ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (štvrtá komora)
z 11. júla 2007
Vec T‑93/03
Spyros Konidaris
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Úradníci – Prijímanie – Pracovné miesto riaditeľa v platovej triede A 2 – Zamietnutie kandidatúry – Žaloba o neplatnosť – Povinnosť odôvodnenia – Riadny priebeh porovnávacieho hodnotenia kandidatúr – Posúdenie kvalifikácie vymenovaného uchádzača“
Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je návrh na zrušenie rozhodnutia Komisie o zamietnutí kandidatúry žalobcu na miesto riaditeľa na generálnom riaditeľstve „Informačná spoločnosť“
Rozhodnutie: Žaloba sa zamieta. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a je povinná nahradiť trovy konania vynaložené žalobcom.
Abstrakt
1. Úradníci – Rozhodnutie spôsobujúce ujmu – Zamietnutie kandidatúry – Povinnosť odôvodnenia najneskôr v štádiu zamietnutia sťažnosti
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25 ods. 2 a článok 90 ods. 2)
2. Úradníci – Oznámenie o voľnom pracovnom mieste – Určenie minimálnej kvalifikácie vyžadovanej na pracovné miesto riaditeľa
(Služobný poriadok úradníkov, článok 29)
3. Úradníci – Voľné pracovné miesto – Obsadenie prostredníctvom povýšenia – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 29 ods. 1 a článok 45)
4. Úradníci – Voľné pracovné miesto – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov
(Služobný poriadok úradníkov, článok 5 ods. 3 a článok 29)
5. Úradníci – Voľné pracovné miesto – Porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov
(Služobný poriadok úradníkov, články 4 a 29)
1. Menovací orgán síce nie je povinný odôvodniť rozhodnutia o povýšení s ohľadom na nepovýšených úradníkov, má však povinnosť odôvodniť svoje rozhodnutie, ktorým zamieta sťažnosť podanú v súlade s článkom 90 ods. 2 služobného poriadku nepovýšeným uchádzačom, pričom odôvodnenie tohto zamietajúceho rozhodnutia sa má zhodovať s odôvodnením rozhodnutia, proti ktorému bola sťažnosť namierená. V tejto súvislosti stačí, ak sa odôvodnenie rozhodnutia o zamietnutí kandidatúry úradníka na obsadenie pracovného miesta povýšením týka splnenia zákonných podmienok, ktorými služobný poriadok podmieňuje dodržanie riadneho priebehu postupu.
Aj keď úplná absencia odôvodnenia zamietnutia kandidatúry na obsadenie pracovného miesta povýšením sa nemôže napraviť prostredníctvom vysvetlení poskytnutých menovacím orgánom po podaní žaloby, naopak pôvodne nedostatočné odôvodnenie v rámci konania pred podaním žaloby nemôže odôvodniť zrušenie prijatého rozhodnutia, pokiaľ administratíva predloží doplňujúce spresnenia v priebehu konania. Pôvodne nedostatočné odôvodnenie môže byť napravené podanými doplňujúcimi spresneniami aj v priebehu konania, ak pred podaním svojej žaloby dotknutá osoba mala už k dispozícii údaje, ktoré tvoria prvky odôvodnenia.
(pozri body 51, 53, 54 a 58)
Odkaz: Súdny dvor, 30. októbra 1974, Grassi/Rada, 188/73, Zb. s. 1099, bod 14; Súdny dvor, 9. decembra 1993, Parlament/Volger, C‑115/92 P, Zb. s. I‑6549, bod 22; Súdny dvor, 19. novembra 1998, Parlament/Gaspari, C‑316/97 P, Zb. s. I‑7597, bod 29; Súd prvého stupňa, 12. februára 1992, Volger/Parlament, T‑52/90, Zb. s. II‑121, bod 40, potvrdený rozsudkom Parlament/Volger, už citovaný, body 22 až 24; Súd prvého stupňa, 18. marca 1997, Picciolo a Caló/Výbor regiónov, T‑178/95 a T‑179/95, Zb. VS s. I‑A‑51, II‑155, bod 34; Súd prvého stupňa, 26. januára 2000, Gouloussis/Komisia, T‑86/98, Zb. VS s. I‑A‑5, II‑23, body 73 až 77; Súd prvého stupňa, 20. februára 2002, Roman Parra/Komisia, T‑117/01, Zb. VS s. I‑A‑27, II‑121, body 26 a 30; Súd prvého stupňa, 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑135/00, Zb. VS s. I‑A‑265, II‑1313, body 34 a 37; Súd prvého stupňa, 15. septembra 2005, Casini/Komisia, T‑132/03, Zb. VS s. I‑A‑253, II‑1169, bod 36
2. Menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri určovaní kritérií spôsobilosti, ktorú si vyžadujú pracovné miesta, ktoré sa majú obsadiť a iba zjavne nesprávne posúdenie pri určení minimálnych podmienok vyžadovaných na odsadenie predmetného pracovného miesta môže spôsobiť nezákonnosť oznámenia o voľnom pracovnom mieste.
