ROZSUDOK SÚDU PRVÉHO STUPŇA (tretia komora)
z 15. júla 2004
Spojené veci T-180/02 a T-113/03
Georgios Gouvras
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Úradníci – Miesto pôsobenia – Dočasné preloženie v záujme služby – Zmena miesta pôsobenia so spätnou účinnosťou a s tým súvisiace finančné nároky – Náhrada neoprávnených platieb – Príspevok na usídlenie a diéty – Prevedenie časti funkčných požitkov mimo miesta pôsobenia“
Úplné znenie vo francúzštine II - 0000
Predmet: Vec T-180/02, žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie, ktorým bolo stanovené ako miesto pôsobenia žalobcu Atény so spätnou účinnosťou k 1. novembru 2000 na celé obdobie dočasného preloženia žalobcu v záujme služby, ktorým bolo odoprené žalobcovi právo na príspevok na expatriáciu a cestovné výdavky, a ktoré upravilo výšku jeho platu o opravný koeficient platný pre Grécko, ako i rozhodnutia o náhrade neoprávnených platieb, a vec T-113/03, žaloba o neplatnosť rozhodnutia Komisie, ktorým sa žalobcovi odmieta priznanie príspevku na usídlenie a diét za obdobie jeho dočasného preloženia v záujme služby v Aténach a priznanie príspevku na usídlenie pri jeho opätovnom preložení do Luxemburgu, ako aj rozhodnutia, ktorým sa obmedzuje výška časti jeho odmeny, ktorá je prevoditeľná do miesta jeho pôsobenia v Luxemburgu na 35 % počas doby trvania jeho dočasného preloženia.
Rozhodnutie: Rozhodnutie Komisie z 30. apríla 2002 sa ruší v časti, v ktorej žalobcovi zamieta priznanie príspevku na usídlenie pri príležitosti jeho dočasného preloženia do Atén. V zostávajúcich častiach sa návrhy na zrušenie predložené vo veciach T-180/02 a T-113/03 zamietajú. Komisia znáša svoje vlastné trovy konania a nahradí tretinu trov konania žalobcu v obidvoch veciach. Žalobca znáša dve tretiny svojich vlastných trov konania v týchto veciach.
Abstrakt
1. Úradníci ─ Dočasné preloženie v záujme služby ─ Právo dotknutého úradníka byť vypočutý ─ Dodržanie práva na obhajobu ─ Rozsah
[Služobný poriadok úradníkov, článok 38 písm. a)]
2. Úradníci ─ Dočasné preloženie v záujme služby ─ Miesto pôsobenia ─ Určenie
[Služobný poriadok úradníkov, článok 38 písm. d), f) a g)]
3. Úradníci ─ Náhrada neoprávnených platieb ─ Podmienky ─ Zjavná nezrovnalosť platby ─ Úradník dočasne preložený v záujme služby do svojej krajiny pôvodu ─ Platba príspevku na expatriáciu a prospech z opravného koeficientu z miesta predchádzajúceho pôsobenia
[Služobný poriadok úradníkov, článok 38 písm. d), a 85]
4. Úradníci ─ Povinnosť správnych orgánov konať starostlivo ─ Rozsah ─ Hranica
5. Úradníci ─ Zásady ─ Ochrana legitímnej dôvery ─ Úradníci dočasne preložení v záujme služby do svojej krajiny pôvodu ─ Platba odmeny vrátane príspevku na expatriáciu v mieste jeho predchádzajúceho pôsobenia ─ Situácia nevytvárajúca legitímnu dôveru, pokiaľ ide o zachovanie miesta pôsobenia
6. Úradníci ─ Náhrada výdavkov ─ Príspevok na usídlenie ─ Zmena miesta pôsobenia ─ Úradníci dočasne preložení v záujme služby, ktorí museli zmeniť bydlisko, ale nesprevádzala ich rodina ─ Právo na príspevok ─ Návrat k rodine do predchádzajúceho miesta pôsobenia ─ Neoprávnený príspevok
(Služobný poriadok úradníkov, článok 20; príloha VII článok 5)
7. Úradníci ─ Náhrada výdavkov ─ Diéty ─ Predmet ─ Podmienky priznania
(Služobný poriadok úradníkov, článok 20; príloha VII článok 10)
8. Úradníci ─ Dočasné preloženie v záujme služby ─ Dodatočné výdavky spojené s jeho dočasným preložením ─ Pojem
