Vec T‑357/02 RENV

Freistaat Sachsen (Nemecko)

proti

Európskej komisii

„Štátna pomoc – Pomoc poskytnutá orgánmi spolkovej krajiny Sasko – Pomoc na koučing, účasť na veľtrhoch a výstavách, na spoluprácu a podporu dizajnu – Rozhodnutie vyhlasujúce schému pomoci za čiastočne zlučiteľnú a čiastočne nezlučiteľnú so spoločným trhom – Schéma pomoci malým a stredným podnikom – Nepoužitie právomoci posúdenia – Povinnosť odôvodnenia“

Abstrakt rozsudku

1. Pomoc poskytovaná štátmi – Ovplyvnenie obchodu medzi členskými štátmi – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Schéma pomoci

(Článok 87 ods. 1 ES; nariadenie Komisie č. 70/2001, článok 5)

2. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Kategórie pomoci definované právnou úpravou, ktoré možno považovať za zlučiteľné so spoločným trhom – Nariadenie č. 70/2001 o štátnej pomoci malým a stredným podnikom – Možnosť preskúmať pomoc z hľadiska kritérií vymedzených článkom 87 ods. 3 ES

(Článok 87 ods. 3 ES a článok 88 ods. 3 ES; nariadenie Komisie č. 70/2001)

3. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom – Voľná úvaha Komisie – Možnosť prijať usmernenia – Individuálne posúdenie mimo rámca pravidiel – Prípustnosť

(Článok 87 ods. 3 ES)

4. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Hranice

[Článok 87 ods. 3 písm. c) ES]

5. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc oblastiam postihnutým rozdelením Nemecka – Rozsah výnimky – Reštriktívny výklad

[Článok 87 ods. 1 a článok 87 ods. 2 písm. c) ES]

6. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom – Prevádzková pomoc – Vylúčenie

1. Na účely kvalifikovania vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci sa nemusí zistiť skutočný dosah pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž. Konkrétnejšie, v prípade programu pomoci sa Komisia môže obmedziť na skúmanie povahy predmetného programu na posúdenie toho, či tento program z dôvodu súm alebo vysokého percentuálneho podielu pomoci, uvádzanej povahy investícií alebo iných podrobností, ktoré tento program stanovuje, zabezpečuje zjavnú výhodu príjemcom oproti ich konkurentom a či je takej povahy, že ho využívajú najmä podniky, ktoré sa zúčastňujú na obchode medzi členskými štátmi.

V prípade pomoci malým a stredným podnikom, ktorej rozsah sa pohyboval od 50 do 80 %, podľa podprogramu a podľa oblasti, kde sa nachádzal podnik príjemca, je zrejmé, že môže narušiť hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva. Podľa článku 5 nariadenia č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom je totiž pomoc malým a stredným podnikom zlučiteľná so spoločným trhom, ak nepresahuje 50 % nákladov prijatých služieb.

(pozri body 30 – 32)

2. Predmetom nariadenia o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom je deklarovať všetky individuálne pomoci a schémy pomoci v prospech malých a stredných podnikov, ktoré zodpovedajú podmienkam definovaným týmto nariadením, za zlučiteľné so spoločným trhom vzhľadom na článok 87 ods. 3 ES, a tak ich zbaviť povinnosti oznámenia stanovenej v článku 88 ods. 3 ES. To neznamená, že žiadna iná pomoc v prospech malých a stredných podnikov nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom po preskúmaní vykonanom Komisiou vo vzťahu ku kritériám definovaným článkom 87 ods. 3 ES po oznámení, ktoré vykonal členský štát podľa článku 88 ods. 3 ES. Táto možnosť je výslovne pripomenutá v odôvodnení 4 nariadenia č. 70/2001, podľa ktorého „toto nariadenie nemá vplyv na možnosť členských štátov oznámiť pomoc malým a stredným podnikom“ a „takéto oznámenia posúdi Komisia najmä podľa kritérií stanovených v tomto nariadení“.

(pozri body 42, 43)

3. Komisia môže stanoviť všeobecné pravidlá upravujúce výkon právomoci posúdenia, ktorá je jej zverená článkom 87 ods. 3 ES. Nemôže sa však úplne vzdať uvedenej právomoci posúdenia, keď posudzuje špecifický prípad, najmä pokiaľ ide o prípad, ktorý výslovne neupravila, respektíve opomenula upraviť v uvedených všeobecných vykonávacích pravidlách. Táto právomoc posúdenia sa teda nevyčerpáva prijatím takýchto všeobecných pravidiel a v zásade neexistuje prekážka pre prípadné individuálne posúdenie mimo rámca uvedených pravidiel, avšak pod podmienkou, že Komisia rešpektuje nadradené právne predpisy, ako sú pravidlá Zmluvy, ako aj všeobecné zásady práva Spoločenstva.

(pozri bod 44)

4. Posúdenie schémy pomoci Komisiou musí nevyhnutne vychádzať zo skutočností, hospodárskych analýz a dôkazov predložených žalobcom v štádiu správneho konania pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Preskúmanie komplexných hospodárskych posúdení vykonaných Komisiou, ktoré vykonávajú súdy Spoločenstva, sa musí nevyhnutne obmedziť iba na overenie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na vecnú správnosť skutkového stavu, na neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a na zneužitie právomoci.

(pozri bod 55)

5. Článok 87 ods. 2 písm. c) ES, pokiaľ ide o pomoc udelenú hospodárstvu niektorých regiónov Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením Nemecka, sa má vykladať reštriktívne v tom zmysle, že hospodárskymi znevýhodneniami spôsobenými rozdelením Nemecka sú iba hospodárske znevýhodnenia spôsobené v niektorých nemeckých regiónoch izoláciou, ktorá bola vyvolaná zriadením fyzických hraníc, ako je prerušenie komunikácií či strata odbytísk v dôsledku prerušenia obchodných vzťahov medzi dvomi časťami nemeckého územia. Všeobecný odkaz na hospodárske dôsledky rozdelenia Nemecka nemôže byť použitý ako odôvodnenie zlučiteľnosti pomoci, ktorej rozsah presahuje rozsah stanovený v nariadení č. 70/2001 o uplatňovaní článkov 87 a 88 Zmluvy o ES na štátnu pomoc malým a stredným podnikom, s článkom 87 ods. 3 ES.

(pozri body 78, 79)

6. Získanie nových trhov, ako aj úsilie na zotrvaní na trhu sú súčasťou obvyklej stratégie každého podniku, ktorý chce zostať trvalo prítomný na trhu. Na účel umožnenia tejto trvalej a rozsiahlej prítomnosti sú nevyhnutné výdavky a štátna pomoc udelená na tento účel nevyhnutne znižuje bežné výdavky malých a stredných podnikov. Tieto príspevky teda patria do kategórie prevádzkovej pomoci nezlučiteľnej so spoločným trhom.

(pozri body 102, 105)

ROZSUDOK VŠEOBECNÉHO SÚDU (štvrtá rozšírená komora)

zo 14. júla 2011 (*)

Vo veci T‑357/02 RENV,

Freistaat Sachsen (Nemecko), v zastúpení: T. Lübbig, advokát,

žalobca,

proti

Európskej komisii, v zastúpení: K. Gross, V. Kreuschitz a T. Maxian Rusche, splnomocnení zástupcovia,

žalovanej,

ktorej predmetom je návrh na zrušenie článku 2 druhého odseku a článkov 3 a 4 rozhodnutia Komisie 2003/226/ES z 24. septembra 2002 o programe pomoci, ktorú plánuje vykonať Nemecko – „Program pre malé a stredné podniky – Zlepšenie výkonov saských podnikov“ – Podprogramy 1 (Koučing), 4 (Účasť na veľtrhoch a výstavách), 5 (Spolupráca) a 7 (Podpora dizajnu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 91, 2003, s. 13),

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora),

v zložení: predseda komory O. Czúcz, sudcovia E. Cremona, I. Labucka (spravodajkyňa), S. Frimodt Nielsen a K. O’Higgins,

tajomník: C. Heeren, referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní z 30. júna 2010,

vyhlásil tento

Rozsudok

Okolnosti predchádzajúce sporu

1 V rámci programu Ministerstva hospodárstva a práce spolkovej krajiny Sasko smerujúceho k zlepšeniu výkonov malých a stredných podnikov na území tejto spolkovej krajiny sú osobám vykonávajúcim slobodné povolanie, ako aj malým a stredným podnikom, ktoré tu majú sídlo alebo sú usadené, poskytované nenávratné dotácie na projekty v prospech hospodárskeho rozvoja. Tieto dotácie sú upravené schémou pomoci, ktorá bola prvýkrát Komisii Európskych spoločenstiev oznámená v priebehu roku 1992, bola Komisiou povolená a niekoľkokrát bola predĺžená po tom, čo boli udelené nové povolenia. Táto pomoc smeruje k zlepšeniu výrobných a konkurenčných schopností malých a stredných podnikov.