Pokiaľ ide o pracovné miesto riaditeľa, inštitúcia sa môže, bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, domnievať, že špecifické skúsenosti alebo znalosti v oblasti predmetného riaditeľstva môžu mať menej rozhodujúci význam ako všeobecné schopnosti riadiť, analyzovať a rozhodovať na vysokej úrovni, pretože skúsenosti a technické znalosti sa aj tak vždy vyskytujú v rámci riaditeľstva.
(pozri body 72 a 74)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 16. októbra 1990, Gallone/Rada, T‑132/89, Zb. s. II‑549, bod 27; Súd prvého stupňa, 3. marca 1993, Booss a Fischer/Komisia, T‑58/91, Zb. s. II‑147, bod 69; Súd prvého stupňa, 29. mája 1997, Contargyris/Rada, T‑6/96, Zb. VS s. I‑A‑119, II‑357, bod 100; Morello/Komisia, už citovaný, bod 69
3. Hodnotiaca správa predstavuje nevyhnutný prvok posúdenia zakaždým, keď sa posudzuje služobný postup úradníka jeho nadriadenými. Konanie o povýšení má vady, keď menovací orgán nemohol vykonať porovnávacie hodnotenie zásluh uchádzačov, pretože hodnotiace správy jedného alebo viacerých z nich administratíva vypracovala so značným oneskorením. Taká vada môže viesť k zrušeniu rozhodnutia o menovaní len vtedy, pokiaľ by absencia hodnotiacej správy mohla mať rozhodujúci vplyv na konanie.
V tejto súvislosti existujú rozdiely medzi konaním na obsadenie voľného pracovného miesta prostredníctvom preloženia alebo povýšenia, ktoré prebieha v súlade s článkom 29 ods. 1 písm. a) služobného poriadku a povyšovacie konanie je stanovené v článku 45 služobného poriadku. Zatiaľ čo toto posledné uvedené konanie smeruje k zmene služobného postupu úradníkov z dôvodu vynaloženého úsilia a zásluh preukázaných pri výkone ich povinností, teda k odmeneniu úradníkov, ktorí v minulosti preukázali celkovo vyššie zásluhy, konanie na obsadenie voľného pracovného miesta však smeruje k hľadaniu, iba v záujme služby, úradníka, ktorý je najspôsobilejší vykonávať povinnosti spojené s obsadzovaným miestom. V rámci porovnávacieho hodnotenia zásluh teda menovací orgán nie je povinný založiť svoje posúdenie na hodnotiacich správach, ale môže zohľadniť iné skutočnosti týkajúce sa zásluh uchádzačov, ako sú informácie o ich administratívnom postavení alebo osobnej situácii. Také informácie môže relativizovať posúdenie na základe hodnotiacich správ.
