Vec C‑293/02

Jersey Produce Marketing Organisation Ltd

proti

States of Jersey

Jersey Potato Export Marketing Board

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Royal Court of Jersey)

„Právna úprava týkajúca sa vývozu zemiakov z Jersey do Spojeného kráľovstva – Akt o pristúpení z roku 1972 – Protokol č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man – Nariadenie č. 706/73 – Články 23 ES, 25 ES a 29 ES – Poplatky s rovnakým účinkom ako clá – Opatrenia s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia“

Návrhy prednesené 3. mája 2005 – generálny advokát P. Léger

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 8. novembra 2005

Abstrakt rozsudku

1. Pristúpenie nových členských štátov – Akt o pristúpení z roku 1972 – Protokol č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man – Voľný pohyb tovaru – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Poľnohospodárske výrobky – Zahrnutie – Zemiaky pestované na ostrove Jersey

(Články 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES; Akt o pristúpení z roku 1972, Protokol č. 3, články 1 a 2)

2. Pristúpenie nových členských štátov – Akt o pristúpení z roku 1972 – Protokol č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man – Voľný pohyb tovaru – Považovanie Normanských ostrovov, ostrova Man a Spojeného kráľovstva za jeden členský štát na účely uplatnenia článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES

(Články 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES; Akt o pristúpení z roku 1972, Protokol č. 3, článok 1)

3. Pristúpenie nových členských štátov – Akt o pristúpení z roku 1972 – Protokol č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man – Voľný pohyb tovaru – Clo – Poplatky s rovnakým účinkom – Právna úprava v Jersey ukladajúca pestovateľom zemiakov povinnosť platiť organizácii regulujúcej vývoz príspevky vypočítané na základe množstiev vyvezených do Spojeného kráľovstva – Neprípustnosť – Právna úprava, ktorá sa uplatňuje iba na vývozy určené do Spojeného kráľovstva – Neexistencia vplyvu – Príspevok vypočítaný na základe kultivovanej plochy, ktorý slúži na financovanie aktivít vykonávaných uvedenou organizáciou v rozpore s článkom 29 ES – Neprípustnosť

(Články 23 ES, 25 ES, 29 ES; Akt o pristúpení z roku 1972, Protokol č. 3, článok 1)

4. Pristúpenie nových členských štátov – Akt o pristúpení z roku 1972 – Protokol č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man – Voľný pohyb tovaru – Množstevné obmedzenia – Opatrenia s rovnakým účinkom – Právna úprava v Jersey, ktorá pod hrozbou sankcií zakazuje vyvážať do Spojeného kráľovstva pestovateľom zemiakov, ktorí nie sú zaregistrovaní v organizácii regulujúcej vývoz a ktorí neuzavreli s touto organizáciou dohodu o uvádzaní na trh, ako aj obchodným organizáciám, ktoré neuzavreli s touto organizáciou dohodu o správe – Neprípustnosť – Právna úprava, ktorá sa uplatňuje iba na vývozy určené do Spojeného kráľovstva – Neexistencia vplyvu

(Článok 29 ES; Akt o pristúpení z roku 1972, Protokol č. 3, článok 1)

1. V súlade s článkom 1 ods. 1 protokolu č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man, ktorý je prílohou Aktu o podmienkach pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a o zmenách zmlúv, právna úprava Spoločenstva v colnej oblasti a v oblasti množstevných obmedzení sa uplatní na Normanské ostrovy a ostrov Man za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo bez ohľadu na povahu dotknutých výrobkov. Keďže poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe II Zmluvy EHS (teraz príloha I Zmluvy ES) nepodliehajú žiadnemu osobitnému zaobchádzaniu v tejto súvislosti, články 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES sa majú uplatniť na zemiaky pestované na ostrove Jersey ako na výrobky pochádzajúce z ich spracovania na tomto ostrove.

Uplatnenie uvedených ustanovení na poľnohospodárske výrobky nemôže byť podriadené prijatiu opatrení Radou, ktoré sa považujú za nevyhnutné na zabezpečenie dobrého fungovania zavedeného režimu, pokiaľ ide o Normanské ostrovy a ostrov Man, v súlade s článkom 1 ods. 2 protokolu č. 3 alebo v súlade s existenciou, v zmysle Spoločenstva, spoločného organizovania trhov, ktoré sa ich týkajú.

(pozri body 35, 36, 38, 39, 41)

2. Normanské ostrovy, ostrov Man a Spojené kráľovstvo sa majú považovať za jeden členský štát na účely uplatnenia článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES.

(pozri bod 54)

3. Ustanovenia článkov 23 ES a 25 ES v spojení s článkom 1 protokolu č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man, ktorý je prílohou Aktu o podmienkach pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a o zmenách zmlúv, sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava v Jersey, ktorá priznáva organizácii regulujúcej vývoz právomoc ukladať pestovateľom zemiakov z Jersey platiť príspevok, ktorého výška sa určí vzhľadom na množstvo zemiakov vypestovaných dotknutými osobami a vyvezených do Spojeného kráľovstva.

V tejto súvislosti nie je podstatné, že dotknutá právna úprava sa uplatňuje len na situácie spadajúce do vnútorného obchodu tohto členského štátu. Nevyhnutným predpokladom colnej únie totiž je, že sa zabezpečí voľný pohyb tovarov medzi členskými štátmi a všeobecnejším spôsobom v rámci colnej únie, a nič nevylučuje, aby v tomto prípade zemiaky vyvážané do Spojeného kráľovstva boli následne predmetom opätovného vývozu do iných členských štátov.

Právu Spoločenstva okrem toho odporuje príspevok vyberaný za rovnakých podmienok, ale ktorého výška je určená touto organizáciou vzhľadom na poľnohospodársku plochu vyhradenú dotknutou osobou na pestovanie zemiakov, v tom rozsahu, v akom z neho vyplývajúce príjmy slúžia na financovanie aktivít vykonávaných uvedenou organizáciou v rozpore s článkom 29 ES.

(pozri body 61, 64, 65, 67, 85, body 2 – 3 výroku)

4. Ustanovenia článku 29 ES v spojení s článkom 1 protokolu č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man, ktorý je prílohou Aktu o podmienkach pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a o zmenách zmlúv, sa majú vykladať v tom zmysle, že týmto ustanoveniam odporuje právna úprava v Jersey, ktorá:

– na jednej strane pod hrozbou sankcií zakazuje pestovateľom z Jersey ponúkať na vývoz alebo vyvážať svoje zemiaky do miesta určenia na trhu v Spojenom kráľovstve, ak nie sú zaregistrovaní v organizácii regulujúcej vývoz a ak neuzavreli s touto organizáciou dohodu o uvádzaní na trh, v ktorej sa určia najmä plochy, ktoré možno vysadiť so zreteľom na vývoz úrody, a uvedú údaje o povolených nákupcoch úrody, a

– na druhej strane rovnako pod hrozbou sankcií zakazuje všetkým obchodným organizáciám také vývozy uskutočniť, ak s touto regulačnou organizáciou neuzavreli dohodu o správe, v ktorej sa uvedú najmä údaje o predajcoch, od ktorých sú tieto organizácie oprávnené nakupovať.

V tejto súvislosti nie je podstatné, že táto právna úprava sa týka len vývozov určených do Spojeného kráľovstva, keďže nič nevylučuje, aby zemiaky vyvážané do Spojeného kráľovstva boli následne predmetom opätovného vývozu do iných členských štátov.

