1. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Vnútroštátny súd v zmysle článku 234 ES – Pojem – Konanie pred nemeckým súdom začaté štátnym notárom na pokyn jeho nadriadeného orgánu – Začlenenie
(Článok 234 ES)
2. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Všeobecné alebo hypotetické otázky – Overenie vlastnej právomoci Súdnym dvorom – Hypotetický právny rámec – Zamýšľaná, ale zatiaľ neprijatá legislatívna zmena
(Článok 234 ES)
3. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Nepriame dane z tvorby a zvýšenia základného imania – Daň v zmysle smernice 69/335 – Pojem – Poplatky vyberané štátnym notárom za úkon patriaci do pôsobnosti smernice, ktoré sú príjmom štátneho rozpočtu – Začlenenie – Notári, ktorí nie sú výlučne štátni a sú sami veriteľmi – Nepodstatné okolnosti
(Smernica Rady 69/335)
1. Z článku 234 ES vyplýva, že vnútroštátne súdy sú oprávnené podať návrh na Súdny dvor len vtedy, ak na nich prebieha spor a pokiaľ majú o ňom rozhodnúť v rámci konania, ktoré má byť skončené rozhodnutím s charakterom súdneho rozhodnutia.
To je prípad vnútroštátneho súdu, na ktorom prebieha konanie začaté štátnym notárom na pokyn jeho nadriadeného orgánu o uplatnení spolkového zákona o poplatkoch za úkony a ktorého predmetom je výška poplatkov vybratých za osvedčenie notárom, v rámci ktorého sú všetky dotknuté osoby vypočuté a účelom rozhodnutia, ktoré má byť prijaté, je vyriešenie sporu a okrem toho toto rozhodnutie je napadnuteľné tak veriteľom, ako aj dlžníkom poplatkov, ktoré boli predmetom vyúčtovania a zakladá prekážku rozhodnutej veci voči všetkým dotknutým osobám, pokiaľ žiadna z nich nepodá odvolanie.
(pozri body 25 – 26)
2. Konanie zavedené článkom 234 ES je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, prostredníctvom ktorého Súdny dvor poskytuje týmto súdom výklad práva Spoločenstva, ktorý je pre nich nevyhnutný pri riešení sporov, o ktorých majú rozhodovať. V rámci tejto spolupráce len vnútroštátnemu súdu, ktorý rozhoduje spor a musí niesť zodpovednosť za prijaté súdne rozhodnutie, prislúcha posúdiť s ohľadom na osobitosti prerokovávanej veci nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie vlastného rozsudku, ako aj náležitosť otázok položených Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa položené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť
Súdnemu dvoru však za výnimočných okolností prináleží skúmať podmienky, za akých sa vnútroštátny súd podal návrh s cieľom preveriť svoju vlastnú právomoc. Odmietnutie rozhodovať o položenej prejudiciálnej otázke je možné len vtedy, ak je zjavné, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nemá žiaden vzťah k realite alebo predmetu sporu vo veci samej, ak ide o problém hypotetickej povahy, alebo tiež vtedy, ak Súdny dvor nemá k dispozícii skutkové alebo právne podklady nevyhnutné na užitočné zodpovedanie otázok, ktoré sú mu položené. Duch spolupráce, v ktorom má byť konanie o prejudiciálnej otázke vedené, totiž znamená, že vnútroštátny súd berie ohľad na funkciu zverenú Súdnemu dvoru, ktorou je prispievanie k výkonu spravodlivosti v členských štátoch a nie podávanie poradných stanovísk k všeobecným alebo hypotetickým otázkam
V tomto zmysle je prejudiciálna otázka smerujúca k zlučiteľnosti vnútroštátneho právneho predpisu charakterizovaného zmenou alebo doplnením dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá sa zamýšľa ale ešte nebola prijatá, s ustanovením Spoločenstva hypotetická.
(pozri body 30 – 34)
3. Smernica Rady 69/335 o nepriamych daniach z tvorby a navyšovania základného imania sa má vykladať v tom zmysle, že poplatky vyberané štátnym notárom za spísanie notárskej zápisnice osvedčujúcej úkon patriaci do pôsobnosti tejto smernice, predstavujú daň v zmysle uvedenej smernice, ak v súlade s použiteľnou vnútroštátnou úpravou, sú štátni notári povinní odvádzať časť uvedených poplatkov orgánu verejnej moci, ktorý tieto príjmy využíva na financovanie svojich úloh aj keď notári oprávnení na výkon notárskej činnosti nie sú výlučne štátni notári a samotní notári sú veriteľmi predmetných poplatkov.
(pozri bod 45 a výrok)