1

Rozhodnutím K(87) 2090 026 zo 17. decembra 1987 Komisia priznala Talianskej republike finančnú pomoc Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (EFRR) vo výške 94940620056 talianskych lír (ITL) na výstavbu priehrady na toku Gibbesi (ďalej len „finančná pomoc ‚priehrada na rieke Gibbesi‘“). Orgánom zodpovedným za realizáciu projektu bolo Ente minerario siciliano (Sicílsky banský úrad). Listom z požiadali talianske orgány o predĺženie lehoty — stanovenej do — na predloženie žiadosti o konečnú platbu. S cieľom preveriť, či nedošlo k prípadným nezrovnalostiam, sa Komisia následne rozhodla začať konanie podľa článku 24 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 , ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rozličných štrukturálnych fondov navzájom na jednej strane a ich činností s operáciami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi na druhej strane (Ú. v. ES L 374, s. 1), zmeneného a doplneného nariadením Rady (EHS) č. 2082/93 z (Ú. v. ES L 193, s. 20). Po podaní pripomienok v tomto ohľade zo strany žalobcu a talianskych orgánov prijala Komisia voči Talianskej republike rozhodnutie K(2002) 4905 z , ktorým sa zrušila finančná pomoc „priehrada na rieke Gibbesi“, nariadilo sa vrátenie už vyplateného preddavku vo výške 75592496044 ITL (39040266,10 eura) a zrušil sa záväzok vyplatiť zostatok finančnej pomoci vo výške 18898124012 ITL (9760066,53 eura).

2

Rozhodnutím K(93) 3961 z 22. decembra 1993 pridelila Komisia Talianskej republike finančnú pomoc EFRR na investíciu do infraštruktúry súvisiacej s diaľnicou spájajúcou Messinu s Palermom (ďalej len „finančná pomoc ‚Messina-Palermo‘“). Orgánom zodpovedným za projekt bolo Assessorato dei lavori publici (oblastná správa pre verejnoprospešné stavby) pre Regione Siciliana a subjektom povereným jeho vykonaním bolo konzorcium pre diaľnicu spájajúcu Messinu s Palermom. Listom z Komisia túto finančnú pomoc z dôvodu oneskorení v uskutočňovaní stavby zastavila a rozdiel, na ktorý sa malo vzťahovať zrušenie záväzku, vyčíslila na 26378246 eur a rozdiel, ktorý sa mal vrátiť, na 58036177 eur.

3

Dňa 3. augusta 2001 vydala Komisia oznámenie o dlhu č. 3240304871, ktoré nadväzovalo na zastavenie finančnej pomoci EFRR na dokončenie priemyselnej zóny Aragona Favara (ďalej len „finančná pomoc ‚Aragona Favara‘“). Toto oznámenie určovalo pohľadávku Komisie na 5614002097 ITL (t. j. 2899390,11 eura) a ako dátum jej splatnosti označovalo s uvedením, že nedodržanie tejto lehoty bude mať za následok uplatnenie úrokov z omeškania. Listom z sa Komisia znovu domáhala zaplatenia tejto sumy na talianskom ministerstve hospodárstva a financií. Platba sumy uvedenej v oznámení o dlhu č. 3240304871 sa uskutočnila . Listom zo zaslala Komisia talianskym orgánom a v kópii žalobcovi tabuľku s podrobným výpočtom dlžných úrokov z omeškania z dôvodu prekročenia lehoty splatnosti stanovenej v oznámení o dlhu č. 3240304871. V nej sa uvádza, že k dosahoval nezaplatený zostatok sumu 284702,81 eura, zvýšenú o úroky vo výške 60,41 eura za každý ďalší deň omeškania.

4

Dňa 27. júna 2001 vydala Komisia oznámenie o dlhu č. 3240303927 v nadväznosti na zastavenie finančnej pomoci EFRR na výstavbu mimomestského vodovodu určeného na dodávky pitnej vody v Katánskej nížine (ďalej len „finančná pomoc ‚Katánska nížina‘“). Komisia sa v ňom domáhala vrátenia už vyplateného preddavku vo výške 1857500000 ITL (t. j. 959318,69 eura). Oznámenie stanovovalo dátum splatnosti na s uvedením, že nedodržanie tejto lehoty povedie k uplatneniu úrokov z omeškania. Platba sumy uvedenej v oznámení o dlhu č. 3240303927 sa uskutočnila . V liste z adresovanom talianskym orgánom a v kópii žalobcovi Komisia urobila výpočet splatného zostatku, pričom doň zarátala úroky z omeškania dlžné z dôvodu prekročenia lehoty splatnosti stanovenej v uvedenom oznámení o dlhu. K tak táto suma dosahovala výšku 121007,04 eura, zvýšenú o 26,33 eura za každý ďalší deň omeškania.

