Vec C-350/02

Komisia Európskych spoločenstiev

proti

Holandskému kráľovstvu

„Nesplnenie povinnosti štátom – Spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia v oblasti telekomunikácií – Články 6 a 9 smernice 97/66/ES – Nutnosť presného stanovenia dôvodov v odôvodnenom stanovisku“

Abstrakt rozsudku

1.        Žaloba o nesplnenie povinnosti – Postup pred začatím súdneho konania – Vyčlenenie predmetu sporu – Odôvodnené stanovisko – Podrobné uvedenie dôvodov – Dôvod uvedený v žalobe, bez toho, že by bol uvedený v odôvodnenom stanovisku, hoci bol zmienený vo výzve na predloženie pripomienok – Neprípustnosť

(Článok 226 ES)

2.        Žaloba o nesplnenie povinnosti – Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom – Stav, ktorý sa má vziať do úvahy – Stav po uplynutí lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom

(Článok 226 ES)

1.        V rámci konania o žalobe o nesplnenie povinnosti, ak aj výzva na predloženie pripomienok, v ktorej sa prvýkrát stručne zhrnie vyčítané nesplnenie povinnosti, môže byť užitočná preto, aby sa porozumelo odôvodnenému stanovisku, napriek tomu Komisia musí presne určiť v tomto stanovisku dôvody, ktoré už uviedla globálnejšie vo výzve na predloženie pripomienok určenej dotknutému členskému štátu potom, čo vzala na vedomie pripomienky prípadne podané týmto štátom na základe článku 226 ods. 1 ES. Táto požiadavka sa ukazuje ako nevyhnutná pre jasné vyčlenenie predmetu sporu pred tým, než sa prípadne začne sporové konanie uvedené v článku 226 ods. 2 ES a to preto, aby sa zabezpečilo, že predmetný členský štát presne pozná dôvody uvedené Komisiou a môže takto buď skončiť uvádzané nesplnenie povinností alebo uviesť svoje tvrdenia na obranu pred tým, než Komisia podá prípadne žalobu na Súdny dvor.

V dôsledku toho, uvedenie dôvodu v žalobe podanej Komisiou, pričom tento dôvod bol zmienený vo výzve na predloženie pripomienok, ale nebol uvedený v odôvodnenom stanovisku, musí byť považované za rozporné s právom.

(pozri body 21, 28)

2.        V rámci konania o žalobe podľa článku 226 ES nesplnenie povinnosti musí byť posudzované vzhľadom na stav, ktorý je po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku.

(pozri bod 31)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (prvá komora)

z 24. júna 2004 (*)

„Nesplnenie povinnosti štátom – Spracovávanie osobných údajov a ochrana súkromia v oblasti telekomunikácií – Články 6 a 9 smernice 97/66/ES – Nutnosť presného stanovenia dôvodov v odôvodnenom stanovisku“

Vo veci C-350/02,

Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: M. Shotter a W. Wils, splnomocnení zástupcovia, ktorí si zvolili adresu na doručovanie v Luxemburgu,

žalobkyňa,

proti

Holandskému kráľovstvu, v zastúpení: S. Terstal, splnomocnená zástupkyňa,

žalovanému,

ktorou sa Komisia domáha, aby Súdny dvor určil, že Holandské kráľovstvo tým, že neprijalo nevyhnutnú zákonnú a podzákonnú právnu úpravu s cieľom prebrať do vnútroštátneho práva články 6 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovávaní údajov osobného charakteru a ochrane súkromného života v oblasti telekomunikácií (Ú. v. ES L 24, 1998, s. 1), alebo aspoň neoznámila tieto ustanovenia Komisii, si nesplnilo povinnosti, ktorej mu vyplývajú zo Zmluvy ES,

