Vec C‑409/03

Société d'exportation de produits agricoles SA (SEPA)

proti

Hauptzollamt Hamburg-Jonas

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Bundesfinanzhof)

„Vývozné náhrady – Hovädzie a teľacie mäso – Účelové núdzové zabitie – Nariadenie (EHS) č. 3665/87 – Článok 13 – Primeraná a prijateľná obchodná kvalita – Obchodovateľný charakter za normálnych podmienok“

Návrhy prednesené 3. februára 2005 – generálny advokát P. Léger

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 26. mája 2005

Abstrakt rozsudku

Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Vývozné náhrady – Podmienky priznania – Výrobky primeranej a prijateľnej obchodnej kvality – Pojem – Mäso, s ktorým za normálnych podmienok nemožno obchodovať – Vylúčenie

(Nariadenie Komisie č. 3665/87, článok 13)

Článok 13 nariadenia č. 3665/87 ustanovujúceho spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky sa má vykladať v tom zmysle, že mäso zodpovedajúce kritériám zdravotnej neškodnosti, obchodovanie s ktorým je na účely ľudskej spotreby v Európskom spoločenstve obmedzené právnou úpravou Spoločenstva na miestny trh z dôvodu skutočnosti, že pochádza zo zvierat, ktoré boli podrobené účelovému núdzovému zabitiu, sa nemá považovať za mäso „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“, čo je nevyhnutná podmienka na poskytnutie vývozných náhrad. Takéto mäso, s ktorým nemožno obchodovať za normálnych podmienok, aj keď vyhovuje kritériám zdravotnej neškodnosti a je predmetom obchodnej transakcie, totiž nespĺňa uvedenú podmienku na poskytnutie náhrad.

(pozri body 22, 30, 32 a výrok)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 26. mája 2005 (*)

Vo veci C‑409/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Bundesfinanzhof (Nemecko) z 15. júla 2003 a doručený Súdnemu dvoru 1. októbra 2003, ktorý súvisí s konaním:

Société d'exportation de produits agricoles SA (SEPA)

proti

Hauptzollamt Hamburg-Jonas,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, N. Colneric, K. Schiemann a E. Juhász (spravodajca),

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní 18. novembra 2004,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

– SEPA, v zastúpení: D. Ehle, Rechtsanwalt,

– Hauptzollamt Hamburg-Jonas, v zastúpení: M. Blaesing, splnomocnený zástupca,

– grécka vláda, v zastúpení: G. Kanellopoulos, V. Kontolaimos, ako aj E. Svolopoulou, splnomocnení zástupcovia,

– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: E. Paasivirta a G. Braun, splnomocnení zástupcovia,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. februára 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článku 13 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987 stanovujúceho spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 351, s. 1).

2 Prejudiciálne otázky vyvstali v rámci sporu medzi Société d'exportation de produits agricoles SA (ďalej len „SEPA“) a Hauptzollamt Hamburg-Jonas (hlavný colný úrad pre Hamburg-Jonas, ďalej len „Hauptzollamt“), ktorého predmetom je zamietnutie poskytnutia vývozných náhrad na hovädzie a teľacie mäso pochádzajúce zo zvierat, ktoré boli podrobené účelovému núdzovému zabitiu a ktoré SEPA vyviezla do tretích krajín.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

3 Nariadenie č. 3665/87 vo svojom deviatom odôvodnení uvádza:

„[V]ýrobky by mali byť takej kvality, že sa môžu predávať za normálnych podmienok“. [neoficiálny preklad]

4 Článok 13 toho istého nariadenia stanovuje:

„Na výrobky, ktoré nie sú primeranej a prijateľnej obchodnej kvality, a ak sú takéto výrobky určené na ľudskú potravu, ktorých použitie na tento účel je vylúčené alebo podstatne narušené z dôvodu ich vlastností alebo stavu, sa neposkytuje žiadna náhrada.“ [neoficiálny preklad]

5 Nariadenie č. 3665/87 bolo od 1. júla 1999 nahradené nariadením Komisie (ES) č. 800/1999 z 15. apríla 1999, ktorým sa ustanovujú spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky (Ú. v. ES L 102, s. 11; Mim. vyd. 03/25, s. 129), ktoré vo svojom článku 11 ods. 1 stanovuje:

„Náhrady sa poskytujú len na výrobky, ktoré… sú vo voľnom obehu v spoločenstve…“.

