NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
CHRISTINE STIX-HACKL
prednesené 9. júna 2005 1(1)
Vec C‑46/03
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
Vedľajší účastník: Rada Európskej únie
„Európsky fond pre regionálny rozvoj – Program Manchester/Salford/Trafford 2 (‚MST 2‘) – Vyhradenie rozpočtových prostriedkov – Lehota stanovená článkom 52 ods. 5 nariadenia Rady (ES) č. 1260/1999 – Rozhodnutie Komisie o uvoľnení prostriedkov“
Obsah
I – Úvod
II – Právny rámec
III – Skutkový stav
IV – Konanie
V – Posúdenie
A – Prípustnosť žaloby na základe článkov 230 ES a 231 ES
B – Dôvodnosť
1. Prvý žalobný dôvod: nesprávne právne posúdenie, nesprávny výklad a nesprávne posúdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí
a) Tvrdenia Spojeného kráľovstva
b) Tvrdenia Komisie
c) Právne posúdenie
i) O vzťahu medzi nariadeniami
ii) O tvrdení založenom na predložení žiadosti v stanovených lehotách v zmysle článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999
iii) O údajnom nepoužití voľnej úvahy
iv) O údajnom porušení zásady proporcionality
v) O údajnom porušení zásady právnej istoty
vi) O údajnom porušení zásad správneho úradného postupu, solidarity Spoločenstva, regionálneho partnerstva a zásady lojality Spoločenstva stanovenej v článku 10 ES
2. Druhý žalobný dôvod: správanie Komisie
a) Hlavné tvrdenia
b) Právne posúdenie
i) O účinnosti žalobného dôvodu
ii) O oznamovacej povinnosti Komisie podľa článku 31 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia č. 1260/1999
iii) Osobitne o správaní Komisie
3. Tretí žalobný dôvod: nedostatok odôvodnenia rozhodnutia K(92) 1358/8
a) Tvrdenia Spojeného kráľovstva
b) Tvrdenia Komisie
c) Právne posúdenie
VI – Návrh
I – Úvod
1. Touto žalobou Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska žiada Súdny dvor, aby na jednej strane na základe článkov 230 ES a 231 ES zrušil rozhodnutie Komisie Európskych spoločenstiev z 22. novembra 2002 o uvoľnení konečnej bilancie vo výške 11 632 600 eur na výdavky vzniknuté v rámci operačného programu Manchester/Salford/Trafford 2 (ďalej len „MST 2“) v rámci Európskeho fondu pre regionálny rozvoj (FEDER). Spojené kráľovstvo v podstate tvrdí, že toto rozhodnutie je založené na nesprávnom výklade článku 52 ods. 5 nariadenia (ES) č. 1260/1999(2) a bodu 10 prílohy rozhodnutia Komisie K(92) 1358/8 zo 6. júla 1992 týkajúceho sa pomoci Spoločenstva z FEDER‑u a z Európskeho sociálneho fondu (ESF) v prospech integrovaného operačného systému týkajúceho sa Manchesteru, Salfordu a Traffordu, na základe rámca Spoločenstva na podporu štrukturálnej pomoci Spoločenstva, patriaceho pod cieľ č. 2 v regióne severozápadu Spojeného kráľovstva [ďalej len „rozhodnutie K(92) 1358/8“].
2. Pokiaľ výklad článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 a/alebo bodu 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8 podaný Komisiou je správny, Spojené kráľovstvo žiada Súdny dvor, aby na druhej strane rozhodol podľa článku 241 ES, že vyššie uvedené právne akty sa nemôžu uplatniť na jeho území. Listom z 23. marca 2005 sa však Spojené kráľovstvo vzdalo svojho druhého žalobného dôvodu.
II – Právny rámec
3. Článok 21 nariadenia Rady (EHS) č. 4253/88 z 19. decembra 1988 na vykonanie nariadenia (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu pomoci z rozličných štrukturálnych fondov navzájom na jednej strane a pomoci Európskej investičnej banky a ďalších existujúcich finančných nástrojov na druhej strane(3) [neoficiálny preklad], sa nazýva „platby“. Vo svojom odseku 4 stanovuje:
„Platba konečnej bilancie každého záväzku je vykonaná, ak:
– určený orgán uvedený v odseku 1 predloží Komisii žiadosť o platbu počas šiestich mesiacov nasledujúcich po konci predmetného roka, alebo po fyzickom ukončení činnosti,
– správy uvedené v článku 25 ods. 4 sú predložené Komisii,
– členský štát zašle Komisii potvrdenie preukazujúce informácie predložené v žiadosti o platbu a v správach.“ [neoficiálny preklad]
4. Nariadenie č. 4253/88 bolo zrušené nariadením č. 1260/1999, ktoré nadobudlo účinnosť 1. januára 2000(4).
5. Článok 52 nariadenia č. 1260/1999 sa nazýva „Prechodné ustanovenia“. Podľa odseku 5 tohto článku:
„Časti prostriedkov vyhradené pre operácie alebo programy schválené Komisiou pred 1. januárom 1994, ale ku ktorým Komisia neobdrží žiadnu žiadosť o konečnú platbu do 31. marca 2001, sú automaticky zrušené [uvoľnené – neoficiálny preklad] najneskôr do 30. septembra 2001, pričom vznikne povinnosť vrátiť neoprávnene vyplatené čiastky bez toho, aby boli dotknuté operácie alebo programy, ktoré boli pozastavené kvôli súdnemu konaniu.“
III – Skutkový stav
6. Na žiadosť Spojeného kráľovstva doručenú listom z 20. septembra 1991 Komisia prijala rozhodnutie K(92) 1358/8.
7. V tomto rozhodnutí Komisia schválila MST 2 na obdobie od 1. januára 1992 do 31. decembra 1993 a v súlade s plánom financovania stanovila rozsah spolufinancovania FEDER‑om vo výške 56,51 miliónov ecu. Okrem toho určila Spojenému kráľovstvu lehotu do 31. decembra 1995 pre platby konečným príjemcom, ktorí boli na vnútroštátnej úrovni poverení uskutočňovaním činností, pričom táto lehota mohla byť Komisiou predĺžená na základe včas podanej a odôvodnenej žiadosti Spojeného kráľovstva.
8. V článku 6 uvedeného rozhodnutia bolo výslovne uvedené, že na pomoc zo štrukturálnych fondov musí dotknutý členský štát splniť podmienky uvedené v bode 10 prílohy, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia. Podľa toho istého článku 6 môže nesplnenie predmetných podmienok viesť k pozastaveniu pomoci.
9. Podľa bodu 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8:
„Platba konečnej bilancie každého záväzku bude podliehať nasledovným kumulatívnym podmienkam:
– predloženie Komisii určeným orgánom žiadosti o platbu počas šiestich mesiacov nasledujúcich po konci predmetného roka alebo po fyzickom ukončení činnosti, táto žiadosť bude formulovaná na základe konečným príjemcom skutočne vynaložených výdavkov, pre ktoré existujú dôkazové dokumenty;
– predloženie Komisii príslušných správ uvedených v článku 25 ods. 4 nariadenia (ES) č. 4253/88 v dohodnutej štandardnej forme;
– predloženie Komisii členským štátom certifikátu potvrdzujúceho údaje obsiahnuté v žiadosti o platbu a v správach.“
10. Rozhodnutím K(93) 3804 zo 17. decembra 1993 [ďalej len „rozhodnutie K(93) 3804“] Komisia zvýšila príspevok FEDER‑u na 58,163 miliónov ecu a následne zmenila rozhodnutie K(92) 1358/8 v zodpovedajúcom rozsahu.
11. Dňa 22. novembra 1993 zamestnankyňa Government Office for the North West (príslušný regionálny orgán, ďalej len „GONW“) poslala list členom riadiaceho výboru a Komisii a v súlade s novým rozhodnutím Komisie pripojila prepracované finančné tabuľky. V tomto liste uvedená zamestnankyňa nesprávne vychádzala z celkového príspevku FEDER‑u vo výške 58,76 miliónov ecu.
12. Následne Komisia faxom zo 14. februára 1994 zaslala GONW kópiu tabuľky opravenú rukou na celkovú výšku 58,163 miliónov ecu a požiadala tento orgán o jej potvrdenie. Dňa 21. februára 1994 uvedený orgán poslal Komisii fax potvrdzujúci presnosť údajov vo finančných tabuľkách, ktoré Komisia poslala faxom 14. februára 1994.
13. Rozhodnutím K(96) 461 zo 4. marca 1996 [ďalej len „rozhodnutie K(96) 461“] Komisia predĺžila lehotu na platby Spojeného kráľovstva konečným príjemcom z 31. decembra 1995 do 31. decembra 1996 a následne znovu zmenila rozhodnutie K(92) 1358/8.
14. Dňa 11. júna 1999 GONW predložil Komisii návrh záverečnej správy o MST 2. Dňa 31. júla 2000 GONW znovu zaslal Komisii kópiu aktualizovaných návrhov záverečnej správy.
