ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA (šiesta komora)

zo 27. novembra 2003 (*)

„Ochranné známky – Aproximácia právnych predpisov – Smernica 89/104/EHS – Článok 2 – Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku – Označenia, ktoré možno graficky vyobraziť – Zvukové označenia – Notový záznam – Písomný opis – Zvukomalebné citoslovce“

Vo veci C‑283/01,

ktorej predmetom je návrh podaný podľa článku 234 ES, ktorým Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) navrhuje, aby Súdny dvor v súvislosti s konaním pred týmto vnútroštátnym súdom medzi:

Shield Mark BV

a

Joost Kist h.o.d.n. Memex,

rozhodol v prejudiciálnom konaní o výklade článku 2 prvej smernice Rady č. 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92),

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

v zložení: V. Skouris, vykonávajúci funkciu predsedu šiestej komory, sudcovia J. N. Cunha Rodrigues, J.‑P. Puissochet, R. Schintgen, a F. Macken (spravodajkyňa),

generálny advokát: D. Ruiz‑Jarabo Colomer,

tajomník: M.‑F. Contet, hlavná referentka,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–        Shield Mark BV, v zastúpení: T. Cohen Jehoram a E. J. Morée, advocaten,

–        holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyňa,

–        francúzska vláda, v zastúpení: G. de Bergues a A. Maitrepierre, splnomocnení zástupcovia,

–        talianska vláda, v zastúpení: U. Leanza, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci O. Fiumara, avvocato dello Stato,

–        rakúska vláda, v zastúpení: C. Pesendorfer, splnomocnená zástupkyňa,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: J. E. Collins, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Alexander, barrister,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: N. B. Rasmussen a H. H. Speyart, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok, ktoré predniesli: Shield Mark BV, v zastúpení: T. Cohen Jehoram, holandská vláda, v zastúpení: N. A. J. Bel, splnomocnený zástupca, ako aj Komisia, v zastúpení: N. B. Rasmussen a H. van Vliet, splnomocnení zástupcovia, na pojednávaní 27. februára 2003,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 3. apríla 2003,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Rozsudkom z 13. júla 2001, doručeným Súdnemu dvoru 18. júla 2001, Hoge Raad der Nederlanden (Holandsko) položil na základe článku 234 ES dve prejudiciálne otázky o výklade článku 2 prvej smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok (Ú. v. ES L 40, 1989, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 92, ďalej len „smernica“).

2        Tieto otázky boli položené v rámci sporu medzi spoločnosťou Shield Mark BV (ďalej len „Shield Mark“) a pánom Kistom vykonávajúcim svoju činnosť pod názvom „Memex“ v súvislosti s tým, že pán Kist používal v rámci svojej činnosti zvukové údaje, ktoré si už skôr prihlásila spoločnosť Shield Mark na Bureau Benelux des marques (Úrad pre ochranné známky štátov Beneluxu, ďalej len „ÚOZB“) ako zvukové ochranné známky.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3        Cieľom smernice je podľa jej prvého odôvodnenia aproximovať právne predpisy členských štátov v oblasti ochranných známok na účely odstránenia existujúcich rozdielov, ktoré môžu brániť voľnému pohybu tovaru a slobodnému poskytovaniu služieb a ktoré môžu deformovať hospodársku súťaž v rámci spoločného trhu. Ako však vyplýva z jej tretieho odôvodnenia, smernica nesleduje aproximáciu uvedených právnych predpisov v plnom rozsahu.

4        Siedme odôvodnenie smernice uvádza, že „dosiahnutie cieľov, na ktoré je zameraná táto aproximácia právnych predpisov, si vyžaduje, aby boli podmienky dosiahnutia a udržania zapísanej ochrannej známky vo všetkých členských štátoch vo všeobecnosti zhodné“ a že „na tento účel je potrebné uviesť zoznam príkladov označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, ak tieto označenia dokážu rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov“.

5        Článok 2 smernice, nazvaný „Označenia, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku“ obsahuje príkladmý zoznam spomenutý v siedmom odôvodnení. Stanovuje:

„Ochranná známka sa môže skladať z akéhokoľvek označenia, ktoré sa dá vyjadriť graficky. Predovšetkým sú to slová, vrátane mien osôb, vzory, písmená, číslovky, tvar tovaru alebo jeho obalu, za predpokladu, že tieto označenia sú spôsobilé rozlíšiť tovar alebo služby jedného podniku od tovaru alebo služieb iného podniku.“

6        Článok 3 smernice, nazvaný „Dôvody pre zamietnutie alebo neplatnosť“ vo svojom odseku 1 písm. a) a b) stanovuje:

„Do registra nebudú zapísané, alebo ak už sú zapísané, musia [môžu – neoficiálny preklad] byť vyhlásené za neplatné:

a)      označenia, ktoré nemôžu tvoriť ochrannú známku;

b)      ochranné známky, ktoré nemajú žiadnu rozlišovaciu spôsobilosť“.

