1. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie Komisie v oblasti štátnej pomoci
(Článok 87 ods. 1 ES, článok 88 ods. 2 ES a článok 253 ES)
2. Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Právo príjemcu pomoci byť vypočutý – Obmedzenia
(Článok 88 ods. 2 ES)
3. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Kritérium posúdenia – Kritérium súkromného investora – Voľná úvaha Komisie – Súdna kontrola – Obmedzenia
(Článok 87 ods. 1 ES)
4. Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Odpustenie dlhov podniku v ťažkostiach verejnými subjektmi – Kritérium posúdenia – Kritérium súkromného veriteľa
(Článok 87 ods. 1 ES)
5. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Obnovenie predchádzajúceho stavu – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia – Vstup podniku príjemcu do likvidácie – Povinnosť členského štátu poskytujúceho pomoc zabezpečiť účinné vymáhanie
(Článok 88 ods. 2 ES)
6. Pomoc poskytovaná štátmi – Zákaz – Výnimky – Pomoc, ktorú možno považovať za zlučiteľnú so spoločným trhom – Voľná úvaha Komisie – Súdna kontrola – Obmedzenia
(Článok 87 ods. 3 ES)
7. Pomoc poskytovaná štátmi – Správne konanie – Povinnosť vypočuť príjemcu štátnych zdrojov k právnemu posúdeniu Komisiou – Neexistencia
(Článok 88 ES)
8. Právo Spoločenstva – Zásady – Právo na obhajobu – Uplatnenie na správne konania začaté Komisiou – Preskúmanie plánovanej pomoci – Rozsah
(Článok 88 ods. 2 ES)
9. Pomoc poskytovaná štátmi – Rozhodnutie Komisie konštatujúce nezlučiteľnosť neoznámenej pomoci so spoločným trhom – Povinnosť odôvodnenia – Rozsah
(Článok 88 ods. 3 ES a 253 ES)
1. Odôvodnenie požadované článkom 253 ES musí byť prispôsobené charakteru dotknutého aktu a musia z neho jasne a jednoznačne vyplývať úvahy inštitúcie, ktorá je pôvodcom aktu, aby mali zainteresované strany možnosť poznať dôvody prijatého opatrenia a príslušný súdny orgán mohol vykonať súdnu kontrolu. Povinnosť odôvodnenia musí byť posúdená podľa okolností konkrétneho prípadu. Nevyžaduje sa, aby odôvodnenie obsahovalo všetky relevantné skutkové a právne okolnosti, keďže otázka, či odôvodnenie aktu spĺňa požiadavky článku 253 ES, sa musí posúdiť nielen s prihliadnutím na jeho znenie, ale aj s prihliadnutím na dané súvislosti a všetky právne predpisy upravujúce predmetnú oblasť.
V rozhodnutí vo veci štátnej pomoci Komisia najmä nemusí rozhodnúť o všetkých tvrdeniach uvádzaných zainteresovanými stranami v zmysle článku 88 ods. 2 ES, stačí, ak uvedie skutočnosti a právne úvahy majúce vo vzťahu ku kontextu rozhodnutia zásadný význam.
(pozri body 59 – 60)
2. Konanie o monitorovaní štátnej pomoci je konaním začatým voči členskému štátu zodpovednému za poskytnutie pomoci. Zainteresované strany v zmysle článku 88 ods. 2 ES, ku ktorým patrí aj príjemca pomoci, nemôžu viesť sporové konanie proti Komisii, ako je to umožnené uvedenému členskému štátu, a preto plnia predovšetkým úlohu zdroja informácií pre Komisiu.
V tomto ohľade žiadne ustanovenie upravujúce konanie o monitorovaní štátnej pomoci nevyhradzuje príjemcovi pomoci osobitné postavenie medzi zainteresovanými stranami, keďže konanie nie je začaté proti nemu, z čoho by pre neho vyplývali práva rovnakého rozsahu ako práva účastníka konania, proti ktorému bolo konanie začaté.
(pozri body 61, 191 – 193)
3. Posúdenie Komisie, či opatrenie štátu vyhovuje kritériu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, si vyžaduje komplexné ekonomické zhodnotenie. Pri prijímaní opatrenia, ktoré zahŕňa takéto zhodnotenie, má Komisia rozsiahle právo voľnej úvahy a súdna kontrola tohto opatrenia, aj keď sa ňou rozumie to, či opatrenie patrí do oblasti pôsobnosti článku 87 ods. 1 ES, sa obmedzuje na zistenie, či boli dodržané procesné pravidlá, a stanovenie, či vec nebola nesprávne právne posúdená, či skutkové zistenia boli vecne správne a či nedošlo k ich zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneužitiu právomoci. Súd prvého stupňa najmä nie je oprávnený nahrádzať ekonomické posúdenie autora rozhodnutia svojím vlastným posúdením.
