NÁVRHY GENERÁLNEHO ADVOKÁTA
PHILIPPE LÉGER
prednesené 4. marca 2004 (1)
Vec C‑195/02
Komisia Európskych spoločenstiev
proti
Španielskemu kráľovstvu,
ktoré v konaní podporujú: Holandské kráľovstvo
a
Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska
„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Smernica 91/439/EHS – Vodičský preukaz – Vzájomné uznávanie – Vnútroštátny postup povinnej registrácie alebo výmeny vodičských preukazov vydaných iným členským štátom – Podmienky obnovenia vodičských preukazov vydaných pred prebratím smernice 91/439“
1. Predmetnou žalobou Komisia Európskych spoločenstiev žiada Súdny dvor aby určil, že Španielske kráľovstvo si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch(2).
2. Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza tri žalobné dôvody týkajúce sa postupu registrácie vodičských preukazov(3) vydaných inými členskými štátmi, povinnej výmeny niektorých z týchto preukazov za španielske preukazy, ako aj podmienok obnovy alebo predĺženia doby platnosti preukazov vydaných pred prebratím smernice do španielskeho právneho poriadku.
I – Právny rámec
A – Právna úprava Spoločenstva
3. Vydávanie a používanie vodičských preukazov bolo harmonizované prijatím smernice 80/1263/EHS(4). Táto bola na jednej strane zameraná na prispenie k zlepšeniu bezpečnosti cestnej premávky a na strane druhej na uľahčenie pohybu osôb usadených v členskom štáte inom, než v ktorom skladali vodičské skúšky, alebo ktoré sa premiestňujú v rámci Európskeho hospodárskeho spoločenstva.
4. Na tento účel smernica 80/1263 aproximovala niektoré vnútroštátne právne normy týkajúce sa predovšetkým vydávania vodičských preukazov a podmienok, ktorým je podriadená ich platnosť. Definovala vzor vodičského preukazu Spoločenstva a zakotvila zásadu vzájomného uznávania vyššie uvedených vodičských preukazov, ako aj ich výmenu v prípade, keď ich držitelia prenesú svoje bydlisko alebo miesto výkonu práce z jedného členského štátu do druhého.
5. Smernica 80/1263 bola zrušená smernicou 91/439. Táto posledne uvedená predstavuje novú etapu v harmonizácii vnútroštátnych ustanovení, predovšetkým pokiaľ ide o podmienky vydávania vodičských preukazov a dosah zásady týkajúcej sa ich vzájomného uznávania.
6. Pokiaľ ide o vydávanie vodičských preukazov, to je podriadené predovšetkým podmienkam minimálneho veku(5), zloženiu niektorých kontrolných skúšok(6), ako aj splneniu minimálnych lekárskych kritérií(7) stanovených v prílohe III smernice(8).
7. Pokiaľ ide o zásadu vzájomného uznávania vodičských preukazov, tá bola vyjadrená v článku 1 ods. 2 smernice nasledujúcim všeobecným ustanovením: „Vodičské preukazy vydané členskými štátmi sa vzájomne uznávajú.“
8. V prípade, že držiteľ vodičského preukazu má zvyčajné bydlisko v členskom štáte inom, než kde bol vodičský preukaz vydaný, smernica umožňuje členskému štátu, v ktorom má tento zvyčajné bydlisko, uplatniť voči držiteľovi preukazu niektoré svoje vnútroštátne ustanovenia.
9. Čo sa týka vyššie spomenutých vnútroštátnych ustanovení, podľa článku 1 ods. 3 smernice ide o ustanovenia týkajúce sa daní, doby platnosti preukazu a lekárskych prehliadok. V rámci uplatnenia týchto ustanovení môže členský štát, v ktorom má držiteľ preukazu bydlisko, uviesť do preukazu vydaného iným členským štátom všetky informácie nevyhnutné pre administratívne účely(9). Príloha I bod 4 smernice upresňuje, že informácie týkajúce sa vážnych priestupkov, ku ktorým došlo na území členského štátu, v ktorom má držiteľ preukazu bydlisko, môžu byť týmto štátom zaznačené do uvedeného preukazu za predpokladu, že rovnako sa zaznamenáva tento typ informácií v preukazoch, ktoré vydáva, a že v preukaze je dostatočné miesto na tieto účely(10).
10. Podobne ako v článku 1 ods. 3 smernica v článku 8 ods. 2 stanovuje, že „pokiaľ zásada teritoriality právnych predpisov z oblasti trestného práva a polície neustanovuje inak, členské štáty, v ktorých má držiteľ svoje zvyčajné bydlisko, môžu uplatniť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, prerušenie [pozastavenie – neoficiálny preklad], odobratie alebo zrušenie vodičského oprávnenia držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom a ak je nevyhnutné vymeniť preukaz pre tento účel“.
B – Vnútroštátna právna úprava
11. V Španielsku je podstatná právna úprava z oblasti vodičských preukazov obsiahnutá v Reglamento de Conductores (nariadenie o vodičoch), ktoré bolo prijaté Real Decreto (kráľovským dekrétom) č. 772/1997 30. mája 1997(11).