 Právna úprava uplatniteľná v Beneluxe

7        Belgické kráľovstvo, Luxemburské veľkovojvodstvo a Holandské kráľovstvo si spolu upravili svoje právo ochranných známok v spoločnom zákone, jednotnom zákone Beneluxu o ochranných známkach (la loi uniforme Benelux sur les marques, Trb. 1962, 58 a Trb. 1983, 187, ďalej len „ZBOZ“), ktorého vykonanie bolo zverené spoločnej inštitúcii, ÚOZB.

8        ZBOZ bol zmenený a doplnený s účinnosťou od 1. januára 1996 protokolom z 2. decembra 1992 o zmene a doplnení uvedeného zákona (Trb. 1993, 12, ďalej len „protokol“) s cieľom prebrať smernicu do právneho poriadku týchto troch členských štátov.

9        Nepovažovalo sa však za potrebné zmeniť a doplniť ZBOZ s cieľom výslovne prebrať články 2 a 3 smernice. V tejto súvislosti bod I.2, šiesty a siedmy odsek dôvodovej správy k protokolu spresňuje:

„Článok 2 smernice týkajúci sa označení spôsobilých ochrany nevyžaduje prispôsobenie ZBOZ. Znenie tohto článku takmer zodpovedá článku 1 ZBOZ. Je síce pravdou, že článok 1 ZBOZ na rozdiel od článku 2 smernice nevyžaduje, aby boli označenia spôsobilé grafického zobrazenia, označenia však musia na to, aby mohli požívať ochranu ako ochranná známka, v praxi túto požiadavku spĺňať.

Ani článok 3 smernice neviedol k prispôsobeniu ZBOZ. Absolútne dôvody zamietnutia alebo neplatnosti upravené v prvom odseku tohto článku sa nachádzajú v článkoch 1 a 4 ods. 1 a 2 v spojení s článkom 14 písm. A ods. 1 ZBOZ. ...“

10      Článok 1 ZBOZ, ktorý teda nebol zmenený a doplnený protokolom, vo svojom prvom odseku stanovuje:

„Za individuálne ochranné známky sa považujú pomenovania, vzory, znaky, pečate, písmená, čísla, tvary tovarov alebo balení a všetky ostatné označenia slúžiace na odlíšenie tovarov určitého podniku.“

11      Článok 1 písm. b) vykonávacieho nariadenia k ZBOZ stanovuje, že „prihláška ochrannej známky v Beneluxe sa podáva vo francúzskom alebo holandskom jazyku podaním dokumentu obsahujúceho... zobrazenie ochrannej známky“.

12      Kým pred nadobudnutím účinnosti protokolu, t. j. 1. januára 1996, ÚOZB nevykonával žiadnu vecnú kontrolu zápisu ochrannej známky, pričom táto kontrola sa podľa potreby vykonala v prípade žaloby o neplatnosť alebo v rámci vzájomného návrhu vo veci týkajúcej sa zásahu do práv majiteľa ochrannej známky a posteriori, od tohto momentu ÚOZB začal skúmať zápisy ochranných známok na základe absolútnych dôvodov zamietnutia stanovených ZBOZ.

13      Pokiaľ ide o zvukové ochranné známky, ÚOZB sa pôvodne domnieval, že môžu byť zapísané. ÚOZB však celkovo odmietal vykonávať zápis zvukových ochranných známok po tom, čo bol vydaný rozsudok Gerechtshof te ‘s Gravenhage (Holandsko) z 27. mája 1999 týkajúci sa účastníkov konania vo veci samej.

 Spor vo veci samej a prejudiciálne otázky

14      Spoločnosť Shield Mark je majiteľom štrnástich ochranných známok zapísaných ÚOZB pre tovary a služby spadajúce do triedy 9 (počítačový softvér atď.), 16 (časopisy, noviny atď.), 35 (reklama, obchodné riadenie atď.), 41 (vzdelávanie, cvičenie, organizovanie seminárov v oblasti reklamy, marketingu, duševného vlastníctva, obchodnej komunikácie atď.) a 42 (právne služby) v zmysle Niceskej dohody o medzinárodnom triedení výrobkov a služieb pre zápis známok z 15. júna 1957 v revidovanom a doplnenom znení, pričom prvá ochranná známka bola zapísaná 5. júna 1992 a posledná 2. februára 1999.