[Služobný poriadok úradníkov, článok 38 písm. d)]
9. Úradníci ─ Odmena ─ Pravidelné prevody mimo krajiny pôsobenia ─ Stanovenie maximálnej výšky inštitúciami ─ Zákonnosť stanovenia maximálnej výšky na 35 % čistej odmeny
(Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 17)
10. Úradníci ─ Odmena ─ Prevody mimo krajiny pôsobenia ─ Článok 17 ods. 2 písm. c) prílohy VII služobného poriadku ─ Mimoriadny prevod ─ Odôvodnenie ─ Pokrytie všetkých pravidelných výdavkov ─ Vylúčenie ─ Správna úvaha správneho orgánu
[Služobný poriadok úradníkov, príloha VII článok 17 ods. 2 písm. c)]
1. V prípade dočasného preloženia v záujme služby, o ktorom na rozdiel od dočasného preloženia na vlastnú žiadosť rozhoduje orgán poverený menovaním a ku ktorému môže dôjsť proti vôli dotknutého úradníka, správny orgán musí úradníka o tom informovať a vypočuť ho pred tým, ako prijme rozhodnutie, v súlade so zásadou dodržiavania práva na obhajobu. V tomto smere si správny orgán splní svoje povinnosti, ak úradníkovi, od ktorého je vzhľadom na jeho platovú triedu dôvodné očakávať vysoký stupeň znalostí správnych a zákonných postupov a ktorý má vždy právo žiadať spresnenia, oznámi hlavné charakteristické črty plánovaného dočasného preloženia.
(pozri body 74 a 76)
Odkaz na: rozsudok Súdu prvého stupňa z 28. februára 1996, do Paço Quesado/Komisia, T-15/95, Zb. VS s. I-A-57 a II-171, bod 30; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. mája 2001, Barth/Komisia, T-348/00, Zb. VS s. I-A-119 a II-557, bod 33
2. Miesto pôsobenia úradníka dočasne preloženého v záujme služby sa nachádza v mieste dočasného preloženia, pričom dochádza k uplatneniu všetkých dôsledkov, ktoré z toho vyplývajú, pokiaľ ide o právo na príspevok na expatriáciu a uplatňovanie opravných koeficientov. V tejto súvislosti ustanovenia článku 38 služobného poriadku týkajúce sa zachovania pracovného miesta a celkovej odmeny úradníka v jeho pôvodnej inštitúcii neupravujú určenie miesta pôsobenia dočasne preloženého úradníka, pretože ich cieľom je len zachovanie jeho práv. Pracovné miesto má teda funkčný a nie geografický charakter.
(pozri body 81 a 82)
3. Podmienkou vzniku povinnosti nahradenia neoprávnených platieb podľa článku 85 služobného poriadku je skutočnosť, že príjemca vedel, že neexistuje dostatočný dôvod pre platbu alebo že neoprávnenosť platby bola taká zjavná, že o nej musel vedieť.
Pokiaľ ide o existenciu nezrovnalosti, nesprávna platba môže byť dôsledkom nečinnosti alebo administratívnej nedbalosti a môže sa týkať dlhého obdobia. V tomto zmysle je v prípade úradníka dočasne preloženého v záujme služby do krajiny, ktorej je štátnym príslušníkom, takouto nesprávnou platbou zachovanie finančných práv patriacich k chybne určenému miestu pôsobenia, teda výplata príspevku na expatriáciu, ako aj uplatňovanie opravného koeficientu z predchádzajúceho miesta pôsobenia na odmenu tohto úradníka, a to počas viacerých mesiacov. Zásada zachovania celkovej odmeny stanovená v článku 38 služobného poriadku stanovuje kompenzáciu pre prípad, keď je celková odmena úradníka, ktorý bol dočasne preložený, za prácu na mieste, na ktoré bol dočasne preložený, menšia ako odmena, ktorá mu bola poskytovaná v rámci jeho platovej triedy a platového stupňa v pôvodnej inštitúcii, a nemôže viesť správny orgán k tomu, aby vyplácal príspevky a výhody, na ktoré dočasne pridelený úradník nemá právo.
