ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

zo 6. novembra 2003 (*)

„Právo usadiť sa – Slobodné poskytovanie služieb – Zber stávok na športové udalosti v jednom členskom štáte a ich odosielanie prostredníctvom internetu do iného členského štátu – Zákaz pod hrozbou trestných sankcií – Právne predpisy členského štátu vyhradzujúce právo vykonávať zber stávok určitým subjektom“

Vo veci C‑243/01,

ktorej predmetom je návrh Tribunale di Ascoli Piceno (Taliansko) predložený Súdnemu dvoru podľa článku 234 ES, ktorým navrhuje vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému na tomto súde proti

Piergiorgio Gambelli a i.,

aby vydal rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa výkladu článkov 43 ES a 49 ES,

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda V. Skouris, predsedovia komôr P. Jann, C. W. A. Timmermans a J. N. Cunha Rodrigues, sudcovia D. A. O. Edward (spravodajca) a R. Schintgen, F. Macken, N. Colneric a S. von Bahr,

generálny advokát: S. Alber,

tajomník: H. A. Rühl, hlavný referent,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–        P. Gambelli a i., v zastúpení: D. Agnello, avvocato,

–        pán Garrisi, v zastúpení: R. A. Jacchia, A. Terranova a I. Picciano, avvocati,

–        talianska vláda, v zastúpení: I. M. Braguglia, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci D. Del Gaizo, avvocato dello Stato,

–        belgická vláda, v zastúpení: F. van de Craen, splnomocnený zástupca, za právnej pomoci P. Vlaemminck, avocat,

–        helénska vláda, v zastúpení: M. Apessos a D. Tsagkaraki, splnomocnení zástupcovia,

–        španielska vláda, v zastúpení: L. Fraguas Gadea, splnomocnená zástupkyňa,

–        luxemburská vláda, v zastúpení: N. Mackel, splnomocnený zástupca,

–        portugalská vláda, v zastúpení: L. Fernandes a A. Barros, splnomocnení zástupcovia,

–        fínska vláda, v zastúpení: E. Bygglin, splnomocnená zástupkyňa,

–        švédska vláda, v zastúpení: B. Hernqvist, splnomocnená zástupkyňa,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: A. Aresu a M. Patakia, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok P. Gambelliho a i., v zastúpení: D. Agnello, pána Garrisiho, v zastúpení: R. A. Jacchia a A. Terranova, talianskej vlády, v zastúpení: A. Cingolo, avvocato dello Stato, belgickej vlády, v zastúpení: P. Vlaemminck, helénskej vlády, v zastúpení: M. Apessos, španielskej vlády, v zastúpení: L. Fraguas Gadea, francúzskej vlády, v zastúpení: P. Boussaroque, splnomocnený zástupca, portugalskej vlády, v zastúpení: A. Barros, fínskej vlády, v zastúpení: E. Bygglin, a Komisie, v zastúpení: A. Aresu a M. Patakia, na pojednávaní 22. októbra 2002,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 13. marca 2003,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Uznesením z 30. marca 2001, ktoré bolo doručené Súdnemu dvoru 22. júna 2001 Tribunale di Ascoli Piceno (Taliansko) položil v súlade s článkom 234 ES prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článkov 43 ES a 49 ES.

2        Táto otázka vyplynula z trestného konania vedeného proti P. Gambellimu a 137 ďalším obvineným (ďalej len „Gambelli a i.“), ktorým sa kladie za vinu, že v rozpore so zákonom organizovali nelegálne stávkové hry a že sú majiteľmi stredísk vykonávajúcich zber a prenos údajov o stávkach, pričom takéto konanie je trestným činom podvodu na štáte.

 Právny rámec

 Právna úprava Spoločenstva

3        Článok 43 ES stanovuje:

„v rámci nasledujúcich ustanovení sa zakazujú obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu. Zakazujú sa aj obmedzenia, ktoré sa týkajú zakladania obchodných zastúpení, organizačných zložiek a dcérskych spoločností štátnymi príslušníkmi jedného členského štátu na území iného členského štátu.

Sloboda usadiť sa zahŕňa aj právo začať a vykonávať samostatnú zárobkovú činnosť, založiť a viesť podniky, najmä spoločnosti v zmysle druhého pododseku článku 48, za podmienok stanovených pre vlastných štátnych príslušníkov právom štátu, v ktorom dochádza k usadeniu sa, pokiaľ ustanovenia kapitoly o pohybe kapitálu nestanovujú inak“.

4        Článok 48 prvý odsek ES stanovuje, že „so spoločnosťami založenými podľa zákonov členského štátu a ktoré majú svoje sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikateľskej činnosti v Spoločenstve, sa… zaobchádza rovnako ako s fyzickými osobami, ktoré sú štátnymi príslušníkmi členských štátov“.

5        Článok 46 ods. 1 ES stanovuje, že „ustanovenia tejto kapitoly a opatrenia z nich vyplývajúce rešpektujú ustanovenia stanovené zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym aktom osobitne upravujúce postavenie cudzích štátnych príslušníkov z dôvodu verejného poriadku, verejnej bezpečnosti a verejného zdravia“.

6        Článok 49 prvý odsek ES stanovuje, že „v rámci nasledujúcich ustanovení sú zakázané obmedzenia slobody poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb“.

 Vnútroštátna právna úprava

7        V zmysle článku 88 Regio Decreto n° 773, Testo Unico delle Leggi di Pubblica Sicurezza (kráľovský dekrét č. 773 o schválení úplného znenia zákonov o verejnej bezpečnosti) z 18. júna 1931 (GURI č. 146 z 26. júna 1931, ďalej len „kráľovský dekrét“) nemožno udeliť licenciu na zber stávok, okrem stávok na preteky, regaty, guľové alebo loptové hry a ďalšie podobné súťaže, pokiaľ je zber stávok nevyhnutným predpokladom na riadny priebeh súťaže.

8        Podľa Legge Finanziaria n° 388 (finančný zákon č. 388) z 23. decembra 2000 (riadna príloha GURI z 29. decembra 2000, ďalej len „zákon č. 388“) sa licencia na prevádzkovanie stávok udelí výlučne držiteľom koncesie alebo povolenia ministerstva alebo iného subjektu, ktorému zákon dovoľuje organizovať alebo prevádzkovať stávkové hry. Stávky sa môžu týkať buď výsledkov športových udalostí, nad ktorými vykonáva dohľad Comitato olimpico nazionale italiano (Taliansky národný olympijský výbor, ďalej len „CONI“), alebo jemu podliehajúce organizácie, alebo výsledkov dostihových pretekov organizovaných prostredníctvom Unione nazionale per l’incremento delle razze equine (Národná únia na zušľachtenie koňských plemien, ďalej len „UNIRE“).

