – Určenie počas konania pred podaním žaloby

(Článok 226 ES)

Odôvodnené stanovisko a žaloba uvedené v článku 226 ES musia uviesť výhrady súdržným a presným spôsobom, aby umožnili členskému štátu a Súdnemu dvoru správne pochopiť rozsah vytýkaného porušenia práva Spoločenstva, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohol uvedený štát vhodne uplatniť svoje dôvody obrany a aby mohol Súdny dvor preveriť existenciu namietaného nesplnenia povinnosti.

Žalobu o nesplnenie povinnosti, ktorá sa zakladá na protirečivej argumentácii a z tohto dôvodu nezodpovedá požiadavkám súdržnosti a presnosti, treba zamietnuť ako neprípustnú.

(pozri body 21, 25, 26)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (druhá komora)

z 1. februára 2007 (*)

Vo veci C‑199/04,

ktorej predmetom je žaloba o nesplnenie povinnosti podľa článku 226 ES, podaná 4. mája 2004,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: C.‑F. Durand a F. Simonetti, splnomocnené zástupkyne, za právnej pomoci A. Howard, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska, v zastúpení: M. Bethell, neskôr E. O’Neill, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci D. Elvin, QC, a J. Maurici, barrister, s adresou na doručovanie v Luxemburgu,

žalovanému,

SÚDNY DVOR (druhá komora),

v zložení: predseda druhej komory C. W. A. Timmermans, sudcovia R. Schintgen, R. Silva de Lapuerta, J. Makarczyk (spravodajca) a L. Bay Larsen,

generálny advokát: D. Ruiz-Jarabo Colomer,

tajomník: L. Hewlett, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 23. februára 2006,

so zreteľom na rozhodnutie prijaté po vypočutí generálneho advokáta, že vec bude prejednaná bez jeho návrhov,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Komisia Európskych spoločenstiev svojou žalobou navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska si tým, že neprijalo všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie úplného a presného prebratia článkov 2 až 6, 8 a 9 smernice Rady 85/337/EHS z 27. júna 1985 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. ES L 175, s. 40; Mim. vyd. 15/001, s. 248), zmenenej a doplnenej smernicou Rady 97/11/ES z 3. marca 1997 (Ú. v. ES L 73, s. 5; Mim. vyd. 15/003, s. 151, ďalej len „smernica 85/337“), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

2 Článok 2 ods. 1 smernice 85/337 znie:

„Členské štáty prijmú všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že pred udelením povolenia sa všetky projekty, ktoré pravdepodobne budú mať podstatný vplyv na životné prostredie z dôvodu, okrem iného, ich charakteru, veľkosti, alebo umiestnenia, budú podliehať postupu povolenia a budú posúdené z hľadiska ich vplyvov. Tieto projekty sú definované v článku 4.“

3 Podľa článku 3 uvedenej smernice:

„Posudzovanie dopadu na životné prostredie identifikuje, popíše a posúdi náležitým spôsobom, pri každom prípade jednotlivo a v súlade s článkami 4 až 11, priame a nepriame vplyvy projektu na nasledujúce faktory:

– ľudské bytosti, živočíšstvo a rastlinstvo,

– pôdu, vodu, vzduch, podnebie a krajinu,

– hmotný majetok a kultúrne dedičstvo,

– súčinnosť medzi faktormi uvedenými v prvej, druhej a tretej zarážke.“

4 Článok 4 ods. 2 tej istej smernice stanovuje:

„Pokiaľ článok 2 ods. 3 neustanovuje inak, členské štáty určia pre projekty uvedené v prílohe II na základe:

a) skúmania každého jednotlivého prípadu,

alebo

b) prahov alebo kritérií stanovených členskými štátmi,

či budú podliehať posúdeniu v súlade s článkami 5 až 10.

Členské štáty môžu rozhodnúť uplatňovať oba postupy uvedené v písm. a) a b).“

5 Príloha II smernice 85/337, nazvaná „Projekty, ktoré sú predmetom článku 4 ods. 2“, v bode 5 písm. b) uvádza „zariadenia na výrobu cementu“.

Vnútroštátna právna úprava

6 V Spojenom kráľovstve sa zodpovednosť v oblasti ochrany životného prostredia v rámci konania o vydanie povolenia na používanie zvyškového paliva delí medzi orgány s právomocou v oblasti urbanizmu a orgány s právomocou v oblasti životného prostredia.

