Vec C-124/03

Artrada (Freezone) NV a i.

proti

Rijksdienst voor de keuring van Vee en Vlees

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný College van Beroep voor het bedrijfsleven)

„Politika hygieny – Výroba surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh – Zmes zložená z cukru, práškového mlieka zbaveného smotany a kakaa, dovezená z Aruby“

Abstrakt rozsudku

1. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Hygienické predpisy pre výrobu surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh – Smernica 92/46 – Pojem „mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov“ – Mliečne zložky výrobku obsahujúce aj nemliečne zložky, ktoré od nich nemožno oddeliť – Vylúčenie

(Smernica Rady 92/46, čl. 2 ods. 2)

2. Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Hygienické predpisy pre výrobu surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh – Smernica 92/46 – Pojem „mliečne výrobky“ – Polotovary – Začlenenie – Kritériá – Charakteristiky a objektívne vlastnosti výrobku

(Smernica Rady 92/46, čl. 2 ods. 4)

1. Článok 2 bod 2 smernice 92/46, ktorou sa stanovujú hygienické predpisy pre výrobu surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov“ nezahŕňa mliečne zložky výrobku, ktorý obsahuje aj iné, nemliečne zložky, pričom mliečne zložky nemožno oddeliť od nemliečnych zložiek. V skutočnosti sa toto ustanovenie týka len mlieka samotného ako jednoduchého výrobku, ktorého zloženie možno zmeniť len pridaním a/alebo odobratím prirodzených zložiek mlieka.

(pozri body 26, 28, bod 1 výroku)

2. Článok 2 bod 4 smernice 92/46, ktorou sa stanovujú hygienické predpisy pre výrobu surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „mliečne výrobky“ sa vzťahuje tak na hotové výrobky, ako aj na polotovary, ktoré sa musia ešte spracovať pred tým, ako majú byť predané spotrebiteľovi. V takomto prípade je s ohľadom na polotovar potrebné preveriť, či v ňom obsiahnuté mlieko je jeho podstatnou súčasťou buď svojím množstvom, alebo svojím charakterizujúcim účinkom. Na to treba zohľadniť charakteristiky a objektívne vlastnosti polotovaru v čase jeho dovozu, predovšetkým pomer mlieka alebo mliečneho výrobku ktoré obsahuje, jeho možné použitie alebo jeho chuť.

(pozri body 34, 37 – 39, bod 2 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (tretia komora)

z 28. októbra 2004 (*)

Vo veci C‑124/03,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES,

podaný rozhodnutím College van Beroep voor het bedrijfsleven (Holandsko) z 11. marca 2003 a doručený Súdnemu dvoru 20. marca 2003, ktorý súvisí s konaním:

Artrada (Freezone) NV

Videmecum BV

Jac. Meisner Internationaal Expeditiebedrijf BV

proti

Rijksdienst voor de keuring van Vee en Vlees,

SÚDNY DVOR (tretia komora),

v zložení: predseda tretej komory A. Rosas (spravodajca), sudcovia R. Schintgen a N. Colneric,

generálny advokát: M. Poiares Maduro,

tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a na pojednávanie z 24. júna 2004,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– spoločnosti Artrada (Freezone) NV, Videmecum BV a Jac. Meisner internationaal expeditiebedrijf BV, v zastúpení: A. Van Lent, N. Helder a M. Slotboom, advocaaten,

– Rijksdienst voor de keuring van Vee en Vlees, v zastúpení: J. Hoffmans, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci: B. J. Drijber, advocaat,

– Helénska republika, v zastúpení: V. Kontolaimos a I. Chalkias, splnomocnení zástupcovia,

– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: T. van Rijn, splnomocnený zástupca,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 15. júla 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu smernice Rady 92/46/EHS zo 16. júna 1992, ktorou sa stanovujú hygienické predpisy pre výrobu surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh (Ú. v. ES L 268, s. 1).

