1. Konanie – Trovy konania – Určenie – Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú – Pojem – Nutné výdavky, ktoré vznikli účastníkom konania – Skutočnosti, ktoré treba zohľadniť
[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 91 písm. b)]
2. Konanie – Trovy konania – Určenie – Trovy konania, ktoré sa nahrádzajú – Pojem – Účasť viacerých advokátov
[Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 91 písm. b)]
3. Konanie – Trovy konania – Určenie – Návrh týkajúci sa určitých výdavkov podaný prvýkrát na súde – Prípustnosť
(Rokovací poriadok Súdu prvého stupňa, článok 92 ods. 1)
1. Z článku 91 písm. b) rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa vyplýva, že sa nahrádzajú len tie trovy konania, ktoré boli vynaložené na účely konania pred Súdom prvého stupňa a zároveň boli na takéto účely nevyhnutné, pričom tieto podmienky platia pre všetky trovy vrátane cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom.
2. Keďže právo Spoločenstva neobsahuje ustanovenia, ktoré by mali povahu sadzobníka, musí Súd prvého stupňa voľne zvážiť okolnosti prípadu, pričom musí prihliadnuť na predmet a povahu konania, jeho význam z hľadiska práva Spoločenstva, ako aj zložitosť veci – ktorá môže súvisieť s tým, že neexistuje judikatúra týkajúca sa obdobných okolností, čo zväčšuje neistotu, pokiaľ ide o výsledok konania – rozsah práce, najmä na úrovni rešerší a rozboru, ktorý môže sporné konanie vyžadovať od splnomocnených zástupcov alebo od zúčastnených poradcov, a ekonomické záujmy, ktoré spor predstavuje pre účastníkov konania. Z tohto hľadiska závisí možnosť Súdu prvého stupňa určiť hodnotu vykonanej práce od presnosti poskytnutých informácií.
Sudca Spoločenstva nie je oprávnený rozhodnúť o výške odmien, ktoré majú účastníci konania zaplatiť svojim advokátom, ale má určiť rozsah, v akom môžu byť tieto odmeny nahradené účastníkom konania zaviazaným na náhradu trov konania. Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa nemôže vziať do úvahy vnútroštátne sadzobníky odmien advokátov, ani prípadné dohody uzavreté na tento účel medzi dotknutým účastníkom konania a jeho splnomocnenými zástupcami alebo poradcami.
(pozri body 26 – 28, 33, 41)
3. Pokiaľ ide o rozsah práce, ktorú mohli mať advokáti v súvislosti s konaním vo veci samej, treba pripomenúť, že hoci sa zásadne nahrádzajú odmeny len jedného advokáta, napriek tomu možno vzhľadom na osobitosti konkrétneho prípadu, medzi ktoré patrí v prvom rade jeho zložitosť, uvažovať o tom, že do pojmu „nutné výdavky“ sa môže zahrnúť aj odmena viacerým advokátom. V zásade však treba brať do úvahy celkový počet hodín práce, ktoré sa môžu javiť objektívne potrebné na účely konania pred Súdom prvého stupňa, nezávisle od počtu advokátov, medzi ktorých sa vykonané služby môžu rozdeliť.
(pozri bod 35)
4. Žiadosť o náhradu trov konania, pôvodne obsahujúca len odmeny advokátom, môže byť podľa článku 92 ods. 1 Rokovacieho poriadku Súdu prvého stupňa v návrhu na určenie výšky trov konania platne rozšírená tak, aby sa do trov konania zahrnuli aj cestovné náklady a výdavky spojené s pobytom, keď v čase podania tohto návrhu existoval medzi účastníkmi konania spor o trovách, ktoré sa majú nahradiť. Takýto návrh na náhradu cestovných nákladov a výdavkov spojených s pobytom je preto prípustný.
(pozri bod 40)