15. Listom z 26. februára 2001 GONW oznámil Komisii, že konečné finančné tabuľky určené pre MST 2 sú v štádiu prípravy. Podľa tohto listu mali byť tabuľky zaslané Komisii elektronickou poštou hneď, ako budú dokončené, ale v každom prípade do 31. marca 2001, po uplynutí tejto lehoty mali byť záväzky na platbu automaticky uvoľnené.
16. GONW potom listom z 15. marca 2001 poslal Komisii záverečnú správu o MST 2 s tým, že doklady o skutočne vynaložených výdavkoch budú zaslané elektronickou poštou hneď, ako budú vyriešené otázky s Manchester City Council, k čomu malo dôjsť takisto pred uplynutím lehoty na uvoľnenie záväzku.
17. Elektronickou poštou z 21. marca 2001 GONW poslal Komisii štyri finančné tabuľky s uvedením, že takto môže Komisia uzavrieť MST 2. Príslušný zamestnanec, berúc ohľad na krátku lehotu, zároveň vyzval Komisiu, aby sa na neho obrátila s prípadnými otázkami.
Finančné tabuľky zostavené vo formáte Excel sú tieto:
Projekty schválené Spojeným kráľovstvom (príloha 3)
Schválené projekty zaradené podľa priority (príloha 4)
Najvyššie možné sumy financovania podľa činnosti (príloha 5, tabuľky 1A až 1C, ako aj 3A a 3B, s prihliadnutím na to, že obsah tabuliek 1C a 3A je rovnaký)
Oprávnené výdavky podľa priority za kalendárny rok (príloha 5, tabuľky 2A a 2B)
Prehľad schválených, vyhradených a poskytnutých podpôr podľa činnosti (takisto príloha 3)
Prehľad každoročne vyhradených prostriedkov (príloha 5, tabuľka 4).
18. Tabuľky nachádzajúce sa v prílohách 3 (návrhy schválené Spojeným kráľovstvom) a 4 uvádzajú oprávnené výdavky pre všetky projekty v celkovej výške 111 735 335 GBP. Naopak, celková suma zapísaná v prílohe 5, tabuľke 2A je 107 746 599 GBP; táto suma je vyplácaná podľa priority, pričom v uvedenej tabuľke chýbajú údaje týkajúce sa priorít 3 a 5 pre rok 1996.
19. V prílohe 5, tabuľkách 1A a 1B sú uvedené finančné prostriedky z FEDER‑u vo výške 56,51 miliónov ecu, kým tabuľky 1C a 3A tej istej prílohy ich uvádzajú vo výške 58,76 miliónov ecu.
20. Podľa prílohy 3 je celková suma tiež 58,76 miliónov ecu. V tomto ohľade sa uvedená príloha výslovne odvoláva na rozhodnutie K(93) 3804.
21. Odporujúce si údaje o celkovej výške financovania z FEDER‑u spôsobili na oboch stranách neistotu o výške prisľúbených dotácií z FEDER‑u. V tomto ohľade však GONW stále zjavne vychádzal z toho, že plán financovania pripojený k rozhodnutiu K(93) 3804 bol záväzný.
22. Elektronickou poštou z 8. mája 2001 Komisia požiadala o predloženie prepracovaných príloh k MST 2. V elektronickej pošte, ktorú si strany vymenili v mesiacoch júl a august 2001, GONW opakovane predložil Komisii opravené údaje, konkrétne 14. júna, 19. júla, a 6. a 13. augusta 2001. V tomto období sa Komisia neodvolávala na uplynutie lehoty stanovené na 31. marca 2001. Naopak, 5. septembra 2001 elektronickou poštou ešte požiadala o predloženie dvoch dokumentov, medzi nimi aj „kópie konečného vyhlásenia o výdavkoch týkajúcich sa MST 2“, ktorá podľa odhadu dotknutej organizačnej zložky Komisie bola už predložená v roku 1997.
23. Komisia zopakovala svoju požiadavku v elektronickej pošte z 24. decembra 2001, po ktorej nasledovala výmena e-mailov medzi ňou a GONW v dňoch 20. decembra 2001 a 15. januára 2002.
24. Elektronickou poštou z 18. januára 2002 Komisia oznámila GONW, že treba predovšetkým zistiť, či jej bolo doručené podpísané vyhlásenie o výdavkoch do 31. marca 2001. Komisia uviedla, že získala exemplár posledného plánu financovania, ktorý dovtedy nemala. Podľa jej evidencie je posledným plán financovania pripojený k rozhodnutiu K(93) 3804. GONW odpovedal e-mailom z 25. januára 2002, že k tomuto dátumu nevypracoval žiadne konečné vyhlásenie týkajúce sa MST 2, pretože čakal na oznámenie rozhodnutia Komisie, ktoré malo byť podkladom pre uvedené vyhlásenie.
25. Nezávisle od toho generálny riaditeľ GR „Regionálna politika“ v liste z 24. januára 2002 zaslanom stálemu zástupcovi Spojeného kráľovstva pri Európskej únii požiadal o potvrdenie toho, že do 31. marca 2001 nebol predložený certifikát o konečnom potvrdení určených výdavkov ani žiadosť o konečnú platbu, a stanovil lehotu na predloženie pripomienok pre GONW na 7. februára 2002.
26. Dňa 4. februára 2002 GONW s odvolaním sa na list z 24. januára 2002 e‑mailom oznámil Komisii, že čaká na potvrdenie údajov vo finančných tabuľkách predložených 13. augusta 2001. Následne mal v úmysle vypracovať certifikát o konečnom potvrdení určených výdavkov a predložiť žiadosť o konečnú platbu.
27. Po tom, ako Komisia uviedla, že to nepredstavuje odpoveď na otázku z 24. januára 2002, GONW odpovedal v ten istý deň, ako aj listom zo 6. februára 2002, že nevýhoda starých programov spočíva v tom, že je ťažké znovu nájsť pôvodné dokumenty, a preto bežne existovala úzka spolupráca s Komisiou. Pokiaľ Komisia nevyjadrila súhlas s údajmi, GONW nemohol vypracovať konečné potvrdenie určených výdavkov.
28. V elektronickej pošte zo 6. februára 2002 Komisia uviedla, že nemohla poskytnúť žiadne údaje bez toho, aby poznala výšku skutočných výdavkov. Preto požiadala, aby jej boli čo najskôr doručené podpísané originálne formuláre.
29. GONW v ten istý deň podpísal formulár Komisie obsahujúci dôkazné údaje o vynaložených výdavkoch, ktoré mala zaplatiť Komisia, a poslal jej predmetný formulár. Vyplývalo z neho, že celková výška výdavkov bola 111 735 335 GBP. Tabuľka výdavkov pripojená k formuláru obsahovala rovnaké údaje pre roky 1992 až 1995 zaradené podľa priority, ako boli uvedené v prílohe 5 tabuľke 2A elektronickej pošty z 21. marca 2001. Výdavky za rok 1996 podľa priority sú však uvedené inak, to znamená, že nie sú len doplnené o informácie o prioritách 3 a 5(5).
30. V liste z 18. apríla 2002 poslanom stálemu zástupcovi Spojeného kráľovstva pri Európskej únii generálny riaditeľ GR „Regionálna politika“ najmä uviedol, že dokument zo 6. februára 2002 nebolo možné považovať za žiadosť o platbu, pretože článok 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 stanovuje na podanie takéhoto dokumentu lehotu do 31. marca 2001. Podľa toho istého ustanovenia má byť konečná bilancia platby automaticky uvoľnená. Navyše Komisia stanovila pre GONW lehotu na predloženie pripomienok dva mesiace od prijatia listu a do tohto dňa pozastavila proces platby. V prípade, že pripomienky nebudú v lehote predložené, Komisia uzavrie program, ako uviedla na začiatku, a podľa toho bude konať.
31. Stály zástupca Spojeného kráľovstva pri Európskej únii odpovedal listom z 12. júna 2002, že relevantné informácie boli predložené do 31. marca 2001, a bol toho názoru, že finančné tabuľky predložené 21. marca 2001 postačovali na účely vyhlásenia o výdavkoch, pokiaľ nebude s Komisiou vyriešený spor o otázke, aký bol posledný plán financovania. GONW trval na skutočnosti, že rozhodnutie K(93) 3804 bolo konečným rozhodnutím, ale Komisia ho potvrdila až 18. januára 2002. Oneskorenie žiadosti bolo preto nevyhnutné. Navyše nemalo zmysel podať žiadosť založenú na údajoch, ktoré Komisia neschválila na potvrdenie platby konečnej bilancie.
