Vec C‑283/03

A. H. Kuipers

proti

Productschap Zuivel

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný College van Beroep voor het bedrijfsleven)

„Spoločná organizácia trhov – Mlieko a mliečne výrobky – Nariadenie (EHS) č. 804/68 – Vnútroštátny režim, na základe ktorého mliekarenské podniky v závislosti od kvality dodaného mlieka buď vykonajú zrážky z ceny platenej chovateľom dobytka, alebo im zaplatia príplatky – Nezlučiteľnosť“

Návrhy prednesené 16. decembra 2004 – generálna advokátka J. Kokott 

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 26. mája 2005 

Abstrakt rozsudku

Poľnohospodárstvo – Spoločná organizácia trhov – Fungovanie – Výrobná cena – Tvorba – Právna úprava Spoločenstva – Zásah členských štátov – Hranice – Mlieko a mliečne výrobky – Vnútroštátne opatrenia zavádzajúce mechanizmus zníženia ceny mlieka na základe kritérií kvality, prospešné výlučne tým chovateľov dobytka, ktorí spĺňajú príslušné kritériá – Neprípustnosť

(Nariadenie Rady č. 804/68, zmenené a doplnené nariadením č. 1538/95)

V oblastiach podliehajúcich spoločnej organizácii, a to najmä vtedy, ak táto organizácia spočíva na spoločnom cenovom systéme, členské štáty nie sú oprávnené prostredníctvom jednostranne vydaných vnútroštátnych predpisov zasahovať do mechanizmu tvorby cien, ktoré sú upravené v rámci spoločnej organizácie na rovnakom stupni výroby. Môžu však prijať opatrenia, ktoré sledujú odstránenie narušenia hospodárskej súťaže, pokiaľ opatrenia tohto druhu ako také nezasahujú do tvorby cien, ale ich cieľom je zabezpečovať riadne fungovanie cenových mechanizmov, a tým dosiahnuť cenovú úroveň, ktorá zodpovedá tak záujmom výrobcov, ako aj spotrebiteľov.

Do mechanizmu tvorby cien upravených nariadením č. 804/68 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, zmeneným a doplneným nariadením č. 1538/95, zasahuje režim, ktorý bez ohľadu na uvádzaný alebo skutočný cieľ zavádza mechanizmus, na ktorého základe:

– jednak mliekarenské podniky musia vykonať zrážky z ceny dodaného mlieka, ktoré nespĺňa určité kritériá kvality, a

– jednak je čiastka zrazená a zhromaždená v priebehu určitého časového obdobia všetkými mliekarenskými podnikmi opätovne po prípadných finančných prevodoch medzi mliekarenskými podnikmi rozdelená všetkými mliekarenskými podnikmi vo forme príplatkov k cene v rovnakej výške za každých 100 kilogramov mlieka, ktoré im bolo za príslušné obdobie dodané, výlučne tým chovateľov dobytka, ktorí dodali mlieko zodpovedajúce príslušným kritériám kvality.

(pozri body 42 – 43, 53 a výrok)




ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 26. mája 2005 (*)

„Spoločná organizácia trhov – Mlieko a mliečne výrobky – Nariadenie (EHS) č. 804/68 – Vnútroštátny režim, na základe ktorého mliekarenské podniky v závislosti od kvality dodaného mlieka buď vykonajú zrážky z ceny platenej chovateľom dobytka, alebo im zaplatia príplatky – Nezlučiteľnosť“

Vo veci C‑283/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím College van Beroep voor het bedrijfsleven (Holandsko) z 27. júna 2003 a doručený Súdnemu dvoru 30. júna 2003, ktorý súvisí s konaním:

A. H. Kuipers

proti

Productschap Zuivel,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia K. Lenaerts, J. N. Cunha Rodrigues, K. Schiemann (spravodajca) a M. Ilešič,

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 28. októbra 2004,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–       pán Kuipers, v zastúpení: A. Noordhuis, advocaat,

–       Productschap Zuivel a holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster a J. van Bakel, splnomocnené zástupkyne,

–       Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: T. an Rijn, A. Stobiecka-Kuik a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, za právnej pomoci M. van der Woude, advocaat,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 16. decembra 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1       Predmetom návrhu na začatie konania o prejudiciálnej otázke je výklad nariadenia Rady (EHS) č. 804/68 z 27. júna 1968 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami (Ú. v. ES L 148, s. 13), zmeneného a doplneného nariadením Rady (ES) č. 1538/95 z 29. júna 1995 (Ú. v. ES L 148, s. 17, ďalej len „nariadenie č. 804/68“), ako aj článku 92 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 87 ES) a článku 93 ES (zmenený, teraz článok 88 ES).

2       Prejudiciálne otázky vyplynuli z vnútroštátneho sporu medzi pánom Kuipersom a Productschap Zuivel (Úradom pre mliečne výrobky), ktorého predmetom boli zrážky z ceny vykonané úradom Productschap Zuivel v mesiacoch júl a august 1995, ktorá mala byť pánovi Kuipersovi zaplatená za dodávku surového mlieka.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3       Článok 3 nariadenia č. 804/68 stanovuje:

„1.      Spoločenstvo stanoví každoročne pred 1. augustom orientačnú cenu mlieka na hospodársky rok, ktorý začína plynúť nasledujúci kalendárny rok.

...

