1. Rybolov – Zachovanie morských zdrojov – Nariadenie č. 3760/92 – Právomoc delegovaná na Komisiu – Rozsah
(Nariadenie Rady č. 3760/92, článok 15 ods. 1)
2. Rybolov – Zachovanie morských zdrojov – Opatrenia na obnovu násady merlúzy európskej – Súdna kontrola – Limity
(Nariadenie Komisie č. 1162/2001)
3. Rybolov – Zachovanie morských zdrojov – Opatrenia na obnovu násady merlúzy európskej – Výnimka vyhradená pre malé lode – Porušenie zásady zákazu diskriminácie – Absencia
(Nariadenie Komisie č. 1162/2001, článok 2 ods. 2)
4. Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah
(Článok 253 ES)
1. So zreteľom na ciele nariadenia č. 3760/92, ktorým sa zavádza systém Spoločenstva pre rybolov a akvakultúru, ktoré, ako to vyplýva najmä zo znenia druhého odôvodnenia, má zabezpečovať racionálne a zodpovedné využívanie živých vodných zdrojov a akvakultúry, zohľadňujúc záujmy rybného hospodárstva na dlhodobom rozvoji jeho hospodárskych a sociálnych podmienok, ako aj záujmy spotrebiteľa, neexistuje dôvod pre užší výklad článku 15 ods. 1 nariadenia, na základe ktorého Rada preniesla na Komisiu právomoc prijímať nevyhnutné opatrenia v prípade vážnych a nečakaných narušení, ktoré by mohli ohroziť zachovanie zdrojov.
Totiž hoci z podmienok, ktorými Rada podmienila výkon tejto právomoci Komisiou, ako aj zo znenia osemnásteho odôvodnenia nariadenia č. 3760/92 je zrejmé, že Komisia musí nevyhnutné opatrenia prijať v čo najkratšom čase, predsa článok 15 tohto nariadenia výkon tejto právomoci nepodmieňuje zvláštnou podmienkou naliehavosti. Nestanovuje, ani v prípade, keď sa Komisia nezaoberá návrhom členského štátu, presnú lehotu, v rámci ktorej Komisia musí konať, aby nestratila svoju právomoc. Okrem toho z uvedeného nariadenia vôbec nevyplýva, že legislatívny orgán Spoločenstva mal v úmysle obmedziť prenesenie právomoci na Komisiu v tom zmysle, že Komisia už nemôže konať, ak samotná Rada je schopná prijať nevyhnutné opatrenia.
(pozri body 19 – 20)
2. Komisia má širokú diskrečnú právomoc v prípadoch, v ktorých má zhodnotiť celkovú situáciu, ako aj druh alebo dosah opatrení, ktoré sa majú prijať. Sudca sa teda pri skúmaní takejto právomoci musí obmedziť na preskúmanie otázky, či pri posúdení nedošlo k zjavnému omylu alebo zneužitiu, alebo či príslušný orgán zjavne neprekročil hranice svojej diskrečnej právomoci.
Komisia tým, že sa rozhodla prijať opatrenia, ktoré nesmerujú k zákazu chytať merlúzu európsku alebo k zákazu prístupu rybárskych lodí do určených zemepisných oblastí, ale sú zamerané iba na obmedzenie povoleného množstva úlovkov a zväčšenie oka sietí používaných na rybolov, plne zohľadnila nevyhnutnosť chrániť živé vodné zdroje a akvakultúru, ako aj záujem rybného hospodárstva zabezpečovať svoj dlhodobý rozvoj. Úplný zákaz rybolovu by totiž mohol mať oveľa negatívnejšie dôsledky nielen pre rybárov merlúzy európskej, ale aj pre rybárov iných druhov rýb vzhľadom na to, že rybolov merlúzy európskej tradične patrí medzi zmiešaný rybolov.
(pozri body 23 – 24)
3. Zásada rovnosti zaobchádzania a zákazu diskriminácie vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzalo rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené.
Výnimka v prospech malých lodí, stanovená v článku 2 ods. 2 nariadenia č. 1162/2001, ktorým sa určujú opatrenia na obnovu násady merlúzy európskej v podoblastiach ICES III, IV, V, VI a VII a divíziách ICES VIII a, b, d, e, ako aj súvisiace podmienky na kontrolu činností rybárskych lodí, podľa ktorej podmienky stanovené v odseku 1 tohto článku, týkajúce sa podielu úlovkov merlúzy európskej, nachádzajúcej sa na palube lode vezúcej vlečné náradie s veľkosťou oka 55 mm až 99 mm, neplatia pre lode s celkovou dĺžkou menšou ako 12 metrov, ktoré sa vracajú do prístavu do 24 hodín od ich posledného vyplávania z prístavu, sa nemôže považovať za diskriminujúce nerovnaké zaobchádzanie s týmito loďami a dlhšími loďami. Malé lode sú totiž objektívne v inej situácii ako ostatné lode. Po prvé ich možnosti pre rybolov sú nutne obmedzené na pobrežné oblasti, lebo na rozdiel od rozmernejších lodí alebo lodí s väčšou nosnosťou, malé lode vo všeobecnosti nie sú schopné vyplávať na voľné more. Po druhé činnosť týchto malých lodí je „oportunistická“ v tom zmysle, že chytajú druhy rýb, ktoré sa nachádzajú v oblastiach, do ktorých sa dostanú, a vo všeobecnosti ich rybolov nie je zameraný len na jediný druh rýb.
(pozri body 31, 33 – 34)
4. Hoci sa odôvodnenie požadované článkom 235 ES musí prispôsobiť druhu príslušného právneho aktu a musí byť z neho jasne a jednoznačne zrejmá úvaha orgánu, ktorý akt vydal, a to tak, aby dotknuté osoby mohli spoznať dôvody pre prijaté opatrenie a príslušný súd mohol plniť svoju kontrolnú úlohu, nevyžaduje sa však, aby toto odôvodnenie uvádzalo všetky relevantné faktické a právne skutočnosti. Otázka, či odôvodnenie právneho aktu spĺňa požiadavky uvedeného článku, musí byť totiž posúdená nielen v súvislosti so znením tohto aktu, ale aj so zreteľom na jeho kontext a všetky právne ustanovenia, ktoré upravujú dotknutú oblasť. To platí najmä v prípade, keď sa členské štáty úzko zapájali do procesu vypracovania sporného aktu, a teda poznajú dôvody, ktoré sú základom tohto aktu.
Okrem toho rozsah povinnosti uviesť odôvodnenie závisí od právnej povahy príslušného aktu a pri právnych aktoch všeobecnej povahy sa odôvodnenie môže obmedziť na jednej strane na uvedenie celkovej situácie, ktorá viedla k ich prijatiu, a na strane druhej na uvedenie všeobecných cieľov, ktoré majú byť dosiahnuté. Bolo by neprimerané vyžadovať zvláštne odôvodnenie pre rôznu voľbu použitých techník, keď z napadnutého aktu je zrejmý základný cieľ sledovaný inštitúciou.
(pozri body 50 – 51)