ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 28. októbra 2004
Vec T‑76/03
Herbert Meister
proti
Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu
(ochranné známky a vzory) (ÚHVT)
„Úradníci – Preloženie vedúceho oddelenia – Služobný záujem – Rovnocennosť pracovných miest – Právo na slobodu prejavu – Povinnosť starostlivosti – Odôvodnenie – Právo byť vypočutý – Mimozmluvná zodpovednosť“
Úplné znenie vo francúzštine II - 0000
Predmet: Žaloba, ktorej predmetom je na jednej strane návrh na zrušenie rozhodnutia ÚHVT PERS-AFFECT‑02-30 z 22. apríla 2002, ktorým bol žalobca v záujme služby vymenovaný za právneho poradcu podpredsedníctva pre právne záležitosti, a na druhej strane návrh na náhradu škody.
Rozhodnutie: ÚHVT je povinný zaplatiť žalobcovi 5 000 EUR ako náhradu škody za nesprávny služobný postup. V zostávajúcej časti sa žaloba zamieta. ÚHVT znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný uhradiť pätinu trov konania vzniknutých žalobcovi. Žalobca znáša štyri pätiny svojich vlastných trov konania.
Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Predmet – Príkaz správnemu orgánu – Neprípustnosť
(Článok 233 ES; Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
2. Úradníci – Organizácia služieb – Prideľovanie zamestnancov – Voľná úvaha správnych orgánov – Hranice – Služobný záujem – Rešpektovanie rovnocennosti pracovných miest – Súdne preskúmanie – Hranice
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)
3. Úradníci – Pridelenie – Reorganizácia služieb – Rešpektovanie rovnocennosti pracovných miest
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)
4. Úradníci – Vnútorné organizačné opatrenie prijaté v záujme služby a nepoškodzujúce ani služobné postavenie úradníka, ani zásadu primeranosti medzi platovou triedou a pracovným miestom – Povinnosť správneho orgánu predbežne vypočuť úradníka a odôvodniť svoje rozhodnutie – Neexistencia
(Služobný poriadok úradníkov, článok 25)
5. Úradníci – Práva a povinnosti – Sloboda prejavu – Výkon – Hranice – Ochrana legitímnych záujmov inštitúcií – Súdne preskúmanie
(Služobný poriadok úradníkov, článok 7 ods. 1)
6. Úradníci – Povinnosť starostlivosti prislúchajúca správnym orgánom – Dosah – Hranice
7. Úradníci – Mimozmluvná zodpovednosť správnych orgánov – Nesprávny služobný postup – Oznámenie rozhodnutia o riadnom a nie sankčnom preložení úradníka všetkým svojim zamestnancom zo strany správneho orgánu Spoločenstva – Oznámenie umožňujúce domnievať sa, že bolo prijaté opatrenie disciplinárnej povahy – Ujma na povesti preloženého úradníka – Nemajetková ujma
1. Súdu prvého stupňa neprislúcha v rámci žaloby podanej podľa článku 91 služobného poriadku deklarovať zásady alebo adresovať príkazy inštitúciám Spoločenstiev. Eventuálne, v prípade zrušenia aktu je dotknutá inštitúcia povinná v zmysle článku 233 ES prijať opatrenia, ktoré so sebou prináša vykonanie rozsudku.
(pozri bod 38)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 25. marca 2003, J/Komisia, T‑243/02, Zb. VS s. I‑A‑99 a II‑523, bod 4; Súd prvého stupňa, 2 marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 63
2. Inštitúcie disponujú pri organizovaní svojich služieb v závislosti od úloh, ktoré sú im zverené, a pri prideľovaní zamestnancov, ktorých majú k dispozícii s ohľadom na tieto úlohy, širokou mierou voľnej úvahy, ale za podmienky, že na jednej strane takéto pridelenie bude v súlade so záujmami služby a na druhej strane, že takéto pridelenie bude rešpektovať zásadu rovnocennosti pracovných miest.
Berúc do úvahy rozsah voľnej úvahy inštitúcií pri posúdení záujmu služby, kontrola Súdu prvého stupňa vzťahujúca sa na rešpektovanie podmienky týkajúcej sa záujmu služby sa musí obmedziť na otázku, či menovací orgán zotrval v primeraných medziach a nepoužil svoju právomoc voľnej úvahy zjavne nesprávnym spôsobom.
