ROZSUDOK SÚDNEHO DVORA

zo 6. novembra 2003 (*)

„Smernica 95/46/ES – Pôsobnosť – Zverejnenie osobných údajov na internete – Miesto zverejnenia – Pojem prenos osobných údajov do tretích krajín – Sloboda prejavu – Súlad širšieho rozsahu ochrany osobných údajov stanoveného právnymi predpismi členského štátu so smernicou 95/46“

Vo veci C‑101/01,

ktorej predmetom je návrh Göta hovrätt (Švédsko) predložený Súdnemu dvoru podľa článku 234 ES, ktorým navrhuje vo vzťahu k trestnému konaniu vedenému na tomto súde proti

Bodil Lindqvist,

aby vydal rozhodnutie o prejudiciálnej otázke týkajúcej sa najmä výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 335),

SÚDNY DVOR,

v zložení: predseda prvej komory P. Jann, vykonávajúci funkciu predsedu, predsedovia komôr C. W. A. Timmermans, C. Gulmann, J. N Cunha Rodrigues a A. Rosas, sudcovia D. A. O. Edward (spravodajca) a J.‑P. Puissochet, F. Macken a S. von Bahr,

generálny advokát: A. Tizzano,

tajomník: H. von Holstein, zástupca tajomníka,

so zreteľom na písomné pripomienky, ktoré predložili:

–        B. Lindqvist, v zastúpení: S. Larsson, advokat,

–        švédska vláda, v zastúpení: A. Kruse, splnomocnený zástupca,

–        holandská vláda, v zastúpení: H. G. Sevenster, splnomocnená zástupkyňa,

–        vláda Spojeného kráľovstva, v zastúpení: G. Amodeo, splnomocnená zástupkyňa, za právnej pomoci J. Stratford, barrister,

–        Komisia Európskych spoločenstiev, v zastúpení: L. Ström a X. Lewis, splnomocnení zástupcovia,

so zreteľom na správu pre pojednávanie,

po vypočutí ústnych pripomienok B. Lindqvist, v zastúpení: S. Larsson, švédskej vlády, v zastúpení: A. Kruse a B. Hernqvist, splnomocnení zástupcovia, holandskej vlády, v zastúpení: J. van Bakel, splnomocnená zástupkyňa, vlády Spojeného kráľovstva, v zastúpení: J. Stratford, Komisie, v zastúpení: L. Ström a C. Docksey, splnomocnení zástupcovia, a Dozorného úradu EZVO, v zastúpení: D. Sif Tynes, splnomocnená zástupkyňa, na pojednávaní 30. apríla 2002,

po vypočutí návrhov generálneho advokáta na pojednávaní 19. septembra 2002,

vyhlásil tento

Rozsudok

1        Uznesením z 23. februára 2001, ktoré bolo doručené na Súdny dvor 1. marca 2001, položil Göta hovrätt podľa článku 234 ES sedem prejudiciálnych otázok týkajúcich sa najmä výkladu smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 335).

2        Tieto otázky vyplynuli z trestného konania vedeného proti B. Lindqvist na uvedenom súde, ktorá bola obžalovaná z porušenia švédskych právnych predpisov o ochrane osobných údajov, pretože zverejnila osobné údaje niekoľkých osôb, ktoré dobrovoľne pracovali rovnako ako ona v cirkevnom zbore evanjelickej cirkvi vo Švédsku.

 Právny rámec

 Právne predpisy Spoločenstva

3        Podľa článku 1 ods. 1 smernice 95/46 jej cieľom je chrániť základné práva a slobody fyzických osôb, a najmä ich právo na súkromie v súvislosti so spracovaním osobných údajov.

4        Článok 3 smernice 95/46 vzťahujúci sa na rozsah jej pôsobnosti stanovuje:

„1.      Táto smernica sa vzťahuje na úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov a tiež na neautomatizované spracovanie osobných údajov, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo sú určené na spracúvanie v informačnom systéme.

2.      Táto smernica sa neuplatňuje na spracovanie osobných údajov:

–      v rámci činností, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva, ako sú tie, ktoré sú uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii a v žiadnom prípade sa neuplatňujú na operácie spracovania týkajúce sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu (vrátane hospodárskej prosperity štátu, pokiaľ sa operácia spracovania týka záležitostí bezpečnosti štátu) a činností štátu v oblastiach trestného práva,

–      fyzickou osobou v rámci výlučne osobných alebo domácich činnosti.“

5        Článok 8 smernice 95/46 s názvom „Spracovanie osobitných kategórií údajov“ stanovuje:

„1.      Členské štáty zakážu spracovanie osobných údajov odhaľujúcich rasový alebo etnický pôvod, politické názory, náboženskú vieru alebo svetonázor, členstvo v odborových zväzoch a spracovanie údajov týkajúcich sa zdravia alebo sexuálneho života.

2.      Odsek 1 sa neuplatní, ak:

a)      dotknutá osoba dala výslovný súhlas na spracovanie takýchto údajov, s výnimkou prípadov kde zákony členského štátu stanovujú, že zákaz uvedený v odseku 1 nie je možné zrušiť tým, že dotknutá osoba poskytne svoj súhlas, alebo

b)      spracovanie je nevyhnutné na plnenie povinností alebo uplatnenie určitých práv prevádzkovateľa v oblasti pracovného práva, pokiaľ ho k tomu oprávňuje vnútroštátna právna úprava poskytujúca primerané záruky,

c)      spracovanie je nevyhnutné na ochranu životne dôležitých záujmov dotknutej osoby, alebo inej osoby, ak dotknutá osoba nie je spôsobilá na právne úkony alebo je fyzicky nespôsobilá na vydanie súhlasu, alebo

d)      spracovanie vykonáva v rámci oprávnenej činnosti a so zodpovedajúcimi zárukami nadácia, združenie alebo akákoľvek iná nezisková organizácia s politickými, filozofickými, náboženskými alebo odborárskymi cieľmi a toto spracúvania sa týka iba ich členov alebo osôb, ktoré sú vzhľadom na ich ciele v pravidelnom styku a tieto údaje nebudú poskytnuté tretej strane bez súhlasu dotknutej osoby, alebo

e)      spracovanie sa týka údajov, ktoré dotknutá osoba zjavne zverejnila alebo je nevyhnutné pri zistení, uplatnení alebo obrane právneho nároku pred súdom.

3.      Odsek 1 sa neuplatní, ak je spracovanie údajov nevyhnutné na účely preventívnej lekárskej starostlivosti, lekárskej diagnostiky, zdravotnej starostlivosti alebo liečby alebo na účely riadenia služieb zdravotnej starostlivosti a ak tieto údaje spracováva odborný zdravotný pracovník, ktorý je na základe vnútroštátneho práva alebo právnych predpisov prijatých príslušnými vnútroštátnymi orgánmi viazaný povinnosťou zachovávať služobné tajomstvo, alebo iná osoba, ktorá rovnako podlieha obdobnej povinnosti mlčanlivosti.

4.      Za predpokladu, že sa zabezpečia vhodné ochranné opatrenia, môžu členské štáty stanoviť z dôvodu dôležitého verejného záujmu aj iné výnimky ako sú stanovené v odseku 2 buď prostredníctvom vnútroštátnych právnych predpisov alebo na základe rozhodnutia dozorného orgánu.

5.      Spracovanie údajov týkajúcich sa trestných činov, trestných odsúdení alebo bezpečnostných opatrení je možné vykonávať len pod kontrolou orgánu verejnej moci alebo ak vnútroštátne právo stanovuje vhodné osobitné záruky, okrem výnimiek, ktoré môže udeliť členský štát na základe vnútroštátnych predpisov upravujúcich vhodné osobitné záruky. Úplný register trestných odsúdení sa musí v každom prípade viesť pod kontrolou orgánu verejnej moci.