15      Štyri z týchto ochranných známok tvorí hudobný záznam, ktorý obsahuje prvých deväť nôt hudobného diela L. van Beethovena „Pre Elišku“. Dve z nich sú označené ako „zvuková ochranná známka, ochrannú známku predstavuje melódia tvorená (graficky) zapísanými notami do notového záznamu“. Vo vzťahu k jednej z týchto dvoch ochranných známok sa navyše uvádza „hrané na klavíri“.

16      Ďalšie štyri ochranné známky tvorí „prvých deväť nôt diela ‚Pre Elišku‘“. Dve z nich sú označené ako „zvuková ochranná známka, ochrannú známku tvorí opísaná melódia“. Vo vzťahu k jednej z týchto dvoch ochranných známok sa navyše uvádza „hrané na klavíri“.

17      Tri ďalšie ochranné známky tvoria za sebou idúce hudobné noty „mi, re krížik, mi, re krížik, mi, si, re, do, la“. Dve z nich sú označené ako „zvuková ochranná známka, ochrannú známku tvoria takto opísané za sebou idúce noty“. Vo vzťahu k jednej z týchto dvoch ochranných známok sa navyše uvádza „hrané na klavíri“.

18      Dve z ochranných známok, ktoré si spoločnosť Shield Mark prihlásila, tvorí slovo „Kukelekuuuuu“ (zvukomalebné citoslovce, ktoré v holandskom jazyku vyjadruje spev kohúta). Jedna z týchto ochranných známok je označená ako „zvuková ochranná známka, ochrannú známku tvorí zvukomalebné citoslovce napodobňujúce spev kohúta“.

19      Nakoniec jednu ochrannú známku tvorí „spev kohúta“ a je označená ako „zvuková ochranná známka, ochrannú známku tvorí takto opísaný spev kohúta“.

20      V októbri 1992 spoločnosť Shield Mark zahájila reklamnú kampaň prostredníctvom rádia, pričom každý reklamný oznam sa začínal zvučkou (džinglom), ktorá prebrala prvých deväť nôt diela „Pre Elišku“. Spoločnosť okrem toho začala od februára 1993 vydávať informačný bulletin o službách, ktoré ponúka na trhu. Jej bulletiny boli vystavené na pultoch kníhkupectiev a novinových stánkov a vždy, keď si niekto bulletin z pultu zobral, zaznela zvučka. Spoločnosť Shield Mark tiež vydala softvér určený pre právnikov a profesionálnych obchodníkov a po každom spustení softvéru nachádzajúceho sa na diskete zaznel spev kohúta.

21      Pán Kist podnikajúci ako poradca v oblasti marketingovej komunikácie, a to najmä pokiaľ ide o reklamné právo a právo ochranných známok, organizuje semináre zamerané na oblasť duševného vlastníctva a obchodovania, pričom vydáva časopis týkajúci sa tejto problematiky.

22      Pán Kist použil v priebehu reklamnej kampane, ktorá sa začala 1. januára 1995, melódiu skladajúcu sa z prvých deviatich nôt diela „Pre Elišku“ a zároveň predával softvér, po ktorého spustení zaznel spev kohúta.

23      Spoločnosť Shield Mark podala na pána Kista žalobu za porušenie práva z ochrannej známky a žalobu na ochranu proti nekalej súťaži.

24      Gerechtshof te ‘s Gravenhage rozsudkom z 27. mája 1999 vyhovel návrhu spoločnosti Shield Mark v rozsahu, v akom sa opieral o právnu úpravu občianskoprávnej zodpovednosti, ale na druhej strane zamietol jej návrh v rozsahu, v akom sa opieral o právo ochranných známok, a to z dôvodu, že zámerom vlád členských štátov Beneluxu bolo nepovoľovať prihlasovanie zvukov ako ochranných známok.

25      Keďže spoločnosť Shield Mark podala kasačný opravný prostriedok na Hoge Raad der Nederlanden, tento rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1)      a)     Má sa článok 2 smernice vykladať v tom zmysle, že mu odporuje skutočnosť, že zvuky a hluky sa môžu považovať za ochranné známky?

         b)     V prípade zápornej odpovede na prvú otázku písm. a): zahŕňa režim zavedený smernicou skutočnosť, že musí byť možné považovať zvuky a hluky za ochranné známky?