SÚDNY DVOR (prvá komora),

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, sudcovia A. La Pergola, S. von Bahr, R. Silva de Lapuerta a K. Lenaerts (spravodajca),

generálna advokátka: J. Kokott,

tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí prednesov účastníkov konania na pojednávaní 13. novembra 2003, na ktorom bola Komisia, v zastúpení: W. Wils, za právnej pomoci P. Gérard, odborník a Holandsko, v zastúpení: C. Wissels, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci R. J. I. Dielemans, odborník,

po vypočutí návrhov generálnej advokátky na pojednávaní 29. januára 2004,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Žalobou podanou do kancelárie Súdneho dvora 1. októbra 2002 Komisiou Európskych spoločenstiev, v súlade s článkom 226 ES, sa začalo súdne konanie, ktorého predmetom je určenie nesplnenia povinnosti Holandským kráľovstvom, ktoré mu vyplývajú z ustanovení Zmluvy ES, pretože neprijalo nevyhnutnú zákonnú a podzákonnú právnu úpravu s cieľom prebrať do vnútroštátneho práva články 6 a 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovávaní údajov osobného charakteru a ochrany súkromného života v oblasti telekomunikácií (Ú. v. ES L 24, 1998, s. 1), alebo aspoň neoznámilo tieto ustanovenia Komisii.

 Právny rámec

 Ustanovenia práva Spoločenstva

2        Podľa článku 1 ods. 1 smernice 97/66, účinnej v čase skutkových okolností veci, táto smernica upravovala „zosúlaďovanie ustanovení členských štátov nevyhnutných pre zabezpečenie porovnateľnej úrovne ochrany základných práv a slobôd a zvlášť práva na súkromný život, pokiaľ sa týka spracovávania údajov, ktoré majú osobný charakter v oblasti telekomunikácií, ako aj slobody obehu týchto údajov a telekomunikačných zariadení a služieb v spoločenstve“.

3        Článok 6 smernice 97/66 ustanovuje:

„1.      Údaje o telekomunikačnej prevádzke týkajúcej sa predplatiteľov a používateľov, ktoré sú spracovávané na účely uskutočnenia komunikácie a ktoré sú uchovávané prevádzkovateľom verejnej telekomunikačnej siete a/alebo prevádzkovateľom telekomunikačných služieb prístupných verejnosti, musia byť zničené alebo zmenené tak, že budú mať anonymný charakter, akonáhle je komunikácia skončená. Týmto nie sú dotknuté ustanovenia odsekov 2, 3 a 4.

2.      Na účely vyhotovenia faktúr predplatiteľov a na účely zaplatenia vzájomných a súčasných spojení možno spracovávať údaje uvedené v prílohe. Takto možno spracovávať údaje len do uplynutia obdobia, v rámci ktorého možno v súlade s právom vzniesť námietku voči faktúre, alebo v rámci ktorej možno podať návrh na začatie konania s cieľom jej zaplatenia.

3.      Na účely obchodovania so svojimi vlastnými telekomunikačnými službami poskytovateľ telekomunikačných služieb prístupných verejnosti môže spracovávať údaje uvedené v odseku 2, ak s tým predplatiteľ vyjadril súhlas.

4.      Spracovávanie údajov o telekomunikačnej prevádzke a o vyhotovovaní faktúr musí byť obmedzené na osoby, ktorých činnosť je podriadená prevádzkovateľom verejných telekomunikačných sietí a/alebo prevádzkovateľom telekomunikačných služieb prístupných verejnosti, ktoré sú poverené zabezpečovaním vyhotovovania faktúr alebo riadenia telekomunikačnej prevádzky, vybavovaním žiadostí klientov, zisťovaním podvodov alebo obchodovaním s telekomunikačnými službami poskytovateľov. Takéto spracovávanie sa musí obmedziť na to, čo je nevyhnutné v záujme výkonu týchto činností.

