NÁVRHY GENERÁLNEJ ADVOKÁTKY
JULIANE KOKOTT
z 21. októbra 2004 (1)
Vec C‑225/02
Rosa García Blanco
[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Juzgado de lo Social nº 3 de Orense (Španielsko)]
„Zákonný starobný dôchodok – Čakacia doba – Započítanie dôb poistenia dosiahnutých v cudzine a v domovskom štáte – Doby poistenia, ktoré majú vplyv len na výšku nároku, ale nie na vznik nároku – Započítanie dôb poberania osobitnej dávky v nezamestnanosti pre nezamestnaných nad 52 rokov veku – Spôsob vybavenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania“
I – Úvod
1. Žalobkyňa v konaní vo veci samej, pani García Blanco, poberala v minulosti v Španielsku osobitné dávky v nezamestnanosti. Počas tejto doby odvádzal za ňu poistné na zákonné dôchodkové poistenie Národný úrad práce. Teraz, po dovŕšení 65 roku veku, žiada pani García Blanco zákonný starobný dôchodok. V konaní vo veci samej je sporné, či pri výpočte čakacej doby potrebnej pre vznik nároku na zákonný starobný dôchodok treba vziať do úvahy poistné odvádzané na dôchodkové poistenie počas poberania osobitných dávok v nezamestnanosti, resp. či v prípade jeho nezohľadnenia dochádza k diskriminácii migrujúcich pracovníkov na základe ich štátnej príslušnosti.
2. V tejto súvislosti položil Juzgado de lo Social nº 3 de Orense (ďalej aj „vnútroštátny súd“) Súdnemu dvoru dve otázky týkajúce sa výkladu nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva (ďalej len „nariadenie 1408/71“)(2). Obsahovo sú tieto otázky totožné s otázkami vo veci Salgado Alonso (C‑306/03).(3)
3. Počas konania pred Súdnym dvorom bol však pani García Blanco zákonný starobný dôchodok priznaný, takže tým vzniká otázka spôsobu vybavenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania.
II – Právny rámec
A – Právo Spoločenstva
4. Rámec práva Spoločenstva v tomto prípade určuje nariadenie 1408/71. Jeho článok 1 písm. r) definuje pojem doby poistenia takto:
„doby prispievania, zamestnania alebo samostatne zárobkovej činnosti, ako ich definujú alebo uznávajú za doby poistenia právne predpisy, podľa ktorých sa dosiahli alebo považovali za dosiahnuté, a všetky doby, ktoré sa za také považujú, ak ich uvedené právne predpisy považujú za rovnocenné dobám poistenia; za doby poistenia sa tiež považujú doby dosiahnuté podľa osobitného systému pre štátnych zamestnancov“.
5. Článok 3 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 znie:
„Pokiaľ osobitné ustanovenia tohto nariadenia neustanovujú inak, osoby s bydliskom na území jedného z členských štátov, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú tie isté povinnosti a poberajú tie isté dávky podľa právnych predpisov členského štátu ako štátni príslušníci tohto štátu.“
6. V článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 sa v súvislosti so zohľadnením dôb poistenia a dôb bydliska ustanovuje toto:
„Príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie alebo znovunadobudnutie nároku na dávky podľa systému, ktorý nie je osobitným systémom v zmysle odsekov 2 alebo 3 dosiahnutím dôb poistenia alebo dôb bydliska, zohľadní tam, kde je to nevyhnutné, doby poistenia alebo doby bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek iného členského štátu podľa všeobecného systému alebo podľa osobitného systému buď zamestnanca alebo samostatne zárobkovo činnej osoby. Na tento účel zohľadní tieto doby akoby boli dosiahnuté podľa jej vlastných právnych predpisov.“
7. Článok 46 ods. 2 nariadenia č. 1408/71 obsahuje tieto ustanovenia:
