ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 10. novembra 2004
Vec T‑165/03
Eduard Vonier
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Úradníci – Výberové konanie – Nezapísanie do zoznamu úspešných uchádzačov – Vnútroštátny seminár – Zloženie výberovej komisie – Ústna skúška – Súkromný život – Jazykové znalosti“
Úplné znenie v nemčine II - 0000
Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je jednak zrušenie rozhodnutia z 30. júla 2002, ktorým výberová komisia výberového konania KOM/A/6/01 rozhodla nezapísať žalobcu do zoznamu úspešných uchádzačov na miesta referentov v oblasti vonkajších vzťahov, a jednak návrh na náhradu škody ako odškodnenie za údajne utrpenú ujmu.
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie – Zastupovanie predsedu – Podmienky – Nedodržanie – Dôsledky
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 3)
2. Úradníci – Výberové konanie – Výberová komisia – Zloženie – Dostatočná stabilita na zabezpečenie súvislého hodnotenia uchádzačov – Neexistencia – Porušenie podstatných formálnych náležitostí – Dôsledky
(Služobný poriadok úradníkov, príloha III článok 3)
3. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Obsah skúšok – Súdne preskúmanie – Hranice
4. Právo Spoločenstva – Zásady – Základné práva – Rešpektovanie súkromného a rodinného života – Obmedzenia vo výkone základných práv odôvodnené všeobecným záujmom
5. Konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Určenie predmetu konania – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Žaloba o náhradu škody spôsobenej inštitúciou Spoločenstva
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 44 ods. 1 písm. c)]
6. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť inštitúcií – Podmienky – Neoprávnenosť – Ujma – Príčinná súvislosť – Kumulatívne podmienky
1. Zástupca predsedu výberovej komisie výberového konania môže konať ako predseda len vtedy, ak predseda výberovej komisie odstúpil alebo ak sa javí, že nemôže zasadať v dôsledku udalostí, ktoré nezávisia od vôle správneho orgánu.
Porušenie tohto pravidla však nespôsobuje protiprávnosť rozhodnutí prijatých výberovou komisiou, pretože ho nemožno považovať za porušenie podstatných formálnych náležitostí, ak neviedlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania s uchádzačmi, najmä keď sa výberová komisia, v prípade výberového konania charakterizovaného vysokou účasťou a vypísaného pre dve oblasti, ešte pred vypracovaním oboch odlišných zoznamov úspešných uchádzačov rozdelí na dve podkomisie na účely ústnych skúšok, aby tak prvá podkomisia ústne skúšala uchádzačov pre prvú oblasť a druhá podkomisia uchádzačov pre druhú oblasť.
(pozri body 37, 38, 40 a 41)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 17. marca 1994, Smets/Komisia, T‑44/91, Zb. VS s. I‑A-97 a II‑319, bod 58; Súd prvého stupňa, 7. februára 2002, Félix/Komisia, T‑193/00, Zb. VS s. I‑A-23 a II‑101, bod 37
2. Aby sa mohlo zabezpečiť, že sa hodnotenia výberovej komisie skúšaných uchádzačov počas ústnych skúšok budú vykonávať za rovnakých a objektívnych podmienok, zloženie výberovej komisie musí zostať stabilné, ako je to len možné, aby tak hodnotiace kritériá boli jednotné a súvislo uplatňované.
V tejto súvislosti, so zreteľom na dôležitosť zásady rovnosti zaobchádzania v konaniach pri prijímaní do zamestnania môže byť nedodržanie stability zloženia výberovej komisie výberového konania z jej strany kvalifikované ako porušenie podstatných formálnych náležitostí. V dôsledku toho rozhodnutie s takouto vadou musí byť zrušené bez toho, aby dotknutá osoba musela dokazovať negatívny účinok na jej osobitné práva alebo preukázať, že výsledok výberového konania by mohol byť odlišný, ak by predmetné podstatné formálne náležitosti boli dodržané.
(pozri bod 39)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 23. marca 2000, Gogos/Komisia, T‑95/98, Zb. VS s. I‑A-51 a II‑219, bod 41; Félix/Komisia, už citovaný, bod 37
3. Súd prvého stupňa nemôže posudzovať podrobný obsah skúšky výberového konania okrem prípadu, keď tento obsah prekračuje rámec označený v oznámení o výberovom konaní alebo ak nezodpovedá účelom skúšky.
(pozri bod 51)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 20. januára 2004, Briganti/Komisia, T‑195/02, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 50
4. Právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života upravené v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach, ako aj v článku 7 Charty základných práv Európskej únie je neoddeliteľnou súčasťou všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečujú súdy Spoločenstva. Toto právo však nie je absolútne prednostným právom. Môže pripúšťať obmedzenia za podmienky, že tieto budú skutočne zodpovedať cieľom všeobecného záujmu sledovaným Spoločenstvom a nebudú so zreteľom na sledovaný cieľ predstavovať prílišný a neprípustný zásah, ktorý by tak bol zásahom do jeho samotnej podstaty.
(pozri bod 56)
Odkaz: Súdny dvor, 5. októbra 1994, X/Komisia, C‑404/92 P, Zb. s. I‑4737, bod 18; Súd prvého stupňa, 15. mája 1997, N/Komisia, T‑273/94, Zb. VS s. I‑A‑97 a II‑289, bod 73
5. Podľa článku 21 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 44 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa každý návrh na začatie konania musí označovať predmet konania a obsahovať zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Toto označenie musí byť dostatočne jasné a presné, aby umožňovalo žalovanému pripraviť svoju obhajobu a Súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobe prípadne bez ďalších podporných informácií. Na účely prípustnosti žaloby teda treba, aby z jej samotného znenia vyplývali, prinajmenšom stručne, ale súvislo a zrozumiteľne, podstatné skutkové a právne okolnosti, na ktorých je založená.
Aby boli tieto požiadavky splnené, návrh na náhradu škody údajne spôsobenej inštitúciou Spoločenstva musí obsahovať skutočnosti, ktoré umožňujú určiť konanie, ktoré žalobca vytýka inštitúcii, dôvody, na základe ktorých sa žalobca domnieva, že existuje príčinná súvislosť medzi konaním inštitúcie a ujmou, ktorú údajne utrpel, ako aj charakter a rozsah tejto ujmy.
(pozri body 74 a 75)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 29. januára 1998, Affatato/Komisia, T‑157/96, Zb. VS s. I‑A-41 a II‑97, body 44 a 45
6. Keďže vznik mimozmluvnej zodpovednosti Spoločenstva vyžaduje splnenie súhrnu podmienok týkajúcich sa protiprávnosti konania vytýkaného inštitúciám Spoločenstva, existencie škody a príčinnej súvislosti medzi takýmto konaním a uplatňovanou ujmou, nesplnenie jednej z týchto podmienok stačí na to, aby žaloba na náhradu škody bola zamietnutá v celom rozsahu bez toho, aby bolo potrebné skúmať ďalšie podmienky na založenie tejto zodpovednosti.
(pozri bod 78)
Odkaz: Súdny dvor, 14. októbra 1999, Atlanta/Európske spoločenstvo, C‑104/97 P, Zb. s. I‑6983, bod 65