32. Listom z 22. novembra 2002, ktorý je zároveň predmetom sporu v prejednávanom prípade (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), Komisia popiera, že oneskorené podanie žiadosti bolo nevyhnutné. Konečná žiadosť a vyhlásenie o výdavkoch podľa nej závisia od toho, aké vnútroštátne povinnosti boli zmluvne dohodnuté. Tieto povinnosti takisto nemôžu byť neskôr zmenené. Argumentáciu týkajúcu sa plánu financovania nemožno prijať. Tým, že GONW trval na skutočnosti, že rozhodnutie K(93) 3804 bolo konečné, odporoval svojmu vlastnému stanovisku, ktoré prijal v prílohe 5 tabuľke 3A záverečnej správy. Preto žiadne z uvedených tvrdení nemôže zabrániť vzniku právneho následku uvedeného v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 pre prípad podania žiadosti po uplynutí lehoty. Príslušná organizačná zložka dotknutého generálneho riaditeľstva dostala pokyn uvoľniť záväzok na platbu konečnej bilancie vo výške 11 632 600 eur. Okrem toho musela požadovať vrátenie sumy vo výške 9 272 767,82 eur.
33. GONW listom zo 6. decembra 2002 oznámil Komisii najmä skutočnosť, že podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 mala Komisia pristúpiť k uvoľneniu prostriedkov najneskôr 30. septembra 2001. Podľa GONW si Komisia protirečila svojím správaním.
IV – Konanie
34. Žaloba bola zapísaná v kancelárii Súdneho dvora 31. januára 2003. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 25. marca 2003 bol Rade povolený vstup do konania ako vedľajšiemu účastníkovi na podporu návrhov Komisie.
35. Spojené kráľovstvo navrhuje, aby Súdny dvor:
1. na základe článkov 230 ES a 231 ES určil neplatnosť týchto právnych aktov:
a) rozhodnutie Komisie uvoľniť sumu 11 632 600 eur, obsiahnuté v liste z 22. novembra 2002;
b) neskoršie rozhodnutie prijaté v decembri 2002 alebo v januári 2003 v deň, ktorý Spojenému kráľovstvu nie je známy, uvoľniť uvedenú sumu;
c) všetky akty prijaté na základe tohto rozhodnutia, ako aj samotné uvoľnenie prostriedkov;
d) rozhodnutie Komisie, obsiahnuté v liste z 22. novembra 2002 týkajúce sa vrátenia sumy vo výške 9 272 767 eur, ktorá už bola zaplatená Spojenému kráľovstvu v rámci programu MST 2, a
e) všetky akty prijaté po tomto rozhodnutí;
2. na základe článku 231 ES určiť neplatnosť týchto aktov;
3. za predpokladu, že výklad článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 a/alebo bodu 10 prílohy rozhodnutia Komisie K(92) 1358/8 je v súlade s právom, určiť na základe článku 241 ES, že tieto akty nemožno uplatňovať voči Spojenému kráľovstvu;
4. zaviazať Komisiu na náhradu trov konania.
36. Po tom, ako 13. marca 2003 Komisia vyhlásila, že už nepožaduje vrátenie sumy 9 272 767,82 eur, Spojené kráľovstvo vzalo žalobu v tomto rozsahu späť [návrh č. 1 písm. d) a e)]. Listom z 23. marca 2005, na ktorom je omylom uvedený dátum 24. marca 2004, Spojené kráľovstvo vzalo späť návrh č. 3.
37. Komisia navrhuje, aby Súdny dvor:
– čiastočne zamietol žalobu ako neprípustnú a vo zvyšnej časti ako nedôvodnú,
– subsidiárne zamietol žalobu ako nedôvodnú,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
38. Rada Európskej únie navrhuje, aby Súdny dvor:
– na základe článku 241 ES vyhlásil návrh Spojeného kráľovstva za neprípustný; subsidiárne za nedôvodný,
– zaviazal žalobcu na náhradu trov konania.
39. Keďže sa Spojené kráľovstvo listom z 23. marca 2005 vzdalo svojho návrhu založeného na článku 241 ES, nie je opodstatnené skúmať prípustnosť tohto návrhu. V dôsledku toho sa nebudeme podrobnejšie zaoberať zodpovedajúcimi úvahami Rady a Komisie. Ich návrhy v tomto ohľade je potrebné považovať za bezpredmetné.
V – Posúdenie
A – Prípustnosť žaloby na základe článkov 230 ES a 231 ES
40. Komisia spochybňuje prípustnosť žalobných návrhov Spojeného kráľovstva, ktorými sa Spojeného kráľovstva domáha určenia neplatnosti všetkých rozhodnutí a aktov vrátane uvoľnenia záväzku, ktoré boli prijaté po doručení listu z 22. novembra 2002. Svoju námietku odôvodňuje skutočnosťou, že v tomto ohľade ide len o nevyhnutné následky listu z 22. novembra 2002.
41. Pokiaľ ide o prípustnosť žalobných návrhov, je opodstatnené v prvom rade objasniť predmet sporu. Podľa článku 230 ES môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť všetky akty Komisie okrem odporúčaní a stanovísk. Z toho vyplýva, že akt môže byť predmetom žaloby len vtedy, ak je spôsobilý vyvolať právne účinky, to znamená, ak je svojím obsahom zameraný tak, aby záväzne upravoval konkrétne situácie(6).
42. V prejednávanej veci je sporné, či – okrem oznámenia určeného členskému štátu o tom, že nie sú splnené podmienky na to, aby nedošlo k automatickému uvoľneniu častí prostriedkov podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 – samotné uvoľnenie prostriedkov vo forme vnútorného pokynu možno považovať za prijateľný predmet žaloby.
43. V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že uvoľnenie prostriedkov predstavuje „druhú stranu“ vyhradenia rozpočtových prostriedkov. Za vyhradenie rozpočtových prostriedkov treba považovať rozhodnutie financovať určený program alebo projekt. Uvedené rozhodnutie slúži na vykonanie rozpočtu, pričom je vhodné rozlišovať vnútorné(7) vyhradenie rozpočtových prostriedkov od rozhodnutia týkajúceho sa žiadosti o platbu, určeného tretím osobám. Uvoľnením prostriedkov zaniká možnosť vyplatiť zodpovedajúce prostriedky bez vzniku nového vyhradenia rozpočtových prostriedkov. Vzhľadom na to je potrebné konštatovať, že rozhodnutie Komisie, podľa ktorého sú splnené podmienky automatického uvoľnenia prostriedkov, predstavuje akt určený tretím osobám, kým samotné uvoľnenie vyhradených prostriedkov je vnútorným postupom a ako také nemôže byť predmetom žaloby.
44. V liste z 18. apríla 2002 Komisia po prvýkrát uviedla, že konečná bilancia pomoci schválenej FEDER‑om má byť uvoľnená. Tým, že poskytla Spojenému kráľovstvu dvojmesačnú lehotu na predloženie pripomienok, počas ktorej bolo konanie prerušené, však dala jasne najavo, že ešte neprijala žiadne záväzné opatrenie.
45. Listom z 22. novembra 2002 Komisia potvrdila, že 18. apríla 2002 mala v úmysle pristúpiť k uvoľneniu prostriedkov, a uviedla, že jej príslušná organizačná zložka už medzitým dostala pokyn uvoľniť konečnú bilanciu.
46. Následne má toto rozhodnutie právne účinky voči tretím osobám, pretože Spojenému kráľovstvu bolo záväzne oznámené, že konečná bilancia vo výške 11 632 600 eur mu nebude vyplatená.
47. Predmetom sporu je teda uvedené rozhodnutie Komisie. V dôsledku toho sú všetky neskoršie právne akty a rozhodnutia potvrdzujúce predmetné rozhodnutie len jeho faktickými následkami a samotné nemajú normatívny obsah(8).
48. Žalobné návrhy uvedené v bode 1 písm. b) a c) sú preto neprípustné.
49. Žaloba je v zvyšnej časti prípustná.
B – Dôvodnosť
50. Spojené kráľovstvo uvádza na podporu svojej žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia tri žalobné dôvody. V prvom vytýka Komisii, že sa v uvedenom rozhodnutí dopustila nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho výkladu a nesprávneho posúdenia. Druhým žalobným dôvodom Spojené kráľovstvo spochybňuje správanie Komisie, ktorá svojou nečinnosťou vzbudila v žalobcovi dôveru, že žiadosť bola podaná správne. Tretím žalobným dôvodom sa dovoláva nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia.
1. Prvý žalobný dôvod: nesprávne právne posúdenie, nesprávny výklad a nesprávne posúdenie obsiahnuté v napadnutom rozhodnutí
a) Tvrdenia Spojeného kráľovstva
51. Prvým žalobným dôvodom Spojené kráľovstvo uvádza, že konštatovanie Komisie, že Spojené kráľovstvo nesplnilo podmienky stanovené v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999, je protiprávne z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia, nesprávneho výkladu a nesprávneho posúdenia.
