1. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Nevyhnutnosť predložiť Súdnemu dvoru dostatočne presné údaje o skutkovom a právnom kontexte
(Článok 234 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 23)
2. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Obmedzenia – Právomoc vnútroštátneho sudcu – Zistenie a posúdenie skutkového stavu – Potreba prejudiciálnej otázky a relevantnosť položených otázok – Posúdenie vnútroštátnym sudcom
(Článok 234 ES)
3. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Právna úprava Spoločenstva – Pôsobnosť – Starostlivosť poskytnutá mimo územia Spoločenstva – Neexistencia vplyvu – Kritérium uplatnenia – Príslušnosť dotknutej osoby k systému sociálneho zabezpečenia členského štátu
(Nariadenia Rady č. 1408/71 a 574/72)
4. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Zdravotné poistenie – Pracovník zdržiavajúci sa na území iného členského štátu, ako je príslušný štát – Vystavenie formulára E 111 alebo E 112 príslušnou inštitúciou – Povinné uznanie príslušnou inštitúciou, s výnimkou prípadu zneužitia, lekárskych zistení a rozhodnutí lekárov uznaných inštitúciou členského štátu pobytu týkajúcich sa neodkladných ošetrení
[Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 22 ods. 1 písm. a) bod i) a písm. c) bod i)]
5. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Zdravotné poistenie – Pracovník zdržiavajúci sa na území iného členského štátu, ako je príslušný štát – Vystavenie formulára E 111 alebo E 112 príslušnou inštitúciou – Lekárske zistenia lekárov uznaných inštitúciou členského štátu pobytu konštatujúce potrebu ošetrenia v inom štáte – Nárok na vecné dávky na náklady príslušnej inštitúcie – Podmienka – Povinnosť príslušného orgánu členského štátu pobytu poskytnúť uvedené dávky svojim poistencom podľa vnútroštátnej právnej úpravy
[Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 22 ods. 1 písm. c) bod i)]
6. Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Zdravotné poistenie – Pracovník zdržiavajúci sa na území iného členského štátu, ako je príslušný štát – Vystavenie formulára E 111 alebo E 112 príslušnou inštitúciou – Lekárske zistenia lekárov uznaných inštitúciou členského štátu pobytu konštatujúce potrebu ošetrenia v treťom štáte – Hradenie liečebných nákladov – Úhrada inštitúciou členského štátu pobytu podľa jeho právnej úpravy, neskôr náhrada inštitúciou príslušného členského štátu tejto inštitúcii, ak ide o ošetrenie predvídané v jeho právnej úprave, alebo v opačnom prípade priama náhrada inštitúciou príslušného členského štátu svojmu poistencovi – Postupy
[Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 22 ods. 1 písm. a) bod i) a písm. c) bod i) a článok 36]
1. Nevyhnutnosť dospieť k výkladu práva Spoločenstva, ktorý je užitočný pre vnútroštátny súd, vyžaduje, aby tento súd vymedzil skutkový a právny rámec, do ktorého sa začleňujú ním položené otázky, alebo aby prinajmenšom objasnil skutkové predpoklady, na ktorých sa tieto otázky zakladajú.
Informácie poskytnuté v návrhoch na začatie prejudiciálneho konania majú nielen umožniť Súdnemu dvoru podať užitočné odpovede, ale aj vládam členských štátov a iným oprávneným subjektom predložiť pripomienky podľa článku 23 Štatútu Súdneho dvora. Súdny dvor musí dbať o to, aby bola táto možnosť zachovaná, pričom má zohľadniť skutočnosť, že podľa uvedeného ustanovenia sa oprávneným subjektom doručujú len návrhy na začatie prejudiciálneho konania.
(pozri body 29 – 30)
2. V rámci konania podľa článku 234 ES, ktoré je založené na jednoznačnom rozdelení úloh medzi vnútroštátnymi súdmi a Súdnym dvorom, patrí posúdenie predmetného skutkového stavu do právomoci vnútroštátneho súdu. Rovnako prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia pre vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný vydať rozhodnutie.
(pozri bod 33)
3. Samotná skutočnosť, že lekárske ošetrenie bolo poskytnuté mimo územia Spoločenstva, nie je dostatočná na to, aby vylúčila uplatnenie nariadení č. 1408/71 a 574/72 v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 2001/83, pretože rozhodujúcim kritériom pre ich uplatnenie je príslušnosť dotknutého poistenca k systému sociálneho zabezpečenia členského štátu.