„V prípade, kde podmienky požadované právnymi predpismi členského štátu, na nadobudnutie nároku na dávky sú splnené iba po použití článku 45 a/alebo článku 40 ods. 3, uplatnia sa nasledovné pravidlá:
a) príslušná inštitúcia vypočíta teoretickú výšku dávky, na ktorú by si mohla dotknutá osoba uplatniť nárok za predpokladu, že všetky doby poistenia a/alebo bydliska dosiahnuté podľa právnych predpisov členských štátov, ktorým zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podliehali sa dosiahli v tomto štáte podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje v deň priznania dávky. Ak podľa týchto právnych predpisov výška dávky nezávisí na trvaní dosiahnutých dôb, táto výška sa považuje za teoretickú výšku uvedenú v tomto pododseku;
b) príslušná inštitúcia následne stanoví skutočnú výšku dávky na základe teoretickej výšky uvedenej v predchádzajúcom pododseku a podľa pomeru trvania dôb poistenia alebo bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje táto inštitúcia, k celkovému trvaniu dôb poistenia a dôb bydliska dosiahnutých pred vznikom poistnej udalosti podľa právnych predpisov všetkých dotknutých členských štátov.“
8. V súvislosti s dobami poistenia alebo dobami bydliska kratšími ako jeden rok stanovuje článok 48 nariadenia č. 1408/71 toto:
„1. Bez toho, aby bol dotknutý článok 46 ods. 2, inštitúcia členského štátu nie je viazaná priznať dávky vo vzťahu k dobám dosiahnutým podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje a ktoré sa započítavajú v čase vzniku poistnej udalosti, ak:
– celková dĺžka týchto dôb nedosahuje jeden rok
a
– pri započítaní týchto dôb nevzniká nárok na dávky iba na základe ustanovení týchto právnych predpisov.
2. Príslušná inštitúcia každého z dotknutých členských štátov zohľadňuje doby uvedené v odseku 1 na účely uplatňovania článku 46 ods. 2 s výnimkou ustanovenia uvedeného v písm. b).
3. Pokiaľ by uplatnenie odseku 1 malo za následok, že sa všetky inštitúcie dotknutých členských štátov zbavili svojich povinností, dávky sa priznajú výlučne podľa právnych predpisov posledného z uvedených štátov, ktorého podmienky sú splnené, akoby sa všetky doby poistenia a bydliska dosiahnuté a zohľadnené v súlade s článkom 45 ods. 1 až 4 dosiahli podľa právnych predpisov tohto štátu.“
B – Vnútroštátne právo
9. Novelizované znenie všeobecného španielskeho zákona o sociálnom zabezpečení (Texto Refundido de la Ley General de la Seguridad Social(4), ďalej len „TRLGSS“) v článku 161 ods. 1 písm. b) stanovuje, že pre vznik nároku na starobný dôchodok sa vyžaduje nadobudnutie dvojakých dôb:
– všeobecná čakacia v rozsahu 15 rokov
a
– osobitná čakacia doba v rozsahu dvoch rokov v rámci posledných 15 rokov bezprostredne predchádzajúcich udalosti, ktorá spôsobila vznik nároku.
10. Už pred dosiahnutím zákonného veku vzniku nároku na dôchodok sa nezamestnaným, ktorí dovŕšili 52. rok veku života, podľa článku 215 ods. 1 bodu 3 TRLGSS poskytuje osobitná forma dávok v nezamestnanosti (subsidio por desempleo, ďalej len „osobitné dávky v nezamestnanosti“). Predpokladom je okrem iného, že dotknuté osoby môžu preukázať najmenej šesť rokov platenia poistného na zákonné poistenie v nezamestnanosti a okrem toho spĺňajú všetky predpoklady pre poskytnutie zákonného starobného dôchodku s výnimkou veku vzniku nároku na dôchodok.
11. Podľa článku 218 ods. 2 TRLGSS odvádza organizácia pre správu poistenia v nezamestnanosti (Organismo Gestor del Seguro de Desempleo) dodatočne k vyplácaniu osobitných dávok v nezamestnanosti poberateľovi za každý kalendárny mesiac, v ktorom na ne vznikol nárok, sociálnej poisťovni poistné na zákonné starobné poistenie v mene poberateľa.
