EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 2. 2026
COM(2026) 105 final
2026/0065(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o uzavretí Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 2. 2026
COM(2026) 105 final
2026/0065(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o uzavretí Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Komisia týmto návrhom žiada Radu o poverenie na uzavretie Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu.
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo 14. novembra 2022 rezolúciu A/RES/ES-11/5 1 s názvom Ďalšie prostriedky nápravy a reparácie za agresiu voči Ukrajine. Valné zhromaždenie v tejto rezolúcii potvrdilo, že Ruská federácia sa musí zodpovedať za akékoľvek porušenia medzinárodného práva na Ukrajine alebo voči Ukrajine vrátane svojej agresie, ktorou sa porušuje Charta Organizácie Spojených národov, ako aj za akékoľvek porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, a že musí znášať právne dôsledky všetkého svojho medzinárodne protiprávneho konania, a to aj pokiaľ ide o odškodnenie za ujmu vrátane akejkoľvek škody spôsobenej takýmto konaním.
V rezolúcii sa ďalej uznala potreba zriadiť, v spolupráci s Ukrajinou, medzinárodný mechanizmus na náhradu škody, straty alebo ujmy v dôsledku medzinárodne protiprávneho konania Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine. Takisto sa v nej odporúčalo, aby členské štáty v spolupráci s Ukrajinou vytvorili medzinárodný register škôd. Tento register by slúžil ako listinný záznam dôkazov a informácií o nárokoch na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu, v dôsledku medzinárodne protiprávneho konania Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine. Okrem toho by register podporoval a koordinoval zhromažďovanie dôkazov. V súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia OSN štáty uplatnili stupňovitý prístup a rozhodli sa najprv zriadiť register, po čom majú nasledovať ďalšie prvky mechanizmu odškodňovania: nároková komisia a kompenzačný fond.
Výbor ministrov Rady Európy prijal 12. mája 2023 uznesenie CM/Res(2023)3 2 , ktorým sa ustanovuje Rozšírená parciálna dohoda o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine (ďalej len „register“). Únia sa v máji 2023 3 pripojila k Rozšírenej parciálnej dohode o registri škôd ako zakladajúci pridružený člen a v júli 2024 4 zmenila svoje postavenie z pridruženého člena na účastníka. Táto zmena zdôraznila pevnú oddanosť Únie činnostiam registra, a to aj prostredníctvom platby jej ročného povinného príspevku.
Register škôd oficiálne začal svoju činnosť 2. apríla 2024 pri príležitosti ministerskej konferencie s názvom Obnova spravodlivosti pre Ukrajinu. Pri tejto príležitosti sa zainteresované štáty dohodli, že začnú rokovania o návrhu nástroja na zriadenie nárokovej komisie. Tento administratívny orgán by mal preskúmavať a posudzovať oprávnené nároky a rozhodovať o nich, ako aj určiť výšku náhrady, ktorá sa má vyplatiť v každom jednotlivom prípade, pričom by mal vychádzať z práce registra. Sekretariát registra následne vypracoval „predbežný návrh“ nástroja, ktorým sa zriaďuje nároková komisia (ďalej len „návrh nástroja“). Spolu s Ukrajinou a Holandskom zorganizoval od júla 2024 do januára 2025 štyri prípravné stretnutia s cieľom vymeniť si predbežné názory na tento návrh nástroja a jeho následné revízie. Na tieto stretnutia bolo pozvaných všetkých 94 štátov, ktoré hlasovali za uvedenú rezolúciu Valného zhromaždenia OSN.
Rada 17. marca 2025 prijala rozhodnutie, ktorým sa Komisia poveruje zúčastniť sa v mene Únierokovaní o návrhu nástroja, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu 5 .
Približne 55 delegácií vrátane Európskej únie a jej všetkých členských štátov sa zúčastnilo na štyroch rokovaniach, ktoré sa konali v Haagu od marca do septembra 2025. Prvé tri zasadnutia prebehli vo formáte medzivládneho rokovacieho výboru o medzinárodnej dohode o zriadení Nárokovej komisie pre Ukrajinu. Európska komisia v úzkej koordinácii s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) aktívne prispievala k rokovaniam na základe cieľov stanovených v smerniciach Rady na rokovania a pravidelne podávala správy pracovnej skupine Rady pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a Radu Európy (COSCE) v zmysle uvedeného rozhodnutia.
Tento medzivládny rokovací výbor na svojom treťom zasadnutí rozhodol o vypracovaní medzinárodnej dohody vo forme otvoreného dohovoru Rady Európy (ďalej len „dohovor“). V dôsledku toho sa štvrté kolo rokovaní, ktoré prebehlo v septembri 2025, uskutočnilo na prvom zasadnutí ad hoc výboru pre zriadenie Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu (CAHEC). Na tomto zasadnutí výbor CAHEC prerokoval a predbežne schválil dohovor, rokovací poriadok, uznesenie a záverečný akt. Výbor ministrov Rady Európy 22. októbra 2025 predbežne prijal dohovor 6 .
Rada 16. decembra 2025 prijala rozhodnutie (EÚ) 2025/2655 7 , ktorým sa Komisia poveruje podpísať v mene Európskej únie dohovor s výhradou jeho uzavretia v neskoršej fáze. Rozhodnutím sa tiež povolilo podpísanie záverečného aktu diplomatickej konferencie a schválilo sa prijatie uznesenia, v ktorom sa stanovujú potrebné opatrenia na začatie fungovania nárokovej komisie a plnenie jej mandátu.
V nadväznosti na dohodu diplomatickej konferencie o menších technických zmenách návrhu dohovoru z 15. decembra 2025 v Haagu boli dohovor, uznesenie a záverečný akt formálne prijaté 16. decembra 2025. Dohovor podpísalo 16. decembra 34 štátov a Európska únia. Keďže ďalší štát podpísal dohodu 19. decembra, celkový počet signatárov je v súčasnosti 36.
Diplomatická konferencia opätovne potvrdila, že Ruská federácia musí znášať právne dôsledky všetkého svojho medzinárodne protiprávneho konania, a to vrátane povinnosti odškodniť za ujmu vrátane akejkoľvek škody spôsobenej takýmto konaním. Takisto vyzvala všetkých účastníkov, aby pokračovali v hľadaní, a to aj na medzinárodnej úrovni a v súlade s medzinárodným právom, možných zdrojov na zabezpečenie financovania odškodnenia, ktoré stanovila a priznala Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu podľa dohovoru.
Ako sa uvádza v uznesení diplomatickej konferencie, Rada Európy má v spolupráci s registrom škôd zriadiť predsunutý tím, ktorý má pripraviť začatie činnosti nárokovej komisie. V tejto súvislosti Európska únia 16. decembra 2025 oznámila dobrovoľný príspevok vo výške až 1 milióna EUR na podporu týchto prípravných činností.
V nadväznosti na diplomatickú konferenciu, ktorá sa konala 16. decembra 2025, sa zainteresované štáty a Európska únia vyzývajú, aby dohovor uzavreli. Účelom tohto návrhu je preto požiadať Radu o poverenie uzavrieť dohovor, čo Únii umožní stať sa členom nárokovej komisie, ako sa stanovuje v článku 27 ods. 1 dohovoru.
V súlade s článkom 10 ods. 1 písm. a) dohovoru by rada nárokovej komisie mala byť zložená minimálne z deviatich a maximálne 15 členov, ktorých funkčné obdobie bude tri roky, a to na rotačnom základe. Podľa článku 30 ods. 3 dohovoru by zhromaždenie po tom, ako budú splnené podmienky na nadobudnutie platnosti dohovoru, malo vymenovať prvých deväť členov, ktorí tvoria radu. Zhromaždenie by malo následne vymenovať ďalších členov v súlade s postupným zvyšovaním počtu uložených listín o ratifikácii, resp. prijatí dohovoru, ako sa stanovuje v jeho článku 10 ods. 1 písm. c). Je preto v záujme Únie, aby bola medzi prvými deviatimi zmluvnými stranami, ktoré súhlasia s tým, že budú viazané dohovorom, s cieľom zaradiť sa medzi prvých deväť členov Rady.
Obsah dohovoru
V znení dohovoru, ktoré je pripojené k tomuto návrhu, sa stanovuje, že:
(1)nároková komisia sa vytvára ako nezávislý administratívny orgán s medzinárodnou právnou subjektivitou v inštitucionálnom rámci Rady Európy. Predstavuje druhú zložku medzinárodného mechanizmu odškodňovania v nadväznosti na register škôd. Funkcie registra by mali pokračovať ako súčasť nárokovej komisie, ktorá sa stáva právnym nástupcom registra a získava jeho digitálnu platformu, údaje a archívy.
(2)V dohovore sa ozrejmuje, že hoci sa dohovor zaoberá medzinárodne protiprávnym konaním Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine 24. februára 2022 alebo po 24. februári 2022, nezbavuje Ruskú federáciu zodpovednosti za medzinárodne protiprávne konanie na Ukrajine alebo voči Ukrajine 20. februára 2014 alebo po 20. februári 2014, ani nevylučuje možnosť budúcej zmeny tohto dohovoru, ktorou by sa rozšírila jeho časová pôsobnosť do 20. februára 2014.
(3)Členom nárokovej komisie sa môže stať každý členský štát Rady Európy, každý iný štát a Európska únia, ktoré sa zúčastnili na diplomatickej konferencii, ako aj všetky ostatné štáty, ktoré hlasovali za rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov ES-11/5 zo 14. novembra 2022. Po nadobudnutí platnosti dohovoru môžu zmluvné strany dohovoru vyzvať ktorýkoľvek štát alebo regionálnu integráciu, aby pristúpili k dohovoru. Členovia sú povinní platiť ročné príspevky na financovanie nárokovej komisie, a to až dovtedy, kým náklady neprevezme Ruská federácia. Pozorovatelia sa vo všeobecnosti zúčastňujú na činnosti tejto komisie bez hlasovacích práv, tým, ktorí poskytujú značné dobrovoľné príspevky, sa však udeľujú hlasovacie práva v súvislosti s konkrétnymi finančnými správami a rozpočtom.
(4)Ak by Ruská federácia požiadala o členstvo, musela by urobiť vyhlásenie o súhlase s prevzatím zodpovednosti za všetky škody, zaviazať sa, že bude financovať odškodnenie a musela by súhlasiť s úhradou nákladov vzniknutých všetkým členom a pozorovateľom odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru.
(5)V dohovore sa stanovuje, že nároková komisia bude mať zhromaždenie zložené zo všetkých členov, ktoré bude slúžiť ako jej riadiaci orgán. Zhromaždenie je zodpovedné za dohľad nad plnením mandátu nárokovej komisie, vymenúvanie a schvaľovanie jej kľúčových orgánov a úradníkov a prijímanie pravidiel a rozpočtu. Zhromaždenie by malo zasadať v sídle nárokovej komisie, pokiaľ sa nerozhodne inak. Jeho prvé zasadnutie sa má zvolať do jedného roka od nadobudnutia platnosti dohovoru.
(6)V dohovore sa ďalej stanovuje rada, ktorá sa skladá z minimálne deviatich a maximálne 15 členov, ktorých funkčné obdobie bude tri roky, a to na rotačnom základe. Zhromaždenie by malo vymenovať prvých deväť členov rady na svojom prvom zasadnutí, resp. čo najskôr po ňom. Rada nárokovej komisie nesie zodpovednosť za plnenie mandátu nárokovej komisie tak, že vymenúva komisárov a panely, prijíma hmotnoprávne a procesné pravidlá týkajúce sa nárokov a náhrad a prijíma alebo odníma rozhodnutia o náhrade škody na základe odporúčaní panelov, a to pod dohľadom zhromaždenia.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Tento návrh je v súlade s opatreniami, ktoré Únia prijala v reakcii na útočnú vojnu Ruskej federácie proti Ukrajine, ktorá sa začala vo februári 2022. Upevňuje záväzok Únie dodržiavať medzinárodné právo, zabezpečiť zodpovednosť za páchanie medzinárodných trestných činov na Ukrajine a voči nej a podporuje právo Ukrajiny na spravodlivosť a úplnú nápravu.
Tento návrh priamo vychádza najmä zo záväzku Únie vytvoriť medzinárodný mechanizmus odškodňovania pre Ukrajinu vrátane jej účasti v registri škôd. Register bol oznámený na 4. samite hláv štátov a predsedov vlád Rady Európy v Reykjavíku 16. – 17. mája 2023 a slúži ako listinný záznam dôkazov a informácií pre nároky v súvislosti s náhradou škody, straty alebo ujmy spôsobenej všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu, 24. februára 2022 alebo po 24. februári 2022 na území Ukrajiny v dôsledku medzinárodne protiprávneho konania Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine. Ako už bolo uvedené, Únia sa pripojila k Rozšírenej parciálnej dohode o registri hneď v prvopočiatkoch, ako zakladajúci pridružený člen, a ešte viac posilnila svoj záväzok v júli 2024 tým, že sa stala plnoprávnym účastníkom.