5.      Odseky 1, 2, 3 a 4 sa uplatňujú bez toho, aby tým bola dotknutá možnosť vyžiadať si údaje o vyhotovovaní faktúr a telekomunikačnej prevádzke, ktorú majú príslušné orgány v súlade s platnou právnou úpravou s cieľom riešiť spory, najmä v oblasti vzájomných prepojení a vyhotovovania faktúr.“ [neoficiálny preklad]

4        Článok 9 smernice 97/66 je sformulovaný takto:

„Členské štáty dohliadajú na existenciu transparentných konaní upravujúcich postupy, vďaka ktorým prevádzkovateľ verejných telekomunikačných sietí a/alebo telekomunikačných služieb prístupných verejnosti nemusí brať do úvahy odstránenie označenia totožnosti volajúceho:

a)      dočasne, ak predplatiteľ žiada o určenie totožnosti zlomyseľných a vyrušujúcich volaní; v tomto prípade v súlade s vnútroštátnym právom údaje umožňujúce určenie totožnosti volajúceho predplatiteľa budú uchované a oznámené prevádzkovateľom verejnej telekomunikačnej siete a/alebo telekomunikačných služieb prístupných verejnosti;

b)      linku za linkou v prípade inštitúcií odpovedajúcich na naliehavé hovory a na také, ktoré sú za takéto uznané členským štátom, vrátane služieb polície, prvej pomoci, požiarnikov a cieľom odpovedať na takéto volania.“ [neoficiálny preklad]

5        Príloha smernice 97/66 určuje:

„Na účely článku 6 ods. 2 môžu byť spracovávané nasledujúce údaje:

–        číslo alebo linka predplatiteľa,

–        adresa predplatiteľa a druh linky,

–        celkový počet jednotiek, na ktoré sa majú vyhotoviť faktúry za fakturačné obdobie,

–        číslo volaného predplatiteľa,

–        druh volania, hodina, kedy sa začalo volanie, a dĺžka volania a/alebo množstvo prenesených údajov,

–        dátum volania alebo služby,

–        ďalšie informácie súvisiace s platbami, ako napríklad zálohová platba, platba vo forme splátok, odpojenie a opätovné volania.“ [neoficiálny preklad]

6        Článok 15 ods. 1 pododsek 1 smernice 97/66 stanovuje, že členské štáty prijmú právne normy nevyhnutné na dosiahnutie súladu s touto smernicou, ktoré nadobudnú účinnosť najneskôr 24. októbra 1998. Odsek 4 tohto istého článku určuje, že členské štáty oznámia Komisii text ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijali v oblasti upravenej uvedenou smernicou.

 Vnútroštátne právne normy

7        Wet houdende regels inzake de telecommunicatie (zákon upravujúci oblasť telekomunikácií, ďalej len „Telekomunikačný zákon“), uverejnený 19. októbra 1998 (Staatsblad 1998, s. 610), obsahuje kapitolu 11, ktorej cieľom je prebratie smernice 97/66.

8        Článok 11.5 Telekomunikačného zákona týkajúci sa článku 6 smernice 97/66 je sformulovaný takto:

„1.      S cieľom chrániť údaje osobného charakteru a súkromný život budú prevádzkovateľ verejnej telekomunikačnej siete a prevádzkovateľ verejných telekomunikačných služieb postupovať tak, že po skončení komunikácie, budú spracované údaje o telekomunikačnej prevádzke týkajúce sa predplatiteľov a používateľov, určené všeobecným správnym opatrením, buď zmazané alebo zmenené tak, že budú mať anonymný charakter.

2.      Odchylne od odseku 1, údaje o telekomunikačnej prevádzke môžu byť spracovávané, len ak je to nevyhnutné:

a.      na účely vyhotovenia faktúry predplatiteľovi alebo osobe, ktorá je právne zaviazaná na úhradu tejto faktúry voči prevádzkovateľovi, alebo na účely vzájomných prepojení alebo na účely zvláštneho prístupu;

b.      na účely umožnenia prevádzkovateľovi uskutočniť prieskum trhu a uvedenia na trh svojich vlastných telekomunikačných služieb, ale len ak s tým predplatiteľ vyjadril súhlas;

c.      na účely prešetrovania sporov alebo ich riešenia v zmysle článku 12.1, alebo na účely stanovenia pravidiel v zmysle článku 6.3;

d.      na účely riadenia telekomunikačnej prevádzky;

e.      na účely poskytovania informácií klientom, pokiaľ sa týkajú údajov o telekomunikačnej prevádzke, ktorá súvisí so samotnými klientmi;

f.      na účely zisťovania podvodov;

alebo tiež

g.      ak je to povolené zákonom alebo na základe zákona.

