Abstrakt
1. Úradníci – Žaloba – Žaloba proti rozhodnutiu o zamietnutí pripustenia prijatému výberovou komisiou výberového konania – Možnosť odvolávať sa na nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní na účely namietania zamietnutia pripustenia – Podmienky
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
2. Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Postup pri prijímaní do zamestnania – Voľná úvaha správnych orgánov – Súdne preskúmanie – Hranice
3. Úradníci – Výberové konanie – Organizácia – Podmienky pripustenia a postupy – Voľná úvaha menovacieho orgánu – Stanovenie vekovej hranice – Prípustnosť
[Služobný poriadok úradníkov, článok 27 prvý odsek a článok 29 ods. 1, príloha III článok 1 ods. 1 písm. g)]
4. Právo Spoločenstva – Základné práva – Charta základných práv Európskej únie – Dosah
5. Úradníci – Prijímanie do zamestnania – Všeobecná zásada zákazu diskriminácie – Stanovenie vekovej hranice – Prípustnosť vzhľadom na sledované legitímne ciele
(Smernica Rady 2000/78)
6. Úradníci – Výberové konanie – Zamietnutie pripustenia – Nemožnosť pre dotknutú osobu dovolávať sa podmienok pripustenia k iným výberovým konaniam
1. Uchádzač o výberové konanie sa môže na podporu svojej žaloby proti rozhodnutiu výberovej komisie výberového konania o zamietnutí jeho účasti na výberovom konaní odvolávať na žalobné dôvody vznesené na základe údajnej nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní, ktorá nebola včas napadnutá z dôvodu existencie úzkej súvislosti medzi žalobnými dôvodmi v tomto prípade a odôvodnením napadnutého rozhodnutia.
(pozri body 45 a 47)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 16. septembra 1993, Noonan/Komisia, T‑60/92, Zb. s. II‑911, potvrdený Súdnym dvorom, 11. augusta 1995, Komisia/Noonan, C‑448/93 P, Zb. s. I‑2321
2. Rozsah preskúmania Súdom prvého stupňa rozhodnutí prijatých v oblasti postupov pri prijímaní do zamestnania sa vzhľadom na voľnú úvahu priznanú menovaciemu orgánu obmedzuje na preskúmanie zákonnosti postupov uplatnených správnymi orgánmi, preverenie obsahovej presnosti skutočností, o ktoré sa tieto orgány pri prijímaní rozhodnutia opreli, a preverenie absencie zjavných omylov v posúdení, nesprávnych právnych posúdení a zneužitia právomoci, ktoré by mohli kompromitovať rozhodnutie správneho orgánu.
(pozri bod 59)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 20. marca 1991, Perez-Mínguez Casariego/Komisia, T‑1/90, Zb. s. II‑143, bod 56
3. Z článku 1 ods. 1 písm. g) prílohy III služobného poriadku vyplýva, že služobný poriadok umožňuje inštitúciám Spoločenstva v rámci ich postupov pri prijímaní do zamestnania zámerne stanoviť v oznámeniach o výberových konaniach tak vekovú hranicu, ako aj predĺženie vekovej hranice v prípade úradníkov Spoločenstiev, ktorí ukončili najmenej jednoročnú službu. Služobný poriadok teda vekové hranice nezakazuje, ale naopak stanovuje možnosť, ktorej uplatnenie podlieha voľnej úvahe každej inštitúcie.
Služobný poriadok priznáva inštitúciám širokú voľnú úvahu v oblasti organizácie výberových konaní. Pod podmienkou dodržiavania ustanovení služobného poriadku a najmä článku 27 prvého odseku a článku 29 ods. 1 disponuje menovací orgán v skutočnosti širokou voľnou úvahou pri určovaní kritérií spôsobilosti podľa počtu pracovných miest, ktoré sa majú obsadiť, a v súvislosti s týmito kritériami a v záujme služby pri určovaní podmienok a postupov organizovania výberového konania.