(pozri body 79, 85, bod 1 výroku)

ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (veľká komora)

z 8. novembra 2005 (*)

Vo veci C‑293/02,

ktorej predmetom je návrh na začatie prejudiciálneho konania podľa článku 234 ES, podaný rozhodnutím Royal Court of Jersey (Normanské ostrovy) z 5. augusta 2002 a doručený Súdnemu dvoru 13. augusta 2002, ktorý súvisí s konaním:

Jersey Produce Marketing Organisation Ltd

proti

States of Jersey,

Jersey Potato Export Marketing Board,

za účasti:

Top Produce Ltd,

Fairview Farm Ltd,

SÚDNY DVOR (veľká komora),

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr C. W. A. Timmermans, A. Rosas, J. Malenovský, sudcovia J.-P. Puissochet, R. Schintgen, N. Colneric (spravodajkyňa), S. von Bahr, G. Arestis, A. Borg Barthet, M. Ilešič, J. Klučka a U. Lõhmus,

generálny advokát: P. Léger,

tajomník: M.-F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na písomnú časť konania a po pojednávaní zo 14. septembra 2004,

so zreteľom na pripomienky, ktoré predložili:

– Jersey Produce Marketing Organisation Ltd, v zastúpení: T. Le Cocq, advocate, ako aj M. Sheridan a J. Simor, barristers,

– States of Jersey, v zastúpení: S. Nicolle, QC, R. Plender, QC, W. Bailhache, HM Attorney General for Jersey, a M. Jarvis, barrister,

– Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: X. Lewis, splnomocnený zástupca,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. mája 2005,

vyhlásil tento

Rozsudok

1 Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa týka výkladu článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES.

2 Tento návrh bol podaný v rámci sporu Jersey Produce Marketing Organisation Ltd (ďalej len „JPMO“) proti States of Jersey a Jersey Potato Export Marketing Board (ďalej len „PEMB“), ktorého predmetom bola zlučiteľnosť zákona, prijatého States of Jersey, o zavedení obchodného režimu pre vývoz zemiakov z Jersey (Jersey Potato Export Marketing Scheme Act 2001, ďalej len „zákon z roku 2001“) s právom Spoločenstva.

Právny rámec

Právna úprava Spoločenstva

3 Článok 23 ods. 1 ES stanovuje:

„Spoločenstvo je založené na colnej únii, ktorá sa vzťahuje na celý obchod s tovarom a zahŕňa zákaz ciel na vývoz tovaru medzi členskými štátmi, zákaz všetkých poplatkov, ktoré majú rovnaký účinok ako clá, ako aj prijatie Spoločného colného sadzobníka vo vzťahu k tretím krajinám.“

4 Článok 25 ES znie:

„Clá na dovozy a vývozy a poplatky s rovnakým účinkom sa medzi členskými štátmi zakazujú. Tento zákaz sa tiež vzťahuje na clá fiškálnej povahy.“

5 Článok 28 ES znie:

„Množstevné obmedzenia dovozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“

6 Článok 29 ES stanovuje:

„Množstevné obmedzenia vývozu a všetky opatrenia s rovnakým účinkom sú medzi členskými štátmi zakázané.“

7 Článok 299 ods. 4 ES znie:

„Ustanovenia tejto zmluvy sa uplatňujú na európskych územiach, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá členský štát.“

8 Podľa odseku 6 toho istého článku:

„Odlišne od predchádzajúcich odsekov platí, že:

…

c) táto zmluva sa vzťahuje na Normanské ostrovy a na ostrov Man iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie plnenia dojednaní pre tieto ostrovy, ako je uvedené v zmluve o pristúpení nových členských štátov do Európskeho hospodárskeho spoločenstva a do Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu podpísanej 22. januára 1972.“

9 Článok 1 protokolu č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 73, 1972, s. 164, ďalej len „protokol č. 3“), ktorý je prílohou Aktu o podmienkach pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a o zmenách zmlúv [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 73, 1972, s. 14, ďalej len „akt o pristúpení z roku 1972“) stanovuje:

„1. Predpisy Spoločenstva v colnej oblasti a v oblasti množstevných obmedzení, najmä v akte o pristúpení, sa uplatnia na Normanské ostrovy a ostrov Man za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo. Najmä colné poplatky a odvody s rovnakým účinkom medzi týmito územiami a Spoločenstvom vo svojom pôvodnom zložení a medzi týmito územiami a novými členskými štátmi budú postupne redukované v súlade s tempom plánovaným v článku 32 a 36 aktu o pristúpení.

2. Pre poľnohospodárske výrobky a výrobky pochádzajúce z ich spracovania, ktoré sú predmetom osobitného obchodného režimu vzhľadom na tretie krajiny, sa uplatnia preddavky a iné nástroje dovozu stanovené v predpisoch Spoločenstva, uplatniteľné Spojeným kráľovstvom.

Rovnako sú uplatniteľné ustanovenia predpisov Spoločenstva a najmä ustanovenia aktu o pristúpení, ktoré sú potrebné na zabezpečenie voľného pohybu a rešpektovania zvyčajných podmienok hospodárskej súťaže v obchode s týmito výrobkami.

Rada rozhodujúca dvojtretinovou väčšinou na návrh Komisie stanoví podmienky vykonávania ustanovení predchádzajúcich pododsekov na tieto územia.“ [neoficiálny preklad]

10 Článok 1 nariadenia Rady (EHS) č. 706/73 týkajúceho sa opatrení Spoločenstva uplatniteľných na Normanské ostrovy a ostrov Man pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami [neoficiálny preklad] (Ú. v. ES L 68, s. 1), prijatého na základe článku 1 ods. 2 tretieho pododseku protokolu č. 3 a v znení nariadenia Rady (EHS) č. 1174/86 z 21. apríla 1986 (Ú. v. ES L 107, s. 1, ďalej len „nariadenie č. 706/73“) stanovuje:

„1. Pravidlá Spoločenstva uplatniteľné v Spojenom kráľovstve pre obchod s poľnohospodárskymi výrobkami uvedenými v prílohe II Zmluvy o založení Európskeho hospodárskeho spoločenstva a tovarmi uvedenými v nariadení č. 170/67/EHS a nariadení (EHS) č. 1059/69 sa uplatňujú na ostrovy, s výnimkou pravidiel pre náhrady a kompenzačné čiastky udelené na vývozy Spojeného kráľovstva.

2. Na účely uplatnenia pravidiel uvedených v odseku 1 sa Spojené kráľovstvo a ostrovy chápu ako jeden členský štát.

…“ [neoficiálny preklad]

11 V zmysle článku 3 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92 z 12. októbra 1992, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 302, s. 1; Mim. vyd. 02/004, s. 307):

„Colné územie spoločenstva zahŕňa:

– územie Belgického kráľovstva,

…

– územie Portugalskej republiky,

– územie Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a Normanských ostrovov a ostrova Man.“

Vnútroštátna právna úprava

12 Z vysvetlení vnútroštátneho súdu vyplýva, že zákon z roku 2001 bol prijatý následne po sťažnostiach poľnohospodárov v súvislosti s nízkymi ziskovými maržami, ktoré mali z predaja zemiakov Jersey Royal, ktoré sú hlavnou plodinou ostrova pestovanou na otvorenom poli a ktorých produkcia sa z väčšej časti predáva v Spojenom kráľovstve. Túto situáciu bolo možné pripísať najmä hospodárskej súťaži, ktorá bola v rukách organizácií zabezpečujúcich tento predaj, a neschopnosti poľnohospodárov rokovať alebo ovplyvniť podmienky predaja ich produkcie uskutočňovaného týmito organizáciami. Obchodné podmienky týchto organizácií možno charakterizovať nedostatkom transparentnosti.