6 Článok 21 ods. 1 prvý, druhý a tretí pododsek toho istého nariadenia znie takto:

„1. Na výrobky, ktoré nie sú primeranej a prijateľnej [obchodnej – neoficiálny preklad] kvality ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia, sa neposkytuje žiadna náhrada.

Výrobky sa považujú za spĺňajúce požiadavku ustanovenú v prvom pododseku, ak sú predajné na území spoločenstva za normálnych podmienok pod opisom uvedeným v žiadosti o náhradu a ak v prípadoch, keď sú takéto výrobky určené na ľudskú spotrebu, ich použitie na tento účel nie je vylúčené alebo podstatne narušené z dôvodu ich vlastností alebo podmienok [stavu – neoficiálny preklad].

To, či výrobky spĺňajú požiadavky ustanovené v prvom pododseku, sa preskúma v súlade s normami alebo praxou platnou v spoločenstve.“

7 Článok 2 písm. n) smernice Rady 64/433/EHS z 26. júna 1964 o zdravotných problémoch, ktoré ovplyvňujú obchod s čerstvým mäsom v rámci spoločenstva (Ú. v. ES 121, 1964, s. 2012), ktorá bola zmenená a doplnená a ktorej úplné znenie bolo vyhlásené smernicou Rady 91/497/EHS z 29. júla 1991 (Ú. v. ES L 268, s. 69; Mim. vyd. 03/012, s. 72, ďalej len „smernica 64/433“) udáva nasledujúcu definíciu:

„‚Účelové núdzové zabitie‘ znamená každé zabitie nariadené veterinárnym lekárom po úraze alebo vážnych fyziologických a funkčných problémoch. Účelové núdzové zabitie sa môže uskutočniť mimo bitúnku, ak veterinárny lekár usúdi, že preprava zvieraťa by nebola možná, alebo by spôsobila zvieraťu zbytočné utrpenie.“

8 Článok 6 ods. 1 tejto smernice je formulovaný takto:

„Členské štáty zabezpečia, aby:

...

e) zvieratá, ktoré sa museli podrobiť [účelovému – neoficiálny preklad] núdzovému zabitiu, môžu [mohli – neoficiálny preklad] byť schválené iba na ľudskú spotrebu na miestnom trhu a iba ak boli splnené tieto podmienky: …“.

Vnútroštátna právna úprava

9 Paragraf 13 nemeckého zákona o zdravotnej neškodnosti mäsa z 19. januára 1996 (Fleischhygienegesetz, BGBl. 1996 I, s. 59) znie takto:

„§ 13 – Zabitie v prípade choroby

(1) Zvieratá, ktoré

1. musia byť zabité z osobitného dôvodu, alebo

2. vylučujú choroboplodné zárodky,

môžu byť zabité len v osobitných bitúnkoch (nazývaných izolačné bitúnky). Po každom zabití v izolačnom bitúnku sa musí miesto a použité nástroje vyčistiť a dezinfikovať.

(2) Mäso získané z takto zabitých chorých zvierat môže byť uvedené na trh ako potravina len prostredníctvom predajných miest uvedených bitúnkov, ktoré sú na ten účel osobitne schválené a kontrolované príslušným orgánom, a musí byť osobitne rozpoznateľné.

...