(pozri bod 97)
4. Na účel zistenia, či zníženie časti dlhov podniku v ťažkostiach zo strany verejného orgánu predstavuje štátnu pomoc, treba tento orgán porovnávať so súkromným veriteľom v trhovom hospodárstve usilujúcim sa o zaplatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník vo finančných ťažkostiach.
(pozri body 98 – 99)
5. Cieľom Komisie pri vymáhaní protiprávne poskytnutej pomoci je zbaviť príjemcu výhody, ktorú mal oproti svojim konkurentom na trhu, a obnoviť stav, ktorý existoval pred poskytnutím pomoci. Tento cieľ nemôže závisieť od formy, akou bola pomoc poskytnutá.
Okrem toho, keďže vrátenie protiprávne poskytnutej pomoci je logickým dôsledkom záveru o jej protiprávnosti, vymáhanie protiprávne poskytnutej štátnej pomoci na účel obnovenia predchádzajúceho stavu nemožno vo všeobecnosti považovať za neprimerané vo vzťahu k cieľom ustanovení Zmluvy týkajúcich sa štátnej pomoci.
Napokon, ak príjemca vstúpi do likvidácie, je vecou členského štátu poskytujúceho pomoc, aby zabezpečil, že pomoc bude v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva vrátená, keďže likvidácia nebráni vykonateľnosti rozhodnutia Komisie, ktorým sa nariaďuje vymáhanie pomoci.
(pozri body 132 – 133, 139)
6. Komisia má rozsiahle právo voľnej úvahy v oblasti pôsobnosti článku 87 ods. 3 ES. Súdna kontrola tohto opatrenia sa preto obmedzuje na zistenie, či boli dodržané procesné pravidlá a povinnosť odôvodnenia a či boli skutkové zistenia vecne správne a nedošlo k ich zjavne nesprávnemu posúdeniu alebo k zneužitiu právomoci. Súd Spoločenstva najmä nie je oprávnený nahrádzať ekonomické posúdenie Komisie svojím vlastným posúdením.
Komisia je však na jednej strane viazaná pokynmi a oznámeniami, ktoré vydáva v oblasti preskúmania štátnej pomoci, pokiaľ sa neodchyľujú od noriem uvedených v Zmluve a sú akceptované členskými štátmi. Na druhej strane podľa článku 253 ES musia byť rozhodnutia Komisie odôvodnené, a to vrátane rozhodnutí o nezlučiteľnosti pomoci so spoločným trhom podľa článku 87 ods. 3 písm. c) ES.
(pozri body 148 – 149)
7. Zo žiadneho ustanovenia týkajúceho sa štátnej pomoci ani z judikatúry nevyplýva povinnosť Komisie vypočuť príjemcu štátnych zdrojov pre svoje právne posúdenie predmetného opatrenia ani povinnosť informovať daný členský štát – alebo a fortiori príjemcu pomoci – o svojom stanovisku pred vydaním rozhodnutia, pokiaľ zainteresované strany a daný členský štát vyzvala na predloženie pripomienok.
(pozri bod 198)
8. Zásada rešpektovania práva na obhajobu vyžaduje, aby členský štát mohol účinne vyjadriť svoje názory na pripomienky predložené zainteresovanými tretími stranami podľa článku 88 ods. 2 ES, na ktorých Komisia hodlá založiť svoje rozhodnutie, a pokiaľ členskému štátu nebola daná príležitosť na vyjadrenie sa k uvedeným pripomienkam, nemôže ich Komisia včleniť do rozhodnutia proti tomuto štátu. Na to, aby takéto porušenie práva byť vypočutý viedlo k zrušeniu rozhodnutia, je však potrebné preukázať, že neexistencia uvedenej vady by mohla viesť k odlišnému výsledku konania.
(pozri bod 201)
9. Aj keď je Komisia v odôvodnení svojho rozhodnutia povinná prinajmenšom uviesť okolnosti, za ktorých bola pomoc poskytnutá v prípade, ak tieto okolnosti preukazujú, že pomoc môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, nie je naproti tomu povinná poukázať na skutočný účinok pomoci, ktorá už bola poskytnutá. Zavedenie takejto povinnosti by malo za následok podstatné zvýhodnenie členských štátov, ktoré poskytli protiprávnu pomoc na úkor tých, ktoré oznámili pomoc v predstihu.
(pozri bod 215)