52. Svoje tvrdenie zdôvodňuje tým, že článok 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 nestanovuje predbežnú podmienku, aby bola žiadosť predložená v predpísanej forme. Toto ustanovenie najmä nestanovuje povinnosť pre členské štáty, aby potvrdili uvedené informácie. Podmienky vyplývajúce z bodu 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8 sa v tomto prípade neuplatnia, pretože platia výlučne ustanovenia nariadenia č. 1260/1999, takže sa nevyžaduje ani použitie štandardných formulárov FEDER‑u.
53. Podľa Spojeného kráľovstva článok 54 nariadenia č. 1260/1999 zrušil nariadenie č. 4253/88 s účinnosťou od 1. januára 2000, takže toto nariadenie v relevantnom časovom období už nebolo účinné. Týmto bol zrušený tiež bod 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8. Podľa Spojeného kráľovstva vytvorilo nariadenie č. 1260/1999 úplne nový právny rámec.
Vláda Spojeného kráľovstva na pojednávaní uviedla, že existoval rozpor medzi príslušnými tvrdeniami Komisie a Rady. Kým Komisia sa odvoláva najmä na článok 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88, Rada podľa Spojeného kráľovstva navrhuje, aby sa ustanovenia článku 52 ods. 5 a článku 32 ods. 4 nariadenia č. 1260/1999 uplatňovali spoločne.
54. Podľa Spojeného kráľovstva možno jeho zámer podať žiadosť o platbu konečnej bilancie bez použitia štandardného formulára jasne vyvodiť z listovej korešpondencie medzi GONW a Komisiou. Napokon všetky informácie, ktoré sú vyžadované v štandardnom formulári, boli poskytnuté.
55. Žiadosť bola doručená Komisii do 31. marca 2001. Bola súčasťou dokumentov, ktoré jej boli doručené 26. februára, 15.a 21. marca 2001, ktoré tiež obsahovali všetky informácie, ktoré Komisia potrebovala na prijatie konečného rozhodnutia o MST 2. Záverečná správa bola predložená 15. marca 2001 a nevyžadovala súhlas štátu, pretože regionálny orgán bol oprávnený sám poskytovať údaje zaväzujúce Spojené kráľovstvo. Vyhlásenie o výdavkoch bolo predložené včas, a to elektronickou poštou z 21. marca 2001.
56. Nesprávny údaj o celkových výdavkoch vo výške 107 766 705 GBP namiesto 111 735 335 GBP nemal podľa Spojeného kráľovstva žiadny vplyv, keďže presná suma vyplývala z prílohy 4. Aj v prípade, ak by tento chybný údaj bol použitý ako podklad, Spojené kráľovstvo by však malo právo na vyplatenie konečnej bilancie, ktorá mohla byť vyplatená aj na základe prvej uvedenej sumy.
57. Navyše výklad Komisie porušuje zásadu právnej istoty, pretože znenie článku 52 ods.5 nariadenia č. 1260/1999 neuvádza žiadnu požiadavku týkajúcu sa formy prijatej žiadosti. Prísnu sankciu stanovenú týmto článkom možno uplatniť len vtedy, ak došlo k nespornému porušeniu jasného a jednoznačného ustanovenia.
58. Napokon vzhľadom na prísnosť sankcie je tiež porušená zásada proporcionality vyplývajúca z článku 5 ES. Podľa Spojeného kráľovstva nedošlo nikdy k ohrozeniu správneho fungovania FEDER‑u.
59. V každom prípade splnenie podmienok stanovených v bode 10 prílohy nie je povinné. Komisia disponuje v tejto oblasti širokou mierou voľnej úvahy, o čom svedčí aj článok 6 rozhodnutia K(92) 1358/8. Podľa tohto článku nesplnenie podmienok predloženia žiadosti nevedie automaticky k stanovenej sankcii.
60. Rovnako bod 10 prílohy stanovuje, že forma správ, ktoré treba predložiť, má byť dohodnutá. Z toho vyplýva, že ide o pružné procesné ustanovenia. Komisia sa následne dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď v liste z 22. novembra 2002 uviedla, že nedisponuje žiadnou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o porušenie podmienok uvedených v bode 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8.
61. Komisia okrem toho nedodržala zásady správneho úradného postupu, solidarity Spoločenstva, regionálneho partnerstva a zásadu lojality Spoločenstva stanovenú v článku 10 ES.
b) Tvrdenia Komisie
62. Komisia sa naopak domnieva, že zmyslom a účelom článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 bolo, aby mala do 31. marca 2001 k dispozícii všetky dokumenty potrebné na rozhodnutie o uzavretí programu. Komisia mala pred týmto dňom disponovať všetkými potrebnými dokumentmi v použiteľnej forme. Podľa nej neoverené osvedčenie o výdavkoch zaslané elektronickou poštou vo formáte Excel je dokumentom, ktorý v žiadnom prípade nemožno uznať ako prijateľnú žiadosť o platbu, a to nie len z dôvodu, že nebol použitý zvyčajný formulár, ale tento dokument nebol podpísaný a potvrdený podľa článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88.
63. Ak by Komisia priznala týmto dokumentom záväzný charakter, porušila by článok 274 ES, podľa ktorého je povinná zabezpečiť zodpovednú správu finančných prostriedkov Spoločenstva.
64. Hoci bolo nariadenie č. 4253/88 zrušené článkom 54 nariadenia č. 1260/1999, platí nariadenie č. 1260/1999 s výnimkou ustanovení článku 54 ods. 1, podľa ktorého ustanovenia platné k 31. decembru 1999 sa naďalej vzťahujú na programy vyplývajúce z plánovacích období 1989 až 1993 a 1994 až 1999. V dôsledku toho článok 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 sa ďalej uplatňuje na MST 2.
65. Komisia tiež uvádza, že jej výklad neporušuje zásadu právnej istoty. Bod 10 prílohy rozhodnutia Komisie K(92) 1358/8 jasne stanovuje podmienky vyplatenia konečnej bilancie. Článok 52 ods.5 nariadenia č. 1260/1999 určuje lehotu, v ktorej je potrebné predložiť žiadosť o platbu pre programy schválené pred 1. januárom 1994. Okrem toho toto ustanovenie tiež presne definuje právny dôsledok automatického uvoľnenia prostriedkov.
66. Podľa Komisie tiež nedošlo k porušeniu zásady proporcionality. Predloženie žiadostí v predpísanej lehote je základnou podmienkou na zabezpečenie správneho fungovania štrukturálnych fondov. Jej porušenie je v rozpore s povinnosťou, ktorá vyplýva Komisii z článku 274 ES. Článok 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 jej tiež nepriznáva mieru voľnej úvahy, pretože stanovuje záväzný právny následok.
67. Podľa článku 6 rozhodnutia K(92) 1358/8 mala Komisia nesporne právo voľnej úvahy pri zmene ustanovení tohto rozhodnutia, avšak zároveň nedisponovala diskrečnou právomocou zmeniť vyššie právne pravidlo.
68. Námietka, že Komisia uskutočneným výkladom porušila zásady správneho úradného postupu, solidarity Spoločenstva, regionálneho partnerstva a zásadu lojality Spoločenstva stanovenú v článku 10 ES, nezodpovedá podmienkam uvedeným v článku 21 Štatútu Súdneho dvora a v článku 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora, keďže Spojené kráľovstvo len uvádza predmetné zásady bez zdôvodnenia spôsobu, akým mohli byť porušené.
c) Právne posúdenie
69. V prvom rade je potrebné odpovedať na právnu otázku, či a do akej miery článok 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 sa má vykladať v tom zmysle, že nahradil ustanovenia článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88, ako aj rozhodnutie K(92) 1358/8 prijaté na základe tohto nariedenia vrátane jeho prílohy vzťahujúcej sa na MST 2, pokiaľ ide o spornú formu a obsah žiadosti o platbu konečnej bilancie finančnej pomoci Spoločenstva.
70. Pokiaľ takýto výklad má byť zamietnutý, je opodstatnené preskúmať, do akej miery dokumenty poskytnuté Spojeným kráľovstvom mohli zabrániť tomu, aby došlo k automatickému uvoľneniu častí prostriedkov podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 za predpokladu, že by boli splnené formálne a materiálne požiadavky stanovené v článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 a v bode 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8, ktoré by sa v tomto prípade uplatnili.
i) O vzťahu medzi nariadeniami
71. Podľa článku 54 nariadenia č. 1260/1999 nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa zrušilo nariadenie Rady (EHS) č. 2052/88 z 24. júna 1988 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti a o koordinácii ich činností navzájom, ako aj s činnosťami Európskej investičnej banky a ďalšími existujúcimi finančnými nástrojmi (Ú. v. ES L 185, s. 9) a nariadenie č. 4253/88. Tento článok sa však uplatňuje výslovne bez toho, aby bol dotknutý článok 52 ods. 1 nariadenia č. 1260/1999.