(4) Spolkové ministerstvo je oprávnené stanoviť v rozsahu nevyhnutnom pre ochranu spotrebiteľov alebo z dôvodu uplatnenia právnych aktov orgánov Európskych spoločenstiev, v nariadení, ktoré schváli Bundesrat, opatrenia upravujúce nasledujúce body:

1. minimálne hygienické normy uplatňované na izolačné bitúnky pre zabránenie akéhokoľvek rizika šírenia choroboplodných zárodkov,

2. označovanie predmetného mäsa,

3. minimálne hygienické normy uplatňované na predajné miesta, ich schvaľovanie a kontrolu, ako aj podmienky a postup pri ich schvaľovaní alebo pozastavení schválenia,

4. minimálne hygienické normy uplatňované na skladovanie, prepravu a predaj v predajných miestach mäsa pochádzajúceho z chorých zvierat zabitých za už popísaných podmienok,

5. minimálne hygienické normy uplatňované na núdzové zabitia a predaj mäsa pochádzajúceho z tohto typu zabitia.“

10 Ustanovenia uvedeného zákona boli vykonané nariadením o zdravotnej neškodnosti mäsa (Fleischhygieneverordnung, BGBl. 1997 I, s. 1138), ktorého § 10 stanovuje, že mäso získané v izolačných bitúnkoch „... sa môže predávať len vo schválených predajných miestach... a výlučne konečným spotrebiteľom...“.

Skutkový stav vo veci samej a prejudiciálne otázky

11 Francúzsky podnik SEPA vyviezol do tretích krajín mäso pochádzajúce z nemeckých izolačných bitúnkov, kde sa zabíjali choré zvieratá a zvieratá, ktoré sa museli zabiť núdzovým spôsobom z osobitných dôvodov (napríklad v dôsledku úrazu). Do októbra 1997 mu boli za tieto vývozy poskytované náhrady.

12 SEPA podal v novembri 1997 vývozné colné vyhlásenie týkajúce sa zásielky mrazeného hovädzieho a teľacieho mäsa pochádzajúceho zo zvierat zabitých v uvedených bitúnkoch, pre ktoré žiadal Hauptzollamt o poskytnutie náhrad. Toto poskytnutie bolo zamietnuté z dôvodu skutočnosti, že tieto výrobky neboli „prijateľnej obchodnej kvality“ v zmysle článku 13 nariadenia č. 3665/87, pretože distribučný okruh mäsa získaného za týchto podmienok bol podľa vnútroštátnej právnej úpravy prísne obmedzený.

13 Žaloba, ktorú SEPA podal proti zamietavému rozhodnutiu na Finanzgericht Hamburg, bola zamietnutá z dôvodu, že podmienky poskytnutia vývoznej náhrady neboli splnené. Tento súd sa domnieval, že mäso nebolo „prijateľnej obchodnej kvality“ vzhľadom na skutočnosť, že obchodovanie s mäsom pochádzajúcim z izolačných bitúnkov podliehalo v nemeckom práve osobitným obmedzeniam.

14 Keďže izolačné bitúnky mali veterinárne osvedčenia, podľa ktorých mäso bolo vhodné na ľudskú spotrebu a zodpovedalo požiadavkám nemeckej právnej úpravy zdravotnej neškodnosti mäsa, a na účely colných formalít boli takisto predložené ďalšie zdravotné osvedčenia, podal SEPA odvolanie „Revision“ na Bundesfinanzhof proti rozhodnutiu Finanzgericht Hamburg.

15 Usúdiac, že vyriešenie sporu si vyžaduje výklad práva Spoločenstva, Bundesfinanzhof sa rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Vyžaduje článok 13 nariadenia č. 3665/87... prostredníctvom pojmu ‚prijateľná obchodná kvalita‘, aby výroba a distribúcia predmetných tovarov podliehali iba všeobecne uplatňovaným ustanoveniam práva, aké sa uplatňujú na každý tovar tohto typu, a vylučuje preto poskytnutie vývozných náhrad za tovary, na ktoré sa uplatňujú osobitné obmedzenia, najmä pokiaľ ide o ich nadobudnutie, spracovanie alebo distribúciu, ako napríklad povinnosť podrobiť sa osobitnej kontrole zdravotnej neškodnosti alebo obmedzenie na určité distribučné okruhy?