9        Články 4, 4a a 4b zákona č. 401 z 13. decembra 1989 o zásahu v oblasti nelegálnych hier a stávok a ochrane riadneho vedenia športových súťaží (GURI č. 294 z 18. decembra 1989), zmenený a doplnený zákonom č. 388/00 (ďalej len „zákon č. 401/89“), ktorý článkom 37 ods. 5 zaviedol do zákona č. 401/89 články 4a a 4b, stanovuje:

„Nezákonná účasť na organizovaní hier a stávok

článok 4

1.      Kto sa v rozpore so zákonom zúčastňuje organizácie lotérií, stávok alebo tipovacích súťaží, ktoré zákon vyhradzuje štátu alebo iným koncesovaným subjektom, potrestá sa trestom odňatia slobody na šesť mesiacov až tri roky. Ten istý trest môže byť uložený každému, kto organizuje stávky alebo tipovacie súťaže na športové činnosti usporadúvané zo strany [CONI] a subjektov pod jeho autoritou, alebo [UNIRE]. Kto sa v rozpore so zákonom zúčastňuje verejnej organizácie stávok iných súťaží osôb alebo zvierat, ako aj hazardných hier, potrestá sa trestom odňatia slobody na tri mesiace až jeden rok a peňažným trestom vo výške najmenej jeden milión lír.

2      Kto robí reklamu na tipovacie súťaže, hazardné hry alebo stávky organizované podľa podmienok opísaných v odseku 1 bez toho, aby bol spolupáchateľom niektorého z tam uvedených trestných činov, potrestá sa trestom odňatia slobody do troch mesiacov a peňažným trestom vo výške od päťtisíc do jedného milióna lír.

3.      Kto sa zúčastňuje tipovacích súťaží, hazardných hier alebo stávok organizovaných podľa podmienok opísaných v odseku 1 bez toho, aby bol spolupáchateľom niektorého z tam uvedených trestných činov, potrestá sa trestom odňatia slobody do troch mesiacov alebo peňažným trestom vo výške od päťtisíc do jedného milióna lír.

…

článok 4a

Tresty uvádzané týmto článkom sa uplatňujú na každého, kto bez koncesie a povolenia alebo licencie v zmysle článku 88 [kráľovského dekrétu] vykonáva v Taliansku organizovanú činnosť s cieľom prijímať alebo zbierať, alebo v každom prípade akokoľvek, telefonicky alebo diaľkovým prenosom údajov, uľahčiť prijímanie alebo zber akýchkoľvek stávok prijímaných kýmkoľvek v Taliansku alebo v zahraničí.

Článok 4b

… sankcie stanovené v tomto článku sa uplatňujú na každého, kto vykonáva zber alebo registráciu žrebov loto, tipovacích súťaží alebo stávok cez telefón alebo diaľkovým prenosom údajov bez toho, aby mal povolenie používať tieto prostriedky na vykonávanie tohto zberu alebo registrácie.“

 Spor vo veci samej a prejudiciálna otázka

10      Z vnútroštátneho rozhodnutia vyplýva, že prokurátor a vyšetrujúci sudca pri Tribunale di Fermo (Taliansko) zistili, že existuje rozsiahla a rozvetvená organizácia talianskych agentúr spojených prostredníctvom internetu so stávkovou kanceláriou Stanley International Betting Ltd (ďalej len „Stanley“), usadenou v Liverpoole (Spojené kráľovstvo), do ktorej patria Gambelli a i., ktorí sú obvinení vo veci samej. Kladie sa im za vinu, že na talianskom území spolupracovali so zahraničnou stávkovou kanceláriou na zbere stávok, ktorý je v zásade na základe zákona vyhradený štátu, a tým sa dopustili porušenia zákona č. 401/89.

11      Uvedená skutková udalosť, ktorá je považovaná za nezlučiteľnú s monopolom CONI v oblasti športových stávok a ktorá je podľa zákona č. 401/89 trestným činom, prebieha takto: hráč oznámi zodpovednému pracovníkovi talianskej agentúry, na ktoré zápasy chce staviť a uvedie čiastku vkladu; táto agentúra zašle prostredníctvom internetu stávkovej kancelárii žiadosť o prijatie stávky s uvedením príslušných národných futbalových zápasov a vkladu; stávková kancelária zašle pomocou internetu v reálnom čase potvrdenie o prijatí stávky; talianska agentúra zašle toto potvrdenie hráčovi a ten agentúre zaplatí dlžnú sumu, ktorá sa prevedie na stávkovú kanceláriu na účet, ktorý je založený osobitne na tento účel v zahraničí.

12      Stanley je kapitálová spoločnosť založená podľa britského práva, ktorá je zapísaná v Spojenom kráľovstve a vykonáva činnosť stávkovej kancelárie na základe licencie udelenej mestom Liverpool podľa Betting, Gaming and Lotteries Act. Spoločnosť Stanley je oprávnená vykonávať svoju činnosť v Spojenom kráľovstve aj v zahraničí. Na základe britskej licencie organizuje a riadi stávky tak, že vyberá udalosti, určuje kurzy a znáša hospodárske riziko. Spoločnosť Stanley vypláca výhry a platí rôzne dane v Spojenom kráľovstve, ktorým povinne podlieha, vrátane dane z príjmu zo závislej činnosti a ďalších daní. Podlieha prísnym kontrolám, ktoré vykonáva súkromná audítorská spoločnosť, Inland Revenue a Customs & Excise a ktoré sa zameriavajú na riadny výkon jej činnosti.

13      Spoločnosť Stanley ponúka európskej verejnosti širokú ponuku stávok s fixným kurzom na národné alebo európske športové udalosti. Jednotlivci sa môžu zúčastniť na stávkach, ktoré organizuje a prevádzkuje táto spoločnosť, priamo zo svojho bydliska prostredníctvom internetu, faxu alebo telefónu.

14      Podnikanie spoločnosti Stanley sa v Taliansku konkretizuje obchodnými dohodami o zriadení stredísk na prenos údajov, ktoré uzatvorila s talianskymi prevádzkovateľmi alebo sprostredkovateľmi. Tieto strediská poskytujú užívateľom prostriedky diaľkového prenosu, zhromažďujú a registrujú záujem o stávky a odosielajú ich spoločnosti Stanley.