72. Článok 52 v súlade so svojím názvom obsahuje „prechodné ustanovenia“ a v odseku 1 stanovuje, že najmä pokračovanie pomoci schválenej na základe zrušených nariadení nie je dotknuté nariadením č. 1260/1999. Článok 52 ods. 2 nariadenia č. 1260/1999 napríklad umožňuje schváliť novú pomoc na základe zrušených nariadení, ak žiadosti boli podané na ich základe.
73. Týmito prechodnými ustanoveniami zákonodarca Spoločenstva stanovil, že už schválené pomoci budú pokračovať podľa pravidiel ich pôvodného právneho základu a v určitých prípadoch môžu byť nové pomoci preskúmané a schválené podľa predchádzajúcej právnej úpravy. Pokiaľ ide o MST 2 v prejednávanom prípade, nariadenie č. 4253/88, ako aj rozhodnutia K(93) 3804 a K(96) 461 predstavujú príslušný právny základ.
74. V dôsledku toho je zjavné, že tvrdenie Spojeného kráľovstva, podľa ktorého nariadenie č. 1260/1999 nahradilo tieto ustanovenia, je nesprávne. Zostáva však preskúmať otázku, aký je vzťah medzi nariadením č. 1260/1999 a pôvodným právnym základom MST 2. Pokračovanie v poskytovaní pomoci na základe tohto pôvodného právneho základu v podstate nie je v rozpore s automatickým uvoľnením častí prostriedkov podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999, ktoré je tiež nesporne uplatniteľné na MST 2. Je preto opodstatnené zistiť, na aké podmienky sa hlavne viaže právny následok stanovený týmto ustanovením.
75. Právny mechanizmus automatického uvoľnenia častí prostriedkov stanovený v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 je novinkou oproti nariadeniu č. 4253/88. Posledné uvedené obsahovalo len zníženie, prerušenie alebo zrušenie príspevku, pokiaľ Komisia vykonala preskúmanie a zistila nezrovnalosť alebo podstatnú zmenu ovplyvňujúcu povahu alebo podmienky uskutočnenia činnosti alebo opatrenia, ktoré Komisia neschválila(9). V každom prípade je nesporné, že uvedené právne dôsledky postihujú správanie konečného príjemcu finančnej pomoci Európskeho spoločenstva(10), kým uvoľnenie častí prostriedkov v prejednávanom prípade sa týka iba správania dotknutého členského štátu.
76. Zavedením predmetného automatického uvoľnenia častí prostriedkov má zákonodarca v úmysle zabezpečiť riadnu správu prostriedkov Spoločenstva tým, že sa zlepší predpovedanie a vykonávanie výdavkov(11).
77. Na jednej strane článok 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 predlžuje lehotu na podanie žiadosti o konečnú platbu až do 31. marca 2001, čo je dlhšia lehota ako lehota šesť mesiacov (do konca dotknutého roku alebo ukončenia činnosti) stanovená článkom 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88. Na druhej strane je pre prípad nedodržania lehoty po prvýkrát zavedený právny dôsledok automatického uvoľnenia častí prostriedkov.
78. Zostáva zistiť, či sa právny následok stanovený článkom 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 v spojení s lehotou na podanie „žiadosti o konečnú platbu“ môže viazať ako sankcia s nesplnením požiadaviek stanovených v článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 a v bode 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8(12).
79. Skutočnosť, že v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 chýba výslovný odkaz na požiadavky stanovené článkom 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88, nesporne vyvracia takéto tvrdenie. V tejto súvislosti sa Spojené kráľovstvo odvoláva na rozsudok Súdneho dvora z 26. mája 1982, Nemecko/Komisia(13), podľa ktorého „zásada právnej istoty však vyžaduje, aby ustanovenie upravujúce prekluzívnu lehotu, najmä pokiaľ môže viesť k strate finančnej pomoci pre členský štát, ktorá už bola schválená a v súvislosti s ktorou už členský štát vynaložil značné výdavky, bolo dostatočne jasné a presné, aby členské štáty mohli pri úplnej znalosti prípadu posúdiť, akú dôležitosť má pre nich rešpektovanie tejto lehoty“. Táto judikatúra sa javí relevantná, pokiaľ lehota stanovená článkom 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 s ohľadom na právny dôsledok automatického uvoľnenia prostriedkov je stanovená ako prekluzívna, ktorej prekročenie je pre dotknutý členský štát spojené so stratou prostriedkov.
80. Automatické uvoľnenie častí prostriedkov stanovené v článku 52 ods. 5 totiž predstavuje nezanedbateľné sprísnenie sankcie voči predchádzajúcemu právnemu stavu(14) tak, že vo svetle citovanej judikatúry je skutočne potrebné vylúčiť výklad článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 v tom zmysle, že tento článok bol zmenený prostredníctvom článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 zavedením nového právneho následku spojeného s nedodržaním prekluzívnej lehoty.
81. V každom prípade však z toho nemožno vyvodiť záver, že nie je potrebná žiadna požiadavka týkajúca sa informácií, ktoré musí členský štát poskytnúť pri predložení žiadosti o konečnú platbu podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999. Toto vyplýva už z vyššie uvedeného cieľa dotknutého prechodného ustanovenia(15). Hoci Komisia nemohla v rámci uvedeného článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 vyžadovať rešpektovanie rôznych podmienok stanovených v článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 a bodu 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8, nemožno jej zabrániť v tom, aby od Spojeného kráľovstva vyžadovala predloženie presných a dôveryhodných informácií pred uplynutím lehoty 31. marca 2001(16). Toto oprávnenie je potrebné Komisii priznať o to viac, ak sa možno domnievať, že zjavný cieľ mechanizmu automatického uvoľnenia častí prostriedkov s konečnou platnosťou preberá do sekundárneho práva zásadu riadneho hospodárenia, ktorú v primárnom práve zakotvuje článok 274 ES.
Výklad pojmu „žiadosť o konečnú platbu“ stanovený článkom 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 bez ohľadu na iné ustanovenia nariadení č. 1260/1999 a č. 4253/88 je tiež v rozpore s prebratím podstatnej časti normatívneho obsahu článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999. Nezávisle od otázky rozsahu časovej pôsobnosti oboch ustanovení z uvedeného prebratia je zrejmé, že nariadenie č. 1260/1999 nezmenilo formu, obsah a funkciu žiadosti o konečnú platbu, a preto v rozpore s názorom, ktorý na pojednávaní vyjadril zástupca britskej vlády, článok 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 nemožno vykladať bez náležitého zohľadnenia iných ustanovení, či už nariadenia č. 4253/88, alebo nariadenia č. 1260/1999.
V tejto súvislosti nie je potrebné skúmať, či tvrdenie Rady, podľa ktorého treba ustanovenia článku 52 ods. 5 a článku 32 ods.4 nariadenia č. 1260/1999 vykladať spoločne, je alebo nie je v súlade s tvrdením Komisie.
82. Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že článok 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 sa má vykladať v tom zmysle, že samotné nedodržanie požiadaviek stanovených v článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 nespôsobuje automatické uvoľnenie častí prostriedkov, ale vzhľadom na poskytnuté neformálne informácie týkajúce sa vynaložených výdavkov Komisia má skutočne právo skúmať, či takéto informácie možno považovať za žiadosť o konečnú platbu na účely článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999.
83. Komisia teda ako základ napadnutého rozhodnutia použila nesprávny výklad článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999, keďže sankciu automatického uvoľnenia častí prostriedkov stanovenej týmto článkom viazala na nedodržanie podmienok uvedených v článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88 a v bode 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8.
84. Vzhľadom na prejednávaný prípad je na rozdiel od tvrdenia Komisie zjavne nepodstatné, že Spojené kráľovstvo nepoužilo formulár zaslaný Komisiou a zvyčajne používaný na podanie žiadosti o príspevok z FEDER-u a vypracovanie osvedčenia potvrdzujúceho informácie týkajúce sa výdavkov.
85. Uvedený nesprávny výklad článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 však môže zostať bez následkov, ak podľa okolností v prejednávanom prípade mohla Komisia oprávnene dospieť k záveru, že Spojené kráľovstvo nepredložilo žiadosť podľa článku 52 ods. 5 v stanovených lehotách.
ii) O tvrdení založenom na predložení žiadosti v stanovených lehotách v zmysle článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999
Záverečná správa
86. Dňa 15. marca 2001 GONW elektronickou poštou zaslal Komisii záverečnú správu o MST 2 vo formáte Excel. Tieto informácie však neboli potvrdené Spojeným kráľovstvom do 31. marca 2001.
87. Nemožno prijať tvrdenie Spojeného kráľovstva, podľa ktorého nebolo potrebné, aby dotknutý členský štát potvrdil informácie, keďže GONW bol v rámci štátu oprávnený sám poskytovať informácie Komisii.