2. Vyžaduje článok 13 nariadenia č. 3665/87 prostredníctvom pojmu ‚prijateľná obchodná kvalita‘ priemernú kvalitu vyvážaného tovaru, a vylučuje tým z poskytnutia vývozných náhrad tovar nízkej kvality, s ktorým sa však bežne obchoduje pod označením uvedeným v žiadosti o náhradu? Je to tak aj vtedy, ak nízka kvalita nemala žiadny vplyv na uskutočnenie obchodnej transakcie?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

16 SEPA uvádza, že jedinou podmienkou na poskytnutie vývoznej náhrady je vydanie zdravotného osvedčenia na tovar. Podľa neho sa „prijateľná obchodná kvalita“ posudzuje v závislosti od objektívnych vlastností samotného tovaru, ktoré sú mu vlastné, a existujú nezávisle od otázok „neobmedzenej distribúcie“ alebo „distribučných kanálov“. Preto obmedzenie určitých distribučných okruhov nemôže obmedziť obchodovateľný charakter tovaru. Zdôrazňuje, že v zmysle článku 13 nariadenia č. 3665/87 na priznanie „obchodnej kvality“ postačuje možnosť obchodovať s výrobkom na miestnom trhu. SEPA okrem toho upresňuje, že zásady rovnakého zaobchádzania a právnej istoty, ktoré majú v rámci režimu náhrad Spoločenstva osobitný význam, si vyžadujú, aby právne úpravy ukladajúce povinnosti boli jasné a presné, takže oprávnený na náhradu môže jednoznačne poznať svoje práva a povinnosti a vykonať príslušné opatrenia.

17 Hauptzollamt, ktorý nepredložil písomné pripomienky, na pojednávaní tvrdil, že ak aj mäso pochádzajúce zo zvierat podrobených účelovému núdzovému zabitiu, nemá samo osebe z právneho hľadiska nízku kvalitu, ale považuje sa za požívateľné po veterinárnej kontrole, môže sa predávať len na miestnom trhu a v osobitných predajných miestach. Vzhľadom na relevantnú právnu úpravu Spoločenstva a nemeckú právnu úpravu sú možnosti obchodovania s takým mäsom veľmi obmedzené, a teda nie je ani predajné, ani obchodovateľné v zmysle článku 13 nariadenia č. 3665/87. Pokiaľ ide o významný trh, možné odbytiská, hospodársku súťaž a režim týkajúci sa mäsa, rozdiely medzi týmto mäsom a mäsom, ktoré vstupuje do obchodnej siete bez obmedzení, sú také početné, že jedinou podobnosťou je, že ide o mäso. Navyše tvrdí, že účelom uvedeného článku 13 nie je len ochrana zdravia, ale aj obmedzenie vývozných náhrad iba na výrobky, ktoré si ich nejakým spôsobom zasluhujú.

18 Helénska republika sa domnieva, že „normálne podmienky“ obchodovania s poľnohospodárskymi výrobkami môžu predstavovať rámec situácií, ktoré sú upravované tak všeobecne uplatňovanými normami týkajúcimi sa výroby a distribúcie týchto výrobkov a platnými pre všetky výrobky rovnakej kategórie, ako aj osobitnými obmedzeniami ovplyvňujúcimi najmä výrobu, spracovanie a distribúciu určitých výrobkov. Všeobecne uplatňované právne úpravy na strane jednej a osobitné obmedzenia na strane druhej tvoria spoločne kritériá súladu poľnohospodárskych výrobkov s požadovanou „prijateľnou obchodnou kvalitou“, takže otázka rozlišovania so zreteľom na „normálne podmienky“ obchodovania nevzniká.

19 Podľa Komisie Európskych spoločenstiev znamená pojem „primeraná a prijateľná obchodná kvalita“ to, že s výrobkom musí byť možné obchodovať za normálnych podmienok. Usudzuje, že mäso, o aké ide vo veci samej, pochádzajúce z izolačných bitúnkov, tomuto kritériu nezodpovedá, pretože obchodovanie s ním je obmedzené. Komisia teda tvrdí, že taký výrobok, aj keď je nesporná jeho zdravotná neškodnosť, nespĺňa povinnosť „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“, pretože s ním nemožno obchodovať za normálnych podmienok.