5

Dňa 25. septembra 2002 vydala Komisia v nadväznosti na zastavenie finančnej pomoci „diaľnica Messina-Palermo“ (pozri bod 2 vyššie) oznámenie o dlhu č. 3240406591 adresované talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií. Toto oznámenie určovalo pohľadávku Komisie na 58036177 eur a dátum splatnosti stanovovalo na , pričom uvádzalo, že nedodržanie tejto lehoty bude mať za následok uplatnenie úrokov z omeškania. Platba sumy uvedenej v oznámení o dlhu č. 3240406591 sa uskutočnila . V druhom liste zo adresovanom žalobcovi a v kópii talianskym orgánom urobila Komisia výpočet splatného zostatku, pričom doň zarátala úroky z omeškania dlžné z dôvodu prekročenia lehoty splatnosti stanovenej v uvedenom oznámení o dlhu. K tak táto suma dosahovala výšku 2548927,80 eura, zvýšenú o 471,71 eura za každý ďalší deň omeškania.

6

V nadväznosti na rozhodnutie o zrušení finančnej pomoci „priehrada na rieke Gibbesi“ vydala Komisia 19. decembra 2002 oznámenie o dlhu č. 3240209358 určené Talianskej republike. Toto oznámenie určovalo pohľadávku Komisie na 39040266,10 eura, dátum splatnosti stanovovalo na a uvádzalo, že v prípade nezaplatenia budú uplatnené úroky z omeškania. Na žiadosť žalobcu mu Komisia listom zo zaslala výpis v tom čase dlžných úrokov z omeškania.

7

V listoch zo 4. a zaslaných Komisii spochybnil Regione Siciliana výpočet úrokov z omeškania podľa štyroch vyššie uvedených oznámení o dlhu s tvrdením, že Komisia mala z úradnej povinnosti vykonať započítanie medzi dlžnými sumami a žiadosťami o priebežné platby EFRR na regionálny operačný program „Sicília 2000 — 2006“ (ďalej len „ROP Sicília“), čo by podľa neho umožnilo zmazať uvedené úroky z omeškania, resp. zastaviť ich plynutie.

8

Listom zo 6. októbra 2003 adresovaným Regione Siciliana a v kópii talianskym orgánom prijal účtovník Komisie k otázkam vzneseným Regione Siciliana stanovisko. Poukázal tak na skutočnosť, že pokiaľ ide o obdobie medzi jednotlivými dátumami splatnosti podľa oznámení o dlhu a — dňom nadobudnutia účinnosti nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002 z o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Európskych spoločenstiev (Ú. v. ES L 248, s. 1; Mim. vyd. 01/004, s. 74) — platná právna úprava [najmä článok 49 finančného nariadenia z k všeobecnému rozpočtu Európskych spoločenstiev [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 356, s. 1), naposledy zmeneného a doplneného nariadením (ES, ESUO, Euratom) č. 762/2001 (Ú. v. ES L 111, s. 1), o oddelení funkcií vnútorného auditu a predbežnej finančnej kontroly] už príjemcom pomoci Spoločenstva ukladala povinnosť zaplatiť úroky z omeškania v prípadoch, keď sú v prospech Spoločenstva vymáhané nedôvodne vyplatené sumy. Účtovník Komisie zároveň vysvetlil, že žalobcom požadované započítanie je ako spôsob uspokojenia pohľadávok výslovne upravené až od nadobudnutia účinnosti nariadenia č. 1605/2002 a že majú byť vydané pokyny, aby boli úroky podľa predmetných oznámení o dlhu odpočítané z platby určenej pre Taliansku republiku vo vzťahu k platbám, ktoré sa týkajú žalobcu.