15      Obvinení v konaní vo veci samej sú zapísaní v Camera di Commercio (obchodná komora) ako majitelia podnikov prevádzkujúcich strediská na prenos údajov a od Ministero delle Poste e delle Comunicazioni (ministerstvo pôšt a komunikácie) získali povolenie na vykonávanie prenosu údajov.

16      Sudca Tribunale di Fermo pre prípravné konanie vydal uznesenie o predbežnom zaistení a u uvedených obvinených sa vykonala osobná prehliadka a prehliadka ich agentúr, bydlísk a ich vozidiel. Obvinený pán Garrisi, ktorý bol členom predstavenstva spoločnosti Stanley, bol zadržaný.

17      Obvinení v konaní vo veci samej podali na Tribunale di Ascoli Piceno návrh na preskúmanie uznesenia, ktorým sa ich strediská na prenos údajov zaistili.

18      Tribunale di Ascoli Piceno sa odvoláva na judikatúru Súdneho dvora, najmä na jeho rozsudok z 21. októbra 1999, Zenatti (C‑67/98, Zb. s. I‑7289). Tribunale di Ascoli Piceno sa domnieva, že otázky položené vo veci, o ktorej rozhoduje, nezodpovedajú úplne skutočnostiam, ktoré už Súdny dvor skúmal v uvedenom rozsudku. Posledné zmeny zákona č. 401/89 si vyžadujú, aby Súdny dvor znova preskúmal túto otázku.

19      Tribunale di Ascoli Piceno sa v tejto súvislosti odvoláva na parlamentné práce k zákonu č. 388/00, z ktorých vyplýva, že obmedzenia, ktoré boli týmto zákonom zavedené do zákona č. 401/89, boli vedené predovšetkým potrebou chrániť športové „Totoricevitori“, čo je kategória súkromných podnikov. Vnútroštátny súd uvádza, že v týchto obmedzeniach nevidí nijaký problém z hľadiska verejného poriadku, ktorý by mohol odôvodniť obmedzenie práv zaručených pravidlami Spoločenstva alebo ústavnými pravidlami.

20      Uvedený súd zdôrazňuje, že legálnosť zberu a odosielania stávok na zahraničnú športovú udalosť, ktorú je možné vyvodiť z pôvodného znenia článku 4 zákona č. 401/89, viedla k vzniku a rozvoju celého reťazca subjektov, ktoré do odvetvia hier a stávok investovali kapitál a vytvorili si tu aj infraštruktúru. Legálne postavenie týchto subjektov sa podľa uvedeného súdu náhle spochybnilo v dôsledku zmien právnej úpravy vykonaných zákonom č. 388/00, ktorý pod hrozbou trestných sankcií zakazuje komukoľvek a na akomkoľvek mieste výkon činností zberu, prijímania, zapisovania a prenosu návrhov na stávky, najmä na športové udalosti, bez koncesie alebo povolenia vydaného štátom.

21      Vnútroštátny súd si kladie otázku, či bola dodržaná zásada proporcionality, a to jednak v súvislosti s prísnosťou stanoveného zákazu, s ktorým sa spájajú trestné sankcie, ktoré môžu legálne založeným podnikom alebo subjektom v Spoločenstve prakticky znemožniť výkon hospodárskych činností v odvetví hier a stávok, a jednak v súvislosti s významom chráneného vnútroštátneho záujmu, v mene ktorého sú obetované slobody Spoločenstva.

22      Tribunale di Ascoli Piceno sa domnieva, že sa musí zaoberať rozsahom zjavného nepomeru medzi vnútroštátnou právnou úpravou, ktorá prísne obmedzuje prijímanie športových stávok zahraničnými podnikmi zo Spoločenstva, a výrazným rozšírením hier a stávok na národnej úrovni, čím si Taliansko zabezpečuje príjmy do štátneho rozpočtu.

23      Vnútroštátny súd poukazuje na to, že v konaní, ktoré vedie, vyplynuli jednak otázky z hľadiska vnútroštátneho práva týkajúce sa zlučiteľnosti legislatívnych zmien článku 4 zákona č. 401/89 s talianskou ústavou, ktorá chráni súkromnú hospodársku iniciatívu pri činnostiach, z ktorých štát nevyberá daň, a jednak otázok týkajúcich sa nesúladu pravidla obsiahnutého v uvedenom článku so slobodou usadiť sa a so slobodným poskytovaním cezhraničných služieb. S takto formulovanými otázkami z hľadiska vnútroštátneho práva sa Tribunale di Ascoli Piceno obrátil na Corte costituzionale (Taliansko).

24      Za týchto okolností Tribunale di Ascoli Piceno rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru túto prejudiciálnu otázku:

„Existuje nesúlad (s dôsledkami, ktoré z tohto pre talianske právo vyplývajú) medzi na jednej strane článkom 43 a nasl. a článkom 49 a nasl. Zmluvy ES týkajúcich sa slobody usadiť sa a slobodného poskytovania cezhraničných služieb a na druhej strane takou vnútroštátnou právnou úpravou, akou je talianska právna úprava uvedená v článku 4 ods. 1 a nasl. a v článkoch 4a a 4b zákona č. 401/89 (naposledy zmeneného a doplneného článkom 37 ods. 5 zákona č. 388 z 23. decembra 2000), ktorá zakazuje – pod hrozbou trestných sankcií – komukoľvek a na akomkoľvek mieste výkon činností zberu, prijímania, registrácie a prenosu návrhov na stávky, najmä na športové udalosti, bez koncesie alebo povolenia vyžadovaného vnútroštátnym právom?“

 O prejudiciálnej otázke

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

25      Gambelli a i. sa domnievajú, že predmetná právna úprava vo veci samej, ktorá talianskym občanom zakazuje kontaktovať zahraničné spoločnosti s cieľom uzatvárať stávky a prijímať služby ponúkané týmito spoločnosťami prostredníctvom internetu a ktorá talianskym sprostredkovateľom zakazuje ponúkať stávky spravované spoločnosťou Stanley, tejto spoločnosti znemožňuje usadiť sa v Taliansku a s pomocou týchto sprostredkovateľov tam ponúkať svoje služby z iného členského štátu, tak v konečnom dôsledku vytvára a zachováva monopol v odvetví hier a stávok a obmedzuje slobodu usadiť sa, ako aj slobodné poskytovanie služieb. Podľa nich toto obmedzenie nemožno odôvodniť judikatúrou Súdneho dvora vyplývajúcu z rozsudkov z 24. marca 1994, Schindler (C‑275/92, Zb. s. I‑1039), z 21. septembra 1999, Läärä a i. (C‑124/97, Zb. s. I‑6067), a Zenatti, už citovaný, pretože Súdny dvor doposiaľ nemal príležitosť preskúmať zmeny týchto predpisov, ktoré boli doplnené zákonom č. 388/00, a uvedenú problematiku neskúmal z hľadiska slobody usadiť sa.

