Dohovor o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí – Výlučné právomoci – Konania „týkajúce sa registrácie alebo platnosti patentov“
(Dohovor z 27. septembra 1968, článok 16 bod 4)
Článok 16 bod 4 Dohovoru z 27. septembra 1968 o súdnej právomoci a výkone rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach [ neoficiálny preklad ], naposledy zmenený a doplnený dohovorom z 29. novembra 1996 o pristúpení Rakúskej republiky, Fínskej republiky a Švédskeho kráľovstva, sa musí vykladať v tom zmysle, že v ňom stanovené pravidlo výlučnej právomoci sa vzťahuje na všetky konania, ktoré sa týkajú registrácie alebo platnosti patentu, či už je táto otázka nastolená v žalobe, alebo vo forme námietky. Ak by totiž na jednej strane súd, na ktorý bola podaná žaloba týkajúca sa patentu, akou je napríklad žaloba pre porušenie práv z patentu alebo návrh na určenie, že nedošlo k porušeniu práv z patentu, mohol v incidenčnom konaní rozhodnúť o neplatnosti predmetného patentu, ohrozilo by to záväznú povahu pravidla právomoci stanoveného v tomto ustanovení a obchádzalo by to jeho kogentnú povahu. Na druhej strane by takto poskytnutá možnosť viedla k možnosti vzniku právomoci rôznych súdov a mohla by ovplyvniť predvídateľnosť pravidiel právomoci stanovených v dohovore, v dôsledku čoho by mohla ohroziť zásadu právnej istoty, z ktorej dohovor vychádza. Napokon, ak by sme v systéme dohovoru pripustili rozhodnutia, v ktorých môžu iné súdy než súdy štátu, v ktorom bol udelený patent, v incidenčnom konaní rozhodovať o platnosti patentu, tiež by to znásobilo riziko navzájom si odporujúcich rozhodnutí, ktorému sa chce práve dohovor vyhnúť.
(pozri body 26 – 29, 31 a výrok)