Členské štáty môžu stanoviť, že údaje týkajúce sa administratívnych sankcií alebo rozhodnutí v občiansko-právnych veciach budú tiež spracovávané pod kontrolou orgánu verejnej moci.

6.      Odchýlky z odseku 1 stanovené v odsekoch 4 a 5 sa oznamujú Komisii.

7.      Členské štáty stanovia podmienky, za akých je možné spracovávať vnútroštátne identifikačné číslo alebo akýkoľvek iný všeobecne použiteľný identifikátor.“

6        Článok 9 smernice 95/46, ktorý má názov „Spracovanie osobných údajov a sloboda prejavu“ stanovuje:

„Členské štáty stanovia v prípade spracovania osobných údajov, ktoré sa vykonáva výlučne na účely žurnalistiky, umeleckého alebo literárneho vyjadrenia výnimky alebo odchýlky z tejto kapitoly a z kapitoly IV a kapitoly VI, iba vtedy, ak sa ukážu ako nevyhnutné na dosiahnutie súladu práva na súkromie s pravidlami, ktoré upravujú slobodu prejavu.“

7        Článok 13 smernice 95/46 s názvom „Výnimky a obmedzenia“ stanovuje, že členské štáty môžu obmedziť určité povinnosti, ktoré smernica ukladá prevádzkovateľovi, ktorý spracúva údaje, najmä pokiaľ ide o údaje dotknutých osôb v rozsahu, v akom sú tieto obmedzenia nevyhnutné na zabezpečenie napríklad bezpečnosti štátu, obrany verejnej bezpečnosti, dôležitého ekonomického alebo finančného záujmu členského štátu alebo Európskej únie a pri vyšetrovaní a stíhaní trestných činov alebo porušení etických zásad regulovaných povolaní.

8        Článok 25 smernice 95/46, ktorý sa nachádza v kapitole IV s názvom „Prenos osobných údajov do tretích krajín“, znie takto:

„1.      Členské štáty stanovia, že k prenosu osobných údajov do tretej krajiny, ktoré sa spracúvajú alebo majú byť po uskutočnení prenosu spracované môže dôjsť iba ak dotyčná tretia krajina zaručí primeranú úroveň ochrany – bez toho, aby bolo dotknuté dodržiavanie vnútroštátnej právnej úpravy prijatej v nadväznosti na ustanovenia tejto smernice.

2.      Primeranosť úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou sa hodnotí na základe všetkých okolností súvisiacich s operáciou prenosu údajov alebo súboru prenosových operácií; zvlášť sa posudzuje povaha údajov, účel a trvanie navrhovanej spracovateľskej operácie alebo operácií, krajina pôvodu a cieľová krajina, právne normy, tak všeobecné ako aj rezortné, ktoré platia v príslušnej tretej krajine a profesijné predpisy a bezpečnostné opatrenia, ktoré sa tam dodržiavajú

3.      Členské štáty a Komisia sa navzájom informujú o prípadoch, keď sa domnievajú, že tretia krajina nezabezpečuje primeranú úroveň ochrany v rámci znenia odseku 2.

4.      V prípade, že Komisia v súlade s postupom uvedeným v článku 31 ods. 2 zistí, že tretia krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2 tohoto článku, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnuté na to, aby sa zabránilo akémukoľvek prenosu údajov tohto typu do príslušnej tretej krajiny.

5.      Komisia začne vo vhodnom čase rokovať s cieľom napraviť situáciu, ktorá bola zistená podľa odseku 4.

6      Komisia môže na základe postupu uvedeného v článku 31 ods. 2 zistiť, že tretia krajina z titulu svojho vnútroštátneho právneho poriadku alebo medzinárodných záväzkov, ktoré na seba prijala najmä po skončení rokovaní spomínaných v odseku 5 a týkajúcich sa ochrany súkromného života a základných slobôd a práv jednotlivcov, zaručuje primeranú úroveň ochrany v zmysle odseku 2 tohoto článku.

Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s rozhodnutím Komisie.“

9        Pri prijatí smernice 95/46 Švédske kráľovstvo vydalo vyhlásenie k jej článku 9 zapísané do zápisnice Rady (dokument Rady č. 4649/95 z 2. februára 1995), ktoré stanovuje:

„Švédske kráľovstvo považuje pojem umelecké a literárne vyjadrenie skôr za vyjadrovací prostriedok a nie za obsah oznámenia alebo jeho kvalitu.“

10      Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd podpísaný v Ríme 4. novembra 1950 (ďalej len „EDĽP“) v článku 8 stanovuje právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života a článok 10 obsahuje ustanovenia týkajúce sa slobody vyjadrovania.

 Vnútroštátna právna úprava

11      Smernicu 95/46 prebral do švédskeho právneho poriadku Personuppgiftslag, SFS 1998, č. 204 (švédsky zákon o osobných údajoch, ďalej len „PUL“).

 Konanie vo veci samej a prejudiciálne otázky

12      B. Lindqvist bola zamestnaná ako technická pracovníčka a okrem toho bola aj katechétkou birmovníkov v cirkevnom zbore v Alsede (Švédsko). Zúčastňovala sa kurzu informatiky, v rámci ktorého mala vytvoriť domovskú internetovú stránku. Na konci roku 1998 B. Lindqvist vytvorila u seba doma na svojom osobnom počítači internetové stránky s cieľom uľahčiť členom cirkevného zboru, ktorí sa pripravovali na svoju konfirmáciu, získavanie pre nich potrebných informácií. Administrátor internetových stránok Švédskej cirkvi na jej žiadosť vytvoril spojenie medzi týmito stránkami a stránkami B. Lindqvist.

13      Tieto stránky obsahovali informácie o B. Lindqvist a jej 18 kolegoch z cirkevného zboru s uvedením ich celého mena a priezviska alebo v niektorých prípadoch len s uvedením mena. B. Lindqvist okrem iného opísala v jemne humornom tóne úlohy, ktoré jej kolegovia vykonávajú, a ich záujmy. Vo viacerých prípadoch bol uvedený ich rodinný stav, telefónne číslo a ďalšie informácie. Ďalej B. Lindqvist uviedla, že jedna z jej kolegýň si poranila nohu a že bola čiastočne práceneschopná.

14      B. Lindqvist svojim kolegom neoznámila, že tieto stránky existujú, ani od nich nezískala súhlas a neinformovala Datainspektion (verejnoprávny orgán na ochranu údajov počítačového prenosu) o svojom postupe. Hneď po tom, ako sa B. Lindqvist dozvedela, že niektorí jej kolegovia neprijali uvedené stránky kladne, tieto stránky zrušila.

15      Prokurátor začal trestné stíhanie proti B. Lindqvist za trestný čin porušenia PUL a navrhol uznať jej vinu z dôvodu že:

–        v rámci automatizovaného spracovania údajov spracovala osobné údaje bez toho, aby to vopred písomne oznámila Datainspektion (§ 36 PUL),

–        bez súhlasu spracovala citlivé osobné údaje, konkrétne údaje o poranení nohy a čiastočnej práceneschopnosti (§ 13 PUL),

–        bez súhlasu uskutočnila prenos osobných údajov do tretích krajín (§ 33 PUL).

16      B. Lindqvist sa ku skutku priznala, ale poprela že by sa dopustila trestného činu. Proti rozhodnutiu o uložení trestu zaplatenia pokuty, ktoré vyniesol Eksjö tingsrätt (Švédsko) podala B. Lindqvist odvolanie na Göta hovrätt.