2.      Orientačná cena je cena mlieka, ktorú budú požadovať výrobcovia za predané mlieko v hospodárskom roku v súlade s odbytovými možnosťami ponúkanými trhom Spoločenstva a vonkajšími trhmi.

3.      Orientačná cena sa stanoví pre mlieko s obsahom tuku 3,7 % dodávaného mliekarenským podnikom.

4.      Orientačná cena sa stanoví v súlade s postupom stanoveným v článku 43 ods. 2 Zmluvy.“ [neoficiálny preklad]

4       Článok 5 nariadenia č. 804/68 stanovuje:

„Súčasne bude každoročne v súlade so stanoveným postupom určená intervenčná cena pre maslo a pre sušené odstredené mlieko.“ [neoficiálny preklad]

5       Článok 23 nariadenia č. 804/68 stanovuje:

„Ak nie je v tomto nariadení stanovené inak, články 92 až 94 Zmluvy sa použijú na výrobu výrobkov uvedených v článku 1 a na obchod s týmito výrobkami.“ [neoficiálny preklad]

6       Článok 24 tohto nariadenia uvádza:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 92 ods. 2 Zmluvy, zakazuje sa štátna pomoc, ktorej výška je stanovená podľa ceny alebo množstva výrobkov uvedených v článku 1.

2.      Taktiež sa zakazujú vnútroštátne opatrenia umožňujúce kompenzáciu cien výrobkov uvedených v článku 1.“ [neoficiálny preklad]

7       Článok 5 nariadenia Rady (EHS) č. 1411/71 z 29. júna 1971 stanovuje dodatočné pravidlá spoločnej organizácie trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, vzhľadom na výrobky patriace do položky 04.01 Spoločného colného sadzobníka (Ú. v. ES L 148, s. 4) uvádza:

„1.      Bez toho, aby boli dotknuté zdravotné požiadavky vzhľadom na vhodnosť mlieka používať ho ako výživu pre ľudí, smú konzumné mlieko, s výnimkou surového mlieka, vyrábať v Spoločenstve iba mliekarenské podniky.

Na mlieko používané na výrobu konzumného mlieka sa musí uplatňovať systém platenia, ktorý rozlišuje medzi kvalitou mlieka. Tento systém musí zabezpečiť, aby mlieko, ktoré sa používa ako surovina na výrobu konzumného mlieka, spĺňalo určité požiadavky, čo sa týka jeho kvality vrátane jeho zloženia.

...

3.      Rada na návrh Komisie v súlade s postupom zakotveným v článku 43 ods. 2 Zmluvy stanoví základné pravidlá použitia ods. 1.

4.      Vykonávacie ustanovenia k odseku 1 budú vydané v súlade s postupom zakotveným v článku 30 nariadenia (EHS) č. 804/68.“ [neoficiálny preklad]

 Holandská vnútroštátna právna úprava týkajúca sa platieb za surové mlieko v závislosti od jeho kvality

8       Článok 2 zákona o kvalite poľnohospodárskych výrobkov (Landbouwkwaliteitswet, Staatsblad 1971, s. 371), zmeneného a doplneného zákonom z 23. decembra 1993 (Staatsblad 1993, s. 690), umožňuje vydať predpisy o kvalite poľnohospodárskych výrobkov, okrem iných aj mlieka a mliečnych výrobkov, ktorých cieľom je podpora odbytu týchto výrobkov. Tieto predpisy sa vzťahujú najmä na „platby v závislosti od kvality výrobkov“.

9       Článok 3 ods. 1 nariadenia o kvalite poľnohospodárskych výrobkov: surového mlieka a výroby mliečnych výrobkov (Landbouwkwaliteitsbesluit rauwe melk en zuivelbereiding, Staatsblad 1994, s. 63), zmeneného a doplneného nariadením z 26. júna 1995 (Nederlandse Staatscourant 1995, s. 122, ďalej len „nariadenie o kvalite poľnohospodárskych výrobkov“) stanovuje:

„Minister môže vydať predpisy týkajúce sa surového mlieka, konzumného mlieka a iných mliečnych výrobkov, ktoré sa vzťahujú:

a)      ... pri surovom mlieku na platby v závislosti od jeho kvality;

...

c)      na povinnosti niektorých združených podnikov zaplatiť nadácii COKZ [Centraal Orgaan voor Kwaliteitsaangelegenheden in de Zuivel (Ústredný orgán pre záležitosti kvality mliečnych výrobkov)] vykonané zrážky, ako aj ďalšie čiastky súvisiace s kvalitou surového mlieka, ako aj povinnosť nadácie COKZ zaplatiť niektorým podnikom, ktoré združuje, príplatky v závislosti od kvality surového mlieka.“

10     Podľa článku 4 nariadenia o kvalite poľnohospodárskych výrobkov môže však minister určiť, že predpisy označené v článku 3 ods. 1 tohto nariadenia vydá riaditeľstvo Productschap, orgán uvedený v zákone o organizácii podnikov (Wet op de Bedrijfsorganisatie), ktorý združuje podniky podľa výrobkov.