88. Tak ustanovenie článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88, ako aj bod 10 tretia zarážka prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8 výslovne vyžadujú osvedčenie zo strany dotknutého členského štátu potvrdzujúce informácie. Naopak, ustanovený vnútroštátny orgán musí splniť podmienky uvedené v prvej a druhej zarážke(17).
89. Tento rozdiel zodpovedá tiež zmyslu a účelu uvedených ustanovení. Dotknutý členský štát a Komisia konajú vo fáze plánovania, kým po skončení tejto fázy, teda po prijatí rámca podpory Spoločenstva, uvedený štát poverí uskutočňovaním programov vnútroštátny orgán(18). Výhoda spočíva v tom, že vnútroštátne orgány môžu podstatne jednoduchšie spravovať programy práve na mieste. Dotknutý štát však zodpovedá za dohľad nad realizáciou programov(19).
90. Hoci podľa tu predneseného právneho názoru nedodržanie požiadaviek stanovených v článku 21 ods. 4 tretej zarážke nariadenia č. 4253/88 a v bode 10 tretej zarážke prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8 nemôže samo osebe viesť k následku stanovenému v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999, je však nesporné, že predloženie nepotvrdenej záverečnej správy miestnym orgánom neposkytuje dostatočnú záruku dôveryhodnosti. Z takejto správy nevyplýva najmä, že dotknutý členský štát preberá zodpovednosť za vecnú a účtovnú presnosť poskytnutých informácií. Z tohto pohľadu chýba právne záväzné osvedčenie členského štátu, ktoré napriek tomu, že vyššie uvedené podmienky nie sú priamo uplatniteľné, sa v tejto súvislosti javí skutočne nevyhnutné(20).
91. Údajné oprávnenie dotknutého orgánu členským štátom nevedie k inému záveru. Ustanovenie vnútroštátneho práva nemôže jednostranne zmeniť alebo zrušiť povinnosť vyplývajúcu z práva Spoločenstva.
Vyhlásenie týkajúce sa výdavkov
92. GONW tiež predložil v stanovenej lehote, konkrétne 21. marca 2001, vyhlásenie vo forme tabuľky týkajúce sa výdavkov. Vzhľadom na jednotlivé časti spisu však samotné informácie týkajúce sa vynaložených výdavkov boli nejednotné a nepresné.
93. Celková výška výdavkov predstavovala raz 111 735 335 GBP a inokedy 107 746 599 GBP. Pravdepodobne presná suma sa síce nachádzala v prílohe 4 elektronickej pošty, ktorú 21. marca 2001 poslal GONW. Táto suma však odporovala informácii nachádzajúcej sa v prílohe 5 tabuľky 2A toho istého e‑mailu, čím vznikla tomu zodpovedajúca neistota.
94. Aj v prípade, ak by – ako to tvrdí žalobca – obe sumy dosvedčovali platbu, pretrváva neistota, pokiaľ ide o záväznosť odporujúcich si údajov. Vyhlásenie, podľa ktorého sa výdavky nachádzajú aspoň v určitom rámci, nepostačuje na overenie informácií, a to ani prostredníctvom dôkazov, ktoré majú byť poskytnuté.
95. Navyše Komisia je na základe článku 274 ES povinná dohliadať na riadne finančné hospodárenie. To ju zaväzuje k tomu, aby pri rozhodovaní o vyplatení pomoci zo štrukturálnych fondov čo najpodrobnejšie overovala informácie, aby sa predišlo zneužitiu týchto prostriedkov. Nemôže tak však urobiť, pokiaľ má k dispozícii len nepresné údaje týkajúce sa výdavkov, ktoré v konečnom dôsledku nemôžu byť ani presne priradené k pomoci.
96. Nakoniec je nesporné, že predmetné informácie boli opravené až po uplynutí dotknutej lehoty buď 14. júna, 19. júla, 6. alebo 13. augusta 2001, teda v každom prípade oneskorene. Zmysel a účel prekluzívnej lehoty stanovenej v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 vyžadujú, aby do uplynutia tejto lehoty museli byť podané všetky informácie dôležité pre rozhodnutie Komisie. Možnosť dodatočnej opravy, ktorej je naklonené Spojené kráľovstvo, je zjavne nezlúčiteľná s cieľom ustanovenia tohto článku.
Predbežný návrh
97. Na základe predchádzajúcich úvah je opodstatnené vyvodiť záver, že Komisia neuplatnila zjavne nesprávnym spôsobom právo na overenie informácií v rámci žiadosti o platbu stanovenej v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999.
98. Hoci je potrebné súhlasiť so Spojeným kráľovstvom, že samotné predloženie z časti neplatných údajov a informácií nemôže viesť k právnemu následku stanovenému v článku 52 ods.5 nariadenia č. 1260/1999 – predovšetkým preto, že na účely rýchleho a hospodárneho uzavretia pomoci vyplatením prípadných konečných bilancií postačuje nebrať ohľad na odlišné – správne ‑ údaje poskytnuté po uplynutí lehoty, pokiaľ by to bolo na úkor rozpočtu Spoločenstva, je opodstatnené uviesť, že v prejednávanom prípade oznámenie týchto nepresných informácií malo za následok nepotvrdenie záverečnej správy. Pri takomto nahromadení rizikových faktorov sa Komisia nemohla uspokojiť s danou situáciou.
99. V tejto súvislosti mohla Komisia oprávnene dospieť k záveru, že členský štát nepodá žiadosť o konečnú platbu podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 v stanovenej lehote, ak informácie uvedené v žiadosti nezodpovedajú – nepriamym ale záväzným – požiadavkám týkajúcim sa dôveryhodnosti informácií v žiadosti a tieto nie sú potvrdené do uplynutia stanovenej lehoty. V dôsledku toho sa napadnuté rozhodnutie javí v každom prípade v tomto ohľade ako právne dôvodné(21).
iii) O údajnom nepoužití voľnej úvahy
100. Článok 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 je kogentné ustanovenie a nepriznáva Komisii voľnú úvahu. Stanovuje automatické uvoľnenie častí prostriedkov, ak žiadosť o konečnú platbu nebola podaná do 31. marca 2001. Rozhodnutie Komisie, ktoré konkretizuje tento právny následok, preto nie je protiprávne z dôvodu nesprávneho posúdenia(22).
101. Spojené kráľovstvo síce nie neoprávnene uvádza, že článok 6 rozhodnutia K(92) 1358/8, podľa ktorého nedodržanie podmienok predloženia žiadosti o platbu môže viesť k zastaveniu pomoci, priznáva Komisii voľnú úvahu.
102. Ako už bolo uvedené(23), inštitút automatického uvoľnenia častí prostriedkov je novinka zavedená článkom 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999. Vzhľadom na prísnosť tohto právneho následku je potrebné pristúpiť k autonómnemu výkladu uvedeného ustanovenia. Nie je teda relevantne zisťovať, či miera voľnej úvahy bola alebo nebola Komisii priznaná v inej súvislosti podľa nariadenia č. 4253/88 alebo rozhodnutia K(92) 1358/8 založeného na tomto nariadení.
103. Je preto nesporné, že uplatnenie automatického uvoľnenia častí prostriedkov podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 nebolo súčasťou voľnej úvahy Komisie, keď tá po preskúmaní predložených dokumentov zistila, že chýba žiadosť o konečnú platbu.
iv) O údajnom porušení zásady proporcionality
104. Rozhodnutie Komisie neporušilo zásadu proporcionality, ktorá vyplýva z článku 5 ES, ktorý podľa judikatúry Súdneho dvora vyžaduje, aby opatrenia stanovené aktmi inštitúcií Spoločenstva boli spôsobilé na dosiahnutie svojho cieľa a neprekračovali to, čo je nevyhnutné na jeho dosiahnutie(24).
105. Prísne dodržanie lehoty stanovenej v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 je nevyhnutné na udržanie fungovania a riadnej správy štrukturálnych fondov podľa článku 274 ES. Z dôvodu decentralizovaného výkonu činností týchto fondov členskými štátmi môže Komisia len v prípade včas podaných žiadostí o platbu sledovať vynaložené výdavky, ktoré odôvodňujú platby uskutočnené v rámci vyhradených prostriedkov.
106. Správne fungovanie uvedených fondov tiež vyžaduje, aby oneskorene predložené dodatky alebo materiálne úpravy týkajúce sa žiadostí o platby podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 nemohli zabrániť automatickému uvoľneniu častí prostriedkov, pretože v opačnom prípade by bola správa finančných prostriedkov ochromená žiadosťami, ktoré možno sledovať len s ťažkosťami.
v) O údajnom porušení zásady právnej istoty
107. Tvrdenie Spojeného kráľovstva, podľa ktorého výklad článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 podaný Komisiou porušuje zásadu právnej istoty, nie je dôvodné.
108. Uvedené ustanovenie jednoznačne určuje koniec lehoty na podanie žiadosti o konečnú platbu na 31. marca 2001 a ako právny následok nedodržania tejto lehoty stanovuje automatické uvoľnenie prostriedkov.