12. Účinok poistného na dôchodkové poistenie odvádzaného v prospech poberateľa osobitných dávok obmedzuje dvadsiate ôsme dodatkové ustanovenie k TRLGSS(5) takto:
„Poistné na starobné poistenie platené podľa článku 218 ods. 2 [TRLGSS] organizáciou pre správu zákonného poistenia v nezamestnanosti sa zohľadňuje na účely výpočtu základu starobného dôchodku a sadzby, ktorá sa naň uplatňuje. V žiadnom prípade sa nemožno odvolávať na platnosť a na právne účinky týchto platieb poistného s cieľom preukázať minimálnu dobu platenia poistného, ktorú vyžaduje článok 161 ods. 1 písm. b) [TRLGSS], teda dobu, ktorú musí v súlade s článkom 215 ods. 1 bodom 3 poistenec preukázať pri podaní žiadosti o priznanie dávok určených pre osoby, ktoré dovŕšili 52. rok veku.“
13. V správnej praxi sa však poistné na zákonné dôchodkové poistenie, ktoré v mene poberateľa osobitných dávok v nezamestnanosti odvádza INEM, zohľadňuje v súvislosti s článkom 48 ods. 1 nariadenia č. 1408/71; toto vyplýva zo spoločného obežníka INSS a INEM z roku 1999.(6)
III – Skutkový stav a konanie
Okolnosti predchádzajúce sporu
14. Pani Rosa García Blanco, ktorá sa narodila 9. októbra 1935 a zomrela 14. mája 2002(7), pracovala v rokoch 1966 a 1984 v Nemecku. Tam dosiahla 209 mesiacov (viac ako 17 rokov) doby účasti na nemeckom zákonnom dôchodkovom poistení.
15. Od 1. júna 1984 do 2. decembra 1984 poberala pani García Blanco v Španielsku na základe nemecko – španielskeho dohovoru dávky zákonného poistenia v nezamestnanosti závislé od platenia poistného, ktoré jej boli poskytnuté Národným úradom práce (Instituto Nacional de Empleo, ďalej len „INEM“). Počas tejto doby odvádzal za ňu INEM aj poistné na všetky odvetvia španielskeho zákonného sociálneho poistenia (okrem iného na zákonné dôchodkové poistenie), z čoho vyplýva doba platenia poistného 185 dní (približne šesť mesiacov).
16. Od roku 1989 poberala pani García Blanco osobitné dávky v nezamestnanosti pre nezamestnaných nad 52 rokov. V tejto súvislosti boli pre ňu prostredníctvom INEM odvádzané počas doby 4 080 dní (viac ako 11 rokov) príspevky na španielske zákonné dôchodkové poistenie podľa článku 218 ods. 2 TRLGSS.
17. Ako vyplýva okrem toho zo spisov, poberala pani García Blanco od 1. decembra 1989 v dôsledku smrti svojej mamy, s ktorou predtým spoločne žila, zákonný dôchodok pre rodinných príslušníkov.
Žiadosť o priznanie zákonného starobného dôchodku
18. Po dovŕšení 65. roku svojho veku v roku 2000 požiadala pani García Blanco španielsku sociálnu poisťovňu o zákonný starobný dôchodok. Rozhodnutím z 27. apríla 2001 španielsky Národný úrad sociálneho zabezpečenia (Instituto Nacional de Seguridad Social, ďalej len „INSS“) túto žiadosť zamietol. Ako dôvod INSS uviedol, že pani García Blanco nedosiahla minimálnu dobu prispievania. Dobu 4 080 dní, počas ktorej platil INEM v prospech pani García Blanco ako poberateľky osobitných dávok v nezamestnanosti poistné na starobný dôchodok, nie je podľa dvadsiateho ôsmeho dodatkového ustanovenia k TRLGSS možné zohľadniť. Zostávajúcu dobu 185 dní, v ktorej bolo platené poistné na sociálne poistenie pre pani García Blanco ako poberateľku dávok zákonného poistenia v nezamestnanosti, ktoré sú podmienené platením poistného, nemožno vziať podľa článku 48 ods. 1 nariadenia č. 1408/71 do úvahy, pretože trvala kratšie ako jeden rok.