17      Výška pokuty, ktorá vychádzala zo sumy 100 SEK vynásobenej násobkom 40 predstavujúcim závažnosť trestného činu, bola stanovená na 4 000 SEK. B. Lindqvist bola okrem toho uložená povinnosť zaplatiť 300 SEK do švédskeho fondu obetí trestných činov.

18      Keďže Göta hovrätt mal pochybnosti pri výklade práva Spoločenstva uplatniteľného v danej oblasti, najmä smernice 95/46, rozhodol prerušiť konanie a položiť Súdnemu dvoru tieto prejudiciálne otázky:

„1.      Patrí označenie osoby jej menom alebo menom s uvedením telefónneho čísla na domovskej internetovej stránke medzi operácie, na ktoré sa vzťahuje pôsobnosť smernice [95/46]? Predstavuje umiestnenie informácií na domovskej internetovej stránke, ktorú niekto sám vytvoril, o určitých osobách, ich názoroch a vyhláseniach o pracovných podmienkach a záľubách ‚úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov‘?

2.      V prípade, ak bude odpoveď na predchádzajúcu otázku záporná, môže sa vytvorenie osobitných stránok na domovskej internetovej stránke týkajúcich sa približne pätnástich ľudí, ktoré sú prepojené a umožňujú vyhľadávanie podľa mena, považovať za spracovanie osobných údajov ‚inými ako automatizovanými prostriedkami spracúvania, ktoré sú súčasťou informačného systému alebo sú určené na spracúvanie v informačnom systéme‘ v zmysle článku 3 ods. 1?

Pokiaľ na jednu z predchádzajúcich otázok bude kladná odpoveď, hovrätt kladie tieto otázky:

3.      Možno považovať umiestnenie údajov tohto druhu o kolegoch z práce na domovskú súkromnú stránku, ktorá je však prístupná všetkým, ktorí poznajú adresu tejto stránky, za takú skutočnosť, na ktorú sa pôsobnosť smernice [95/46] podľa jednej z jej výnimiek uvedených v článku 3 ods. 2 nevzťahuje?

4.      Je osobným údajom týkajúcim sa zdravia, ktorý podľa článku 8 ods. 1 nemôže byť spracovaný, oznámenie umiestnené na domovskej stránke, že kolega z práce, označený menom, si poranil nohu a je čiastočne práceneschopný?

5.      Prenos osobných údajov do tretích krajín je v niektorých prípadoch podľa smernice [95/46] zakázaný. Považuje sa skutočnosť, že niekto vo Švédsku vloží pomocou počítača osobné údaje na domovskú stránku, ktorá je uložená na serveri vo Švédsku, takže osobné údaje sa sprístupnia štátnym príslušníkom tretích krajín, za prenos osobných údajov do tretích krajín v zmysle smernice [95/46]? Zostáva odpoveď rovnaká aj vtedy, ak sa podľa informácií, ktorými disponujeme, nijaký štátny príslušník tretej krajiny nezoznámil s údajmi, alebo ak sa uvedený server fyzicky nachádza v tretej krajine?

6.      Možno sa domnievať, že ustanovenia smernice 95/46 v takom prípade, ako je daná vec, predstavujú obmedzenia, ktoré sú v rozpore so základnými zásadami slobody vyjadrovania alebo inými právami a slobodami uplatňovanými v Európskej únii a ktoré zodpovedajú najmä článku 10 Európskemu dohovoru o ochrane základných práv a slobôd?

Na záver hovrätt kladie túto otázku:

7.      Môže členský štát v oblastiach, ktorých sa týkajú predchádzajúce otázky, upraviť širší rozsah ochrany osobných údajov alebo pôsobnosti, než aký vyplýva zo smernice [95/46], aj keď nejde o niektorý zo záujmov uvedených v článku 13?“

 O prvej otázke

19      Svojou prvou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či operácia, ktorou sa odkazuje na internete na rôzne osoby a ktorou sa tieto osoby identifikujú buď na základe svojho mena, alebo inými spôsobmi, napríklad na základe ich telefónneho čísla alebo údajoch o ich pracovných podmienkach a záľubách, predstavuje ‚úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov‘ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 95/46.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

20      Podľa B. Lindqvist neexistuje dôvod domnievať sa, že by uvedenie mena určitej osoby alebo osobných údajov v texte obsiahnutom na internetovej stránke bolo automatizovaným spracovaním údajov. Naopak takýmto spracovaním by mohlo byť uvedenie týchto údajov v kľúčovom slove („meta tags“) internetovej stránky, ktorá umožňuje vykonať indexovanie a nájsť túto stránku pomocou vyhľadávača.

21      Švédska vláda tvrdí, že pojem „úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov“ uvedený v článku v článku 3 ods. 1 smernice 95/46 zahrnuje akékoľvek spracovanie v elektronickej podobe to znamená v binárnom formáte. Preto pokiaľ bol určitý osobný údaj spracovaný pomocou počítača, a to či už prostredníctvom programu na spracovanie textu alebo s cieľom umiestniť ho na internetovú stránku, tak potom je predmetom spracovania, na ktoré sa vzťahuje smernica 95/46.

22      Holandská vláda uvádza, že vloženie osobných údajov na internetovú stránku sa uskutočňuje pomocou počítača a servera, čo je dôležitou charakteristikou automatizácie, a z tohto dôvodu sú tieto údaje predmetom automatizovaného spracovania.

23      Komisia tvrdí, že smernica 95/46 sa použije na akékoľvek spracovanie osobných údajov uvedené v jej článku 3 nezávisle od použitých technických prostriedkov. V dôsledku toho umiestnenie osobných údajov na internet je úplným alebo čiastočným automatizovaným spracovaním údajov, pokiaľ neexistuje technické obmedzenie, ktoré limituje spracovanie na výlučne manuálne operácie. Zo samotnej povahy internetovej stránky vyplýva, že pôsobnosť smernice 95/46 sa na ňu vzťahuje.

 Odpoveď Súdneho dvora

24      Pojem „osobné údaje“ použitý v článku 3 ods. 1 smernice 95/46 znamená podľa definície uvedenej v jej článku 2 písm. a) „akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby“. Pod tento pojem samozrejme patrí meno osoby s jej telefónnym číslom alebo informácie vzťahujúce sa na jej pracovné podmienky alebo jej záľuby.

25      Pojem „spracovanie“ použitý v článku 3 ods. 1 smernice 95/46 podľa definície uvedenej v jej článku 2 písm. b) znamená „vykonávanie akýchkoľvek operácií alebo súboru operácií s osobnými údajmi s použitím alebo bez použitia automatizovaných prostriedkov“. Toto posledné ustanovenie uvádza viacero príkladov takýchto operácií, medzi ktoré patrí sprístupnenie pomocou prenosu, rozširovanie, alebo sprístupňovanie akýmkoľvek iným spôsobom. Z uvedeného vyplýva, že operácia spočívajúca v zobrazení osobných údajov na internetovej stránke je takýmto spracovaním.

26      Zostáva určiť, či je toto spracovanie „úplne alebo čiastočne automatizované“. Je potrebné zdôrazniť, že podľa súčasných technických a elektronických postupov predpokladom zobrazenia informácií na internete je uloženie tejto stránky na server a uskutočnenie nevyhnutných operácií, ktorými sa táto stránka sprístupní osobám pripojeným na internet. Tieto operácie sú aspoň sčasti vykonávané automatizovane.