3.      Ustanovenia vykonávajúce tento článok budú prijaté na základe všeobecných správnych opatrení. Tieto ustanovenia sa môžu týkať len údajov, ktoré budú spracovávané spoločne s údajmi o telekomunikačnej prevádzke, ďalej účelu, na ktorý sa vykonalo spoločné spracovávanie, povolenej dĺžky spracovania, ako aj osôb poverených spracovávaním dotknutých údajov.“

 Postup pred začatím konania

9        Listom zo 7. januára 1999 Holandské kráľovstvo doručilo Komisii text Telekomunikačného zákona a uviedlo, že jeho obsah treba považovať za prebratie smernice 97/66.

10      Keďže sa Komisia domnievala, že Telekomunikačný zákon neprevzal správne články 6, 9, 11 a 12 smernice 97/66 vyzvala v súlade s článkom 226 ES Holandské kráľovstvo na predloženie pripomienok.

11      Listom z 8. januára 2001 holandská vláda odpovedala na tento list v tom zmysle, že zákonné opatrenia boli v procese prípravy preto, aby v plnej miere splnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo smernice 97/66.

12      Dňa 18. júla 2001 Komisia zaslala Holandskému kráľovstvu odôvodnené stanovisko, v ktorom uviedla, že po preskúmaní sporných vnútroštátnych ustanovení a zákonných opatrení, ktoré sú v procese prípravy, vyvodzuje záver, že tento členský štát porušil svoje povinnosti vyplývajúce mu z článkov 6 a 9 smernice 97/66. Súčasne vyzvala Holandské kráľovstvo, aby vyhovelo uvedenému odôvodnenému stanovisku v lehote dvoch mesiacov od jeho doručenia.

13      Holandské kráľovstvo odpovedalo na odôvodnené stanovisko listom z 29. októbra 2001. Vzhľadom na skutočnosť, že Komisia sa neuspokojila s touto odpoveďou, rozhodla sa podať túto žalobu.

 O žalobe

 O prípustnosti

14      Na podporu svojej žaloby Komisia uviedla štyri dôvody smerujúce proti právnym predpisom Holandska, ktorými bola prebratá právna úprava Spoločenstva. Tri z nich súvisia s článkom 6 smernice 97/66 a štvrtý súvisí s článkom 9.

15      Jeden z dôvodov súvisiacich s článkom 6 smernice 97/66 vyplýva z nesprávneho prebratia článku 6 ods. 2 až 5 tejto smernice do článku 11.5 ods. 2 Telekomunikačného zákona. Komisia tiež zastáva názor, že ustanovenie holandského práva nie je v súlade so smernicou 97/66 z toho dôvodu, že určuje väčší počet výnimiek z princípu uvedeného v článku 6 ods. 1, ako to umožňuje smernica.

16      Holandské kráľovstvo odpovedá v tom zmysle, že tento dôvod nebol spomenutý v odôvodnenom stanovisku, a preto je neprípustný.

17      Počas pojednávania Komisia uviedla, že odôvodnené stanovisko sa musí čítať v súvislosti s výzvou na predloženie pripomienok, ktoré sa zmieňuje výslovne o spornom žalobnom dôvode.

18      V tomto smere je potrebné pripomenúť, že pokiaľ ide o žalobu o nesplnenie povinnosti, účelom postupu pred začatím súdneho konania je dať príležitosť dotknutému členskému štátu, na strane jednej, splniť si svoje povinnosti vyplývajúce mu z práva Spoločenstva a na strane druhej umožniť tomuto členskému štátu užitočné uplatnenie prostriedkov obrany voči žalobným dôvodom vysloveným Komisiou (pozri najmä rozsudky z 2. februára 1988, Komisia/Belgicko, 293/85, Zb. s. 305, bod 13; z 20. marca 1997, Komisia/Nemecko, C-96/95, Zb. s. I‑1653, bod 22 a z 15. januára 2002, Komisia/Taliansko, C-439/99, Zb. s. I‑305, bod 10).