26      Obvinení vo veci samej zdôrazňujú, že Taliansko neuskutočňuje nijakú ucelenú politiku, ktorá by smerovala k obmedzeniu alebo dokonca k odstráneniu hier v zmysle už citovaných rozsudkov Läära a i., bod 37, a Zenatti, bod 36. Obavy, na ktoré poukazujú vnútroštátne orgány, pokiaľ ide o ochranu hráčov pred nebezpečenstvom podvodu, ochranu verejného poriadku alebo obmedzenie hracích príležitostí, aby sa zamedzilo škodlivým následkom stávok na individuálnej úrovni a aj na celospoločenskej úrovni a nabádanie na útraty vyplývajúce so stávok, sú podľa týchto obvinených neopodstatnené vzhľadom na to, že tento štát rozširuje ponuku hier a stávok a dokonca ľudí podporuje v účasti na hrách, a to tým spôsobom, že zjednodušuje režim zberu stávok s cieľom zvýšiť daňové príjmy. Skutočnosť, že organizovanie stávok upravujú finančné zákony, podľa nich ukazuje na to, že skutočným motívom je ekonomický motív.

27      Podľa obvinených vo veci samej cieľom talianskych právnych predpisov je tiež ochrana koncesionárov štátneho monopolu, do ktorého nemôžu preniknúť subjekty z ostatných členských štátov, a to preto, lebo verejné obstarávanie stanovuje kritériá vlastníckej štruktúry, ktoré nemôžu splniť kapitálové spoločnosti kótované na burze, ale len fyzické osoby, a tiež stanovuje podmienku vlastniť priestory a byť dlhodobým koncesionárom.

28      Obvinení vo veci samej uvádzajú, že možno len veľmi ťažko pripustiť, aby s takou spoločnosťou, akou je Stanley, ktorá pôsobí úplne legálne a ktorá je v Spojenom kráľovstve podrobovaná riadnej kontrole, sa v talianskych právnych predpisoch zaobchádzalo rovnako ako so subjektom, ktorý organizuje nelegálne hry, pričom britské právne predpisy chránia všetky aspekty súvisiace s verejným záujmom a talianski sprostredkovatelia, ktorí sú s touto spoločnosťou v zmluvnom vzťahu ako vedľajšie prevádzkarne alebo dcérske spoločnosti, sú zapísaní do registra poskytovateľov služieb a sú evidovaní na ministerstve pôšt a komunikácie, s ktorým spolupracujú a ktoré ich podrobuje pravidelným kontrolám a previerkam.

29      Táto situácia, ktorá podľa obvinených vo veci samej súvisí so slobodou usadiť sa, je podľa nich v rozpore so zásadou vzájomného uznávania v odvetviach, ktoré zatiaľ neboli harmonizované. Podľa nich je tiež v rozpore so zásadou proporcionality o to viac, že trestné sankcie by mali byť až tým najkrajnejším riešením, ktoré členský štát môže použiť až vtedy, ak iné opatrenia alebo nástroje nedokázali zabezpečiť primeranú ochranu chráneným záujmom. Hráč nachádzajúci sa na talianskom území je pritom podľa talianskych právnych predpisov nielen pripravený o možnosť obrátiť sa na stávkové kancelárie usadené v inom členskom štáte, a to aj prostredníctvom subjektov usadených v Taliansku, ale navyše mu tiež hrozia trestné sankcie.

30      Talianska, belgická, helénska, španielska, francúzska, luxemburská, fínska a švédska vláda sa odvolávajú na judikatúru Súdneho dvora, najmä na už citované rozsudky Schindler, Läärä a i. a Zenatti.

31      Talianska vláda odôvodňuje súlad zákona č. 401/89 s právnou úpravou Spoločenstva v oblasti slobodného poskytovania služieb, ale tiež slobody usadiť sa s odkazom na uvedený rozsudok Zenatti. Rovnako ako aspekt skúmaný Súdnym dvorom v uvedenom rozsudku, t. j. povolenie na prevádzkovanie zberu a spravovanie stávok na talianskom území, tak aj otázka, ktorá vyplynula v konaní vo veci samej, o existencii trestnej sankcie, s ktorou sa spája zákaz tejto činnosti, pokiaľ ju vykonávajú subjekty, ktoré nie sú súčasťou monopolného stávkového systému, majú zhodný cieľ a to zakázať takú činnosť a obmedziť v praxi hracie príležitosti nad rámec prípadov výslovne stanovených zákonom.

32      Podľa belgickej vlády jednotný trh v oblasti peňažných hier podnieti spotrebiteľov na ešte väčšie mrhanie a bude mať značne škodlivé účinky pre spoločnosť. Úroveň ochrany zavedená zákonom č. 401/89 a systém obmedzujúci vydávanie povolení podľa nej môžu zabezpečiť dosiahnutie cieľov všeobecného záujmu ako je obmedzenie a prísna kontrola hracích a stávkových ponúk a sú k týmto cieľom primerané bez toho, aby obsahovali akúkoľvek diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti.

33      Podľa helénskej vlády organizovanie hazardných hier a stávok na športové udalosti musí zostať pod kontrolou štátu a musí sa vykonávať vo forme monopolu. Organizovanie týchto hier a stávok súkromnými subjektmi by vyvolalo také bezprostredné následky ako narušenie spoločenského poriadku, podnecovanie na trestnú činnosť alebo zneužívanie hráčov a spotrebiteľov vôbec.

34      Španielska vláda tvrdí, že udeľovanie osobitných alebo výhradných práv v rámci striktného povoľovacieho či koncesného režimu aj zákaz zriaďovať pobočky zahraničných kancelárií na spracovanie stávok v iných členských štátoch sú s politikou obmedzovania ponuky zlučiteľné, pokiaľ sa tieto opatrenia prijali s cieľom obmedziť hracie príležitosti a stimuláciu dopytu.