13 Článok 2 zákona z roku 2001 definuje „vývoz“ ako „odoslanie zemiakov z ostrova s cieľom ich predaja buď priamo, alebo cez iné miesto, do miesta určenia nachádzajúceho sa v Spojenom kráľovstve, v správnej oblasti Guernesey alebo na ostrove Man, na účely ich spotreby na tomto mieste“, pričom pojem „zemiak“ zahŕňa podľa uvedeného ustanovenia každý výrobok získaný zo zemiakov alebo pochádzajúci z ich spracovania, či už požívateľný, alebo nie.

14 Podľa uvedeného zákona sú pestovatelia oprávnení „vyvážať“ „zemiaky“, len ak sú zaregistrovaní v PEMB a uzavreli s ním dohodu o uvádzaní trh. Na druhej strane obchodné organizácie majú právo prijať „zemiaky“ na účely ich „vývozu“, len ak s PEMB uzavreli dohodu o správe.

15 Podľa článku 23 ods. 1 písm. a) zákona o uvádzaní poľnohospodárskych výrobkov z Jersey na trh [Agricultural Marketing (Jersey) Law 1953, ďalej len „zákon z roku 1953“] každý, kto predá, ponúkne na predaj alebo požaduje kúpu regulovaného výrobku v rozpore s ustanoveniami ktoréhokoľvek z režimov, sa dopustí deliktu podliehajúcemu pokute najviac 200 libier a/alebo trestu odňatia slobody na najviac šesť mesiacov.

16 Z článkov 32 až 39 a článku 56 zákona z roku 2001 a článku 23 zákona z roku 1953 ďalej vyplýva, že PEMB je oprávnený ukladať zaregistrovaným pestovateľom, ktorí porušia dohody o uvádzaní na trh uzavreté s touto organizáciou, sankcie a v prípade dvoch porušení oznámiť údaje o týchto výrobcoch výboru pre poľnohospodárstvo a rybolov States of Jersey, ktorý v takom prípade môže dotknuté osoby vyčiarknuť z registra, čím im odníme právo také dohody uzatvárať.

17 Podľa pripomienok, ktoré predložili JPMO, States of Jersey a PEMB, musia dohody o uvádzaní na trh uzavreté medzi PEMB a výrobcami obsahovať najmä pravidlá o veľkosti povrchu, ktorý sa má vyhradiť pestovaniu zemiakov určených na „vývoz“, údaje o osobách schválených PEMB a ktorým možno tieto zemiaky odovzdávať, alebo tiež normy kvality a kritériá riadnej správy, ktoré treba dodržiavať.

18 Z uvedených pripomienok tiež vyplýva, že dohody o správe uzavreté medzi PEMB a obchodnými organizáciami musia obsahovať najmä ustanovenia týkajúce sa údajov o výrobcoch zaregistrovaných v PEMB a ktorých zemiaky môžu tieto organizácie predávať, noriem kvality, ktoré treba dodržiavať, a postupov, ktoré sa uplatnia v prípade „vývozu“ alebo iného zaobchádzania s množstvom zemiakov prevyšujúcim reálne alebo odhadnuté podmienky trhu. Také dohody musia tiež upresniť základné údaje, na základe ktorých obchodná organizácia fakturuje svoje služby pestovateľom, predáva zemiaky nákupcom, prijíma cenu zaplatenú nákupcami a uhrádza ju ďalej pestovateľom. Uvedené dohody musia zároveň označiť všetky faktory, ktoré môžu túto organizáciu viesť k uzatvoreniu dohody s treťou osobou, na inom základe ako trhovej cene, všetky bonusy alebo sankcie spojené s výnosom, ktoré uvedená organizácia používa, ako aj reklamné alebo propagačné povinnosti, ktoré musia PEMB alebo obchodná organizácia zaplatiť.

19 Podľa JPMO, ktorému v týchto bodoch States of Jersey neodporovali, zo zákona z roku 2001 ďalej vyplýva, že PEMB môže podľa svojej vôle rozhodnúť, či uzavrie, alebo nie dohodu o uvádzaní na trh s pestovateľom alebo dohodu o správe s obchodnou organizáciou. Z tohto zákona rovnako vyplýva, že PEMB je oprávnený najmä zemiaky nakúpiť, spracovať ich, predať, dopravovať, propagovať ich výrobu alebo predaj, ako aj spoluprácu, výskum alebo školenia, ktoré s nimi súvisia, schváliť pôžičky zaregistrovaným pestovateľom a požadovať od nich štatistické informácie.

20 Podľa článku 24 zákona z roku 2001 môže PEMB uznesením požadovať, aby všetci zaregistrovaní pestovatelia prispievali do osobitného fondu určeného na krytie jeho hlavných nákladov a výdavkov a aby sa podieľali na vyrovnaní jeho prípadných strát, a to bez ohľadu na to, či uvedení pestovatelia sú alebo nie sú stranou dohody o uvádzaní na trh uzavretej s PEMB.

21 Komisia vo svojich písomných pripomienkach a JPMO na pojednávaní uviedli, bez toho, že by im v tomto bode States of Jersey odporovali, že uvedené ustanovenie ďalej upravuje, že taký príspevok sa určí, v súlade s pravidelnými rozhodnutiami PEMB, buď vzhľadom na počet ton zemiakov predaných pestovateľom na „vývoz“, alebo vzhľadom na plochu vyhradenú na pestovanie zemiakov počas predchádzajúceho kalendárneho roku.

Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

22 JPMO a Top Produce Ltd, žalobca a prvý vedľajší účastník v konaní vo veci samej, sú dve zo štyroch obchodných organizácií činných v Jersey. Spolu zabezpečujú približne 80 % vývozu zemiakov Jersey Royal s miestom určenia v Spojenom kráľovstve. Druhým vedľajším účastníkom v konaní vo veci samej je materská spoločnosť Top Produce Ltd, Fairview Farm Ltd, ktorá je jednou z približne 80 výrobcov zemiakov Jersey Royal na ostrove.

23 Pred vnútroštátnym súdom JPMO, Top Produce Ltd a Fairview Farm Ltd tvrdia, po prvé, že aj keď je zákon z roku 2001 známy tým, že sa týka výlučne vývozov do Spojeného kráľovstva, môže mať skutočné alebo potenciálne obmedzujúce účinky na obchod medzi členskými štátmi, čo je v rozpore s článkami 28 ES a 29 ES. Tento zákon sa najmä uplatňuje nielen na priame vývozy do Spojeného kráľovstva, ale tiež na vývoz zemiakov do iného členského štátu na účely spracovania alebo len tranzitu pred ich cieľovým miestom určenia v Spojenom kráľovstve.