109. Vzhľadom na časti spisu Spojené kráľovstvo – aj na úrovni GONW – vedelo o informáciách, ktoré treba predložiť v rámci žiadosti o konečnú platbu. Samotný GONW opakovane verejne vyhlásil, že vedel o lehote. Navyše sa zjavne pokúšal v tejto lehote zostaviť záverečnú správu doplnenú o vyhlásenia. V tomto ohľade je vhodné poukázať na korešpondenciu z 26. februára, 15. a 21. marca 2001, v ktorej GONW výslovne uvádza 31. marec 2001 ako koniec uvedenej lehoty a vyhlasuje, že si je vedomý povinnosti dodržať veľmi krátke lehoty.
vi) O údajnom porušení zásad správneho úradného postupu, solidarity Spoločenstva, regionálneho partnerstva a zásady lojality Spoločenstva stanovenej v článku 10 ES
110. Tvrdenie Spojeného kráľovstva, podľa ktorého výklad a uplatnenie týchto ustanovení Komisiou porušuje zásady správneho úradného postupu, solidarity Spoločenstva, regionálneho partnerstva a zásadu lojality Spoločenstva stanovenú v článku 10 ES, je potrebné zamietnuť ako nedôvodné. Spojené kráľovstvo neobjasnilo základné porušenia. Článok 21 Štatútu Súdneho dvora, ako aj článok 38 ods. 1 písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora totiž vyžadujú zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený. Na tieto účely je nevyhnutné, aby uvedené porušenia boli vysvetlené jasne a dôveryhodne.
111. Na záver je teda potrebné zamietnuť prvý žalobný dôvod ako nedôvodný.
2. Druhý žalobný dôvod: správanie Komisie
a) Hlavné tvrdenia
112. Vo svojom druhom žalobnom dôvode Spojené kráľovstvo v podstate tvrdí, že Komisia sa nemohla odvolávať na spôsob podania žiadosti, pretože neoznámila Spojenému kráľovstvu pred uplynutím spornej lehoty, že žiadosť nespĺňa podmienky stanovené v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999.
113. Navyše podľa Spojeného kráľovstva bola Komisia povinná oznámiť mu, že forma žiadosti podľa nej nespĺňa vyžadované podmienky.
114. Keďže Komisia na dokumenty predložené 15. a 21. marca nereagovala až do leta 2001, žalobca mohol odôvodnene predpokladať, že všetky podmienky, ktoré musí spĺňať žiadosť o platbu konečnej bilancie, boli dodržané.
115. Komisia naopak tvrdí, že jej organizačné zložky v skutočnosti nikdy neuviedli, že dokumenty poskytnuté pred uplynutím dotknutej lehoty postačovali na uzavretie MST 2. Okrem toho tvrdí, že jej vlastné správanie nebolo vzhľadom na automatické uvoľnenie prostriedkov v žiadnom prípade relevantné.
b) Právne posúdenie
i) O účinnosti žalobného dôvodu
116. Tento žalobný dôvod je potrebné zamietnuť ako neúčinný. Aj v prípade, ak by bol dôvodný, nemôže totiž spôsobiť neplatnosť napadnutého rozhodnutia.
117. Ako Súdny dvor uviedol vo svojom rozsudku z 21. septembra 2000, EFMA/Rada(25), skutočnosť, že žalobný dôvod uvádzaný v rámci žaloby o neplatnosť je účinný, znamená, že v prípade, ak by bol dôvodný, by mohol mať za následok neplatnosť, ktorej sa domáha žalobca.
118. Aj v prípade, že existovala oznamovacia povinnosť, ktorú Komisia nesplnila, nevyplýva z toho nevyhnutne, že by Spojené kráľovstvo podalo žiadosť o konečnú platbu v stanovenej lehote.
ii) O oznamovacej povinnosti Komisie podľa článku 31 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia č. 1260/1999
119. Pre úplnosť je ešte potrebné zaoberať sa oznamovacou povinnosťou Komisie, ktorú výslovne stanovuje článok 31 ods. 2 štvrtý pododsek nariadenia č. 1260/1999, podľa ktorého Komisia v každom prípade a v primeranom čase informuje členský štát a platobný orgán vždy, keď existuje pravdepodobnosť uplatnenia automatického uvoľnenia vyhradených prostriedkov podľa druhého pododseku toho istého článku.
120. Toto ustanovenie nemožno uplatniť na program v prejednávanom prípade. Podľa prechodných ustanovení článku 52 nariadenia č. 1260/1999 pomoci schválené na základe nariadenia č. 2052/88 a jeho vykonávacieho nariadenia č. 4253/88 nie sú dotknuté nariadením č. 1260/1999. Povinnosť vyplývajúca Komisii z článku 31 ods. 2 štvrtého pododseku nariadenia č. 1260/1999 oznámiť riziko automatického uvoľnenia prostriedkov sa uplatní len na budúce programy.
121. Prechodné ustanovenie uvedené v článku 52 nariadenia č. 1260/1999 však nepredstavuje pre Spojené kráľovstvo menej priaznivé zaobchádzanie, pretože ods. 5 toho istého článku značne predĺžil lehotu na podanie žiadostí o konečnú platbu vzhľadom na pôvodnú lehotu stanovenú v článku 21 ods. 4 nariadenia č. 4253/88.
iii) Osobitne o správaní Komisie
122. Pre úplnosť je tiež potrebné objasniť žalobné dôvody týkajúce sa správania Komisie.
123. Hoci správanie Komisie nie je úplne zrozumiteľné, najmä vzhľadom na to, že ešte po uplynutí lehoty položila doplňujúce otázky týkajúce sa odporujúcich si informácií poskytnutých Spojeným kráľovstvom a GONW a navyše zjavne nemala jasnú predstavu o konečnom pláne financovania, nič to nemení na skutočnosti, že tento členský štát bol v podstate zodpovedný za to, aby Komisia mala v určený deň k dispozícii všetky dôveryhodné informácie o výdavkoch, umožňujúce prijať konečné rozhodnutie.
124. Okrem toho Komisia nikdy nezľahčovala ani podvodne nezatajovala dôsledok automatického uvoľnenia prostriedkov. Naopak, už 31. júla 2000 oznámila svoj zámer uzavrieť MST 2. Tým po prvýkrát nepriamo vyzvala Spojené kráľovstvo, aby konalo.
125. Nakoniec prípadná povinnosť Komisie individuálne potvrdiť uplynutie spornej lehoty nevyplýva z právneho základu. Ani z článku 10 ES, podľa ktorého sú inštitúcie Spoločenstva tiež povinné lojálne spolupracovať s členskými štátmi(26), nevyplýva nič iné. Opomenutie Komisie oznámiť uplynutie lehoty nezakladá správanie v rozpore s dobrou vierou, ak bolo zjavné, že členský štát presne poznal povinnosť dodržať uvedenú lehotu(27).
126. Pokiaľ ide o prípadné vytvorenie situácie legitímnej dôvery, je okrem toho potrebné vziať do úvahy, že napadnuté rozhodnutie Komisie je založené na nariadení Rady, takže správanie Komisie nemožno v žiadnom prípade považovať za nedodržanie formálnych požiadaviek, ktoré sama definovala.
3. Tretí žalobný dôvod: nedostatok odôvodnenia rozhodnutia K(92) 1358/8
a) Tvrdenia Spojeného kráľovstva
127. Tretím žalobným dôvodom Spojené kráľovstvo vytýka Komisii, že porušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej vyplýva z článku 253 ES, keďže napadnuté rozhodnutie podľa neho neobsahuje právne a skutkové dôvody nevyhnutné na pochopenie odôvodnenia.
128. Najmä chýba vysvetlenie, prečo informácie poskytnuté vo februári a v marci 2001 na účely žiadosti podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 neboli postačujúce. Okrem toho podľa Spojeného kráľovstva Komisia nevysvetlila, prečo nebolo možné uzavrieť program na základe údajného nesplnenia podmienok, ktoré mali byť splnené do uplynutia spornej lehoty. Vyjadrenie Komisie, podľa ktorého „príslušní zamestnanci nesúhlasia s tvrdením týkajúcim sa konečného plánu financovania“, je podľa Spojeného kráľovstva úplne nedostatočné a nezrozumiteľné.
b) Tvrdenia Komisie
129. Komisia je naopak toho názoru, že napadnuté rozhodnutie je riadne odôvodnené, keďže spĺňa podmienky článku 253 ES. List z 22. novembra 2002 je potrebné posúdiť v súvislosti s korešpondenciou so Spojeným kráľovstvom, najmä s listami z 24. januára, 18. apríla a 12. júna 2002. Komisia v nich zakaždým vyjadrila svoj názor, podľa ktorého do 31. marca 2001 žiadna žiadosť o platbu konečnej bilancie nebola predložená.