12. Článok 22 nariadenia o vodičoch stanovuje, že držiteľ vodičského preukazu vydaného iným členským štátom má šesťmesačnú lehotu plynúcu od dátumu, kedy získal potvrdenie o svojom zvyčajnom bydlisku v Španielsku, aby dal zapísať provinčnému orgánu dopravy údaje zo svojho vodičského preukazu do registra vodičov a páchateľov priestupku. V zmysle článku 24 písm. a) uvedeného nariadenia, pokiaľ držiteľ vodičského preukazu nesplnil túto formalitu, nie je oprávnený na vedenie vozidla v Španielsku. Riadenie vozidla za týchto okolností je sankcionovateľné pokutou.(12)
13. Okrem toho článok 25 ods. 2 nariadenia o vodičoch stanovuje, že provinčný orgán dopravy vykoná z vlastného podnetu výmenu preukazu, ak vzhľadom na jeho povahu, z dôvodu zaplnenia všetkého voľného miesta alebo z iných dôvodov nie je možné zaznačiť potrebné administratívne údaje v súlade s ustanovením článku 23 tohto nariadenia.
14. Článok 23 stanovuje, že držiteľ preukazu vydaného iným členským štátom sa po registrácii uvedeného preukazu v Španielsku musí podrobiť pravidelným vyšetreniam svojej duševnej a fyzickej spôsobilosti rovnako ako držiteľ španielskeho vodičského preukazu. Je tiež stanovené, že výsledky týchto vyšetrení sú oznámené príslušným vnútroštátnym orgánom, ktoré ich zaznamenajú a oznámia dotknutej osobe dátum, do ktorého sa bude musieť podrobiť nasledujúcemu vyšetreniu a oznámiť jeho výsledky. Je upresnené, že tento dátum bude uvedený aj v samotnom vodičskom preukaze.
15. Siedme prechodné ustanovenie nariadenia o vodičoch stanovuje, že držiteľovi preukazu vydaného pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia môže byť doba platnosti jeho preukazu predĺžená, ak spĺňa podmienky duševnej a fyzickej spôsobilosti požadované predmetným právnym predpisom. Táto možnosť zahŕňa aj prípad, keď držiteľ daného preukazu v čase požiadania o predĺženie doby jeho platnosti nespĺňa kritériá duševnej a fyzickej spôsobilosti, požadované spomenutým nariadením.
II – Konanie pred podaním žaloby
16. Keďže Komisia po výmene listov so Španielskym kráľovstvom usúdila, že tento členský štát si nesplnil povinnosti, ktoré mu vyplývajú zo smernice, listom z 27. októbra 1999 ho vyzvala, aby predložil svoje pripomienky.
17. Keďže Komisia nepovažovala pripomienky predložené Španielskym kráľovstvom za uspokojivé, zaslala mu odôvodnené stanovisko, v ktorom ho vyzvala, aby prijal opatrenia potrebné na splnenie povinností, ktoré mu vyplývajú zo smernice, v lehote do dvoch mesiacov od doručenia tohto stanoviska.
18. Keďže španielske orgány uviedli, že nemajú v úmysle zmeniť predmetnú právnu úpravu, Komisia sa rozhodla podať do kancelárie Súdneho dvora 27. mája 2002 túto žalobu.
19. Uznesením predsedu Súdneho dvora z 10. októbra 2002 vstúpili Holandské kráľovstvo, ako aj Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska do konania na podporu návrhov Španielskeho kráľovstva. Jedine Spojené kráľovstvo nakoniec predložilo, 20. decembra 2002, vyjadrenie vedľajšieho účastníka konania.
III – O prípustnosti návrhu Spojeného kráľovstva na vstúpenie do konania
20. Komisia namieta proti prípustnosti návrhu Spojeného kráľovstva na vstúpenie do konania, keďže podľa nej sa tento členský štát vyjadril iba čiastočne na podporu Španielskeho kráľovstva, pretože jeho návrhy sa týkali len prvého žalobného dôvodu, a ani v súvislosti s týmto žalobným dôvodom nesmerovali jasne k podpore žalovaného.
21. Spojené kráľovstvo popiera túto námietku neprípustnosti, ktorá podľa neho vyplýva z nesprávnej analýzy judikatúry Súdneho dvora z danej oblasti a z unáhleného čítania návrhu na vstúpenie do konania.
22. Domnievam sa, že návrh Spojeného kráľovstva na vstúpenie do konania ako vedľajší účastník je prípustný.
23. Totiž podľa článku 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora „návrh na vstúpenie do konania ako vedľajší účastník môže obsahovať iba návrhy podporujúce jedného z účastníkov konania“.
24. Z ustálenej judikatúry vyplýva(13), že tieto ustanovenia nebránia tomu, aby vedľajší účastník predložil tvrdenia odlišné od tvrdení účastníka konania, ktorého má podporovať, pokiaľ je jeho vstúpenie do konania skutočne zamerané na podporu návrhov tohto účastníka konania.