(pozri bod 38)
4. Článok 22 ods. 1 písm. a) bod i) a písm. c) bod i) nariadenia č. 1408/71 a článok 22 ods. 1 a 3 nariadenia č. 574/72, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 2001/83, sa majú vykladať tak, že príslušná inštitúcia, ktorá vystavením formulára E 111 alebo formulára E 112 vyjadrila svoj súhlas s tým, aby jeden z jej poistencov prijal lekárske ošetrenie v inom členskom štáte, ako je príslušný členský štát, je – s výnimkou prípadnej existencie zneužitia – viazaná zisteniami týkajúcimi sa potreby neodkladného životne dôležitého ošetrenia vykonanými lekármi uznanými inštitúciou členského štátu pobytu počas doby platnosti formulára, ako aj rozhodnutím týchto lekárov – vykonaným počas tej istej doby na základe uvedených zistení a v súlade so súčasným stavom poznatkov lekárskej vedy – poukázať dotknutú osobu do iného štátu, a to aj vtedy, keď ide o štát, ktorý nie je členom Európskej únie.
Za týchto okolností nie je príslušná inštitúcia oprávnená požadovať od dotknutej osoby, aby sa vrátila do príslušného členského štátu na účely podrobenia sa lekárskemu vyšetreniu, a ani nechať ju vyšetriť v členskom štáte pobytu, či podrobiť už uvedené zistenia a rozhodnutia súhlasu z jej strany.
(pozri body 50, 53 – 54, 56 – 57, 63, bod 1 výroku)
5. Ak sa počas ošetrenia poistenca na území členského štátu, iného ako príslušného členského štátu, do ktorého príslušná inštitúcia poistencovi povolila na tieto účely odísť, ukáže, že diagnostikované ochorenie si vyžaduje neodkladné životne dôležité ošetrenie, o ktorom sú lekári uznaní inštitúciou štátu pobytu presvedčení, že s prihliadnutím na súčasný stav poznatkov lekárskej vedy môže byť poskytnuté len v zariadení nachádzajúcom sa na území iného štátu, článok 22 ods. 1 písm. a) bod i) a písm. c) bod i) nariadenia č. 1408/71 a článok 22 ods. 1 a 3 nariadenia č. 574/72, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 2001/83, sa majú vykladať tak, že nárok poistenca na vecné dávky poskytnuté na účet príslušnej inštitúcie sa viaže na podmienku, že inštitúcia členského štátu pobytu je podľa právnej úpravy, ktorou sa riadi, povinná poskytnúť osobe, ktorá je u nej poistená, vecné dávky zodpovedajúce takémuto ošetreniu.
(pozri body 60, 63, bod 1 výroku)
6. V prípade, ak sa lekári uznaní inštitúciou členského štátu pobytu rozhodli z dôvodov ohrozenia života a s prihliadnutím na súčasný stav poznatkov lekárskej vedy pre poukázanie poistenca do zdravotníckeho zariadenia nachádzajúceho sa na území tretieho štátu, je článok 22 ods. 1 písm. a) bod i) a písm. c) bod i) nariadenia č. 1408/71, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 2001/83, potrebné vykladať v tom zmysle, že pokiaľ inštitúcia členského štátu pobytu nemá žiadny dôvod pre vážne pochybnosti o odôvodnenosti tohto lekárskeho rozhodnutia, ošetrenia poskytnuté v tomto posledne menovanom štáte musí inštitúcia členského štátu pobytu uhradiť podľa právnych predpisov, ktorými sa táto inštitúcia riadi, za rovnakých podmienok, aké platia pre poistencov, na ktorých sa dané právne predpisy vzťahujú. Pokiaľ ide o ošetrenia, ktoré patria medzi dávky upravené právnym poriadkom príslušného členského štátu, prináleží príslušnej inštitúcii tohto posledného štátu, aby znášala náklady týchto dávok tým, že poskytne inštitúcii členského štátu pobytu náhradu za podmienok stanovených v článku 36 nariadenia č. 1408/71.
Pokiaľ ošetrenie poskytnuté v zariadení nachádzajúcom sa v treťom štáte nebolo uhradené inštitúciou členského štátu pobytu, ale je preukázané, že dotknutá osoba mala nárok na takúto úhradu a že toto ošetrenie patrí medzi dávky upravené právnym poriadkom príslušného členského štátu, je úlohou príslušnej inštitúcie, aby uvedenej osobe alebo jej právnym nástupcom priamo hradila náklady tohto ošetrenia, aby tak týmto spôsobom zabezpečila rovnakú úroveň úhrady, akou je tá, ktorá by sa vzťahovala na túto osobu v prípade, ak by sa uplatnil článok 22 ods. 1 nariadenia č. 1408/71.
(pozri body 67, 69 – 70, bod 2 výroku)