Výbor ministrov 9. júla 2025 prijatím uznesenia CM/Res(2025)3 8 rozhodol, že register bude fungovať aj v období po máji 2026, a to tak, že potvrdil ustanovenie Rozšírenej parciálnej dohody o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine.
Ako sa stanovuje v dohovore, ako aj v uznesení CM/Res(2023)3, ktorým sa ustanovuje Rozšírená parciálna dohoda o registri škôd, presun práce registra na nárokovú komisiu zahŕňa digitálnu platformu registra vrátane všetkých informácií o nárokoch a dôkazoch, ktoré obsahuje, ako aj všetku ostatnú dokumentáciu, archívy a hnuteľný a nehnuteľný majetok. Tento presun by mal okrem iného zahŕňať bankové účty, vybavenie v oblasti informačných technológií, softvér a všetky súvisiace licencie, zmluvy a opatrenia registra, ako aj všetky súvisiace údaje, a to tak, aby sa nároková komisia stala právnym nástupcom registra.
Finančná podpora Únie na zriadenie medzinárodného kompenzačného mechanizmu pre Ukrajinu bola umožnená najmä prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2024/792 (ďalej len „nariadenie o Nástroji pre Ukrajinu“) 9 prijatého na základe článku 212 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Tento nástroj si okrem iných cieľov kladie za cieľ „podpor[u] iniciatív a orgánov a organizácií zapojených do podpory a presadzovania demokracie, medzinárodnej spravodlivosti a protikorupčného úsilia na Ukrajine“ [článok 3 ods. 2 písm. i)] a „posilnenie súladu s medzinárodným právom“ [článok 3 ods. 2 písm. h)]. V súlade s článkom 34 ods. 3 nariadenia o Nástroji pre Ukrajinu Únia finančne podporuje „proces[y], ktoré podporujú spravodlivosť, hľadanie pravdy, komplexnú obnovu po skončení konfliktu v záujme inkluzívnej a mierovej spoločnosti, ako aj zhromažďovanie dôkazov o zločinoch spáchaných počas vojny“ vrátane registra škôd a Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine (ICPA).
Komisia 14. januára 2026 prijala návrh nariadenia, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca na účely zriadenia úveru na podporu Ukrajiny na roky 2026 a 2027 10 . Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť vytvorenie nového nástroja na riešenie naliehavých potrieb Ukrajiny poskytnutím pomoci Únie vo výške 90 miliárd EUR vo forme úveru, ktorý sa splatí z reparácií splatných Ruskou federáciou. V odôvodnení 24 návrhu sa stanovuje, že Ukrajina môže takúto makrofinančnú pomoc využiť na podporu pri financovaní odškodnenia ako formy reparácie pre jednotlivcov, ktorí utrpeli škodu v dôsledku nezákonných činností Ruska, a to aj prostredníctvom Nárokovej komisie pre Ukrajinu zriadenej pod záštitou Rady Európy.
Komisia 14. januára 2026 prijala návrh na zmenu nariadenia o Nástroji pre Ukrajinu 11 na základe článku 212 ZFEÚ ako jeden z nástrojov, ktorý umožní poskytnúť Ukrajine balík finančnej podpory vo výške 90 miliárd EUR.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Návrh je v súlade so širšími politikami Únie na podporu Ukrajiny a usiluje sa dosiahnuť rôzne, ale vzájomne sa posilňujúce ciele v rámci širšej štruktúry zodpovednosti zameranej na riešenie nezákonnej útočnej vojny Ruskej federácie.
Komisia 2. februára 2023 oznámila zriadenie Medzinárodného centra pre stíhanie zločinu agresie voči Ukrajine (ICPA) v rámci Eurojustu. Centrum ICPA, ktoré bolo zriadené v júli 2023, zohráva zásadnú úlohu pri posilňovaní vnútroštátnych vyšetrovaní trestného činu agresie, vedených Ukrajinou spolu s ďalšími piatimi členskými štátmi, a to zabezpečením dôkazov a uľahčením budovania spoločných prípadov pre budúce súdne konania pred osobitným tribunálom.
V období od januára 2023 do marca 2025 sa Únia zúčastňovala na práci hlavnej skupiny za vytvorenie osobitného tribunálu pre zločin agresie voči Ukrajine (ďalej len „hlavná skupina“), v rámci ktorej sa diskutovalo o spôsoboch zriadenia tribunálu s právomocou vyšetrovať, stíhať a súdiť osoby, ktoré nesú najväčšiu zodpovednosť za trestný čin agresie voči Ukrajine.
Ministri zahraničných vecí a ďalší zástupcovia účastníkov tejto hlavnej skupiny sa 9. mája 2025 zišli v Ľvove a prijali „Lvovské vyhlásenie“, v ktorom sa zaviazali na zriadenie osobitného tribunálu v rámci Rady Európy, na rýchle začatie jeho činnosti a na podporu jeho účinného fungovania, pričom uznali zásadný prínos Komisie a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť počas celého tohto procesu.
25. júna 2025 Ukrajina a Rada Európy podpísali dohodu o zriadení osobitného tribunálu 12 . Následne sa v rámci Rady Európy pokračovalo v práci na finalizácii potrebných právnych aktov na zriadenie tribunálu, najmä Rozšírenej parciálnej dohody o riadiacom výbore osobitného tribunálu.
Ďalším dôkazom záväzku Únie podporovať Ukrajinu a zabezpečiť vyvodenie zodpovednosti za medzinárodné trestné činy spáchané na Ukrajine a voči nej je podpora Únie pre predsunutý tím, ktorý pripravuje osobitný tribunál, vo výške 10 miliónov EUR na 24 mesiacov od januára 2026 13 prostredníctvom Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa) 14 .
Týmto návrhom sa dopĺňa aj aktívna účasť Únie v koordinačných platformách, ako je poradná skupina USA, Spojeného kráľovstva a EÚ pre zločiny krutosti, ktorá poskytuje odbornú pomoc Úradu generálneho prokurátora Ukrajiny, a skupina pre dialóg, ktorá slúži ako centrum pre koordináciu podpory justičného sektora Ukrajiny, ktorú poskytujú medzinárodné organizácie, aktéri občianskej spoločnosti a darcovia.
Návrh je napokon v súlade s politikou Únie zavádzať voči Ruskej federácii čoraz širšie spektrum reštriktívnych opatrení s cieľom zvýšiť náklady, ktoré musí Ruská federácia znášať za svoje protiprávne konanie, a hatiť jej schopnosť pokračovať v agresii 15 . S cieľom posilniť presadzovanie reštriktívnych opatrení Únia okrem iného zriadila osobitnú skupinu pod názvom Freeze and Seize (Zmraziť a zaistiť) a prijala smernicu (EÚ) 2024/1226 16 , ktorou sa harmonizuje vymedzenie porušení reštriktívnych opatrení Únie a ktorou sa harmonizujú trestnoprávne sankcie za takéto porušenia. Komisia okrem toho vymenovala vyslanca pre sankcie EÚ v záujme zabezpečenia nepretržitých kontaktov na vysokej úrovni s tretími krajinami v súvislosti s o tým, ako zabrániť vyhýbaniu sa reštriktívnym opatreniam Únie alebo ich obchádzaniu, najmä v súvislosti s opatreniami prijatými voči Ruskej federácii, a uverejnila usmernenia pre vnútroštátne orgány a súkromné subjekty, pokiaľ ide o výklad príslušných pravidiel Únie.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
Hmotnoprávnym základom pre prijatie rozhodnutia Rady o poverení na uzavretie dohovoru je článok 212 ZFEÚ. Podobne bolo na hmotnoprávnom základe článku 212 ZFEÚ prijaté rozhodnutie Rady (EÚ) 2025/2655 o podpise dohovoru .
Procesnoprávnym základom na prijatie rozhodnutia Rady o poverení na uzavretie dohovoru je článok 218 ods. 6 písm. a) bod v) ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že Rada by mala prijať rozhodnutie o uzavretí dohody po získaní súhlasu Európskeho parlamentu.
Ako sa uvádza v uvedených rezolúciách Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov a v preambule dohovoru, nároková komisia sa má zriadiť s cieľom zabezpečiť, aby obete agresie Ruskej federácie voči Ukrajine ako zjavného porušenia článku 2 ods. 4 Charty OSN boli v súlade s medzinárodným právom riadne odškodnené za škody, ktoré utrpeli v dôsledku medzinárodne protiprávneho konania Ruska. Vytvorenie tohto mechanizmu je teda takisto súčasťou širšieho úsilia medzinárodného spoločenstva o zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a zásad medzinárodného práva, ako aj medzinárodného mieru a bezpečnosti. Z perspektívy Únie účasť na tomto mechanizme zodpovedá cieľom, ktoré podopierajú vonkajšiu činnosť Únie, ako sa uvádza v článku 21 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“).
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
V súlade s článkom 216 ods. 1 ZFEÚ patrí uzavretie Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu, do vonkajšej právomoci Únie.
Podľa článku 212 ods. 3 druhého pododseku ZFEÚ uzavretím dohovoru zo strany Únie nie je dotknutá právomoc členských štátov „uzatvárať medzinárodné dohody“. Toto ustanovenie v spojení s článkom 4 ods. 4 ZFEÚ potvrdzuje paralelnú povahu tejto právomoci a umožňuje členským štátom stať sa zmluvnými stranami dohovoru popri Únii, ak si tak želajú.
Navrhovaná iniciatíva je takisto v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 ods. 3 ZEÚ, keďže predstavuje konzistentný krok smerom k širšiemu spoločnému cieľu Únie a členských štátov, ktorým je vytvorenie mechanizmu na rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej medzinárodne protiprávnym konaním Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine. Pridaná hodnota činnosti na úrovni Únie spočíva v schopnosti Únie koordinovať súdržnú a jednotnú pozíciu na medzinárodnej úrovni s cieľom posilniť jej politický a právny záväzok k zodpovednosti a zabezpečiť súlad s jej širšou vonkajšou činnosťou a podporou Ukrajiny.
•Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 ZEÚ, keďže opísané ciele možno účinne dosiahnuť len tým, že Únia uzavrie Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu.
•Výber nástroja
Uzavretie dohovoru zo strany Únie si vyžaduje návrh rozhodnutia Rady podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ, na základe ktorého môže Rada vydať poverenie na uzavretie medzinárodnej dohody.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuplatňuje sa.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Neuplatňuje sa.
•Získavanie a využívanie expertízy
Neuplatňuje sa.
•Posúdenie vplyvu
Neuplatňuje sa.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Neuplatňuje sa.
•Základné práva
Neuplatňuje sa.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Ruská federácia by mala v súlade s medzinárodným právom a v zmysle ustanovení dohovoru znášať náklady na prácu nárokovej komisie. Dovtedy, kým sa Ruská federácia nestane členom komisie, sa v dohovore stanovuje, že nároková komisia by mala byť financovaná z ročných príspevkov jej členov a z dobrovoľných príspevkov, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť vymáhania úhrady súvisiacich nákladov od Ruskej federácie.
V tejto súvislosti si uzavretie dohovoru Úniou vyžaduje platbu ročného príspevku. Hoci dátum nadobudnutia platnosti dohovoru zostáva neistý, neočakáva sa, že celý ročný rozpočet nárokovej komisie sa bude vyžadovať pred rokom 2028. Ako sa uvádza v rozhodnutí Rady (EÚ) 2025/2655 o podpise dohovoru, očakáva sa, že ročný príspevok Únie pre nárokovú komisiu dosiahne počas najintenzívnejších prevádzkových rokov výšku 3 miliónov EUR. Povinný príspevok Únie sa môže poskytnúť v rámci nástroja Globálna Európa v závislosti od výsledku medziinštitucionálnych rokovaní o viacročnom finančnom rámci (VFR) na roky 2028 – 2034 a následne sa určí prostredníctvom ročného rozpočtového postupu a mechanizmu riadenia.
Ako bolo oznámené na diplomatickej konferencii 16. decembra 2025, Únia bude financovať náklady na predsunutý tím v rámci Rady Európy za účasti registra škôd s cieľom pripraviť sa na operačné spustenie nárokovej komisie. Tieto náklady sa odhadujú na 880 000 EUR počas 18 mesiacov a budú sa financovať v rámci piliera rýchlej reakcie Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa). Dobrovoľný príspevok Únie pokryje najmä náklady súvisiace so zriadením predsunutého tímu nárokovej komisie, ako aj s umožnením práce prípravného výboru, ako sa uvádza v uznesení pripojenom k rozhodnutiu Rady (EÚ) 2025/2655.
Medzitým bude Únia naďalej poskytovať svoj ročný povinný príspevok na register škôd v rokoch 2026 a 2027, a to prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2024/792, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu.
Ďalšie podrobnosti o finančnom vplyve tohto návrhu sú uvedené v pripojenom legislatívnom finančnom výkaze.
5. ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
V dohovore sa ustanovuje zriadenie finančného výboru, ktorý je podľa článku 8 dohovoru pripojeného k tomuto rozhodnutiu poverený stanovením ročných príspevkov členov a poskytovaním poradenstva sekretariátu pri príprave rozpočtu nárokovej komisie.