25. Preto ak sa v predmetnom prípade návrh na vstúpenie do konania týka výlučne prvého žalobného dôvodu a opiera sa o tvrdenia, ktoré sú čiastočne odlišné od tvrdení Španielskeho kráľovstva, to nebráni tomu, aby uvedený návrh smeroval, rovnako ako návrhy tohto členského štátu, k zamietnutiu žaloby.
26. V protiklade s tvrdením Komisie je teda zrejmé, že zámerom Spojeného kráľovstva nebolo podporiť návrhy žalobkyne, pokiaľ ide o ďalšie dva žalobné dôvody, ku ktorým sa nevyjadrilo, ale práve prispieť k možnému zamietnutiu žaloby prinesením osobitného doplňujúceho hľadiska.
27. Po tom, čo som ozrejmil tento zámer, nie je podstatné, že príspevok Spojeného kráľovstva sa obmedzuje na prvý žalobný dôvod. Podľa môjho názoru totiž nič nebráni tomu, aby sa vedľajší účastník konania obmedzil na podporu len jedného aspektu návrhov podporovaného účastníka konania. Nebráni tomu ani ustanovenie článku 40 štvrtého odseku Štatútu Súdneho dvora. V protiklade s tvrdením Komisie tomu nebráni ani rozsudok Súdneho dvora zo 17. marca 1993, Komisia/Rada(14).
28. Pripomínam, že v uvedenej veci sú návrhy vedľajšieho účastníka zamerané predovšetkým na zrušenie určitého článku smernice z dôvodov úplne odlišných od tých, ktoré uvádza žalobkyňa v rámci žaloby smerujúcej k zrušeniu celej smernice. Súdny dvor vyhlásil tieto návrhy za neprijateľné z dôvodu, že nemajú rovnaký predmet ako návrhy žalobkyne(15).
29. Podľa môjho názoru z tejto judikatúry vyplýva, že predmet návrhu na vstúpenie do konania ako vedľajší účastník nemôže byť odlišný od predmetu návrhov jednej z častí žaloby. Inak povedané, ako to v danej veci zdôraznil generálny advokát Tesauro(16), vstup do konania stanovený článkom 40 štvrtým odsekom Štatútu Súdneho dvora je čisto vedľajšej povahy v tom zmysle, že návrhy vedľajšieho účastníka nemôžu mať vo vzťahu k návrhom účastníkov konania samostatný charakter.
30. Z týchto úvah vyplýva, že návrh Spojeného kráľovstva na vstúpenie do konania ako vedľajší účastník, ktorého predmetom je podpora návrhov jedného z účastníkov v spore, treba vyhlásiť za prípustný.
IV – O žalobe
31. Na podporu svojej žaloby Komisia uvádza tri žalobné dôvody týkajúce sa v prvom rade postupu registrácie vodičských preukazov vydaných iným členským štátom, v druhom rade povinnej výmeny niektorých z týchto vodičských preukazov za španielske vodičské preukazy a v treťom rade podmienok obnovy alebo predĺženia doby platnosti vodičských preukazov vydaných v Španielsku pred prebratím smernice do španielskeho právneho poriadku.
A – O prvom žalobnom dôvode týkajúcom sa postupu registrácie vodičských preukazov vydaných iným členským štátom
1. Tvrdenia účastníkov konania
32. Komisia svojím prvým žalobným dôvodom vytýka Španielskemu kráľovstvu, že porušilo zásadu vzájomného uznávania vodičských preukazov, ktorá je uvedená v článku 1 ods. 2 smernice tým, že stanovilo povinnú a systematickú registráciu vodičských preukazov vydaných iným členským štátom, pokiaľ si ich držitelia zriadili zvyčajné bydlisko v Španielsku.
33. Na rozdiel od tvrdenia Španielskeho kráľovstva podľa Komisie nie je stanovenie takého postupu registrácie nevyhnutné pre využitie možnosti, ktorú článok 1 ods. 3 smernice ponúka členskému štátu, v ktorom má držiteľ preukazu zriadené zvyčajné bydlisko, a síce uplatniť voči držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom vlastné vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa doby platnosti preukazov, lekárskej prehliadky alebo daňových predpisov a zaznačiť do uvedeného preukazu údaje nevyhnutné pre administratívne účely.
34. Podľa Komisie takéto opatrenie je zjavne neprimerané cieľu, ktorý môže sledovať Španielske kráľovstvo v zmysle článku 1 ods. 3 smernice. Tento cieľ by mohol byť dosiahnutý opatreniami, ktoré sú menej zaväzujúce než povinná a systematická registrácia preukazov prostredníctvom cestných kontrol, ako aj informovaním držiteľov preukazov vydaných iných členským štátom pri príležitosti formálneho zriadenia ich zvyčajného bydliska v Španielsku o povinnostiach, ktoré im vyplývajú zo španielskych právnych predpisov, pokiaľ ide o dĺžku doby platnosti vodičských preukazov a lekárske prehliadky.