24 Vnútroštátny súd sa však v tejto súvislosti nazdával, že jediným účelom výrazu „priamo alebo cez iné miesto“ uvedenom v článku 2 zákona 2001 je zabezpečiť, aby sa pri uplatňovaní uvedenej právnej úpravy nerobil žiaden rozdiel medzi zemiakmi zaslanými priamo do Spojeného kráľovstva trajektom a zemiakmi zaslanými cez prístavy nachádzajúce sa vo Francúzsku alebo v inom členskom štáte. Uvedený súd preto rozhodol, že táto právna úprava sa neuplatní na situáciu, v ktorej sa zemiaky zasielajú do iného členského štátu na účely spracovania, akým je napríklad umývanie, balenie alebo vreckovanie na účely následnej dopravy do Spojeného kráľovstva, kde sa majú predať a spotrebovať. Podľa vnútroštátneho súdu je preto jedinou položenou otázkou, či zákon z roku 2001 porušuje článok 29 ES tým, že sa uplatňuje na zemiaky zasielané z Jersey priamo do Spojeného kráľovstva a tranzitované bez toho, že by opustili nákladnú loď, cez iný členský štát.

25 JPMO, Top Produce Ltd a Fairview Farm Ltd, po druhé, tvrdia, že zákon z roku 2001 nie je v súlade s článkami 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES preto, že má za účinok brániť obchodu medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom.

26 V skutočnosti tieto spoločnosti tvrdia, že uplatnenie ustanovení uvedených článkov na také obchody podľa ustanovení protokolu č. 3, najmä jeho článku 1 ods. 1, je nutné. Ďalej aj za predpokladu, že Jersey a Spojené kráľovstvo treba na účely uplatňovania článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES považovať za jediný členský štát, majú uvedené ustanovenia tendenciu upraviť obchod medzi dvomi územiami toho istého členského štátu (pozri najmä rozsudky zo 16. júla 1992, Legros a i., C‑163/90, Zb. s. I‑4625; z 9. augusta 1994, Lancry a i., C‑363/93, C‑407/93 až C‑411/93, Zb. s. I‑3957, a zo 14. septembra 1995, Simitzi, C‑485/93 a C‑486/93, Zb. s. I‑2655).

27 Vo veci samej platba príspevkov PEMB a ukladanie sankcií v prípade konania v rozpore so zákonom z roku 2001 sú poplatkami, ktoré majú rovnaký účinok ako clo, zakázané článkom 25 ES. Režim, ktorý zákon z roku 2001 zaviedol, ďalej tým, že podriaďuje možnosť predaja registrácii a uzavretiu dohôd o uvádzaní na trh a o správe, akými sú tie, ktoré uvádza, je pôvodom prekážok dovozu a vývozu zakázaných článkami 28 ES a 29 ES.

28 States of Jersey a PEMB namietajú, že, ako to vyplýva najmä z článku 299 ES, článku 1 protokolu č. 3 a článku 1 ods. 2 nariadenia č. 706/73, obchod so zemiakmi medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom má čisto interný charakter v rámci tohto členského štátu, a teda nepredstavuje žiadnu spojitosť so situáciami uvedenými v článkoch 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES. Ďalej už citované rozsudky Legros a i., Lancry a i. a Simitzi sa článkov 28 ES a 29 ES netýkajú, zatiaľ čo sa preddavky predmetné v týchto veciach uplatnia bez rozdielu na vnútorný a zahraničný obchod členského štátu.

29 Články 23 ES a 25 ES ďalej nemožno vo veci samej uplatniť preto, lebo príspevky a sankcie stanovené zákonom z roku 2001 nie sú vyberané a ukladané z dôvodu prekročenia hranice.

30 Za týchto okolností Royal Court of Jersey rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1. Má sa na právny režim, ktorý upravuje vývoz zemiakov pochádzajúcich z Jersey do Spojeného kráľovstva, hľadieť ako na opatrenie s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenia vývozu v rozpore s článkom 29 ES, keďže zemiaky zasielané z Jersey priamo do Spojeného kráľovstva môžu byť tranzitne prepravené cez iný členský štát bez toho, aby opustili nákladnú loď?

2. Má sa na právny režim, ktorý upravuje vývoz zemiakov pochádzajúcich z Jersey do Spojeného kráľovstva, hľadieť ako na nezlučiteľný s článkami 23 [ES], 25 [ES], 28 [ES] a 29 ES v tom rozsahu, v akom môže ovplyvniť obchod medzi týmto ostrovom a Spojeným kráľovstvom (ako aj Guernesey a ostrovom Man) alebo mať za následok vyberanie poplatkov spojených s týmto obchodom?“

O prejudiciálnych otázkach

O druhej otázke

31 Druhou otázkou, ktorou sa treba zaoberať, ako to navrhol jednak JPMO a jednak Komisia, na prvom mieste, sa vnútroštátny súd pýta, či sa majú články 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES vykladať tak, že im odporuje režim, aký zaviedol zákon z roku 2001.

32 Aby bolo možné na túto otázku odpovedať, je vhodné predovšetkým určiť, či ustanovenia Zmluvy ES majú byť uplatnené na výrobky, na ktoré sa vzťahuje zákon z roku 2001, t. j. na zemiaky pestované v Jersey a výrobky z nich získané alebo pochádzajúce z ich spracovania, či už požívateľné alebo nie.

33 Ak je tomu tak, bude potrebné ďalej určiť, či na účely uplatnenia uvedených ustanovení Zmluvy treba s obchodom takých výrobkov medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom zaobchádzať tak, ako keby šlo o obchod s tovarom medzi členskými štátmi, ako to tvrdí JPMO, alebo či sa má na účely uvedeného uplatnenia zaobchádzať s Jersey a Spojeným kráľovstvom tak, ako keby tvorili jediný členský štát, ako to tvrdia States of Jersey.

34 Po ujasnení tohto druhého aspektu bude treba ďalej skúmať, či sa majú tie isté ustanovenia Zmluvy vykladať v tom zmysle, že im odporuje režim s takými charakteristikami, aké zavádza zákon z roku 2001.

O uplatnení článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES na výrobky, na ktoré sa vzťahuje zákon z roku 2001

35 Ako vyplýva z článku 1 ods. 1 protokolu č. 3, právna úprava Spoločenstva v colnej oblasti a v oblasti množstevných obmedzení sa uplatní na Normanské ostrovy a ostrov Man za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo. Do tejto úpravy patria najmä články 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES.

36 Uvedený odsek 1 nijak nerozlišuje podľa povahy dotknutých výrobkov. Preto sa právna úprava, na ktorú odkazuje, uplatní na všetky tovary, na ktoré sa obvykle vzťahuje. Keďže poľnohospodárske výrobky uvedené v prílohe II Zmluvy EHS (teraz príloha I Zmluvy ES) nepodliehajú žiadnemu osobitnému zaobchádzaniu v tejto súvislosti, spadá do rozsahu pôsobnosti uvedeného odseku.

37 Článok 1 ods. 2 protokolu č. 3 nemôže tento záver spochybniť. Podľa tohto ustanovenia pre poľnohospodárske výrobky a výrobky pochádzajúce z ich spracovania, ktoré sú predmetom osobitného obchodného režimu vzhľadom na tretie krajiny, sa uplatnia preddavky a iné nástroje dovozu stanovené v predpisoch Spoločenstva, uplatniteľné Spojeným kráľovstvom. Rovnako možno uplatniť tie ustanovenia právnej úpravy Spoločenstva, ktoré sú potrebné na zabezpečenie voľného pohybu a rešpektovania zvyčajných podmienok hospodárskej súťaže v obchode s týmito výrobkami. V oboch týchto prípadoch sa dotknuté ustanovenia uplatnia za podmienok, ktoré určí Rada.