Monitorovacie činnosti prináležia zhromaždeniu, ktoré sa skladá zo všetkých členov komisie a ktoré je zodpovedné za prijatie výročnej finančnej správy a správy o činnosti nárokovej komisie (článok 7 dohovoru). Podobne sa od rady nárokovej komisie, ktorá sa skladá minimálne z deviatich a maximálne 15 členov na trojročnom rotačnom základe, vyžaduje, aby dvakrát ročne podávala správy zhromaždeniu. Tieto správy by mali obsahovať počet nárokov, ktoré rada posúdila, celkovú výšku priznanej náhrady škody v každej kategórii a zhrnutie všetkých ostatných významných faktických alebo právnych záležitostí relevantných pre prácu nárokovej komisie (článok 10 ods. 8 dohovoru).
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Neuplatňuje sa.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Článok 1 sa týka uzavretia Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu.
V článku 2 sa stanovuje dátum nadobudnutia účinnosti rozhodnutia.
·Znenie dohovoru a depozitár
Znenie dohovoru sa predkladá Rade spolu s týmto návrhom.
V súlade so zmluvami je právomocou Komisie, aby vykonala oznámenie stanovené v článku 37 dohovoru s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude dohovorom viazaná.
2026/0065 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o uzavretí Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 212 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu 17 ,
keďže:
(1)Komisia 16. decembra 2025 v súlade s rozhodnutím Rady (EÚ) 2025/2655 18 podpísala v mene Únie Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu (ďalej len „dohovor“ o „nárokovej komisii“), s výhradou jeho uzavretia. Podpísala aj záverečný akt a schválila prijatie uznesenia, ktorým sa stanovujú potrebné opatrenia na začatie činnosti nárokovej komisie a plnenie jej mandátu v kontexte diplomatickej konferencie v Haagu.
(2)V dohovore sa uvádza, že nároková komisia predstavuje druhú zložku medzinárodného mechanizmu odškodňovania, ktorá má byť nástupcom registra škôd pre Ukrajinu, ktorého práca sa čo najskôr po zriadení nárokovej komisie na túto komisiu presunie. V dohovore sa takisto sa uznáva, že tretia zložka medzinárodného mechanizmu odškodňovania môže zahŕňať aj budúci kompenzačný fond určený na zaplatenie náhrady škody, straty alebo ujmy spôsobenej medzinárodne protiprávnym konaním Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine.
(3)Po začiatku nevyprovokovanej a neodôvodnenej útočnej vojny, ktorú vedie Ruská federácia proti Ukrajine, Európska rada vo svojich záveroch z 24. februára 2022 čo najdôraznejšie odsúdila vojenskú agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine a potvrdila, že Ruská federácia nesie plnú zodpovednosť za túto agresiu a za všetko ničenie a straty na životoch, ktoré spôsobuje, a že za svoje činy sa bude zodpovedať 19 .
(4)Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov (ďalej len „OSN“) prijalo 14. novembra 2022 rezolúciu A/RES/ES-11/5 20 v ktorej uznalo, že Ruská federácia sa musí zodpovedať za akékoľvek porušenia medzinárodného práva na Ukrajine alebo voči Ukrajine. Okrem toho uznalo, že Ruská federácia musí znášať právne dôsledky všetkého svojho medzinárodne protiprávneho konania, a to aj pokiaľ ide o odškodnenie za ujmu vrátane akejkoľvek škody spôsobenej takýmto konaním. V tomto kontexte Valné zhromaždenie OSN uznalo potrebu zriadiť, v spolupráci s Ukrajinou, medzinárodný mechanizmus na náhradu škody, straty alebo ujmy v dôsledku medzinárodne protiprávneho konania Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine. Na tento účel Valné zhromaždenie OSN odporučilo vytvorenie medzinárodného registra škôd, ktorý by slúžil ako listinný záznam dôkazov a informácií o nárokoch na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu, v dôsledku medzinárodne protiprávneho konania Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine, ako aj na podporu a koordináciu zhromažďovania dôkazov.
(5)Výbor ministrov Rady Európy prijal 12. mája 2023 uznesenie CM/Res(2023)3 21 , ktorým sa ustanovuje Rozšírená parciálna dohoda o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine (ďalej len „register škôd“). Ako sa uvádza v uvedenom uznesení, zriadenie registra škôd predstavuje prvý krok k vytvoreniu medzinárodného mechanizmu odškodňovania, ktorý môže zahŕňať nárokovú komisiu a kompenzačný fond. Na základe toho sa v uznesení CM/Res(2023)3 uznáva, že účelom registra vrátane jeho digitálnej platformy so všetkými údajmi o nárokoch a dôkazoch, ktoré sú v ňom zaznamenané, je to, aby tvoril integrálnu súčasť mechanizmu odškodňovania, ktorý sa má zriadiť samostatným medzinárodným nástrojom v spolupráci s Ukrajinou a príslušnými medzinárodnými organizáciami a orgánmi.
(6)Únia sa 11. mája 2023 22 pripojila k registru škôd ako zakladajúci pridružený člen a 22. júla 2024 23 zmenila svoje postavenie na plnohodnotného účastníka.
(7)Európsky parlament a Rada prijali 29. februára 2024 nariadenie (EÚ) 2024/792, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu 24 , ktorým sa okrem iného poskytuje právny základ pre financovanie iniciatív a orgánov zapojených do podpory a presadzovania medzinárodnej spravodlivosti na Ukrajine. To zahŕňa okrem iného finančný príspevok Únie na register škôd.
(8)V roku 2024 Úrad prezidenta Ukrajiny, Ministerstvo zahraničných vecí Ukrajiny, Ministerstvo zahraničných vecí Holandského kráľovstva a register škôd voči Ukrajine pozvali štáty, ktoré podporili prijatie rezolúcie Valného zhromaždenia OSN A/RES/ES-11/5, na prípravné zasadnutia týkajúce sa medzinárodného nástroja na účely zriadenia Nárokovej komisie pre Ukrajinu v Haagu.
(9)Rada 17. marca 2025 prijala rozhodnutie (EÚ) 2025/702 25 , ktorým poverila Komisiu, aby sa v mene Únie zúčastnila rokovaní o medzinárodnom nástroji, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu.
(10)V období od marca do septembra 2025 sa v Haagu zúčastnilo na štyroch kolách rokovaní približne 55 delegácií vrátane Európskej únie a všetkých jej členských štátov. Prvé tri kolá sa uskutočnili v rámci medzivládneho rokovacieho výboru o medzinárodnej dohode o zriadení Nárokovej komisie pre Ukrajinu, kde sa vymieňali názory na návrh zmluvy, uzavrelo sa niekoľko čítaní znenia a vypracovali sa jeho následné revidované verzie.
(11)Počas tretieho kola rokovaní v júli 2025 sa tento medzivládny rokovací výbor rozhodol vypracovať medzinárodný nástroj na zriadenie Nárokovej komisie pre Ukrajinu vo forme dohovoru Rady Európy, ktorý by bol otvorený aj pre štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami Rady Európy, ako aj pre Európsku úniu. Práca medzivládneho rokovacieho výboru bola následne presunutá na ad hoc výbor pre zriadenie Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu pod záštitou Rady Európy (ďalej len „ad hoc výbor“) a pokračovala v jeho rámci. Tento ad hoc výbor ďalej skúmal a predbežne schválil dohovor, ako aj rokovací poriadok diplomatickej konferencie na prijatie dohovoru, uznesenie, ktorým sa stanovujú opatrenia potrebné na začatie činnosti nárokovej komisie a plnenie jej mandátu, a záverečný akt na prijatie na diplomatickej konferencii 16. decembra 2025 v Haagu. Súčasťou záverečného aktu boli ako dodatky dohovor, uznesenie a správa zo zasadnutia diplomatickej konferencie.
(12)Výbor ministrov Rady Európy 22. októbra 2025 predbežne prijal dohovor 26 na účely jeho prijatia a otvorenia na podpis pri príležitosti diplomatickej konferencie 16. decembra 2025.
(13)Podľa článku 30 dohovoru je dohovor otvorený na ratifikáciu, prijatie alebo schválenie všetkým členským štátom Rady Európy, Európskej únii a všetkým ostatným štátom, ktoré sa zúčastnili na diplomatickej konferencii 16. decembra 2025, ako aj všetkým ostatným štátom, ktoré hlasovali za rezolúciu Valného zhromaždenia OSN A/RES/ES-11/5. Podľa článku 31 dohovoru môžu byť k pristúpeniu k dohovoru po nadobudnutí jeho platnosti prizvané aj iné štáty a regionálne organizácie.
(14)Únia je pevne odhodlaná zabezpečiť, aby Ruská federácia znášala právne dôsledky svojho medzinárodne protiprávneho konania voči Ukrajine vrátane povinnosti nahradiť akúkoľvek škodu, stratu alebo ujmu spôsobenú uvedeným konaním. Preto je vhodné, aby Únia schválila Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Týmto sa schvaľuje Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu 27 .
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť [jeden deň po jeho uverejnení v Úradnom vestníku].
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3
1.1.Názov návrhu/iniciatívy3
1.2.Príslušné oblasti politiky3
1.3.Ciele3
1.3.1.Všeobecné ciele3
1.3.2.Špecifické ciele3
1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3
1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3
1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8
2.2.Systémy riadenia a kontroly8
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12
3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12
3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17
3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24
3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24
3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24
3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25
3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25
3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26
3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26
3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28
3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28
3.2.7.Príspevky od tretích strán28
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29
4.Digitálne rozmery29
4.1.Požiadavky digitálneho významu30
4.2.Údaje30
4.3.Digitálne riešenia31
4.4.Posúdenie interoperability31
4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu.
1.2.Príslušné oblasti politiky
Spravodlivosť
Poskytovanie finančnej a technickej pomoci tretím krajinám
1.3.Ciele
1.3.1.Všeobecné ciele
Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu je nezávislým administratívnym orgánom s medzinárodnou právnou subjektivitou, ktorý pôsobí v inštitucionálnom rámci Rady Európy. Nároková komisia predstavuje druhú zložku medzinárodného mechanizmu odškodňovania. Funkcie registra by mali pokračovať v rámci nárokovej komisie, ktorá sa stane právnym nástupcom registra a prevezme jeho digitálnu platformu, údaje a archívy. Nároková komisia poskytne Ukrajine potrebnú pomoc s cieľom zabezpečiť, aby Ruská federácia znášala právne dôsledky svojho medzinárodného protiprávneho konania voči Ukrajine vrátane povinnosti nahradiť akúkoľvek škodu, stratu alebo ujmu spôsobenú uvedeným konaním.
1.3.2.Špecifické ciele
1. Uzavrieť Dohovor o Medzinárodnej nárokovej komisii so zámerom zabezpečiť účasť Únie na nej.
2. Poskytnúť Medzinárodnej nárokovej komisii prostriedky na preskúmanie a posudzovanie oprávnených nárokov zaznamenaných v registri škôd, ako aj na rozhodovanie o nich, a na určenie výšky náležitého odškodnenia v každom jednotlivom prípade.
3. Keď dohovor nadobudne platnosť a nároková komisia začne svoju činnosť (čo sa očakáva v roku 2028), ročný príspevok Únie sa bude pohybovať vo výške od 1 milióna EUR do 3 miliónov EUR počas najintenzívnejších prevádzkových rokov, a to v závislosti od celkového pracovného zaťaženia a počtu predložených nárokov, počas obdobia fungovania nárokovej komisie, ktoré sa v súlade s článkom 36 ods. 1 dohovoru odhaduje na minimálne desať rokov 28 .
1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
Medzinárodná nároková komisia bude fungovať ako orgán na zisťovanie skutočností, ktorého úlohou je preskúmavať a posudzovať oprávnené nároky a rozhodovať o nich, pričom v každom jednotlivom prípade určí výšku náležitého odškodnenia. Zabezpečí, aby Ruská federácia znášala právne dôsledky svojho medzinárodného protiprávneho konania voči Ukrajine, vrátane povinnosti nahradiť akúkoľvek škodu, stratu alebo ujmu spôsobenú uvedeným konaním.
1.3.4.Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
Zriadenie Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu.
1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:
novej akcie
novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 29
predĺženia trvania existujúcej akcie
zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
V krátkodobom horizonte je potrebné získať poverenie Rady, aby Únia mohla uzavrieť Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu. Dôsledkom je, že v dlhodobom horizonte bude Únia platiť povinné príspevky do všeobecného rozpočtu nárokovej komisie, aby táto komisia mohla plniť svoj mandát, ktorým je preskúmanie a posudzovanie oprávnených nárokov zaznamenaných v registri škôd, ako aj rozhodovanie o nich, a určenie výšky náležitého odškodnenia v každom jednotlivom prípade 30 .