27      Na prvú otázku je teda potrebné odpovedať, že operácia, ktorou sa odkazuje na internetovej stránke, na rôzne osoby a ktorou sa tieto osoby identifikujú buď prostredníctvom ich mena, alebo iným spôsobom, napríklad prostredníctvom ich telefónneho čísla alebo informácií o ich pracovných podmienkach a o ich záľubách, predstavuje „úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 95/46.

 O druhej otázke

28      Keďže na prvú otázku sa odpovedalo kladne, druhú otázku nie je potrebné zodpovedať, pretože táto bola položená len v prípade, ak by odpoveď na prvú otázku bola záporná.

 O tretej otázke

29      Svojou treťou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či na také spracovanie osobných údajov, ako je uvedené v prvej otázke, sa vzťahuje jedna z výnimiek, ktoré sú upravené v článku 3 ods. 2 smernice 95/46.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

30      B. Lindqvist tvrdí, že pokiaľ súkromná osoba využije slobodu vyjadrovania a vytvorí internetové stránky v rámci neziskovej činnosti alebo svojej záľuby, nevykonáva ekonomickú činnosť a v dôsledku toho sa na ňu právo Spoločenstva neuplatní. Ak by však Súdny dvor mal dospieť k opačnému názoru, potom si treba položiť otázku, či je smernica 95/46 platná, pretože zákonodarca Spoločenstva prekročil svoje právomoci, ktoré mu zveruje článok 100a Zmluvy ES (zmenený, teraz článok 95 ES). Aproximácia právnych predpisov, ktorej cieľom je vytvorenie a fungovanie spoločného trhu, nemôže slúžiť ako právny základ na opatrenia Spoločenstva, ktoré upravujú právo súkromných osôb na slobodu vyjadrovania na internete.

31      Švédska vláda tvrdí, že pri preberaní smernice 95/46 do vnútroštátneho práva sa švédsky zákonodarca domnieval, že spracovanie osobných údajov fyzickou osobou spočívajúce v poskytnutí týchto údajov neurčitému počtu adresátov napríklad pomocou internetu sa nemôže kvalifikovať ako „výlučne osobné alebo domáce činnosti“ v zmysle článku 3 ods. 2 druhej zarážky smernice 95/46. Na druhej strane švédska vláda nevylučuje, že výnimka stanovená v prvej zarážke tohto odseku sa vzťahuje na prípady keď fyzická osoba zverejní osobné údaje na internetovej stránke v rámci výkonu svojej slobody vyjadrovania no bez akejkoľvek súvislosti s profesijnou alebo obchodnou činnosťou.

32      Podľa holandskej vlády sa na automatizované spracovanie takých údajov, aké sú vo veci samej, nevzťahuje nijaká z výnimiek uvedených v článku 3 ods. 2 smernice 95/46. Konkrétne pokiaľ ide o výnimku stanovenú v druhej zarážke tohto odseku, holandská vláda zdôrazňuje, že zhotoviteľ internetovej stránky sprístupňuje údaje, ktoré boli do nej vložené v zásade neobmedzenej skupine osôb.

33      Komisia sa nedomnieva, že taká internetová stránka, aká je vo veci samej, nepatrí podľa článku 3 ods. 2 smernice 95/46 do jej pôsobnosti, ale zároveň tvrdí, že vzhľadom na svoj účel je táto stránka umeleckým a literárnym prejavom v zmysle článku 9 tejto smernice.

34      Podľa Komisie možno článok 3 ods. 2 prvú zarážku smernice 95/46 vykladať dvojakým spôsobom. V rámci prvého výkladu možno obmedziť rozsah pôsobnosti tohto ustanovenia na demonštratívne vymenované oblasti, teda na činnosti, ktoré patria predovšetkým do takzvaného druhého a tretieho piliera. V rámci druhého výkladu sa z rozsahu pôsobnosti smernice 95/46 vylúči výkon všetkých činností, na ktoré sa nevzťahuje právo Spoločenstva.

35      Komisia tvrdí, že právo Spoločenstva sa nevzťahuje len na ekonomické činnosti súvisiace so štyrmi základnými slobodami. S odkazom na právny základ smernice 95/46, na jej cieľ, na článok 6 EÚ, Chartu základných práv Európskej únie vyhlásenej v Nice 18. decembra 2000 (Ú. v. ES C 364, s. 1) a na Dohovor Rady Európy z 28. januára 1981 o ochrane osôb vzhľadom na automatizované spracovanie osobných údajov Komisia dospieva k záveru, že účelom tejto smernice je upraviť voľný pohyb osobných údajov nielen ako výkon ekonomickej činnosti, ale aj ako výkon spoločenskej činnosti v rámci integrácie a fungovania vnútorného trhu.

36      Komisia dodáva, že pokiaľ by boli internetové stránky, ktoré neobsahujú nijaký obchodný prvok alebo prvok súvisiaci s poskytovaním služieb, všeobecne vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice 95/46, mohlo by to spôsobiť závažné problémy s jeho vymedzením. Veľké množstvo internetových stránok obsahujúcich osobné údaje, ktorých cieľom by bolo určité osoby z nejakého dôvodu očierniť, by sa mohlo ocitnúť mimo rozsah pôsobnosti tejto smernice.

 Odpoveď Súdneho dvora

37      Článok 3 ods. 2 smernice 95/46 stanovuje dve výnimky z rozsahu jej pôsobnosti.

38      Prvá výnimka sa týka spracovania osobných údajov vykonávaného v rámci činností, ktoré sú mimo pôsobnosti práva Spoločenstva, ako sú tie, ktoré sú uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii, a v každom prípade operácií spracovania týkajúcich sa verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu (vrátane hospodárskej prosperity štátu, pokiaľ sa operácia spracovania týka záležitostí bezpečnosti štátu) a činností štátu v oblastiach trestného práva.

39      Keďže činnosti B. Lindqvist vo veci samej nie sú ekonomickými činnosťami, ale predovšetkým dobrovoľníckymi a náboženskými činnosťami, je potrebné skúmať, či predstavujú spracovanie osobných údajov vykonané „v rámci činností, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva“ v zmysle článku 3 ods. 2 prvej zarážky smernice 95/46.

40      Pokiaľ ide o smernicu 95/46, ktorá je založená na článku 100a Zmluvy, Súdny dvor už rozhodol, že uplatnenie tohto právneho základu nepredpokladá existenciu skutočnej súvislosti s voľným obehom medzi členskými štátmi v každej zo situácií uvedených v akte založenom na tomto právnom základe (pozri rozsudok z 20. mája 2003, Österreichischer Rundfunk a i., C‑465/00, C‑138/01 a C‑139/01, Zb. s. I‑4989, bod 41 a citovanú judikatúru).

41      Opačný výklad by totiž predstavoval riziko obzvlášť nejasného a neistého vymedzenia vecnej pôsobnosti uvedenej smernice, čo by bolo v rozpore s jej hlavným cieľom, ktorým je zbližovať zákonné, správne a iné normatívne ustanovenia členských štátov s cieľom odstrániť prekážky fungovania vnútorného trhu vyplývajúce práve z odlišností medzi jednotlivými vnútroštátnymi úpravami (rozsudok Österreichischer Rundfunk a i., už citovaný, bod 42).

42      Za týchto podmienok nie je vhodné vykladať spojenie „činnosti, ktoré sú mimo rozsahu pôsobnosti práva Spoločenstva“ tak, že znamená, že je nevyhnutné, aby sa v každom jednotlivom prípade overilo, či predmetná osobitná činnosť má priamy vplyv na voľný pohyb medzi členskými štátmi.