35. Podľa Komisie predmetný postup registrácie nemôže byť ani založený, ako to tvrdí Španielske kráľovstvo, na článku 8 ods. 2 smernice, v zmysle ktorého členský štát, v ktorom má držiteľ svoje zvyčajné bydlisko, môže uplatniť svoje vnútroštátne opatrenia na obmedzenie, pozastavenie, odobratie alebo zrušenie vodičského oprávnenia voči držiteľovi vodičského preukazu vydaného iným členským štátom a ak je to nevyhnutné, vymeniť preukaz na tento účel. Totiž účinnosť systémov berúcich do úvahy opakované páchanie priestupkov môže byť zaručená zaznačením údajov uvedených v preukazoch jedine pri zistení prvého priestupku.
36. Španielska vláda popiera, že sporný postup registrácie je v rozpore so zásadou vzájomného uznávania preukazov, ktorá je uvedená v článku 1 ods. 2 smernice, pretože podľa nej tento postup nemôže byť prirovnávaný k postupu povinnej výmeny preukazov a nevyžaduje povinnosť podrobiť sa dodatočným skúškam.
37. Okrem toho uvádza, že systém predmetnej registrácie je pre španielske orgány jediným prostriedkom, ako sa môžu dozvedieť o všetkých vodičoch, ktorý sú držiteľmi vodičských preukazov vydaných iným členským štátom a usadili sa v Španielsku, a následne pre uplatnenie vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa doby platnosti preukazov, lekárskych prehliadok alebo daní, v súlade s článkom 1 ods. 3 smernice. Napokon aj keby sa predpokladalo, že sporný postup registrácie predstavuje prekážku voľného pohybu osôb, táto prekážka by bola primeraná cieľu sledovanému smernicou. Podľa španielskej vlády uvedený postup umožňuje dozvedieť sa, či už bol držiteľ oprávnenia vydaného iným členským štátom sankcionovaný za dopravný priestupok, a tak preukázať existenciu priťažujúcej okolnosti v prípade opakovaného priestupku na účely uplatnenia španielskych právnych predpisov z danej oblasti v súlade s článkom 8 ods. 2 smernice.
38. Pokiaľ ide o Spojené kráľovstvo, ktoré vstúpilo do konania ako vedľajší účastník na podporu tvrdení španielskej vlády, podľa neho je postup povinnej a systematickej registrácie preukazov vydaných iným členským štátom v súlade so smernicou v miere, v akej sú primerané sankcie, ktoré hrozia v prípade porušenia povinnosti registrácie. Informovanie držiteľov preukazov o povinnostiach, ktoré im vyplývajú z vnútroštátneho práva, ako aj vykonávanie cestných kontrol nie sú podľa neho postačujúce pre zabezpečenie dodržiavania vnútroštátneho práva držiteľmi preukazov.
2. Posúdenie
39. Domnievam sa, že prvý žalobný dôvod je dôvodný.
40. Podľa ustálenej judikatúry totiž článok 1 ods. 2 smernice stanovuje vzájomné uznávanie, bez akýchkoľvek formalít, vodičských preukazov vydaných členskými štátmi.(17) Toto ustanovenie ukladá členským štátom jasnú a presnú povinnosť, ktorá neponecháva žiadnu mieru diskrečnej právomoci vo vzťahu k prijímaniu opatrení zabezpečujúcich súlad s touto povinnosťou.(18)
41. V už citovanom rozsudku Komisia/Holandsko z toho Súdny dvor vyvodil, že „ak sa stala registrácia vodičského preukazu... vydaného iným členským štátom povinnosťou, keďže držiteľovi takéhoto preukazu hrozí sankcia, pokiaľ po usadení sa v hostiteľskom členskom štáte vedie vozidlo bez toho, aby si dal zaregistrovať svoj vodičský preukaz..., táto registrácia musí byť považovaná za formalitu... a je preto v rozpore s článkom 1 ods. 2 smernice“(19). Súdny dvor upresnil, že povaha pokuty (správnej alebo trestno-právnej), ktorej je podriadený vodič, ktorý nezaregistroval svoj vodičský preukaz do stanovenej lehoty, nie je relevantná, keďže už samotná existencia sankcie, nech je akákoľvek, nevyhnutne udeľuje predmetnej registrácii povinný charakter.(20)
42. Túto judikatúru je možné použiť na španielsky postup registrácie. Je totiž potvrdené, že držiteľ vodičského preukazu vydaného iným členským štátom, ktorý má svoje zvyčajné bydlisko v Španielsku viac ako šesť mesiacov a ktorý vedie vozidlo bez toho, aby si dal zaregistrovať svoj preukaz v Španielsku, je považovaný za osobu, ktorá sa dopustila priestupku sankcionovateľného pokutou.(21) Existencia sankcie tohto druhu nevyhnutne udeľuje predmetnej registrácii povinný charakter. Táto registrácia preto predstavuje formalitu, ktorá je v rozpore so zásadou vzájomného uznávania preukazov, uvedenou v článku 1 ods. 2 smernice.
43. Možnosť, ktorú článok 1 ods. 3 smernice ponúka členskému štátu, v ktorom má držiteľ preukazu vydaného iným členským štátom zvyčajné bydlisko, uplatniť voči nemu vlastné vnútroštátne právne predpisy týkajúce sa doby platnosti preukazov, lekárskych prehliadok, ako aj daňových predpisov a zaznačiť do preukazu údaje nevyhnutné pre administratívne účely, nie je spôsobilá oslabiť tento záver.
