Súdny dvor – Súd prvého stupňa – Neobmedzená právomoc – Výkon v rámci žaloby o neplatnosť – Neexistencia samostatnej žaloby v rámci neobmedzenej právomoci
(Článok 229 ES, článok 230 piaty odsek ES a článok 231 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 17)
Zmluva neustanovuje „žalobu v rámci neobmedzenej právomoci“ ako samostatný druh žaloby. Článok 229 ES len určuje, že nariadenia prijaté podľa ustanovení Zmluvy môžu súdom Spoločenstva priznať neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií podľa týchto nariadení.
Na základe článku 229 ES rôzne nariadenia preniesli na súdy Spoločenstva neobmedzenú právomoc vo veci ukladania sankcií. Najmä článok 17 nariadenia č. 17 stanovuje, že „Súdny dvor bude mať neobmedzenú právomoc v zmysle článku [229 ES] pri revízii rozhodnutí, ktorými Komisia stanovila pokutu alebo periodickú penalizačnú platbu…“. Súd prvého stupňa je v rámci svojej neobmedzenej právomoci, ktorú mu priznáva článok 229 ES a článok 17 nariadenia č. 17, oprávnený posúdiť primeranosť výšky pokút. V rámci svojej neobmedzenej právomoci totiž môže súd Spoločenstva napadnuté rozhodnutie nielen zrušiť, ako to stanovuje článok 231 ES, ale môže aj zmeniť sankciu uloženú týmto rozhodnutím.
Túto neobmedzenú právomoc môžu súdy Spoločenstva vykonávať len v rámci preskúmania aktov inštitúcií Spoločenstva, najmä v rámci žaloby o neplatnosť. Článok 229 ES totiž iba rozširuje rozsah právomocí súdov Spoločenstva v rámci žaloby upravenej v článku 230 ES. Na základe toho žaloba smerujúca k tomu, aby súd Spoločenstva vykonával svoju neobmedzenú právomoc voči rozhodnutiu o uložení sankcie, teda nutne zahŕňa alebo obsahuje návrh na úplné alebo čiastočné zrušenie tohto rozhodnutia. V dôsledku uvedeného musí byť pri podaní takejto žaloby dodržaná lehota stanovená v článku 230 piatom odseku ES.
(pozri body 22 – 25)