9

V liste z 24. októbra 2003 zaslanom Regione Siciliana a v kópii talianskym orgánom ozrejmil účtovník Komisie, že sa vykoná započítanie medzi niektorými pohľadávkami a záväzkami Komisie. Tieto pohľadávky tvorila suma podľa oznámenia o dlhu č. 3240504102 z týkajúceho sa finančnej pomoci EFRR na urbanizačné stavebné práce a súvisiace stavby v priemyselnom areáli Porto Empedocle (ďalej len „finančná pomoc ‚Porto Empedocle‘“), t. j. suma 7704723 eur, a oznámenia o dlhu č. 3240409358 z (finančná pomoc „priehrada na rieke Gibbesi“), t. j. 39040266,10 eura, ako aj úroky z omeškania v zmysle oznámenia o dlhu č. 3240406591 z (finančná pomoc „diaľnica Messina-Palermo“), t. j. 2581947,74 eura, oznámenia o dlhu č. 3240304871 z (finančná pomoc „Aragona Favara“), t. j. 288931,82 eura, a oznámenia o dlhu č. 324030927 z (finančná pomoc „Katánska nížina“), t. j. 122876,18 eura. Predmetné záväzky sa týkali žiadosti o platbu v súvislosti s rozhodnutím Komisie K(2000) 2346 z o priznaní finančnej pomoci z EFRR v rámci ROP Sicília v celkovej výške 50335454,98 eura.

10

Ako Komisia avizovala vo svojom liste z 24. októbra 2003, pristúpila k započítaniu vyššie uvedených pohľadávok a záväzkov. Listom z  Komisia podobne avizovala talianskym orgánom, že vykoná započítanie vo vzťahu k sume dlžnej Talianskou republikou na základe úrokov v zmysle oznámenia o dlhu č. 3240409358 (finančná pomoc „priehrada na rieke Gibbesi“), t. j. k sume 1880126,91 eura. K vykonaniu tohto započítania došlo .

11

Žalobca návrhmi podanými do kancelárie Súdu prvého stupňa 4.,, a podal žaloby, na základe ktorých sa začalo toto konanie.

12

V súlade s článkom 50 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa boli uznesením predsedu piatej komory Súdu prvého stupňa z 9. júla 2004 prejednávané veci spojené na účely ústneho konania a rozsudku.

13

Uznesením z 12. januára 2006 Súd prvého stupňa podľa článku 54 tretieho pododseku štatútu Súdneho dvora, článku 77 písm. a) a článku 78 rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa prerušil konanie v týchto spojených veciach až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci C-417/04 P, Regione Siciliana/Komisia. Uznesením z Súd prvého stupňa na rovnakom podklade opäť prerušil konanie až do vyhlásenia rozsudku Súdneho dvora vo veci C-15/06 P, Regione Siciliana/Komisia.

14

V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 ods. 3 písm. a) a b) rokovacieho poriadku boli účastníci konania najmä vyzvaní, aby predložili svoje písomné vyjadrenia k otázke, ako sa na prejednávaných veciach prejavia rozsudky Súdneho dvora z 2. mája 2006, Regione Siciliana/Komisia (C-417/04 P, Zb. s. I-3881), a z , Regione Siciliana/Komisia (C-15/06 P, Zb. s. I-2591). Týmto žiadostiam vyhoveli.

15

Žalobca navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

16

Komisia navrhuje, aby Súd prvého stupňa:

17

Podľa článku 113 svojho rokovacieho poriadku môže Súd prvého stupňa po vypočutí účastníkov konania kedykoľvek aj bez návrhu skúmať prekážku konania z dôvodu verejného záujmu a rozhodnúť podľa podmienok stanovených v článku 114 ods. 3 a 4 uvedeného poriadku.

18

Na základe článku 114 ods. 3 rokovacieho poriadku sa ďalej postupuje v ústnej časti konania, ak Súd prvého stupňa nerozhodne inak.

19

V prejednávanej veci sa Súd prvého stupňa domnieva, že na základe listín v spise je mu otázka prípustnosti žalôb dostatočne objasnená, a preto rozhodol, že ústne vysvetlenia účastníkov konania k tejto veci nie je potrebné vypočuť. Nie je ani dôvodné vyhovieť návrhu žalobcu na začatie ústnej časti konania z dôvodu hospodárskeho významu veci a vznesenia zásadných otázok, keďže sa tento návrh týka samotnej meritórnej stránky sporov.