44. Totiž v už citovanom rozsudku Komisia/Holandsko Súdny dvor vyhlásil, že „ak je pravda, že bezpečnosť cestnej premávky, ktorej ochrana predstavuje cieľ sledovaný článkom 1 ods. 3 smernice 91/439, figuruje medzi nevyhnutnými dôvodmi verejného záujmu, na ktoré sa poukazuje pri odôvodnení obmedzenia základných slobôd zaručených Zmluvou o ES, ak je namietané opatrenie skutočne a bez rozdielu uplatniteľné na holandských občanov a občanov ostatných členských krajín a ak sa zdá ako spôsobilé zabezpečiť uskutočnenie sledovaného cieľa, nič to nemení na tom, že povinná registrácia vodičských preukazov prekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie sledovaného cieľa“(22).
45. Súdny dvor vychádzal predovšetkým z nasledujúcich úvah.
46. Predovšetkým sa domnieval, že ak štát, v ktorom má držiteľ preukazu zvyčajné bydlisko, nezaregistroval jeho vodičský preukaz vydaný iným členským štátom, nebráni to tomu, aby pri príležitosti cestných kontrol mohli príslušné orgány štátu, v ktorom má držiteľ preukazu zvyčajné bydlisko, správne uplatňovať vnútroštátne predpisy týkajúce sa doby platnosti preukazov tým, že k dátumu vydania uvedeného na samotnom preukaze pripočítajú zodpovedajúci počet rokov.(23)
47. Súdny dvor dodal, že namietaná registrácia nie je nevyhnutná ani pre to, aby sa príslušným orgánom umožnilo zistiť, či sú dodržiavané vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa obnovenia vodičského preukazu a lekárskych prehliadok, keďže je na držiteľovi vodičského preukazu, aby preukázal, že dodržal predmetné ustanovenia. Podľa Súdneho dvora by teda postačovalo informovať držiteľov vodičských preukazov vydaných inými členskými štátmi o povinnostiach, ktoré im vyplývajú z vnútroštátnych právnych predpisov vo chvíli, kedy vykonávajú formálne kroky potrebné na usadenie sa, a uplatňovať sankcie stanovené pre prípad nerešpektovania týchto povinností.(24)
48. Tieto úvahy, ktoré sa týkali holandského postupu povinnej registrácie vodičských preukazov, platia rovnako a nevyhnutne aj pre španielsky postup, ktorý je tej istej povahy. Z toho vyplýva, že na rozdiel od tvrdenia španielskej vlády takýto postup registrácie nie je nevyhnutný pre to, aby umožnil členskému štátu, v ktorom má držiteľ preukazu zvyčajné bydlisko, využiť možnosť ponúkanú článkom 1 ods. 3 smernice. Na základe toho nemôžu tieto ustanovenia smernice ospravedlňovať porušenie zásady vzájomného uznávania preukazov, ktoré vyplýva zo zavedenia sporného postupu registrácie.
49. Podľa môjho názoru to platí aj s ohľadom na využitie možnosti ponúknutej článkom 8 ods. 2 smernice členskému štátu, v ktorom má držiteľ preukazu zvyčajné bydlisko, uplatniť voči držiteľovi preukazu vydaného iným členským štátom vlastné vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa obmedzenia, pozastavenia, odňatia alebo zrušenia práva viesť vozidlo, a ak je to potrebné, výmeny preukazu na tento účel.
50. Pripomínam, že tieto ustanovenia sa týkajú hypotézy, podľa ktorej je držiteľ preukazu vydaného iným členským štátom obvinený z toho, že sa dopustil dopravného priestupku na území členského štátu, v ktorom má bydlisko, a príslušné orgány tohto štátu predpokladajú voči nemu z dôvodu sankcie postup, ktorým ho pozbavia alebo mu obmedzia právo viesť vozidlo, a ktorého účinky sú obmedzené na územie uvedeného členského štátu.(25)
51. Rovnako ako Komisia usudzujem, že sporná registrácia presahuje rámec toho, čo je nevyhnutné pre dosiahnutie cieľa ochrany cestnej bezpečnosti, sledovaného článkom 8 ods. 2 smernice.
52. Nezaregistrovanie nového preukazu vydaného iným členským štátom v Španielsku totiž nevylučuje, aby mohli španielske orgány správne uplatňovať vlastné vnútroštátne ustanovenia týkajúce sa obmedzenia, pozastavenia, odňatia alebo zrušenia práva viesť vozidlo, a ak je to potrebné, vymeniť preukaz pre tento účel.
53. V prvom rade sa domnievam, že nič nebráni uplatneniu týchto ustanovení v prípade, keď sa držiteľ uvedeného preukazu dopustil tak závažného priestupku voči predpisom o cestnej premávke na španielskom území, že tento priestupok sám osebe odôvodňuje vydanie opatrenia, ktoré ho pozbavuje práva viesť vozidlo.