2 Listom z 29. decembra 2000 doručeným Komisii 3. januára 2001 oznámila Spolková republika Nemecko nové znenie schémy pomoci.

3 Dňa 12. januára 2001 Komisia prijala nariadenie (ES) č. 70/2001 z 12. januára 2001 o uplatňovaní článkov 87 [ES] a 88 Zmluvy [ES] na štátnu pomoc malým a stredným podnikom (Ú. v. ES L 10, s. 33; Mim. vyd. 08/002, s. 141, ďalej len „nariadenie o oslobodení MSP“), ktoré sa stalo účinným 2. februára 2001. Od svojho nadobudnutia účinnosti nariadenie o oslobodení MSP zrušilo a nahradilo zásady Spoločenstva o štátnej pomoci malým a stredným podnikom [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES C 213, 1996, s. 4). Stanovuje kritériá, ktoré musia individuálna pomoc a schémy pomoci malým a stredným podnikom spĺňať, aby boli zlučiteľné so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 ES, a tú pomoc, ktorá ich spĺňa, oslobodzuje od oznamovacej povinnosti stanovenej v článku 88 ods. 3 ES. V jeho odôvodnení č. 4 sa uvádza, že „toto nariadenie nemá vplyv na možnosť členských štátov oznámiť pomoc malým a stredným podnikom. Takéto oznámenia posúdi Komisia najmä podľa kritérií stanovených v tomto nariadení. Zásady o štátnej pomoci pre malé a stredné podniky by sa mali zrušiť odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, lebo ich obsah je nahradený týmto nariadením.“

4 Okrem toho v odôvodnení č. 16 nariadenia o oslobodení MSP sa uvádza, že „s ohľadom na dohodu Svetovej obchodnej organizácie (WTO) o dotáciách a vyrovnávacích opatreniach nemalo by toto nariadenie oslobodiť podporu vývozu alebo podporu zvýhodňujúcu domáce výrobky pred výrobkami z dovozu. Pomoc týkajúca sa nákladov spojených s účasťou na veľtrhoch, so štúdiom alebo poradenskými službami potrebnými na zavedenie nového alebo jestvujúceho výrobku na nový trh sa spravidla nepovažuje za exportnú pomoc.“

5 Listom z 5. februára 2001 sa Komisia informovala u nemeckých orgánov o uplatňovaní nariadenia o oslobodení MSP a oznámila im, že predmetná schéma pomoci nebude posúdená v zrýchlenom konaní.

6 V priebehu decembra 2001 začala Komisia konanie vo veci formálneho zisťovania týkajúce sa niektorých opatrení stanovených oznámenou schémou pomoci, konkrétne opatrení stanovených v podprogramoch „Koučing“, „Účasť na veľtrhoch a výstavách“, „Spolupráca“ a „Podpora dizajnu“ (ďalej spoločne len „štyri predmetné podprogramy“). Naopak, Komisia sa nerozhodla vzniesť námietky voči iným oznámeným opatreniam.

7 Komisia po posúdení prijala 24. septembra 2002 rozhodnutie 2003/226/ES o programe pomoci, ktorú plánuje vykonať Nemecko – „Program pre malé a stredné podniky – Zlepšenie výkonov saských podnikov“ – Podprogramy 1 (Koučing), 4 (Účasť na veľtrhoch a výstavách), 5 (Spolupráca) a 7 (Podpora dizajnu) [neoficiálny preklad] (Ú. v. EÚ L 91, 2003, s. 13, ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Po prvé zastávala názor, že opatrenia uvádzané v štyroch predmetných podprogramoch predstavovali štátnu pomoc. Ďalej spresnila, že aby bola pomoc zlučiteľná so spoločným trhom, musí patriť do pôsobnosti nariadenia o oslobodení MSP a dodržiavať hranice rozsahu stanovené týmto textom, s výnimkou prevádzkovej pomoci stanovenej v podprograme „Spolupráca“, ktorú považovala za nezlučiteľnú so spoločným trhom.

8 Svojím rozsudkom z 3. mája 2007, Freistaat Sachsen/Komisia (T‑357/02, Zb. s. II‑1261), Súd prvého stupňa vyhovel žalobe žalobcu, Freistaat Sachsen, smerujúcej k zrušeniu viacerých ustanovení napadnutého rozhodnutia (článok 2 druhý odsek a články 3 a 4).

9 V nadväznosti na odvolanie Komisie Súdny dvor svojím rozsudkom z 11. decembra 2008, Komisia/Freistaat Sachsen (C‑334/07 P, Zb. s. I‑9465), zrušil rozsudok Súdu prvého stupňa a vrátil mu vec na ďalšie konanie.

Konanie a návrhy účastníkov konania po vrátení veci na ďalšie konanie

10 Vec bola pridelená štvrtej rozšírenej komore Všeobecného súdu.

11 V súlade s článkom 119 ods. 1 písm. a) a b) Rokovacieho poriadku Všeobecného súdu žalobca a Komisia predložili písomné pripomienky.

12 Na základe správy sudcu spravodajcu Všeobecný súd rozhodol o otvorení ústnej časti konania a v rámci opatrení na zabezpečenie priebehu konania upravených v článku 64 rokovacieho poriadku vyzval účastníkov konania, aby písomne odpovedali na viaceré otázky. Účastníci konania tejto požiadavke vyhoveli v stanovenej lehote.

13 Prednesy účastníkov konania a ich odpovede na otázky, ktoré im Všeobecný súd položil, boli vypočuté na pojednávaní 30. júna 2010.

14 Žalobca navrhuje, aby Všeobecný súd zrušil napadnuté rozhodnutie.

15 Komisia navrhuje, aby Všeobecný súd zamietol žalobu ako nedôvodnú.

16 Vo svojich pripomienkach po vrátení veci na nové konanie sa účastníci konania nevyjadrili k otázke trov konania. V ich písomných podaniach v prvostupňovom konaní žalobca navrhoval, aby Všeobecný súd zaviazal Komisiu na náhradu trov konania a Komisia navrhovala, aby Všeobecný súd zaviazal na náhradu trov konania žalobcu.

Žalobné dôvody a tvrdenia účastníkov konania

17 Na podporu svojej žaloby žalobca pôvodne uvádzal päť žalobných dôvodov, ktoré sú založené:

– prvý na procesnom nedostatku napadnutého rozhodnutia vyplývajúcom z toho, že Komisia na predmetný program pomoci neuplatnila zrýchlené povoľovacie konanie,

– druhý na hmotnoprávnom nedostatku napadnutého rozhodnutia vyplývajúcom z toho, že na prejednávanú vec sa nemalo uplatniť nariadenie o oslobodení MSP,

– tretí na tom, že predmetný program pomoci sa mohol povoliť podľa pravidiel Spoločenstva pre malé a stredné podniky,

– štvrtý na tom, že Komisia pri preskúmaní predmetnej schémy pomoci nevyužila svoju právomoc voľnej úvahy, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia,

– piaty na tom, že Komisia nepreukázala, že hospodárska súťaž bola predmetnou schémou pomoci skutočne alebo potenciálne narušená, a takisto na porušení povinnosti odôvodnenia.

18 Svojím rozsudkom Freistaat Sachsen/Komisia Súd prvého stupňa zamietol prvý žalobný dôvod, vyhovel druhému žalobnému dôvodu a rozhodol, že nebolo potrebné skúmať zostávajúce tri žalobné dôvody.

19 Vo svojom už citovanom rozsudku Komisia/Freistaat Sachsen Súdny dvor prijal záver, že keďže žalobný dôvod založený na tom, že uplatňovanie nariadenia o oslobodení MSP na napadnuté rozhodnutie je retroaktívne, nebol dôvodný, treba sa vysloviť iba k štvrtému a piatemu žalobnému dôvodu, ktoré uvádzal žalobca pred Súdom prvého stupňa. Súdny dvor v dôsledku toho vrátil vec Všeobecnému súdu, aby tento súd rozhodol o predmetných dvoch zostávajúcich žalobných dôvodoch.

20 Keďže piaty žalobný dôvod sa týka kvalifikácie predmetných opatrení ako štátnej pomoci a štvrtý žalobný dôvod sa týka zlučiteľnosti opatrení kvalifikovaných ako štátna pomoc so spoločným trhom, piaty žalobný dôvod bude preskúmaný pred štvrtým žalobným dôvodom.