19      Súlad tohto konania s právom predstavuje základnú záruku vyžadovanú Zmluvou nielen s cieľom ochrany práv tohto členského štátu, ale tiež s cieľom zabezpečiť to, že predmetom prípadného sporového konania je jasne určený spor. (pozri najmä rozsudky z 13. decembra 2001 Komisia/Francúzsko, C‑1/00, Zb. s. I‑9989, bod 53 a z 20. júna 2002, Komisia/Nemecko, C-287/00, Zb. s. I‑5811, bod 17).

20      Z toho vyplýva, že predmet žaloby podanej na základe článku 226 ES je ohraničený postupom pred začatím súdneho konania upraveným v tomto ustanovení. Odôvodnené stanovisko Komisie a žaloba musia byť založené na tých istých žalobných dôvodoch a na tom istom odôvodnení tak, že Súdny dvor nemôže skúmať žalobný dôvod, ktorý nebol uvedený v odôvodnenom stanovisku (rozsudok z 11. mája 1989 Komisia/Nemecko, C-76/86, Zb. s. 1021, bod 8). Žalobný dôvod skúmaný Súdnym dvorom musí obsahovať súvislý a podrobný výklad dôvodov, ktoré vedú Komisiu k presvedčeniu, že dotknutý členský štát si nesplnil jednu z povinností, ktorá mu vyplýva zo Zmluvy (pozri najmä už citované rozsudky z 15. januára 2002, Komisia/Taliansko, bod 12 a z 20. júna 2002, Komisia/Nemecko, bod 19).

21      Rovnako je potrebné zdôrazniť, že ak výzva na predloženie pripomienok, v ktorej sa prvýkrát stručne zhrnie vyčítané nesplnenie povinnosti, môže byť užitočná preto, aby sa porozumelo odôvodnenému stanovisku, napriek tomu Komisia musí presne určiť v tomto stanovisku dôvody, ktoré už uviedla globálnejšie vo výzve na predloženie pripomienok určenej dotknutému členskému štátu potom, čo vzala na vedomie pripomienky prípadne podané týmto štátom na základe článku 226 ods. 1 ES. Táto požiadavka sa ukazuje ako nevyhnutná pre jasné vyčlenenie predmetu sporu pred tým, než sa prípadne začne sporové konanie uvedené v článku 226 ods. 2 ES, a to preto, aby sa zabezpečilo, že členský štát v spore bude presne poznať dôvody uvedené Komisiou a mohol takto buď skončiť uvádzané nesplnenie povinností alebo uviesť svoje tvrdenia na obranu pred tým, než Komisia podá prípadne žalobu na Súdny dvor.

22      V danom prípade je potrebné konštatovať, že vo výzve na predloženie pripomienok zo 6. novembra 2000, Komisia uviedla 3 osobitné dôvody týkajúce sa prebratia článku 6 smernice 97/66 do holandského práva. Prvý dôvod súvisí s prebratím článku 6 ods. 1 smernice 97/66 článkom 11.5 ods. 1 Telekomunikačného zákona. Druhý dôvod sa týka nesúladu článku 11.5 ods. 2 Telekomunikačného zákona s článkom 6 ods. 2 až 5 smernice 97/66 a spočíva v tvrdení, že ustanovenie holandského práva obsahuje viac výnimiek oproti tým, ktoré sú stanovené uvádzanými odsekmi článku 6. Tretí dôvod sa zakladá na neexistencii oznámenia spomenutých ustanovení, ktoré vykonávajú článok 11.5 ods. 3 Telekomunikačného zákona.