Nesprávnosť platby neznamená, že by sa ňou dotknutá osoba nemala zaoberať alebo ju skontrolovať, a nemôže uniknúť pozornosti úradníka, ktorý je zvyčajne obozretný a vo vzťahu ku ktorému existuje dôvodná domnienka, že pozná predpisy upravujúce záležitosti týkajúce sa úradníkov. Aj keď stanovisko správneho orgánu nie je jasné a trvá mu viac mesiacov, kým rozhodne o právach dotknutej osoby, úradník, ktorý je zvyčajne obozretný, má rozsiahle skúsenosti a je zaradený vo vysokej platovej triedy, nemôže nevedieť, že vyplácanie príspevku na expatriáciu je spojené s expatriáciou v zmysle článku 4 prílohy VII služobného poriadku.
(pozri body 102, 104, 106, 107, 110 a 111)
Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 24. júna 1976, Elz/Komisia, 56/75, Zb. s. 1097, body 19 a 20; rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. februára 1994, White/Komisia, T-107/92, Zb. VS s. I-A-41 a II-143, bod 33
4. Povinnosť správneho orgánu konať starostlivo voči osobám v služobnom pomere znamená, že tento orgán má vziať do úvahy celok prvkov, ktoré majú určujúci význam pre rozhodnutie tohto orgánu, a má pri tom vziať do úvahy nielen záujem služby, ale aj záujem daného úradníka. Táto povinnosť však nemôže viesť správny orgán k tomu, aby nedodržiaval podmienku, že ochrana práv a záujmov úradníkov je vždy obmedzená dodržiavaním platných noriem.
(pozri bod 123)
Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 31. marca 1992, Burban/Parlament, C-255/90 P, Zb. s. I-2253, bod 7; rozsudok Súdu prvého stupňa z 27. marca 1990, Chomel/Komisia, T-123/89, Zb. s. II-131, bod 32; rozsudok Súdu prvého stupňa zo 16. marca 1993, Blackman/Parlament, T-33/89 a T-74/89, Zb. s. II-249, bod 96
5. Žiadny úradník nemôže odkazovať na porušenie zásady ochrany legitímnej dôvery v prípade, keď správny orgán neposkytol podrobné informácie.
V tomto smere v prípade úradníka dočasne preloženého v záujme služby do členského štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, dočasné zachovanie vyplácania jeho odmeny vrátane príspevku na expatriáciu v krajine, kde je jeho predchádzajúce miesto pôsobenia, si nevyžaduje implicitné rozhodnutie zo strany správneho orgánu, ktoré by sa týkalo zachovania jeho miesta pôsobenia v uvedenej krajine a ktoré by vytváralo právo v prospech dotknutej osoby.
(pozri body 127, 130 a 132)
Odkaz na: rozsudok Chomel/Komisia, už citovaný, bod 26; rozsudok Súdu prvého stupňa z 30. novembra 1994, Dornonville de la Cour/Komisia, T-498/93, Zb. VS s. I-A-257 a II-813, bod 46
6. Podľa článku 5 ods. 1 prílohy VII služobného poriadku príspevok na usídlenie sa vypláca úradníkovi, ktorý predloží dôkaz, že musel zmeniť bydlisko, aby splnil požiadavky článku 20 služobného poriadku. Preto teda úradník dočasne preložený v záujme služby, ktorý sa musel usadiť v inom mieste, ako je jeho predchádzajúce miesto pôsobenia, pričom jeho rodina tam naďalej býva, má právo na tento príspevok, pokiaľ ide o jeho usadenie sa v mieste dočasného preloženia. Nemá však právo na tento príspevok na konci svojho dočasného preloženia pri návrate do predchádzajúceho miesta pôsobenia, kde ešte stále býva jeho rodina.