35      Francúzska vláda tvrdí, že napriek tomu, že podľa skutkového stavu vo veci samej k zberu stávok dochádza prostredníctvom diaľkového prenosu a športové udalosti, na ktoré sa podávajú stávky, sa odohrávajú výlučne na talianskom území – na rozdiel od veci, v ktorej bol vydaný rozsudok už citovaný Zenatti – tieto okolnosti nespochybňujú judikatúru Súdneho dvora, podľa ktorej vnútroštátne právne predpisy, ktoré obmedzujú výkon činností spojených hrami o peniaze, lotériami a výhernými automatmi sú zlučiteľné so zásadou slobodného poskytovania služieb, pokiaľ sledujú cieľ všeobecného záujmu, ako je predchádzanie podvodom alebo ochrana hráčov pred nimi samými. Členské štáty sú oprávnené upraviť činnosť subjektov v oblasti stávok za nediskriminačných podmienok, pričom intenzita a rozsah obmedzení patria do voľnej úvahy priznanej vnútroštátnym orgánom. Súdy členských štátov majú posúdiť, či vnútroštátne orgány pri výbere použitých prostriedkov zachovali spravodlivý pomer v súvislosti so zásadou slobodného poskytovania služieb.

36      Pokiaľ ide o slobodu usadiť sa, francúzska vláda sa domnieva, že stanovené obmedzenia týkajúce sa činností nezávislých talianskych spoločností, ktoré sú v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou Stanley, nespochybňujú právo tejto stávkovej kancelárie slobodne sa usadiť v Taliansku.

37      Podľa luxemburskej vlády talianske právne predpisy bránia v Taliansku výkonu činnosti spočívajúcej v organizovaní stávok, pretože spoločnosti Stanley zakazujú vykonávať svoju činnosť na talianskom území, či už priamo v rámci slobodného poskytovania cezhraničných služieb alebo prostredníctvom talianskych agentúr spojených cez internet. Tieto predpisy tiež vytvárajú prekážku slobode usadiť sa. Podľa luxemburskej vlády sú však tieto prekážky odôvodnené a to v rozsahu, v akom sledujú ciele všeobecného záujmu, ako je snaha usmerniť a kontrolovať túžbu hrať, a sú spôsobilé tieto ciele dosiahnuť, sú primerané, pretože neobsahujú nijakú diskrimináciu na základe štátnej príslušnosti vzhľadom na to, že tak talianske subjekty, ako aj subjekty usadené v zahraničí musia získať rovnaké povolenie vydávané ministerstvom financií, aby mohli na talianskom území vykonávať organizovanie, prijímanie a zber stávok.

38      Portugalská vláda tvrdí, že výsledok konania vo veci samej bude pre Taliansko, ako aj ostatné členské štáty dôležitý z hľadiska udržania režimu štátneho monopolu prevádzkovania lotérií a zachovania zdroja značných finančných príjmov pre štáty, ktorý nahrádza povinné platenie daní a slúži na financovanie kultúrnej, sociálnej a športovej politiky. Pokiaľ ide o činnosť v oblasti hier, trhové hospodárstvo a slobodná hospodárska súťaž podľa portugalskej vlády vedie k tomu, že redistribúcia vyzbieraných súm z tejto činnosti je v rozpore so spoločenským poriadkom, pretože tieto prostriedky majú tendenciu presúvať sa z krajín, kde je celková výška stavených prostriedkov nižšia, do krajín, kde je táto celková výška a výhra vyššia. Hráči z malých členských štátov tak financujú športový, kultúrny a sociálny rozpočet veľkých členských štátov a pokles príjmov z hier v menších členských štátoch núti vlády financovať verejné sociálne opatrenia a ostatné sociálnu, športovú a kultúrnu činnosť štátu iným spôsobom, čo sa v týchto štátoch prejavuje zvyšovaním daní a naopak ich znižovaním vo veľkých štátoch. Okrem toho rozdelenie trhu štátnych lotérií v Európskej únii medzi tri alebo štyri veľké subjekty vytvára štrukturálne zmeny v systémoch distribúcie hier legálne prevádzkovaných jednotlivými štátmi, čo vedie k hromadnému úbytku pracovných miest a vytvára rozdiely v miere nezamestnanosti v jednotlivých členských štátoch.

39      Fínska vláda poukazuje najmä na už citovaný rozsudok Läärä a i., v ktorom mal Súdny dvor uznať, že nevyhnutnosť a primeranosť predpisov prijatých určitým členským štátom je potrebné posudzovať len z hľadiska cieľov, ktoré sledujú vnútroštátne orgány tohto štátu, a z hľadiska úrovne ochrany, ktorú chcú zabezpečiť, pričom vnútroštátnemu súdu, ktorý predkladá prejudiciálnu otázku, prináleží overiť, či právne predpisy v súvislosti s konkrétnymi podmienkami aplikácie umožňujú dosiahnuť ciele, ktoré odôvodňujú existenciu týchto predpisov, a či sú obmedzenia týmto cieľom primerané, pričom tieto právne predpisy sa musia aplikovať bez rozdielu na všetky subjekty, či už pochádzajú z Talianska, alebo z iného členského štátu.

40      Skutočnosť, že zavedenie obmedzenia slobodnému poskytovaniu služieb sleduje fiškálny záujem, neumožňuje podľa švédskej vlády dospieť k záveru, že tieto opatrenia boli v rozpore s právom Spoločenstva, pokiaľ sú primerané a nezakladajú diskrimináciu medzi subjektmi, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu. Zmeny talianskej právnej úpravy vyplývajúce zo zákona č. 388/00 umožňujú zabrániť subjektu, ktorému bolo v Taliansku odmietnuté vydať povolenie na zber stávok, obchádzať právnu úpravu vykonávaním svojej činnosti z iného členského štátu a zakazujú zahraničným subjektom organizujúcim vo svojom vlastnom štáte stávkovú činnosť, aby ju vykonávali v Taliansku. Podľa švédskej vlády mal Súdny dvor rozhodnúť v bodoch 36, resp. 34 už citovaných rozsudkov Läärä a i. a Zenatti, že samotná okolnosť, že členský štát si zvolil iný systém ochrany ako ten, ktorý prijal iný členský štát, nemôže mať vplyv na posúdenie nevyhnutnosti a proporcionality vnútroštátnych ustanovení prijatých v predmetnej oblasti.

41      Komisia Európskych spoločenstiev sa domnieva, že legislatívne zmeny vyplývajúce zo zákona č. 388/00 len rozvádzajú to, čo už obsahoval zákon č. 401/89 bez toho, aby zavádzal novú kategóriu trestných činov. Dôvody sociálnej povahy, ktoré smerujú k obmedzovaniu škodlivých dôsledkov účinkov stávok na futbalové zápasy a ktoré sú zároveň dôvodom na to, aby vnútroštátne právne predpisy vyhradili právo na zber stávok určitým subjektom, zostávajú rovnaké bez ohľadu na členský štát, v ktorom sa uskutočňujú tieto stávkové činnosti. Skutočnosť, že v už citovanom rozsudku Zenatti sa športové udalosti týkali stávok, ktoré prebiehali v zahraničí, pričom vo veci samej ide o futbalové zápasy hrané v Taliansku, nemá podľa Komisie nijaký vplyv. Komisia dodáva, že smernica 2000/31/ES Európskeho parlamentu a Rady z 8. júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode („smernica o elektronickom obchode“) (Ú. v. ES L 178, s. 1; Mim. vyd. 13/025, s. 399) sa na stávky neaplikuje, v dôsledku čoho sa zvolené riešenie nebude odlišovať od riešenia prijatého v uvedenom rozsudku.

42      Komisia sa domnieva, že túto vec nemožno posudzovať z hľadiska slobody usadiť sa, pretože agentúry, ktoré prevádzkujú obvinení vo veci samej, sú nezávislé a konajú ako strediská na zber stávok a ako sprostredkovatelia medzi svojimi talianskymi klientmi a spoločnosťou Stanley a v nijakom prípade nie sú voči tejto spoločnosti vo vzťahu podriadenosti. Aj za predpokladu, že by sa aplikovalo právo usadiť sa, boli by obmedzenia stanovené talianskymi právnymi predpismi odôvodnené rovnakými socialno-politickými dôvodmi, aké Súdny dvor prijal v už citovaných rozsudkoch Schindler, Läärä a i. a Zenatti, pokiaľ ide o obmedzenia slobodného poskytovania služieb.

43      Na pojednávaní Komisia oznámila Súdnemu dvoru, že začala proti Talianskej republike konanie o nesplnenie povinnosti v súvislosti s liberalizáciou v oblasti stávok na dostihové preteky spravovaných organizáciou UNIRE. Pokiaľ ide o oblasť lotérií, ktorá je liberalizovaná, Komisia poukazovala na rozsudok z 26. apríla 1994, Komisia/Taliansko (C‑272/91, Zb. s. I‑1409), v ktorom Súdny dvor rozhodol, že Talianska republika si nesplnila povinnosti, ktoré jej vyplývajú najmä zo Zmluvy ES, keď účasť na verejnom obstarávaní na udelenie koncesie na automatizovaný systém lotérií vyhradila len organizáciám, spoločnostiam, konzorciám alebo zoskupeniam, ktorých väčšina základného kapitálu, či už samostatne alebo spoločne je vo vlastníctve verejnoprávneho subjektu.

 Odpoveď Súdneho dvora

44      Najprv je potrebné preskúmať, či taký právny predpis, ako je predmetný zákon č. 401/89 vo veci samej, predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa.

45      Je potrebné pripomenúť, že obmedzenia slobody usadiť sa štátnych príslušníkov jedného členského štátu na území iného členského štátu, vrátane obmedzení zakladať obchodné zastúpenia, organizačné zložky alebo dcérske spoločnosti sú podľa článku 43 ES zakázané.

46      Pokiaľ taká spoločnosť, akou je Stanley, usadená v inom členskom štáte vykonáva činnosť spočívajúcu v zbere stávok prostredníctvom siete takých agentúr usadených v inom členskom štáte, ako sú agentúry obvinených vo veci samej, potom obmedzenia stanovené na ich činnosti predstavujú prekážku slobode usadiť sa.

47      Talianska vláda v odpovedi na otázky položené Súdnym dvorom na pojednávaní okrem iného uznala, že talianska právna úprava verejného obstarávania stávkových činností v Taliansku obmedzenia obsahuje. Skutočnosť, že nijaký subjekt, okrem tých s monopolným postavením, nezískal na takúto činnosť povolenie, možno podľa tejto vlády vysvetliť tým, že talianska právna úprava bola vytvorená tak, aby sa koncesia mohla udeliť len určitým osobám.

48      Keďže absencia zahraničných subjektov medzi koncesionármi v oblasti stávok na športové udalosti v Taliansku je spôsobená skutočnosťou, že talianska právna úprava verejného obstarávania v praxi vylučuje možnosť kapitálových spoločností kótovaných na regulovaných trhoch iných členských štátov získať koncesie, taká právna úprava predstavuje prima facie obmedzenie slobody usadiť sa, a to aj napriek tomu, že toto obmedzenie platí bez rozdielu pre všetky kapitálové spoločnosti, ktoré by mohli mať o takéto koncesie záujem, či už majú sídlo v Taliansku alebo v inom členskom štáte.

49      Nemožno vylúčiť, že podmienky stanovené talianskou právnou úpravou na účasť vo verejnom obstarávaní na udelenie uvedených koncesií predstavuje prekážku slobode usadiť sa.

50      Je potrebné posúdiť, či uvedená právna úprava predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

51      Článok 49 ES zakazuje obmedzovať slobodu poskytovať služby v Spoločenstve vo vzťahu k štátnym príslušníkom členských štátov, ktorí sa usadili v niektorom inom štáte Spoločenstva ako príjemca služieb. Článok 50 ES považuje „služby“ za plnenia, ktoré sa bežne poskytujú za odplatu, pokiaľ ich neupravujú ustanovenia o voľnom pohybe tovaru, kapitálu a osôb.

52      Súdny dvor už rozhodol, že dovoz reklamných materiálov a zlosovacích žrebov do niektorého členského štátu s cieľom, aby sa obyvatelia tohto štátu zúčastnili na lotérii organizovanej v inom členskom štáte, patrí medzi „služby“ (rozsudok Schindler, už citovaný, bod 37). Obdobne platí, že činnosť, ktorá spočíva v zabezpečení účasti štátnych príslušníkov jedného členského štátu na stávkových hrách organizovaných v inom členskom štáte, napriek tomu, že sa tieto stávky týkajú športových udalostí organizovaných v prvom uvedenom členskom štáte, patrí medzi „služby“ v zmysle článku 50 ES.

53      Súdny dvor tiež rozhodol, že článok 49 ES sa má vykladať v tom zmysle, že sa týka služieb, ktoré poskytovateľ usadený v členskom štáte poskytuje cez telefón potenciálnym adresátom usadeným v iných členských štátoch a bez toho, aby sa premiestnil z členského štátu, v ktorom je usadený (rozsudok z 10. mája 1995, Alpine Investments, C‑384/93, Zb. s. I‑1141, bod 22).