23      Vo svojej odpovedi z 8. januára 2001 na výzvu na predloženie pripomienok holandská vláda uznala opodstatnenosť dôvodov súvisiacich s prebratím článku 6 ods. 1 smernice 97/66, ako aj to, že neoznámila vykonávajúce ustanovenia, na ktoré sa odvoláva článok 11.5 ods. 3 Telekomunikačného zákona. Vo svojej odpovedi súčasne holandská vláda zdôraznila, že zákonné opatrenia boli v procese prípravy s cieľom napraviť toto nesplnenie povinnosti. Uvedená vláda naopak popiera, že článok 11.5 ods. 2 Telekomunikačného zákona obsahuje viac výnimiek oproti tým, ktoré sú povolené článkom 6 ods. 2 až 5 uvedenej smernice.

24      Je potrebné konštatovať, že Komisia neprevzala do svojho odôvodneného stanoviska z 18. júla 2001 dôvod založený na nesprávnom prebratí článku 6 ods. 2 až 5 smernice 97/66 článkom 11.5 Telekomunikačného zákona. Okrem toho, uvedené odôvodnené stanovisko neobsahuje žiadne hodnotenie vypracované holandskými orgánmi verejnej moci súvisiace s námietkami vyjadrenými k tomuto dôvodu v odpovedi na výzvu na predloženie pripomienok.

25      V tomto odôvodnenom stanovisku sa Komisia opiera výlučne o neúplný charakter prebratia článku 6 smernice 97/66 vzhľadom na skutočnosť, že zákonné opatrenia, o ktorých sa zmieňuje holandská vláda v odpovedi na výzvu na predloženie pripomienok, jej neboli oznámené. Naopak, oproti výzve na predloženie pripomienok neobsahuje uvedené odôvodnené stanovisko žiadnu zmienku o tom, že článok 11.5 ods. 2 Telekomunikačného zákona nie je v súlade s ustanoveniami článku 6 ods. 2 až 5 uvedenej smernice. Predmetom tohto odôvodneného stanoviska je článok 6 ods. 1 tejto smernice, ako aj sporné vykonávajúce ustanovenia k článku 11.5 ods. 3 Telekomunikačného zákona, ale odôvodnené stanovisko sa ani náznakom nedotýka ani odsekov 2 až 5 toho istého článku 6, ani odseku 2 spomenutého článku 11.5.

26      Vo svojom odôvodnenom stanovisku Komisia dala jasne na vedomie, že na rozdiel od dvoch ďalších dôvodov týkajúcich sa článku 6 smernice 97/66 uvedených vo výzve na predloženie pripomienok Komisia upustila od dôvodu založeného na nesprávnom prebratí odsekov 2 až 5 tohto ustanovenia článkom 11.5 ods. 2 Telekomunikačného zákona, rovnako ako v prípade dôvodov súvisiacich s prebratím článkov 11 a 12 uvedenej smernice. Holandské štátne orgány sa v odpovedi na odôvodnené stanovisko z 29. októbra 2001 obmedzili na to, že oboznámili Komisiu so stavom legislatívnych prác spomenutých v ich liste z 8. januára 2001, a to bez toho, aby sa vyjadrili k spornému dôvodu.

27      Všeobecné odvolanie sa na výzvu na predloženie pripomienok uvedené v odôvodnenom stanovisku, pokiaľ sa týka článku 6 smernice, nemôže byť v tejto súvislosti považované za dostatočné označenie, ktoré by umožňovalo Holandskému kráľovstvu pochopiť, že Komisia naďalej trvala na dôvode založenom na nesprávnom prebratí článku 6 ods. 2 až 5 tejto smernice.

28      Za týchto podmienok tvrdenie v žalobe Komisie o dôvode založenom na nesprávnom prebratí článku 6 ods. 2 až 5 smernice 97/66 článkom 11.5 ods. 2 Telekomunikačného zákona musí byť považované v rozpore s právom, pretože predstavuje rozšírenie predmetu sporu vzhľadom k jeho rozsahu, tak ako je upresnený v odôvodnenom stanovisku a pretože, na strane druhej, Holandské kráľovstvo, keďže neexistovala zmienka o tomto dôvode v uvedenom stanovisku, bolo zbavené možnosti skončiť s nesplnením povinnosti, ktorá sa mu vyčítala, alebo vyjadriť sa k tomuto bodu pred tým, než Komisia podá žalobu na Súdny dvor.

