1. Žaloba o neplatnosť – Záujem na konaní – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom – Upustenie od koncentrácie účastníkmi dané na vedomie Komisii pred prijatím rozhodnutia – Neexistencia vplyvu
(Článok 230 štvrtý pododsek ES)
2. Hospodárska súťaž – Koncentrácie – Právomoc Komisie – Prijatie rozhodnutia, ktorým sa koncentrácia vyhlasuje za nezlučiteľnú so spoločným trhom v prípade upustenia od koncentrácie účastníkmi – Vylúčenie
(Nariadenie Rady č. 4064/89, články 4 a 8)
3. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery – Dôvera, ktorá mohla vzniknúť len na základe správnej praxe – Podmienky
1. Žaloba o neplatnosť podaná fyzickou alebo právnickou osobou je prípustná len vtedy, ak táto osoba má právny záujem na zrušení napadnutého aktu. Na to, aby taký právny záujem mohol existovať, musí byť samotné zrušenie aktu spôsobilé vyvolať právne následky, alebo inými slovami, žaloba musí byť spôsobilá, v prípade úspešného výsledku, priniesť prospech pre toho účastníka konania, ktorý ju podal.
Podnik, ktorý je účastníkom zamýšľanej a oznámenej koncentrácie, ktorý Komisiu tesne pred prijatím jej rozhodnutia informoval o upustení od koncentrácie práve s cieľom vyhnúť sa jeho prijatiu, si zachováva právny záujem na konaní o zrušenie rozhodnutia, ktorým Komisia, odmietajúc zohľadniť toto upustenie, vyhlási predmetnú koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom.
Pokiaľ platí sporné rozhodnutie, na ktoré sa až do jeho zrušenia sudcom Spoločenstva vzťahuje prezumpcia platnosti, podnik sa nemôže platne zlúčiť s iným účastníkom oznámenej koncentrácie, aspoň nie v usporiadaní a za podmienok uvedených v oznámení, v prípade, ak by tak opäť zamýšľal urobiť.
Skutočnosť, že podnik nemusí mať tento úmysel, alebo že ho pravdepodobne neuskutoční, je v tomto smere výlučne subjektívnou okolnosťou, ktorú nemožno zohľadniť pri posúdení jeho právneho záujmu na konaní o zrušenie aktu, ktorý nepochybne vyvoláva záväzné právne účinky, ktoré môžu ovplyvniť jeho záujmy tým, že významne zmenia jeho právne postavenie.
(pozri body 44, 52, 53 – 57)
2. Komisia prekročí hranice svojej právomoci podľa nariadenia č. 4064/89 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi, ak prijme rozhodnutie vyhlasujúce oznámenú koncentráciu za nezlučiteľnú so spoločným trhom, aj keď oznamovatelia oficiálne vzali späť svoje oznámenie a informovali ju o upustení od koncentrácie v podobe, aká jej bola predstavená. V takom prípade totiž vzhľadom na neexistenciu „zmluvy“ o fúzii v zmysle článku 4 uvedeného nariadenia už Komisia nemá právomoc prijať rozhodnutie podľa článku 8 ods. 3 nariadenia č. 4064/89.
(pozri body 91, 107)
3. Samotná správna prax alebo nečinnosť, pokiaľ nie je v rozpore s platnou právnou úpravou a nepredstavuje výkon voľnej úvahy, môže vyvolať legitímnu dôveru dotknutej osoby, a tak sa dôvera nemusí nevyhnutne zakladať na oznámení so všeobecnou platnosťou.
(pozri bod 112)