Právny stav

O piatom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia nepreukázala, že hospodárska súťaž bola predmetnou schémou pomoci skutočne alebo potenciálne narušená, a takisto na porušení povinnosti odôvodnenia

Tvrdenia účastníkov konania

21 Žalobca poznamenáva, že Komisia mala v súlade s článkom 87 ods. 1 ES preukázať v čom v prejednávanej veci spočíva narušenie hospodárskej súťaže. Žiadna informácia v napadnutom rozhodnutí neumožňuje prijať záver o schopnosti predmetnej schémy pomoci narušiť hospodársku súťaž za okolností prejednávanej veci alebo s určitosťou konštatovať, že prvky takéhoto narušenia sú splnené. Komisia uviedla iba to, že oznámené opatrenia sú ako pomoc spôsobilé narušiť hospodársku súťaž (odôvodnenie č. 52 napadnutého rozhodnutia) a že pomoc vyššia než 50 % by mala za dôsledok „neprimerané narušenie hospodárskej súťaže“ [neoficiálny preklad] (odôvodnenie č. 60 napadnutého rozhodnutia). Na podporu tohto tvrdenia poukazuje na rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. novembra 2008, Hotel Cipriani a i./Komisia (T‑254/00, T‑270/00 a T‑277/00, Zb. s. II‑3269), a najmä na jeho bod 230, ktorý spresňuje, že „pokiaľ ide o schémy multisektorálnej pomoci, z judikatúry vyplýva, že Komisia sa môže obmedziť na skúmanie povahy predmetného programu na posúdenie toho, či tento program z dôvodu súm alebo vysokého percentuálneho podielu pomoci, uvádzanej povahy investícií alebo iných záväzkov, ktoré tento program stanovuje, zabezpečuje zjavnú výhodu príjemcom oproti ich konkurentom a či je takej povahy, že ho využívajú najmä podniky, ktoré sa zúčastňujú na obchode medzi členskými štátmi“.

22 Podľa žalobcu Komisia tvrdí, že povinnosť znášať polovicu nákladov podporuje efektívnosť a rentabilitu pomoci, aby z toho vyvodzovala, že podmienky obchodovania budú za prítomnosti vyššieho rozsahu pomoci narušené (odôvodnenia č. 60, 67 a 71 napadnutého rozhodnutia). Takéto tvrdenie založené na strope pomoci vo výške 50 % by mohlo byť prebraté na akýkoľvek strop pomoci, a teda nemôže nasvedčovať záverom Komisie.

23 Zakladajúc toto tvrdenie na nariadení o oslobodení MSP Komisia opomenula dostatočne preukázať existenciu narušenia hospodárskej súťaže, hoci podľa judikatúry Súdneho dvora takýto dôkaz je nielen potrebný z dôvodu požiadavky odôvodnenia v zmysle článku 253 ES, ale predstavuje aj uplatnenie kritérií článku 87 ods. 1 ES.

24 Nedostatočné odôvodnenia Komisie týkajúce sa kritéria narušenej hospodárskej súťaže okrem toho predstavujú porušenie článku 253 ES, čo odôvodňuje zrušenie napadnutého rozhodnutia.

25 Komisia spochybňuje tvrdenia uvádzané žalobcom.

Posúdenie Všeobecným súdom

26 V rámci tohto žalobného dôvodu žalobca uvádza dve úzko spojené tvrdenia. Na jednej strane Komisia údajne nedostatočne odôvodnila svoj záver, podľa ktorého bola hospodárska súťaž predmetnou schémou pomoci skutočne alebo potenciálne narušená, a na druhej strane odôvodnenie uvádzané v napadnutom rozhodnutí (najmä v odôvodnení č. 52) neumožňuje prijať tento záver.

27 Po prvé, pokiaľ ide o otázku, či je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, pokiaľ ide o prvky predstavujúce štátnu pomoc, postačujúce, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry odôvodnenie požadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá prijala rozhodnutie, umožňujúce dotknutým subjektom spoznať dôvody prijatého opatrenia a príslušnému súdu vykonávať jeho preskúmanie. Požiadavka odôvodnenia musí byť posudzovaná v závislosti od okolností prípadu, najmä v závislosti od obsahu aktu, povahy uvádzaných dôvodov a záujmu, ktorý na jeho objasnení môžu mať osoby, ktorým je akt určený, alebo iné osoby, ktorých sa akt priamo a osobne týka. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie vymedzovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, pretože odpoveď na otázku, či odôvodnenie aktu zodpovedá požiadavkám článku 253 ES, sa musí posudzovať nielen vzhľadom na text aktu, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych pravidiel upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok Súdu prvého stupňa z 22. októbra 2008, TV 2/Danmark a i./Komisia, T‑309/04, T‑317/04, T‑329/04 a T‑336/04, Zb. s. II‑2935, bod 178 a citovaná judikatúra).

28 Je však nutné konštatovať, že Komisia v odôvodnení č. 52 napadnutého rozhodnutia dodala:

„Štyri podprogramy… patria pod ustanovenie článku 87 ods. 1 [ES…] z nasledujúcich dôvodov: stanovujú udelenie pomoci zo štátnych prostriedkov, podnikom, ktoré vyrábajú tovary alebo poskytujú služby, ktoré sú predmetom obchodovania medzi členskými štátmi, a táto pomoc umožňuje príjemcom zlepšiť svoju celkovú finančnú situáciu a ich pozíciu na trhu. Treba konštatovať, že predmetné opatrenia môžu narušiť hospodársku súťaž, a teda ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Nemecko nevyvrátilo toto konštatovanie.“ [neoficiálny preklad]

29 Vyššie uvedené odôvodnenie si vyžaduje súčasné splnenie všetkých prvkov, ktoré v prejednávanej veci predstavujú štátnu pomoc a najmä vyvodzuje existenciu narušenia hospodárskej súťaže zo skutočnosti, že podniky, ktoré sú príjemcami pomoci, „vyrábajú tovary alebo poskytujú služby, ktoré sú predmetom obchodovania medzi členskými štátmi, a [že] táto pomoc umožňuje príjemcom zlepšiť svoju celkovú finančnú situáciu a ich pozíciu na trhu“ [neoficiálny preklad].

30 Po druhé, pokiaľ ide o otázku, či Komisia správne v prejednávanej veci konštatovala existenciu obmedzenia hospodárskej súťaže, treba pripomenúť judikatúru, podľa ktorej na účely kvalifikovania vnútroštátneho opatrenia ako štátnej pomoci sa nemusí zistiť skutočný dosah pomoci na obchod medzi členskými štátmi a skutočné narušenie hospodárskej súťaže, ale len preskúmať, či uvedená pomoc môže tento obchod ovplyvniť a narušiť hospodársku súťaž (rozsudok Súdneho dvora z 30. apríla 2009, Komisia/Taliansko a Wam, C‑494/06 P, Zb. s. I‑3639, bod 50).

31 Konkrétnejšie, v prípade programu pomoci, ako je program v prejednávanej veci, sa Komisia môže obmedziť na skúmanie povahy predmetného programu na posúdenie toho, či tento program z dôvodu súm alebo vysokého percentuálneho podielu pomoci, uvádzanej povahy investícií alebo iných podrobností, ktoré tento program stanovuje, zabezpečuje zjavnú výhodu príjemcom oproti ich konkurentom a či je takej povahy, že ho využívajú najmä podniky, ktoré sa zúčastňujú na obchode medzi členskými štátmi (rozsudok Súdneho dvora zo 14. októbra 1987, Nemecko/Komisia, 248/84, Zb. s. 4013, bod 18).

32 Podľa odôvodnenia č. 52 napadnutého rozhodnutia v spojení s bodom 2 „Opis pomoci“ [neoficiálny preklad] a bodom 3 „Dôvody začatia konania“ [neoficiálny preklad] sa rozsah zamýšľanej pomoci pohyboval od 50 do 80 %, podľa podprogramu a podľa oblasti, kde sa nachádzal podnik – príjemca pomoci. Podľa článku 5 nariadenia o oslobodení MSP je ale pomoc malým a stredným podnikom zlučiteľná so spoločným trhom, ak nepresahuje 50 % nákladov prijatých služieb. Je teda zrejmé, že pomoc v takom rozsahu môže narušiť hospodársku súťaž v rámci Spoločenstva.

33 S ohľadom na vyššie uvedené je potrebné zamietnuť tento žalobný dôvod v celom jeho rozsahu.

O štvrtom žalobnom dôvode založenom na tom, že Komisia pri preskúmaní predmetnej schémy pomoci nevyužila svoju právomoc voľnej úvahy, ako aj na porušení povinnosti odôvodnenia

34 Tento žalobný dôvod sa delí na päť častí. Prvou časťou žalobca uvádza, že napadnuté rozhodnutie obsahuje chybu v tom, že Komisia sa obmedzila na posúdenie zlučiteľnosti predmetnej schémy pomoci vo vzťahu ku kritériám posúdenia definovaným v nariadení o oslobodení MSP. Druhou, treťou, štvrtou a piatou časťou žalobca Komisii vytýka, že nesprávne posúdila štyri predmetné podprogramy, čím zároveň porušila povinnosť odôvodnenia, ktorá jej bola uložená.