11     Nariadenie o kvalite poľnohospodárskych výrobkov: platby za mliekarenské mlieko v závislosti od kvality (Landbouwkwaliteitsregeling uitbetaling van boerderijmelk naar kwaliteit, Nederlandse Staatscourant 1994, s. 25) bolo prijaté Staatssecretaris van Landbouw, Natuurbeheer en Visserij (ministrom poľnohospodárstva, životného prostredia a rybolovu). Článok 2 tohto nariadenia splnomocňuje Productschap Zuivel (Úrad pre trh s mliekom a mliečnymi výrobkami, ďalej len „Productschap“) prijať prostredníctvom nariadenia pravidlá platieb za mliekarenské mlieko v závislosti od jeho kvality, najmä vzhľadom na „vykonanie zrážok z ceny a zaplatenie príplatku za kvalitu“.

12     Riaditeľstvo Productschap vydalo v roku 1994 nariadenie o kvalite poľnohospodárskych výrobkov: platby za mliekarenské mlieko v závislosti od jeho kvality (Landbouwkwaliteitsverordening 1994, Uitbetaling van boerderijmelk naar kwaliteit, PBO blad 1994, afl. č. 9, ďalej len „nariadenie z roku 1994“). Článok 2 ods. 1 tohto nariadenia znie takto:

„Odberateľ mliekarenského mlieka je povinný príslušným chovateľom dobytka zaplatiť cenu za toto mlieko v súlade s ustanoveniami tohto nariadenia alebo v súlade s predpismi vydanými na základe tohto nariadenia v závislosti od jeho kvality.“

13     Článok 10 ods. 1 nariadenia z roku 1994 stanovuje:

„Výsledky kontroly kvality vyhodnotí kontrolný orgán podľa právnej úpravy prijatej predsedom nadácie po vypočutí nadácie COKZ, ktorá bude obsahovať normy, zrážkové body a cenové zrážky, ktoré majú byť stanovené.“

14     Článok 11 nariadenia z roku 1994 stanovuje:

„1.      Odberatelia mliekarenského mlieka sú povinní zaplatiť chovateľom dobytka, ktorým nepretržite po dobu dvanástich mesiacov nebol udelený viac ako jeden zrážkový bod a v mlieku ktorých nebola preukázaná prítomnosť antibiotík, príplatok za kvalitu...

2.      Výška príplatku za kvalitu sa stanoví za každých 100 kilogramov mlieka pre oblasť vymedzenú predsedom nadácie po vypočutí nadácie COKZ tak, aby celková suma príplatkov za kvalitu za príslušné obdobie presne alebo takmer presne zodpovedala celkovej sume vykonaných cenových zrážok.“

15     Rozhodnutím zo 14. februára 1995 určil predseda spoločnosti Productschap celé územie Holandska za územie v zmysle článku 11 ods. 2 nariadenia č. 1994.

16     Článok 12 tohto nariadenia stanovuje:

„Za každé obdobie priebežnej kontroly je odberateľ mliekarenského mlieka povinný vo vzťahu k celkovému množstvu mlieka dodaného dotknutým chovateľom dobytka v príslušnom období vykonať na základe celkového počtu udelených zrážkových bodov cenovú zrážku stanovenú predsedom nadácie po vypočutí nadácie COKZ, ako aj prípadné cenové zrážky vzťahujúce sa na jednotlivé dodávky z dôvodu výskytu antibiotík v mlieku.“

17     Nariadenie vydané predsedom spoločnosti Productschap, ktoré upravuje otázku, ako často sa skúška kvality vykoná a aké bude hodnotenie jej záverov (Besluit vaststelling frequentie en beoordeling resultaten kwaliteitsonderzoek), zmenené a doplnené nariadeniami z 19. júla 1994 a z 15. februára 1995, stanovuje tiež zrážky z ceny, ktoré sa majú vykonať.

18     Holandská vláda a Productschap vo svojich písomných pripomienkach v tejto súvislosti uviedli, že zrážkové body sa uplatňujú podľa stupňa odchýlky dodávaného mlieka od normy a samotná zrážka je stanovená na 0,02 NLG za každý kilogram a bod. Odlišne od týchto ustanovení bude uplatnená zrážka 0,50 NLG za kilogram dodaného mlieka, v ktorom bola zistená prítomnosť antibiotík.

19     Holandská vláda a Productschap ďalej poukázali na to, že aby nadácia COKZ mohla vypočítať príplatok za kvalitu za každých 100 kilogramov dodaného mlieka, oznámia mliekarenské podniky nadácii COKZ na konci príslušného kontrolného obdobia za každého chovateľa dobytka údaje o množstve dodaného mlieka, o zrážkových bodoch a o výške zrážok vykonaných za príslušné obdobie. Po uskutočnení tohto výpočtu nadácia COKZ každému mliekarenskému podniku oznámi celkovú výšku príplatkov za kvalitu, ktoré má zaplatiť. Ak zrážky vykonané mliekarenským podnikom prevyšujú príplatky, ktoré má zaplatiť, prevedie tento rozdiel na nadáciu COKZ, ktorá takto získané čiastky prevedie ďalej na mliekarenské podniky, ktoré museli zaplatiť vyššie príplatky než boli vykonané zrážky.

 Konanie pred vnútroštátnym súdom a prejudiciálne otázky

20     Pán Kuipers je chovateľom dobytka so sídlom v Holandsku. Po viacerých dodávkach mlieka mliekarenskému podniku De Kievi, ktorý mu listami z 24. júla 1995 a z 28. júla 1995, ako aj listami z 8. augusta 1995 a z 15. augusta 1995 oznámil, že keďže ním dodané mlieko obsahuje antibiotiká, vykoná v súlade s článkom 12 nariadenia z roku 1994 zrážku z ceny dodaného mlieka vo výške 0,50 NLG za každý kilogram.