38 Uvedený odsek 2 v zásade vyjadruje snahu, aby sa patrične zohľadnilo, že v zmysle Spoločenstva poľnohospodárske výrobky spadajú do spoločnej poľnohospodárskej politiky a že v tejto súvislosti môžu podliehať konkrétnej skupine osobitných právnych predpisov. Práve vzhľadom na túto okolnosť uvedené ustanovenie stanovuje prijatie opatrení, ktoré sa považujú za nevyhnutné na zabezpečenie dobrého fungovania zavedeného režimu, pokiaľ ide o Normanské ostrovy a ostrov Man, najmä tým, že sa na tieto územia uplatnia niektoré z uvedených predpisov.

39 Naopak, uvedené ustanovenie nemožno vykladať v tom zmysle, že uplatnenie článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES na poľnohospodárske výrobky podlieha prijatiu zo strany Rady takých opatrení alebo existencii, v zmysle Spoločenstva, spoločného organizovania trhov, ktoré sa ich týkajú.

40 Z tohto hľadiska treba ďalej pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry neexistencia spoločného organizovania trhu v osobitnej poľnohospodárskej oblasti zostáva bez vplyvu na uplatnenie článkov 28 ES a 29 ES na obchod s výrobkami v tejto oblasti a že Súdny dvor rozhodol, že tak je tomu najmä v prípade, v ktorom členské štáty pristúpili k Spoločenstvám na základe aktu o pristúpení z roku 1972 (pozri, pokiaľ ide konkrétne o odvetvie zemiakov, rozsudky zo 16. marca 1977, Komisia/Francúzsko, 68/76, Zb. s. 515, body 17 až 21; z 29. marca 1979, Komisia/Spojené kráľovstvo, 231/78, Zb. s. 1447, body 12 až 18, a z 11. júna 1985, Komisia/Írsko, 288/83, Zb. s. 1761, bod 23).

41 Z vyššie uvedeného vyplýva, že články 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES sa majú uplatniť na zemiaky pestované na ostrove Jersey ako na výrobky pochádzajúce z ich spracovania na tomto ostrove, na ktoré sa tiež vzťahuje zákon z roku 2001.

O otázke, či na účely uplatnenia článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES možno územie Spojeného kráľovstva, Normanské ostrvy a ostrov Man považovať za územie jediného členského štátu

42 Z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom v rámci predchádzajúcej uvedenej veci vyplýva, že Jersey je polo-autonómnou oblasťou Britskej koruny, ktorú v Jersey zastupuje Lieutenant Governor. Vláda Spojeného kráľovstva reprezentujúca Korunu zodpovedná za obranu a medzinárodné vzťahy (pozri v tejto súvislosti rozsudok zo 16. júla 1998, Pereira Roque, C‑171/96, Zb. s. I‑4607, bod 11).

43 Jersey nie je súčasťou Spojeného kráľovstva. V zmysle článku 299 ods. 4 ES je územím, za ktoré v zahraničných vzťahoch zodpovedá uvedený členský štát.

44 Od uvedeného odseku 4, podľa ktorého sa ustanovenia Zmluvy uplatnia na také územia, stanovuje článok 299 ods. 6 písm. c) ES výnimku tým, že stanovuje, že sa ustanovenia tejto Zmluvy uplatnia na Normanské ostrovy a na ostrov Man iba v rozsahu nevyhnutnom na zabezpečenie plnenia dojednaní pre tieto ostrovy, ako je uvedené v akte o pristúpení z roku 1972. Osobitný režim uvedený týmto ustanovením predstavuje protokol č. 3.

45 Predovšetkým je vhodné pripomenúť, že Súdny dvor už uviedol, že akýkoľvek rozdiel medzi štátnymi príslušníkmi Normanských ostrovov a ostatnými britskými občanmi nemožno prirovnať k rozdielu medzi štátnymi príslušnosťami medzi štátnymi príslušníkmi dvoch členských štátov a ani iné prvky postavenia Normanských ostrovov neumožňujú považovať vzťahy medzi týmito ostrovmi a Spojeným kráľovstvom za porovnateľné so vzťahmi, ktoré existujú medzi dvomi členskými štátmi (rozsudok Pereira Roque, už citovaný, body 41 a 42).

46 Ďalej je vhodné uviesť, že zo znenia článku 1 ods. 1 protokolu č. 3 vyplýva, že právna úprava Spoločenstva v colnej oblasti a v oblasti množstevných obmedzení sa uplatní na Normanské ostrovy a ostrov Man „za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo“.

47 Takéto znenie naznačuje, že na účely uplatnenia uvedenej právnej úpravy Spoločenstva sa Spojené kráľovstvo a ostrovy v zásade považujú za jediný členský štát.

48 Rovnako to vyplýva z upresnenia v článku 1 ods. 2 prvom pododseku protokolu č. 3, ktorý odkazuje na preddavky a iné nástroje dovozu stanovené v právnej úprave Spoločenstva, „uplatniteľné Spojeným kráľovstvom“.

49 V tejto súvislosti možno zdôrazniť, že taký výklad článku 1 protokolu č. 3 tiež inšpiroval činnosť zákonodarcu Spoločenstva.

50 Z článku 3 ods. 1 nariadenia č. 2913/92 tak vyplýva, že územie Spojeného kráľovstva, ako aj Normanských ostrovov a ostrova Man spoločne tvoria jednu zo zložiek colného územia Spoločenstva.

51 Rovnako článok 1 ods. 1 a 2 nariadenia č. 706/73 uvádza, že právnou úpravou Spoločenstva, ktorej pôsobnosť toto ustanovenie rozširuje na uvedené ostrovy, je tá, „ktorá sa uplatní na Spojené kráľovstvo“, a že na účely tohto uplatnenia „sa Spojené kráľovstvo a ostrovy chápu ako jeden členský štát“.

52 V rozpore s návrhom JPMO upresnenie v článku 1 ods. 1 protokolu č. 3, podľa ktorého budú colné poplatky a odvody s rovnakým účinkom medzi tými istými ostrovmi „a Spoločenstvom vo svojom pôvodnom zložení“ a medzi týmito ostrovmi a novými členskými štátmi postupne redukované v súlade s tempom plánovaným v akte o pristúpení, neodporuje takému výkladu.

53 V skutočnosti, berúc ohľad najmä na uvedené upresnenie nachádzajúce sa v tom istom ustanovení, podľa ktorého sa má predmetná právna úprava Spoločenstva uplatniť na Normanské ostrovy a ostrov Man „za rovnakých podmienok ako na Spojené kráľovstvo“, treba odkazu v tomto ustanovení na „nové členské štáty“ rozumieť tak, že sa týka Dánskeho kráľovstva a Írska s výnimkou Spojeného kráľovstva. Tento záver navyše potvrdzuje skutočnosť, že sa tento odkaz nachádza, ako už bolo zdôraznené, vo vete, ktorej jediným účelom je stanoviť postupné odstraňovanie colných poplatkov a odvodov s rovnakým účinkom, ktoré existovali v čase pristúpenia roku 1972. Pritom je zrejmé, že v uvedenom čase obchod s tovarmi medzi Spojeným kráľovstvom a uvedenými ostrovmi clu nepodliehal.