19. V súvislosti s týmto zamietnutím hľadala pani García Blanco právnu ochranu u vnútroštátneho súdu. Podala žalobu proti INSS, ako aj proti Tesorería General de la Seguridad Social (ďalej len „TGSS“) a v podstate argumentovala tým, že je potrebné zohľadniť v jej prospech nielen jej pôvodnú dobu platenia poistného v Španielsku vo výške 185 dní, ale aj poistné na zákonné starobné poistenie platené zo strany INEM počas poberania osobitných dávok v nezamestnanosti; čím dosiahne v Španielsku celkovo 4 265 dní platenia poistného (viac ako 11 rokov a osem mesiacov).
Návrh na začatie prejudiciálneho konania
20. Rozhodnutím z 30. marca 2002 Juzgado de lo Social nº 3 prerušil konanie a položil Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky.
1. „Odporuje článku 12 a článkom 39 až 42 Zmluvy o Európskej Únii (články 6, 48 až 52 Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva), ako aj článku 45 nariadenia Rady EHS č. 1408/71 zo 14. júna 1971 ustanovenie vnútroštátneho práva, podľa ktorého sa platby poistného, ktoré organizácia pre správu poistenia v nezamestnanosti uhradila ako poistné na dôchodkové zabezpečenie v mene pracovníka v období, keď poberal určité dávky v nezamestnanosti, nemôžu zohľadniť na účely výpočtu rôznych čakacích dôb zavedených vnútroštátnymi právnymi predpismi a na účely vzniku nároku na dávky v starobe, pokiaľ z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti, ktorú majú tieto dávky kompenzovať, nemôže tento pracovník reálne preukázať iné platby do systému starobného poistenia ako tie, ktoré zákon nepovažuje za platné, pričom jedinými pracovníkmi, ktorých sa tieto vnútroštátne predpisy dotknú, sú tí, ktorí využili právo voľného pohybu a ktorým nebude priznaný vnútroštátny starobný dôchodok, hoci v súlade s článkom 45 uvedeného nariadenia by sa tieto čakacie doby mali považovať za dosiahnuté?“
2 „Odporujú článku 12 a článkom 39 až 42 Zmluvy o Európskej Únii (článok 6, 48 až 52 Zmluvy o založení Európskeho Spoločenstva) ako aj článku 48 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 ustanovenia vnútroštátneho práva, podľa ktorých sa platby poistného, ktoré organizácia pre správu poistenia v nezamestnanosti uhradila ako poistné na dôchodkové zabezpečenie v mene pracovníka v období, keď poberal určité dávky v nezamestnanosti, nemôžu zohľadniť tak, aby sa mohlo usúdiť, že ,celková dĺžka dôb poistenia alebo bydliska dosiahnutých podľa predpisov tohto členského štátu dosahuje jeden rok‘, pokiaľ z dôvodu dlhodobej nezamestnanosti, ktorú majú tieto dávky kompenzovať, nemôže tento pracovník reálne preukázať iné platby do systému dôchodkového zabezpečenia ako tie, ktoré boli odvádzané a platené v období nezamestnanosti, pričom jedinými pracovníkmi, ktorých sa tieto vnútroštátne predpisy dotknú, sú tí, ktorí využili právo voľného pohybu a ktorým nebude priznaný vnútroštátny starobný dôchodok, hoci v súlade s článkom 48 ods. 1 uvedeného nariadenia vnútroštátna organizácia pre správu nemôže byť oslobodená od povinnosti priznať vnútroštátne dávky?“
Konanie od podania návrhu na začatie prejudiciálneho konania
21. Listom z 8. apríla 2003 oznámil INSS Súdnemu dvoru, že – medzičasom zosnulej – pani Rosa García Blanco bol rozhodnutím z 3. apríla 2003 priznaný požadovaný zákonný starobný dôchodok. Rozhodnutie okrem toho obsahovalo výzvu, aby sa rozhodla medzi týmto starobným dôchodkom a už skôr povoleným dôchodkom pre rodinných príslušníkov(8), pretože oba nie sú navzájom zlučiteľné, to znamená, že nemôžu byť vyplácané súčasne. Toto právo voľby vykonala pani Dolores García Blanco ako dcéra a právna nástupkyňa poistenej bez meškania v prospech dôchodku pre rodinných príslušníkov.