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu medzi akciovou spoločnosťou Artrada (Freezone NV) (ďalej len „spoločnosť Artrada“), založenou podľa arubejského práva, spoločnosťou s ručením obmedzeným Videmecum BV (ďalej len „spoločnosť Videmecum“) a spoločnosťou s ručením obmedzeným Jac. Meisner Internationaal Expeditiebedrijf (ďalej len „spoločnosť Jac. Meisner“) na strane jednej a Rijkdienst voor de keuring van vee en vlees (Úradom pre kontrolu dobytku a mäsa, ďalej len „Úrad“) na strane druhej, ktorého predmetom je odmietnutie povolenia Úradu na dovoz výrobku tvoreného zmesou zloženou zo 75,75 % cukru, 15,15 % práškového mlieka zbaveného smotany a 9,1 % kakaa do Holandska.

Vzťahujúca sa právna úprava

Právna úprava Spoločenstva

3 Článok 1 ods. 1 smernice 92/46 stanovuje:

„Táto smernica stanovuje zdravotné predpisy pre výrobu a uvedenie na trh surového mlieka, konzumného tepelne ošetreného mlieka, mlieka určeného na výrobu mliečnych produktov a pre mliečne výrobky, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu.“

4 Článok 2 stanovuje:

„Na účely tejto smernice sa používajú nasledujúce pojmy:

1) ...

2) ‚mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov‘: buď mlieko surové, určené na spracovanie, alebo tekuté či zmrazené mlieko získané zo surového mlieka, ktoré buď bolo, alebo nebolo podrobené schválenej fyzikálnej úprave, ako je tepelné ošetrenie alebo termizácia, a u ktorého buď došlo, alebo nedošlo k zmene jeho zloženia pod podmienkou, že tieto modifikácie boli obmedzené na pridanie alebo odobratie prirodzených zložiek mlieka;

3) ...

4) ‚mliečne výrobky‘: mliečne výrobky, t. j. výrobky odvodené výlučne z mlieka, pričom platí, že látky potrebné na ich výrobu sa môžu pridať, len ak sa tieto látky nepoužijú na účely nahradenia všetkých alebo častí ktorýchkoľvek zložiek mlieka, a výrobky zložené z mlieka, t. j. výrobky, u ktorých žiadna zložka nenahradzuje alebo nemá tendenciu nahradiť ktorúkoľvek zložku mlieka a ktorých je mlieko alebo mliečny výrobok podstatnou súčasťou, či už svojím množstvom, alebo svojím účinkom charakterizujúcim tieto výrobky;

...“.

5 Článok 22 smernice 92/46, ktorý je súčasťou jej kapitoly III, týkajúcej sa dovozov z tretích krajín, stanovuje:

„Podmienky uplatňované na dovoz surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov z tretích krajín, ktoré sú uvedené v tejto smernici, musia byť aspoň rovnocenné s podmienkami uvedenými v kapitole II pre výrobu v spoločenstve.“

6 Článok 23 ods. 1 a 2 tejto smernice stanovuje:

„1. Na účely jednotného uplatnenia článku 22 sa uplatňujú ustanovenia nasledujúcich odsekov.

2. Do spoločenstva sa môže dovážať len mlieko alebo mliečne výrobky, ktoré:

a) pochádzajú z tretích krajín, ktoré sú uvedené v zozname vyhotovenom v súlade s odsekom 3, písmenom a);

b) je k nim priložené zdravotné osvedčenie, ktoré je v súlade so vzorom, ktorý sa má vyhotoviť podľa postupu uvedeného v článku 31, podpísané kompetentným orgánom vyvážajúcej krajiny, a ktoré potvrdzuje, že mlieko a mliečne výrobky vyhovujú požiadavkám kapitoly II a spĺňajú prípadné dodatočné podmienky alebo poskytujú záruky rovnocenné s tými, ktoré sú opísané v odseku 3 a pochádzajú zo zariadení, ktoré poskytujú záruky uvedené v prílohe B.“

7 Rozhodnutie Komisie 95/340/ES z 27. júla 1995, ktorým sa navrhuje predbežný zoznam tretích krajín, z ktorých členské štáty povoľujú dovozy mlieka a výrobkov na báze mlieka a ktorým sa ruší rozhodnutie 94/70/ES (Ú. v. ES L 200, s. 38), obsahuje zoznam tretích krajín podľa článku 23 ods. 2 písm. a) smernice 92/46. Aruba tam nie je uvedená.

8 Smernica Rady 97/78/ES z 18. decembra 1997, ktorou sa stanovujú zásady organizácie veterinárnych kontrol výrobkov, ktoré vstupujú do spoločenstva z tretích krajín (Ú. v. ES L 24, 1998, s. 9) stanovuje tieto kontroly.