2)      a)     V prípade zápornej odpovede na prvú otázku písm. a): za akých podmienok v zmysle článku 2 smernice sa dá ochranná známka graficky znázorniť a aký je v tejto súvislosti možný spôsob podania prihlášky tejto ochrannej známky?

         b)     Budú splnené podmienky smernice uvedené v bode a) v prípade, ak by bol zvuk alebo hluk prihlásený v jednej z týchto foriem:

–        hudobné noty,

–        písomný opis vo forme zvukomalebného citoslovca,

–        písomný opis v inej forme,

–        grafické znázornenie, akým je sonogram,

–        zvukový nosič priložený k prihláške,

–        digitálny záznam, ktorý sa dá vypočuť na internete,

–        kombinácia týchto foriem,

–        v prípade potreby aká iná forma?“

 O prvej otázke

26      Prvou otázkou písm. a) sa vnútroštátny súd pýta, či sa článok 2 smernice má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje skutočnosť, že zvuky a hluky sa môžu považovať za ochranné známky. V prípade zápornej odpovede sa vnútroštátny súd prostredníctvom svojej prvej otázky písm. b) pýta, či tento článok zahŕňa skutočnosť, že musí byť možné považovať tieto zvukové označenia za ochranné známky.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

27      Podľa spoločnosti Shield Mark zo siedmeho odôvodnenia smernice vyplýva, že jej článok 2 neobsahuje taxatívny výpočet označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku. Z tohto dôvodu akékoľvek označenia, ktoré môžu slúžiť k rozlíšeniu tovarov alebo služieb jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov, môžu v zásade slúžiť ako ochranná známka. Podľa spoločnosti z toho vyplýva, že zvukové označenia môžu byť považované za ochrannú známku, keďže skutočne majú túto schopnosť.

28      Tento výklad potvrdzujú návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Ruiz-Jarabo Colomer vo veci Sieckmann (rozsudok z 12. decembra 2002, C‑273/00, Zb. s. I‑11737), prípravné práce na smernici a uverejnené dokumenty Rady, ktoré sa týkajú tak prijatia smernice, ako aj nariadenia Rady (ES) č. 40/94 z 20. decembra 1993 o ochrannej známke spoločenstva (Ú. v. ES L 11, 1994, s. 1; Mim. vyd. 17/001, s. 146), a zároveň pokyny o posudzovaní vydávané Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a vzory) (ÚHVT).

29      Holandská vláda, francúzska vláda, talianska vláda, rakúska vláda a vláda Spojeného kráľovstva sa domnievajú, že prostredníctvom zvukov sa dajú rozlišovať tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. Z toho vyplýva, že zvuky môžu tvoriť ochranné známky, keďže zoznam označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, nachádzajúci sa v článku 2 smernice má podľa týchto vlád len informatívnu hodnotu.

30      Francúzska vláda a rakúska vláda navyše uvádzajú, že vzhľadom na predmet úpravy smernice, ktorým je dosiahnuť harmonizáciu práv členských štátov v súvislosti s ochrannými známkami, musí byť možné považovať zvuky za ochranné známky v prípade, ak sa dajú graficky znázorniť.

31      Komisia pripomína, že na to, aby mohlo byť označenie prihlásené ako ochranná známka, článok 2 smernice vyžaduje, aby sa dalo graficky znázorniť a aby umožňovalo rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. Z režimu, ktorý bol zavedený článkami 2 a 3 smernice, podľa Komisie vyplýva, že rozlišovacia spôsobilosť podľa článku 2 sa na rozdiel od článku 3 nevzťahuje na otázku, či označenie môže mať konkrétne rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary alebo služby, pre ktoré bola podaná prihláška na zápis tohto označenia ako ochrannej známky, ale skôr na otázku rozlišovacej spôsobilosti predmetného označenia bez ohľadu na rôzne kategórie tovarov alebo služieb.

32      Zvuky a hluky však môžu byť vnímané človekom, ktorý si ich môže zapamätať, a umožňujú rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov. Navyše je možné ich graficky znázorniť.

33      Keďže zoznam označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, nachádzajúci sa v článku 2 smernice, nie je úplný, Komisia z toho vyvodila, že označenia tvorené zvukmi alebo hlukmi môžu byť v zásade zapísané ako ochranné známky pod podmienkou, že umožňujú jednoznačné rozlíšenie výrobkov alebo služieb a že ich možno jednoznačne, určito a stálo graficky znázorniť, pričom toto grafické znázornenie umožňuje tretím osobám ľahko pochopiť, ktorá ochranná známka je predmetom ochrany.