54      Pokiaľ sa použije tento výklad na problematiku veci samej, potom z uvedeného vyplýva, že článok 49 ES sa týka služieb, ktoré poskytovateľ, taký ako spoločnosť Stanley, usadený v členskom štáte, v danej veci v Spojenom kráľovstve, poskytuje prostredníctvom internetu – a teda bez toho, že by cestoval, – adresátom usadeným v inom členskom štáte, v predmetnej veci v Talianskej republike, tak, že všetky obmedzenia týchto činností tvoria obmedzenie slobodného poskytovania služieb.

55      Slobodné poskytovanie služieb obsahuje nielen slobodu poskytovateľa ponúkať a poskytovať služby príjemcom usadeným v inom členskom štáte, ako je štát, na území ktorého sa tento poskytovateľ nachádza, ale tiež slobodu prijímať alebo využívať ako príjemca služieb ponúkaných poskytovateľom usadeným v inom členskom štáte bez toho, aby mu v tom bránili nejaké obmedzenia (pozri v tomto zmysle rozsudky 31. januára 1984, Luisi a Carbone, 286/82 a 26/83, Zb. s. 377, bod 16, a z 26. októbra 1999, Eurowings Luftverkehr, C‑294/97, Zb. s. I‑7447, body 33 a 34).

56      V odpovedi na otázku položenú Súdnym dvorom na pojednávaní talianska vláda potvrdila, že činnosť jednotlivca, ktorý sa v Taliansku zo svojho bydliska pripája cez internet na stávkovú kanceláriu usadenú v inom členskom štáte, pričom používa kreditnú kartu ako platobný prostriedok, je podľa článku 4 zákona č. 401/89 trestným činom.

57      Takýto zákaz postihovaný trestnou sankciou zúčastniť sa stávkových hier organizovaných v iných členských štátoch, ako je členský štát, na území ktorého je hráč usadený, je obmedzením slobodného poskytovania služieb.

58      To isté platí pre zákaz, ktorý sa tiež spája s trestnými sankciami, uložený sprostredkovateľom, akými sú obvinení v konaní vo veci samej, uľahčiť poskytovanie stávkových služieb na športové udalosti organizované poskytovateľom, akým je spoločnosť Stanley, usadeným v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom títo sprostredkovatelia vyvíjajú svoju činnosť, pričom tento zákaz predstavuje obmedzenie práva tejto stávkovej kancelárie na slobodné poskytovanie služieb, a to aj keď sprostredkovatelia sú usadení v tom istom členskom štáte ako príjemcovia predmetných služieb.

59      Preto je potrebné konštatovať, že taká právna úprava, ako je talianska právna úprava stávok, najmä článok 4 zákona č. 401/89, predstavuje obmedzenia slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb.

60      Za týchto podmienok je potrebné skúmať, či takéto obmedzenia môžu byť prípustné ako odchýlky výslovne uvádzané článkami 45 ES a 46 ES alebo odôvodnené v súlade s judikatúrou Súdneho dvora naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu.

61      Pokiaľ ide o tvrdenia predložené najmä gréckou a portugalskou vládou na odôvodnenie obmedzenia hazardných a stávkových hier, stačí pripomenúť, že zníženie alebo obmedzenie daňových príjmov nepatrí podľa judikatúry medzi dôvody uvedené v článku 46 ES a nie je naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, ktorý by bolo možné uplatniť ako dôvod na obmedzenie slobody usadiť sa alebo slobodného poskytovania služieb (pozri v tomto zmysle rozsudky zo 16. júla 1998, ICI, C‑264/96, Zb. s. I‑4695, bod 28, a z 3. októbra 2002, Danner, C‑136/00, Zb. s. I‑8147, bod 56).

62      Ako vyplýva z bodu 36 už citovaného rozsudku Zenatti, obmedzenia musia v každom prípade zodpovedať potrebe skutočne znížiť hracie príležitosti a financovanie sociálnych činností prostredníctvom poplatkov z príjmov pochádzajúcich z povolených hier musí predstavovať len vedľajší priaznivý dôsledok, ale v nijakom prípade nemôže predstavovať skutočné odôvodnenie uskutočňovanej reštriktívnej politiky.

63      Na druhej strane ako pripomenuli vlády, ktoré predložili pripomienky, a Komisia, Súdny dvor vo svojich už citovaných rozsudkoch Schindler, Läärä a i. a Zenatti uviedol, že morálne, náboženské alebo kultúrne osobitosti, ako aj morálne a finančne škodlivé dôsledky pre jednotlivca a spoločnosť, ktoré sa spájajú s hrami a stávkami, môžu odôvodňovať existenciu dostatočnej právomoci posúdenia vnútroštátnych orgánov pre určenie požiadaviek, ktoré so sebou prináša ochrana spotrebiteľa a verejného poriadku.

64      V každom prípade na to, aby obmedzenia slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb boli odôvodnené, musia spĺňať podmienky vyplývajúce z judikatúry Súdneho dvora (pozri najmä rozsudky z 31. marca 1993, Kraus, C‑19/92, Zb. s. I‑1663, bod 32, a z 30. novembra 1995, Gebhard, C‑55/94, Zb. s. I‑4165, bod 37).

65      Podľa tejto judikatúry uvedené obmedzenia musia byť odôvodnené naliehavými dôvodmi všeobecného záujmu, spôsobilé zabezpečiť uskutočnenie sledovaného cieľa a nesmú presahovať to, čo je na dosiahnutie tohto cieľa potrebné. V každom prípade sa musia aplikovať nediskriminačne.

66      Je úlohou vnútroštátneho súdu rozhodnúť, či vo veci samej obmedzenia usadiť sa a slobodného poskytovania služieb zavedené zákonom č. 401/89 dodržiavajú tieto podmienky. Preto vnútroštátny súd je povinný prihliadať na faktory uvedené v nasledujúcich bodoch.

67      Najprv je potrebné uviesť, že pokiaľ Súdny dvor v už citovaných rozsudkoch Schindler, Läärä a i. a Zenatti pripustil, že obmedzenia hracích činností môžu odôvodňovať naliehavé dôvody všeobecného záujmu, ako sú ciele ochrany spotrebiteľov, predchádzanie podvodom a podnecovaniu občanov k nadmiernym výdavkom spojeným s hrami, zároveň je však potrebné, aby obmedzenia založené na takýchto dôvodoch a na nutnosti zabrániť narušeniu predchádzanie narušeniam sociálneho poriadku vo všeobecnosti boli spôsobilé zabezpečiť uskutočnenie uvedených cieľov v tom zmysle, že tieto obmedzenia musia ucelene a systematicky prispievať k obmedzeniu stávkových činností.