Vnútroštátna právna úprava

9 Vnútroštátny súd upozorňuje, že na dosiahnutie súladu so smernicou 92/46 prijalo Holandské kráľovstvo okrem iného Warenwetbesluit Zuivel (zákonné uznesenie o mliečnych výrobkoch, prijaté na základe zákona o potravinárskych výrobkoch, Stbl. 1994, s. 813, odvtedy zmenené).

10 Článok 23 smernice 92/46 bol implementovaný článkom 16 Warenwetregeling Zuivelbereiding (zákonné nariadenie týkajúce sa výroby mliečnych výrobkov, prijaté na základe zákona o potravinárskych výrobkoch, Stcrt. 1994, s. 243, odvtedy zmenené). Toto ustanovenie odkazuje na zoznam tretích krajín, ktorý je pripojený k rozhodnutiu 95/340.

11 V čase prijatia rozhodnutia napadnutého v konaní pred vnútroštátnym súdom, t. j. 23. februára 2001, bol na základe článku 4 Warenwetregeling Veterinaire controles (derde landen) (zákonné nariadenie o veterinárnych kontrolách (tretie krajiny), prijaté na základe zákona o potravinárskych výrobkoch, Stcrt. 2000, s. 207) určený za orgán príslušný na vykonávanie kontrol stanovených v smernici 97/78 Úrad pre kontrolu dobytku a mäsa.

12 Nakoniec Warenwetbesluit Invoer levensmiddelen uit derde landen (zákonné uznesenie o dovoze potravín s pôvodom v tretích krajinách, prijaté na základe zákona o potravinárskych výrobkoch, Stbl. 1993, s. 698) sa vzťahuje na potraviny a nápoje pochádzajúce z tretích krajín, na ktoré sa nevzťahuje právna úprava Spoločenstva.

Skutkový stav, konanie pred vnútroštátnym súdom a prejudiciálne otázky

13 Z návrhu na začatie prejudiciálneho konania vyplýva, že spoločnosť Artrada, so sídlom v Arube, vyrobila zmes zo 75,75 % cukru, 15,15 % práškového mlieka zbaveného smotany a 9,1 % kakaa. Výrobok, ktorého zložky nemožno od seba oddeliť, mal v prvom rade slúžiť na výrobu čokoládového mlieka v továrňach v Nemecku a Belgicku. Spoločnosť Videmecum, pobočka spoločnosti Artrada, poverila spoločnosť Jac. Meisner, colného zástupcu, aby deklarovala dovoz výrobku.

14 Dve vyhlásenia o dovoze tovaru pochádzajúceho z Aruby na prepustenie kontajnerov do režimu voľného obehu boli podané 26. januára 2001. V certifikáte o prechode hraníc, doručenom 22. februára 2001 na žiadosť príslušných orgánov, je ako druh tovaru uvedené „bakeryprod. (semi finished)“.

15 Po veterinárnej kontrole bol rozhodnutím z 23. februára 2001 odmietnutý dovoz tovaru do Európskej únie z dôvodu, že dovoz mliečnych výrobkov pochádzajúcich z Aruby nie je povolený, výrobok nevznikol uznanými postupmi a nie je doložený veterinárnym certifikátom. Proti tomuto rozhodnutiu bola podaná námietka, Úrad však potvrdil odmietnutie dovozu.

16 Na Rechtbank te Rotterdam (Holandsko) bola podaná žaloba. Rozsudkom zo 4. marca 2002 Rechtbank rozhodol, že žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie nebolo podpísané na to oprávnenou osobou. V súlade so splnomocnením daným mu holandským zákonom potvrdil Rechtbank právne účinky zrušeného rozhodnutia.

17 Tým, že Rechtbank založil svoju úvahu na pracovnom dokumente Komisie, zastával názor, že predmetný výrobok nie je „mliečny výrobok“ v zmysle článku 2 bod 4 smernice 92/46, pretože táto kategória sa týka len hotových výrobkov a predmetný výrobok je len polotovar. Vezmúc do úvahy účel ochrany verejného zdravia smernice, Rechtbank rozhodol, že musí byť možné, aby zložka výrobku bola predmetom kontroly a že mliečny prášok, ktorý výrobok obsahuje, treba preto považovať za „mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov“ v zmysle článku 2 bodu 2 smernice 92/46. Keďže tento polotovar – teda mlieko v prášku – pochádza z tretej krajiny, ktorá nie je na zozname tretích krajín uvedených v rozhodnutí 95/340, bolo správne, že výrobok nemohol byť dovezený.