21     Po zamietnutí sťažnosti, ktorú pán Kuipers podal proti tomuto rozhodnutiu, príslušnými orgánmi nadácie COKZ, napadol pán Kuipers toto zamietavé stanovisko pred Arrondissementsrechtbank te Groningen. Uvedený súd rozhodnutím z 20. apríla 1999 vyhlásil, že nie je príslušný na rozhodovanie vo veci.

22     Posledné rozhodnutie bolo v rámci odvolacieho konania zrušené Raad van State, ktorý tiež rozsudkom zo 16. mája 2000 zrušil rozhodnutia vydané orgánmi nadácie COKZ a rozhodol, že pôvodnú sťažnosť pána Kuipersa bude prejednávať Productschap ako jediný orgán príslušný na rozhodovanie v tejto veci.

23     V tomto rozsudku Raad van State najmä uvádza, že: „článok 12 [nariadenia z roku 1994]... síce mliekarenským podnikom ukladá povinnosť vykonať zrážky z ceny z celkového množstva mliekarenského mlieka, ktoré chovateľ dobytka v určitom období dodal… a v článku 11 sú mliekarenské podniky navyše poverené vyplatením príplatku za kvalitu, ale napriek tomu podľa uvedeného nariadenia rozhodnutia o vyplácaní príplatkov a vykonaní zrážok prináležia [Productschap]. Nariadenie vydalo riaditeľstvo [Productschap] a toto riaditeľstvo uložilo mliekárňam povinnosti zakotvené v nariadení. Z článku 12 vyplýva, že predseda Productschap stanoví výšku vykonávanej zrážky z ceny. Predseda stanoví taktiež systém pravidiel a zrážky z ceny, ktoré sa majú vykonať. Mliekarenský podnik poskytne finančnú a administratívnu súčinnosť iba ako zmluvná strana na trhu s mliečnymi výrobkami. Nemá žiadne verejno-právne oprávnenie upravovať právne postavenie (práva a/alebo povinnosti) iných právnych subjektov.“

24     Rozhodnutím z 20. decembra 2000 Productschap určil, že sťažnosť pána Kuipersa je neodôvodnená. Proti tomuto rozhodnutiu pán Kuipers podal odvolanie na College van Beroep voor het bedrijfsleven.

25     Tento súd najprv rozhodol, že na vykonanie zrážok, ktoré uskutočnil mliekarenský podnik De Kievit z čiastky dlhovanej pánovi Kuipersovi, je príslušný Productschap.

26     Ďalej uvádza, že holandská právna úprava o platbách za surové mlieko v závislosti od jeho kvality nie je v rozpore s nariadením Rady (EHS) č. 2377/90 z 26. júna 1990, ktorým sa stanovuje postup Spoločenstva na určenie maximálnych limitov rezíduí veterinárnych liečiv v potravinách živočíšneho pôvodu (Ú. v. ES L 224, s. 1; Mim. vyd. 03/010, s. 111), ani v rozpore so smernicou Rady 92/46/EHS zo 16. júna 1992, ktorou sa stanovujú hygienické predpisy pre výrobu surového mlieka, tepelne upraveného mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh (Ú. v. ES L 268, s. 1; Mim. vyd. 03/013, s. 103), alebo smernicou Rady 92/47/EHS zo 16. júna 1992 o poskytnutí obsahovo a časovo obmedzených výnimiek z osobitných hygienických predpisov Spoločenstva pre výrobu surového mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh (Ú. v. ES L 268, s. 33). Uvedený súd zastával názor, že tieto predpisy Spoločenstva nevylučujú rozlišovanie surového mlieka zodpovedajúceho normám zakotveným v týchto predpisoch v závislosti od jeho kvality na účel stanovenia ceny, ktorá má byť zaplatená výrobcovi.

27     Nakoniec vnútroštátny súd konštatuje, že sporná vnútroštátna úprava nie je v rozpore ani s nariadením č. 1411/71. Podľa jeho názoru článok 5 tohto nariadenia totiž vyžaduje, aby členské štáty zaviedli pre mlieko, ktoré sa používa na výrobu konzumného mlieka, systém platieb rozlišujúci jeho kvalitu. Znenie, ako ani účel tohto predpisu nenaznačujú, že jeho cieľ ponúkať mliečne výrobky vyššej kvality nemožno dosiahnuť prostredníctvom vnútroštátnej právnej úpravy rozlišujúcej platby v závislosti od jeho kvality, ktoré sa vzťahujú na mlieko určené na výrobu iných mliečnych výrobkov.

28     College van Beroep voor het bedrijfsleven vyjadril však svoje pochybnosti, pokiaľ ide o súlad tejto vnútroštátnej úpravy s nariadením č. 804/68, po prvé s ohľadom na dôsledky, ktoré môže mať táto právna úprava na cenový systém Spoločenstva zavedený týmto nariadením, po druhé z dôvodu, že táto vnútroštátna právna úprava v spojení s článkom 24 ods. 2 tohto nariadenia nedovolene vyrovnáva rozdiely v cenách mliečnych výrobkov alebo podľa odseku 1 tohto článku môže mať za následok nedovolené poskytnutie pomoci určenej podľa ceny alebo množstva dodaného mlieka.