 Odpoveď Súdneho dvora

34      Pokiaľ ide o prvú otázku písm. a), cieľom článku 2 smernice je určiť typy označení, ktoré môžu tvoriť ochranné známky. Toto ustanovenie stanovuje, že ochranná známka sa môže skladať „predovšetkým zo slov, vrátane mien osôb, vzorov, písmen, čísloviek, tvarov tovaru alebo jeho obalu ...“. Toto ustanovenie sa však zmieňuje iba o označeniach, ktoré možno vnímať vizuálne, dvojrozmerne alebo trojrozmerne, a ktoré tak môžu byť vyjadrené prostredníctvom písmen alebo písaných znakov alebo prostredníctvom obrázku (rozsudok Sieckmann, už citovaný, bod 43).

35      Z ustanovení, ako je článok 2 alebo siedme odôvodnenie smernice, ktoré hovorí o „zozname príkladov“ označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku, vyplýva, že tento výpočet nie je taxatívny. Z toho vyplýva, že ak sa vyššie uvedené ustanovenie nezmieňuje o označeniach, ako sú zvuky, ktoré nemožno vnímať vizuálne, tak ich výslovne nevylúčilo (pozri v tomto zmysle v súvislosti s čuchovými označeniami rozsudok Sieckmann, už citovaný, bod 44).

36      Okrem toho, ako uviedla spoločnosť Shield Mark, vlády – vedľajší účastníci konania – a Komisia, samotná povaha zvukových označení im dovoľuje rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov.

37      Za týchto podmienok sa článok 2 smernice musí vykladať v tom zmysle, že zvuky môžu tvoriť ochrannú známku pod podmienkou, že sa okrem iného dajú graficky znázorniť. Táto otázka sa však rieši v rámci analýzy druhej otázky.

38      Pokiaľ ide o prvú otázku písm. b), treba uviesť, že článku 2 smernice neodporuje zápis zvukov ako ochranných známok. Členské štáty preto v zásade nemôžu vylúčiť taký zápis.

39      Aj keď smernica nemá za cieľ vykonať úplnú aproximáciu právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok, zo siedmeho odôvodnenia smernice vyplýva, že podmienky dosiahnutia a udržania zapísanej ochrannej známky sú vo všetkých členských štátoch rovnaké.

40      V tejto súvislosti a tak, ako uviedla francúzska vláda, nemôžu existovať rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o povahu označení, ktoré môžu tvoriť ochrannú známku.

41      Na prvú otázku treba odpovedať tak, že článok 2 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že musí byť možné považovať zvukové označenia za ochranné známky, ak dokážu rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov a ak sa dajú graficky znázorniť.

 O druhej otázke

42      Prostredníctvom druhej otázky žiada vnútroštátny súd Súdny dvor, aby upresnil podmienky grafického znázornenia zvukového označenia v zmysle článku 2 smernice, a najmä či hudobné noty, písomný opis vo forme zvukomalebného citoslovca, písomný opis v inej forme, grafické znázornenie, ako je sonogram, zvukový nosič priložený k tlačivu prihlášky, digitálny záznam, ktorý sa dá vypočuť na internete, kombinácia týchto foriem alebo akákoľvek iná forma vyhovujú požiadavkám grafického znázornenia.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

43      Po prvé, spoločnosť Shield Mark, vlády – vedľajší účastníci konania – a Komisia sa zhodli, že akékoľvek grafické znázornenie zvukového označenia musí spĺňať rôzne požiadavky na to, aby toto označenie mohlo tvoriť ochrannú známku.

44      Podľa spoločnosti Shield a Mark musí byť grafické znázornenie jednoznačné, určité a ľahko zrozumiteľné pre tretie osoby. Podľa holandskej vlády musí byť toto grafické znázornenie ucelené, jednoznačné a určité na účely identifikácie predmetu výlučného práva majiteľa ochrannej známky, a zrozumiteľné pre tých, ktorí majú záujem vyhľadávať v registri ochranných známok. Francúzska vláda poukazuje na to, že grafické znázornenie musí byť jednoznačné a určité tak, aby verejnosť nemusela vnímať označenie okamžite; navyše, chránené označenie musí byť zrozumiteľné. Podľa talianskej vlády musí toto znázornenie jednoznačne, zrozumiteľne a rozpoznateľne vyjadrovať zvuk. Rakúska vláda sa domnieva, že zvuk zvukového označenia musí jednoznačne vyplývať z grafického znázornenie alebo sa musí dať dostatočne vyvodiť tak, aby rozsah prípadnej ochrany mohol byť stanovený dostatočne presne. Podľa vlády Spojeného kráľovstva musí byť grafické znázornenie dostatočne ucelené, jednoznačné, určité a ľahko pochopiteľné pre osoby vyhľadávajúce v registri ochranných známok. Komisia napokon tvrdí, že znázornenie musí byť jednoznačné, určité, stále a musí umožniť tretím osobám ľahko pochopiť, ktorá ochranná známka je predmetom ochrany.