18 Odvolatelia vo veci samej podali odvolanie na College van Beroep voor het Bedrijfsleven s tvrdením, že mlieko v prášku, obsiahnuté v zloženom výrobku, spadá do pôsobnosti smernice len vtedy, ak tvorí podstatnú súčasť výrobku. Keďže tu nejde o takýto prípad, bolo treba preskúmať, či boli splnené podmienky stanovené v článku 3 Warenwetbesluit Invoer levensmiddelen uit derde landen. Odvolatelia vo veci samej vyhlásili na pojednávaní pred College, že mlieko v prášku použité na prípravu výrobku bolo vyrobené podľa postupov schválených v Poľsku, ktoré je vývoznou krajinou mliečnych výrobkov uznanou podľa smernice 92/46. Navrhli Úradu, aby odobral vzorky zo všetkých častí predmetného výrobku, ktorý sa mal doviezť, na účely preverenia, či boli splnené požiadavky podľa holandského zákona, ale Úrad zamietol tento návrh, pretože sa domnieval, že predmetný výrobok spadá do pôsobnosti smernice 92/46.

19 Vnútroštátny súd uviedol, že pracovný dokument, ktorý vypracovali organizačné štruktúry Komisie, o ktorý sa oprel Rechtbank, nemal právnu silu a neodzrkadľoval nevyhnutne názor Komisie. Domnieval sa, že ustanovenia článku 2 bodu 4 smernice 92/46, posudzované samostatne, neumožňujú za žiadnych okolností výklad, podľa ktorého sa „mliečne výrobky“ týkajú len výrobkov, ktoré už nebudú podrobené žiadnemu inému spracovaniu. Okrem toho uviedol, že úmysel zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia neznamená, že smernica 92/46 sa má vzťahovať na mlieko obsiahnuté v polotovaroch. Na to sa totiž môžu vzťahovať iné právne predpisy. Odvolatelia vo veci samej mali v tomto ohľade poukázať na smernicu 97/78 a na Warenwetbesluit Invoer levensmiddelen uit derde landen.

20 Podľa vnútroštátneho súdu by nebolo logické požadovať v článku 2 bode 4 smernice 92/46, aby bolo mlieko alebo mliečny výrobok podstatnou zložkou na to, aby sa na ne smernica vzťahovala, aby sa potom uznalo, že smernica sa vzťahuje aj na súčasť, ktorá nemá takúto charakteristiku. Smernica 92/46 by sa teda vzťahovala na všetky prípady, kde by mlieko bolo súčasťou nejakého výrobku bez toho, aby bolo potrebné rozlišovať, či je alebo nie je jeho podstatnou zložkou. Ak by toto bolo cieľom, zákonodarca Spoločenstva by sa uspokojil s požiadavkou, aby mlieko alebo mliečny výrobok boli súčasťou zložiek bez toho, aby určil, že majú byť podstatné.

21 Za predpokladu, že sa smernica 92/46 a hlavne jej článok 2 bod 2 vzťahuje na mliečny prášok obsiahnutý v zmesi, ktorej nie je podstatnou súčasťou, bolo by potrebné určiť, či je to tento mliečny prášok alebo zložený výrobok, ktorý má pochádzať z krajiny uvedenej na zozname tretích krajín, stanovenom v článku 23 smernice, a ktorý má byť doložený hygienickým certifikátom.

22 Za predpokladu, že mliečny prášok nespadá pod článok 2 bod 2 smernice 92/46, sa treba spýtať, či zmes možno považovať za „mliečny výrobok“, a potom, či samotný mliečny prášok je podstatnou súčasťou výrobku, alebo či ho charakterizuje jeho samotný účinok v zmysle článku 2 bodu 4 smernice. Vnútroštátny súd v tejto súvislosti uvádza, že v dovoznom vyhlásení je zmes klasifikovaná pod položkou 1806 2095, t. j. je považovaná za „iný potravinársky prípravok obsahujúci kakao v tekutom, kašovitom alebo práškovom stave“. Výrobok by bol zložený v súlade so špecifikáciou klienta, ktorý ho následne spracuje do čokoládového mlieka.