7 Orgány s právomocou v oblasti urbanizmu, a to najmä miestne orgány, sú príslušné na prejednávanie žiadosti o stavebné povolenie. V prípade odmietnutia zo strany miestneho urbanistického orgánu alebo v prípade, že sa tento orgán nevyjadrí, sa môže žiadateľ odvolať proti zamietavému rozhodnutiu alebo proti nečinnosti k štátnemu tajomníkovi. Štátny tajomník môže tiež rozhodnúť odňať vec miestnemu urbanistickému orgánu a sám vydať rozhodnutie o žiadosti o stavebné povolenie. Vo Walese právomoci prislúchajúce štátnemu tajomníkovi v oblasti urbanizmu vykonáva National Assembly for Wales.

8 Podľa článku 57 zákona o urbanistickom a krajinnom plánovaní z roku 1990 (Town and Country Planning Act 1990, ďalej len „TCPA“) sa vyžaduje stavebné povolenie pre akékoľvek „stavebné úpravy“; tento pojem článok 55 toho istého zákona definuje ako „uskutočnenie stavebných, inžinierskych, baníckych alebo iných prác v zemi, na nej, nad ňou alebo pod ňou, alebo vykonanie dôležitej zmeny užívania budovy alebo pozemku“.

9 Pri rozhodovaní o žiadosti o stavebné povolenie orgány s právomocou v oblasti urbanizmu rozhodujú aj o potrebe vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie upravené smernicou 85/337.

10 V tejto súvislosti vyhláška o urbanistickom a krajinnom plánovaní (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) z roku 1988 [Town and Country Planning (Assessment of Environmental Effects) Regulations 1988] prebrala do vnútroštátneho právneho poriadku pôvodné znenie smernice 85/337 okrem iného tým, že do existujúceho systému urbanistického a krajinného plánovania zahrnula nové procesné obmedzenia.

11 Smernica 97/11 bola do uvedeného právneho poriadku prebratá vyhláškou o urbanistickom a krajinnom plánovaní (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) (Anglicko a Wales) z roku 1999 [Town and Country Planning (Environmental Impact Assessment) (England and Wales) Regulations 1999].

12 Škodlivé vplyvy, ktoré na životné prostredie môže mať určitý proces, skúmal v rámci režimu prevencie a integrovanej kontroly znečisťovania („integrated pollution control“) zavedeného časťou I zákona o ochrane životného prostredia z roku 1990 (Environmental Protection Act 1990) pôvodne Her Majesty’s Inspectorate of Pollution a neskôr, po vytvorení Environment Agency, ich skúma tento orgán. Na základe článku 6 uvedeného zákona sa „reglementovaný proces“, čiže potenciálne znečisťujúca činnosť reglementovaná štátnym tajomníkom, môže okrem iného v Anglicku a Walese vykonávať len s povolením zo strany Environment Agency.

13 Vo februári 1997 ministerstvo životného prostredia uverejnilo vysvetľujúce poznámky č. 23 (Planning Policy Guidance Note 23) týkajúce sa politiky urbanizmu a boja proti znečisťovaniu. Tieto poznámky opisujú najmä vzťahy medzi úlohami orgánov s právomocou v oblasti urbanizmu a právne oddelenými úlohami subjektov bojujúcich proti znečisťovaniu.

Konanie pred podaním žaloby

14 V rokoch 1997 a 1998 dostala Komisia dve sťažnosti týkajúce sa povolenia vydaného pre cementáreň prevádzkovanú spoločnosťou Castle Cement v Clitheroe, Lancashire, na používanie zmesi tekutého priemyselného odpadu „nazvanej Cemfuel“ namiesto jej klasického paliva. Podľa sťažovateľov príslušné vnútroštátne orgány nepreverili, či mal byť dotknutý projekt pred vydaním takéhoto povolenia predmetom posudzovania jeho vplyvov na životné prostredie.

15 V roku 1999 bola na Komisiu podaná sťažnosť v súvislosti s cementárňou, ktorú tá istá spoločnosť prevádzkuje v Padeswood, Flintshire. V tomto prípade síce boli stavba ďalšej pece, ako aj nahradenie klasického paliva Cemfuelom, celými pneumatikami a zmesou papierového a plastového odpadu nazvanou „Profuel“ predmetom posudzovania vplyvov na životné prostredie, no National Assembly for Wales ich povolilo ešte predtým, ako Environment Agency rozhodla o žiadosti o povolenie, ktoré vydáva.

16 Na základe sťažností týkajúcich cementárne v Clitheroe došlo dvakrát k výmene listov medzi Komisiou a vládou Spojeného kráľovstva v období od 11. júla 1997 do 30. marca 1999. Sťažnosť týkajúca sa cementárne v Padeswood tiež viedla k výmene listov, pričom Komisia 19. apríla 1999 požiadala uvedenú vládu o objasnenia a táto vláda jej 18. júna 1999 odpovedala.