22. Za týchto okolností tajomník Súdneho dvora v liste z 10. apríla 2003 požiadal vnútroštátny súd, aby objasnil, či berie svoj návrh na začatie prejudiciálneho konania späť. Vnútroštátny súd v liste z 11. apríla 2003 odpovedal, že na svojom návrhu naďalej trvá okrem iného aj preto, lebo odpoveď Súdneho dvora by bolo možné použiť aj v iných konaniach pred týmto vnútroštátnym súdom.
23. V listoch zo 7. júla 2003 a z 18. septembra 2003 tajomník Súdneho dvora znovu položil vnútroštátnemu súdu otázku, či sa pred ním ešte stále vedie konanie o spore vo veci samej. Kancelária poukázala na to, že Súdny dvor je príslušný iba pre návrhy na začatie prejudiciálneho konania v súvislosti s konaním vedeným pred súdom členského štátu. Vnútroštátny súd kancelária upozornila na to, že je oprávnený predložiť Súdnemu dvoru tie isté prejudiciálne otázky v inej veci, ktorú bude prejednávať. Vo svojej odpovedi z 1. októbra 2003 vnútroštátny súd potvrdil, že spor vo veci samej ešte nie je uzavretý, pretože žalobkyňa nevzala svoju žalobu späť a žalovaní svoje pôvodne zamietavé rozhodnutie o dôchodku, ktoré bolo predmetom sporu vo veci samej, výslovne nezrušili.
24. V konaní pred Súdnym dvorom predložili pani García Blanco, Komisia, ako aj – spoločne – INSS a TGSS písomné a ústne pripomienky. Nemecká vláda predložila písomné pripomienky a stanovisko španielskej vlády bolo vypočuté na pojednávaní.
IV – Posúdenie
25. Priebeh konania vzbudzuje pochybnosti, či Súdny dvor môže odpovedať na otázky, ktoré boli predložené na rozhodnutie v prejudiciálnom konaní.
26. Je pravdou, že prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý prejednáva právny spor a rozhoduje o ňom, aby posúdil vzhľadom na osobitosti právnej veci tak nevyhnutnosť prejudiciálneho konania pre vydanie rozsudku, ako aj relevantnosť otázok predložených Súdnemu dvoru. Pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, je v zásade povinný o veci rozhodnúť. Rozhodnutie o prejudiciálnej otázke položenej vnútroštátnym súdom môže odmietnuť v zásade iba vtedy, keď vyžiadaný výklad tohto rozhodnutia alebo posúdenie platnosti ustanovenia práva Spoločenstva zjavne nesúvisí s realitou alebo predmetom konania vo veci samej, keď ide o problém hypotetickej povahy, alebo keď nedisponuje potrebnými údajmi ku skutkovému a právnemu stavu tak, aby mohol na položené otázky poskytnúť užitočnú odpoveď.(9)
27. Súdny dvor však rozhodol aj o tom, že výnimočne mu prináleží preskúmať okolnosti, za ktorých sa na neho vnútroštátny súd obráti.(10) Duch spolupráce, v ktorom má byť vedené prejudiciálne konanie, totiž požaduje, aby vnútroštátny súd prihliadal na úlohu Súdneho dvora, ktorou je prispievať k výkonu spravodlivosti v členskom štáte, a nie podávať posudky k všeobecným alebo hypotetickým otázkam.(11)
A – Pôvodná prípustnosť návrhu na začatie prejudiciálneho konania