23 S úvahou, že pretrváva pochybnosť o výklade smernice 92/46, si College van Beroep voor het bedrijfsleven pokladal za povinnosť položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1a) Má sa pojem ‚mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov‘ uvedený v článku 2... [bode] 2 smernice 92/46/EHS vykladať v tom zmysle, že zahŕňa (rovnako) mliečne zložky výrobku, ktorý obsahuje aj iné, nemliečne zložky, pričom mliečnu zložku nemožno oddeliť od nemliečnych zložiek?

1b) V prípade kladnej odpovede na otázku 1a) má sa článok 22 smernice 92/46/EHS vykladať v tom zmysle, že v prípade dovozu s pôvodom v tretích krajinách sa táto smernica vzťahuje len na mliečne zložky výrobku, a nevzťahuje sa preto na výrobok, ktorého sú zložkou?

2a) Týka sa pojem ‚mliečne výrobky‘, uvedený v článku 2... [bode] 4 smernice 92/46/EHS, len hotových výrobkov alebo aj polotovarov, ktoré sa musia ešte spracovať pred tým, ako majú byť predané spotrebiteľovi?

2b) Ak sa článok 2... [bod] 4 smernice 92/46/EHS týka aj polotovarov, aké kritériá treba použiť na určenie, či mlieko alebo mliečny výrobok tvorí podstatnú súčasť výrobku buď svojím množstvom, alebo svojím účinkom v zmysle článku 2... [bodu] 4 smernice 92/46/EHS?“

O prejudiciálnych otázkach

O prvej otázke

24 Prvá časť prvej otázky sa týka výkladu článku 2 bodu 2 smernice 92/46. Vnútroštátny súd chce v podstate vedieť, či pojem „mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov“ zahŕňa (rovnako) mliečne zložky výrobku, ktorý obsahuje aj iné, nemliečne zložky, a od ktorých nemožno mliečnu zložku oddeliť. Druhá časť prvej otázky, položená pre prípad kladnej odpovede na prvú časť, sa týka výkladu článku 22 smernice 92/46. Vnútroštátny súd si chce overiť, či v prípade dovozu s pôvodom v tretích krajinách sa smernica vzťahuje na mliečne zložky zmesi alebo na zmes samotnú.

25 Ako naznačuje prvé odôvodnenie smernice 92/46, táto smernica rozlišuje medzi surovým mliekom, konzumným tepelne ošetreným mliekom, mliekom určeným na výrobu mliečnych výrobkov a mliečnymi výrobkami. Tieto štyri pojmy sú definované v článku 2 bodoch 1 až 4 tejto smernice.

26 Zo znenia článku 2 bodu 2 tejto smernice vyplýva, že pod pojem „mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov“ nespadá výrobok zložený zo zmesi neoddeliteľných prvkov, ktorých jednou zložkou by bolo mlieko v prášku. V skutočnosti sa tento článok 2 bod 2 týka len mlieka samotného ako jednoduchého výrobku, ktorého zloženie možno zmeniť len pridaním a/alebo odobratím prirodzených zložiek mlieka.

27 Výklad článku 2 bodu 2 smernice 92/46 v zmysle, že sa vzťahuje na mliečne zložky zmesi, by šiel okrem toho proti štruktúre a logike tejto smernice, keďže by zbavil obsahu článok 2 bod 4, týkajúci sa „mliečn[ych] výrobk[ov]“.

28 Na prvú časť prvej otázky treba preto odpovedať, že článok 2 bod 2 smernice 92/46 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov“ nezahŕňa mliečne zložky výrobku, ktorý obsahuje aj iné, nemliečne zložky, pričom mliečnu zložku nemožno oddeliť od nemliečnych zložiek.