45      Po druhé, pokiaľ ide o prípustné formy grafického znázornenia zvukových označení, spoločnosť Shield Mark, francúzska vláda, rakúska vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia, sa domnievajú, že hudobný záznam predstavuje grafické znázornenie na účely článku 2 smernice.

46      Spoločnosť Shield Mark a francúzska vláda sa domnievajú, že taký odkaz na známe dielo, ako je „prvých deväť nôt ‚Pre Elišku‘“, predstavuje grafické znázornenie. Vláda Spojeného kráľovstva a Komisia zastávajú opačný názor.

47      Spoločnosť Shield Mark a Komisia sa na rozdiel od francúzskej vlády a vlády Spojeného kráľovstva domnievajú, že opis melódie prostredníctvom zapísaných nôt, ktoré ho tvoria, ako sú „mi, re krížik, mi, re krížik, mi, si, re, do, la“, sa musí považovať za grafické znázornenie predmetnej melódie.

48      Spoločnosť Shield Mark, ako aj francúzska vláda a rakúska vláda, v podstate pripúšťajú, že sonogram je grafickým znázornením, pričom rakúska vláda doplnila, že taká prihláška je prípustná pod podmienkou, že je k nej na dátovom nosiči priložená zvuková nahrávka, a francúzska vláda zároveň doplnila, že tento spôsob znázornenia by mohol byť sprevádzaný zvukovým nosičom alebo digitálnym záznamom. Vláda Spojeného kráľovstva naopak tvrdí, že vo všeobecnosti by táto forma znázornenia nemala byť dovolená, pričom Komisia odmieta, že sonogram by v súčasnom stave techniky mohol predstavovať prijateľnú formu grafického znázornenia v rámci prihlášky označenia ako ochrannej známky.

49      Spoločnosť Shield Mark a za určitých okolností (jednoznačný a zrozumiteľný opis) vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia, sa na rozdiel od francúzskej vlády a rakúskej vlády domnievajú, že ako ochranná známka môže byť tiež prihlásené zvukomalebné citoslovce.

50      Pokiaľ ide o zvukový nosič priložený k prihláške, francúzska vláda sa domnieva, že by k nemu mohol byť priložený sonogram alebo spektrogram, pričom rakúska vláda vyžaduje, aby k nemu bol priložený sonogram. Tento údajný spôsob „grafického znázornenia“ bol však spoločnosťou Shield Mark, vládou Spojeného kráľovstva a Komisiou ako spôsob zápisu označenia ako ochrannej známky spochybnený.

 Odpoveď Súdneho dvora

51      Na úvod je vhodné pripomenúť, že v rámci spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi zavedenej článkom 234 ES, prislúcha výlučne vnútroštátnemu súdu, ktorý vec prejednáva a ktorý musí prevziať zodpovednosť za rozhodnutie sporu, aby s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu posúdil potrebu prejudiciálneho rozhodnutia na vydanie svojho rozhodnutia, ako aj relevantnosť otázok položených Súdnemu dvoru. Preto pokiaľ sa predložené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, Súdny dvor je v zásade povinný rozhodnúť (pozri najmä rozsudok z 15. decembra 2007, Bosman, C‑415/93, Zb. s. I‑4921, bod 59).

52      Súdny dvor sa však domnieva, že je jeho úlohou vzhľadom na preskúmanie jeho vlastnej právomoci preskúmať podmienky, za ktorých mu vnútroštátny súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Duch spolupráce, ktorý musí riadiť fungovanie prejudiciálneho konania, totiž spôsobuje, že vnútroštátny súd musí mať na zreteli úlohu zverenú Súdnemu dvoru, ktorou je prispievať k výkonu spravodlivosti v členských štátoch, a nie vyjadrovať poradné názory k všeobecným a hypotetickým otázkam (pozri najmä rozsudok Bosman, už citovaný, bod 60).

53      Súdny dvor môže odmietnuť odpovedať na otázku položenú vnútroštátnym súdom, ak ide okrem iného o problém hypotetickej povahy (pozri najmä rozsudok z 8. mája 2003, Gantner Electronic, C‑111/01, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 36).

54      V tomto prípade treba konštatovať, že spoločnosť Shield Mark nepodala prihlášku na zápis vo forme sonogramu, zvukového nosiča, digitálneho záznamu alebo kombinácie týchto foriem, a preto jej z dôvodu irelevantnosti nebude poskytnutá odpoveď na položenú otázku, ktorá sa týka týchto spôsobov znázornenia.