17 Vzhľadom na tieto skutočnosti Komisia na jednej strane usúdila, že pokiaľ príslušné vnútroštátne orgány používajú kritérium „dôležitej zmeny užívania budovy alebo pozemku“ obsiahnuté v TCPA, vedie to k tomu, že určité projekty, medzi ktoré patrí aj zmena paliva používaného cementárňou, nepodliehajú postupom upraveným v smernici 85/337. Na druhej strane podľa Komisie Spojené Kráľovstvo nedostatočne skoordinovalo normy uplatniteľné v oblasti urbanizmu a normy týkajúce sa boja proti znečisťovaniu v súvislosti so zabezpečením splnenia povinností a cieľov stanovených touto smernicou. Z tohto dôvodu Komisia 7. mája 2001 zaslala tomuto členskému štátu výzvu.

18 Keďže odpoveď orgánov Spojeného kráľovstva na túto výzvu presvedčila Komisiu, že vykonanie a konkrétne uplatnenie smernice 85/337 neboli dostačujúce, 18. júla 2002 uvedenému členskému štátu zaslala odôvodnené stanovisko, ktorým ho vyzvala na prijatie opatrení potrebných na splnenie povinností vyplývajúcich z tejto smernice v lehote dvoch mesiacov od doručenia uvedeného stanoviska.

19 Keďže Komisia odpoveď vlády Spojeného kráľovstva na uvedené odôvodnené stanovisko nepovažovala za uspokojivú, rozhodla sa podať žalobu, na základe ktorej sa začalo toto konanie.

O prípustnosti žaloby

20 Na úvod treba zdôrazniť, že Súdny dvor môže aj bez návrhu skúmať, či sú splnené podmienky na podanie žaloby o nesplnenie povinnosti stanovené v článku 226 ES (pozri najmä rozsudky z 31. marca 1992, Komisia/Taliansko,C‑362/90, Zb. s. I‑2353, bod 8, a z 27. októbra 2005, Komisia/Taliansko, C‑525/03, Zb. s. I‑9405, bod 8).

21 Pri tomto konaní musia odôvodnené stanovisko a žaloba uviesť výhrady súdržným a presným spôsobom, aby umožnili členskému štátu a Súdnemu dvoru správne pochopiť rozsah vytýkaného porušenia práva Spoločenstva, čo je nevyhnutnou podmienkou na to, aby mohol uvedený štát vhodne uplatniť svoje dôvody obrany a aby mohol Súdny dvor preveriť existenciu namietaného nesplnenia povinnosti (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 4. mája 2006, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑98/04, Zb. s. I‑4003, bod 18).

22 V tejto veci Komisia navrhuje, aby Súdny dvor určil, že Spojené kráľovstvo neprijalo všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie úplného a presného prebratia článkov 2 až 6, 8 a 9 smernice Rady 85/337.

23 Komisia na podporu svojej žaloby uvádza dve výhrady, pričom prvá výhrada spochybňuje články 55 a 57 TCPA, na základe ktorých orgány s právomocami v oblasti urbanizmu používajú pri posudzovaní žiadosti o stavebné povolenie vnútroštátne kritérium „dôležitej zmeny užívania budovy alebo pozemku“, v dôsledku čoho sú určité projekty vylúčené z pôsobnosti smernice 85/337, a druhá výhrada spochybňuje skutočnosť, že vláda Spojeného kráľovstva pri preberaní tejto smernice do vnútroštátneho práva nedostatočne skoordinovala normy uplatniteľné v oblasti urbanizmu a boja proti znečisťovaniu v súvislosti so zabezpečením splnenia všetkých povinností uvedených v článkoch 3 a 8 tejto smernice.

24 Treba však konštatovať, že Komisia vo svojej žalobe výslovne uznala, že Spojené kráľovstvo vyhláškami o urbanistickom a krajinnom plánovaní (posudzovanie vplyvov na životné prostredie) z roku 1988, a pokiaľ ide o Anglicko a Wales, z roku 1999, prijalo právne predpisy potrebné na prebratie smernice 85/337 do vnútroštátneho práva.

25 Preto táto žaloba o nesplnenie povinnosti vzhľadom na to, že sa zakladá na protirečivej argumentácii, nezodpovedá požiadavkám súdržnosti a presnosti pripomenutým v bode 21 tohto rozsudku.

26 Z predchádzajúceho vyplýva, že žalobu treba zamietnuť ako neprípustnú.

O trovách

27 Podľa článku 69 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže Spojené kráľovstvo navrhlo zaviazať Komisiu na náhradu trov konania a žaloba Komisie je neprípustná, je opodstatnené zaviazať ju na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (druhá komora) rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta ako neprípustná.

2. Komisia Európskych spoločenstiev je povinná nahradiť trovy konania.

Podpisy

* Jazyk konania: angličtina.