29     Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či príplatky, ktoré zaviedla uvedená vnútroštátna úprava predstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 92 Zmluvy, a či teda mala byť táto právna úprava oznámená Komisii tak, ako to vyžaduje článok 93 ods. 3 tejto Zmluvy.

30     Za týchto podmienok sa College van Beroep voor het bedrijfsleven rozhodol konanie prerušiť a Súdnemu dvoru položiť nasledujúce prejudiciálne otázky:

„1.      Je vnútroštátna právna úprava týkajúca sa zrážok z ceny a príplatkov za kvalitu za surové mlieko dodávané mliekarenskému podniku, ako aj vo veci samej, v súlade s nariadením (EHS) č. 804/68 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, najmä so zákazom „vyrovnávania cenových rozdielov“ v zmysle článku 24 ods. 2...?

2.      Je vnútroštátna právna úprava týkajúca sa príplatkov k cene podľa kvality mlieka dodávaného mliekarenskému podniku, ako vo veci samej, v súlade so zákazom vyplácania pomoci podľa článku 24 ods. 1 nariadenia (EHS) č. 804/68?

3.      V prípade kladnej odpovede na druhú otázku: je túto vnútroštátnu právnu úpravu potrebné považovať za pomoc, o vyplatení ktorej musí byť Komisia podľa článku 93 ods. 3 Zmluvy ES v dostatočnom čase upovedomená...?“

 Poradie, v akom je potrebné sa otázkami zaoberať

31     Vnútroštátny súd, ako to vyplýva z jeho prejudiciálnych otázok, žiada o preskúmanie predmetnej vnútroštátnej právnej úpravy vo vzťahu k rozličným ustanoveniam práva Spoločenstva.

32     V tejto súvislosti treba pripomenúť, že v spore, ktorý sa týka oblasti poľnohospodárstva upraveného v rámci spoločnej organizácie trhu, je potrebné prednostne skúmať nastolený problém z tohto uhla pohľadu, pretože článok 38 ods. 2 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 32 ods. 2 ES) zabezpečuje osobitným ustanoveniam prijatým v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky prednosť pred všeobecnými zmluvnými ustanoveniami o vytvorení spoločného trhu (rozsudok z 26. júna 1979, Mc Carren, 177/78, Zb. s. 2161, bod 9).

33     Konkrétne, v prejednávanej veci táto zásada znamená, že skutočne je najprv potrebné skúmať prvú a druhú otázku, vzťahujúce sa na systém spoločných cien zavedený nariadením č. 804/68 a na článok 24 ods. 1 a 2 tohto nariadenia, teda ustanovenia, ktoré sú súčasťou spoločnej organizácie trhu zavedenej týmto nariadením (pozri tiež rozsudok Mc Carren, už citovaný, bod 10).

34     Tento prístup k otázkam je na mieste aj z iného dôvodu. Podľa článku 42 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 36 ES) sa ustanovenia hlavy VI kapitoly 1 o pravidlách hospodárskej súťaže vzťahujú na výrobu a obchod s poľnohospodárskymi výrobkami len v rozsahu, ktorý určí Rada v súlade s predpismi prijatými pre organizáciu poľnohospodárskych trhov. Článok 23 nariadenia č. 804/68 v tomto zmysle stanovuje, že články 92 až 94 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 89 ES), bez toho, aby zvyšné ustanovenia tohto nariadenia boli dotknuté, sa použijú na výrobu a obchod s výrobkami, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie. Hoci v zmysle uvedeného článku 23 sú články 92 až 94 Zmluvy v celom rozsahu použiteľné na mlieko a mliečne výrobky, toto použitie podlieha ustanoveniam o spoločnej organizácii trhu zavedeným týmto nariadením. Povedané inými slovami, členský štát sa nemôže prednostne odvolávať na uvedené články 92 až 94 o pomoci, ktoré nemajú prednosť pred ustanoveniami nariadenia o organizácii trhu v dotknutej oblasti (pozri tiež rozsudok Mc Carren, už citovaný, bod 11).

35     Z uvedeného vyplýva, že od odpovede na prvé dve otázky vnútroštátneho súdu závisí, či bude potrebné skúmať tretiu otázku, ktorej predmetom je skúmanie spornej vnútroštátnej úpravy vo vzťahu k článkom 92 až 94 Zmluvy.

 O prvej otázke

36     Ako to predovšetkým z odôvodnení návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, cieľom prvej otázky je zistiť, po prvé, či spoločný cenový systém zavedený nariadením č. 804/68 bráni prijatiu vnútroštátnej právnej úpravy opísanej v bodoch 8 až 19 uvedeného rozsudku (ďalej len „sporná vnútroštátna úprava“), ktorá stanovuje, že mliekarenské podniky vykonajú zrážky z ceny mlieka dodaného chovateľmi dobytka, alebo im zaplatia príplatky v závislosti od jeho kvality, a po druhé, či článok 24 ods. 2 tohto nariadenia je potrebné vykladať tak, že uvedená vnútroštátna úprava je opatrením, ktoré umožňuje „vyrovnávanie cenových rozdielov medzi výrobkami uvedenými v článku 1“ tohto nariadenia, ktoré tento predpis zakazuje.