43      Tieto činnosti demonštratívne uvedené v prvej zarážke článku 3 ods. 2 smernice 95/46 (t. j. činnosti uvedené v hlave V a VI Zmluvy o Európskej únii a spracovania, ktoré sa týkajú verejnej bezpečnosti, obrany, bezpečnosti štátu a činnosti štátu v oblastiach trestného práva) sú v každom prípade činnosti štátu a štátnych orgánov a nepatria do oblasti činností jednotlivcov.

44      Preto činnosti, ktoré sú demonštratívne vymenované v článku 3 ods. 2 prvej zarážke smernice 95/46, sú určené na definovanie rozsahu pôsobnosti výnimky stanovenej v tomto ustanovení, aby sa táto výnimka uplatňovala iba na činnosti, ktoré sú tam výslovne vymenované alebo ktoré môžu byť zaradené do rovnakej kategórie (ejusdem generis).

45      Také dobrovoľnícke a náboženské činnosti, ako vykonávala B. Lindqvist, nezodpovedajú činnostiam uvedeným v článku 3 ods. 2 prvej zarážke smernice 95/46, a preto sa na nich uvedená výnimka nevzťahuje.

46      Pokiaľ ide o výnimku uvedenú v článku 3 ods. 2 druhej zarážke, odôvodnenie č. 12 smernice 95/46 týkajúce sa tejto výnimky uvádza ako príklady spracovanie údajov vykonávané fyzickou osobou pri uskutočňovaní aktivít, ktoré sú výlučne osobné alebo domáceho charakteru, ako je korešpondencia a udržiavanie zoznamov adries.

47      Táto výnimka sa musí vykladať tak, že sa vzťahuje výlučne na činnosti, ktoré patria do rámca súkromného alebo rodinného života jednotlivcov, čo zjavne neplatí v prípade spracovania osobných údajov, ktoré spočíva v ich zverejnení na internete takým spôsobom, že sa sprístupnia neobmedzenému počtu osôb.

48      Na tretiu otázku je potrebné odpovedať tak, že také spracovanie osobných údajov, aké je uvedené v odpovedi na prvú otázku, nepatrí pod nijakú z výnimiek uvedených v článku 3 ods. 2 smernice 95/46.

 O štvrtej otázke

49      Svojou štvrtou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či údaj o tom, že si určitá osoba poranila nohu a je čiastočne práceneschopná, je osobným údajom týkajúcim sa zdravia v zmysle článku 8 ods. 1 smernice 95/46.

50      Vzhľadom na predmet tejto smernice je potrebné výraz „údaje týkajúce sa zdravia“ vykladať širšie, tak aby zahrňoval informácie týkajúce sa všetkých zložiek zdravia človeka, fyzických ako aj duševných.

51      Na štvrtú otázku je potrebné odpovedať tak, že údaj o tom, že si určitá osoba poranila nohu a je čiastočne práceneschopná, je osobným údajom týkajúcim sa zdravia v zmysle článku 8 ods. 1 smernice 95/46.

 O piatej otázke

52      Svojou piatou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či k „prenosu osobných údajov do tretej krajiny“ v zmysle smernice 95/46 dochádza vtedy, ak určitá osoba, ktorá sa nachádza v členskom štáte, vloží osobné údaje na internetovú stránku uloženú u fyzickej alebo právnickej osoby, na ktorej servere sú umiestnené webové stránky, kde je možné si ju pozrieť (ďalej len „poskytovateľ hostingu“), a ktorá je usadená v tom istom alebo inom členskom štáte, a tieto údaje tak sprístupní každému, kto sa pripojí na internet, vrátane osôb nachádzajúcich sa v tretích krajinách. Vnútroštátny súd sa ďalej pýta, či bude odpoveď na túto otázku rovnaká, pokiaľ sa ukáže, že sa v skutočnosti nijaký štátny príslušník tretej krajiny s týmito údajmi nezoznámil, alebo pokiaľ sa sever, kde je stránka uložená, fyzicky nachádza v tretej krajine.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

53      Komisia a švédska vláda sa domnievajú, že vloženie osobných údajov pomocou počítača na internetovú stránku tak, že sa tieto údaje sprístupnia štátnym príslušníkom tretej krajiny, je prenosom údajov do tretích krajín v zmysle smernice 95/46. Podľa obidvoch menovaných bude odpoveď rovnaká aj v prípade, ak sa nijaký štátny príslušník tretej krajiny v skutočnosti s uvedenými údajmi nezoznámil, alebo ak sa server, kde sú tieto údaje uložené, fyzicky nachádza v tretej krajine.

54      Holandská vláda pripomína, že smernica 95/46 pojem „prenos“ nedefinuje. Uvedená vláda sa domnieva, že na jednej strane tomuto pojmu treba rozumieť tak, že sa vzťahuje na úkon so zámerom prenosu osobných údajov z územia jedného členské štátu do tretej krajiny a že na druhej strane medzi jednotlivými formami, v akých sa sprístupňujú údaje tretím osobám, nemožno robiť rozdiel. Holandská vláda z uvedeného dospieva k záveru, že vloženie osobných údajov na internetovú stránku pomocou počítača nemožno považovať za prenos osobných údajov do tretej krajiny v zmysle článku 25 smernice 95/46.

55      Vláda Spojeného kráľovstva tvrdí, že článok 25 smernice 95/46 sa týka prenosu údajov do tretích krajín, a nie ich sprístupňovania z tretích krajín. Pojem „prenos“ podľa nej znamená poskytnutie údajov určitou osobou nachádzajúcou sa na určitom mieste inej osobe nachádzajúcej sa na inom mieste. Podľa nej len v prípade takého prenosu ukladá článok 25 smernice 95/46 členským štátom, aby dohliadali na zodpovedajúcu úroveň ochrany osobných údajov v tretích krajinách.

 Odpoveď Súdneho dvora

56      Pojem „prenos do tretej krajiny“ smernica 95/46 nedefinuje v článku 25 a ani v nijakom inom ustanovení, konkrétne ani vo svojom článku 2.

57      Na to, aby bolo možné určiť, či uloženie osobných údajov na internetovú stránku predstavuje „prenos“ týchto údajov do tretej krajiny v zmysle článku 25 smernice 95/46 len preto, že sa tieto údaje sprístupnia osobám, ktoré sa nachádzajú v tretej krajine, je potrebné zohľadniť na jednej strane technickú povahu takto vykonaných operácií a na druhej strane cieľ a štruktúru kapitoly IV uvedenej smernice, ktorá obsahuje článok 25.

58      Informácie nachádzajúce sa na internete si môže pozrieť neobmedzený počet osôb, ktoré sa zdržiavajú na rôznych miestach, a to takmer kedykoľvek. Dostupnosť týchto informácií vyplýva predovšetkým z toho, že technické prostriedky používané v rámci internetu sú pomerne jednoduché a čoraz lacnejšie.

59      Podľa spôsobov použitia internetu, ktoré boli v 90. rokoch dostupné jednotlivcom ako B. Lindqvist, zhotoviteľ stránky určenej na zverejnenie na internete odovzdá údaje tvoriace túto stránku svojmu poskytovateľovi hostingu. Ten spravuje počítačovú štruktúru potrebnú na uloženie týchto údajov a na pripojenie serveru, na ktorom sú webové stránky umiestnené. Vďaka tomu môžu byť tieto údaje neskôr poskytnuté komukoľvek, kto je pripojený na internete a chce tieto údaje získať. Počítače, ktoré tvoria túto počítačovú infraštruktúru, sa môžu nachádzať a často sa naozaj nachádzajú v inej krajine alebo iných krajinách, ako je krajina, kde je usadený poskytovateľ hostingu, bez toho, aby o tom zákazníci tohto poskytovateľa vedeli, prípadne sa o tom mohli obvykle dozvedieť.

