Občianstvo Európskej únie – Právo na voľný pohyb a pobyt na území členských štátov – Smernica 90/364 – Maloletý štátny príslušník členského štátu, ktorý má príslušné nemocenské poistenie a ktorý je závislý od rodiča, ktorý je štátnym príslušníkom tretieho štátu a disponuje dostatočnými finančnými prostriedkami a skutočne sa stará o tohto maloletého – Právo na pobyt, tak maloletého, ako aj jeho rodiča v inom členskom štáte – Podmienky nadobudnutia občianstva pre maloletého – Chýbajúca relevantnosť
(Článok 18 ES; smernica Rady 90/364)
Článok 18 ES a smernica 90/364 o práve pobytu priznávajú maloletému štátnemu príslušníkovi členského štátu, ktorý má príslušné nemocenské poistenie a ktorý je závislý od rodiča, ktorý je však sám štátnym príslušníkom tretieho štátu a ktorého finančné prostriedky sú postačujúce na to, aby sa tento maloletý príslušník členského štátu nestal záťažou pre verejné financie hostiteľského členského štátu, právo pobytu v neobmedzenej dĺžke na území posledne uvedeného členského štátu. V takomto prípade tie isté ustanovenia umožňujú rodičovi, ktorý sa o tohto štátneho príslušníka skutočne stará, zdržiavať sa spolu s ním v hostiteľskom členskom štáte.
V tomto zmysle sa podmienka vzťahujúca sa na povahu dostatočnosti finančných prostriedkov stanovená v smernici 90/364 nemôže vykladať tak, že maloletý štátny príslušník musí sám disponovať týmito prostriedkami bez toho, aby sa mohol odvolať na prostriedky člena rodiny. Takýto výklad by totiž pridal k tejto podmienke požiadavku vzťahujúcu sa na pôvod finančných prostriedkov, čo by predstavovalo neprimeraný zásah do výkonu základného práva na voľný pohyb a pobyt zaručeného článkom 18 ES, pretože táto požiadavka nie je nevyhnutná na dosiahnutie sledovaného cieľa, ktorým je ochrana verejných financií členských štátov.
Okrem toho dotknutej osobe nemožno odoprieť prospech z predmetných ustanovení práva Spoločenstva z dôvodu, že rodič, ktorý sa stará o dieťa, vytvoril prostredníctvom pobytu v členskom štáte podmienky, ktoré majú umožniť jeho dieťaťu, ktoré sa malo narodiť, získať občianstvo iného členského štátu aby v dôsledku toho potom získal pre dieťa aj pre seba právo na dlhodobý pobyt. Definovanie podmienok nadobudnutia a straty občianstva je totiž v súlade s medzinárodným právom v právomoci každého členského štátu, pričom sa musí pri vykonávaní tejto právomoci rešpektovať právo Spoločenstva, a členský štát nemôže obmedzovať účinky získania štátneho občianstva iného členského štátu tým, že vyžaduje splnenie ďalšej podmienky na to, aby uznal toto štátne občianstvo na účely vykonávania základných slobôd stanovených v Zmluve.
(pozri body 33, 36 – 37, 39, 47 a výrok)