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Dôvody na akciu na úrovni EÚ (ex ante):
Únia konzistentne potvrdzuje svoj záväzok zabezpečiť, aby Ruská federácia znášala právne dôsledky svojho medzinárodného protiprávneho konania vrátane povinnosti plne nahradiť ujmu a škodu v dôsledku jej agresívnej vojny proti Ukrajine. Táto pozícia je v súlade s rezolúciou Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov ES-11/5 zo 14. novembra 2022 s názvom Ďalšie prostriedky nápravy a reparácie za agresiu proti Ukrajine, v ktorej sa uznala potreba zriadiť medzinárodný mechanizmus na náhradu škody, straty alebo ujmy v dôsledku aktov agresie Ruskej federácie.
V reakcii na túto rezolúciu Výbor ministrov Rady Európy prijal 12. mája 2023 uznesenie, ktorým sa ustanovuje Rozšírená parciálna dohoda o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine. Štáty sa dohodli, že budú uplatňovať postupný prístup, pričom začnú vytvorením registra ako prvej zložky budúceho medzinárodného mechanizmu odškodňovania, po ktorom bude nasledovať zriadenie nárokovej komisie a v neskoršej fáze kompenzačného fondu. V štatúte registra sa výslovne stanovuje, že predstavuje prvý prvok tohto širšieho mechanizmu, ktorý sa má doplniť prostredníctvom samostatného medzinárodného nástroja, ktorý sa má vypracovať v spolupráci s Ukrajinou a príslušnými medzinárodnými organizáciami a orgánmi.
Únia sa rozhodnutím Komisie pripojila k registru škôd ako zakladajúci pridružený člen 11. mája 2023 a na základe rozhodnutia Rady z 22. júla 2024 sa stala plnoprávnym účastníkom. Táto účasť umožňuje Únii podporovať Ukrajinu pri presadzovaní spravodlivosti a nápravy, prispievať k posilneniu medzinárodného poriadku založeného na pravidlách a zabezpečovať súdržnosť medzi činnosťami Únie a činnosťami jej členských štátov.
Komisia sa spolu s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) aktívne zúčastnila na rokovaniach o návrhu dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia, na základe rozhodnutia Rady zo 17. marca 2025. Na základe rozhodnutia Rady zo 16. decembra 2025 Komisia podpísala dohovor v mene Únie. V tejto súvislosti sa týmto návrhom žiada o poverenie Rady na uzavretie dohovoru podľa článku 212 a článku 218 ods. 6 ZFEÚ.
Očakávaný prínos vytvorený Úniou (ex-post)
Keď dohovor nadobudne platnosť a nároková komisia začne fungovať, účasť Únie ako člena prispeje k zabezpečeniu toho, aby Ruská federácia znášala v súlade s medzinárodným právom právne dôsledky svojho medzinárodne protiprávneho konania. Zapojením Únie sa podporí súlad medzi činnosťami Únie a jej členských štátov a posilní sa úloha Únie pri zvyšovaní zodpovednosti a nápravy pre Ukrajinu. Únia ako člen bude takisto podporovať nárokovú komisiu tým, že prispeje k jej financovaniu, čím pomôže zabezpečiť jej finančnú stabilitu.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Zriadenie Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu vychádza zo skúseností získaných z predchádzajúcich mechanizmov zriadených na riešenie rozsiahleho porušovania medzinárodného práva. Najvýznamnejším precedensom je Komisia Organizácie Spojených národov pre odškodnenie (UNCC), ktorá od roku 1991 do roku 2022 rozhodovala o nárokoch vyplývajúcich z invázie Iraku do Kuvajtu. Zatiaľ čo rozhodovacie činnosti Komisie OSN pre odškodnenie (UNCC) trvali približne 12 rokov, samotná inštitúcia existovala viac ako tri desaťročia. Na základe týchto skúseností a s prihliadnutím na základy položené registrom škôd, ako aj na významný technologický a procesný pokrok dosiahnutý v posledných desaťročiach sa očakáva, že Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu bude fungovať kratší čas, ktorý sa v súčasnosti odhaduje na desať rokov.
Únia sa však v Komisii OSN pre odškodnenie (UNCC) nezúčastnila. Predpokladaná účasť Únie v Medzinárodnej nárokovej komisii pre Ukrajinu a na osobitnom tribunáli pre zločin agresie voči Ukrajine však odráža širší a štruktúrovaný prístup k zabezpečeniu zodpovednosti a odškodnenia za medzinárodne protiprávne konanie Ruskej federácie.
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Neochvejná podpora Ukrajiny zo strany Únie odráža spoločný záväzok dodržiavať demokratické zásady a chrániť medzinárodný poriadok založený na pravidlách a mier v Európe. Súčasný návrh je preto v súlade s ostatnými politikami Únie, ktorých cieľom je podporovať Ukrajinu a udržiavať medzinárodný poriadok a mier, najmä v kontexte súčasnej útočnej vojny Ruskej federácie proti Ukrajine.
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
Ruská federácia by mala v súlade s medzinárodným právom a v zmysle ustanovení dohovoru znášať náklady na prácu nárokovej komisie. Aspoň dovtedy, kým sa Ruská federácia nestane členom komisie, sa v dohovore stanovuje, že nároková komisia by mala byť financovaná z ročných príspevkov jej členov a z dobrovoľných príspevkov, a to bez toho, aby bola dotknutá možnosť vymáhania úhrady súvisiacich nákladov od Ruskej federácie.
Povinný príspevok Únie od roku 2028 sa bude pohybovať od 1 milióna EUR do 3 miliónov EUR, pričom 3 milióny EUR sa budú vyžadovať počas najintenzívnejších prevádzkových rokov. Povinnosť príspevkov pre nárokovú komisiu pravdepodobne vznikne, keď nároková komisia začne svoju činnosť (podľa očakávaní v roku 2028). Na základe článku 36 ods. 1 dohovoru sa odhaduje, že by nároková komisia mala existovať desať rokov. Podľa výpočtov bude príspevok Únie na rok 2028 približne 1 milión EUR a v nasledujúcich rokoch bude postupne rásť až do výšky 3 miliónov EUR ročne počas najintenzívnejších prevádzkových rokov.
Príspevok Únie sa môže poskytnúť v rámci nástroja Globálna Európa v závislosti od výsledku medziinštitucionálnych rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034 a následne sa určí prostredníctvom ročného rozpočtového postupu a mechanizmu riadenia.
Ako bolo oznámené na diplomatickej konferencii 16. decembra 2025, Únia bude financovať náklady na predsunutý tím v rámci Rady Európy za účasti registra škôd aprípravu nárokovej komisie, ako aj pokrytie všetkých nákladov vyplývajúcich zo zasadnutí prípravného výboru, ako sa uvádza v uznesení pripojenom k rozhodnutiu Rady (EÚ) 2025/2655. Tieto náklady dosiahnu výšku 880 000 EUR počas 18 mesiacov a budú sa financovať v rámci Nástroja susedstva a rozvojovej a medzinárodnej spolupráce (NDICI – Globálna Európa).
Medzitým bude Únia naďalej poskytovať aj svoj ročný povinný príspevok na register škôd v rokoch 2026 a 2027, a to prostredníctvom nariadenia (EÚ) 2024/792, ktorým sa zriaďuje Nástroj pre Ukrajinu.
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
obmedzené trvanie
– s účinnosťou odo dňa nadobudnutia platnosti dohovoru [RRRR] do splnenia mandátu nárokovej komisie, pričom sa očakáva, že mandát bude trvať desať rokov [RRRR].
– finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR
neobmedzené trvanie
–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu
Priame riadenie na úrovni Komisie
– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
– prostredníctvom výkonných agentúr
Zdieľané riadenie s členskými štátmi
Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
– verejnoprávne subjekty,
– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,
– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,
– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,
–subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.
Poznámky
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ
Komisia pravidelne a vždy, keď o to požiada Rada alebo Európsky parlament, podá správy o pokroku v práci Medzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu.
V dohovore sa ustanovuje zriadenie finančného výboru, ktorý je podľa článku 8 dohovoru (príloha I) poverený stanovením ročného príspevku členov a poskytovaním poradenstva sekretariátu pri príprave rozpočtu nárokovej komisie. Zároveň boli monitorovacie činnosti pridelené zhromaždeniu zloženému zo všetkých členov nárokovej komisie, ktoré by malo prijímať ročnú finančnú správu a výročnú správu o činnosti nárokovej komisie (článok 7 dohovoru). Podobne sa od rady nárokovej komisie, ktorá sa skladá minimálne z deviatich a maximálne 15 členov na trojročnom rotačnom základe, vyžaduje, aby dvakrát ročne podávala správy zhromaždeniu. Takéto správy by mali obsahovať počet nárokov, ktoré rada posúdila, a celkovú výšku priznanej náhrady škody v každej kategórii, ako aj zhrnutie všetkých ostatných významných faktických alebo právnych záležitostí relevantných pre prácu nárokovej komisie (článok 10 ods. 8 dohovoru).
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Pokiaľ ide o spôsob plnenia, na príspevok Únie na nárokovú komisiu sa vzťahuje článok 245 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509, ktorý umožňuje Únii platiť členské poplatky orgánom, ktorých je Únia členom.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
V tejto fáze neboli identifikované žiadne osobitné riziká.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Podľa usmernení ústredných útvarov Komisie sa náklady na kontroly na úrovni Komisie posudzujú podľa nákladov na rôzne fázy kontroly. Celkové posúdenie pre každý spôsob riadenia sa získa na základe pomeru medzi všetkými uvedenými nákladmi a celkovou sumou vyplatenou v danom roku za príslušný spôsob riadenia.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Uplatňujú sa štandardné pravidlá riadenia financovania.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
·Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca |
Rozpočtový riadok |
Druh výdavkov |
Príspevky |
|||
|
Číslo
|
DRP/NRP 31 . |
krajín EZVO 32 |
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 33 |
iných tretích krajín |
iné pripísané príjmy |
|
|
3 |
[Rozpočtový riadok pre Globálnu Európu] 34 |
DRP |
NIE |
NIE |
NIE |
NIE |
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov
– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného rámca – na roky 2028 – 2034 |
3 35 |
Globálna Európa |
|
GR |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2028 – 2034 SPOLU |
||||||||||||
|
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
||||||||||||||
|
Operačné rozpočtové prostriedky |
||||||||||||||||||||
|
[Rozpočtový riadok pre Globálnu Európu 36 ] |
Záväzky |
(1a) |
1 000 000 |
2 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
18 000 000 |
||||||||||
|
Platby |
(2a) |
1 000 000 |
2 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
18 000 000 |
|||||||||||
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov |
||||||||||||||||||||
|
Rozpočtový riadok |
|
(3) |
|
|
|
|
0,000 |
|||||||||||||
|
Rozpočtové prostriedky v prípade GR |
Záväzky |
=1a+1b+3 |
1 000 000 |
2 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
18 000 000 |
||||||||||
|
Platby |
=2a+2b+3 |
1 000 000 |
2 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 3 000 000 |
3 000 000 3 000 000 |
3 000 000 3 000 000 |
18 000 000 |
|||||||||||
|
|
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2028 – 2034 SPOLU |
||||||||||||
|
2028 |
2029 |
2030 |
2031 |
2032 |
2033 |
2034 |
||||||||||||||
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky |
(4) |
1 000 000 |
2 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
18 000 000 |
||||||||||
|
Platby |
(5) |
1 000 000 |
2 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
18 000 000 |
|||||||||||
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU |
(6) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||||||||||
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 3 37 |
Záväzky |
=4+6 |
1 000 000 |
2 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
18 000 000 |
||||||||||
|
viacročného finančného rámca SPOLU |
Platby |
=5+6 |
1 000 000 |
2 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
3 000 000 |
18 000 000 |
||||||||||
3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov
|
|
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2021 – 2027 SPOLU |
||||||||||
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||||||||||||
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky |
(4) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
Platby |
(5) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||||||||
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU |
(6) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||||||||
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> |
Záväzky |
=4+6 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
viacročného finančného rámca SPOLU |
Platby |
=5+6 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
|
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2021 – 2027 SPOLU |
||||||||||
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||||||||||||
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky |
(4) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
Platby |
(5) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||||||||
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU |
(6) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||||||||
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….> |
Záväzky |
=4+6 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
viacročného finančného rámca SPOLU |
Platby |
=5+6 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2021 – 2027 SPOLU |
|||||||||||
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||||||||||||
|
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy) |
Záväzky |
(4) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
Platby |
(5) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||||||||
|
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy) |
(6) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||||||||
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6 |
Záväzky |
=4+6 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma) |
Platby |
=5+6 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||||||||
|
|
7 |
„Administratívne výdavky“ |
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
GR: <…….> |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2021 – 2027 SPOLU |
|||
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
|||||
|
Ľudské zdroje |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||
|
GR <…….> SPOLU |
Rozpočtové prostriedky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||
|
GR: <…….> |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2021 – 2027 SPOLU |
|||
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
|||||
|
Ľudské zdroje |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|||
|
GR <…….> SPOLU |
Rozpočtové prostriedky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU |
(Záväzky spolu = Platby spolu) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
||
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2021 – 2027 SPOLU |
|
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
|||
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7 |
Záväzky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
viacročného finančného rámca SPOLU |
Platby |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Uveďte ciele a výstupy |
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6) |
SPOLU |
|||||||||||||
|
VÝSTUPY |
|||||||||||||||||||
|
Druh 38 |
Priemerné náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet |
Náklady |
Počet spolu |
Náklady spolu |
||
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 39 … |
|||||||||||||||||||
|
‒ Výstup |
|||||||||||||||||||
|
‒ Výstup |
|||||||||||||||||||
|
‒ Výstup |
|||||||||||||||||||
|
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet |
|||||||||||||||||||
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2… |
|||||||||||||||||||
|
‒ Výstup |
|||||||||||||||||||
|
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet |
|||||||||||||||||||
|
SPOLU |
|||||||||||||||||||
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
SPOLU 2021 – 2027 |
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||
|
OKRUH 7 |
|||||
|
Ľudské zdroje |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Medzisúčet OKRUHU 7 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Mimo OKRUHU 7 |
|||||
|
Ľudské zdroje |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
|
|||||
|
SPOLU |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov
|
VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
SPOLU 2021 – 2027 |
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||
|
OKRUH 7 |
|||||
|
Ľudské zdroje |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Medzisúčet OKRUHU 7 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Mimo OKRUHU 7 |
|||||
|
Ľudské zdroje |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
|
|||||
|
SPOLU |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky
|
SPOLU
|
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
SPOLU 2021 – 2027 |
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||
|
OKRUH 7 |
|||||
|
Ľudské zdroje |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Medzisúčet OKRUHU 7 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Mimo OKRUHU 7 |
|||||
|
Ľudské zdroje |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Ostatné administratívne výdavky |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
|
|||||
|
SPOLU |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:
3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu
odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
|
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |
|||||
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) |
|||||
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Riadok administratívnej podpory
|
– ústredie |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
– delegácie EÚ |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo Okruhu 7 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
SPOLU |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov
|
VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
|
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |
|||||
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) |
|||||
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Riadok administratívnej podpory
|
– ústredie |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
– delegácie EÚ |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo Okruhu 7 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
SPOLU |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY SPOLU + VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
|
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci) |
|||||
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času) |
|||||
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Riadok administratívnej podpory
|
– ústredie |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
– delegácie EÚ |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum) |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo Okruhu 7 |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
|
SPOLU |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):
|
Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie |
Výnimoční dodatoční zamestnanci* |
|||
|
Financovaní z Okruhu 7 alebo Výskum |
Financovaní z riadka BA |
Financovaní z poplatkov |
||
|
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest |
Neuplatňuje sa. |
|||
|
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ) |
||||
Opis úloh, ktoré majú vykonávať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci |
|
|
Externí zamestnanci |
3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami
|
Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU |
Rok |
Rok |
Rok |
Rok |
VFR 2021 – 2027 SPOLU |
|
2024 |
2025 |
2026 |
2027 |
||
|
OKRUH 7 |
|||||
|
IT výdavky (organizácie) |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Medzisúčet OKRUHU 7 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Mimo OKRUHU 7 |
|||||
|
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
|
|
|||||
|
SPOLU |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
0,000 |
3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Návrh/iniciatíva:
– môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).