60      Zo spisu vyplýva, že na získanie informácií uvedených na internetových stránkach, na ktoré B. Lindqvist uložila údaje o svojich kolegoch, sa musel používateľ internetu nielen pripojiť k internetu, ale tiež osobne vykonať úkony potrebné na získanie prístupu na uvedené internetové stránky. Povedané inými slovami, internetové stránky B. Lindqvist neobsahovali technické mechanizmy, vďaka ktorým by bolo možné automatické zasielanie týchto informácií osobám, ktoré nemali v úmysle zaistiť si prístup na tieto stránky.

61      Z toho vyplýva, že za takých okolností, aké sú vo veci samej, pri osobných údajoch, ktoré prichádzajú do počítača určitej osoby nachádzajúcej sa v tretej krajine, od osoby, ktorá ich uložila na webové stránky, nedošlo k priamemu prenosu medzi týmito dvomi osobami, ale prostredníctvom počítačovej infraštruktúry poskytovateľa hostingu, kde je stránka uložená.

62      Práve v tomto kontexte je potrebné skúmať, či mal zákonodarca Spoločenstva v úmysle zahrnúť na účely použitia kapitoly IV smernice 95/46 do pojmu „prenos údajov do tretej krajiny“ v zmysle článku 25 tejto smernice aj také operácie, ktoré vykonala B. Lindqvist. Je potrebné zdôrazniť, že piata otázka položená vnútroštátnym súdom sa týka len týchto operácií, a nie operácií, ktoré vykonal poskytovateľ hostingu.

63      Kapitola IV smernice 95/46, v ktorej sa nachádza článok 25, zavádza osobitný režim obsahujúci osobitné pravidlá, ktorých cieľom je zaručiť dohľad členských štátov nad prenosmi osobných údajov do tretích krajín. Táto kapitola vytvára doplnkový režim k všeobecnému režimu zavedenému kapitolou II uvedenej smernice týkajúci sa zákonnosti spracovania osobných údajov.

64      Cieľ kapitoly IV je definovaný v odôvodneniach č. 56 až 60 smernice 95/46, kde sa okrem iného uvádza, že pokiaľ ochrana osôb v Spoločenstve zaručená touto smernicou nie je prekážkou prenosu osobných údajov do tretích krajín, ktoré zaručujú primeranú úroveň ochrany, tak potom je potrebné túto primeranosť úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou hodnotiť na základe všetkých okolností súvisiacich s prenosom alebo súborom prenosových operácií. V prípade, ak tretie krajiny neposkytujú primeranú úroveň ochrany, musí sa prenos osobných údajov do tejto krajiny zakázať.

65      Článok 25 smernice 95/46 ukladá členským štátom a Komisii rad povinností, ktoré sa týkajú kontroly prenosov osobných údajov do tretích krajín s ohľadom na úroveň ochrany poskytnutú takýmto údajom v každej z týchto krajín.

66      Konkrétne článok 25 ods. 4 smernice 95/46 stanovuje, že ak Komisia zistí, že tretia krajina nezaručuje primeranú úroveň ochrany, členské štáty prijmú opatrenia nevyhnutné na to, aby sa zabránilo akémukoľvek prenosu osobných údajov do príslušnej tretej krajiny.

67      Kapitola IV smernice 95/46 neobsahuje nijaké ustanovenie, pokiaľ ide o používanie internetu. Okrem iného ani neupresňuje kritériá, na základe ktorých by bolo možné určiť, či pri operáciách vykonaných prostredníctvom hostingu je potrebné vychádzať z miesta, kde je poskytovateľ usadený, alebo z miesta jeho podnikania, alebo tiež z miesta alebo miest, kde sa nachádzajú počítače tvoriace počítačovú infraštruktúru poskytovateľa.

68      Na jednej strane vzhľadom na stav rozvoja internetu v dobe vypracovania smernice 95/46 a na druhej strane vzhľadom na to, že kapitola IV smernice neobsahuje kritériá, ktoré sa aplikujú na použitie internetu, sa nemožno domnievať, že by zákonodarca Spoločenstva mal v úmysle do budúcnosti zahrnúť pod pojem „prenos údajov do tretích krajín“ aj uloženie údajov na internetovú stránku osobou nachádzajúcou sa v situácii B. Lindqvist, a to aj napriek tomu, že sa tieto údaje takto sprístupnili osobám z tretích krajín, ktoré mali technické prostriedky na získanie prístupu k týmto údajom.

69      Ak sa mal článok 25 smernice 95/46 vykladať v tom zmysle, že k „prenosu údajov do tretej krajiny“ dochádza vždy, keď sa osobné údaje vložia na internetovú stránku, potom by tento prenos bol nevyhnutne prenosom uskutočneným do všetkých tretích krajín, kde existujú potrebné technické prostriedky na prístup na internet. Osobitný režim upravený v kapitole IV uvedenej smernice by sa tak v prípade operácií vykonaných na internete nevyhnutne stal všeobecne platným režimom. Akonáhle by Komisia podľa článku 25 ods. 4 smernice 95/46 zistila, že čo len jedna tretia krajina nezabezpečuje primeranú úroveň ochrany, členské štáty by boli povinné zabrániť akémukoľvek uvádzaniu osobných údajov na internet.

70      Za týchto podmienok je potrebné uzavrieť, že článok 25 smernice 95/46 sa má vykladať v tom zmysle, že také operácie, aké vykonala B. Lindqvist, nepredstavujú samy osebe „prenos údajov do tretej krajiny“. Nie je preto nevyhnutné zisťovať, či nejaká osoba z tretej krajiny mala na internetovú stránku prístup, alebo či sa server tohto poskytovateľa fyzicky nachádza v tretej krajine.

71      Na piatu otázke je potrebné odpovedať tak, že k „prenosu údajov do tretej krajiny“ v zmysle článku 25 smernice 95/46 nedôjde, pokiaľ osoba, ktorá sa nachádza v členskom štáte, vloží osobné údaje na internetovú stránku uloženú u poskytovateľa hostingu usadeného v tom istom alebo v inom členskom štáte, a tieto údaje tak sprístupní každému, kto sa pripojí na internet, a to aj osobám nachádzajúcim sa v tretích krajinách.

 O šiestej otázke

72      Svojou šiestou otázkou sa vnútroštátny súd pýta, či ustanovenia smernice 95/46 obsahujú v takej veci, o akú ide v konaní vo veci samej, obmedzenie, ktoré je v rozpore so všeobecnou zásadou slobody prejavu alebo ďalšími právami a slobodami platnými v Európskej únii, ktoré zodpovedajú najmä právu zakotvenému v článku 10 EDĽP.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

73      S odkazom najmä na rozsudok zo 6. marca 2001, Connolly/Komisia (C‑274/99 P, Zb. s. I‑1611), B. Lindqvist tvrdí, že v rozsahu, v akom smernica 95/46 a PUL stanovujú požiadavky na predchádzajúce oznámenie dozornému orgánu a upravujú zásadu zákazu spracovania citlivých osobných údajov, tak sú v rozpore so všeobecnou zásadou slobody prejavu uznávanú právom Spoločenstva. Konkrétne tvrdí, že definícia „úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov“ nespĺňa kritériá predvídateľnosti a presnosti.

74      B. Lindqvist okrem toho tvrdí, že len samotné uvedenie mena fyzickej osoby, jej telefónneho čísla, pracovných podmienok a poskytnutie informácií o jej zdravotnom stave a jej záľubách, teda informácií, ktoré sú verejné, všeobecne známe alebo banálne, nepredstavuje porušenie práva na rešpektovanie súkromného života. B. Lindqvist sa domnieva, že obmedzenia uložené smernicou 95/46 sú v každom prípade neprimerané z hľadiska sledovaného cieľa ochrany povesti a súkromného života druhých osôb.