29 Vzhľadom na odpoveď na prvú časť otázky, je bezpredmetné odpovedať na jej druhú časť.

O druhej otázke

30 Prvá časť druhej otázky sa týka výkladu článku 2 bodu 4 smernice 92/46. Vnútroštátny súd si chce overiť, či sa pojem „mliečne výrobky“ týka len hotových výrobkov alebo rovnako aj polotovarov, ktoré sa musia ešte spracovať pred tým, ako majú byť predané spotrebiteľovi. V druhej časti otázky, položenej za predpokladu, že sa článok 2 bod 4 smernice 92/46 týka aj polotovarov, chce vnútroštátny súd v podstate vedieť, aké kritériá treba použiť na určenie, či mlieko alebo mliečny výrobok tvorí podstatnú súčasť výrobku buď svojím množstvom, alebo svojím účinkom v zmysle článku 2 bodu 4 smernice 92/46.

Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

31 Všetci účastníci, ktorí predložili svoje pripomienky tvrdia, že pojem „výrobky“, uvedený v článku 2 bode 4 smernice 92/46, sa vzťahuje tak na hotové výrobky, ako aj na polotovary. Úrad a Komisia zdôrazňujú, že takýto výklad je v súlade s účelom ochrany verejného zdravia a so starostlivosťou kontrolovať mlieko v stave čo najskôr pred výrobou alebo jeho použitím. Komisia okrem toho uvádza, že pracovný dokument pochádzajúci z jej služieb, citovaný vnútroštátnym súdom, by nemal byť vykladaný v tom zmysle, že toto ustanovenie sa vzťahuje len na hotové výrobky. Spoločnosť Artrada, ktorej rovnaký názor má len podporný charakter, uvádza, že existuje vnútroštátny zákon, ktorý sa vzťahuje na polotovary, a že hotové výrobky musia za každých okolností byť v súlade s právnou úpravou Spoločenstva.

32 Títo účastníci uznávajú, že množstvo mlieka obsiahnutého vo výrobku je kritériom, ktoré umožňuje určiť, či je mlieko jeho podstatnou súčasťou. Určite by tomu tak bolo, keby podiel mlieka obsiahnutého vo výrobku presahoval 50 %. Komisia uvádza, že ochrana verejného zdravia odôvodňuje kontrolu všetkých mliečnych zložiek obsiahnutých vo výrobku, ale že kontroly výrobkov s malým obsahom mlieka by spôsobili problémy v obchodnej výmene s tretími krajinami. Spoločnosť Artrada uvádza, že v tomto prípade zodpovedá hmotnosť mlieka v prášku 15,15 % celkovej hmotnosti výrobku, a to nie je postačujúce na to, aby bolo možné označiť toto mlieka v prášku za podstatný prvok.

33 Všetci účastníci, ktorí predložili svoje pripomienky, uvádzajú, že „charakterizujúci účinok“ mlieka vo výrobku by sa mohol určiť chuťou výrobku, jeho vzhľadom, použitím alebo označením použitým pri dovoze výrobku. Poukazujú na osobitnú zložitosť, ktorá vyplýva z toho, že v tomto prípade ide o polotovar, ktorý podľa dovozcov má slúžiť na výrobu čokoládového nápoja pridaním mlieka, ale ktorý možno takisto použiť ako „hagelslag“ (čokoládové granule). Účastníci konania pred vnútroštátnym súdom sa v tejto súvislosti pýtajú, či je relevantné zohľadnenie konečného použitia výrobku, ako bolo prihlásené, alebo chuť prihláseného hotového výrobku. Spoločnosť Artrada uvádza, že v tomto prípade mlieko v prášku bolo z dôvodov konzistencie zmesi pridané do kakaa a do cukru, ale že nie je pre výrobok nevyhnutné. Mlieko obsiahnuté v hotovom výrobku bude v zásade mliekom pridaným do zmesi na výrobu nápoja a že za každých okolností bude mať hotový výrobok viac chuť kakaa ako mlieka.

Odpoveď Súdneho dvora

34 V tejto súvislosti treba článok 2 bod 4 smernice 92/46 vykladať v tom zmysle, že pojem „mliečne výrobky“ sa vzťahuje tak na hotové výrobky, ako aj na polotovary, ktoré sa musia ešte spracovať pred tým, ako majú byť predané spotrebiteľovi.

35 Zo znenia tohto ustanovenia totiž vyplýva, že nerozlišuje medzi hotovými výrobkami a polotovarmi. Takéto rozlíšenie by za každých okolností bolo v rozpore s účelom ochrany verejného zdravia smernice 92/46, ktorá je zameraná na kontrolu mlieka od jeho výroby až po uvedenie na trh.

