1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Zjavne nerelevantné otázky a hypotetické otázky položené v kontexte vylučujúcom užitočnú odpoveď
(Článok 234 ES)
2. Aproximácia právnych predpisov – Opatrenia určené na vytvorenie a fungovanie vnútorného trhu s elektrickou energiou – Smernica 96/92 – Pravidlo nediskriminačného prístupu do elektrickej prenosovej sústavy – Dosah článku 7 ods. 5 a článku 16 – Uplatnenie na každú diskrimináciu – Možnosť získať výnimočné opatrenia postupom stanoveným v článku 24
(Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 96/92, článok 7 ods. 5, články 16 a 24)
3. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Hranice – Opatrný a obozretný subjekt
4. Právo Spoločenstva – Zásady – Právna istota – Pojem – Právna úprava nepriaznivá pre jednotlivcov – Požiadavka jasnosti a presnosti – Legislatívne zmeny – Prípustnosť – Zohľadnenie osobitných situácií
1. V rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, stanovenej v článku 234 ES, je výlučne vecou vnútroštátneho súdu posúdiť vzhľadom na osobitné okolnosti jednotlivého prípadu nevyhnutnosť rozhodnutia o prejudiciálnej otázke pre vydanie rozsudku, ako aj relevanciu otázok, ktoré dáva Súdnemu dvoru. Súdny dvor môže zamietnuť návrh podaný vnútroštátnym súdom iba vtedy, ak je zjavne zrejmé, že požadovaný výklad práva Spoločenstva nesúvisí so skutočnosťou alebo s predmetom sporu vo veci samej, alebo pokiaľ ide o všeobecnú alebo hypotetickú otázku.
(pozri bod 34)
2. Článok 7 ods. 5 a článok 16 smernice 96/92 o spoločnej právnej úprave vnútorného trhu s elektrickou energiou, ktoré vyžadujú, aby činnosť prevádzkovateľa sústavy a činnosť štátu pri uskutočňovaní prístupu do sústavy nebola diskriminačná, sa nevzťahujú iba na technické predpisy, ale uplatňujú sa pri každej diskriminácii.
Týmto článkom odporujú vnútroštátne opatrenia, ktoré prideľujú podniku z dôvodu záväzkov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti smernice prednostne kapacitu cezhraničného prenosu elektrickej energie, bez ohľadu na to, či tieto opatrenia pochádzajú od prevádzkovateľa sústavy, od kontrolóra prevádzky sústavy alebo zákonodarcu, pokiaľ tieto opatrenia nie sú schválené v rámci postupu stanoveného v článku 24 uvedenej smernice, upravujúceho možnosť použitia prechodného režimu za určitých okolností na účely oslabenia určitých následkov liberalizácie.
(pozri body 45 – 47, 57, 71, body 1 – 2 výroku)
3. Zásada ochrany legitímnej dôvery patrí medzi základné zásady Spoločenstva. Možnosť jej dovolania sa je prístupná každému hospodárskemu subjektu, v ktorom inštitúcia vzbudila odôvodnené očakávania. Ak však mohol opatrný a obozretný hospodársky subjekt predvídať prijatie opatrenia Spoločenstva, ktoré sa týka jeho záujmov, nemôže sa po jeho prijatí odvolávať na uvedenú zásadu.
(pozri body 73 – 74)
4. Zásada právnej istoty vyžaduje, aby právna úprava, ktorá má nepriaznivé dôsledky pre jednotlivcov, bola jasná a presná a jej uplatnenie bolo predvídateľné pre tých, ktorí jej podliehajú.
Nemožno však veriť v absolútnu nemennosť legislatívy, je možné len spochybniť spôsob uplatnenia takejto zmeny. Rovnako zásada právnej istoty nevyžaduje neexistenciu legislatívnej zmeny, ale skôr vyžaduje, aby zákonodarca zohľadnil osobitnú situáciu hospodárskych subjektov a v prípade potreby prispôsobil uplatňovanie nových právnych predpisov.
(pozri body 80 – 81)