20

Komisia tvrdí, že predmetné akty boli úradne adresované talianskemu ministerstvu a že žalobcovi boli zaslané len na vedomie. Uvádza, že tieto akty sa žalobcu nemôžu bezprostredne dotýkať a že ich zrušenia by sa mohla domáhať len Talianska republika.

21

Komisia ďalej uvádza, že tieto žaloby vôbec nezmieňujú dôvody, pre ktoré sa žalobca domnieva, že sú tieto akty protiprávne, čím nie sú v súlade s článkom 21 štatútu Súdneho dvora, platným pre Súd prvého stupňa na základe článku 53 uvedeného štatútu, a tiež článkom 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa. Komisia napokon odmieta názor žalobcu, že listy z 13. a nepredstavujú vo vzťahu k listu zo samostatné akty, a zastáva názor, že uvedené listy sú len logickým dôsledkom nezaplatenia súm uvedených v oznámeniach o dlhu č. 3240304871 z a č. 3240303927 z zo strany Talianskej republiky v príslušných lehotách.

22

Nakoniec Komisia uvádza, že návrhy na zrušenie aktov z 25. septembra 2002 a z a sa musia považovať za neprípustné, pretože boli podané po uplynutí na tento účel stanovenej lehoty dvoch mesiacov a desiatich dní. Pokiaľ teda ide o dva posledné uvedené akty, žalobcovi boli podľa odtlačkov pečiatok predsedníctva Regione Siciliana doručené , resp. , zatiaľ čo žaloba vo veci T-408/03 bola predložená až .

23

Žalobca poznamenáva, že predmetné akty nemožno považovať za samostatne napadnuteľné akty. Uvádza pritom, že tieto akty neobsahovali žiadne odôvodnenie a že ho Komisia so svojím stanoviskom bližšie oboznámila až listom zo 6. októbra 2003. Takže prvým aktom, ktorý bolo možné riadne napadnúť, je práve tento list zo . Navyše neuvedenie dôvodov na podporu návrhov na zrušenie predmetných aktov je zjavným a logickým dôsledkom skutočnosti, že tieto nepožívajú plnú samostatnosť a dajú sa napadnúť až v spojitosti s listom zo , ktorý vykladá ich obsah a právny základ.

24

Na úvod treba poznamenať, že z návrhov predložených žalobcom vo veci T-408/03 sa nedá jednoznačne zistiť, či jeho žaloba smeruje voči oznámeniam o dlhu č. 3240304871 z 3. augusta 2001 týkajúcemu sa finančnej pomoci „Aragona Favara“ a č. 3240303927 z týkajúcemu sa finančnej pomoci „Katánska nížina“, alebo voči listom z a týkajúcich sa úrokov z omeškania dlžných z dôvodu nezaplatenia súm uvedených v týchto oznámeniach o dlhu v príslušných lehotách. Táto okolnosť však nemá vplyv na prípustnosť prejednávaných žalôb.

25

Z posúdenia týchto štyroch aktov, ako aj oznámenia o dlhu č. 3240406591 z 25. septembra 2002 týkajúceho sa finančnej pomoci „diaľnica Messina-Palermo“ a listov zo o uplatnení úrokov z omeškania z dôvodu oneskoreného zaplatenia sumy nárokovanej v oznámení o dlhu č. 3240304871 z súvisiacom s finančnou pomocou „Aragona Favara“ a z týkajúceho sa uplatnenia úrokov z omeškania z dôvodu oneskoreného zaplatenia sumy nárokovanej v oznámení o dlhu č. 3240303927 z súvisiacom s finančnou pomocou „Katánska nížina“, ktoré boli adresované Talianskej republike, pričom žalobcovi boli zaslané len na vedomie, totiž vyplýva, že iba vykonávajú predošlé rozhodnutia Komisie o zrušení, resp. zastavení predmetnej finančnej pomoci. Už tieto rozhodnutia o zrušení a spätnom vymáhaní pomoci totiž uvádzali, že podmienky vrátenia nedôvodne vyplatených preddavkov budú spresnené v oznámeniach o dlhu, ktoré účtovník Komisie zašle talianskym orgánom, pričom žalobca sám pripúšťa, že tieto oznámenia nemajú význam rozhodnutí a že vyplývajú bezprostredne z rozhodnutí o zrušení finančnej pomoci.