29      Z uvedeného vyplýva, že žaloba musí byť vyhlásená za neprípustnú, pokiaľ sa týka dôvodu založenom na nesprávnom prebratí článku 6 ods. 2 až 5 smernice 97/66 do článku 11.5 ods. 2 Telekomunikačného zákona.

 O veci samej

30      Z troch dôvodov uvedených v žalobe sú prvé dva dôvody založené na neúplnom prebratí článku 6 smernice 97/66 a tretí na neúplnom prebratí článku 9 tejto smernice.

31      Pred tým, než sa preskúmajú tieto dôvody, je potrebné na úvod pripomenúť, že, ako Súdny dvor o tom opakovane rozhodol, nesplnenie povinnosti musí byť posudzované vzhľadom na stav, ktorý je po uplynutí lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku (pozri najmä rozsudky z 25. mája 2000, Komisia/Grécko, C-384/97, Zb. s. I‑3823, bod 35 a z 10. mája 2001, Komisia/Holandsko, C-152/98, Zb. s. I‑3463, bod 21).

32      Posúdenie týkajúce sa splnenia povinností Holandským kráľovstvom nemôžu teda ovplyvniť skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí dvojmesačnej lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku a ktoré uvádza Holandsko vo svojich písomných vyjadreniach. Tieto skutočnosti sa pritom zakladajú, na strane jednej, na zrušení smernice 97/66 článkom 19 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/28/ES z 12. júla 2002 o spracovávaní údajov osobného charakteru a ochrany súkromného života v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromnom živote a elektronických komunikáciách) (Ú. v. ES L 201, s. 73) s účinnosťou od 31. októbra 2003 a, na strane druhej, na existencii návrhu zákona, ktorého cieľom je prebratie posledne menovanej smernice do holandského práva.

O dôvodoch súvisiacich s neúplným prebratím článku 6 smernice 97/66

33      Po prvé, Komisia zastáva názor, že ustanovenie článku 11.5 ods. 1 Telekomunikačného zákona je výnimkou zo všeobecného princípu uvedeného v článku 6 ods. 1 smernice 97/66. Komisia zdôrazňuje, že preto, aby vnútroštátne ustanovenie bolo v súlade s touto smernicou všeobecné správne opatrenie musí obsahovať taxatívny zoznam údajov. Komisia zdôrazňuje, že žiadne opatrenie obsahujúce takýto zoznam jej nebolo oznámené, a preto sa domnieva, že článok 6 97/66 nebol úplne prebratý.

34      Holandská vláda uznáva, že všetky ustanovenia nevyhnuté na prebratie článku 6 ods. 1 smernice 97/66 neboli prijaté, teda dôvod uvádzaný Komisiou musí byť považovaný za dôvodný.

35      Po druhé, Komisia uvádza, že hoci článok 11.5 ods. 3 Telekomunikačného zákona odkazuje na vykonávajúce ustanovenia, žiadne z nich jej nebolo oznámené. V dôsledku toho považuje prebratie článku 6 smernice 97/66 za neúplné.

36      Holandské štátne orgány odpovedajú tak, že spomínané vykonávajúce ustanovenia neboli prijaté, a preto nemohli byť oznámené Komisii.

37      Je však potrebné zdôrazniť, že holandská vláda nepopiera, že prijatie vykonávajúcich ustanovení uvedených v odseku 3 článku bolo nevyhnutné preto, aby bolo možné úplne prebrať článok 6 smernice 97/66, a to s ohľadom na účinný text článku 11.5 Telekomunikačného zákona.

38      Vzhľadom na to, že na strane jednej holandská vláda uznala, že k dátumu uplynutia lehoty stanovenej v odôvodnenom stanovisku sporné vykonávajúce ustanovenia neboli oznámené Komisii a že, na strane druhej, sa nemožno rozumne dovolávať neprijatia týchto ustanovení k tomuto dátumu na účely odôvodnenia tohto nesplnenia, treba vyvodiť záver, že dôvod, na ktorý sa odvoláva Komisia je opodstatnený.