54 Z vyššie uvedených upresnení vyplýva, že na účely uplatnenia článkov 23 ES, 25 ES, 28 ES a 29 ES sa majú Normanské ostrovy, ostrov Man a Spojené kráľovstvo považovať za jeden členský štát.

O článkoch 23 ES a 25 ES

55 Podľa ustálenej judikatúry každá jednostranne uložená peňažná povinnosť, ktorá bez ohľadu na svoj názov a spôsob úhrady postihuje tovary na základe skutočnosti, že prekračujú hranicu, hoci nie je clom vo vlastnom slova zmysle, je poplatkom s rovnakým účinkom v zmysle článkov 23 ES a 25 ES, aj keď sa uvedená peňažná povinnosť nevyberá v prospech členského štátu (pozri najmä rozsudky z 1. júla 1969, Sociaal Fonds voor de Diamantarbeiders, 2/69 a 3/69, Zb. s. 211, bod 18; z 9. novembra 1983, Komisia/Dánsko, 158/82, Zb. s. 3573, bod 18; zo 7. júla 1994, Lamaire, C‑130/93, Zb. s. I‑3215, bod 13; z 21. septembra 2000, Michaïlidis, C‑441/98 a C‑442/98, Zb. s. I‑7145, bod 15, a z 23. apríla 2002, Nygård, C‑234/99, Zb. s. I‑3657, bod 19).

56 Nie je tomu tak iba v prípade, ak je predmetná povinnosť odmenou za skutočne poskytnutú službu vo výške primeranej uvedenej službe, alebo ak spadá pod všeobecný systém vnútorných poplatkov, ktorý sa sústavne uplatňuje na základe rovnakých kritérií na vnútroštátne a na dovezené a vyvezené výrobky alebo tiež, za určitých podmienok, ak sa vyberá z dôvodu kontrol uskutočnených na účely dodržania povinností, ktoré ukladá právna úprava Spoločenstva (pozri najmä už citované rozsudky Komisia/Dánsko, bod 19, a Lamaire, bod 14).

57 V danom prípade si vnútroštátny súd želá môcť rozhodnúť, či povinné príspevky, ktoré môže uložiť PEMB na základe zákona z roku 2001, ako aj peňažné sankcie, ktoré sa uplatnia na výrobcov a obchodné organizácie, ktoré porušili režim zavedený uvedeným zákonom, možno považovať za poplatky s rovnakým účinkom ako clá v zmysle článkov 23 ES a 25 ES.

58 Pokiaľ ide na prvom mieste o príspevky, ktoré môže uložiť PEMB pestovateľom zemiakov zaregistrovaným v súlade s režimom zavedeným zákonom z roku 2001, z konania pred Súdnym dvorom vyplýva, že ich výšku môže PEMB určiť buď vzhľadom na množstvo zemiakov vypestovaných dotknutou osobou, ktoré boli skutočne vyvezené do Spojeného kráľovstva, alebo vzhľadom na plochu, ktorú uvedená osoba vyhradila na produkciu zemiakov.

59 Na úvod je vhodné pripomenúť, že povinnosť zaregistrovania sa v PEMB, v súlade s režimom zavedeným zákonom z roku 2001, a následne povinnosť platiť príspevky na základe rozhodnutia, v prípade potreby, uvedenej organizácie, majú všetci pestovatelia zemiakov z Jersey, ktorý vyvážajú alebo nechávajú vyvážať svoje výrobky do Spojeného kráľovstva.

60 Príspevok uložený takto zaregistrovaným pestovateľom, ktorý PEMB určí vzhľadom na množstvo zemiakov vypestovaných dotknutou osobou vyvezených z Jersey do Spojeného kráľovstva, je zaručene peňažnou povinnosťou vyberanou vopred z dôvodu uvedených vývozov, ktorá postihuje výlučne tieto vývozy bez toho, že by bola súčasťou všeobecného systému vnútroštátnych príspevkov vyberaných sústavne, na základe rovnakých kritérií, nezávisle od pôvodu alebo miesta určenia zaťažených tovarov, a ktorá nie je protihodnotou výnimky, osobitnej alebo pre konkrétnu osobu, ktorá hospodárskemu subjektu náleží vo výške primeranej uvedenej službe (pozri analogicky rozsudok Lamaire, už citovaný, bod 19).

61 States of Jersey však tvrdia, že v rozsahu, v akom zákon z roku 2001 upravuje výlučne „vývozy“ zemiakov z Jersey do miesta určenia v Spojenom kráľovstve na účely ich spotreby v tomto členskom štáte, a ktorý sa preto uplatní len na situácie spadajúce do vnútorného obchodu členského štátu, by sa články 23 ES a 25 ES nemali uplatniť v tomto prípade.

62 Z tohto hľadiska je vhodné pripomenúť, že v bode 32 už citovaného rozsudku Lancry a i. Súdny dvor rozhodol, že poplatok primeraný colnej hodnote tovaru, ktorý vyberá členský štát zo všetkých tovarov dovezených do oblasti svojho územia, je poplatkom s rovnakým účinkom ako clo za dovoz, a to nielen ak sa vzťahuje na tovar dovezený do tejto oblasti, ktorý má pôvod v iných členských štátoch, ale tiež ak ide o poplatok vyberaný za tovar privezený do tejto oblasti, ktorý pochádza z inej časti toho istého členského štátu.

63 V bodoch 26 a 27 už citovaného rozsudku Simitzi Súdny dvor ďalej rozhodol, že rovnakú úvahu treba uplatniť v prípade poplatku zaťažujúceho tovary vyvážané z jednej oblasti do iných oblastí toho istého členského štátu, následne tak možno dospieť k záveru, že poplatkami vyberané ad valorem členským štátom za tovary vyvážané z jednej oblasti jeho územia výlučne do iných oblastí toho istého štátu, sú poplatkami s rovnakým účinkom ako clo za vývoz.

64 V tejto súvislosti bolo cieľom Zmluvy dať pravidlu odstraňovania ciel a poplatkov s rovnakým účinkom všeobecný dosah a účinok so zreteľom na zabezpečenie voľného pohybu tovarov medzi členskými štátmi. Nevyhnutným predpokladom colnej únie je, že sa zabezpečí voľný pohyb tovarov medzi členskými štátmi a všeobecnejším spôsobom v rámci colnej únie (pozri rozsudok z 23. septembra 2003, Komisia/Spojené kráľovstvo, C‑30/01, Zb. s. I‑9481, body 52 a 53).

65 V danom prípade treba na jednej strane uviesť, že najmä vzhľadom na záver uvedený v bode 54 tohto rozsudku, príspevok, o aký ide v tomto prípade, ktorý PEMB určí vzhľadom na množstvo zemiakov vypestovaných dotknutou osobou a vyvezených z Jersey do Spojeného kráľovstva, je takým poplatkom zaťažujúcim tovary vyvážané z jednej časti územia členského štátu do inej. Na druhej strane je vhodné dodať, že aj keby sa zákon z roku 2001 podľa svojho znenia netýkal len zemiakov zasielaných do Spojeného kráľovstva na účely ich spotreby v tomto štáte, nič nevylučuje, že tieto zemiaky, odkedy sa nachádzajú na území Spojeného kráľovstva, sú následne vyvážané do iných členských štátov, takže predmetný príspevok môže zaťažiť výrobky, ktoré budú po ich tranzite cez Spojené kráľovstvo skutočne vyvezené do týchto iných členských štátov.