26

Oznámenia o dlhu č. 3240304871 z 3. augusta 2001 týkajúce sa finančnej pomoci „Aragona Favara“, č. 3240303927 z týkajúce sa finančnej pomoci „Katánska nížina“ a č. 3240406591 z týkajúce sa finančnej pomoci „diaľnica Messina-Palermo“ tak v prvom rade neobsahujú žiadne ustanovenie, ktoré by Talianskej republike ukladalo, aby nedôvodne vyplatené sumy vymáhala od žalobcu. Preto z ničoho nemožno dovodiť, že by Talianska vláda nemohla rozhodnúť, že bude znášať sama náklady na vrátenie súm späť EFRR (v tomto zmysle pozri rozsudok z , Regione Siciliana/Komisia, už citovaný, bod 26).

27

Žalobcu súčasne nemožno považovať za osobu, ktorej sa listy z 13. a 14. augusta 2003 bezprostredne dotýkali. Adresované boli totiž Talianskej republike, pričom žalobcovi boli zaslané v kópii, a ich cieľom bolo uplatnenie nároku na úroky z omeškania z dôvodu prekročenia lehôt splatnosti uvedených v príslušných oznámeniach o dlhu. Preto sú tieto listy len logickým dôsledkom nezaplatenia súm uvedených v oznámeniach o dlhu č. 3240304871 z a č. 3240303927 z zo strany Talianskej republiky v príslušných lehotách.

28

S ohľadom na vyššie uvedené treba žaloby vo veciach T-408/03 a T-414/03 prehlásiť za neprípustné v rozsahu, v akom smerujú k zrušeniu oznámení o dlhu z 25. septembra 2002 a listov z a , pričom nie je nevyhnutné vyslovovať sa k ostatným námietkam Komisie o neprípustnosti.

29

Komisia sa domnieva, že návrh na zrušenie listu zo 6. októbra 2003 je neprípustný, lebo hoci bol tento list adresovaný žalobcovi, nemá žiadny bezprostredný dosah na jeho právne postavenie, a nemôže sa ho teda ani bezprostredne dotýkať. V tomto liste sa totiž riešia také otázky, ako je výpočet úrokov z omeškania v súvislosti s oznámeniami Komisie o dlhu a vykonanie zápočtu pohľadávok, ktorých majiteľmi sú na jednej strane Komisia a na druhej Talianska republika. Napadnuté rozhodnutie by na postavenie žalobcu malo právne účinky len vtedy, ak by bol povinný danú sumu skutočne uhradiť v dôsledku tohto rozhodnutia.

30

Podľa Komisie sa pritom potenciálne škodlivé účinky listu zo 6. októbra 2003 týkajú iba Talianskej republiky, a nie žalobcu, ktorý by mohol ujmu v dôsledku tohto listu utrpieť iba vtedy, ak by mu orgány tohto štátu konkrétnym a samostatným úkonom uložili povinnosť vrátiť sumy, ktoré tento štát dlží Komisii. Skutočnosť, že list zo je úradne adresovaný žalobcovi, vychádza zároveň z praxe transparentného, otvoreného a zjednodušeného riadenia účtovných postupov Spoločenstva, keďže žalobca bol prítomný na rôznych stretnutiach ohľadom danej finančnej pomoci. Záverom je, že zrušenia listu zo sa mohla domáhať len Talianska republika, nie však žalobca, ktorý nie je majiteľom pohľadávok, aké mieni uplatňovať.