55      V prvom rade, pokiaľ ide o náležitosti grafického znázornenia, Súdny dvor rozhodol v už citovanom rozsudku Sieckmann, ktorý sa týkal čuchových označení, že článok 2 smernice musí byť vykladaný v tom zmysle, že ochranná známka môže pozostávať z označenia, ktoré samo osebe nie je spôsobilé, aby bolo vnímané vizuálne pod podmienkou, že ho možno graficky znázorniť predovšetkým pomocou obrázkov, čiar alebo znakov a že je jednoznačné, určité, ucelené, ľahko pochopiteľné, zrozumiteľné, stále a objektívne.

56      Tieto podmienky rovnako platia aj pre zvukové označenia, ktoré podobne ako čuchové označenia nemôžu byť vnímané vizuálne.

57      V druhom rade, pokiaľ ide o prípustné formy grafického znázornenia, hoci vnútroštátnemu súdu prináleží v každom konkrétnom prípade, ktorý mu bol predložený, určiť, či označenie môže tvoriť ochrannú známku, a teda môže byť platne zapísané ako ochranná známka, Súdny dvor má právomoc poskytovať usmernenia týkajúce sa otázky, či znázornenia prostredníctvom hudobných nôt alebo písomného prejavu predstavujú v zmysle článku 2 smernice grafické znázornenie zvukového označenia.

58      Treba predovšetkým poukázať na to, že označenie nemôže byť zapísané ako zvuková ochranná známka, pokiaľ navrhovateľ vo svojej prihláške neuviedol, že prihlasované označenie je zvukové označenie. V rovnakom prípade sa však orgány príslušné k zápisu ochranných známok, ako aj verejnosť, a to najmä podnikateľské subjekty, oprávnene domnievali, že ide o takú slovnú alebo obrazovú ochrannú známku, ako je graficky znázornená v prihláške.

59      Pokiaľ ide o znázornenie zvukového označenia prostredníctvom písomného opisu, nemôže byť a priori vylúčené, že taký spôsob grafického znázornenia spĺňa náležitosti uvedené v bode 55 tohto rozsudku. Pokiaľ však ide o také označenia, o aké ide vo veci samej, grafické znázornenie, ako je „prvých deväť nôt diela ‚Pre Elišku‘“ alebo „spev kohúta“, nie je vôbec určité a jednoznačné a neumožňuje určiť rozsah požadovanej ochrany. Z tohto dôvodu nemôže v zmysle článku 2 smernice predstavovať grafické znázornenie tohto označenia.

60      Následne, pokiaľ ide o zvukomalebné citoslovcia, treba konštatovať, že existuje rozdiel medzi výslovnosťou samotného zvukomalebného citoslovca a skutočným zvukom alebo hlukom alebo za sebou nasledujúcimi skutočnými zvukmi alebo hlukmi, ktoré toto citoslovce foneticky vyjadruje. V prípade, že zvukové označenie je graficky znázornené prostredníctvom jednoduchého zvukomalebného citoslovca, príslušné orgány a verejnosť, a to najmä podnikateľské subjekty, nedokážu určiť, či predmetom ochrany je výslovnosť samotného zvukomalebného citoslovca alebo skutočný zvuk alebo hluk. Navyše, zvukomalebné citoslovcia môžu byť jednotlivcami alebo v rámci jednotlivých členských štátov vnímané rozdielne. Tak je to aj v prípade holandského zvukomalebného citoslovca „Kukelekuuuuu“, ktoré vyjadruje spev kohúta, a ktoré sa výrazne líši od zodpovedajúcich zvukomalebných citosloviec používaných v ostatných jazykoch členských štátoch Beneluxu. Samotné zvukomalebné citoslovce tak nemôže tvoriť grafické znázornenie zvuku alebo hluku, ktorého fonetický prepis údajne predstavuje.

61      Napokon, pokiaľ ide o hudobné noty, ktoré sú bežne používaným prostriedkom na vyjadrenie zvukov, nemôžu za sebou idúce noty „mi, re krížik, mi, re krížik, mi, si, re, do, la“ tvoriť bez ďalšieho upresnenia grafické znázornenie v zmysle článku 2 smernice. Taký opis, ktorý nie je ani jednoznačný, ani určitý a ani ucelený, vôbec neumožňuje určiť najmä výšku a dĺžku zvukov, ktoré tvoria melódiu, pre ktorú bola podaná prihláška na zápis ochrannej známky, a ktoré sú podstatnými náležitosťami pre rozpoznanie tejto melódie a určenie samotnej ochrannej známky.