Medzi kritériami, ktoré musia splniť výberové konania Spoločenstiev, stanovenými v článku 27 služobného poriadku nie je stanovená požiadavka zabezpečiť, aby sa úradníci vyberali bez rozdielu veku. Pokiaľ ide o článok 29 ods. 1 služobného poriadku stanovujúci rámec postupov, ktoré treba pri obsadzovaní voľných miest dodržať, ani tento článok nestanovuje žiadnu povinnosť v tomto zmysle.
Uplatnenie voľnej úvahy inštitúcií v oblasti organizácie výberových konaní, najmä pokiaľ ide o stanovenie vekovej hranice ako podmienky pripustenia uchádzačov k účasti na výberových konaniach, je zlučiteľné s ustanoveniami článku 27 prvého odseku a článku 29 ods. 1 služobného poriadku.
(pozri body 78 a 80 až 84)
Odkaz: Súdny dvor, 16. októbra 1975, Deboeck/Komisia, 90/74, Zb. s. 1123, bod 29; Súd prvého stupňa, 16. októbra 1990, Gallone/Rada, T‑132/89, Zb. s. II‑549, bod 27; Súd prvého stupňa, 8. novembra 1990, Bataille a i./Parlament, T‑56/89, Zb. s. II‑597, bod 42; Súd prvého stupňa, 21. novembra 2000, Carrasco Benítez/Komisia, T‑214/99, Zb. VS s. I‑A-257 a II‑1169, bod 52
4. Charta základných práv Európskej únie zavádza zoznam základných práv Európskej únie na účely ochrany práv občanov Spoločenstiev. Hoci sa na chartu súdy Spoločenstva opakovane odvolávajú ako na zdroj inšpirácie na účely uznania a ochrany práv občanov a ako na referenčné kritérium práv, ktoré zaručuje právny poriadok Spoločenstva, naďalej zostáva pravdou, že v súčasnosti (t. j. v októbri 2004) ide o vyhlásenie bez potrebnej právnej sily.
(pozri body 87 a 88)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 15. januára 2003, Philip Morris International a i./Komisia, T‑377/00, T‑379/00, T‑380/00, T‑260/01 a T‑272/01, Zb. s. II‑1, bod 122
5. Stanovením vekovej hranice vo svojich postupoch prijímania do zamestnania sleduje Komisia cieľ umožniť vyhliadku kariéry tak úradníkom, ktorí u nej budú mať dlhú kariéru, ako aj úradníkom prijatým vo vyššom veku, a cieľ zabezpečiť, aby úradníci vykonávali svoju činnosť počas minimálnej doby súvisiacej s nárokmi na dôchodok stanovenými v služobnom poriadku, inými slovami udržať finančnú rovnováhu dôchodkových fondov Spoločenstva. Vzhľadom na tieto ciele je uvedené vymedzenie rozumné a primerané. Preto by sa Komisii nemalo vytýkať ani porušenie všeobecnej zásady zákazu diskriminácie, ani smernice 2000/78, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní.
(pozri body 95 až 100)
Odkaz: Súd prvého stupňa, 2. marca 2004, Di Marzio/Komisia, T‑14/03, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 83
6. Opatrení prijatých inštitúciou v prospech vymedzenej skupiny osôb v prípade, že služobný poriadok nestanovuje žiadnu právnu povinnosť, sa nemožno dovolávať na podporu žalobného dôvodu vzneseného v súvislosti s porušením zásady rovnosti zaobchádzania s úradníkmi z inej inštitúcie.
Rovnako sa uchádzač konkrétneho výberového konania, ktorý naň nebol pripustený, nemôže účinne dovolávať podmienok pripustenia k účasti na iných výberových konaniach organizovaných na základe iných postupov a sledujúcich iné ciele.
(pozri body 110 a 112)
Odkaz: Súdny dvor, 18. januára 1990, Maurissen a Union syndicale/Dvor audítorov, C‑193/87 a C‑194/87, Zb. s. I‑95, body 26 a 27; Súd prvého stupňa, 3. marca 1994, Cortes Jiménez a i./Komisia, T‑82/92, Zb. VS s. I‑A-69 a II‑237, bod 44; Súd prvého stupňa, 6. novembra 1997, Wolf/Komisia, T‑101/96, Zb. VS s. I‑A-351 a II‑949