– si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.
– si vyžaduje revíziu VFR.
3.2.7.Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
– nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
– zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Spolu |
|
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt |
|||||
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU |
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
– Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
– Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
– vplyv na vlastné zdroje
– vplyv na iné príjmy
– uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov: |
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku |
Vplyv návrhu/iniciatívy 40 |
|||
|
Rok 2024 |
Rok 2025 |
Rok 2026 |
Rok 2027 |
||
|
Článok …. |
|||||
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
4.Digitálne rozmery
Neuplatňuje sa.
4.1.Požiadavky digitálneho významu
4.2.Údaje
4.3.Digitálne riešenia
4.4.Posúdenie interoperability
4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania
Odhadovaný vplyv na výdavky a personál na rok 2028 a ďalšie roky sa pridáva len na ilustračné účely a nemá vplyv na budúci viacročný finančný rámec. Zdroj financovania a rozsah finančného záväzku Únie v období po roku 2027 naďalej závisia od výsledku medziinštitucionálnych rokovaní o VFR na roky 2028 – 2034 a následne sa určia prostredníctvom ročného rozpočtového postupu a mechanizmu riadenia. Všetky rozpočtové prostriedky a počty alokovaných zamestnancov od roku 2028 sú orientačné.
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli24. 2. 2026
COM(2026) 105 final
PRÍLOHA
k návrhu
rozhodnutia Rady
o uzavretí Dohovoru, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu
PRÍLOHA
Séria zmlúv Rady Európy – č. 229
Dohovor, ktorým sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu
V Haagu, 16. 12. 2025.
Preambula
Signatári tohto dohovoru,
Pripomínajúc záväzky všetkých štátov podľa článku 2 Charty Organizácie Spojených národov vrátane povinnosti zdržať sa vo svojich medzinárodných stykoch hrozby silou alebo použitia sily proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti iného štátu alebo akéhokoľvek iného konania, ktoré nie je zlučiteľné s cieľmi Organizácie Spojených národov, a riešiť svoje medzinárodné spory mierovými prostriedkami,
Vyjadrujúc vážne znepokojenie nad stratami na životoch, vysídľovaním civilného obyvateľstva, katastrofickým ničením infraštruktúry a prírodných zdrojov, stratami na verejnom a súkromnom majetku a hospodárskou katastrofou spôsobenou agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine,
Majúc na pamäti význam udržiavania a posilňovania medzinárodného mieru založeného na slobode, rovnosti, spravodlivosti a dodržiavaní ľudských práv a rozvíjania priateľských vzťahov medzi národmi bez ohľadu na ich politické, hospodárske a sociálne systémy alebo úroveň ich rozvoja,
Pripomínajúc rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov ES-11/1 z 2. marca 2022 s názvom Agresia voči Ukrajine, v ktorej Valné zhromaždenie čo najdôraznejšie odsúdilo agresiu Ruskej federácie voči Ukrajine, ktorá je v rozpore s článkom 2 ods. 4 Charty Organizácie Spojených národov,
Pripomínajúc články Komisie OSN pre medzinárodné právo o zodpovednosti štátov za medzinárodne protiprávne konanie a povinnosť zodpovedného štátu v plnej miere nahradiť ujmu spôsobenú medzinárodným protiprávnym konaním,
Pripomínajúc rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov č. 60/147 zo 16. decembra 2005, v ktorej Valné zhromaždenie prijalo základné zásady a usmernenia OSN týkajúce sa práva na nápravu a odškodnenie pre obete hrubého porušovania medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a závažného porušovania medzinárodného humanitárneho práva,
Pripomínajúc rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov ES-11/5 zo 14. novembra 2022 s názvom Ďalšie prostriedky nápravy a reparácie za agresiu proti Ukrajine, v ktorej Valné zhromaždenie uznalo, že Ruská federácia sa musí zodpovedať za akékoľvek porušenia medzinárodného práva na Ukrajine alebo voči Ukrajine vrátane jej agresie, ktorou sa porušuje Charta Organizácie Spojených národov, ako aj za akékoľvek porušenia medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv,
Pripomínajúc, že v rezolúcii Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov ES-11/5 sa okrem iného uznalo, že Ruská federácia musí znášať právne dôsledky všetkého svojho medzinárodne protiprávneho konania, a to aj pokiaľ ide o odškodnenie za ujmu vrátane akejkoľvek škody spôsobenej takýmto konaním,
Pripomínajúc, že Valné zhromaždenie ďalej uznalo, že je potrebné zriadiť v spolupráci s Ukrajinou medzinárodný mechanizmus na náhradu škody, straty alebo ujmy v dôsledku medzinárodne protiprávneho konania Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine,
Pripomínajúc, že Valné zhromaždenie odporučilo sa, aby členské štáty v spolupráci s Ukrajinou vytvorili medzinárodný register škôd, ktorý by slúžil ako listinný záznam dôkazov a informácií o nárokoch na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu, v dôsledku medzinárodne protiprávneho konania Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine, ako aj na podporu a koordináciu zhromažďovania dôkazov,
Vítajúc vytvorenie registra škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine uznesením CM/Res(2023)3 Výboru ministrov Rady Európy z 12. mája 2023, ktorým sa ustanovuje Rozšírená parciálna dohoda o registri škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine, potvrdeným uznesením CM/Res(2025)3 Výboru ministrov Rady Európy z 9. júla 2025,
Konštatujúc tiež, že register škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine je funkčný a prijíma, spracúva a zaznamenáva nároky v súlade so svojím štatútom,
Pripomínajúc štatút registra škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine, v ktorom sa stanovuje, že činnosť registra vrátane jeho digitálnej platformy so všetkými údajmi o nárokoch a dôkazoch, ktoré sú v ňom zaznamenané, má predstavovať prvú zložku budúceho medzinárodného mechanizmu odškodňovania, ktorý sa má zriadiť samostatným medzinárodným nástrojom v spolupráci s Ukrajinou,
Konštatujúc, že tento dohovor je takýmto medzinárodným nástrojom a že sa ním zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu, ktorá predstavuje druhú zložku medzinárodného mechanizmu odškodňovania, ktorá môže zahŕňať ako tretiu zložku aj budúci kompenzačný fond určený na zaplatenie náhrady škody, straty alebo ujmy spôsobenej medzinárodne protiprávnym konaním Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine,
Konštatujúc, že hoci sa tento dohovor zaoberá medzinárodne protiprávnym konaním Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine 24. februára 2022 alebo po 24. februári 2022, nezbavuje Ruskú federáciu žiadnej zodpovednosti za jej medzinárodne protiprávne konanie na Ukrajine alebo voči Ukrajine 20. februára 2014 alebo po 20. februári 2014, ani nevylučuje možnosť budúcej zmeny tohto dohovoru s cieľom umožniť rozšírenie jeho časovej pôsobnosti do 20. februára 2014,
Zaväzujúc sa vykonávať ustanovenia tohto dohovoru v súlade s medzinárodným právom,
sa dohodli na tomto otvorenom dohovore Rady Európy:
ČASŤ I – VYMEDZENIE POJMOV
Článok 1 – Vymedzenie pojmov
Na účely tohto dohovoru:
a)„zhromaždenie“ je zhromaždenie členov komisie zriadenej v súlade s článkom 7 tohto dohovoru;
b)„nároky“ v zmysle článku 3 tohto dohovoru sú nároky predložené registru škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine v súlade s jeho pravidlami a, po prevedení činnosti registra na komisiu podľa časti VII tohto dohovoru, nároky predložené v súlade s pravidlami a postupmi uvedenými v článku 25 tohto dohovoru;
c)„komisia“ je Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu zriadená týmto dohovorom;
d)„komisár“ je osoba vymenovaná za člena panelu v súlade s článkom 11 tohto dohovoru;
e)„rada“ je rada komisie zriadená v súlade s článkom 10 tohto dohovoru;
f)„výkonný riaditeľ“ je výkonný riaditeľ komisie vymenovaný v súlade s článkom 14 tohto dohovoru;
g)„finančný výbor“ je finančný výbor komisie zriadený v súlade s článkom 8 tohto dohovoru;
h)„hlavný prispievateľ“ je každý člen, ktorý v ktoromkoľvek rozpočtovom roku prispieva najvyššou úrovňou povinných príspevkov do rozpočtu komisie na základe kritérií stanovených v uznesení (94)31 Výboru ministrov Rady Európy zo 4. novembra 1994;
i)„člen“ je ktorýkoľvek štát alebo organizácia regionálnej integrácie, ktorá sa stala členom komisie tým, že sa stala zmluvnou stranou tohto dohovoru v súlade s článkami 27, 28, 30 alebo 31 tohto dohovoru;
j)„pozorovateľ“ je každý štát, organizácia regionálnej integrácie alebo medzinárodná organizácia, ktorá sa stala pozorovateľom komisie v súlade s článkom 27 ods. 2 tohto dohovoru;
k)„panel“ je panel komisárov zriadený v súlade s článkom 12 tohto dohovoru;
l)„organizácia regionálnej integrácie“ je organizácia vytvorená zvrchovanými štátmi určitého regiónu, na ktorú jej členské štáty preniesli právomoc vo veciach upravených týmto dohovorom;
m)„register škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine“ či „register“ je register škôd spôsobených agresiou Ruskej federácie voči Ukrajine vytvorený uznesením CM/Res(2023)3 Výboru ministrov Rady Európy z 12. mája 2023, potvrdeným uznesením CM/Res(2025)3 Výboru ministrov Rady Európy z 9. júla 2025;
n)„pravidlá a predpisy“ sú pravidlá a predpisy, ktorými sa riadi práca komisie, prijaté radou v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) tohto dohovoru a schválené zhromaždením v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. c) tohto dohovoru;
o)„sekretariát“ je sekretariát komisie zriadený v súlade s článkom 13 tohto dohovoru.