O prvej časti založenej na posúdení zlučiteľnosti predmetnej schémy pomoci iba vzhľadom na nariadenie o oslobodení MSP

– Tvrdenia účastníkov konania

35 Žalobca uvádza, že Komisia sa nemôže vzdať výkonu svojej právomoci posúdenia. Bez napádania rozsahu právomoci posúdenia Komisie, pokiaľ ide o preskúmanie zlučiteľnosti schém pomoci, ktoré sú jej oznámené členským štátom, so spoločným trhom, žalobca uvádza, že toto preskúmanie zostáva podriadené určitým obmedzeniam, medzi ktorými v prvom rade figuruje povinnosť vykonania tejto právomoci. Na podporu svojej argumentácie sa žalobca dovoláva pojmu nevykonania právomoci voľnej úvahy, ktoré v nemeckom práve existuje pod výrazmi „Ermessenausfall“ alebo „Ermessensnichtgebrauch“, čo predstavuje nezákonnosť, rovnako ako v rakúskom práve. Vo Francúzsku takáto situácia zodpovedá pojmu „excès du pouvoir négatif“, zatiaľ čo v common law nevykonanie právomoci posúdenia orgánom, ktorý z dôvodu, že sa považuje za viazaný svojou praxou alebo usmerneniami, nepreskúma každý osobitný prípad, patrí do doktríny ultra vires. Povinnosť vykonať svoju právomoc posúdenia sa nevyčerpáva prijatím ustanovení stanovujúcich pre Komisiu pravidlá.

36 V prejednávanej veci žalobca Komisii vytýka, že rôzne opatrenia pomoci skúmala iba vzhľadom na kritériá nariadenia o oslobodení MSP, akoby toto nariadenie vyčerpávajúco upravovalo všetky schémy pomoci v prospech malých a stredných podnikov. Keďže Komisia považovala úroveň rozsahu pomoci podprogramov za veľmi vysokú, obmedzila sa na zopakovanie ustanovení nariadenia o oslobodení MSP namiesto vykonania svojej vlastnej právomoci posúdenia. Sprísnila teda podmienky uplatniteľné na pomoc MSP stanoviac pre nahraditeľné náklady strop 50 % odkloniac sa zároveň od svojej rozhodovacej praxe. Komisia vychádzala výlučne zo všeobecných úvah nariadenia o oslobodení MSP bez prihliadnutia na osobitné okolnosti prípadu, čím neuplatnila svoju právomoc posúdenia.

37 Žalobca v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z odôvodnenia č. 4 nariadenia o oslobodení MSP vyplýva, že toto nariadenie nemá za cieľ upraviť pomoc malým a stredným podnikom vyčerpávajúcim spôsobom. Účelom tohto nariadenia teda nie je obmedziť rozsah posúdenia Komisie a zakonzervovať kritériá uplatniteľné na tieto opatrenia pomoci. Nariadenie o oslobodení MSP má za cieľ iba zjednodušiť a zefektívniť konanie o dozore nad týmito opatreniami.

38 Takýmto konaním sa Komisia dostala do rozporu so svojou rozhodovacou praxou týkajúcou sa prípadov, ktoré svojím predmetom patrili pod nariadenie o oslobodení MSP, na ktoré sa ale nevzťahovala výnimka stanovená v tomto nariadení. Z tejto praxe vyplýva, že Komisia sa veľmi často vyslovuje prostredníctvom individuálnych výnimiek a podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES k prípadom izolovaných situácií alebo k opatreniam pomoci, ktoré sa vymykajú nariadeniu o oslobodení MSP. V uvedených prípadoch Komisia potvrdila najmä to, niekedy dokonca výslovne, že preskúmanie z prípadu na prípad sa nemá obmedziť na preskúmanie podľa nariadenia o oslobodení MSP uplatňovaného analogicky, ale musí byť vykonané priamo na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

39 Žalobca tiež poznamenáva, že vzhľadom na osobitnú hospodársku situáciu Saska, niekdajšieho územia Nemeckej demokratickej republiky, Komisia mala preskúmať opatrenia pomoci odchýliac sa od podmienok definovaných v nariadení o oslobodení MSP alebo aspoň vysvetliť, prečo sa jej preskúmanie neodchýlilo od týchto podmienok. Na margo toho žalobca Komisii vytýka, že opomenula zaujať stanovisko k dôvodom podrobne predneseným počas správneho konania.

40 V dôsledku toho mala Komisia povoliť oznámenú schému pomoci, pričom by ju preskúmala priamo vzhľadom na kritériá definované v článku 87 ods. 3 ES.

41 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

– Posúdenie Všeobecným súdom

42 Na úvod treba zdôrazniť, že predmetom nariadenia o oslobodení MSP je deklarovať všetky individuálne pomoci a schémy pomoci v prospech malých a stredných podnikov, ktoré zodpovedajú podmienkam definovaným týmto nariadením, za zlučiteľné so spoločným trhom vzhľadom na článok 87 ods. 3 ES, a tak ich zbaviť povinnosti oznámenia stanovenej v článku 88 ods. 3 ES. To neznamená, že žiadna iná pomoc v prospech malých a stredných podnikov nemôže byť vyhlásená za zlučiteľnú so spoločným trhom po preskúmaní vykonanom Komisiou vo vzťahu ku kritériám definovaným článkom 87 ods. 3 ES po oznámení, ktoré vykonal členský štát podľa článku 88 ods. 3 ES.

43 Táto možnosť je výslovne pripomenutá v odôvodnení č. 4 nariadenia o oslobodení MSP, podľa ktorého „toto nariadenie nemá vplyv na možnosť členských štátov oznámiť pomoc malým a stredným podnikom“ a „[t]akéto oznámenia posúdi Komisia najmä podľa kritérií stanovených v tomto nariadení“. Použitie príslovky „najmä“ jasne ukazuje, že kritériá definované v nariadení o oslobodení MSP nie sú jedinými kritériami, vo vzťahu ku ktorým môže Komisia skúmať projekty pomoci, ktoré sú jej oznámené, čo navyše potvrdzuje anglické znenie (in particular) a nemecké znenie (in erster Linie) tohto odôvodnenia.

44 Treba takisto poznamenať, že hoci Komisia môže stanoviť všeobecné pravidlá upravujúce výkon právomoci posúdenia, ktorá je jej zverená článkom 87 ods. 3 ES, nemôže sa úplne vzdať uvedenej právomoci posúdenia, keď posudzuje špecifický prípad, najmä pokiaľ ide o prípad, ktorý výslovne neupravila, respektíve opomenula upraviť v uvedených všeobecných vykonávacích pravidlách. Táto právomoc posúdenia sa teda nevyčerpáva prijatím takýchto všeobecných pravidiel a v zásade neexistuje prekážka pre prípadné individuálne posúdenie mimo rámca uvedených pravidiel, avšak pod podmienkou, že Komisia rešpektuje nadradené právne predpisy, ako sú pravidlá Zmluvy, ako aj všeobecné zásady práva Spoločenstva (rozsudok Súdu prvého stupňa z 20. septembra 2007, Fachvereinigung Mineralfaserindustrie/Komisia, T‑375/03, neuverejnený v Zbierke, bod 141).

45 V dôsledku toho v nadväznosti na oznámenie predmetných opatrení pomoci Spolkovou republikou Nemecko mala Komisia povinnosť preskúmať zlučiteľnosť týchto opatrení so spoločným trhom vykonávajúc pri tom právomoc posúdenia, ktorá jej je zverená Zmluvou.

46 V tejto súvislosti treba konštatovať, že Komisia vykonávala túto právomoc posúdenia v rámci napadnutého rozhodnutia, najmä keď skúmala zlučiteľnosť podprogramu „Koučing“ so spoločným trhom vo vzťahu ku kritériám definovaným v nariadení o oslobodení MSP, ako aj na základe článku 87 ods. 3 písm. a) a c) ES (odôvodnenia č. 57 až 65 napadnutého rozhodnutia).

47 Táto analýza, ktorá vychádzala zo skúseností Komisie v tejto oblasti v čase, keď bolo prijaté napadnuté rozhodnutie, teda v septembri 2002, nemôže byť spochybnená z dôvodu, že Komisia mohla následne prijať rozhodnutia zohľadňujúce iné kritériá, než sú kritériá uvedené v napadnutom rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o oznámené pomoci, ktoré nepatria do pôsobnosti nariadenia o oslobodení MSP.

48 Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže tvrdiť, že Komisia v prejednávanej veci odmietla použiť svoju právomoc posúdenia, aby preskúmala rôzne tvrdenia, ktoré jej mohli byť predložené v správnom konaní s cieľom preukázať zlučiteľnosť rozličných opatrení pomoci so spoločným trhom. Tvrdenia týkajúce sa výsledku tohto preskúmania a odôvodnenia uvedeného v tejto súvislosti budú preskúmané v rámci iných častí tohto žalobného dôvodu.

49 V dôsledku toho treba zamietnuť prvú časť štvrtého žalobného dôvodu.

O druhej časti založenej na nesprávnom posúdení podprogramu „Koučing“ a porušení povinnosti odôvodnenia

– Tvrdenia účastníkov konania

50 Žalobca Komisii vytýka, že podprogram „Koučing“ považovala za nezlučiteľný so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 písm. c) ES z dôvodu, že strop pomoci pre malé podniky bol stanovený na 65 %, bez toho, aby pristúpila k akémukoľvek posúdeniu osobitostí existujúcich v Sasku a oznámenej schémy pomoci. Komisia tiež nevysvetlila, ako by zaviazanie podnikov niesť polovicu nákladov zvýšilo efektívnosť a rentabilitu oznámenej schémy. Žalobca uvádza, že ešte deväť mesiacov pred oznámením sporného systému pomoci Komisia povolila podobné opatrenia prijaté spolkovou krajinou Durínsko na základe programu „Richtlinien des Freistaates Thüringen zur einzelbetrieblichen Technologieförderung“ (Ú. v. ES C 266, 2000, s. 4). Uplatňovanie jej právomoci posúdenia predpokladá, že Komisia podrobne vysvetlí, aké nové skúsenosti ju viedli k zmene jej rozhodovacej praxe. Hoci Komisia mala použiť svoju širokú právomoc posúdenia overujúc, či môže byť povolený strop pomoci dosahujúci 65 %, zamietla túto možnosť okamžite iba z toho dôvodu, že rozsah prevyšujúci 50 % prekračoval sumu potrebnú na podnietenie podnikov do vynakladania výdavkov na „koučing“.

51 Žalobca zastáva názor, že strop pomoci 50 % stanovený v článku 5 nariadenia o oslobodení MSP neupravuje pomoc na poradenstvo pre malé a stredné podniky vyčerpávajúco a že podľa odôvodnenia č. 11 uvedeného nariadenia malé a stredné podniky nemôžu podliehať rovnakým kritériám. Hoci článok 5 písm. a) nariadenia o oslobodení MSP uvádza rozsah pomoci pre stredné podniky 50 %, vyššie náhrady by pre malé podniky Komisia mala povoliť na základe uplatnenia svojej právomoci posúdenia. Uvádzajúc, že odôvodnenie č. 11 odkazuje výlučne na osobitnú situáciu udelenia investičnej pomoci mimo regiónov, ktorým bola udelená pomoc, Komisia nevysvetľuje, prečo by nemali existovať možnosti rozlíšenia medzi malými a strednými podnikmi, pokiaľ ide o služby externých poradcov.

52 Podľa žalobcu Komisia tým, že zastávala názor, že finančné bremeno zaťažujúce podniky je malé, ignorovala skutočnosť, že veľký počet saských podnikov disponuje iba veľmi obmedzeným kapitálom a má ťažkosti s dohadovaním úverov, čo uznala samotná Komisia.

53 Žalobca zastáva názor, že okolnosť, že Komisia nezohľadnila skutočnosť, že pomoc, ktorá môže byť schválená prostredníctvom spornej schémy pomoci, sa, pokiaľ ide o jej výšku, obmedzuje na 400, resp. 500 eur za deň práce nových podnikov, mohla uľahčiť „mylné udelenie“ určitej pomoci. Napadnuté rozhodnutie tak podnecuje využitie nákladnej pomoci namiesto umožnenia diferencovanejšieho prístupu, ktorý by povoľoval predmetný program.

54 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

– Posúdenie Všeobecným súdom

55 Touto časťou žalobného dôvodu žalobca Komisii v podstate vytýka, že nepristúpila k posúdeniu predmetného programu napriek početným údajom predloženým v tejto súvislosti. Na úvod treba poznamenať, že takéto posúdenie musí nevyhnutne vychádzať zo skutočností, hospodárskych analýz a dôkazov predložených žalobcom v štádiu správneho konania pred prijatím napadnutého rozhodnutia. Okrem toho podľa ustálenej judikatúry sa preskúmanie komplexných hospodárskych posúdení vykonaných Komisiou, o aké ide v prejednávanej veci, súdmi Spoločenstva musí nevyhnutne obmedziť iba na overenie dodržiavania procesných pravidiel a pravidiel odôvodnenia, ako aj na vecnú správnosť skutkového stavu, na neexistenciu zjavne nesprávneho posúdenia skutkového stavu a na zneužitie právomoci (rozsudok Súdneho dvora zo 7. januára 2004, Aalborg Portland a i./Komisia, C‑204/00 P, C‑205/00 P, C‑211/00 P, C‑213/00 P, C‑217/00 P a C‑219/00 P, Zb. s. I‑123, bod 279, a rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2009, GlaxoSmithKline Services/Komisia, C‑501/06 P, C‑513/06 P, C‑515/06 P a C‑519/06 P, Zb. s. I‑9291, bod 85).

56 Pokiaľ ide o nedostatok odôvodnenia, rovnako uvádzaný žalobcom, treba pripomenúť, že ako už bolo uvedené v bode 27 vyššie, odôvodnenie požadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené charakteru sporného aktu a musia z neho vyplývať úvahy inštitúcie. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, a musí byť posúdené nielen vzhľadom na jeho znenie, ale tiež na jeho kontext, ako aj na súhrn právnych predpisov upravujúcich dotknutú oblasť (pozri rozsudok TV 2/Danmark a i./Komisia, už citovaný, bod 178 a citovanú judikatúru).

57 V prejednávanej veci bolo v odôvodnení č. 35 napadnutého rozhodnutia poznamenané, že Komisia preskúmala podprogram „Koučing“, keďže stanovil pre malé podniky oblasti, ktoré čelia osobitným problémom, maximálny rozsah pomoci na 65 %, hoci nariadenie o oslobodení MSP stanovuje maximálny rozsah 50 % hrubých nákladov [článok 5 písm. a) uvedeného nariadenia].

58 Pripomienky uvádzané Spolkovou republikou Nemecko sú podrobne analyzované v odôvodneniach č. 57 až 65 napadnutého rozhodnutia. Komisia tam poznamenáva, že podprogram bol analyzovaný nielen vo vzťahu k jeho zlučiteľnosti s nariadením o oslobodení MSP, ale aj na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Pri tejto analýze Komisia konštatovala, že podľa jej skúseností rozsah pomoci vyšší než 50 % prevyšuje sumu potrebnú na to, aby podnik vykonal predmetné výdavky, a že jednotná sadzba vyhovuje pre všetky malé a stredné podniky bez ohľadu na to, či ide o malé podniky, alebo stredné podniky a či sa nachádzajú v oblastiach, kde sa poskytuje pomoc, alebo nie. Komisia poznamenáva, že na rozdiel od pomoci na investície, „koučing“ nemá ani priamy, ani trvalý vplyv na regionálny rozvoj alebo na vytváranie pracovných miest, takže v oblastiach, kde sa poskytuje pomoc, nie je potrebné povoliť vyšší rozsah pomoci. V každom prípade Komisia uvádza, že rozlišovanie medzi malými a strednými podnikmi je možné v medziach rozsahu stanoveného nariadením o oslobodení MSP.

59 Tieto úvahy Komisie odrážajú jasne jej odôvodnenie, a teda spĺňajú kritériá ustálenej judikatúry týkajúce sa povinnosti odôvodnenia pripomenutej v bode 27 vyššie.

60 Pokiaľ ide o príklad týkajúci sa povolenej pomoci pre spolkovú krajinu Durínsko, treba zobrať do úvahy upresnenie poskytnuté zo strany Komisie, pokiaľ ide o čas, ktorý uplynul (30 mesiacov) medzi prijatím oboch predmetných rozhodnutí. Okrem toho Komisia správne uvádza, že oba prípady nie sú porovnateľné vzhľadom na skutočnosť, že pri povolenom opatrení pomoci nejde o „koučing“, a najmä vzhľadom na skutočnosť, že nariadenie o oslobodení MSP obsahujúce kritériá posúdenia uplatňované v napadnutom rozhodnutí ešte nebolo v čase prijatia rozhodnutia týkajúceho sa spolkovej krajiny Durínsko platné.

61 Pokiaľ ide o výklad, ktorý žalobca prisudzuje článku 5 písm. a) nariadenia o oslobodení MSP v spojení s jeho odôvodnením č. 11, treba konštatovať, že nič v znení uvedeného odôvodnenia nenaznačuje, že s cieľom zabezpečiť rozdiel v zaobchádzaní medzi malými a strednými podnikmi bolo potrebné alebo prípustné prekročiť rozsah pomoci stanovený nariadením o oslobodení MSP. Ako správne uvádza Komisia, rozlíšenie medzi malými a strednými podnikmi je možné bez prekročenia hranice 50 %, ak len malé podniky dostanú pomoc v takom rozsahu. V každom prípade, keďže, ako bolo konštatované v bode 48 vyššie, Komisia nezaložila svoje posúdenie iba na nariadení o oslobodení MSP, toto tvrdenie žalobcu musí byť zamietnuté ako irelevantné.