Posúdenie Súdnym dvorom

20 Touto otázkou sa vnútroštátny súd chce dozvedieť, či sa vzhľadom na skutkové súvislosti veci samej má článok 13 nariadenia č. 3665/87 vykladať v tom zmysle, že mäso zodpovedajúce kritériám zdravotnej neškodnosti, obchodovanie s ktorým je na účely ľudskej spotreby v Európskom spoločenstve obmedzené právnou úpravou Spoločenstva na miestny trh z dôvodu skutočnosti, že pochádza zo zvierat, ktoré boli podrobené účelovému núdzovému zabitiu, sa má alebo nemá považovať za mäso „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“, čo je nevyhnutná podmienka na poskytnutie vývozných náhrad.

21 Nariadenie č. 3665/87 vo svojom článku 13 stanovuje, že na výrobky, ktoré nie sú „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“, a ak sú takéto výrobky určené na ľudskú potravu, ktorých použitie na tento účel je vylúčené alebo podstatne narušené z dôvodu ich vlastností alebo stavu, sa neposkytuje žiadna náhrada.

22 Súdny dvor v tomto smere v kontexte nariadenia Komisie č. 1041/67/EHS z 21. decembra 1967, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie vývozných náhrad v odvetví výrobkov podliehajúcich režimu jednotnej ceny, rozhodol, že požiadavka „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“ je všeobecnou a objektívnou podmienkou na poskytnutie náhrady, akékoľvek sú typové alebo kvalitatívne požiadavky stanovené v právnych úpravách stanovujúcich čiastky náhrad za každý výrobok. Výrobok, s ktorým nemožno obchodovať na území Spoločenstva za normálnych podmienok a pod opisom uvedeným v žiadosti o poskytnutie náhrady, nespĺňa tieto kvalitatívne požiadavky (pozri rozsudok z 9. októbra 1973, Muras, 12/73, Zb. s. 963, bod 12).

23 Tento výklad je zopakovaný v deviatom odôvodnení nariadenia č. 3665/87, ktoré uvádza, že výrobky by mali byť takej kvality, že sa môžu predávať za normálnych podmienok (pozri rozsudok z 19. novembra 1998, Francúzsko/Komisia, C‑235/97, Zb. s. I‑7555, bod 77).

24 Súdny dvor okrem toho rozhodol, že ak pri absencii normy Spoločenstva definujúcej pojem „primeraná a prijateľná obchodná kvalita“ prináleží členským štátom prijať podrobnejšie relevantné ustanovenia, tieto vnútroštátne ustanovenia nesmú byť v rozpore so všeobecnou osnovou uplatniteľnej právnej úpravy Spoločenstva, ktorá vyžaduje kvalitu umožňujúcu obchodovanie za normálnych podmienok (pozri najmä rozsudky z 8. júna 1994, Ellinika Dimitriaka, C‑371/92, Zb. s. I‑2391, bod 23, a Francúzsko/Komisia, už citovaný, body 76 a 77).

25 Členské štáty majú preto možnosť prijať podrobnejšie vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa pojmu práva Spoločenstva „primeraná a prijateľná obchodná kvalita“, ale ich zákonodarná právomoc je obmedzená právnou úpravou Spoločenstva, najmä kritériami, ktoré sú stanovené v článku 13 nariadenia č. 3665/87 vykladanom vo svetle deviateho odôvodnenia toho istého nariadenia.

26 Skutočnosť, že obchodovateľný charakter výrobku „za normálnych podmienok“ je prvok vlastný pojmu „primeraná a prijateľná obchodná kvalita“, vyplýva okrem toho jasne z právnej úpravy týkajúcej sa vývozných náhrad za poľnohospodárske výrobky, keďže všetky relevantné nariadenia počnúc nariadením č. 1041/67 opakujú tak pojem „primeraná a prijateľná obchodná kvalita“, ako aj kritérium obchodovateľného charakteru výrobku „za normálnych podmienok“, ako požiadavky na to, aby výrobok bol spôsobilý na vývoznú náhradu.