66 V danom prípade sa prípadný vývoj takých tokov opätovného vývozu zo Spojeného kráľovstva do iných členských štátov zdá v každom prípade pochopiteľný, keďže, ako to vyplýva z vysvetlení poskytnutých Súdnemu dvoru, skoro všetky zemiaky Jersey Royal vypestované v Jersey sa tradične vyvážajú do Spojeného kráľovstva.

67 Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že príspevok, o aký v danom prípade ide, ktorý PEMB určí vzhľadom na množstvo zemiakov vypestované dotknutou osobou a vyvezené do Spojeného kráľovstva, nie je v súlade s článkami 23 ES a 25 ES.

68 Na druhej strane, ak PEMB rozhodne uložiť príspevok určený vzhľadom na plochu vyhradenú na pestovanie zemiakov bez rozlišovania toho, či sa tieto spotrebujú na ostrove alebo sa vyvezú, taký príspevok sa v zásade nejaví ako spôsobilý byť finančným zaťažením uloženým na základe skutočnosti vyvezenia zemiakov.

69 Je pravdou, že Komisia tvrdí, že také príspevky sú určené na financovanie vo všeobecnosti rozličných aktivít vykonávaných PEMB, ktoré sú samé osebe zásadne zamerané na začlenenie vývozu zemiakov z Jersey do miesta určenia v Spojenom kráľovstve. Taká okolnosť však nepostačuje na to, aby bolo možné dôjsť k záveru, že uvedené príspevky treba kvalifikovať ako poplatky s rovnakým účinkom ako clo, zakázané článkom 25 ES.

70 Pokiaľ ide na druhom mieste o peňažné sankcie, ktoré možno hospodárskym subjektom uložiť v prípade porušenia ustanovení zákona z roku 2001, jediným cieľom takých sankcií je zabezpečiť účinné uplatňovanie uvedených ustanovení a nemožno ich odlišovať od uvedených ustanovení, ktorých sú príslušenstvom.

71 Pritom uvedené peňažné sankcie nesúvisia ani s ustanoveniami zákona z roku 2001 týkajúcimi sa príspevkov, ani s inými ustanoveniami stanovujúcimi poplatok s rovnakým účinkom ako clo v zmysle článku 25 ES.

O článku 29 ES

72 Na úvod treba zdôrazniť, že sa neukazuje, že by zákon z roku 2001, ktorý sa uplatní na „vývozy“ zemiakov a výrobkov pochádzajúcich z ich spracovania, obsahoval akékoľvek opatrenie, ktoré by pripomínalo akékoľvek obmedzenie dovozu, takže v danom prípade nie je vhodné pristúpiť k výkladu článku 28 ES.

73 Pokiaľ ide o článok 29 ES, treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry sa toto ustanovenie týka opatrení, ktorých cieľom alebo účinkom je najmä obmedziť toky vývozu a zaviesť tak rozdiel v zaobchádzaní medzi vnútorným obchodom členského štátu a jeho vývozným obchodom, a to tak, aby sa zabezpečila osobitná výhoda pre vnútroštátnu výrobu alebo vnútorný trh dotknutého členského štátu na úkor obchodu alebo výroby iných členských štátov (pozri najmä rozsudky z 8. novembra 1979, Groenveld, 15/79, Zb. s. 3409, bod 7, a z 10. novembra 1992, Exportur, C‑3/91, Zb. s. I‑5529, bod 21).

74 V tomto prípade je zrejmé, že osobitným cieľom povinností uložených zákonom z roku 2001 je regulácia obchodu so zemiakmi určenými na vývoz do Spojeného kráľovstva, zatiaľ čo výroba určená na spotrebu na trhu Jersey ustanoveniam tohto zákona uniká.

75 Uvedený zákon pestovateľom z Jersey najmä zakazuje ponúkať na vývoz alebo vyvážať ich zemiaky do miesta určenia na trhu v Spojenom kráľovstve, ak títo pestovatelia nie sú zaregistrovaní v PEMB a ak s ním neuzavreli dohodu o uvádzaní na trh, ktorá stanovuje najmä plochy, ktoré možno vyhradiť so zreteľom na vývoz úrody, a uvádza aj údaje o oprávnených nákupcoch tejto úrody. Nedodržanie týchto povinností je trestne sankcionované a v prípade opakovaného porušenia možno pozastaviť právo pridruženia a následne právo vývozu. Zákon z roku 2001 rovnako zakazuje všetkým obchodným organizáciám, tiež pod hrozbou trestných sankcií, uskutočňovať také vývozy, ak neuzavreli s PEMB dohodu o správe uvádzajúcu najmä údaje o predajcoch, od ktorých môžu nakupovať.

76 Predovšetkým je zjavné, že taká právna úprava môže svojou povahou skutočne brániť tokom vývozu zemiakov s pôvodom v Jersey s miestom určenia v Spojenom kráľovstve. Má za účinok tiež rozlišovať medzi obchodom v rámci Jersey a obchodom zameraným na vývoz z tohto územia do Spojeného kráľovstva tak, aby sa zabezpečila osobitná výhoda pre produkciu ostrova alebo jeho vnútornému trhu, v tomto prípade na úkor obchodu v Spojenom kráľovstve.

77 Na základe posledného uvedeného hľadiska z vysvetlení poskytnutých vnútroštátnym súdom najmä vyplýva, že cieľom prijatia zákona z roku 2001 bolo vyhovieť sťažnostiam pestovateľov zemiakov Jersey Royal, ktorí sa považovali za obete nedostatku transparentnosti a nadmernej hospodárskej súťaže medzi obchodnými organizáciami a ktorí považovali za nedostatočné ziskové marže z ich produkcie, z ktorých je ďalej zrejmé, že sa tento zákon z väčšej časti zameral na vývoz na trh Spojeného kráľovstva.

78 States of Jersey navyše účinok tohto zákona, ktorý bráni vývozom do Spojeného kráľovstva, nespochybnili, pričom sa v tejto súvislosti obmedzujú na tvrdenie, že v rozsahu, v akom sa na jednej strane zákon z roku 2001 týkal len uvedených vývozov a na druhej strane bolo treba na účely uplatnenia článkov 28 ES a 29 ES prirovnať obchod medzi Jersey a Spojeným kráľovstvom k vnútornému obchodu v rámci jedného členského štátu, uvedené ustanovenia nemali tendenciu uplatniť sa na túto právnu úpravu.

79 V tejto súvislosti je však vhodné pripomenúť, že taká analýza nie je v súlade so skutočnosťou už zdôraznenou v bode 65 tohto rozsudku, že aj keď sa zákon z roku 2001 týka podľa svojho znenia len zemiakov vyvážaných do Spojeného kráľovstva na účely ich spotreby v ňom, nič nevylučuje, aby tieto zemiaky, odkedy sa nachádzajú na území Spojeného kráľovstva, boli následne predmetom opätovného vývozu do iných členských štátov.

80 Z toho vyplýva, že obmedzenia zavedené zákonom z roku 2001 v súvislosti so zemiakmi Jersey Royal vyvážanými do miesta určenia v Spojenom kráľovstve, ktorých, ako už bolo uvedené v bodoch 75 a 76 tohto rozsudku, hlavným účinkom je brániť takým tokom vývozu, môžu in fine tiež brániť vývozu uvedených výrobkov do iných členských štátov a mať na ich trhy rovnaký negatívny účinok, ako ten, ktorý bol uvedený v súvislosti so Spojeným kráľovstvom.

