1. Hospodárska súťaž – Kartely – Dohody medzi podnikmi – Dôkaz o porušení – Predloženie dokumentu Komisiou bez odhalenia jeho zdroja – Prípustnosť
2. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia – Rozhodnutie nezhodujúce sa s oznámením o výhradách – Porušenie práva na obhajobu – Podmienka – Nemožnosť podniku brániť sa vo vzťahu k nakoniec vznesenej výhrade
(Nariadenie Rady č. 17, článok 19 ods. 1)
3. Hospodárska súťaž – Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný predmet – Dostatočné zistenie
(Článok 81 ods. 1 ES)
4. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie o zistení porušenia podľa článku 81 ES – Povinnosť definovať trh – Neexistencia v prípade dohody, ktorej predmetom je rozdelenie trhu
(Článok 81 ES)
5. Hospodárska súťaž – Kartely – Kartely považované za podstatné znaky celkovej protisúťažnej dohody – Podmienky – Všeobecný plán sledujúci spoločný cieľ – Podniky, ktorým sa vytýka účasť na celkovej dohode – Podmienky
(Článok 81 ods. 1 ES)
6. Konanie – Predloženie nových dôvodov počas súdneho konania – Rozlišovanie medzi dôvodmi kogentnej povahy a ostatnými, ako sú dôvody týkajúce sa veci samej – Nedostatok odôvodnenia – Dôvod, ktorý možno predložiť počas celého konania
7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Usmernenia prijaté Komisiou – Povinnosť Komisie konať v súlade s nimi
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)
8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Priestor pre voľnú úvahu vyhradený Komisii – Možnosť zvýšiť výšku pokuty pre posilnenie jej odstrašujúceho účinku
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15)
9. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Nevyhnutnosť rozlišovať medzi podnikmi, ktoré sa dopustili rovnakého porušenia, v závislosti od ich celkového obratu – Neexistencia
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A šiesty odsek)
11. Hospodárska súťaž – Pravidlá Spoločenstva – Porušenia – Pripísanie – Subjekt s právnou subjektivitou prevádzkujúci podnik v čase porušovania – Prevzatie zodpovednosti inou osobou, ktorá prevzala prevádzku – Prípustnosť – Rozsah v prípade účasti preberajúceho na porušení
(Článok 81 ods. 1 ES)
12. Konanie – Dôkaz – Dôkazné bremeno – Prenos zo žalobcu na žalovanú v osobitnom prípade – Neschopnosť Komisie upresniť dátum skončenia platnosti ňou uzatvorenej zmluvy s tretím štátom
13. Konanie – Spojené veci – Zohľadnenie dôkazov, ktoré sú obsiahnuté v spisoch súbežne prebiehajúcich vecí
14. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Posúdenie – Nevyhnutnosť osobitného zohľadnenia každej z okolností – Neexistencia – Celkové posúdenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
15. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Správanie odlišné od správania dohodnutého v rámci kartelu – Posúdenie
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3 druhá zarážka)
16. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Kritériá – Poľahčujúce okolnosti – Ukončenie porušovania po zásahu Komisie – Nevyhnutnosť príčinnej súvislosti
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 3)
17. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty ako výmena za spoluprácu dotknutého podniku – Dodržiavanie zásady rovnosti zaobchádzania
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)
18. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Neuloženie alebo zníženie pokuty ako výmena za spoluprácu dotknutého podniku – Zníženie z dôvodu nepopierania skutkového stavu – Podmienky
(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 96/C 207/04, bod D2)
1. V práve Spoločenstva prevláda zásada voľného hodnotenia dôkazov a jediným rozhodujúcim kritériom pri hodnotení predložených dôkazov je ich vierohodnosť. Navyše pre Komisiu môže byť nevyhnutné, aby chránila anonymitu informátorov, pričom táto okolnosť ju nemôže donútiť, aby odstránila dôkaz, ktorým disponuje.
V dôsledku toho, ak aj tvrdenia žalobcu týkajúce sa skutočnosti, že Komisia nezverejnila totožnosť autora dokumentu uvedeného v jeho neprospech, ani jeho pôvod, môžu byť relevantné, pokiaľ ide o posúdenie jeho vierohodnosti a dôkaznej sily, nemožno však usúdiť, že tento dokument je neprípustným dôkazom a že ho treba odstrániť zo spisu.
(pozri body 84 – 85)
2. Pri nesúlade medzi oznámením o výhradách a konečným rozhodnutím dôjde k porušeniu práva na obhajobu len vtedy, ak výhrada uvedená v konečnom rozhodnutí nebola uvedená v oznámení o výhradách spôsobom dostatočným na to, aby sa jeho adresáti mohli účinne obhajovať.
V rámci oznámení o výhradách sa povinnosť Komisie obmedzuje na podrobný popis výhrad a zrozumiteľné uvedenie skutkov, o ktoré sa opiera, ako aj ich kvalifikáciu, aby sa jeho adresáti mohli účinne obhajovať.
V tomto ohľade právna kvalifikácia skutkov uvedených v oznámení môže byť len dočasná a neskoršie rozhodnutie Komisie nemôže byť zrušené len z toho dôvodu, že záverečné návrhy vychádzajúce z týchto skutkov úplne nekorešpondujú tejto prechodnej kvalifikácii. Komisia musí vypočuť adresátov oznámenia o výhradách, prípadne zobrať do úvahy ich pripomienky, ktorými odpovedajú na uvedené výhrady, a zmeniť svoju analýzu tak, aby sa rešpektovalo ich právo na obhajobu.
(pozri body 98 – 100)
3. Podniky, ktoré uzavreli dohodu predovšetkým s cieľom obmedziť hospodársku súťaž, sa v zásade nemôžu vyhnúť uplatneniu článku 81 ods. 1 ES tvrdením, že ich dohoda nemala merateľný dosah na hospodársku súťaž.
(pozri body 130, 196)
4. Komisia má povinnosť definovať trh v rozhodnutí prijatom podľa článku 81 ES jedine vtedy, keď bez takejto definície nie je možné stanoviť, či predmetná dohoda môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi, a ktorej predmetom alebo následkom je vylúčenie, obmedzenie alebo narušenie hospodárskej súťaže v rámci spoločného trhu. V zásade, ak predmetom samotnej dohody je obmedzenie hospodárskej súťaže na základe „rozdelenia trhu“, tak potom nie je potrebné presne definovať relevantné geografické trhy, pretože súčasná alebo možná hospodárska súťaž na dotknutých územiach bola nevyhnutne obmedzená bez ohľadu na to, či tieto územia tvoria „trhy“ v užšom slova zmysle alebo nie.
(pozri bod 132)
5. V oblasti hospodárskej súťaže správanie, ktoré je súčasťou celkového plánu a ktoré sleduje spoločný cieľ, sa môže považovať za jednu dohodu. V skutočnosti Komisia preukázala, že ak sa podnik zúčastnil na dohodách obmedzujúcich hospodársku súťaž, vedel alebo musel nevyhnutne vedieť, že sa zúčastňuje jednej dohody a že jeho účasť v karteli môže znamenať pristúpenie na túto dohodu.
(pozri bod 181)
6. V rámci žaloby o neplatnosť žalobný dôvod vyplývajúci z chýbajúceho alebo z nedostatočného odôvodnenia aktu Spoločenstva je na rozdiel od žalobného dôvodu týkajúceho sa veci samej jedným z dôvodov, na ktorý ako taký musí ex offo prihliadať sudca Spoločenstva a na ktorý v dôsledku toho môžu poukázať účastníci konania počas celého konania.
(pozri body 192, 210)
7. Ak má Komisia istý priestor na voľnú úvahu pri stanovení výšky pokút, nemôže upustiť od pravidiel, ktoré si sama určila. Komisia musí rovnako nevyhnutne zobrať do úvahy pojmy z usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, osobitne prvky, ktoré sú stanovené ako kogentné.
(pozri body 212, 230 – 231, 274)
8. Komisia na usmernenie správania podnikov, aby dodržiavali pravidlá hospodárskej súťaže, disponuje voľnou úvahou pri stanovení výšky pokút. Navyše skutočnosť, že Komisia v minulosti uložila pokuty v určitej výške pri niektorých druhoch porušenia, ju nezbavuje možnosti zvýšiť túto výšku v hraniciach nariadenia č. 17, ak je to nevyhnutné na zabezpečenie realizácie politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže. Účinné uplatnenie pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže naopak vyžaduje, aby Komisia mohla vždy prispôsobiť výšku pokút potrebám tejto politiky.
(pozri bod 217)
9. Výška pokuty uloženej podniku z dôvodu porušenia v oblasti hospodárskej súťaže musí byť primeraná porušeniu, zhodnotená z celkového pohľadu, berúc do úvahy najmä závažnosť porušenia.
Na posúdenie závažnosti porušenia je nevyhnutné brať ohľad na veľký počet prvkov, ktorých charakter a dôležitosť sa mení podľa daného typu porušenia a jeho osobitných okolností.
(pozri bod 229)
10. Vzhľadom na znenie šiesteho odseku bodu 1 A usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO treba skonštatovať, že Komisia si ponechala určitý priestor na voľnú úvahu vo vzťahu k možnosti zvážiť výšku pokuty podľa veľkosti každého podniku. Rovnako Komisia nie je v prípade udelenia pokút viacerým podnikom, ktoré sa dopustili rovnakého porušenia, povinná ubezpečiť sa, že konečná suma pokút, pokiaľ ide o ich celkový obrat, odráža rozdiel medzi dotknutými podnikmi.
(pozri bod 247)
11. V oblasti hospodárskej súťaže fyzická alebo právnická osoba, ktorá riadila dotknutý podnik v čase, keď došlo k porušeniu pravidiel Spoločenstva v oblasti hospodárskej súťaže, v zásade musí zodpovedať za tento podnik, aj keď v deň prijatia napadnutého rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie, zodpovednosť za prevádzku podniku prevzala iná osoba. Nejde však o takýto prípad, ak osoba, ktorá prevzala zodpovednosť za prevádzku podniku, vyhlásila, že prijíma zodpovednosť za skutky, ktoré sa vytýkajú jej predchodcovi.
Napriek tomu takéto pravidlo neumožňuje v každom prípade posúdiť, že za daných okolností osobe, ktorá urobila vyhlásenie a ktorá sa rovnako samostatne podieľala na porušení, musí byť uložená jediná pokuta, ktorej suma by bola nižšia od sumy dvoch pokút uložených samostatným podnikom.
(pozri body 254 – 255)
12. Hoci žalobca nemôže vo všeobecnosti preniesť dôkazné bremeno na žalovaného, odvolávajúc sa na okolnosti, ktoré nie je schopný preukázať, v danom prípade sa dôkazné bremeno, keďže sa Komisia rozhodla nevziať do úvahy existenciu porušenia pravidiel hospodárskej súťaže počas obdobia, v rámci ktorého samoobmedzujúce zmluvy uzatvorené medzi tretími krajinami a Spoločenstvom zastúpeným Komisiou, boli platné, neuplatní v prospech Komisie, pokiaľ ide o dátum ukončenia týchto dohôd. Nevysvetliteľná neschopnosť Komisie predložiť dôkazy týkajúce sa okolností, ktoré sa jej priamo dotýkajú, zbavuje Súd prvého stupňa možnosti rozhodnúť so znalosťou veci, pokiaľ ide o uvedený dátum ukončenia, a bolo by v rozpore so zásadou riadneho výkonu spravodlivosti, keby následky tejto neschopnosti Komisie znášali podniky, ktorým bolo napadnuté rozhodnutie adresované a ktoré na rozdiel od Komisie nie sú povinné chýbajúci dôkaz predložiť.
(pozri body 261 – 263)
13. Súd prvého stupňa môže ex offo v spojených veciach, kde všetci účastníci majú príležitosť oboznámiť sa s celým spisom, zobrať do úvahy dôkazy, ktoré sú obsiahnuté v spisoch súbežne prebiehajúcich vecí.
(pozri bod 264)
14. Hoci okolnosti vymenované v bode 3 usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO sú bezpochyby tie, ktoré mohla Komisia v osobitnom prípade vziať do úvahy vzhľadom na znenie uvedeného bodu 3, nie je však povinná dodatočne znížiť pokutu z tohto dôvodu, že podnik predložil dôkaz poukazujúci na jednu z týchto okolností. V skutočnosti primeranosť prípadného zníženia pokuty z dôvodu poľahčujúcich okolností sa musí posúdiť z celkového pohľadu, berúc do úvahy všetky relevantné okolnosti.
(pozri bod 274)
15. Skutočnosť, že podnik, ktorého účasť na praktikách týkajúcich sa rozdelenia trhu so svojimi konkurentmi je preukázaná, sa nesprával na trhu tak, ako sa so svojimi konkurentmi dohodol, nevyhnutne nevytvára skutočnosť, na ktorú by sa malo pri určení výšky pokuty prihliadať ako na poľahčujúcu okolnosť.
Druhá zarážka bodu 3 usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO treba preto vyložiť v tom zmysle, že Komisia je povinná uznať, že neuplatnenie kartelu zakladá existenciu poľahčujúcej okolnosti len vtedy, keď podnik, ktorý sa odvoláva na túto okolnosť, môže preukázať, že sa jasne a jednoznačne postavil proti uskutočneniu tohto kartelu narušením jeho samotného fungovania a že nevyvolával dojem dodržiavania dohody, a tým podnecoval iné podniky na uplatnenie predmetného kartelu.
(pozri bod 277)
16. „Ukončenie porušovania, akonáhle zasiahne Komisia“, ktoré je uvedené v bode 3 usmernenia k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy ESUO, môže logicky zakladať poľahčujúcu okolnosť iba vtedy, keď existujú dôvodné predpoklady, že uvedeným zásahom sa dotknuté podniky vyzvali, aby nepokračovali v protisúťažnom správaní. V skutočnosti sa zdá, že účelom tohto ustanovenia je, aby podniky v prípade začatia vyšetrovania Komisiou okamžite ukončili protisúťažné správanie. V prípade, ak porušovanie skončilo pred prvým zásahom Komisie alebo ak tieto podniky prijali jasné rozhodnutie, že prestanú porušovať predpisy pred dátumom prvého zásahu Komisie, zníženie pokút z tohto dôvodu nemožno uplatniť.
(pozri body 280 – 281)
17. Pokiaľ podniky predložia Komisii v r ovnakom štádiu správneho konania a za obdobných okolností podobné informácie týkajúce sa správania, ktoré sa im vytýka, stupeň poskytnutej spolupráce sa musí hodnotiť ako porovnateľný, v dôsledku čoho sa týmito podnikmi musí zaobchádzať rovnakým spôsobom, pokiaľ ide o určenie výšky pokuty, ktorá sa im ukladá.
(pozri body 295, 298)
18. Na to, aby sa mohlo poskytnúť zníženie pokuty z titulu nepopierania skutkov v súlade s bodom D 2 oznámenia o spolupráci, podnik musí výslovne informovať Komisiu, že po tom, čo sa oboznámil s oznámením o výhradách, nemá v úmysle popierať materiálnu stránku skutkov. Bez takéhoto výslovného vyhlásenia sa obyčajná nečinnosť podniku nemôže považovať za uľahčenie úlohy Komisie, pretože Komisia je povinná zistiť všetky skutky a uviesť ich v konečnom rozhodnutí bez toho, aby sa na vyhlásenie podniku mohla odvolať.
(pozri bod 303)