Inštitúcia má právo posúdiť za uplatnenia širokej miery voľnej úvahy, ktorou disponuje v oblasti organizácie svojich oddelení, či záujem služby odôvodňuje opatrenie preloženia úradníka prijaté v operačnom rámci reorganizácie administratívnych štruktúr predmetnej inštitúcie. Pokiaľ sa dotknutý úradník bráni takejto reorganizácii, vytvárajúc v tomto smere značné a nezvratné napätie so svojím vedením, záujem služby o to viac odôvodňuje takéto opatrenie preloženia tohto úradníka.
(pozri body 61, 64, 75 a 104)
Odkaz: Súdny dvor, 23. marca 1988, Hecq/Komisia, 19/87, Zb. s. 1681, bod 6; Súdny dvor, 7. marca 1990, Hecq/Komisia, C‑166/88 a C‑149/88, Zb. s. I‑599, bod 11; Súd prvého stupňa, 22. januára 1998, Costacurta/Komisia, T‑98/96, Zb. VS s. I‑A-21 a II‑49, bod 36; Súd prvého stupňa, 12. decembra 2000, Dejaiffe/ÚHVT, T‑223/99, Zb. VS s. I‑A-277 a II‑1267, bod 53; Súd prvého stupňa, 16. apríla 2002, Fronia/Komisia, T‑51/01, Zb. VS s. I‑A-43 a II‑187, bod 55; Súd prvého stupňa, 26. novembra 2002, Cwik/Komisia, T‑103/01, Zb. VS s. I‑A-229 a II‑1137, bod 30
3. V prípade zmeny úloh pridelených úradníkovi pravidlo primeranosti medzi profesijnou kategóriou a pracovným miestom predpokladá nielen porovnanie medzi aktuálnymi a skoršími úlohami dotknutej osoby, ale aj medzi jeho aktuálnymi úlohami a jeho profesijnou kategóriou v hierarchii. Preto nič nebráni tomu, aby rozhodnutie majúce za následok pridelenie nových úloh, ktoré sa hoci odlišujú od skôr vykonávaných úloh a sú dotknutou osobou vnímané ako obsahujúce obmedzenie jeho kompetencií, boli predsa v súlade s pracovným miestom zodpovedajúcim jeho profesijnej kategórii. Skutočné obmedzenie kompetencií úradníka porušuje zásadu primeranosti medzi profesijnou kategóriou a pracovným miestom, iba pokiaľ sú jeho úlohy v súhrne zjavne odlišné od úloh zodpovedajúcich jeho profesijnej kategórii a pracovnému miestu, berúc do úvahy ich povahu, dôležitosť a rozsah.
(pozri bod 113)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 10. júla 1992, Eppe/Komisia, T‑59/91 a T‑79/91, Zb. s. II‑2061, body 49 a 51; Súd prvého stupňa, 28. mája 1998, W/Komisia, T‑78/96 a T‑170/96, Zb. VS s. I‑A-239 a II‑745, bod 104 a tam citovaná judikatúra; Fronia/Komisia, už citovaný, bod 50
4. Pokiaľ jednoduché vnútorné organizačné opatrenie prijaté v záujme služby nepoškodzuje služobné postavenie úradníka alebo zásadu primeranosti medzi platovou triedou a pracovným miestom, správne orgány nie sú povinné ani nezamýšľajú predbežne vypočuť dotknutého úradníka, ani odôvodniť svoje rozhodnutie.
(pozri body 132 a 178)
Odkaz: Súdny dvor, 17. mája 1984, Albertini a i./Komisia, 338/82, Zb. s. 2123, bod 46; Súdny dvor, 23. marca 1988, Hecq/Komisia, už citovaný, bod 14; Cwik/Komisia, už citovaný, bod 62
5. Pokiaľ úradník alebo zamestnanec Európskych spoločenstiev úplne dôvodne formuluje svoje kritické pripomienky k reštrukturalizácii zamýšľanej vedením inštitúcie, vykonávajúc týmto právo na slobodu prejavu, ktoré je mu priznané článkom 10 Európskeho dohovoru o ľudských právach, výkon takéhoto práva nie je neobmedzený. V tomto smere článok 10 ods. 2 predmetného dohovoru stanovuje, že výkon slobody prejavu so sebou prináša povinnosti a zodpovednosti, z dôvodu čoho môže byť podriadený určitým podmienkam alebo obmedzeniam. Špecifické obmedzenia výkonu slobody prejavu môžu tiež v zásade nachádzať svoje odôvodnenie v legitímnom cieli ochrany práv inštitúcií poverených úlohami všeobecného záujmu, s ktorých správnym uskutočnením občania musia mať možnosť počítať.