 O prvej časti prvej otázky

37     Pokiaľ ide o prvú časť prvej otázky týkajúcu sa rozsahu pôsobnosti systému spoločných cien zavedeného nariadením č. 804/68, ako to uviedla generálna advokátka v bode 32 svojich návrhov, z ustálenej judikatúry vyplýva, že ak bolo vydané nariadenie o vytvorení spoločnej organizácie trhu pre určitú oblasť, sú členské štáty povinné zdržať sa akýchkoľvek opatrení, ktoré sa od tohto nariadenia odchyľujú alebo ho porušujú. V rozpore so spoločnou organizáciou trhu sú tiež predpisy, ktoré zabraňujú jej riadnemu fungovaniu, a to aj vtedy, ak v rámci spoločnej organizácie trhu dotknutá oblasť ešte nebola taxatívne upravená (pozri najmä rozsudok z 19. marca 1998, Compassion in World Farming, C‑1/96, Zb. s. I‑1251, bod 41 a tam citovanú judikatúru).

38     Holandská vláda a Productschap uvádzajú, že cieľom pravidiel obsiahnutých v spornej vnútroštátnej právnej úprave je iba podnietiť chovateľov dobytka dodávať mlieko vysokej kvality, a tým podporovať jeho odbyt, a taktiež sa odvolávajú na ustálenú judikatúru Súdneho dvora, v ktorej zmysle zavedenie spoločnej organizácie poľnohospodárskych trhov podľa článku 40 Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 34 ES) nespôsobuje, že poľnohospodári sú vyňatí z pôsobnosti každej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sleduje iné ciele ako spoločná organizácia, a ktorá, keďže má dosah na výrobné podmienky, môže ovplyvniť náklady a rozsah vnútroštátnej výroby, a tým aj fungovanie spoločného trhu v tejto oblasti (pozri rozsudky z 1. apríla 1982, Holdijk a i., 141/81 až 143/81, Zb. s. 1299, bod 12; zo 6. októbra 1987, Nertsvoederfabriek Nederland, 118/86, Zb. s. 3883, bod 12 a z 18. decembra 1997, Annibaldi, C‑309/96, Zb. s. I‑7493, bod 20).

39     Holandská vláda a Productschap uvádzajú, že Súdny dvor vo vzťahu k vnútroštátnym opatreniam týkajúcim sa kvality výrobkov, ktoré zakazujú vyrábanie syra inej kvality, než sa uvádza vo vnútroštátnej úprave, zastával názor, že ak neexistujú žiadne predpisy Spoločenstva týkajúce sa kvality syrových výrobkov, sú členské štáty oprávnené vydať takéto predpisy pre výrobcov syra usadených na ich území (rozsudok zo 7. februára 1984, Jongeneel Kaas a i., 237/83, Zb. s. 483, body 12 až 14).

40     Holandská vláda a Productschap okrem toho poukazujú na skutočnosť, že orientačná cena podľa článku 3 nariadenia č. 804/68 je politickým cieľom na úrovni Spoločenstva a nezaručuje všetkým výrobcom v každom členskom štáte dosiahnutie zisku zodpovedajúceho tejto orientačnej cene (rozsudok z 9. septembra 2003, Milk Marque a National Farmers’ Union, C‑137/00, Zb. s. I‑7975, bod 88).

41     Treba konštatovať, že zásady judikatúry spomenuté holandskou vládou a spoločnosťou Productschap nespochybňujú, že jedným z hlavných cieľov spoločnej organizácie trhu pre mlieko a mliečne výrobky zavedenej nariadením č. 804/68 je zabezpečiť pre výrobcov mlieka cenu za tento výrobok blížiacu sa orientačnej cene a že mechanizmy sledujúce tento cieľ, zakotvené v nariadení, ku ktorým patrí najmä intervenčný cenový systém zavedený článkom 5 uvedeného nariadenia pre určité odvodené výrobky, ako aj dovozné prirážky a vývozné náhrady, sú kontrolované výlučne Spoločenstvom (v tomto zmysle pozri rozsudok zo 6. novembra 1979, Toffoli a i., 10/79, Zb. s. 3301, bod 11).

42     Zásady judikatúry uvedené holandskou vládou a spoločnosťou Productschap nemôžu ani spochybniť skutočnosť, že v oblastiach podliehajúcich spoločnej organizácii, a to najmä vtedy, ak táto organizácia spočíva na spoločnom cenovom systéme, členské štáty nie sú oprávnené prostredníctvom jednostranne vydaných vnútroštátnych predpisov zasahovať do mechanizmu tvorby cien, ktoré sú upravené v rámci spoločnej organizácie na rovnakom stupni výroby (rozsudky Toffoli a i., už citovaný, bod 12; zo 7. februára 1984, Komisia/Taliansko, 166/82, Zb. s. 459, bod 5; z 21. júna 1988, Komisia/Grécko, 127/87, Zb. s. 3333, bod 8, ako aj rozsudok Milk Marque a National Farmers’ Union, už citovaný, bod 63).