62      Na druhej strane, notová osnova rozdelená na takty, na ktorej sa nachádza najmä kľúč (husľový, basový alebo C‑kľúč), hudobné noty a pauzy, ktorých forma (vo vzťahu k notám: celým, polovým, štvrtinovým, osminovým, šestnástinovým atď., vo vzťahu k pauzám: celým, polovým, štvrtinovým, osminovým atď.) predstavuje príslušnú hodnotu, a prípadne posuvky (krížik, béčko, odrážka), pričom súbor týchto notových symbolov určuje výšku a dĺžku zvuku, môžu predstavovať presné vyjadrenie za sebou nasledujúcich zvukov, ktoré tvoria melódiu, pre ktorú bola podaná prihláška na zápis ochrannej známky. Tieto spôsoby grafického znázornenia zvukov zodpovedajú požiadavkám vyplývajúcim z judikatúry Súdneho dvora, na základe ktorej musí byť toto znázornenie jednoznačné, určité, ucelené, ľahko pochopiteľné, zrozumiteľné, stále a objektívne.

63      Hoci také znázornenie nie je okamžite zrozumiteľné, nič to nemení na skutočnosti, že môže byť jednoducho zrozumiteľné tak, aby umožňovalo príslušným orgánom a verejnosti, a to najmä podnikateľským subjektom, získať presnú vedomosť o označení, pre ktoré bola podaná prihláška na zápis ochrannej známky.

64      Na druhú otázku treba odpovedať tak, že:

–        článok 2 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ochranná známka môže pozostávať z označenia, ktoré samo osebe nie je spôsobilé, aby bolo vnímané vizuálne pod podmienkou, že ho možno graficky znázorniť predovšetkým pomocou obrázkov, čiar alebo znakov a že je jednoznačné, určité, ucelené, ľahko pochopiteľné, zrozumiteľné, stále a objektívne,

–        pokiaľ ide o zvukové označenia, tieto náležitosti nie sú splnené v prípade, ak je označenie graficky znázornené prostredníctvom písomného opisu, akým je údaj o tom, že označenie pozostáva z nôt vyjadrujúcich známe hudobné dielo, alebo údaj označujúci zvuk vydávaný zvieraťom, alebo prostredníctvom jednoduchého zvukomalebného citoslovca, alebo prostredníctvom za sebou idúcich hudobných nôt bez ďalšieho upresnenia. Tieto náležitosti sú však splnené v prípade, ak je označenie znázornené prostredníctvom notovej osnovy rozdelenej na takty, na ktorej sa nachádza najmä kľúč, hudobné noty a pauzy, ktorých forma predstavuje príslušnú hodnotu, a prípadne posuvky.

 O trovách

65      Holandská vláda, francúzska vláda, talianska vláda, rakúska vláda, vláda Spojeného kráľovstva, ako aj Komisia, nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR (šiesta komora),

o otázkach, ktoré mu položil Hoge Raad der Nederlanden rozsudkom z 13. júla 2001, rozhodol takto:

1.      Článok 2 smernice Rady 89/104/EHS z 21. decembra 1988 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok sa má vykladať v tom zmysle, že musí byť možné považovať zvukové označenia za ochranné známky, ak dokážu rozlíšiť tovary alebo služby jedného podniku od tovarov alebo služieb iných podnikov a ak sa dajú graficky znázorniť.

2.      Článok 2 smernice sa má vykladať v tom zmysle, že ochranná známka môže pozostávať z označenia, ktoré samo osebe nie je spôsobilé, aby bolo vnímané vizuálne pod podmienkou, že ho možno graficky znázorniť predovšetkým pomocou obrázkov, čiar alebo znakov a že je jednoznačné, určité, ucelené, ľahko pochopiteľné, zrozumiteľné, stále a objektívne.

Pokiaľ ide o zvukové označenia, tieto náležitosti nie sú splnené v prípade, ak je označenie graficky znázornené prostredníctvom písomného opisu, akým je údaj o tom, že označenie pozostáva z nôt vyjadrujúcich známe hudobné dielo, alebo údaj označujúci zvuk vydávaný zvieraťom, alebo prostredníctvom jednoduchého zvukomalebného citoslovca, alebo prostredníctvom za sebou idúcich hudobných nôt bez ďalšieho upresnenia. Tieto náležitosti sú však splnené v prípade, ak je označenie znázornené prostredníctvom notovej osnovy rozdelenej na takty, na ktorej sa nachádza najmä kľúč, hudobné noty a pauzy, ktorých forma predstavuje príslušnú hodnotu, a prípadne posuvky.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 27. novembra 2003.

* Jazyk konania: holandčina.