68      V tejto súvislosti vnútroštátny súd s odkazom na prípravné práce na zákone č. 388/00 uviedol, že Taliansko uskutočňuje na domácej úrovni politiku výrazného rozširovania hier a stávok s cieľom získať finančné prostriedky a zároveň chrániť koncesionárov CONI.

69      Pokiaľ orgány členského štátu vedú a povzbudzujú spotrebiteľov k účasti na lotériách, hazardných hrách alebo stávkach s cieľom získať finančné prostriedky do štátneho rozpočtu, orgány tohto štátu sa nemôžu odvolávať na verejný sociálny poriadok v súvislosti s nevyhnutnosťou znížiť príležitosti ku hre, aby odôvodnili také opatrenia, akými sú opatrenia v predmetnej veci.

70      Obmedzenia uložené talianskou právnou úpravou v oblasti verejného obstarávania sa musia aplikovať bez rozdielu v tom zmysle, že sa musia používať rovnako a s rovnakými kritériami na subjekty usadené v Taliansku a na subjekty pochádzajúce z iných členských štátov.

71      Vnútroštátny súd bude musieť posúdiť, či sú podmienky vo verejných obstarávaniach na udelenie koncesií na prevádzkovanie stávok na športové udalosti stanovené tak, že ich v praxi môžu ľahšie splniť talianske subjekty ako zahraničné subjekty. Za tohto predpokladu by tieto podmienky nespĺňali kritérium zákazu diskriminácie.

72      Obmedzenia uložené talianskymi právnymi predpismi nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie sledovaného cieľa. V tejto súvislosti musí vnútroštátny súd preskúmať, či trestná sankcia ukladaná každému, kto zo svojho bydliska v Taliansku uzatvára stávky cez internet so stávkovou kanceláriou usadenou v inom členskom štáte, nie je z hľadiska judikatúry Súdneho dvora neprimeranou sankciou (pozri rozsudky z 29. februára 1996, Skanavi a Chryssanthakopoulos, C‑193/94, Zb. s. I‑929, body 34 až 39, a z 25. júla 2002, MRAX, C‑459/99, Zb. s. I‑6591, body 89 až 91), osobitne pokiaľ sa účasť na stávkach podporuje vtedy, ak ide o hry organizované vnútroštátnymi subjektmi, ktoré majú povolenie.

73      Vnútroštátny súd bude musieť preskúmať, či obmedzenia spojené s trestnými sankciami, ktoré môžu viesť až k trestu odňatia slobody v trvaní jedného roka, ukladané sprostredkovateľom, ktorí uľahčujú poskytovanie služieb stávkovej kancelárie usadenej v inom členskom štáte, ako je štát, v ktorom sa tieto služby ponúkajú takým spôsobom, že vo svojich priestoroch poskytujú hráčom internetové spojenie s touto stávkovou kanceláriou, sú obmedzením idúcim nad rámec toho, čo je nevyhnutné na boj proti podvodom osobitne vtedy, ak poskytovateľ služieb podlieha v členskom štáte, v ktorom je usadený, právnemu systému kontrol a sankcií a sprostredkovatelia boli legálne založení, pričom sa títo sprostredkovatelia pred legislatívnymi zmenami vyplývajúcimi zo zákona č. 388/00 domnievali, že sú oprávnení odosielať stávky na zahraničné športové udalosti.

74      Pokiaľ ide o primeranosť talianskej právnej úpravy v súvislosti so slobodou usadiť sa, napriek tomu, že orgány členského štátu sledujú cieľ zabrániť riziku, aby sa koncesionári na prevádzkovanie hier zapájali do trestnej činnosti alebo podvodov, vylúčenie možnosti kapitálových spoločností, ktorých akcie sú kótované na regulovaných trhoch iných členských štátov, získať koncesie na prevádzkovanie športových stávok, pričom existujú iné prostriedky ako kontrolovať účtovníctvo a činnosti týchto spoločností, sa môže zdať ako opatrenie idúce nad rámec toho, čo je nevyhnutné na boj proti podvodom.

75      Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či vnútroštátna právna úprava z hľadiska konkrétnych podmienok jej aplikácie skutočne zodpovedá cieľom, ktoré ju môžu odôvodňovať, a či sa obmedzenia, ktoré ukladá, nezdajú byť vo vzťahu k týmto cieľom neprimerané.

76      Vzhľadom na všetky tieto úvahy je potrebné na položenú otázku odpovedať tak, že vnútroštátna právna úprava, ktorá pod hrozbou trestných sankcií zakazuje vykonávať činnosti zberu, prijímania, registrácie a odosielania návrhov na stávky, najmä na športové udalosti, bez koncesie alebo povolenia vydaného dotknutým členským štátom, predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb, ktoré sú stanovené v článkoch 43 ES a 49 ES. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či taká vnútroštátna právna úprava z hľadiska konkrétnych podmienok jej aplikácie skutočne zodpovedá cieľom, ktoré ju môžu odôvodňovať, a či sa obmedzenia, ktoré ukladá, nezdajú byť vo vzťahu k týmto cieľom neprimerané.

 O trovách

77      Talianska, belgická, helénska, španielska, francúzska, luxemburská, portugalská, fínska a švédska vláda, ako aj Komisia nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR

rozhodol o otázke, ktorú mu položil Tribunale di Ascoli Piceno uznesením z 30. marca 2001, takto:

Vnútroštátna právna úprava, ktorá pod hrozbou trestných sankcií zakazuje vykonávať činnosti zberu, prijímania, registrácie a odosielania návrhov na stávky, najmä na športové udalosti, bez koncesie alebo povolenia vydaného dotknutým členským štátom, predstavuje obmedzenie slobody usadiť sa a slobodného poskytovania služieb, ktoré sú stanovené v článkoch 43 ES a 49 ES. Je úlohou vnútroštátneho súdu overiť, či taká vnútroštátna právna úprava z hľadiska konkrétnych podmienok jej aplikácie skutočne zodpovedá cieľom, ktoré ju môžu odôvodňovať, a či sa obmedzenia, ktoré ukladá, nezdajú byť vo vzťahu k týmto cieľom neprimerané.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. novembra 2003.

* Jazyk konania: taliančina.