(pozri body 156, 157 a 161)
7. Účelom diét upravených v článku 10 prílohy VII služobného poriadku je kompenzovať výdavky a ťažkosti úradníka, ktoré mu vznikli v dôsledku nutnosti sa premiestniť alebo sa dočasne usadiť v mieste jeho pôsobenia, zachovávajúc si, hoci aj dočasne, svoje bydlisko v mieste prijatia do zamestnania alebo v predchádzajúcom mieste pôsobenia. Neposkytujú sa úradníkovi, ktorý nepreukáže, že mu vznikli výdavky spojené s dočasným usadením sa.
(pozri body 163 a 165)
Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora z 5. februára 1987, Mouzourakis/Parlament, 280/85, Zb. s. 589, bod 9; rozsudok Súdu prvého stupňa z 10. júla 1992, Benzler/Komisia, T-63/91, Zb. s. II-2095, bod 20; rozsudok Súdu prvého stupňa z 18. decembra 1997, Costantini/Komisia, T-57/96, Zb. VS s. I-A-495 a II-1293, bod 40
8. Účelom náhrady dodatočných výdavkov úradníka dočasne preloženého v záujme služby, aby dočasne pôsobil na pracovnom mieste mimo svojej inštitúcie, ktorú upravuje článok 38 písm. d) služobného poriadku, nie je kompenzácia uplatňovania ostatných ustanovení služobného poriadku. Neposkytovanie príspevku na expatriáciu a uplatňovanie opravného koeficientu stanoveného pre krajinu, kde sa nachádza miesto pôsobenia, nemôže v dôsledku toho predstavovať výdavok v zmysle tohto ustanovenia. Iba výdavky je možné považovať za dodatočné výdavky vzniknuté dočasným preložením.
(pozri bod 195)
Odkaz na: rozsudok Súdneho dvora zo 14. januára 1982, Novi/Komisia, 56/81, Zb. s. 1, bod 7
9. Článok 17 prílohy VII služobného poriadku, ktorý umožňuje úradníkovi vykonávať prevody odmeny, poveruje inštitúcie Spoločenstva určiť podmienky takýchto prevodov, pričom im ponecháva veľkú mieru voľného uváženia. Stanovenie maximálnej výšky, ktorú neupravuje služobný poriadok, nie je teda samo osebe nezákonné, a to z toho dôvodu, že ho upravuje norma vyššej právnej sily.
V tomto smere stanovenie maximálnej výšky 35 % čistej odmeny pre pravidelné prevody neprekračuje hranice tejto právomoci voľného uváženia. Táto hranica sa v skutočnosti nezdá byť zjavne neproporcionálna, keďže ide o výnimku z pravidla, podľa ktorého čiastky dlžné úradníkovi sa platia v mieste a v mene tej krajiny, v ktorej je úradník zamestnaný a vo vzťahu ku ktorej sa predpokladá, že úradníkovi tam vznikajú výdavky.
(pozri body 201 až 203)
Odkaz na: už citovaný rozsudok Elz/Komisia, body 11 až 15; rozsudok Súdu prvého stupňa z 15. decembra 1992, Scaramuzza/Komisia, T-75/91, Zb. s. II-2557, bod 44; rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. októbra 1993, Reinarz/Komisia, T-6/92 a T-52/92, Zb. s. II-1047, body 71 až 74
10. Článok 17 ods. 2 písm. c) prílohy VII služobného poriadku neuvádza pravidelné prevody v maximálnej výške 35 % čistej odmeny, ale prevody v mimoriadnych prípadoch, ktoré sú podložené dôkazmi. V dôsledku toho sa na toto ustanovenie nemožno odvolávať na účel povolenia pokrytia všetkých pravidelných výdavkov, ktoré vzniknú úradníkovi v inej krajine, odlišnej od krajiny, v ktorej sa nachádza jeho miesto pôsobenia. Toto ustanovenie je zjavne reštriktívnej povahy, má výnimočný charakter a z definičného hľadiska poskytuje správnemu orgánu širokú právomoc voľného uváženia pri jeho uplatňovaní.
(pozri body 206 až 209)