31

Komisia zároveň uvádza, že list zo 6. októbra 2003 nie je napadnuteľným aktom v zmysle článku 230 ES. Pripomína, že aby mohol byť sporný akt predmetom žaloby, je nevyhnutné, aby bol objektívne určený spôsobovať právne účinky voči tretím osobám a v dôsledku toho mohol mať bezprostredný dosah na ich záujmy tým, že podstatným spôsobom mení ich právne postavenie. Tieto podmienky nie sú splnené v prípade aktu, ktorým Komisia iba prehlasuje, akým výkladom sa mieni riadiť pri uplatňovaní ustanovenia nariadenia — v prejednávanej veci v súvislosti s povinnosťou uhradiť úroky z omeškania podľa oznámení o dlhu a so započítaním ako spôsobom uspokojenia pohľadávok. Záujmy tretích osôb môžu byť naozaj poškodené len v dôsledku opatrení, ktoré by boli skutočne prijaté pri plnení zámeru vysloveného predtým v takom akte, ako je výzva na úhradu úrokov z omeškania v súvislosti s oznámeniami o dlhu alebo skutočné odmietnutie využiť na umorenie dlhov započítanie, podľa kritérií uvedených v liste zo (v tomto zmysle pozri rozsudok Súdneho dvora z , Spojené kráľovstvo/Komisia, 114/86, Zb. s. 5298, body 12 a 13).

32

Napokon, pokiaľ ide o vec T-392/03, Komisia ďalej uvádza, že žaloba je neprípustná z dôvodu nedostatku právneho záujmu žalobcu na zrušení listu zo 6. októbra 2003. Poukazuje, že toto oznámenie sa nijako netýka finančnej pomoci „priehrada na rieke Gibbesi“. Žaloba vo veci T-392/03 smeruje len proti spôsobu zaplatenia podľa oznámenia o dlhu zodpovedajúcemu uvedenej finančnej pomoci. Medzi predmetom žaloby a listom zo tak niet žiadnej väzby. Komisia sa v tomto ohľade odvoláva na rozsudok Súdneho dvora z , Société pour l’exportation des sucres/Komisia (88/76, Zb. s. 709), uznesenie Súdneho dvora z , Holandsko/Komisia (C-164/02, Zb. s. I-1177, body 18 a 24), a uznesenie Súdu prvého stupňa z , Unione provinciale degli agricoltori di Firenze a i./Komisia (T-78/98, Zb. s. II-1377).

33

Žalobca uvádza, že nevystupuje ako subjekt odlišný od Talianskej republiky, ale ako územná entita tohto štátu, ktorej je finančná pomoc osobitne určená. Ďalej uvádza, že list zo 6. októbra 2003 mu bol úradne adresovaný a bezprostredne a osobne sa ho dotýka, keďže medzi jeho osobným postavením a prijatým aktom jestvuje zjavná príčinná súvislosť. Tento list je totiž odpoveďou na jeho list z adresovaný Komisii, v ktorom spochybnil výpočet úrokov z omeškania. Žalobca sa ďalej odvoláva na článok 8 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 z o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31), ktorý uvádza zásadu „partnerstva“ medzi Komisiou a celoštátnymi a regionálnymi orgánmi. Okrem toho nástojí na skutočnosti, že na neho smerujú odkazy v nariadení Rady (EHS) č. 2052/88 z o úlohách štrukturálnych fondov, ich účinnosti a o koordinácii medzi ich činnosťami navzájom a činnosťami Európskej investičnej banky a ostatnými existujúcimi finančnými nástrojmi [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 185, s. 9), zmenenom a doplnenom nariadením Rady (EHS) č. 2081/93 z (Ú. v. ES L 193, s. 5), a v rozhodnutiach o pridelení danej finančnej pomoci, ako aj v jeho úradnej korešpondencii s Komisiou. Žalobca ďalej tvrdí, že v súvislosti s rozhodnutiami o financovaní v prejednávaných prípadoch nemá Talianska republika žiadnu možnosť voľnej úvahy.

34

Žalobca zároveň zastáva názor, že list zo 6. októbra 2003 nie je len jednoduchým vyjadrením všeobecného postoja Komisie v prípade určitého druhu problémov, ale dopĺňa odôvodnenie skôr vydaných oznámení o dlhu. Predmetný list teda predstavuje vysvetľujúci akt s obsahom právneho aktu, ktorým Komisia uvádza po prvýkrát skutkové a právne dôvody, o ktoré sa opierajú jednotlivé ňou vyhotovené oznámenia o dlhu. Tento list tak potenciálne predstavuje akt spôsobujúci ujmu v rozsahu, v akom zisteným dlhom prisudzuje určitú povahu, a vylučuje, aby boli dôsledkom procesných chýb či nedopatrení.