75      Švédska vláda sa domnieva, že smernica 95/46 umožňuje uviesť do rovnováhy predmetné záujmy a pritom zachovať slobodu prejavu a zároveň aj ochranu súkromného života. Švédska vláda dodáva, že len vnútroštátny súd môže s prihliadnutím na okolnosti každého prípadu posúdiť primeranosť obmedzenia výkonu práva na slobodu prejavu, ktoré vyplýva z použitia pravidiel na ochranu práv druhých osôb.

76      Holandská vláda pripomína, že tak sloboda prejavu, ako aj právo na rešpektovanie súkromného života sú súčasťou všeobecných právnych zásad, ktorých dodržiavanie zabezpečuje Súdny dvor, a že EDĽP nestanovuje nijakú hierarchiu základných práv. Táto vláda sa domnieva, že vnútroštátny súd sa musí usilovať o dosiahnutie súladu medzi jednotlivými dotknutými právami s prihliadnutím na okolnosti danej veci.

77      Vláda Spojeného kráľovstva poznamenáva, že jej návrh na odpoveď na piatu otázku, uvedenú v bode 55 tohto rozsudku, je úplne v súlade so základnými právami a umožňuje zamedziť neprimeranému zásahu do slobody prejavu. Vláda Spojeného kráľovstva dodáva, že výklad, v dôsledku ktorého by zverejnenie osobných údajov v určitej osobitnej forme, akou je internetová stránka, podliehal oveľa prísnejším obmedzeniam, ako platia pre iné formy zverejňovania, napríklad v papierovej forme, by bol len ťažko odôvodniteľný.

78      Komisia tiež tvrdí, že smernica 95/46 neobsahuje obmedzenie, ktoré by bolo v rozpore so všeobecnou zásadou slobody prejavu alebo s ďalšími právami a slobodami platnými v Európskej únii, ktoré zodpovedajú právu zakotvenému v článku 10 EDĽP.

 Odpoveď Súdneho dvora

79      Z odôvodnenia č. 7 smernice 95/46 vyplýva, že rozdiely medzi vnútroštátnymi režimami spracovania osobných údajov môžu vážne narušiť vytvorenie a fungovanie jednotného trhu. Podľa odôvodnenia č. 3 tejto smernice cieľom harmonizácie týchto vnútroštátnych režimov musí byť nielen voľný pohyb týchto údajov medzi členskými štátmi, ale tiež ochrana základných práv jednotlivcov. Tieto ciele sa samozrejme môžu dostať do rozporu.

80      Ekonomická a hospodárska integrácia vyplývajúca z vytvorenia a fungovania vnútorného trhu nevyhnutne vedie k podstatnému nárastu toku osobných údajov medzi všetkými aktérmi ekonomického a sociálneho života členských štátov, nech už ide o podniky alebo úrady týchto štátov. Uvedení aktéri do istej miery potrebujú osobné údaje na uskutočňovanie svojich transakcií alebo na plnenie svojich úloh v rámci priestoru bez hraníc, ktorým je vnútorný trh.

81      Osoby, ktoré sú dotknuté spracovaním osobných údajov, sa však oprávnene dožadujú, aby sa tieto údaje účinne chránili.

82      Mechanizmy umožňujúce nájsť rovnováhu medzi týmito rôznymi právami a záujmami, sa nachádzajú na jednej strane v samotnej smernici 95/46, ktorá stanovuje pravidlá určujúce, v akých situáciách a v akom rozsahu je spracovanie osobných údajov prípustné a aké musia byť prijaté záruky. Tieto mechanizmy na druhej strane vyplývajú z prijatia vnútroštátnych ustanovení členskými štátmi zabezpečujúcich prebratie tejto smernice a z ich prípadného uplatnenia vnútroštátnymi orgánmi.

83      Pokiaľ ide o samotnú smernicu 95/46, jej ustanovenia sú nevyhnutne všeobecné vzhľadom na to, že sa musí aplikovať na veľký počet rôznych situácií. Napriek tomu, že B. Lindqvist tvrdí opak, je správne, že smernica obsahuje pravidlá, ktoré majú istú pružnosť, nechávajúc tak v početných prípadoch na starostlivosť členských štátov, aby upravili podrobnosti, alebo si vybrali medzi možnosťami.

84      Platí, že členské štáty disponujú pri preberaní smernice 95/46 v mnohých smeroch priestorom na voľnú úvahu. Napriek tomu neexistuje nič, čo by umožňovalo domnievať sa, že režimu upravenému touto smernicou chýba predvídateľnosť alebo že jej ustanovenia sú ako také v rozpore so všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, najmä so základnými právami, ktoré chráni právny poriadok Spoločenstva.

85      Preto sa spravodlivá rovnováha medzi dotknutými právami a záujmami musí skôr hľadať vo fáze, keď sa právna úprava, ktorou sa prebrala smernica 95/46, aplikuje na vnútroštátnej úrovni na konkrétny prípad.

86      V tejto súvislosti majú základné práva osobitný význam, ako dokazuje vec sama, v ktorej je v podstate nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi slobodou prejavu B. Lindqvist v rámci jej práce ako katechétky a slobodou vykonávať činnosti prispievajúce k náboženskému životu na jednej strane a ochranou súkromného života osôb, ktorých údaje B. Lindqvist uviedla na svojich webových stránkach, na druhej strane.

87      Orgány a súdy členských štátov musia nielen vykladať svoje vnútroštátne právo v súlade so smernicou 95/46, ale dbať aj na to, aby nevychádzali z takého jej výkladu, ktorý by sa dostal do rozporu so základnými právami chránenými právnym poriadkom Spoločenstva alebo s inými všeobecnými zásadami práva Spoločenstva, ako je zásada proporcionality.

88      Napriek tomu, že platí, že ochrana súkromného života vyžaduje uplatnenie účinných sankcií proti osobám, ktoré spracúvajú osobné údaje v rozpore so smernicou 95/46, musí takáto sankcia vždy zachovávať zásadu proporcionality. Platí to o to viac, že rozsah pôsobnosti smernice 95/46 sa zdá byť veľmi široký a že povinnosti osôb, ktoré spracúvajú osobné údaje, sú početné a dôležité.

89      Na základe zásady proporcionality musí vnútroštátny súd vo veci, o ktorej rozhoduje, zobrať do úvahy všetky okolnosti prípadu, najmä dobu, počas ktorej sa porušovali predpisy vykonávajúce smernicu 95/46, a význam ochrany zverejnených údajov pre dotknuté osoby.

90      Na šiestu otázku je potrebné odpovedať tak, že samotné ustanovenia smernice 95/46 neobsahujú obmedzenie, ktoré by bolo v rozpore so všeobecnou zásadou slobody prejavu alebo s ďalšími právami a slobodami platnými v Európskej únii, ktoré zodpovedajú najmä článku 10 EDĽP. Vnútroštátne orgány a súdy, ktorých úlohou je aplikovať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorou sa preberala smernica 95/46, musia zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými právami a záujmami, vrátane základných práv chránených právnym poriadkom Spoločenstva.

 O siedmej otázke

91      Svojou siedmou otázkou sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či členské štáty môžu upraviť širší rozsah ochrany osobných údajov alebo širší rozsah pôsobnosti, než ako vyplýva zo smernice 95/46.