ČASŤ II – ZRIADENIE, MANDÁT A FUNKCIE MEDZINÁRODNEJ NÁROKOVEJ KOMISIE PRE UKRAJINU
Článok 2 – ZriadenieMedzinárodnej nárokovej komisie pre Ukrajinu
Týmto sa zriaďuje Medzinárodná nároková komisia pre Ukrajinu ako nezávislý orgán v inštitucionálnom rámci Rady Európy.
Článok 3 – Mandát a funkcie komisie
1.Komisia je administratívny orgán, ktorý rozhoduje o nárokoch na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej medzinárodne protiprávnym konaním Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine vrátane jej agresie v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov, ako aj akýchkoľvek porušení medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv zo strany Ruskej federácie:
a)24. februára 2022 alebo po 24. februári 2022;
b)i)na území Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc vrátane jej pevniny, vzdušného priestoru, vnútrozemských vôd a teritoriálnych vôd;
ii) vo výhradnej hospodárskej zóne Ukrajiny a na jej kontinentálnom šelfe v súlade s medzinárodným právom a prípadne vnútroštátnymi právnymi predpismi Ukrajiny, alebo
iii) na akomkoľvek lietadle alebo plavidle patriacom pod jurisdikciu Ukrajiny a
c)voči všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu vrátane jeho regionálnych a miestnych orgánov a štátom vlastnených alebo kontrolovaných subjektov.
2.Na účely tohto dohovoru mandát komisie podľa odseku 1 znamená, že komisia preskúma a posúdi nároky a rozhodne o nich a určí akúkoľvek výšku náhrady, ktorá sa má vyplatiť v každom jednotlivom prípade.
3.Komisia sa zaoberá všetkými administratívnymi, finančnými, procesnými, vecnými, právnymi a politickými otázkami potrebnými na rozhodnutie o nárokoch a určí akúkoľvek výšku náhrady, ktorá sa má vyplatiť v každom jednotlivom prípade.
4.Komisia pracuje na základe toho, že Ruská federácia je podľa medzinárodného práva zodpovedná za všetky škody, straty alebo ujmy spôsobené jej medzinárodne protiprávnym konaním na Ukrajine alebo voči Ukrajine v súlade s odsekom 1.
5.Rozhodnutia komisie vrátane rozhodnutí o výške náhrady stanovenej a priznanej v súlade s týmto dohovorom sú konečné. Rozhodnutia o výške náhrady odrážajú spravodlivé a primerané posúdenie a určenie hodnoty nároku.
6.Rozhodnutia komisie, pokiaľ ide o činnosť komisie, považujú všetci členovia komisie za konečné riešenie všetkých faktických a právnych otázok týkajúcich sa nároku.
ČASŤ III – PRÁVNE POSTAVENIE A SÍDLO
Článok 4 – Právna subjektivita
1.Komisia má medzinárodnú právnu subjektivitu.
2.Komisia má preto takú právnu spôsobilosť, ktorá je potrebná na výkon jej funkcií, plnenie jej mandátu a ochranu jej záujmov, najmä spôsobilosť uzatvárať dohody, nadobúdať a scudzovať hnuteľný a nehnuteľný majetok, a začať súdne konanie.
Článok 5 – Sídlo
1.Komisia má sídlo na území niektorej zo zmluvných strán tohto dohovoru.
2.Postavenie a činnosť komisie v hostiteľskom štáte upravuje dohoda hostiteľského štátu uzavretá medzi hostiteľským štátom a komisiou.
3.Komisia má na Ukrajine kanceláriu, ktorej účelom je pomáhať zhromaždeniu, rade a panelom pri plnení ich funkcií.
4.Komisia uzavrie s Ukrajinou nástroje a/alebo dohody, ktorými sa upravuje status a fungovanie kancelárie komisie na Ukrajine.
5.Zhromaždenie môže rozhodnúť o zriadení kancelárií komisie v ktoromkoľvek inom štáte pod podmienkou súhlasu takéhoto štátu.
Článok 6 – Výsady aimunity
1.Komisia vrátane jej kancelárie na Ukrajine a akýchkoľvek kancelárií v iných štátoch požíva na území každého štátu, ktorý je členom, výsady a imunity potrebné na výkon jej funkcií a na plnenie svojho mandátu.
2.Štáty, ktoré sú členmi, uplatňujú na svojom území vo vzťahu ku komisii, jej kanceláriám, výkonnému riaditeľovi, ostatným členom sekretariátu a odborníkom, ktorých služby využíva komisia, pravidlá stanovené vo Všeobecnej dohode o výsadách a imunitách Rady Európy, a to najmä:
a)pokiaľ ide o komisiu vrátane jej kancelárií, úradov, majetku a aktív, články 3 až 7 Všeobecnej dohody o výsadách a imunitách Rady Európy;
b)pokiaľ ide o výkonného riaditeľa o ostatných členov sekretariátu, článok 18 Všeobecnej dohody o výsadách a imunitách Rady Európy;
c)pokiaľ ide o odborníkov, ktorých služby využíva komisia, článok 18 písm. a) a e) Všeobecnej dohody o výsadách a imunitách Rady Európy.
3.Štáty, ktoré sú členmi, uplatňujú na svojom území rovnaké výsady a imunity, aké sú stanovené v článku 16 Všeobecnej dohody o výsadách a imunitách Rady Európy, pokiaľ ide o komisárov, keď vykonávajú činnosť komisie.
4.Zástupcom členov v orgánoch komisie, komisárom, výkonnému riaditeľovi, ostatným členom sekretariátu a odborníkom, ktorých služby využíva komisia, sa na území každého štátu, ktorý je členom, udeľuje imunita voči všetkým právnym postupom, pokiaľ ide o ústne alebo písomné slová a úkony, ktoré vykonajú v rámci svojej úradnej funkcie, a táto imunita im ďalej patrí aj po uplynutí ich funkčného obdobia.
5.Každý štát, ktorý je členom, môže oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že žiadna imunita voči súdnemu konaniu udelená osobe na základe odsekov 2, 3 a 4 sa neuplatní v prípade priestupku proti predpisom o premávke motorových vozidiel, ktorého sa dopustila takáto osoba, resp. v prípade škody spôsobenej motorovým vozidlom patriacim takejto osobe alebo ňou riadeným.
6.Výsady a imunity:
a)komisárov môže odňať zhromaždenie;
b)výkonného riaditeľa, ostatných členov sekretariátu a odborníkov, ktorých služby využíva komisia, môže odňať generálny tajomník Rady Európy.
7.Imunitu podľa odseku 2 písm. a) môže odňať zhromaždenie. Takéto odňatie imunity sa nevzťahuje na žiadne opatrenie na vykonanie alebo konfiškáciu majetku komisie vrátane jej digitálnej platformy a všetkých údajov o nárokoch a dôkazoch, v prípade ktorých je potrebné samostatné odňatie imunity zhromaždením.
8.V prípade vypovedania zo strany ktoréhokoľvek člena alebo ukončenia tohto dohovoru členovia naďalej poskytujú imunity uvedené v tomto článku.
ČASŤ IV – ORGANIZAČNÁ ŠTRUKTÚRA
Článok 7 – Zhromaždenie
1.Zhromaždenie sa skladá zo všetkých členov komisie.
2.Zhromaždenie zasadá v sídle komisie, pokiaľ zhromaždenie nerozhodne inak. Prvé zasadnutie zhromaždenia zvoláva depozitár tohto dohovoru do jedného roka od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru.
3.Zhromaždenie volí predsedu a dvoch podpredsedov na obdobie troch rokov. Predseda zhromaždenia, resp. v prípade neprítomnosti predsedu jeden z podpredsedov, vedie rokovania zhromaždenia a plní ďalšie úlohy v súlade s rokovacím poriadkom prijatým zhromaždením.
4.Zhromaždenie:
a)nesie celkovú zodpovednosť za plnenie mandátu komisie a dohliada na prácu orgánov komisie;
b)odporúča členom, orgánom komisie, ako aj pomocným orgánom uvedeným v písmene i) opatrenia na dosiahnutie cieľov komisie;
c)schvaľuje pravidlá a predpisy, ktorými sa riadi práca komisie, prijaté radou v súlade s článkom 10 ods. 2 písm. c) tohto dohovoru;
d)určuje členov rady v súlade s článkom 10 tohto dohovoru;
e)schvaľuje zoznam kandidátov, ktorí budú pôsobiť ako komisári, a aspoň raz ročne takýto zoznam aktualizuje;
f)na svojom prvom zasadnutí a následne podľa potreby volí výkonného riaditeľa komisie, ktorého vymenuje generálny tajomník Rady Európy;
g)splnomocňuje výkonného riaditeľa na vykonanie prevodu registra na komisiu podľa článkov 24 a 25 tohto dohovoru v čase, ktorý zhromaždenie považuje za vhodné, pri zohľadnení dôsledkov na stanovené ročné príspevky členov;
h)na základe odporúčania rady splnomocňuje radu, aby zriadila panely a vymenovala požadovaných komisárov v čase, ktorý zhromaždenie považuje za vhodné, pri zohľadnení dôsledkov na stanovené ročné príspevky členov;
i)na odporúčanie rady a/alebo výkonného riaditeľa zriaďuje akékoľvek pomocné orgány potrebné na plnenie funkcií komisie;
j)prijíma ročný sadzobník príspevkov;
k)prijíma ročný rozpočet komisie;
l)prijíma ročnú finančnú správu komisie;
m)prijíma výročnú správu komisie o činnosti a
n)plní akúkoľvek inú funkciu, ktorá mu bola zverená podľa tohto dohovoru, a akúkoľvek inú funkciu potrebnú na plnenie mandátu komisie, ktorá nie je zverená týmto dohovorom rade, panelom komisárov, výkonnému riaditeľovi alebo sekretariátu. Zhromaždenie môže delegovať niektoré alebo všetky tieto ďalšie funkcie na radu.
5.Zhromaždenie zasadá tak často, ako je potrebné, ale aspoň raz ročne. Zhromaždenie sa zvoláva, keď o tom ono samo rozhodne, ak o to rada požiada, alebo ak o to požiada ktorýkoľvek člen, ak takúto žiadosť podporí tretina členov. V prípade naliehavej potreby má predseda právo zvolať mimoriadne zasadnutia zhromaždenia. S výhradou odseku 6 sa na akékoľvek rozhodovanie zhromaždenia vyžaduje prítomnosť väčšiny všetkých členov.
6.Zhromaždenie môže prijímať svoje rozhodnutia písomným postupom a elektronickými prostriedkami, ako sa stanovuje v rokovacom poriadku zhromaždenia.
7.Zhromaždenie môže zriadiť poradné výbory, ktoré budú pomáhať pri jeho práci v konkrétnych oblastiach, ktoré sú relevantné pre zhromaždenie alebo pre komisiu ako celok.
8.Zhromaždenie prijíma svoj rokovací poriadok a všetky ostatné pravidlá alebo opatrenia potrebné na plnenie svojich funkcií.
9.Ako sekretariát zhromaždenia slúži sekretariát.
Článok 8 – Finančný výbor
1.Zhromaždenie zriadi finančný výbor ako pomocný orgán zhromaždenia. Finančný výbor:
a)v súlade s článkom 23 ods. 3 tohto dohovoru určuje stanovené ročné príspevky členov;
b)poskytuje poradenstvo sekretariátu pri príprave rozpočtu komisie;
c)preskúmava návrh rozpočtu komisie na nasledujúci rok, ktorý vypracoval sekretariát, a podáva správu zhromaždeniu;
d)v súlade s článkom 23 ods. 4 tohto dohovoru preskúmava a povoľuje prijímanie príspevkov od iných subjektov než členov a pozorovateľov;
e)predkladá zhromaždeniu odporúčania týkajúce sa iných relevantných finančných záležitostí a
f)plní všetky ďalšie úlohy súvisiace s finančnými záležitosťami, ktoré mu zverilo zhromaždenie.
2.Finančný výbor pozostáva zo zástupcov:
a)všetkých členov, ktorí sú hlavnými prispievateľmi do rozpočtu komisie;
b)ostatných členov a pozorovateľov, ktorí prispievajú do rozpočtu komisie sumou rovnajúcou sa aspoň povinným príspevkom hlavných prispievateľov počas rozpočtového roka, za ktorý poskytli takýto príspevok;
c)ostatných členov zvolených zhromaždením.
3.Zhromaždenie určí počet členov a pozorovateľov podľa odseku 2 písm. b) a c). Zhromaždenie takéto počty každoročne preskúma. Počet pozorovateľov nesmie byť vyšší ako počet členov.
4.V prípade, že komisia dostatok finančných prostriedkov na plné pokrytie svojich rozpočtových potrieb získa z iných zdrojov ako zo stanovených príspevkov, finančný výbor sa skladá len zo zástupcov členov zvolených zhromaždením.
5.Finančný výbor sa usiluje o prijímanie svojich rozhodnutí konsenzom. Pokiaľ nie je v tomto dohovore stanovené inak, ak sa vyčerpalo úsilie o dosiahnutie konsenzu, finančný výbor prijíma rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, pričom každý člen finančného výboru má jeden hlas. Na akékoľvek rozhodovanie finančného výboru je potrebná prítomnosť väčšiny členov finančného výboru.