35

V liste zo 6. októbra 2003 sa zaujíma stanovisko k dvom otázkam vzneseným žalobcom na stretnutí a v liste z k otázkam týkajúcim sa uplatnenia úrokov z omeškania v súvislosti s oznámeniami o dlhu č. 3240303927 z (finančná pomoc „Katánska nížina“), č. 3240304871 z (finančná pomoc „Aragona Favara“) a č. 3240406591 z (finančná pomoc „diaľnica Messina-Palermo“).

36

Treba pritom pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry aktmi, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť v zmysle článku 230 ES, sú opatrenia s právne záväznými účinkami, ktoré môžu zasiahnuť do záujmov žalobcu tým, že podstatným spôsobom menia jeho právne postavenie (rozsudok Súdneho dvora z 11. novembra 1981, IBM/Komisia, Zb. s. 2639, bod 9, a rozsudok Súdu prvého stupňa z , Cimenteries CBR a i./Komisia, T-10/92 až T-12/92 a T-15/92, Zb. s. II-2667, bod 28).

37

V prejednávanej veci list zo 6. októbra 2003 nepôsobí takými právne záväznými účinkami, aké by mohli zasiahnuť do záujmov žalobcu. Pokiaľ ide totiž o prvú žalobcom vznesenú otázku, Komisia iba pomenúva platné právne predpisy Spoločenstva, ktoré sa vzťahujú na výpočet úrokov z omeškania za obdobie medzi dátumom splatnosti podľa daných oznámení o dlhu a 1. januárom 2003, teda dňom nadobudnutia účinnosti nového finančného nariadenia Spoločenstva, nariadenia č. 1605/2002. Takže list zo sám osebe nepredstavuje výzvu na zaplatenie úrokov z omeškania ani ich konkrétne nevypočítava.

38

V tomto liste zo 6. októbra 2003 Komisia vysvetľuje, prečo medzi pohľadávkami uvádzanými v predmetných oznámeniach o dlhu a platbami určenými Talianskej republike, ktorých koncovým príjemcom je žalobca, nevykonala započítanie z úradnej povinnosti. Komisia tu po prvé poukazuje na to, že toto započítanie je výslovne upravené ako spôsob uspokojenia pohľadávok až v novom finančnom nariadení Spoločenstva. Po druhé poznamenáva, že pokiaľ ide o platby v čase po nadobudnutí účinnosti uvedeného nariadenia, príčinou úrokov z omeškania dlžných Talianskou republikou nebolo nevykonanie započítania s platbou uskutočnenou v roku 2003, ale nevrátenie súm dlžných od uplynutia ich splatnosti. Svojím listom zo tak Komisia neprijala rozhodnutie, ale iba odôvodnila, prečo predtým nepoužila započítanie, čím by prípadne úroky z omeškania zanikli, resp. by sa zastavilo ich plynutie.

39

Na dôvažok treba uviesť, že z listu zo 6. októbra vyplýva, že predmetné úroky z omeškania mala znášať Talianska republika, ktorej boli príslušné oznámenia o dlhu adresované. Podobne pohľadávky, s ktorými sa malo konať započítanie, boli platbami určenými Talianskej republike, aj keď ich koncovým príjemcom bol žalobca. Talianska republika pritom mohla rozhodnúť, že bude sama znášať vrátenie istiny a úrokov späť EFRR, pričom by ich hradila z vlastných prostriedkov a neprenášala ich na ťarchu žalobcu (pozri v tomto zmysle rozsudok z 2. mája 2006, Regione Siciliana/Komisia, už citovaný, bod 26). Žalobca tak v každom prípade nie je listom zo bezprostredne dotknutý.

40

S ohľadom na vyššie uvedené treba žaloby vo veciach T-392/03, T-408/03 a T-414/03 prehlásiť za neprípustné v rozsahu, v akom smerujú k zrušeniu listu zo 6. októbra 2003.