81 Ako už bolo zdôraznené v bode 66 tohto rozsudku, vývoj v Spojenom kráľovstve takých tokov opätovného vývozu zemiakov Jersey Royal pochádzajúcich z Jersey do iných členských štátov sa určite zdá pochopiteľný, keďže skoro všetky zemiaky Jersey Royal sa z Jersey vyvážajú do Spojeného kráľovstva a systém zavedený zákonom z roku 2001, ktorý sa na tento trh vzťahuje, prispieva k zachovávaniu takej situácie. V skutočnosti treba z tohto posledného uvedeného hľadiska najmä pripomenúť, že dohody o uvádzaní na trh uzavreté medzi PEMB a zaregistrovanými poľnohospodármi musia vopred špecifikovať plochy vyhradené na pestovanie zemiakov určených na vývoz do Spojeného kráľovstva.

82 States of Jersey ďalej vo svojich písomných pripomienkach uviedli, že režim takto zavedený uvedeným zákonom nie je neprimeraný vzhľadom na sledovaný cieľ pozostávajúci z podpory lojality a transparentnosti vo vzťahoch medzi výrobcami a obchodnými organizáciami.

83 Z tohto hľadiska však postačí pripomenúť, že také ciele možno v každom prípade sledovať inými prostriedkami, ktoré na rozdiel od tých, ktoré upravuje zákon z roku 2001, nezahŕňajú zavádzanie opatrení s rovnakým účinkom ako množstevné obmedzenie vývozu zakázané článkom 29 ES.

84 Ďalej treba dodať, že príspevok, ktorý PEMB ukladá pestovateľom vzhľadom na plochy vyhradené na pestovanie zemiakov, nie je v súlade s právom Spoločenstva v tom rozsahu, v akom slúži na financovanie aktivít tohto subjektu, a je v rozpore s článkom 29 ES (pozri rozsudok z 13. decembra 1983, Apple and Pear Development Council, 222/82, Zb. s. 4083, body 32 a 33).

85 Zo všetkého vyššie uvedeného vyplýva, že na druhú otázku treba uviesť tieto odpovede:

Ustanovenia článku 29 ES v spojení s článkom 1 protokolu č. 3 sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava, akou je tá v prípade vo veci samej, ktorá:

– na jednej strane pod hrozbou sankcií zakazuje pestovateľom z Jersey ponúkať na vývoz alebo vyvážať svoje zemiaky do miesta určenia na trhu v Spojenom kráľovstve, ak nie sú zaregistrovaní v organizácii, akou je PEMB, a ak neuzavreli s touto organizáciou dohodu o uvádzaní na trh, v ktorej sa určia najmä plochy, ktoré možno vysadiť so zreteľom na vývoz úrody, a uvedú údaje o povolených nákupcoch úrody,

– na druhej strane rovnako pod hrozbou sankcií zakazuje všetkým obchodným organizáciám také vývozy uskutočniť, ak s touto organizáciou neuzavreli dohodu o správe, v ktorej sa uvedú najmä údaje o predajcoch, od ktorých sú tieto organizácie oprávnené nakupovať.

Ustanovenia článkov 23 ES a 25 ES v spojení s článkom 1 protokolu č. 3 sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava, akou je tá vo veci samej, ktorá priznáva organizácii, akou je PEMB, právomoc ukladať pestovateľom zemiakov z Jersey príspevok, ktorého výška sa určí vzhľadom na množstvo zemiakov vypestovaných dotknutými osobami a vyvezených do Spojeného kráľovstva.

Právu Spoločenstva odporuje príspevok vyberaný za rovnakých podmienok, ale ktorého výška sa určí vzhľadom na poľnohospodársku plochu vyhradenú dotknutou osobou na pestovanie zemiakov, v tom rozsahu, v akom z neho vyplývajúce príjmy slúžia na financovanie aktivít vykonávaných uvedenou organizáciou v rozpore s článkom 29 ES.

O prvej otázke

86 Keďže článok 29 ES sa má vykladať, ako to vyplýva z odpovede na druhú prejudiciálnu otázku, tak, že mu odporuje právna úprava, akou je zákon z roku 2001, v tom rozsahu, v akom jeho ustanovenia majú vplyv na vývozy z Jersey do miesta určenia v Spojenom kráľovstve, nie je potrebné uviesť samostatnú odpoveď na prvú otázku. V skutočnosti sa zdá byť evidentné, že takto formulovaný výklad je nutný, nezávisle od skutočnosti, že sa takto vyvážané tovary zasielajú priamo do Spojeného kráľovstva alebo že v prípade potreby tranzitujú cez prístav nachádzajúci sa v inom členskom štáte.

O trovách

87 Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd. Iné trovy konania, ktoré vznikli v súvislosti s predložením pripomienok Súdnemu dvoru a nie sú trovami uvedených účastníkov konania, nemôžu byť nahradené.

Z týchto dôvodov Súdny dvor (veľká komora) rozhodol takto:

1. Ustanovenia článku 29 ES v spojení s článkom 1 protokolu č. 3 o Normanských ostrovoch a ostrove Man, ktorý je prílohou Aktu o podmienkach pristúpenia Dánskeho kráľovstva, Írska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska a o zmenách zmlúv sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje právna úprava, akou je tá vo veci samej, ktorá:

– na jednej strane pod hrozbou sankcií zakazuje pestovateľom z Jersey ponúkať na vývoz alebo vyvážať svoje zemiaky do miesta určenia na trhu v Spojenom kráľovstve, ak nie sú zaregistrovaní v organizácii, akou je Jersey Potato Export Marketing Board, a ak neuzavreli s touto organizáciou dohodu o uvádzaní na trh, v ktorej sa určia najmä plochy, ktoré možno vysadiť so zreteľom na vývoz úrody, a uvedú údaje o povolených nákupcoch úrody, a

– na druhej strane rovnako pod hrozbou sankcií zakazuje všetkým obchodným organizáciám také vývozy uskutočniť, ak s touto organizáciou neuzavreli dohodu o správe, v ktorej uvedú najmä údaje o predajcoch, od ktorých sú tieto organizácie oprávnené nakupovať.

2. Ustanovenia článkov 23 ES a 25 ES v spojení s článkom 1 protokolu č. 3 sa majú vykladať v tom zmysle, že im odporuje taká právna úprava, ako je tá vo veci samej, ktorá priznáva organizácii, akou je Jersey Potato Export Marketing Board, právomoc ukladať pestovateľom zemiakov z Jersey platiť príspevok, ktorého výška sa určí vzhľadom na množstvo zemiakov vypestovaných dotknutými osobami a vyvezených do Spojeného kráľovstva.

3. Právu Spoločenstva odporuje príspevok vyberaný za rovnakých podmienok, ale ktorého výška sa určí vzhľadom na poľnohospodársku plochu vyhradenú dotknutou osobou na pestovanie zemiakov, v tom rozsahu, v akom výsledné príjmy slúžia na financovanie aktivít vykonávaných uvedenou organizáciou v rozpore s článkom 29 ES.

Podpisy

* Jazyk konania: angličtina.