62 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého napadnuté rozhodnutie podnecuje do využitia nákladnejšej pomoci (pozri bod 53 vyššie), treba poznamenať, že toto tvrdenie je nielen ekonomicky nelogické, ale odporuje tiež tvrdeniu žalobcu, ktoré sa týka nedostatočnosti vlastných zdrojov malých a stredných saských podnikov. Podnik, ktorý trpí nedostatkom zdrojov, nebude vedený k tomu, aby si vybral medzi dvomi rovnako kvalitnými ponukami drahšiu službu, vzhľadom na skutočnosť, že bude povinný zaplatiť aspoň 50 % ceny.

63 V dôsledku toho treba konštatovať, že žalobca nepredložil dôkazy a skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať záver o tom, že predmetná pomoc, hoci zjavne prekračuje rozsah pomoci uvádzanej nariadením o oslobodení MSP, môže byť z dôvodu osobitných okolností považovaná za zlučiteľnú so spoločným trhom v zmysle článku 87 ods. 3 ES.

64 Komisia teda bez toho, aby sa dopustila zjavne nesprávneho posúdenia, konštatovala, že rozsah pomoci vyšší ako rozsah uvádzaný nariadením o oslobodení MSP nemôže byť považovaný za zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

65 Druhú časť štvrtého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť v celom jej rozsahu.

O tretej časti založenej na nesprávnom posúdení podprogramu „Účasť na veľtrhoch a výstavách“ a porušení povinnosti odôvodnenia

– Tvrdenia účastníkov konania

66 Žalobca vytýka Komisii, že podprogram „Účasť na veľtrhoch a výstavách“ v rozsahu, v akom stanovil, že na účasť na veľtrhu môže byť poskytnutá pomoc až trikrát, považovala za nezlučiteľný so spoločným trhom. Komisia tento záver založila na článku 5 písm. b) nariadenia o oslobodení MSP, ktorý stanovuje výnimku len na prvú účasť podniku na konkrétnom veľtrhu alebo výstave, takže opakovaná pomoc by bola nezlučiteľná so spoločným trhom.

67 Žalobca zastáva názor, že Komisia nijako neuplatnila svoju právomoc posúdenia, keďže sa nechala viesť ustanoveniami nariadenia o oslobodení MSP bez toho, že by akýmkoľvek spôsobom uviedla, čím bola opakovaná účasť na veľtrhoch a výstavách neprípustná, dokonca ani vo výnimočných prípadoch. Podľa žalobcu použitie formulácie „opätovné uplatnenie právomoci posúdenia by na tomto konštatovaní nič nezmenilo“ [neoficiálny preklad] v odôvodnení č. 67 napadnutého rozhodnutia preukazuje, že Komisia túto právomoc neuplatnila.

68 Žalobca tiež tvrdí, že Komisia vyložila pojem „blízkosť trhu“ nesprávnym spôsobom. Pokiaľ ide o štátnu pomoc na výskum a vývoj, Komisia určuje rozsah povolenej pomoci v závislosti od miery blízkosti trhu. V prípade vzdialenosti trhu môže byť prípustný 100 % rozsah pomoci. Odkaz na údajnú „blízkosť trhu“ účasťou na veľtrhoch a výstavách nestačí pre odôvodnenie obmedzenia pomoci na jednu účasť. Komisia sa mala na účely výkonu jej právomoci posúdenia z hľadiska týchto skutočností vysloviť k miere blízkosti trhu účasti na veľtrhoch a výstavách v rámci porovnania s ostatnými situáciami, ktoré viedli k poskytnutiu pomoci.

69 Obmedzenie pomoci na iba jednu účasť na veľtrhoch a výstavách tiež nie je odôvodnené z hospodárskeho hľadiska. Žalobca Komisii vytýka, že nezohľadnila predložené dôkazy preukazujúce, že iba jedna opakovaná účasť na tom istom veľtrhu alebo výstave mohla zvýšiť šance vystavovateľa na trhu, najmä v prípade, keď cieľom takej účasti bolo preniknúť na cudzie trhy. Malé a stredné saské podniky vo všeobecnosti nemajú kapitál potrebný na účasť na veľtrhu alebo výstave. Pomoc obmedzená na jednu účasť by teda nestačila na dosiahnutie cieľa pomoci sledovaného nariadením o oslobodení MSP, ktorým je prístup na potenciálne trhy (odôvodnenie č. 5). Z podnikov, ktoré sa zúčastnili na veľtrhoch a výstavách v rámci spoločných nemeckých stánkov, by sa bez pomoci nezúčastnilo 60 %. Potreba účasti saských podnikov na veľtrhoch a výstavách je tiež odôvodnená značne nižšou mierou vývozu, než je vnútroštátny priemer.

70 Z dôvodu prechodu od plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike museli podľa žalobcu saské podniky prekonať mnohé prekážky pri vstupe na trh. Podpora účasti malých a stredných podnikov na zahraničných veľtrhoch a výstavách teda z hľadiska hospodárskej politiky predstavuje zásadný cieľ schémy oznámenej pomoci, vďaka ktorému mohli mať podniky prístup na svetové trhy.

71 V napadnutom rozhodnutí Komisia neuviedla žiadne z tvrdení uvádzaných žalobcom a Spolkovou republikou Nemecko a nezohľadnila tiež osobitnú hospodársku situáciu Saska.

72 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

– Posúdenie Všeobecným súdom

73 Účastníci konania sa rozchádzajú v otázke financovania opakovanej účasti na veľtrhoch a výstavách. Žalobca poznamenáva, že Komisia neuplatnila svoju právomoc posúdenia, keď považovala financovanie takejto účasti až do tretej účasti, ako to predvída predmetný podprogram, za nezlučiteľné so spoločným trhom. Žalobca rovnako tvrdí, že Komisia neodôvodnila, prečo je opakované financovanie nezlučiteľné so spoločným trhom, dokonca ani v mimoriadnych prípadoch.

74 V tejto súvislosti treba poznamenať, že Komisia uplatila kritériá uvedené v nariadení o oslobodení MSP a dospela k názoru, že predmetný podprogram nebol v súlade s článkom 5 písm. b) nariadenia o oslobodení MSP a nemohol byť ani považovaný za zlučiteľný so spoločným trhom na základe článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

75 Žalobca odôvodnil potrebu pomoci náročnosťou prechodu k trhovej ekonomike v Sasku, ktoré sa odrážajú v nedostatku kapitálu potrebného pre malé a stredné podniky, ako aj v značne nižšej miere vývozu v porovnaní s vnútroštátnym priemerom. Cieľom opakovanej účasti na veľtrhoch a výstavách bolo preniknúť na zahraničné trhy.

76 Pokiaľ ide o tvrdenia spojené s prechodom na trhovú ekonomiku, treba konštatovať, že tie sa obmedzujú na všeobecné odkazy na ťažkú hospodársku situáciu v Sasku.

77 Treba tiež pripomenúť, že podobné tvrdenia boli vznesené v rámci mnohých sporov týkajúcich sa článku 87 ods. 2 písm. c) ES, pokiaľ ide o pomoc udelenú hospodárstvu niektorých regiónov Spolkovej republiky Nemecko postihnutých rozdelením Nemecka, v rozsahu, v akom je potrebná na vyrovnanie hospodárskych znevýhodnení spôsobených týmto rozdelením.

78 Súdny dvor podal úzky výklad tohto ustanovenia, spresňujúc, že „článok [87] ods. 2 písm. c) [ES] neumožňuje bez toho, aby bola porušená povaha tohto ustanovenia ako výnimky, ako aj jeho kontext a ciele, ktoré sleduje, plne kompenzovať hospodárske zaostávanie, hoci je nespochybniteľné, nových spolkových krajín“, a že „hospodárske znevýhodnenia spôsobené rozdelením Nemecka sú iba hospodárske znevýhodnenia spôsobené v niektorých nemeckých regiónoch izoláciou, ktorá bola vyvolaná zriadením fyzických hraníc, ako je prerušenie komunikácií či strata odbytísk v dôsledku prerušenia obchodných vzťahov medzi dvomi časťami nemeckého územia“ (rozsudok Súdneho dvora z 30. septembra 2003, Freistaat Sachsen a i./Komisia, C‑57/00 P a C‑61/00 P, Zb. s. I‑9975, body 23 a 42).

79 Keďže toto zvláštne ustanovenie Zmluvy sa vykladá reštriktívne, všeobecný odkaz na hospodárske dôsledky rozdelenia Nemecka nemôže byť použitý ako odôvodnenie zlučiteľnosti pomoci, ktorej rozsah presahuje rozsah stanovený v nariadení o oslobodení MSP, s článkom 87 ods. 3 ES.

80 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mala Komisia porovnať mieru blízkosti trhu veľtrhov a výstav sporných v prejednávanej veci a iných situácií vedúcich k poskytnutiu pomoci, treba uviesť, že také porovnanie nie je nevyhnutne nutné. Blízkosť trhu je objektívne a nie relatívne kritérium. V tejto súvislosti treba konštatovať, že veľtrhy a výstavy sú udalosťami obchodnej povahy, ktoré poskytujú nielen široký výber z tovarov a služieb, ale ktoré tiež často sprevádza rôznorodý propagačný program a ktoré ponúkajú početné služby verejnosti s cieľom prilákať veľký počet návštevníkov. Veľtrhy a výstavy sú preto úzko spojené s trhom, resp. prelínajú sa s ním.

81 Z toho vyplýva, že Komisia v napadnutom rozhodnutí správne kvalifikovala predmetné opatrenia ako opatrenia „zamerané na trh“.

82 Ako uvádza Komisia v odôvodnení č. 66 napadnutého rozhodnutia, príjemca pomoci po účasti na takej udalosti musí byť schopný prijať rozhodnutie s vedomím užitočnosti opakovanej účasti na svoje vlastné náklady.

83 Pokiaľ ide o tvrdenia žalobcu spojené s nižšou mierou vývozu, ako je vnútroštátny priemer, a potrebou získania medzinárodných trhov, treba pripomenúť, že hoci, ako je pripomenuté v odôvodnení č. 16 nariadenia o oslobodení MSP, toto nariadenie nevylučuje všeobecne podporu vývozu, náklady účasti na obchodných veľtrhoch obvykle nie sú považované za exportnú pomoc (pozri bod 4 vyššie). Predmetná pomoc je teda v zásade zlučiteľná s nariadením o oslobodení MSP. Napriek tomu, hoci je zrejmé, že malé a stredné podniky sa zúčastňujú na veľtrhoch s cieľom propagovať svoje výrobky, pričom táto účasť im umožňuje prípadne zvýšiť podiel vývozu, čo je v tomto kontexte možné, všeobecné odkazy na nízky podiel vývozu spolkovej krajiny Sasko nemôžu odôvodňovať vyšší rozsah pomoci, než je rozsah uvádzaný nariadením o oslobodení MSP.

84 V dôsledku toho Komisia správne konštatovala, že vyšší rozsah pomoci, než je uvedený nariadením o oslobodení MSP, nemôže byť považovaný za zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

85 Pokiaľ ide o povinnosť odôvodnenia, treba pripomenúť, že v odôvodneniach č. 66 a 67 napadnutého rozhodnutia Komisia uviedla, že predmetný podprogram nebol v súlade s článkom 5 písm. b) nariadenia o oslobodení MSP, podľa ktorého oslobodenie platí iba na prvú účasť podniku na veľtrhu alebo na výstave a celková pomoc nesmie presahovať 50 % nákladov. Toto obmedzenie vysvetľuje potrebou zabezpečiť podnecujúci účinok pomoci, keďže po prvej spoločne financovanej účasti je od malého alebo stredného podniku legitímne očakávať, že bude schopný posúdiť vhodnosť opakovanej účasti na svoje vlastné náklady. Komisia tiež vysvetľuje, že opatrenie zamerané na trh, ako je účasť na veľtrhu alebo na výstave, ktoré presahuje strop pomoci 50 %, nemôže byť podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES považované za zlučiteľné so spoločným trhom.

86 Tieto úvahy Komisie jasne odrážajú jej odôvodnenie a spĺňajú tak kritériá ustálenej judikatúry týkajúce sa povinnosti odôvodnenia uvádzanej v bode 27 vyššie.

87 Tretiu časť štvrtého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

O štvrtej časti založenej na nesprávnom posúdení podprogramu „Spolupráca“ a porušení povinnosti odôvodnenia

– Tvrdenia účastníkov konania

88 Žalobca vytýka Komisii, že sa domnievala, že podprogram „Spolupráca“ uvádza prevádzkovú pomoc, a teda musí byť preskúmaný vzhľadom na usmernenie o národnej regionálnej pomoci (Ú. v. ES C 74, 1998, s. 9; Mim. vyd. 08/001, s. 226, ďalej len „usmernenie“), požadujúc najmä, aby táto pomoc bola časovo obmedzená a degresívna.

89 V rozpore s tvrdeniami Komisie, propagačné opatrenia nepredstavujú prevádzkovú pomoc, pretože možné nahradenie nájomného za kancelárie pre spoluprácu alebo mzdy personálu nenahrádza prostriedky na činnosť a neznižuje tak celkovo bežné náklady. Podľa žalobcu uvádzané opatrenia subvencujú výlučne nové a dodatočné náklady spojené s vonkajšou spoluprácou podniku.

90 V tejto súvislosti žalobca zastáva názor, že Komisia konala v rozpore s jej obvyklou praxou, pretože už v programe oznámenom v roku 1992 bola pomoc na „personálne náklady, materiál a cestovné“ subjektu, ktorý mal zaviesť opatrenia a zriadiť spoločné prevádzky, nahradená „do primeranej výšky“.

91 Žalobca zastáva názor, že degresívnosť je stanovená na zachovanie podnecujúceho účinku pomoci, bez vytvorenia závislosti. V prejednávanej veci bola pomoc natoľko obmedzená, že nemohla vytvárať závislosť. Týmto spôsobom, postupujúc odstupňovaním súm, pomoc stráca svoj podnecujúci účinok.

92 Okrem toho Komisia nikdy nevykonala prísne uplatnenie bodu 4.17 usmernenia, zohľadňujúc iné údaje umožňujúce vzdať sa degresívneho odstupňovania.

93 Žalobca pripomína podmienky stanovené odôvodnením č. 16 a článkom 1 ods. 2 písm. b) nariadenia o oslobodení MSP a uvádza, že zriadenie predajnej skupiny v zahraničí nie je to isté, čo zriadenie a prevádzkovanie distribučnej siete v zmysle uvedeného nariadenia, pretože hlavný cieľ týchto predajných zoskupení je zhodnotiť šance na úspech na nových trhoch. Prieskum nových trhov a nadviazanie prvých obchodných kontaktov prostredníctvom predajnej skupiny musia byť povolené, keďže podpora zavedenia výrobkov sa nepovažuje za exportnú pomoc. „Priama povaha“ potrebná na existenciu exportnej pomoci navyše chýba.

94 Komisia sa okrem toho dopustila tiež nesprávneho posúdenia tým, že obmedzila rozsah pomoci na 50 %. Odkazujúc na svoje tvrdenia uvádzané v rámci predchádzajúcich žalobných dôvodov žalobca zdôrazňuje, že Komisia neanalyzovala osobitosti ekonomiky Saska, ktorej štruktúra je charakterizovaná existenciou malých podnikov. Žalobca spochybňuje rovnako úvahy Komisie, podľa ktorých opatrenia uvádzané v rámci podprogramu „Spolupráca“ sú „zamerané na trh“. Upresňuje, že štúdie o realizovateľnosti predstavujú iba perspektívne štúdie určené na vyhodnotenie potenciálu spolupráce.

95 Žalobca zastáva názor, že Komisia nemôže vychádzajúc zo svojej rozhodovacej praxe vyhlasovať, že zriadenie predajných skupín v zahraničí je nezlučiteľné so spoločným trhom, pretože už povolila opatrenia, ktoré boli oveľa bližšie distribúcii v pravom slova zmysle v zahraničí, pretože tie viac podporovali priamo uzatváranie zmlúv, než opatrenia uvádzané v prejednávanej veci.

96 Pokiaľ ide o pripomienku Komisie v odôvodnení č. 69 napadnutého rozhodnutia, podľa ktorej Spolková republika Nemecko „má úplnú voľnosť pre vykonanie opatrenia ‚Vytvorenie kancelárií pre spoluprácu v Nemecku‘“ [neoficiálny preklad] ako minimálnu pomoc, žalobca uvádza, že takýto spôsob postupu nie je vhodný, napríklad najmä preto, že keď ide o podporu spolupráce, okruh potenciálnych príjemcov pomoci, ktorí chcú spolupracovať, podlieha sústavným zmenám a vo všeobecnosti nie je pri začatí uvedenej pomoci dostatočne známy alebo definovateľný. Prístup z prípadu na prípad teda nie je vhodný, pričom táto otázka mala byť tiež predmetom úvahy zo strany Komisie.

97 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

– Posúdenie Všeobecným súdom

98 Hlavné tvrdenie žalobcu sa týka funkcií a zamýšľaných činností kancelárie pre spoluprácu a predajných skupín. Žalobca uvádza, že uvedené skupiny musia byť odlíšené od obchodných zastúpení a že pomoc stanovená predmetným podprogramom týkajúca sa kancelárií pre spoluprácu nemôže byť považovaná za prevádzkovú pomoc.

99 Treba tiež poznamenať, že účastníci konania nepredložili skutkové údaje týkajúce sa zriadenia, zemepisnej lokalizácie, typu činností a výsledkov dosiahnutých kanceláriami pre spoluprácu a predajnými skupinami.

100 Je však málo pravdepodobné, že malý alebo stredný podnik z regiónu, ktorý ešte trpí ťažkosťami spojenými s prechodom na trhovú ekonomiku a ktorý má malý vlastný kapitál, by investoval do kancelárie pre spoluprácu alebo do predajných skupín, ktorých činnosti sa priamo netýkajú získania nových trhov.

101 Z dokumentov predložených Komisiou v prílohách k odpovediam na úvodné otázky Všeobecného súdu okrem toho jasne vyplýva, že cieľ zriadenia týchto kancelárií je podpora exportu, ktorého financovanie je nelegálne nielen podľa Zmluvy, ale tiež podľa Dohody WTO o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, ako bolo konštatované v odôvodnení č. 70 napadnutého rozhodnutia.

102 Pokiaľ ide o kvalifikáciu predmetnej pomoci ako prevádzkovej pomoci, treba poznamenať, že získanie nových trhov, ako aj úsilie na zotrvaní na trhu sú súčasťou obvyklej stratégie každého podniku, ktorý chce zostať trvalo prítomný na trhu. Na účel umožnenia tejto trvalej a rozsiahlej prítomnosti sú nevyhnutné výdavky a štátna pomoc udelená na tento účel nevyhnutne znižuje bežné výdavky malých a stredných podnikov. Tieto príspevky teda patria do kategórie prevádzkovej pomoci.

103 Nakoniec, pokiaľ ide o možnosť uvádzanú žalobcom povoliť predmetnú pomoc vzhľadom na prax, za postačujúce treba považovať spresnenia uvádzané Komisiou, najmä to, že platnosť zoznamu regionálnej pomoci v Nemecku uplynula 31. decembra 2003, zatiaľ čo predmetný program mal skončiť neskôr. Okrem toho v skorších rozhodnutiach Komisia tiež vysvetlila, že od zásady degresívnosti sa odklonila iba výnimočne.

104 Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu týkajúce sa nariadenia de minimis, treba ho zamietnuť ako irelevantné, lebo úvaha Komisie týkajúca sa tohto nariadenia bola v napadnutom rozhodnutí uvedená iba na margo.

105 Vzhľadom na súhrn vyššie uvedených úvah treba konštatovať, že Komisia správne prijala záver, že vyšší rozsah pomoci, ako sa uvádza v nariadení o oslobodení MSP, tiež nemôže byť považovaný za zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES. Okrem toho Komisia sa správne domnievala, že v rozsahu, v akom podprogram „Spolupráca“ stanovuje prevádzkovú pomoc, je nezlučiteľný so spoločným trhom.

106 Pokiaľ ide o odôvodnenie uvedené v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa podprogramu „Spolupráca“, a v rozsahu, v akom žalobca v tejto súvislosti neuvádza špecifické tvrdenie, treba poznamenať, že Komisia analyzovala pomoc na zriadenie a prevádzkovanie kancelárií pre spoluprácu v Nemecku a pomoc na zriadenie predajných skupín vnútri a mimo Spoločenstva oddelene. Po prvé Komisia kvalifikovala pomoc na zriadenie a prevádzkovanie kancelárií pre spoluprácu v Nemecku ako prevádzkovú pomoc, ktorá musí byť preskúmaná vzhľadom na usmernenie a spĺňať všetky podmienky bez výnimky, najmä podmienky jeho bodu 4.17. V nadväznosti na to Komisia uvádza, z akých dôvodov tieto podmienky nie sú splnené. Po druhé Komisia kvalifikovala pomoc na vytvorenie predajných skupín, ktoré sú poverené pomocou malým a stredným podnikom pri štúdiu zahraničných trhov a pri prenikaní na tieto trhy ako exportnú pomoc, ktorá je vylúčená z pôsobnosti nariadenia o oslobodení MSP jeho článkom 1 ods. 2 písm. b). Komisia dodala, že maximálny rozsah pomoci 80 % na pomoc v rámci podprogramu opatrení zameraných na trh by zmenil podmienky obchodovania v rozpore so spoločným záujmom a že tento limit opatrení nemožno považovať za zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

107 Tieto úvahy jasne odrážajú odôvodnenie Komisie, a spĺňajú tak kritériá ustálenej judikatúry týkajúce sa povinnosti odôvodnenia pripomenuté v bode 27 vyššie.

108 Štvrtú časť štvrtého žalobného dôvodu treba preto zamietnuť v celom jej rozsahu.

O piatej časti založenej na nesprávnom posúdení podprogramu „Podpora dizajnu“ a porušení povinnosti odôvodnenia

– Tvrdenia účastníkov konania

109 Pokiaľ ide o podprogram „Podpora dizajnu“, žalobca uvádza, že Komisia tiež berie za jediné kritérium rozsah pomoci uvedený v nariadení o oslobodení MSP a odkazuje na tvrdenia uvádzané na rovnakú tému týkajúce sa iných podprogramov. Komisia mylne neuplatnila svoju právomoc posúdenia.

110 Komisia spochybňuje tvrdenia žalobcu.

– Posúdenie Všeobecným súdom

111 Žalobca neuviedol v tejto súvislosti špecifické tvrdenia, obmedzujúc sa na odkaz na argumentáciu, ktorá sa týka iných podprogramov.

112 V dôsledku toho, keďže tvrdenia žalobcu boli v rámci predchádzajúcich častí zamietnuté, vzhľadom na skutočnosť, že Komisia považovala predmetný podprogram za nezlučiteľný so spoločným trhom z „dôvodov analogických“ dôvodom uvádzaných vo vzťahu k ostatným podprogramom, treba tiež, pokiaľ ide o túto časť, rovnako konštatovať, že Komisia správne zastávala názor, že vyšší rozsah pomoci, než je uvádzaný nariadením o oslobodení MSP, tiež nemôže byť považovaný za zlučiteľný so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.

113 Pokiaľ ide o odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa predmetného podprogramu, treba poznamenať, že Komisia v odôvodnení č. 41 uviedla, že „pomoc podľa [uvedeného] podprogramu… patrí v zásade pod článok 5 (poradenstvo a iné služby a činnosti) nariadenia [o oslobodení MSP], ale keďže tento program uvádza rozsah pomoci, ktorý presahuje strop 50 % stanovený v článku 5 [písm.] b), Komisia má vážne pochybnosti o jeho zlučiteľnosti so spoločným trhom“ [neoficiálny preklad]. Komisia tiež v odôvodnení č. 73 napadnutého rozhodnutia zastáva názor, že z dôvodov analogických dôvodom uvedeným, pokiaľ ide o iné podprogramy, podprogram „Podpora dizajnu“ nie je v súlade s nariadením o oslobodení MSP a tým, že stanovuje pre využitie poradenstva vyšší rozsah celkovej pomoci než 50 %, nie je zlučiteľný so spoločným trhom.

114 Za neexistencie špecifických tvrdení uvádzaných žalobcom treba konštatovať, že vyššie uvedené úvahy Komisie jasne odrážajú jej odôvodnenie, a tak spĺňajú kritériá ustálenej judikatúry týkajúce sa povinnosti odôvodnenia, pripomenuté v bode 27 vyššie.

115 Piatu časť štvrtého žalobného dôvodu teda treba zamietnuť.

116 Napadnuté rozhodnutie vzhľadom na vyššie uvedené v celom svojom rozsahu obsahuje analýzu zlučiteľnosti predmetných podprogramov so Zmluvou a je dostatočne právne odôvodnené.

117 V dôsledku toho treba štvrtý žalobný dôvod zamietnuť v celom rozsahu.

118 Vzhľadom na všetko uvedené treba žalobu v celosti zamietnuť.

O trovách

119 V rozsudku Súdu prvého stupňa bola Komisia zaviazaná na náhradu trov konania. Súdny dvor vo svojom rozsudku uviedol, že o trovách konaniach bude rozhodnuté neskôr. Všeobecnému súdu teda prislúcha rozhodnúť v tomto rozsudku o všetkých trovách týkajúcich sa konaní na viacerých stupňoch, a to v súlade s článkom 121 rokovacieho poriadku.

120 Podľa článku 87 ods. 2 rokovacieho poriadku účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Keďže žalobca nemal vo veci úspech, je namieste zaviazať ho na náhradu trov konania v súlade s návrhmi Komisie.

Z týchto dôvodov

VŠEOBECNÝ SÚD (štvrtá rozšírená komora)

rozhodol a vyhlásil:

1. Žaloba sa zamieta.

2. Freistaat Sachsen (Nemecko) znáša svoje vlastné trovy konania a je povinný nahradiť trovy konania Európskej komisie v konaní pred Všeobecným súdom, ako aj pred Súdnym dvorom.

Czúcz

Cremona

Labucka

Frimodt Nielsen

O’Higgins

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 14. júla 2011.

Podpisy

* Jazyk konania: nemčina.