41

Komisia tvrdí, že návrh na zrušenie listu z 24. októbra 2003 je neprípustný, pričom sa odvoláva na v zásade rovnaké argumenty, aké predkladá na oporu svojho postoja ohľadom návrhov na zrušenie listu zo (pozri bod 29 a nasl. vyššie). Predovšetkým uvádza, že hoci je list z adresovaný žalobcovi, nemá žiadny bezprostredný dosah na jeho právne postavenie, a teda sa ho nemôže bezprostredne dotýkať. Zároveň poznamenáva, že na strane pasív vo vzťahu k finančnej pomoci „diaľnica Messina-Palermo“, „priehrada na rieke Gibbesi“, „Porto Empedocle“, „Aragona Favara“, resp. „Katánska nížina“ vystupuje iba Talianska republika. Ujmu v dôsledku predmetného oznámenia o dlhu by žalobca mohol utrpieť, iba ak by mu talianske orgány konkrétnym a samostatným úkonom uložili povinnosť nahradiť sumy, ktoré tento štát dlží Komisii.

42

Žalobca spochybňuje, že by mu údajne chýbala aktívna legitimácia, pričom sa odvoláva na tie isté argumenty, aké predkladá na podloženie prípustnosti návrhov na zrušenie listu zo 6. októbra 2003 (pozri body 33 a 34 vyššie).

43

Treba poznamenať, že list z 24. októbra 2003 bol síce adresovaný žalobcovi a na vedomie talianskemu ministerstvu hospodárstva a financií, týka sa však súboru pohľadávok Komisie voči Talianskej republike v súvislosti so zrušením spomínaných piatich dávok finančnej pomoci EFRR.

44

V rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania požiadal Súd prvého stupňa účastníkov konania, aby označili majiteľov jednotlivých predmetných záväzkov a pohľadávok, a v prípade, že jedným z nich bude Talianska republika, aby dodali, či uvedené sumy boli za každých okolností priradené žalobcovi, alebo či nimi mohla voľne nakladať aj na financovanie iných projektov ako len tých, ktoré sú v záujme regiónu. Komisia vo svojom vyjadrení podanom v odpovedi na otázky Súdu prvého stupňa uviedla, že záväzky, pri ktorých sa malo konať započítanie, súvisia so žiadosťou o platbu v súvislosti s rozhodnutím Komisie K(2000) 2346 z 8. augusta 2000 o priznaní finančnej pomoci EFRR v rámci ROP Sicília, ktorého príjemcom bola Talianska republika. Komisia tiež spresnila, že majiteľom účtu, na ktorom prebiehali transakcie súvisiace so započítaním, zmienené v liste z , bolo talianske ministerstvo hospodárstva a financií. Zdá sa, že žalobca toto posledné uvedené spresnenie potvrdzuje, pričom však tvrdí, že úloha Talianskej republiky spočívala výhradne v sprostredkovaní, dohľade a kontrole a že predmetné sumy majú „regionálne určenie“, a sú teda dlžné jemu.

45

Rovnako treba pripomenúť, že Talianska republika mala možnosť voľnej úvahy, a preto mohla rozhodnúť, že nebude voči žalobcovi uplatňovať nárok na náhradu súm uvedených v liste z 24. októbra 2003 v celom alebo čiastočnom rozsahu, tak pokiaľ ide o sumy istiny, ako aj o úroky z omeškania (v tomto zmysle pozri rozsudok z , Regione Siciliana, už citovaný, bod 26).

46

V dôsledku toho, aj keď bol list z 24. októbra 2003 úradne adresovaný žalobcovi, ozajstným adresátom rozhodnutia o započítaní bola v skutočnosti Talianska republika. V súlade s už citovanou judikatúrou Súdneho dvora (rozsudky z a z , Regione Siciliana/Komisia) pritom žalobcu nemožno považovať za bezprostredne dotknutého týmto rozhodnutím.

47

Žalobu vo veci T-435/03 je preto namieste zamietnuť ako neprípustnú.

48

Keďže predmet návrhov na zrušenie všetkých „predchádzajúcich a odvodených aktov“ nie je dostatočne určitý, tieto návrhy sa musia odmietnuť podľa článku 44 ods. 1 písm. c) rokovacieho poriadku (pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 23. novembra 2004, Cantina sociale di Dolianova a i./Komisia, T-166/98, Zb. s. II-3991, bod 79).

49

Zo všetkých vyššie uvedených úvah vyplýva, že prejednávané žaloby sa musia zamietnuť ako neprípustné v celom ich rozsahu.

50

Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je ho v súlade s návrhmi Komisie potrebné zaviazať na náhradu trov konania.

Z týchto dôvodov

SÚD PRVÉHO STUPŇA (druhá komora)

nariadil: