Vec T-307/01
Jean-Paul François
proti
Komisii Európskych spoločenstiev
„Úradníci — Disciplinárne opatrenia — Preradenie do nižšieho platového stupňa — Zmluva o poskytovaní strážnej služby v budovách Komisie — Primeraná lehota — Trestné konanie — Žaloba o náhradu škody“
Rozsudok Súdu prvého stupňa (piata komora) z 10. júna 2004 II-1674
Abstrakt rozsudku
Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Lehoty stanovené článkom 7 prílohy IX – Povinnosť správneho orgánu konať v primeranej lehote – Nedodržanie povinnosti – Dôsledky
(Služobný poriadok úradníkov, príloha IX článok 7)
Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Začatie disciplinárneho konania – Premlčiaca doba – Neexistencia – Povinnosť správneho orgánu konať v primeranej lehote – Nedodržanie povinnosti – Dôsledky
(Služobný poriadok úradníkov, články 86 až 89; príloha IX)
Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Disciplinárne a trestné konanie vedené súčasne pre rovnaké skutky – Povinnos' správneho orgánu prijať konečné rozhodnutie týkajúce sa postavenia úradníka až ked trestný súd dospeje ku konečnému rozhodnutiu
(Služobný poriadok úradníkov, článok 88 piaty odsek; príloha IX, článok 7 druhý odsek)
Úradníci – Disciplinárne opatrenia – Disciplinárne konanie – Disciplinárne a trestné konanie vedené súčasne pre rovnaké skutky – Účelnosť prerušenia disciplinárneho konania – Povinnosť byť viazaný skutkovými zisteniami súdu v trestnom konaní – Možnosť kvalifikácie skutkových zistení ako disciplinárne porušenie povinností
(Služobný poriadok úradníkov, článok 88 piaty odsek)
Úradníci – Práva a povinnosti – Zneužitie zmluvy o poskytovaní strážnej služby na prijatie spolupracovníka vykonávajúceho administratívne úlohy – Prax všeobecne používaná a sama osebe bez podvodného charakteru – Neexistencia oznámenia alebo dištancovania sa – Porušenie služobných povinností – Neexistencia, pokiaľ ide o úradníka triedy B
(Služobný poriadok úradníkov, článok 11)
Úradníci – Žaloby – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého aktu neposkytujúceho primerané zadosťučinenie za nemajetkovú ujmu – Nemajetková ujma vzniknutá vadným disciplinárnym konaním
(Služobný poriadok úradníkov, článok 91)
Ak vychádzame zo skutočnosti, že striktné lehoty uvedené v článku 7 prílohy IX služobného poriadku týkajúce sa priebehu disciplinárneho konania nemajú vylučujúci účinok, predstavujú aj pravidlá správneho úradného postupu, ktoré v záujme správneho orgánu, ako aj úradníkov, majú zabrániť bezdôvodne oneskorenému vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Disciplinárne orgány sú preto povinné viesť disciplinárne konanie obozretne a každý procesný úkon vykonať v primeranom časovom odstupe od úkonu, ktorý mu predchádzal. Nedodržanie takejto lehoty, ktorú možno posudzovať iba v konkrétnom prípade, môže mať za následok neplatnosť oneskorene prijatého úkonu.
(pozri bod 47)
Aj v prípade, že žiadna lehota nie je v článkoch 86 až 89 a v prílohe IX služobného poriadku stanovená, sú disciplinárne orgány, najmä ak sa správny orgán dozvedel
o skutočnostiach a konaniach, ktoré sú v rozpore so služobnými povinnosťami úradníka, a síce odo dňa, kedy sa o týchto skutkoch dozvedel, povinné postupovať tak, aby konanie predchádzajúce disciplinárnemu opatreniu bolo začaté v primeranej lehote. Nedodržanie primeranej lehoty na začatie disciplinárneho konania, pričom primeranosť aj tu závisí od okolností konkrétneho prípadu, môže mať za následok nezákonnosť disciplinárneho konania oneskorene začatého správnym orgánom a môže viesť k zrušeniu disciplinárneho opatrenia uloženého na konci tohto konania.