36 Keďže predmetným výrobkom obsahujúcim mliečnu zložku je polotovar, musí sa článok 2 bod 2 smernice 92/46 vykladať v tom zmysle, že polotovarom je „mliečny výrobok“, v ktorom nie sú a ani nesmú byť akékoľvek mliečne zložky nahradené inými prvkami a ktorého je mlieko alebo mliečny výrobok podstatnou súčasťou buď svojím množstvom, alebo svojím účinkom charakterizujúcim tento polotovar.

37 Preto je potrebné s ohľadom na polotovar preveriť, či v ňom obsiahnuté mlieko je jeho podstatnou súčasťou buď svojím množstvom, alebo svojím charakterizujúcim účinkom. Treba pritom zohľadniť charakteristiky a objektívne vlastnosti polotovaru v čase jeho dovozu.

38 Na určenie, či mlieko alebo mliečny výrobok predstavuje podstatnú súčasť mliečneho polotovaru svojím množstvom, treba preskúmať pomer mlieka alebo mliečneho výrobku obsiahnutého v tomto výrobku. Ak tento pomer nie je dominantný alebo dostatočne významný v mliečnom polotovare, nebude sa mlieko alebo mliečny výrobok považovať za podstatnú súčasť výrobku len svojím množstvom.

39 Na určenie, či mlieko alebo mliečny výrobok predstavuje podstatnú súčasť mliečneho polotovaru svojím charakterizujúcim účinkom, treba zohľadniť všetky objektívne okolnosti v čase dovozu tohto výrobku, predovšetkým možné použitie polotovaru a jeho chuť.

40 V tomto prípade je na príslušnom vnútroštátnom súde, aby s vedomím účelu smernice 92/46, ktorým je ochrana verejného zdravia, a pri zohľadnení všetkých objektívnych okolností v čase dovozu určil, či práškové mlieko zbavené smotany predstavuje podstatnú súčasť zmesi dovezenej odvolateľmi vo veci samej, a to predovšetkým svojím účinkom charakterizujúcim túto zmes.

41 V súlade s týmto všetkým treba na druhú otázku odpovedať takto:

Článok 2 bod 4 smernice 92/46 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „mliečne výrobky“ sa vzťahuje tak na hotové výrobky, ako aj na polotovary, ktoré sa musia ešte spracovať pred tým, ako majú byť predané spotrebiteľovi. V takomto prípade je s ohľadom na polotovar potrebné preveriť, či v ňom obsiahnuté mlieko je jeho podstatnou súčasťou buď svojím množstvom, alebo svojím charakterizujúcim účinkom. Na to treba zohľadniť charakteristiky a objektívne vlastnosti polotovaru v čase jeho dovozu, predovšetkým pomer mlieka alebo mliečneho výrobku obsiahnutého v polotovare, možné použitie polotovaru alebo jeho chuť.

O trovách

42 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (tretia komora) rozhodol a vyhlásil:

1) Článok 2 bod 2 smernice Rady 92/46/EHS zo 16. júna 1992, ktorou sa stanovujú hygienické predpisy pre výrobu surového mlieka, tepelne ošetreného mlieka a mliečnych výrobkov a ich uvádzanie na trh, sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „mlieko určené na výrobu mliečnych výrobkov“ nezahŕňa mliečne zložky výrobku, ktorý obsahuje aj iné, nemliečne zložky, pričom mliečnu zložku nemožno oddeliť od nemliečnych zložiek.

2) Článok 2 bod 4 smernice 92/46 sa má vykladať v tom zmysle, že pojem „mliečne výrobky“ sa vzťahuje tak na hotové výrobky, ako aj na polotovary, ktoré sa musia ešte spracovať pred tým, ako majú byť predané spotrebiteľovi. V takomto prípade je s ohľadom na polotovar potrebné preveriť, či v ňom obsiahnuté mlieko je jeho podstatnou súčasťou buď svojím množstvom, alebo svojím charakterizujúcim účinkom. Na to treba zohľadniť charakteristiky a objektívne vlastnosti polotovaru v čase jeho dovozu, predovšetkým pomer mlieka alebo mliečneho výrobku obsiahnutého v polotovare, možné použitie polotovaru alebo jeho chuť.

Podpisy

* Jazyk konania: holandčina.