6.Rozhodnutia o procedurálnych otázkach sa prijímajú väčšinou odovzdaných hlasov. V prípade pochybností alebo nejasností o tom, či ide o procesnú záležitosť, sa rozhodnutie prijme v súlade s odsekom 5.
7.Finančný výbor zasadá podľa potreby a podáva správy zhromaždeniu. Finančný výbor môže pozvať členov, pozorovateľov a iné štáty a subjekty, ktoré počas príslušného vykazovaného obdobia finančne podporili komisiu, aby sa zúčastnili na zasadnutiach finančného výboru.
8.Sekretariát poskytne finančnému výboru potrebnú administratívnu podporu.
Článok 9 – Hlasovanie v zhromaždení
1.Ak sa v tomto dohovore osobitne nevyžaduje iná prahová hodnota, zhromaždenie prijíma svoje rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov.
2.Rozhodnutia podľa článku 7 ods. 4 písm. g) a h) tohto dohovoru sa prijímajú dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov vrátane kladných hlasov všetkých hlavných prispievateľov.
3.Rozhodnutia o procedurálnych otázkach sa prijímajú väčšinou odovzdaných hlasov. V prípade pochybností alebo nejasností o tom, či ide o procesnú záležitosť, sa rozhodnutie prijme v súlade s odsekom 1.
4.Každý člen má v zhromaždení jeden hlas.
Článok 10 – Rada
1.Zloženie rady sa určí takto:
a)rada sa skladá minimálne z deviatich a maximálne z 15 členov. Ak zhromaždenie nerozhodne inak, členovia rady vykonávajú funkciu striedavo počas troch rokov. Zhromaždenie určí zloženie rady zo zoznamu členov, ktorí prejavili záujem pôsobiť v rade, v poradí, v akom sa stali členom.
b)Zhromaždenie určí prvých deväť členov, ktorí tvoria radu, na jej prvom zasadnutí alebo čo najskôr po ňom.
c)Zhromaždenie určí ďalších troch členov rady na zasadnutí po uložení 30. listiny o ratifikácii, prijatí alebo schválení tohto dohovoru alebo o pristúpení k tomuto dohovoru a troch ďalších členov po uložení 40. takejto listiny.
d)Ak sú Ukrajina a/alebo Ruská federácia členmi rady v súlade s pravidlami uvedenými v písmene a), zdržia sa hlasovania podľa odseku 2 písm. b), odseku 2 písm. c) bodov ii) až v) a odseku 2 písm. d). Ak sú Ukrajina a/alebo Ruská federácia členmi, ale nie členmi rady, prizvú sa, aby sa zúčastnili na zasadnutiach rady s právom prezentovať svoju pozíciu, ale bez hlasovacieho práva.
e)Zhromaždenie prijme pravidlá upravujúce rotáciu členov v rade v súlade s ustanoveniami tohto článku vrátane zabezpečenia kontinuity v prípade rotácie členov.
2.Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 tohto dohovoru, rada:
a)nesie zodpovednosť za výkon mandátu komisie;
b)vymenúva komisárov zo zoznamu kandidátov schváleného zhromaždením v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. e) tohto dohovoru a zriaďuje panely v súlade s článkom 12 tohto dohovoru;
c)prijíma pravidlá a predpisy, ktorými sa riadi práca komisie a ktoré má následne schváliť zhromaždenie, a to aj pokiaľ ide o určenie:
i)pravidiel a postupov vymenúvania komisárov do panelov a ich odvolávania z panelov;
ii)pravidiel a postupov na predkladanie, preskúmanie, posúdenie a rozhodovanie o nárokoch a na určenie výšky náhrady, ktorá sa má vyplatiť v každom jednotlivom prípade;
iii)noriem a požiadaviek na dôkazy;
iv)pravidiel hodnotenia škody, straty alebo ujmy;
v)noriem a prístupov k odškodneniu;
vi)postupov riešenia sporných otázok;
vii)poradia prednosti preskúmania, posúdenia a rozhodnutia o nárokoch;
viii)pravidiel a postupov potrebných na pokračovanie činnosti registra v rámci komisie a
ix)iných záležitostí, ktoré patria do právomoci rady;
d)s výhradou článkov 17 a 18 tohto dohovoru má právomoc prijať alebo postúpiť odporúčania panelov na rozhodnutia týkajúce sa výšok náhrady škody splatnej v prípade nárokov, ktoré panely posudzujú, ako aj pokiaľ ide o právny a skutkový základ odporúčaní; a
e)plní akúkoľvek inú funkciu, ktorú na ňu deleguje zhromaždenie.
3.Rada sa pravidelne schádza s cieľom posúdiť odporúčania panelov v prípade rozhodnutí týkajúcich sa zvažovaných nárokov a prijímať akékoľvek iné rozhodnutia potrebné na plnenie jej funkcií. Sekretariát sa môže zúčastňovať na zasadnutiach rady v poradnej funkcii.
4.Rada sa usiluje o prijímanie svojich rozhodnutí konsenzom. Pokiaľ nie je v tomto dohovore stanovené inak, ak sa vyčerpalo úsilie o dosiahnutie konsenzu, rada prijíma rozhodnutia dvojtretinovou väčšinou odovzdaných hlasov, pričom každý člen rady má jeden hlas. S výhradou odseku 5 sa na každé rozhodovanie rady vyžaduje prítomnosť väčšiny členov rady.
5.Rada môže prijímať svoje rozhodnutia písomným postupom a elektronickými prostriedkami, ako sa stanovuje v jej rokovacom poriadku.
6.Rozhodnutia o procedurálnych otázkach sa prijímajú väčšinou odovzdaných hlasov. V prípade pochybností alebo nejasností o tom, či ide o procesnú záležitosť, sa rozhodnutie prijme v súlade s odsekom 4.
7.Rada prijíma svoj rokovací poriadok a akékoľvek iné opatrenia potrebné na plnenie jej funkcií. Rada si spomedzi svojich členov zvolí predsedu a jedného alebo dvoch podpredsedov na funkčné obdobie jedného roka s možnosťou opätovného zvolenia,
8.Rada predkladá zhromaždeniu správy dvakrát ročne. Takéto správy obsahujú počet nárokov, ktoré rada posúdila, a celkovú výšku priznanej náhrady v každej kategórii, ako aj zhrnutie všetkých ostatných významných faktických alebo právnych záležitostí relevantných pre prácu komisie.
Článok 11 – Komisári
1.Vymenovanie komisárov sa uskutočňuje na inkluzívnom základe, pričom sa zohľadňuje potreba nezávislosti, nestrannosti, bezúhonnosti, vysokých morálnych kvalít, skúseností, odborných multidisciplinárnych znalostí, širokého geografického zastúpenia a rodovej rovnováhy. Komisári sú odborníci v oblastiach, ako je medzinárodné právo, urovnávanie sporov, financie, účtovníctvo, poistenie alebo posudzovanie škôd. Rada môže stanoviť dodatočné požiadavky na vymenovanie komisárov s cieľom riešiť osobitné potreby panelov.
2.Kandidátov na komisárov môžu nominovať členovia. Kandidáti sa takisto môžu o funkciu komisárov uchádzať priamo. Sekretariát organizuje proces nominácie a podávania prihlášok, preveruje uchádzačov a vytvára zoznam kandidátov spôsobilých pôsobiť vo funkcii komisárov.
3.Sekretariát predkladá zoznam kandidátov zhromaždeniu na schválenie. Sekretariát predkladá zhromaždeniu aktualizovaný zoznam na schválenie každoročne, resp. na žiadosť zhromaždenia či rady.
4.Kandidáti nemôžu byť vylúčení len na základe ich štátnej príslušnosti.
5.Podmienky využívania služieb komisárov vrátane ich odmeňovania stanoví rada.
6.Komisári plnia funkciu osobne a sú k dispozícii, aby účinne plnili svoje povinnosti.
Článok 12 – Panely
1.Rada zriadi panely na preskúmanie a posúdenie nárokov a na určenie akejkoľvek výšky náhrady, ktorá sa má vyplatiť v každom jednotlivom prípade. Panely predkladajú rade odporúčania na prijatie rozhodnutí.
2.Rada na základe odporúčania sekretariátu a so zreteľom na efektívnosť, flexibilitu a pracovné zaťaženie určí počet panelov, ktoré sa majú zriadiť, ako aj mandát každého panelu.
3.Každý panel sa skladá z troch komisárov vymenovaných do tohto panelu radou.
4.Komisári každého panelu na základe konsenzu menujú spomedzi seba predsedu daného panelu. Ak sa im nepodarí dosiahnuť konsenzus, predsedu vymenuje rada.
Článok 13 – Sekretariát
1.Komisia má sekretariát, ktorý vedie výkonný riaditeľ.
2.Sekretariát poskytuje pod vedením výkonného riaditeľa vecnú, technickú a administratívnu podporu pre údržbu a fungovanie komisie.
3.Sekretariát má alebo zabezpečuje potrebné odborné znalosti na výkon svojich funkcií vrátane dostatočných odborných znalostí v oblasti príslušného vnútroštátneho práva a znalosti príslušných jazykov.
4.Na sekretariát sa vzťahuje Služobný poriadok a služobné pravidlá Rady Európy. Za pracovníkov komisie môžu byť vymenovaní štátni príslušníci všetkých členských štátov Rady Európy a štátni príslušníci všetkých členov. Zhromaždenie sa môže ďalej odchýliť od platných pravidiel a predpisov Rady Európy, a to aj pokiaľ ide o štátnu príslušnosť pracovníkov, ak je to na prospech plnenia funkcií komisie. Takéto schválené výnimky sa oznámia Výboru ministrov a generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
Článok 14 – Výkonný riaditeľ
1.Výkonný riaditeľ zastupuje komisiu a je oprávnený konať v jej mene.
2.Výkonný riaditeľ je oprávnený uzatvárať zmluvy a dohody v mene komisie. Akékoľvek medzinárodné dohody uzatvára výkonný riaditeľ v mene komisie po predchádzajúcom schválení zhromaždením. Akékoľvek dohody s vnútroštátnymi alebo medzinárodnými orgánmi, ktorými sa ustanovuje akákoľvek výmena informácií o nárokoch alebo dôkazoch, uzatvára výkonný riaditeľ v mene komisie po predchádzajúcom schválení radou.
3.Generálny tajomník Rady Európy deleguje na výkonného riaditeľa také právomoci, ktoré sú potrebné na plnenie povinností výkonného riaditeľa vo vzťahu k sekretariátu.
4.Výkonný riaditeľ:
a)nesie každodennú zodpovednosť za dohľad nad prácou sekretariátu a za jej spravovanie;
b)zabezpečuje vecnú, technickú, administratívnu a organizačnú podporu pre prácu zhromaždenia, rady a panelov vrátane pravidelných kontaktov a prípravy ich zasadnutí;
c)je zodpovedný za postúpenie nárokov panelom na posúdenie a za postúpenie odporúčaní panelov rade;
d)spolupracuje s príslušnými vnútroštátnymi a medzinárodnými orgánmi v rôznych otázkach týkajúcich sa práce komisie vrátane otázok týkajúcich sa nárokov a dôkazov a
e)plní akúkoľvek inú funkciu zverenú výkonnému riaditeľovi na základe tohto dohovoru alebo delegovanú zhromaždením a/alebo radou.
5.Výkonného riaditeľa volí zhromaždenie. Po tom, ako výkonného riaditeľa zvolilo zhromaždenie, ho vymenúva generálny tajomník Rady Európy, pričom funkčné obdobie výkonného riaditeľa by malo trvať štyri roky, a to s možnosťou obnovenia.
6.Členovia sa vyzývajú, aby nominovali kandidátov na túto pozíciu so zreteľom na povahu nárokov predkladaných komisii.
7.Kandidátmi by mali byť osoby bezúhonné, vysokých morálnych kvalít, primeranej praxe a odbornej kvalifikácie na plnenie tejto úlohy.
Článok 15 – Nezávislosť
1.Komisári, ako aj výkonný riaditeľ a ostatní členovia sekretariátu sú pri plnení svojich povinností nezávislí.
2.Komisári, výkonný riaditeľ ani ostatní členovia sekretariátu nesmú pri plnení svojich povinností vyžadovať ani prijímať pokyny od žiadnej vlády alebo iného orgánu či subjektu, ktorý nie je súčasťou komisie. Zdržia sa akéhokoľvek konania, ktoré je nezlučiteľné s ich postavením medzinárodných úradníkov, ktorí sa zodpovedajú výhradne komisii.
3.Každý člen, ako aj Rada Európy a jej orgány sa zaväzujú rešpektovať výlučne nezávislý charakter povinností komisárov, ako aj výkonného riaditeľa a ostatných členov sekretariátu a nesnažia sa ich ovplyvňovať pri plnení ich povinností.
