Keywords
Summary

Keywords

1. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorá priznáva práva jednotlivcom – Inštitúcia, ktorej neprináleží miera voľnej úvahy – Dostatočnosť jednoduchého porušenia práva Spoločenstva

(Článok 288 druhý odsek ES)

2. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Podmienky

Summary

1. Pokiaľ ide o zodpovednosť Spoločenstva za škodu spôsobenú jednotlivcom, musí správanie, ktoré sa vytýka inštitúcii predstavovať dostatočne závažné porušenie právnej normy, ktorej cieľom je priznať práva jednotlivcom. Rozhodujúcim kritériom určenia, že porušenie práva Spoločenstva je dostatočne závažné, je skutočnosť, že dotknutá inštitúcia Spoločenstva zjavne a vážne prekročila hranice, ktoré sú jej určené v súvislosti s jej voľnou úvahou. Ak má táto inštitúcia len výrazne obmedzenú mieru voľnej úvahy, alebo dokonca takýto priestor neexistuje, jednoduché porušenie práva Spoločenstva môže stačiť na preukázanie existencie dostatočne závažného porušenia.

(pozri bod 87)

2. Právo domáhať sa ochrany legitímnej dôvery, ktoré je jednou zo základných zásad Spoločenstva, sa vzťahuje na každého jednotlivca, ktorý sa nachádza v situácii, z ktorej vyplýva, že správne orgány Spoločenstva, tým že mu poskytli presné uistenia, vytvorili v jeho vedomí dôvodné nádeje. Bez ohľadu na formu oznámenia takýmito uisteniami sú informácie, ktoré sú presné, zhodujúce sa, neviažuce sa na splnenie žiadnej podmienky a ktoré pochádzajú z oprávnených a dôveryhodných zdrojov. Naopak, nikto sa nemôže dovolávať porušenia tejto zásady, ak neexistujú presné uistenia, ktoré by mu boli poskytnuté správnymi orgánmi.

Z toho vyplýva, že hospodársky subjekt sa nemôže dovolávať tejto zásady poukázaním na slovné uistenia, ktorých vyjadrenie Komisia popiera a ktorých existenciu nemôže preukázať žiaden prvok obsiahnutý v spisovom materiále.

Tejto zásady sa nemôže dovolávať ani vtedy, ak v prípade neexistencie konečnej dohody o uzavretí zmluvy s Komisiou ho táto inštitúcia požiadala o predloženie rôznych návrhov zmluvy, pokiaľ je táto okolnosť neoddeliteľnou súčasťou obvyklých zmluvných rokovaní a pokiaľ Komisia nenabádala dotknutý hospodársky subjekt prekročiť riziká spojené s jeho hospodárskou činnosťou.

(pozri body 89, 92, 100)