28. Pôvodne sa návrh na začatie prejudiciálneho konania zakladá na skutočnosti, že pani García Blanco splnila pri podaní žiadosti o priznanie starobného dôchodku zjavne iba jednu z oboch čakacích dôb potrebných na vznik nároku na dávku podľa článku 161 ods. 1 písm. b) TRLGSS: Doby poistenia v rozsahu viac ako 17 rokov dosiahnuté v Nemecku, ktoré sa jej majú započítať podľa článku 45 ods. 1 nariadenia č. 1408/71, síce vzhľadom na 15 ročnú všeobecnú čakaciu dobu postačujú. Podľa predložených informácií sa však zdá, že pani García Blanco nespĺňa osobitnú čakaciu dobu potrebnú pre vznik nároku na dávku v trvaní dvoch rokov v rámci posledných 15 rokov predchádzajúcich vzniku udalosti, ktorá spôsobila vznik nároku. Na dôkaz nadobudnutia tejto osobitnej čakacej doby by teda pani García Blanco musela siahnuť na poistné za ňu odvádzané prostredníctvom INEM počas poberania osobitných dávok v nezamestnanosti. To je však v rozpore s dvadsiatym ôsmym dodatkovým ustanovením k TRLGSS, podľa ktorého má takáto doba poistenia vplyv iba na výšku nároku, ale nie na vznik nároku.
29. V čase položenia prejudiciálnych otázok bolo v konaní vo veci samej pre rozhodnutie ešte relevantné, či články 45 a 48 nariadenia 1408/71, ako aj články 39 ES až 42 ES bránia vnútroštátnym predpisom, akým je dvadsiate ôsme dodatkové ustanovenie k TRLGSS. Preto bol návrh na začatie prejudiciálneho konania v danom čase bez ďalšieho prípustný.
B – Spôsob vybavenia návrhu na začatie prejudiciálneho konania
30. Ako vyplýva z písomnej a ústnej časti konania, došlo medzičasom v skutkovom stave konania pred vnútroštátnym súdom k nasledujúcim dvom zmenám. Po prvé bol pani García Blanco priznaný zákonný starobný dôchodok, o ktorý si požiadala. Po druhé sa jej právna nástupkyňa rozhodla neuplatniť si nárok na tento – teraz už priznaný – zákonný starobný dôchodok, ale naopak namiesto tohto poberať naďalej iný, pokiaľ ide o jeho sumu, tak ešte vyšší dôchodok pre rodinných príslušníkov.
31. Každá z týchto dvoch zmien skutkového stavu odvtedy vylučuje relevantnosť prejudiciálnych otázok pre vydanie rozhodnutia. Medzičasom priznaný zákonný starobný dôchodok totiž jasne svedčí o tom, že medzi účastníkmi konania už nie je spor ohľadom splnenia čakacích dôb. Navyše žalobkyňa v konaní vo veci samej uplatnením práva voľby v prospech dôchodku pre rodinných príslušníkov dokázala, že pôvodne požadovaný zákonný starobný dôchodok už vôbec nechce poberať.
32. Ani možné omeškania s vyplácaním sa nezdajú byť medzi účastníkmi konania vo veci samej sporné. Žalovaní v ústnej časti konania pred Súdnym dvorom totiž po príslušnej poznámke zástupcu žalobkyne uznali, že zákonný starobný dôchodok sa má pani García Blanco s dovŕšením 65. roku veku priznať, a preto neexistuje spor o možné omeškania s vyplácaním.
33. Keby sa aj teda, ako vnútroštátny súd opakovane zdôraznil, rozhodovalo pred ním ešte (formálne) v konaní vo veci samej a jeho návrh na začatie prejudiciálneho konania by nebol vzatý späť, tak by boli v každom prípade problémy práva Spoločenstva, ktoré boli predmetom oboch prejudiciálnych otázok, už iba hypotetickej povahy. Návrh na začatie prejudiciálneho konania sa tým stal bezpredmetným.