Pri výkone svojej kontroly musí súd Spoločenstva vo vzťahu k súhrnu skutkových okolností v danej veci overiť, či sa rešpektovala spravodlivá rovnováha medzi základným právom jednotlivca na slobodu prejavu a legitímnym záujmom inštitúcie dbajúcej o to, aby jej úradníci a zamestnanci pracovali za rešpektovania svojich úloh a zodpovedností spojených s ich povinnosťami.
Čo sa týka nastolenia rovnováhy práva na slobodu prejavu úradníkov s právom inštitúcií prideliť im, podľa článku 7 služobného poriadku, zamestnancov k dispozícii na účel organizovania oddelení podľa ich potrieb, je nutné konštatovať, že služobný záujem a rovnocennosť pracovných miest predstavujú zjavne podmienky vhodné na zabezpečenie rovnováhy medzi týmito právami. V konečnom dôsledku tieto podmienky umožňujú dotknutej inštitúcii disponovať právomocou voľnej úvahy potrebnou pri organizovaní svojich oddelení, disponujúc možnosťou preloženia úradníkov na iné funkcie než funkcie pôvodne vykonávané, na jednej strane zabezpečujúc dotknutým úradníkom, že takéto preloženie nie je odôvodnené svojvoľnými úvahami vzdialenými od záujmu služby, a na druhej strane, že nepoškodzuje ich štatutárne postavenie. Následne, pokiaľ rozhodnutie o preložení rešpektuje záujem služby a rovnocennosť pracovných miest, nemôže poškodzovať právo dotknutej osoby na slobodu prejavu.
(pozri body 157 až 162)
Odkaz: Súdny dvor, 6. marca 2001, Connolly/Komisia, C‑274/99 P, Zb. s. I‑1611, body 43 až 48
6. Povinnosť starostlivosti správnych orgánov odráža rovnováhu vzájomných práv a povinností, ktoré služobný poriadok vytvoril vo vzťahoch medzi verejným orgánom a jeho zamestnancami. Hoci podľa tejto zásady je kompetentný orgán povinný pri posudzovaní záujmu služby brať do úvahy súhrn skutočností, ktoré môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, najmä záujem dotknutého zamestnanca, zohľadnenie osobného záujmu úradníka nemôže zájsť až k tomu, aby menovací orgán nemohol preložiť úradníka proti jeho vôli.
(pozri bod 192)
Odkaz: Costacurta/Komisia, už citovaný, bod 78; Cwik/Komisia, už citovaný, bod 52
7. Oznámenie informujúce elektronickou poštou všetkých zamestnancov správneho orgánu Spoločenstva o obsahu individuálneho rozhodnutia o preložení úradníka, ktoré netrpí žiadnou vadou spôsobilou ovplyvniť jeho zákonnosť a nepredstavuje ako také disciplinárnu sankciu, keďže zodpovedá záujmu služby a rešpektuje rovnocennosť pracovných miest, tiež nepredstavuje služobné pochybenie spôsobilé dať základ pre náhradu škody, pokiaľ jeho autor nevytvoril použitím výrazu „odvolaný zo svojej funkcie“ so zjavnou disciplinárnou konotáciou mylný dojem, že toto rozhodnutie predstavovalo takúto sankciu, čím sú zamestnanci, alebo aspoň ich časť, silne navádzaný domnievať sa, že týmto rozhodnutím bola jeho adresátovi, jeho preložením do iného oddelenia, uložená sankcia odôvodnená takýmito dôvodmi. Takáto vada bola pri vzniku nemajetkovej ujmy dotknutej osoby, úradníka, ktorého profesionálne kvality boli oceňované tak jeho nadriadenými, ako aj jeho kolegami, keďže táto vada ho stavia do situácie, keď sa sústavne musí tvárou v tvár svojim kolegom ospravedlňovať, čo sa týka opatrenia, ktorého bol predmetom.
(pozri body 202 až 210)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 6. marca 2001, Campoli/Komisia, T‑100/00, Zb. VS s. I‑A‑71 a II‑347, bod 76; Súd prvého stupňa, 12. decembra 2002, Morello/Komisia, T‑338/00 a T‑376/00, Zb. VS s. I‑A-301 a II‑1457, bod 150