43     Súdny dvor, ako to uvádzajú holandská vláda a Productschap, rozhodol, že vnútroštátne opatrenia, ktoré sledujú odstránenie narušenia hospodárskej súťaže spôsobené zneužitím dominantného postavenia poľnohospodárskeho družstva na vnútroštátnom trhu tým, že obmedzujú jeho dominantné postavenie na trhu a jeho oprávnenie zvýšiť cenu mlieka pre výrobcov, ktorí sú jeho členmi, nad cenovú úroveň považovanú za konkurenčnú, nemožno zaradiť medzi opatrenia, ktoré v zmysle judikatúry uvedenej v predchádzajúcom bode zasahujú do mechanizmu tvorby cien upravených v rámci spoločnej organizácie. Opatrenia tohto druhu totiž ako také nezasahujú do tvorby cien, ale ich cieľom je zabezpečovať riadne fungovanie cenových mechanizmov, a tým dosiahnuť cenovú úroveň, ktorá zodpovedá tak záujmom výrobcov, ako aj spotrebiteľov (rozsudok Milk Marque a National Farmers’ Union, už citovaný, body 64, 84 a 86).

44     V prejednávanej veci však sporná vnútroštátna právna úprava, bez ohľadu na jej uvádzaný alebo skutočný cieľ, na rozdiel od opatrení vydaných vo veci, ktorá je predmetom rozsudku Milk Marque a National Farmers’ Union, alebo zákazov výroby syrov nezodpovedajúcich určitým kvalitatívnym normám, ktoré boli predmetom citovaného rozsudku Súdneho dvora vo veci Jongeneel Kass a i., nesporne predstavuje zásah do mechanizmu tvorby cien upravených v rámci spoločnej organizácie. Táto právna úprava totiž ukladá všetkým mliekarenským podnikom povinnosť, na jednej strane vykonať zrážku z ceny, ktorú majú zaplatiť chovateľom dobytka, ak dodané mlieko nespĺňa určité kritériá kvality, a na strane druhej, v prípade, ak mlieko spĺňa tieto kritériá, zaplatiť chovateľom dobytka za každých 100 kilogramov dodaného mlieka príplatok, ktorý sa pripočíta k cene, ktorú majú zaplatiť chovateľom dobytka, a ktorý je financovaný z celkovej čiastky zrážok vykonaných holandskými mliekarenskými podnikmi z dôvodu dodávok mlieka nižšej kvality.

45     Uvedená právny režim teda už vopred stanovuje určité faktory dôležité pre konečné stanovenie ceny, ktorú majú mliekarenské podniky zaplatiť chovateľom dobytka za dodané mlieko.

46     Okrem toho, ako Súdny dvor už rozhodol, mechanizmy spoločnej organizácie trhu pre mlieko a mliečne výrobky v podstate sledujú dosiahnutie cenovej úrovne na stupni výroby a veľkoobchodu, ktorá zodpovedá záujmom všetkých výrobcov v Spoločenstve pre dotknutú oblasť, ako aj záujmom spotrebiteľov, a okrem toho zabezpečuje zásobovanie bez vyvolania nadbytočnej výroby (pozri rozsudky z 10. marca 1981, Irish Creamery Milk Suppliers Association a i., 36/80 a 71/80, Zb. s. 735, bod 20 a Milk Marque a National Farmers’ Union, už citovaný, bod 85).

47     Platenie týchto príplatkov, ktoré upravuje sporný vnútroštátny právny režim, všetkým chovateľom dobytka v Holandsku, ktorí dodávajú mlieko normálnej kvality, môže práve tieto ciele zmariť, pretože zvýhodňuje dotknutých chovateľov dobytka. V tejto súvislosti je potrebné tiež pripomenúť, že orientačná cena podľa článku 3 nariadenia č. 804/68 sa stanovuje tak, že sa zohľadňuje mlieko, ktoré je v celom Spoločenstve považované za štandartné (rozsudok z 9. júla 1985, Bozzetti, 179/84, Zb. s. 2301, bod 33).

48     Ako Komisia správne uvádza, sporný vnútroštátny režim okrem toho narúša cenový mechanizmus v rozsahu, v akom stanovuje zníženie ceny mlieka, ktoré nespĺňa určité kritériá, a preto asi nie je vhodné na ďalšie spracovanie, a mliekarenské podniky z neho majú menší úžitok, z čoho však nemajú prospech mliekarenské podniky, ale chovatelia dobytka, ktorí dodali mlieko normálnej kvality, v dôsledku čoho mliekarenské podniky ponesú náklady vzniknuté v dôsledku nižšej kvality mlieka.

49     Ďalej treba poukázať na to, že fungovanie spoločnej organizácie trhu, a najmä tvorba cien výrobkov, musí by v zásade upravené všeobecnými ustanoveniami práva Spoločenstva, tak ako sú zakotvené vo všeobecnej právnej úprave a každoročne sa upravujú, čím sa osobitné zásahy do tohto fungovania prísne obmedzujú na výslovne uvedené prípady (rozsudok z 25. mája 1977, Cucchi, 77/76, Zb. s. 987, bod 31).

50     Pokiaľ ide v tejto súvislosti o skutočnosť, že článok 5 ods. 1 nariadenia č. 1411/71 stanovuje, že na mlieko používané mliekarenskými podnikmi na výrobu konzumného mlieka sa musí uplatňovať systém platieb v závislosti od jeho kvality, treba poukázať na to, že na vykonanie tohto ustanovenia, ako to vyplýva z odseku 3 uvedeného článku, mala Rada neskôr vypracovať základné pravidlá použitia uvedeného odseku 1. Ako správne Komisia uviedla, Rada tieto pravidlá nikdy nevypracovala.