34. Pokiaľ sa tie isté právne otázky znovu vyskytnú v iných konaniach, zostáva výhradne na vnútroštátnom súde, aby tieto konania opätovne považoval za podnet k podaniu návrhu na začatie prejudiciálneho konania. V tejto veci by však odpoveď na prejudiciálnu otázku neprispela k riešeniu sporu vo veci samej, ale predstavovala by iba posudok týkajúci sa práva Spoločenstva, na ktorého vypracovanie Súdny dvor nie je v konaní podľa článku 234 ES príslušný.
C – Účinky na prejudiciálne konanie
35. Tým sa Súdny dvor v tejto veci zaoberá skôr neobvyklým prípadom návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý bol síce pôvodne prípustný, ale medzičasom sa v dôsledku zmeny skutkových okolností stal bezpredmetným.
36. Prvá možnosť riešenia pozostáva pre Súdny dvor v tom, že sa vec z jeho registra ex offo vymaže.(12) Takýto výmaz je upravený v Rokovacom poriadku Súdneho dvora(13) v článkoch 77 a 78 pre prípady mimosúdneho vyriešenia sporu a späťvzatia návrhu. Ak by sa mali tieto ustanovenia – aspoň s prihliadnutím na ich základné myšlienky – uplatniť na túto vec, tak by to podľa článku 103 ods. 1 rokovacieho poriadku v každom prípade vyžadovalo zohľadnenie osobitosti prejudiciálneho konania, ktoré je vedené v duchu spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi členských štátov. Preto by muselo byť zo strany vnútroštátneho súdu, ako iniciátora návrhu na začatie prejudiciálneho konania, podané vyhlásenie o späťvzatí návrhu porovnateľné s článkami 77 a 78 rokovacieho poriadku. V tejto veci však vnútroštátny súd voči Súdnemu dvoru nikdy nevyhlásil, že berie návrh na začatie prejudiciálneho konania späť alebo že je pred ním vedené konanie už skončené. Naopak, na opakované otázky vnútroštátny súd potvrdil, že trvá na svojom návrhu. Z toho vyplýva, že na rozdiel od prípadov riešených v článkoch 77 a 78 rokovacieho poriadku by výmaz veci z registra v žiadnom prípade nebol iba jednoduchým procesno-technickým dôsledkom vyhlásenia uskutočneného predtým pred Súdnym dvorom.
37. Možné by bolo aj to, že Súdny dvor vyhlási návrh na začatie prejudiciálneho konania za neprípustný resp. sám seba vyhlási za nepríslušného.(14) Toto riešenie však nebude dostatočne zodpovedať vývoju skutkového stavu, k akému došlo po položení prejudiciálnych otázok: prejudiciálne otázky neboli neprípustné od počiatku, ale naopak, bezpredmetnými sa stali až po podaní návrhu na začatie prejudiciálneho konania. To by malo byť zdôraznené v rozhodnutí Súdneho dvora.
38. S prihliadnutím na tieto skutočnosti sa mi najvhodnejším javí tretie riešenie. Súdny dvor by mal vysloviť, že na prejudiciálne otázky už nie je potrebné odpovedať. Týmto spôsobom Súdny dvor postupoval už vo veci Djabali(15), ktorá vykazuje zjavnú podobnosť so skutkovým stavom konania vo veci samej. Aj v ňom príslušný štátny orgán najprv žalobkyni sociálnu dávku odmietol poskytnúť a neskôr, po podaní žaloby a návrhu vnútroštátneho súdu na začatie prejudiciálneho konania, jej ju poskytol.
39. Tým, že Súdny dvor vysloví, že na prejudiciálne otázky už nie je potrebné odpovedať, dá najavo, že prejudiciálne otázky neboli neprípustné od počiatku, ale že sa stal nepríslušným až v dôsledku skutočností, ktoré vznikli počas konania.
V – Návrh
40. S prihliadnutím na vyššie uvedené navrhujem Súdnemu dvoru, aby o prejudiciálnych otázkach, ktoré mu predložil Juzgado de lo Social nº 3 de Orense, rozhodol takto:
Na prejudiciálne otázky už nie je potrebné odpovedať.
1 – Jazyk prednesu: nemčina.