130. Podľa Komisie samotné Spojené kráľovstvo vo svojom liste z 12. júna 2002 uznalo, že nepredložilo formálnu žiadosť do 31. marca 2001. Spojené kráľovstvo teda poznalo dôvody rozhodnutia, aj keď s nimi nesúhlasilo.
c) Právne posúdenie
131. Podľa ustálenej judikatúry z odôvodnenia právneho aktu podľa článku 253 ES musia jasne a jednoznačne vyplývať úvahy orgánu Spoločenstva, ktorý tento akt vydal, aby dotknuté osoby pri obrane svojich práv mohli spoznať dôvody, ktoré viedli k prijatiu rozhodnutia, a Súd Spoločenstva mohol vykonávať svoj dohľad. Rozsah povinnosti odôvodnenia závisí od povahy sporného aktu a okolností jeho prijatia, ako aj od všetkých pravidiel práva, ktoré upravujú dotknutú oblasť(28).
132. Najmä z odôvodnenia rozhodnutia týkajúceho sa pozastavenia pomoci Spoločenstva musia z dôvodu závažných dôsledkov pre príjemcov pomoci jasne vyplývať dôvody, ktoré ho oprávňujú(29).
133. Hoci v prejednávanom prípade nejde o zrušenie pomoci Spoločenstva, v každom prípade tu ide tiež o dodatočné odmietnutie pôvodne priznanej pomoci, konkrétne platby konečnej bilancie prostriedkov vyhradených v rámci FEDER‑u a určených na účely MST 2.
134. V spornom liste z 22. novembra 2002 Komisia v podstate vyhlásila, že napadnuté rozhodnutie bolo záväzne prijaté, keďže do 31. marca 2001 nebola podaná žiadosť o platbu zodpovedajúca podmienkam podľa článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999.
135. Okolnosti, za ktorých bolo napadnuté rozhodnutie prijaté, potvrdzujú, že toto odôvodnenie je dostatočné. Povinnosť odôvodnenia vyžaduje menej podrobné úvahy, ak sú adresátovi rozhodnutia už presne známe právne základy rozhodnutia a ich podmienky(30). Ako už bolo uvedené(31), Spojené kráľovstvo už pred uplynutím dotknutej lehoty aspoň jasne uviedlo, že si bolo vedomé krátkych lehôt stanovených v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999. V dôsledku toho je bez ohľadu na dodržanie podmienok stanovených v bode 10 prílohy rozhodnutia K(92) 1358/8, ktoré je medzi účastníkmi sporné, opodstatnené domnievať sa, že Spojenému kráľovstvu bolo známe, že nedodržanie lehoty uvedenej v článku 52 ods. 5 nariadenia č. 1260/1999 má za následok automatické uvoľnenie prostriedkov.
136. Napokon v rámci rozsiahlej korešpondencie medzi účastníkmi, najmä v listoch z 24. januára, 18. apríla a 12. júna 2002, boli prejednané sporné tvrdenia a Spojenému kráľovstvu boli objasnené dôvody automatického uvoľnenia prostriedkov.
137. Zo všetkých predchádzajúcich úvah vyplýva, že za konkrétnych okolností prejednávaného prípadu Komisia dostatočne odôvodnila napadnuté rozhodnutie.
138. Tretí žalobný dôvod je preto potrebné zamietnuť ako nedôvodný.
VI – Návrh
139. Na základe predchádzajúcich úvah navrhujem, aby Súdny dvor:
– zamietol žalobu podanú Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska v celom rozsahu,
– zaviazal Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska na náhradu trov konania.
1 – Jazyk prednesu: nemčina.
2 – Nariadenie Rady z 21. júna 1999 o všeobecných ustanoveniach o štrukturálnych fondoch (Ú. v. ES L 161, s. 1; Mim. vyd. 14/001, s. 31).
3 – Ú. v. ES L 374, s. 1.
4 – Pozri článok 54 nariadenia č. 1260/1999.
5 – Pozri bod 18 vyššie.
6 – Pozri tiež rozsudok Súdneho dvora z 9. decembra 2004, Komisia/Greencore (C‑123/03 P, Zb. s. I‑11647, bod 44): „Opatrenia zo záväznými právnymi účinkami, ktoré sa týkajú záujmov žalobcu tým, že menia osobitným spôsobom jeho právne postavenie, predstavujú akty alebo rozhodnutia, ktoré môžu byť predmetom žaloby o neplatnosť podľa článku 230 ES“.
7 – Pozri rozsudok z 25. februára 1988, „Les Verts/Parlament“ (190/84, Zb. s. 1017, bod 7 a nasl.): „… Predmetná žaloba… sa týka záväzných aktov… Takéto akty majú právne účinky len v oblasti vnútornej správy a nezakladajú práva ani povinnosti tretích osôb. Nepredstavujú teda dotknuté rozhodnutia.“
8 – Rozsudky z 10. decembra 1980, Graselli/Komisia, 23/80, Zb. s. 3709, a Komisia/Greencore, už citovaný v poznámke pod čiarou 6, bod 39.
9 – Pozri článok 24 ods. 2 nariadenia č. 4253/88.
10 – O ťažkostiach spojených s ochranou procesných zabezpečení, ktoré sa týkajú tejto otázky, pozri Nehl, H.-P.: Europäisches Verwaltungsverfahren und Gemeinschaftsverfassung, Berlín, 2002.
11 – Podľa odôvodnenia č. 44 je na tento účel potrebné, aby oneskorenia vo finančnom vykonávaní boli dôvodom automatického uvoľnenia prostriedkov.
12 – Podanie žiadosti o platbu konečnej bilancie v lehote, predloženie podrobnejšej správy, predloženie osvedčenia o informáciách v uvedených dokumentoch.
13 – 44/81, Zb. s. 1855, bod 16.
14 – Pozri bod 75 vyššie.
15 – Pozri bod 76 vyššie.
16 – V tejto súvislosti je potrebné pripomenúť, že vo svojom rozsudku z 5. októbra 1999, Holandsko/Komisia (C‑84/96, Zb. s. I‑6547, bod 57), Súdny dvor už podal výklad pojmu „žiadosť o konečnú platbu“ (hoci v rámci iného právneho základu) a v tejto súvislosti uviedol, že nezávisle na prípadnom potvrdení sporných údajov „žiadosti o konečné platby zaslané členskými štátmi musia obsahovať aspoň informácie umožňujúce Komisii pristúpiť k uzavretiu týchto projektov a vyplateniu požadovaných súm“.
17 – Ustanovenie teda rozlišuje medzi podmienkami, ktoré musí splniť tento orgán a tými, ktoré musia byť splnené členským štátom.
18 – Články 10 a 14 nariadenia č. 4253/88.
19 – Článok 23 nariadenia č. 4253/88.
20 – Pozri tiež odôvodnenie č. 43 nariadenia č. 1260/1999: „keďže je potrebné zaistiť riadnu správu finančných prostriedkov ustanovením, že výdavok má byť náležite opodstatnený a potvrdený…“.
21 – V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvora (rozsudok zo 6. novembra 1990, Taliansko/Komisia, C‑86/89, Zb. s. I‑3891, bod 20) na právnu existenciu rozhodnutia postačuje, aby jeho základné odôvodnenie bolo dôvodné. Nedostatky, ktoré sa môžu týkať ďalšieho odôvodnenia rozhodnutia…, nemajú vplyv na zákonnosť tohto rozhodnutia.
22 – O nedostatku voľnej úvahy v oblasti automatického uvoľnenia prostriedkov pozri tiež ex multis rozsudok Holandsko/Komisia (už citovaný v poznámke pod čiarou 16).
23 – Pozri bod 75 vyššie.
24 – Pozri, ex multis, rozsudok z 18. septembra 1986, Komisia/Nemecko, 116/82, Zb. s. 2519, bod 21.
25 – C‑46/98 P, Zb. s. I‑7079, bod 38.
26 – Pozri rozsudok z 10. februára 1983, Luxemburg/Parlament, 230/81, Zb. s. 255, a uznesenie z 13. júla 1990, Zwartveld a i., C‑2/88 IMM, Zb. s. I‑3365.
27 – Pozri v tomto zmysle bod 109 vyššie.
28 – Pozri najmä rozsudok zo 14. februára 1990, Delacre a i./Komisia, C‑350/88, Zb. s. I‑395, body 15 a nasl.
29 – Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdu prvého stupňa z 3. februára 2000, CCRE/Komisia, T‑46/98 a T‑151/98, Zb. s. II‑167, bod 48.
30 – V tomto zmysle je potrebné odkázať na judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa zúčtovania výdavkov EPUZF-u, podľa ktorej spolupráca členského štátu pri vypracovaní rozhodnutia je dôležitá vzhľadom na rozsah povinnosti odôvodnenia. Pozri napríklad rozsudok zo 14. januára 1981, Nemecko/Komisia, 819/79, Zb. s. 21, body 19 až 21.
31 – Pozri bod 109 vyššie.