39      Z predchádzajúceho vyplýva, že Komisia dôvodne považovala prebratie článku smernice 97/66 do holandského práva za neúplné a to preto, že na strane jednej článok 11.5 ods. 1 Telekomunikačného zákona odkazuje na zoznam údajov, ktoré budú určené všeobecným správnym opatrením, ktoré Komisii nebolo oznámené a, na strane druhej, vykonávajúce ustanovenia spomenuté v odseku 3 uvedeného článku 11.5 jej neboli oznámené.

 O dôvode založenom na neúplnom prebratí článku 9 smernice 97/66

40      Komisia uvádza, že článok 9 písm. a) smernice 97/66 nebol prebratý do holandského práva tak, že je opodstatnené vyvodiť záver o neúplnom prebratí tohto článku.

41      Opatrenia na účely prebratia článku 9 písm. a) smernice 97/66 v skutočnosti neboli urobené v holandskom právnom poriadku, ako to mimochodom uznala aj holandská vláda.

42      Je teda dôvodné konštatovať, že Holandské kráľovstvo si nesplnilo povinnosti ktoré mu vyplývajú z tejto smernice, pretože prebralo neúplne článok 6 smernice 97/66/ES, a to z toho dôvodu, že na strane jednej článok, 11.5 ods. 1 Wet houdende regels inzake de telecommunicatie (Telekomunikačný zákon) odkazuje na všeobecné správne opatrenie, ktoré nebolo oznámené Komisii, a, na strane druhej, vykonávajúce ustanovenia spomínané v článku 11.5 ods. 3 Telekomunikačného zákona neboli oznámené Komisii a tiež preto, že neprebralo úplne článok 9 už citovanej smernice.

 O trovách

43      V súlade s ustanovením článku 69 ods. 2 Rokovacieho poriadku Súdneho dvora účastník konania, ktorý vo veci nemal úspech, je povinný nahradiť trovy konania, ak to bolo v tomto zmysle navrhnuté. Podľa článku 69 ods. 3 toho istého rokovacieho poriadku však môže Súdny dvor rozdeliť náhradu trov konania medzi účastníkov konania, alebo rozhodnúť tak, že každý z účastníkov znáša svoje vlastné trovy, ak účastníci majú úspech v niektorých častiach predmetu konania a súčasne v iných častiach predmetu konania nemajú úspech. Holandské kráľovstvo malo neúspech v troch zo štyroch dôvodov, na ktoré sa odvoláva Komisia, potom v súlade s návrhmi Komisie je opodstatnené zaviazať ho na náhradu trov konania v rozsahu troch štvrtín.

Z týchto dôvodov

Súdny dvor (prvá komora)

rozhodol a vyhlásil:

1)      Holandské kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 97/66/ES z 15. decembra 1997 o spracovávaní údajov osobného charakteru a ochrane súkromného života v oblasti telekomunikácií, pretože prebralo neúplne článok 6 vyššie uvedenej smernice, a to z toho dôvodu, že na strane jednej článok 11.5 ods. 1 Wet houdende regels inzake de telecommunicatie (Telekomunikačný zákon) odkazuje na všeobecné správne opatrenie, ktoré nebolo oznámené Komisii Európskych spoločenstiev, a, na strane druhej, vykonávajúce ustanovenia spomínané v článku 11.5 ods. 3 Telekomunikačného zákona neboli oznámené Komisii a tiež preto, že neprebralo úplne článok 9 uvedenej smernice.

2)      Žaloba sa vo zvyšnej časti zamieta.

3)      Holandské kráľovstvo okrem toho, že znáša vlastné trovy, je povinné nahradiť trovy konania, ktoré vznikli Komisii v rozsahu troch štvrtín.

4)      Vo zvyšnej časti Komisia znáša trovy konania, ktoré jej vznikli.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 24. júna 2004.

* Jazyk konania: holandčina.