(pozri body 88 a 90 – 92)
Odkaz: Súdny dvor, 27. januára 1983, List/Komisia, 263/81, Zb. s. 103, body 25 a 26; Súdny dvor, 12. februára 1987, Bonino/Komisia, 233/85, Zb. s. 739, bod 5; Súd prvého stupňa, 3. marca 1993, Vela Palacios/HSV, T‑25/92, Zb. s. II‑201, body 40 a 43; Súd prvého stupňa, 25. novembra 1993, X/Komisia, T‑89/91, T‑21/92 a T‑89/92, Zb. s. II‑1235, body 49 a 50; Súd prvého stupňa, 5. marca 1998, Manzo- Tafaro/Komisia, T‑221/96, Zb. VS s. I‑A‑115, II‑307, bod 18; Súd prvého stupňa, 24. februára 2000, Jacobs/Komisia, T‑82/98, Zb. VS s. I‑A‑39, II‑169, bod 36; Súd prvého stupňa, 5. októbra 2000, Rappe/Komisia, T‑202/99, Zb. VS s. I‑A‑201, II‑911, bod 40; Morello/Komisia, už citovaný, bod 89
4. V rámci diskrečnej právomoci priznanej menovaciemu orgánu, ktorú má pri určovaní spôsobov vykonávania porovnávacieho hodnotenia kandidatúr, prislúcha tomuto orgánu ako aj jednotlivým nadriadeným, s ktorými sa uskutočňujú konzultácie v priebehu konania o povýšení alebo preložení, aby posúdili v každom štádiu preskúmania kandidatúr, či je v tomto štádiu potrebné získať informácie alebo doplňujúce údaje hodnotenia prostredníctvom pohovoru so všetkými uchádzačmi alebo iba s niektorými z nich, aby sa mohlo rozhodnúť s úplnou znalosťou veci. Nijaké ustanovenie služobného poriadku nepriznáva uchádzačovi v rámci prijímacieho konania právo na pohovor so svojím možným nadriadeným. Menovací orgán preto môže byť povinný uskutočniť pohovor s uchádzačmi o pracovné miesto iba vtedy, ak takáto povinnosť vyplýva z právneho rámca, ktorý si určil.
Diskrečná právomoc priznaná administratíve, pokiaľ ide o určenie konania alebo metódy, ktorá sa má uplatniť pri porovnávacom hodnotení kandidatúr je však obmedzená nevyhnutnosťou uskutočniť toto hodnotenie so starostlivosťou a nestrannosťou v záujme služby a v súlade so zásadou rovnosti zaobchádzania s úradníkmi všeobecne zakotvenou v článku 5 ods. 3 služobného poriadku. V praxi sa porovnávacie hodnotenie zásluh musí vykonať na základe rovnosti a s použitím zdrojov informácií a údajov, ktoré sú porovnateľné.
(pozri body 107, 108 a 110)
Odkaz: Súdny dvor, 21. apríla 1983, Ragusa/Komisia, 282/81, Zb. s. 1245, bod 21; Súd prvého stupňa, 30. novembra 1993, Perakis/Parlament, T‑78/92, Zb. s. II‑1299, bod 15; Súd prvého stupňa, 30. novembra 1993, Tsirimokos/Parlament, T‑76/92, Zb. s. II‑1281, bod 20; Súd prvého stupňa, 5. novembra 2003, Cougnon/Súdny dvor, T‑240/01, Zb. VS s. I‑A‑263, II‑1283, body 67 a 70
5. Pokiaľ ide o vyhodnotenie súladu kandidatúry s požiadavkami uvedenými v oznámení o voľnom pracovnom mieste, menovací orgán disponuje širokou mierou voľnej úvahy pri porovnávaní zásluh uchádzačov na voľné pracovné miesto, najmä ak pracovné miesto, ktoré má byť obsadené, patrí do platovej triedy A 1 alebo A 2. V každom prípade výkon tejto širokej miery voľnej úvahy predpokladá podrobné preskúmanie uchádzačovho spisu a svedomité dodržanie požiadaviek uvedených v oznámení o voľnom pracovnom mieste tak, že menovací orgán musí vylúčiť každého uchádzača, ktorý tieto požiadavky nespĺňa. Oznámenie o voľnom pracovnom mieste v skutočnosti predstavuje právny rámec, ktorý si menovací orgán sám sebe stanovil a ktorý musí prísne dodržiavať.
(pozri body 120 a 121)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 9. júla 2002, Tilgenkamp/Komisia, T‑158/01, Zb. VS s. I‑A‑111 a II‑595, body 50 a 51; Súd prvého stupňa, 11. novembra 2003, Faita/HSV, T‑248/02, Zb. VS s. I‑A‑281, II‑1365, bod 70