27 Vo vzťahu k nariadeniu č. 800/1999 je potrebné uviesť, že jeho článok 21 ods. 1 prvý a druhý pododsek stanovuje, že na výrobky, ktoré nie sú „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“ ku dňu prijatia vývozného colného vyhlásenia, sa neposkytuje žiadna náhrada a výrobky spĺňajú túto požiadavku, „ak sú predajné na území spoločenstva za normálnych podmienok“. Je namieste konštatovať, že toto ustanovenie, ktoré nadobudlo účinnosť po predmetnom skutkovom stave vo veci samej, zopakovalo už uvedené pojmy, teda ich nemenilo, ale naopak potvrdilo existujúci právny stav.

28 Pokiaľ ide o slovné spojenie „obchodovať za normálnych podmienok“, tézu, podľa ktorej osobitné obmedzenia ovplyvňujúce výrobu, spracovanie a distribúciu výrobkov predstavujú rámec právne upravených situácií, a teda patria do „normálnych podmienok“, nemožno schváliť, pretože zbavuje posledne uvedený pojem svojho obsahu. Pridŕžanie sa tejto argumentácie by viedlo k uznaniu, že akýkoľvek výrobok, ktorý sa môže stať predmetom právne dovolenej obchodnej transakcie, sa má označiť za „obchodovateľný za normálnych podmienok“.

29 V tomto smere je potrebné odcitovať smernicu 64/433, ktorá vo svojom článku 6 ods. 1 písm. e) stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby zvieratá, ktoré sa museli podrobiť účelovému núdzovému zabitiu, mohli byť schválené na ľudskú spotrebu iba na miestnom trhu a iba ak boli splnené rozličné dodatočné podmienky.

30 Pritom mäso, o aké ide vo veci samej, ktorého výroba, spracovanie a distribúcia sú značne obmedzené, aj keď vyhovuje kritériám zdravotnej neškodnosti a je predmetom obchodnej transakcie, nemožno považovať za mäso, ktoré má obchodovateľný charakter „za normálnych podmienok“.

31 Navyše sa v každom prípade javí ako nekoherentné podporovať vývozy týchto výrobkov do tretích krajín, zatiaľ čo v Spoločenstve s nimi možno obchodovať len na miestnych trhoch.

32 Z uvedeného vyplýva, že na prvú otázku je namieste odpovedať tak, že článok 13 nariadenia č. 3665/87 sa má vykladať v tom zmysle, že mäso zodpovedajúce kritériám zdravotnej neškodnosti, obchodovanie s ktorým je na účely ľudskej spotreby v Európskom spoločenstve obmedzené právnou úpravou Spoločenstva na miestny trh z dôvodu skutočnosti, že pochádza zo zvierat, ktoré boli podrobené účelovému núdzovému zabitiu, sa nemá považovať za mäso „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“, čo je nevyhnutná podmienka na poskytnutie vývozných náhrad.

O druhej otázke

33 Svojou druhou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či sa má článok 13 nariadenia č. 3665/87 vykladať v tom zmysle, že vyvážaný tovar, s ktorým sa bežne obchoduje, sa má alebo nemá považovať za tovar „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“, čo je nevyhnutná podmienka na poskytnutie vývozných náhrad, pokiaľ je jeho kvalita nižšia ako priemerná kvalita tohto typu tovaru.

34 Vzhľadom na odpoveď danú na prvú otázku nie je potrebné odpovedať na druhú otázku.

O trovách

35 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol takto:

Článok 13 nariadenia Komisie (EHS) č. 3665/87 z 27. novembra 1987 ustanovujúceho spoločné podrobné pravidlá pre uplatňovanie systému vývozných náhrad na poľnohospodárske výrobky sa má vykladať v tom zmysle, že mäso zodpovedajúce kritériám zdravotnej neškodnosti, obchodovanie s ktorým je na účely ľudskej spotreby v Európskom spoločenstve obmedzené právnou úpravou Spoločenstva na miestny trh z dôvodu skutočnosti, že pochádza zo zvierat, ktoré boli podrobené účelovému núdzovému zabitiu, sa nemá považovať za mäso „primeranej a prijateľnej obchodnej kvality“, čo je nevyhnutná podmienka na poskytnutie vývozných náhrad.

Podpisy

* Jazyk konania: nemčina