51     Z článku 5 nariadenia č. 1411/71 možno síce vyvodiť úmysel zákonodarcu Spoločenstva zaviesť takýto cenový systém pre mlieko používané na výrobu konzumného mlieka, ktoré, ako to vyplýva z tretieho odôvodnenia tohto nariadenia, je dôležitou základnou potravinou pre celú populáciu, a vzhľadom na kvalitu podlieha osobitným požiadavkám.

52     Keďže neboli prijaté vykonávacie opatrenia práva Spoločenstva predpokladané v článku 5 ods. 3 uvedeného nariadenia, nebolo možné zaviesť systém, ktorý by sa na rozdiel od spornej vnútroštátnej úpravy vzťahoval iba na mlieko určené na výrobu konzumného mlieka, a na žiadne iné mliečne výrobky.

53     Na základe vyššie uvedených súvislostí je potrebné na prvú časť prvej otázky odpovedať v zmysle pripomienok Komisie a pána Kuipersa tak, že spoločný systém cien založený na spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, ktorý bol zavedený nariadením č. 804/68, bráni tomu, aby členské štáty jednostranne vydali predpisy zasahujúce do mechanizmu tvorby cien, ktoré v štádiu výroby podliehajú spoločnej organizácii. To platí pre sporný režim, ktorý je predmetom veci samej, bez ohľadu na údajný alebo skutočný cieľ, zavádzajúci mechanizmus, na ktorého základe:

–       jednak mliekarenské podniky musia vykonať zrážky z ceny dodaného mlieka, ktoré nespĺňa určité kritériá kvality,

–       jednak je čiastka zrazená a zhromaždená v priebehu určitého časového obdobia všetkými mliekarenskými podnikmi opätovne po prípadných finančných prevodoch medzi mliekarenskými podnikmi rozdelená všetkými mliekarenskými podnikmi vo forme príplatkov k cene v rovnakej výške za každých 100 kilogramov mlieka, ktoré im bolo za príslušné obdobie dodané, výlučne tým chovateľov dobytka, ktorí dodali mlieko zodpovedajúce príslušným kritériám kvality.

 O druhej časti prvej otázky

54     Keďže z odpovede na prvú časť prvej otázky vyplýva, že cenový systém zavedený nariadením č. 804/68 bráni zavedeniu sporného vnútroštátneho právneho režimu, nie je potrebné sa ďalej zaoberať otázkou, či taktiež článok 24 ods. 2 tohto nariadenia takisto bráni zavedeniu takéhoto režimu, a teda nie je ani potrebné odpovedať na druhú časť uvedenej otázky.

 O druhej otázke

55     Prostredníctvom druhej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či článok 24 ods. 1 nariadenia č. 804/68, ktorý zakazuje pomoc, ktorej výška je určená podľa ceny alebo množstva výrobkov uvedených v článku 1 tohto nariadenia, bráni prijatiu spornej vnútroštátnej právnej úpravy stanovujúcej platenie príplatkov určitým chovateľom dobytka.

56     Z odpovede na prvú časť prvej otázky vyplýva, že cenový systém zavedený uvedeným nariadením bráni zavedeniu takéhoto vnútroštátneho právneho režimu. Preto teda ani na uvedenú druhú otázku nie je potrebné odpovedať.

 O tretej otázke

57     Prostredníctvom tretej otázky sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či články 92 a 93 ods. 3 Zmluvy je potrebné vykladať tak, že príplatky platené chovateľom dobytka za podmienok stanovených spornou vnútroštátnou úpravou sú pomocou v zmysle článku 92 ES, ktorá musí byť podľa článku 93 ods. 3 ES Komisii oznámená.

58     Vzhľadom na úvahy rozvinuté v bodov 31 až 35 tohto rozsudku a vzhľadom na odpoveď na prvú časť prvej otázky, stačí pripomenúť, že odvolanie sa na články 92 až 94 Zmluvy nemôže meniť požiadavky vyplývajúce členským štátom z dodržiavania predpisov o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami. Na tretiu otázku preto nie je potrebné odpovedať.

 O trovách

59     Účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami podanými Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (prvá komora) rozhodol a vyhlásil:

Spoločný systém cien založený na spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, ktorý bol zavedený nariadením Rady (EHS) č. 804/68 z 27. júna 1968 o spoločnej organizácii trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, zmeneným a doplneným nariadením Rady (ES) č. 1538/95 z 29. júna 1995, bráni tomu, aby členské štáty jednostranne vydali predpisy zasahujúce do mechanizmu tvorby cien, ktoré v tomto štádiu výroby podliehajú spoločnej organizácii. To platí pre aj pre režim vo veci samej bez ohľadu na údajný alebo skutočný cieľ, zavádzajúci mechanizmus, na ktorého základe:

–       jednak mliekarenské podniky musia vykonávať zrážky z ceny dodaného mlieka, ktoré nespĺňa určité kritériá kvality,

–       jednak je čiastka zrazená a zhromaždená v priebehu určitého časového obdobia všetkými mliekarenskými podnikmi opätovne po prípadných finančných prevodoch medzi mliekarenskými podnikmi rozdelená všetkými mliekarenskými podnikmi vo forme príplatkov k cene v rovnakej výške za každých 100 kilogramov mlieka, ktoré im bolo za príslušné obdobie dodané, výlučne tým chovateľov dobytka, ktorí dodali mlieko zodpovedajúce príslušným kritériám kvality.

Podpisy


* Jazyk konania: holandčina.