54. V druhom rade, ako to zdôrazňuje Španielske kráľovstvo, za predpokladu, že voči držiteľovi preukazu bude vydané takéto alebo iné opatrenie, ktoré ho pozbavuje alebo mu obmedzuje právo viesť vozidlo (pretože sa dopustil priestupku voči predpisom o cestnej premávke na španielskom území), ktoré by bolo závislé od jeho prípadných predchádzajúcich priestupkov (ktorých sa dopustil na tom istom území), potom pre to, aby španielske orgány mohli správne uplatniť vlastné ustanovenia z danej oblasti (v súlade s článkom 8 ods. 2 smernice) bude postačujúce, že príslušné orgány uvedú existenciu týchto predošlých priestupkov vo vodičskom preukaze dotknutej osoby (v súlade s článkom 1 ods. 3, v spojení s prílohou I bod 4 smernice), alebo ako navrhuje Komisia, že zapíšu tieto údaje do zápisnice o vyšetrení každého priestupku.
55. Nakoniec aj za predpokladu, že by predchádzajúce priestupky držiteľa daného preukazu zodpovedali skutkom spáchaným v inom členskom štáte predtým, než sa tento držiteľ preukazu usídlil v Španielsku, a ak by španielska právna úprava stanovovala pre prípad tohto osobitného predpokladu uloženie prísnejších sankcií(26), nedá sa vylúčiť, že by sa španielske orgány mohli dozvedieť o existencii týchto predchádzajúcich priestupkov, ak by členský štát, ktorý vydal preukaz, alebo predchádzajúci členský štát, v ktorom mal držiteľ preukazu bydlisko, predmetné údaje v preukaze jasne uviedli (v zmysle ustanovenia článku 1 ods. 3, v spojení s prílohou I ods. 4 smernice). Prípadný chýbajúci zápis predchádzajúcich priestupkov (pokiaľ existujú) v uvedenom preukaze však nemôže predstavovať dostatočný dôvod pre zavedenie sporného postupu povinnej a systematickej registrácie preukazov vydaných iným členským štátom.(27)
56. Zo všetkých týchto úvah vyplýva, že španielsky postup povinnej a systematickej registrácie vodičských preukazov vydaných iným členským štátom je v rozpore so zásadou vzájomného uznávania preukazov, stanovenou článkom 1 ods. 2 smernice. Z toho vyvodzujem, že prvý žalobný dôvod je dôvodný.
B – O druhom žalobnom dôvode týkajúcom sa povinnej výmeny niektorých vodičských preukazov vydaných iným členským štátom za španielsky preukaz
57. Svojím druhým žalobným dôvodom Komisia vytýka Španielskemu kráľovstvu, že porušilo ustanovenia prílohy I bodu 4 smernice tým, že v článku 25 ods. 2 nariadenia o vodičoch stanovilo povinnú výmenu vodičského preukazu vydaného iným členským štátom za španielsky preukaz, pokiaľ v ňom už nie je miesto pre zapísanie údajov nevyhnutných pre administratívne účely (rozpis lekárskych prehliadok).
58. V tomto ohľade je potrebné konštatovať, že možnosť, ktorú článok 1 ods. 3 smernice ponúka členskému štátu, v ktorom má držiteľ preukazu bydlisko, zapísať do vodičského preukazu vydaného iným členským štátom údaje nevyhnutné pre administratívne účely, je výslovne podriadená, podľa prílohy I bodu 4 smernice, existencii voľného miesta v preukaze potrebného na tento účel.
59. Na základe toho vyžadovanie výmeny uvedeného preukazu z dôvodu, že v ňom nie je voľné miesto, znamená rozšírenie dosahu tejto možnosti, nezohľadňujúc znenie článku 1 ods. 3 smernice.
60. Na rozdiel od tvrdení španielskej vlády takáto povinnosť výmeny preukazov ide nevyhnutne opačným smerom ako vôľa zákonodarcu Spoločenstva, pretože tento mal zámer obmedziť výmenu preukazov na veľmi limitovaný počet prípadov, ktoré sú podrobne vymenované v článku 8 ods. 1 (dobrovoľná výmena) a 2 (povinná výmena v rámci uplatnenia opatrenia obmedzujúceho vodičské oprávnenie) smernice. Ustanovenie uvedené v článku 8 ods. 2, ktoré stanovuje jediný prípad povinnej výmeny preukazov, sa s určitosťou nevzťahuje na predpoklad nedostatku voľného miesta v preukaze potrebného pre zapísanie údajov nevyhnutných pre administratívne účely.
61. Z toho usudzujem, že druhý žalobný dôvod je dôvodný.
C – O treťom žalobnom dôvode týkajúcom sa podmienok obnovenia alebo predĺženia doby platnosti vodičských preukazov vydaných v Španielsku pred prebratím smernice do španielskeho právneho poriadku
1. Tvrdenia účastníkov konania
62. Svojím tretím žalobným dôvodom Komisia obviňuje Španielske kráľovstvo, že porušilo článok 7 ods. 1 písm. a) smernice tým, že v siedmom prechodnom ustanovení nariadenia o vodičoch stanovilo, že držiteľ španielskeho vodičského preukazu vydaného v súlade s predchádzajúcimi právnymi predpismi má právo na predĺženie doby platnosti jeho preukazu, pokiaľ spĺňa podmienky fyzickej a duševnej spôsobilosti vyžadované uvedenými predchádzajúcimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, aj keď nespĺňa podmienky fyzickej a duševnej spôsobilosti, ktoré sú v súčasnosti vyžadované uvedeným nariadením v súlade so smernicou.