 Pripomienky predložené Súdnemu dvoru

92      Švédska vláda tvrdí, že smernica 95/46 neupravuje len stanovenie minimálnych podmienok ochrany osobných údajov. Členské štáty sú v rámci prebratia tejto smernice povinné dosiahnuť úroveň ochrany, ktorú stanovuje táto smernica, a nie sú oprávnené upraviť širší alebo užší rozsah ochrany. Napriek tomu je však potrebné zohľadniť priestor na voľnú úvahu, ktorým disponujú členské štáty v rámci uvedeného prebratia smernice, aby vo svojom vnútroštátnom práve mohli spresniť všeobecné podmienky prípustnosti spracovania osobných údajov.

93      Holandská vláda tvrdí, že smernica 95/46 nebráni tomu, aby členské štáty stanovili v niektorých oblastiach širší rozsah ochrany. Napríklad z článku 10, článku 11 ods. 1, článku 14 prvého odseku písm. a), článku 17 ods. 3, článku 18 ods. 5 a článku 19 ods. 1 tejto smernice vyplýva, že členské štáty môžu upraviť širší rozsah ochrany. Okrem toho členské štáty môžu aplikovať zásady smernice 95/46 tiež na činnosti, ktoré nepatria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice.

94      Komisia tvrdí, že smernica 95/46 je založená na článku 100a Zmluvy a že pokiaľ si členský štát želá ponechať alebo zaviesť právne predpisy, ktoré sa odchyľujú od tejto harmonizačnej smernice, je povinný podľa odseku 4 alebo odseku 5 článku 95 ES to oznámiť Komisii. Komisia tvrdí, že v dôsledku toho členský štát nemôže stanoviť širší rozsah ochrany osobných údajov alebo pôsobnosti, než ako vyplýva z uvedenej smernice.

 Odpoveď Súdneho dvora

95      Cieľom smernice 95/46, ako to vyplýva najmä z jej odôvodnenia č. 8, je dosiahnuť v súvislosti so spracovávaním osobných údajov vo všetkých členských štátoch rovnakú úroveň ochrany práv a slobôd. Jej odôvodnenie č. 10 dopĺňa, že aproximácia právnych predpisov v tejto oblasti nesmie mať za následok zníženie ochrany, ktorú poskytujú, ale naopak, musí mať za cieľ zabezpečiť vysokú úroveň ochrany v Spoločenstve.

96      V tejto súvislosti z judikatúry vyplýva, že harmonizácia týchto vnútroštátnych právnych predpisov sa neobmedzuje na minimálnu harmonizáciu, ale smeruje k takej harmonizácii, ktorá je v zásade úplná. Práve z tohto hľadiska smernica 95/46 zabezpečuje voľný pohyb osobných údajov, pričom zároveň garantuje vysokú úroveň ochrany práv a záujmov osôb, ktorých sa dotýkajú tieto údaje.

97      Platí, že smernica 95/46 priznáva členským štátom v určitých oblastiach rozhodovací priestor a že ich oprávňuje ponechať alebo zaviesť osobitné režimy na konkrétne situácie, o čom svedčí značný počet jej ustanovení. Tieto možnosti sa však musia využívať spôsobom stanoveným smernicou 95/46 a v súlade s jej cieľom, ktorým je zachovať rovnováhu medzi voľným pohybom osobných údajov a ochranou súkromného života.

98      Na druhej strane nič nebráni členskému štátu, aby pôsobnosť vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajúcich ustanovenia smernice 95/46 rozšíril aj na oblasti, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ nijaké iné ustanovenie práva Spoločenstva tomu nevytvára prekážku.

99      Vzhľadom na tieto úvahy je potrebné na siedmu otázku odpovedať tak, že opatrenia prijaté členskými štátmi na zabezpečenie ochrany osobných údajov musia byť v súlade tak s ustanoveniami smernice 95/46, ako aj s jej cieľom, ktorým je zachovať rovnováhu medzi voľným pohybom osobných údajov a ochranou súkromného života. Na druhej strane nič nebráni členskému štátu, aby pôsobnosť vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajúcich ustanovenia smernice 95/46 rozšíril aj na oblasti, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ nijaké iné ustanovenie práva Spoločenstva tomu nevytvára prekážku.

 O trovách

100    Švédska vláda, holandská vláda a vláda Spojeného kráľovstva, ako ani Komisia a Dozorný úrad EZVO nemajú právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s pripomienkami, ktoré podali Súdnemu dvoru. Vzhľadom na to, že konanie pred Súdnym dvorom má vo vzťahu k účastníkom konania vo veci samej incidenčný charakter a bolo začaté v súvislosti s prekážkou postupu v konaní pred vnútroštátnym súdom, o trovách konania rozhodne tento vnútroštátny súd.

Z týchto dôvodov

SÚDNY DVOR,

v konaní o otázkach, ktoré mu predložil Göta hovrätt, uznesením z 23. februára 2001, rozhodol takto:

1.      Operácia, ktorou sa odkazuje na internetovej stránke na rôzne osoby a ktorou sa tieto osoby identifikujú buď prostredníctvom ich mena, alebo iným spôsobom, napríklad prostredníctvom ich telefónneho čísla alebo informácií o ich pracovných podmienkach a o ich záľubách, predstavuje „úplne alebo čiastočne automatizované spracovanie osobných údajov“ v zmysle článku 3 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/EHS z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov.

2.      Také spracovanie osobných údajov, aké je uvedené v odpovedi na prvú otázku, nepatrí pod nijakú z výnimiek uvedených v článku 3 ods. 2 smernice 95/46.

3.      Údaj o tom, že si určitá osoba poranila nohu a je čiastočne práceneschopná, je osobným údajom týkajúcim sa zdravia v zmysle článku 8 ods. 1 smernice 95/46.

4.      K „prenosu údajov do tretej krajiny“ v zmysle článku 25 smernice 95/46 nedôjde, pokiaľ osoba, ktorá sa nachádza v členskom štáte, vloží osobné údaje na internetovú stránku uloženú u poskytovateľa hostingu usadeného v tom istom alebo v inom členskom štáte, a tieto údaje tak sprístupní každému, kto sa pripojí na internet, a to aj osobám nachádzajúcim sa v tretích krajinách.

5.      Samotné ustanovenia smernice 95/46 neobsahujú obmedzenie, ktoré by bolo v rozpore so všeobecnou zásadou slobody prejavu alebo s ďalšími právami a slobodami platnými v Európskej únii, ktoré zodpovedajú najmä článku 10 Európskeho dohovoru o ochrane základných práv a ľudských slobôd, podpísaného v Ríme 4. novembra 1950. Vnútroštátne orgány a súdy, ktorých úlohou je aplikovať vnútroštátnu právnu úpravu, ktorou sa preberala smernica 95/46, musia zabezpečiť spravodlivú rovnováhu medzi dotknutými právami a záujmami, vrátane základných práv chránených právnym poriadkom Spoločenstva.

6.      Opatrenia prijaté členskými štátmi na zabezpečenie ochrany osobných údajov musia byť v súlade tak s ustanoveniami smernice 95/46, ako aj s jej cieľom, ktorým je zachovať rovnováhu medzi voľným pohybom osobných údajov a ochranou súkromného života. Na druhej strane nič nebráni členskému štátu, aby pôsobnosť vnútroštátnych právnych predpisov vykonávajúcich ustanovenia smernice 95/46 rozšíril aj na oblasti, ktoré nie sú zahrnuté do rozsahu pôsobnosti tejto smernice, pokiaľ nijaké iné ustanovenie práva Spoločenstva tomu nevytvára prekážku.

Rozsudok bol vyhlásený na verejnom pojednávaní v Luxemburgu 6. novembra 2003.

* Jazyk konania: švédčina.