K porušeniu zásady právnej istoty dochádza, ak správny orgán začne disciplinárne konanie oneskorene. Tak posúdenie skutočností a konaní správnym orgánom, ktoré mohli predstavovať disciplinárne previnenie, ako aj uplatnenie práva úradníka na obhajobu sa zdajú byť značne sťažené, ak medzi dňom, kedy k týmto skutočnostiam a konaniam došlo, a začiatkom disciplinárneho vyšetrovania uplynulo značné časové obdobie.
(pozri body 48, 49)
Článok 88 piaty odsek služobného poriadku zakazuje orgánu poverenému menovaním s konečnou platnosťou disciplinárne prejednať skutočnosti týkajúce sa právneho postavenia úradníka, ak sú tieto skutočnosti súčasne predmetom trestného konania, a to až kým rozhodnutie vydané vo veci príslušným trestným súdom nenadobudne právoplatnosť. Tento článok teda neposkytuje uvedenému orgánu žiadnu diskrečnú právomoc, na rozdiel od článku 7 druhého odseku prílohy IX služobného poriadku, ktorý poskytuje disciplinárnej komisii možnosť, v prípade trestného konania, rozhodnúť, či stanovisko k disciplinárnemu opatreniu vydá až po rozhodnutí súdu.
(pozri bod 59)
Článok 88 piaty odsek služobného poriadku sleduje dva ciele. Po prvé má zabrániť zhoršeniu postavenia úradníka v trestnom konaní vedenom pre skutky, ktoré sú tiež predmetom disciplinárneho konania, ktoré sa voči nemu vedie v rámci inštitúcie Spoločenstva. Po druhé prerušenie disciplinárneho konania až do právoplatného ukončenia trestného konania umožňuje zohľadniť zistenia trestného súdu v disciplinárnom konaní. Článok 88 piaty odsek služobného poriadku však zakotvuje zásadu, podľa ktorej „prebiehajúce trestné konanie bráni pokračovaniu disciplinárneho konania“, čo je odôvodnené skutočnosťou, že vnútroštátne trestné súdy disponujú ďaleko širšími vyšetrovacími právomocami ako orgán poverený menovaním. Preto je správny orgán v prípadoch, v ktorých ten istý skutok napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu, ako aj predstavuje porušenie služobných povinností úradníka, viazaný skutkovými zisteniami trestného súdu v trestnom konaní. Ak trestný súd tieto skutočnosti konštatoval, môže ich následne správny orgán kvalifikovať ako disciplinárne porušenie povinností a predovšetkým overiť, či zakladajú porušenie služobných povinností.
(pozri bod 75)
Nie je namieste vytýkať úradníkovi triedy B, ktorá podľa článku 5 ods. 1 služobného poriadku zahŕňa výkonnú činnosť, ale nie riadiace právomoci, a to na rozdiel od kategórie A, že svoje služobné povinnosti porušil tým, že neoznámil, že spolupracovník vykonávajúci výlučne administratívne úlohy bol odmeňovaný spoločnosťou, ktorá získala zákazku na realizáciu zmluvy vo výberovom konaní, alebo že sa v tomto prípade nedištancoval vhodným spôsobom, hoci táto prax bola zavedená službami inštitúcie, všeobecne používaná, podnet k nej vzišiel od nadriadených orgánov a napriek rozporu s predpismi nemala sama osebe podvodný charakter.
(pozri body 92, 93)
S výnimkou osobitných okolností zrušenie úradníkom napadnutého administratívneho aktu je samo osebe primeraným a v zásade postačujúcim zadosťučinením za škodu, ktora bola úradníkovi spôsobená.
Napriek tomu, keď v rámci disciplinárneho konania rôzne prijaté rozhodnutia a stanoviská vzniesli voči žalobcovi obvinenia, ktoré sa preukázali ako nedôvodné, inštitúcia začala disciplinárne konanie v rozpore so zásadou primeranej lehoty, pričom toto konanie trvalo vyše troch rokov až do okamihu uloženia disciplinárneho opatrenia a nebolo prerušené až do skončenia trestného konania voči žalobcovi, tieto skutočnosti spolu musia byť posúdené ako spôsobujúce poškodenie povesti žalobcu, ako aj narušujúce jeho súkromný život a uvádzajúce žalobcu do stavu neistoty pretrvávajúcej dlhší čas, čím mu spôsobili nemajetkovú ujmu, pri ktorej nie je primerane postačujúce zrušenie napadnutého rozhodnutia, ktoré nedokáže spätne túto nemajetkovú ujmu odstrániť.
(pozri bod 110)