63. Španielska vláda namieta proti prijateľnosti tohto žalobného dôvodu, keďže Komisia ho podľa nej uviedla prvý raz až v žalobe. K jeho podstate španielska vláda uvádza, že podľa jej vnútroštátneho práva ustanovenie právneho predpisu, ktoré neuznáva práva nadobudnuté v súlade s normou so silou zákona, je neplatné, takže to podľa nej vylučuje, aby bolo z dôvodu nariadenia o vodičoch odmietnuté predĺženie vodičského preukazu jeho držiteľovi, ktorý spĺňa lekárske kritériá stanovené predchádzajúcimi vnútroštátnymi právnymi predpismi.
2. Posúdenie
64. Na rozdiel od tvrdení španielskej vlády, tento tretí žalobný dôvod bol Komisiou jasne vyjadrený už v konaní pred podaním žaloby, tak vo výzve, ako aj v odôvodnenom stanovisku(28), ktoré okrem iného dalo podnet pre pripomienky španielskej vlády k tejto otázke(29). Tento žalobný dôvod preto nemôže byť vyhlásený za neprípustný.
65. Čo sa týka jeho podstaty, domnievam sa, že tento žalobný dôvod je dôvodný.
66. Z článku 7 ods. 1 písm. a) smernice, čítaného v spojitosti s prílohou III, na ktorú tento odkazuje, totiž vyplýva, že prvé vydanie vodičského preukazu, ako aj jeho prípadné obnovenie sú podrobené splneniu niektorých minimálnych kritérií týkajúcich sa fyzickej a duševnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo. Tieto minimálne kritériá sú uplatniteľné na všetkých, ktorí sa uchádzajú o vydanie alebo o obnovenie preukazu, vrátane držiteľov vodičských preukazov vydaných pred nadobudnutím účinnosti smernice, ktorí chcú získať obnovenie preukazu po nadobudnutí jej účinnosti.
67. Je potrebné konštatovať, že siedme prechodné ustanovenie nariadenia o vodičoch smeruje k oslobodeniu držiteľov preukazov vydaných pred nadobudnutím účinnosti smernice, ktorí sa uchádzajú o predĺženie doby platnosti ich preukazu po nadobudnutí účinnosti tejto smernice, od povinnosti stanovenej v článku 7 ods. 1 písm. a) spĺňať minimálne lekárske kritériá uvedené v prílohe III tejto smernice.
68. Ako odpoveď na tvrdenie španielskej vlády dodávam, že podľa ustálenej judikatúry sa členský štát nemôže odvolávať na ustanovenia svojho vnútroštátneho právneho poriadku, a to ani pokiaľ ide o ustanovenia ústavnoprávnej povahy, aby tým odôvodnil nesplnenie povinností vyplývajúcich z práva Spoločenstva(30).
69. Z toho vyvodzujem, že tretí žalobný dôvod je dôvodný.
V – Návrh
70. Následne navrhujem Súdnemu dvoru, aby
1) určil, že:
– Španielske kráľovstvo si tým, že prijalo právny predpis stanovujúci povinnú a systematickú registráciu vodičského preukazu vydaného iným členským štátom, ktorého držiteľ si zriadil zvyčajné bydlisko v Španielsku, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 1 ods. 2 smernice Rady 91/439/EHS z 29. júla 1991 o vodičských preukazoch,
– Španielske kráľovstvo si tým, že prijalo právny predpis stanovujúci povinnú výmenu vodičského preukazu vydaného iným členským štátom za španielsky preukaz, ak v ňom nie je voľné miesto pre zaznačenie údajov nevyhnutných pre administratívne účely, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z prílohy I bodu 4 smernice 91/439,
– Španielske kráľovstvo si tým, že prijalo právny predpis, v zmysle ktorého držiteľ španielskeho vodičského preukazu vydaného v súlade s predchádzajúcimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, má právo získať predĺženie doby platnosti svojho vodičského preukazu, ak spĺňa podmienky fyzickej a duševnej spôsobilosti vyžadované týmito predchádzajúcimi vnútroštátnymi právnymi predpismi, aj keď nespĺňa podmienky fyzickej a duševnej spôsobilosti, vyžadované vnútroštátnymi právnymi predpismi platnými v súčasnosti, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z článku 7 ods. 1 písm. a) smernice 91/439,
2) zaviazal Španielske kráľovstvo na náhradu vlastných trov konania, ako aj trov konania, ktoré vznikli Komisii Európskych spoločenstiev a
3) rozhodol, že Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, ako aj Holandské kráľovstvo znášajú svoje vlastné trovy konania.
1 – Jazyk prednesu: francúzština.
2 – Ú. v. ES L 237, s. 1, ďalej len „smernica“.