2 – Ú. v. ES L 149, s. 2; Mim. vyd. 05/001, s. 35. V článkoch 90 a 91 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72, opravené v Ú. v. EÚ L 200, s. 1) je upravené zrušenie a nahradenie nariadenia č. 1408/71. Z dôvodov časovej pôsobnosti však zostáva nariadenie č. 1408/71 uplatniteľné na uvedený prípad; rozhodujúce znenie článku 1 písm. r) vyplýva z nariadenia Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998 (Ú. v. ES L 209, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 308), všetky ostatné citované ustanovenia sú obsiahnuté v zmenenom a doplnenom znení nariadenia č. 1408/71 podľa nariadenia (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996 (Ú. v. ES L 28, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/003, s. 3).
3 – K tomu porovnaj moje návrhy z dnešného dňa vo veci C‑306/03 (zatiaľ neuverejnené v Zbierke).
4 – V znení Real Decreto Legislativo 1/1994 z 20 júna 2004 [Boletín Oficial del Estado (B.O.E.) č. 154 z 29. júna 2004], zmenené zákonom č. 50/1998 z 30. decembra 1998 (B.O.E. z 30. decembra 1998, účinnosť nadobudlo 1. januára 1999).
5 – Zavedené dvadsiatym prvým dodatkovým ustanovením k zákonu č. 50/1998 (už citovanému v poznámke pod čiarou 4).
6 – Obežník č. 3/99 zo 16. apríla 1999 (Circular conjunta sobre modificación de los criterios de reconocimiento del subsidio por desempleo establecido en el artículo 215.1.3 del TRLGSS para mayores de 52 anos, que afectan a trabajadores emigrantes retornados de la Unión Europea/Espacio Económico Europeo); v tretej služobnej inštrukcii tohto obežníka sa píše: „Las cotizaciónes efectuadas porel INEM durante la percepción del subsidio para mayores de 52 aňos por la contingencia de jubilación… deberán tenerse en cuenta, a efectos de lo dispuesto en el artículo 48.1 del reglamento CEE 1408/71 cuando el interesado solicite la pensión contributiva de jubilación espaňola que le corresponda.“
7 – Ako uvádza jej zástupca na pojednávaní.
8 – K tomu porovnaj bod 17 týchto návrhov.
9 – Porovnaj rozsudky z 15. decembra 1995, Bosman, C‑415/93, Zb. s. I‑4921, bod 59; z 13. marca 2001, PreussenElektra, C‑379/98, Zb. s. I‑2099, bod 38; z 10. decembra 2002, Der Weduwe, C‑153/00, Zb. s. I‑11319, bod 31; zo 4. decembra 2003, EVN AG a Wienstrom, C‑448/01, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 74, a z 25. marca 2004, Ribaldi, spojené veci C‑480/00, C‑481/00, C‑482/00, C‑484/00, C‑489/00, C‑490/00, C‑491/00, C‑497/00, C‑498/00 a C‑499/00, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 72.
10 – Rozsudok PreussenElektra, bod 39, a EVN AG a Wienstrom, bod 75, oba už citované v poznámke pod čiarou 9.
11 – Rozsudky Bosman, bod 60; Der Weduwe, bod 32, a EVN AG a Wienstrom, bod 75, všetky už citované v poznámke pod čiarou 9.
12 – V tomto zmysle generálny advokát Jacobs v bode 23 svojich návrhov z 15. mája 1997, Djabali, C‑314/96, Zb. s. I‑1149, 1151.
13 – Rokovací poriadok Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 19. júna 1991 (Ú. v. ES L 176, s. 7, oprava v Ú. v. ES L 383, naposledy zmenený uznesením z 19. apríla 2004, Ú. v. EÚ L 123, s. 2).
14 – V prospech vyslovenia nepríslušnosti sa vyslovuje aj generálny advokát Tizzano v bode 59 svojich návrhov z 25. marca 2004, Lenz, C‑315/02, zatiaľ neuverejnené v Zbierke.
15 – Rozsudok z 12. marca 1998, Djabali, C‑314/96, Zb. s. I‑1149.