3 – Ďalej len „preukazy“.
4 – Prvá smernica Rady zo 4. decembra 1980 o zavedení vodičských preukazov spoločenstva (Ú. v. ES L 375, s. 1).
5 – Článok 6 smernice.
6 – Článok 7 ods. 1 písm. a) smernice.
7 – Tamže.
8 – Príloha III smernice vymenúva rad minimálnych kritérií týkajúcich sa fyzickej a duševnej spôsobilosti viesť motorové vozidlo.
9 – Článok 1 ods. 3.
10 – Toto upresnenie bolo prevzaté v prílohe Ia bode 3 písm. a) smernice, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 96/47/ES z 23. júla 1996 (Ú. v. ES L 235, s. 1), ktorá nadobudla účinnosť 18. septembra 1996. Táto príloha Ia ponúka členským štátom možnosť vydávať vodičské preukazy podľa vzoru odlišného od tradičného vzoru na papierovom podklade, stanoveného v prílohe I smernice. Tento druhý vzor vodičského oprávnenia má podobu karty z polykarbonátu, ktorá sa používa predovšetkým na kreditné karty.
11 – BOE č. 135 zo 6. júna 1997, s. 17348.
12 – V tomto smere Komisia v žalobe odkazuje (pozri poznámku pod čiarou 9) na článok 67 Ley sobre Tráfico, Circulación de vehículos a motor y Seguridad Vial (zákon o cestnej premávke, o pohybe motorových vozidiel a bezpečnosti cestnej premávky), ktorý stanovuje pokutu vo výške od 94 eur do 1 503 eur. Prípadné odsúdenie na zaplatenie pokuty španielska vláda potvrdila na pojednávaní.
13 – Pozri najmä rozsudky z 30. apríla 1996, Holandsko/Rada, C‑58/94, Zb. s. I‑2169, body 20 až 22; z 19. novembra 1998, Spojené kráľovstvo/Rada, C‑150/94, Zb. s. I‑7235, bod 36, a z 9. októbra 2001, Holandsko/Parlament a Rada, C‑377/98, Zb. s. I‑7079, body 7 až 11.
14 – C‑155/91, Zb. s. I‑939.
15 – Tamže, bod 24.
16 – Bod 13 návrhov.
17 – Rozsudky z 29. februára 1996, Skanavi a Chryssanthakopoulos, C‑193/94, Zb. s. I‑929, bod 26; z 29. októbra 1998, Awoyemi, C‑230/97, Zb. s. I‑6781, bod 41, a z 10. júla 2003, Komisia/Holandsko, C‑246/00, Zb. s. I‑0000, bod 60, ako aj uznesenia z 11. decembra 2003, Silva Carvalho, C‑408/02, Zb. s. I‑0000, bod 20, a z 29. januára 2004, Krüger, C‑253/01, Zb. s. I‑0000, bod 25.
18 – Už citované rozsudky Skanavi a Chryssanthakopoulos, bod 26; Awoyemi, bod 42, a Komisia/Holandsko, bod 61, ako aj už citované uznesenia Silva Carvalho, bod 20, a Krüger, bod 25.
19 – Bod 62.
20 – Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný, body 64 a 65.
21 – Bod 12 týchto návrhov.
22 – Bod 67.
23 – Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný, bod 68. Pozri tiež uznesenie Krüger, už citované, bod 27.
24 – Rozsudok Komisia/Holandsko, už citovaný, bod 69. Pozri tiež uznesenie Krüger, už citované, bod 28.
25 – Pozri návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Léger vo veci Kapper, C‑476/01, v konaní pred Súdnym dvorom, bod 68.
26 – Nebudem sa zaoberať situáciou vodičských preukazov s bodovým systémom, pretože Španielske kráľovstvo doteraz neprešlo na tento systém.
27 – Upresňujem, že otázka prípadného neinformovania zo strany členského štátu, v ktorom má držiteľ preukazu sídlo, o možných predchádzajúcich priestupkoch vodiča, ktorých sa dopustil v inom členskom štáte, by sa viac nemala klásť za predpokladu, že nadobudol účinnosť Dohovor vypracovaný na základe článku K.3 Zmluvy o Európskej únii o odobratí vodičského preukazu (Ú. v. ES 1998 C 216, s. 2). Články 3 a 8 uvedeného dohovoru totiž stanovujú, že členský štát, na území ktorého došlo k niektorým priestupkom voči predpisom o cestnej doprave, na základe ktorých boli vydané definitívne rozhodnutia o odobratí vodičského preukazu, bez meškania oznámi tieto rozhodnutia na účely ich výkonu členskému štátu, v ktorom majú dotknutí vodiči bydlisko. Tento dohovor ku dnešnému dňu nevstúpil do platnosti, keďže nedosiahol potrebný počet ratifikácií.
28 – Bod 4 výzvy a odôvodneného stanoviska (prílohy 2 a 4 žaloby).
29 – Bod 5 odpovede španielskej vlády na výzvu (príloha 3 žaloby).
30– Pozri najmä rozsudok z 9. júla 1998, Komisia/Belgicko, C‑323/97, Zb. s. I‑4281.