4.Komisári, ako aj výkonný riaditeľ a ostatní členovia sekretariátu nesmú mať žiadny osobný ani finančný záujem na žiadnej veci, v ktorej koná komisia. Každý konflikt záujmov sa zverejní a rieši sa v súlade s pravidlami komisie.
5.Pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a zverejňovania informácií v prípade komisárov, prípadne výkonného riaditeľa a ostatných členov sekretariátu, prijíma rada.
ČASŤ V – NÁROKY A KONANIE
Článok 16 – Preskúmanie nárokov panelmi
1.Panely preskúmajú nároky, stanovia, či sú nároky opodstatnené, určia akúkoľvek výšku náhrady, ktorá sa má vyplatiť v prípade každého nároku, a predložia rade odporúčania na prijatie rozhodnutí v súlade s uplatniteľnými pravidlami a predpismi.
2.Panely môžu požiadať sekretariát, aby využil služby odborníkov, ktorí im poskytnú pomoc v prípade, že sa vyžadujú osobitné vedomosti, odborné znalosti alebo skúsenosti.
3.Preskúmanie nárokov sa uskutočňuje na základe pravidiel a predpisov. Panely si určia vlastné pracovné metódy.
4.Sekretariát poskytuje panelom administratívnu, technickú, právnu a inú pomoc pri plnení ich funkcií, nezúčastňuje sa však na konečnom rozhodovaní panelov.
Článok 17 – Rozhodovanie panelov
1.Panely sa usilujú o prijímanie svojich odporúčaní konsenzom. Ak sa vyčerpalo úsilie o dosiahnutie konsenzu, odporúčania na rozhodnutia sa prijímajú väčšinou komisárov v paneli. Sekretariát zaznamená, či boli rozhodnutia panelov prijaté konsenzom alebo väčšinou, ako aj výsledok hlasovania.
2.Odporúčania pre rozhodnutia panelov sa odôvodnia.
Článok 18 – Rozhodovanieo odporúčaniach panelov
1.Rada posúdi odporúčania panelov v súvislosti s nárokmi čo najskôr po zaslaní takýchto odporúčaní rade. Rada sa pri posudzovaní odporúčaní riadi zoskupením prípadných nárokov, ktoré prípadne použili panely.
2.Po úplnom posúdení radou sa odporúčanie považuje za schválené radou, pokiaľ rada z dôvodov stanovených v pravidlách a predpisoch nerozhodne o postúpení odporúčania panelu s tým, že uvedie dôvody svojho rozhodnutia spolu s akýmikoľvek ďalšími usmerneniami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia rady.
3.Panel zváži usmernenia rady a podľa potreby vydá nové odporúčanie.
4.Vo výnimočných situáciách stanovených v pravidlách a predpisoch môže rada postúpiť odporúčanie panelu ad hoc revíznemu panelu, ktorý rada zriadi na tento účel.
5.Ad hoc revízny panel sa skladá z troch predsedov panelov. Na ad hoc revízne panely a ich prácu sa vzťahujú články 16 a 17 tohto dohovoru.
6.Po úplnom posúdení radou sa odporúčanie ad hoc revízneho panelu považuje za schválené radou, pokiaľ rada vec nepostúpi zhromaždeniu, ktoré s konečnou platnosťou rozhodne o záležitosti namiesto rady.
7.Odporúčanie schválené v súlade s týmto článkom sa stáva konečným rozhodnutím komisie v súvislosti s akýmkoľvek dotknutým nárokom a nie je predmetom ďalšieho odvolania ani preskúmania.
8.Záznamy o rozhodovaní zhromaždenia, rady a každého ad hoc revízneho panelu vedie sekretariát.
Článok 19 – Rozsudky alebo výroky súdov alebo tribunálov a iných rozhodovacích orgánov
1.Panely a rada pri rozhodovaní podľa potreby zohľadnia príslušné rozsudky alebo výroky súdov alebo tribunálov a iných rozhodovacích orgánov zriadených podľa medzinárodného práva.
2.Panely a rada môžu zohľadniť aj príslušné rozsudky alebo výroky akýchkoľvek vnútroštátnych súdov a tribunálov.
3.Komisia prostredníctvom svojich orgánov prijme vhodné opatrenia na zabezpečenie toho, aby žiadny žalobca nedostal dvojitú náhradu za tú istú škodu, stratu alebo ujmu. Členovia sa v tejto súvislosti usilujú podporovať komisiu, a to podľa potreby najmä prostredníctvom výmeny informácií s komisiou.
Článok 20 – Normy a záruky
1.Komisia vrátane jej rady, panelov a sekretariátu koná podľa najprísnejších noriem nezávislosti, nestrannosti, spravodlivosti a objektivity.
2.Komisia koná transparentne, pravidelne informuje verejnosť o svojej činnosti a náležite chráni osobné údaje. Pravidlá transparentnosti vrátane pravidiel uverejňovania rozhodnutí komisie prijíma rada.
3.Rada prijme pravidlá ochrany osobných údajov a dôvernosti.
4.Všetky konania komisie sa vedú tak, aby sa zabezpečili primerané procesné záruky.
Článok 21 – Financovanie priznaných náhrad a presadzovanie
1.Členovia uznávajú, že Ruská federácia musí znášať právne dôsledky všetkého svojho medzinárodne protiprávneho konania, a to aj pokiaľ ide o odškodnenie za ujmu vrátane akejkoľvek škody spôsobenej takýmto konaním. Preto sa očakáva, že Ruská federácia bude financovať náhradu stanovenú a priznanú komisiou podľa tohto dohovoru.
2.Členovia s výnimkou Ruskej federácie nie sú povinní financovať náhradu stanovenú a priznanú komisiou.
3.Rozhodnutia komisie sa nesmú vykonávať prostredníctvom súdov alebo iných súdnych alebo kvázi súdnych inštitúcií v rámci vnútroštátnej jurisdikcie členov, pokiaľ to príslušný člen výslovne nepovolí podľa vnútroštátneho práva tohto člena.
Článok 22 – Mechanizmus vyplatenia priznanej náhrady
Zhromaždenie môže zvážiť mechanizmus vyplácania náhrad priznaných po sprístupnení finančných prostriedkov vrátane platby z akéhokoľvek kompenzačného fondu, ktorý môže byť zriadený alebo určený na tento účel v čase, keď zhromaždenie súhlasí s tým, že je to vhodné.
ČASŤ VI – FINANCOVANIE KOMISIE
Článok 23 – Financovanie arozpočet
1.Keď sa Ruská federácia stane členom, bude znášať náklady komisie od nadobudnutia platnosti tohto dohovoru.
2.Kým náklady komisie neuhrádza Ruská federácia, komisia sa financuje z ročných stanovených príspevkov členov a dobrovoľných príspevkov. Takéto príspevky sa poskytujú bez toho, aby bola dotknutá možnosť vymáhania od Ruskej federácie.
3.Ročné stanovené príspevky členov určí finančný výbor na základe kritérií na určenie ročného sadzobníka príspevkov do všeobecného rozpočtu Rady Európy a zhromaždenie ich môže upraviť v súlade so zásadami, z ktorých vychádza tento sadzobník.
4.Komisia môže prijímať a využívať dobrovoľné príspevky spojené s jej prácou vrátane nepeňažných príspevkov. Tieto príspevky musia byť v súlade s mandátom a funkciami komisie. Príspevky od iných subjektov než členov a pozorovateľov podliehajú predchádzajúcemu schváleniu finančným výborom.
5.Komisia má v rámci Rady Európy svoj vlastný rozpočet. Zhromaždenie každoročne prijíma rozpočet komisie na nasledujúci rok, ktorý pripraví sekretariát a preskúma finančný výbor.
6.S výhradou ustanovení tohto dohovoru sa uplatňujú finančné predpisy Rady Európy.
7.Zhromaždenie môže pozastaviť práva člena, ak sa domnieva, že si člen nesplnil svoje finančné záväzky vyplývajúce z tohto dohovoru.
ČASŤ VII – REGISTER ŠKÔD SPÔSOBENÝCH AGRESIOU RUSKEJ FEDERÁCIE VOČI UKRAJINE
Článok 24 – Prevod činnosti registra
1.Čo najskôr po zriadení komisie a vymenovaní jej výkonného riaditeľa tento výkonný riaditeľ spolupracuje s registrom a/alebo Radou Európy s cieľom podľa potreby pripraviť prevod činnosti registra na komisiu spôsobom, ktorým sa zabezpečí neprerušená prevádzka registra až do jeho ukončenia a ktorým sa informácie o nárokoch a dôkazoch, ktoré má register k dispozícii, dostanú do dispozície komisie. Súčasťou tohto prevodu bude aj digitálna platforma registra vrátane všetkých informácií o nárokoch a dôkazoch, ktoré obsahuje, ako aj ďalšia dokumentácia, jeho archívy, hnuteľný a nehnuteľný majetok, okrem iného vrátane bankových účtov, vybavenia v oblasti informačných technológií, softvéru a všetkých súvisiacich licencií, zmlúv a opatrení registra, ako aj všetkých súvisiacich údajov tak, aby sa komisia stala právnym nástupcom registra.
2.Zhromaždenie, rada a členovia pomáhajú výkonnému riaditeľovi podľa potreby a vhodnosti pri príprave prevodu činnosti registra na komisiu.
3.Na základe rozhodnutia zhromaždenia podľa článku 7 ods. 4 písm. g) tohto dohovoru výkonný riaditeľ vykoná prevod činnosti registra na komisiu a potvrdí zhromaždeniu, že sa takýto prevod ukončil a že komisia môže začať svoju prácu v súvislosti s nárokmi.
Článok 25 – Pokračovanie činnosti registra v rámci komisie
1.Funkcie registra vrátane organizácie predkladania nárokov pokračujú ako súčasť komisie.
2.Rada na návrh výkonného riaditeľa prijme na tento účel príslušné pravidlá a postupy.
ČASŤ VIII – ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA
Článok 26 – Urovnávanie sporov
V prípade sporu medzi členmi týkajúceho sa výkladu alebo uplatňovania tohto dohovoru sa títo členovia usilujú o urovnanie sporu prostredníctvom rokovania alebo iných zmierovacích prostriedkov podľa ich výberu, a to aj prostredníctvom zhromaždenia, ktoré uľahčí priateľské urovnanie takýchto sporov.
Článok 27 – Status člena a pozorovateľa
1.S výhradou článku 28 tohto dohovoru sa ktorýkoľvek štát, Európska únia a ktorákoľvek iná organizácia regionálnej integrácie môže stať členom komisie tak, že sa stane zmluvnou stranou tohto dohovoru v súlade s postupmi stanovenými v tomto dohovore.
2.Zhromaždenie môže vyzvať ktorýkoľvek štát, organizáciu regionálnej integrácie alebo medzinárodnú organizáciu, aby sa stali pozorovateľom v komisii v súlade s podmienkami stanovenými zhromaždením. Ktorýkoľvek štát, organizácia regionálnej integrácie alebo medzinárodná organizácia môže požiadať, aby sa stali pozorovateľom.
3.Bez toho, aby bol dotknutý článok 7 tohto dohovoru, sa pozorovatelia môžu zúčastňovať na zasadnutiach zhromaždenia bez hlasovacieho práva a vystupovať na zasadnutiach zhromaždenia ústne alebo písomne.
4.Pozorovatelia, ktorí dobrovoľne prispeli do rozpočtu komisie sumou, ktorá sa rovná aspoň sume určenej zhromaždením v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. j) tohto dohovoru, majú právo zúčastniť sa na prijímaní ročného rozpočtu komisie, ročnej finančnej správy komisie a výročnej správy komisie o činnosti v súlade s článkom 7 ods. 4 písm. k) až m) tohto dohovoru s hlasovacím právom v zhromaždení počas rozpočtového roka, za ktorý poskytli takýto príspevok.
5.Ktorémukoľvek členovi konajúcemu spôsobom, ktorý nie je v súlade s mandátom komisie, resp. ktorý hatí jej funkcie, môže byť pozastavený výkon jeho práv a zhromaždenie ho môže požiadať, aby odstúpil v súlade s článkom 35 tohto dohovoru. Ak takýto člen tejto žiadosti nevyhovie, zhromaždenie môže rozhodnúť, že takýto člen prestáva byť členom odo dňa, ktorý určí zhromaždenie.
6.Ktorémukoľvek pozorovateľovi konajúcemu spôsobom, ktorý nie je v súlade s mandátom komisie, resp. ktorý hatí jej funkcie, môže zhromaždenie pozastaviť, resp. odňať status pozorovateľa v súlade s postupmi stanovenými zhromaždením.
Článok 28 – Členstvo Ruskej federácie a účasť na práci orgánov komisie
1.Ruská federácia sa môže stať členom komisie kedykoľvek, a to tak, že vyjadrí svojho súhlas byť viazaná týmto dohovorom v súlade s článkom 31 tohto dohovoru, a pod podmienkou, že vydá vyhlásenie, ktoré sa pripojí k listine o pristúpení k tomuto dohovoru, že:
a)podľa medzinárodného práva prijíma svoju zodpovednosť za škody, straty a ujmy spôsobené svojím medzinárodne protiprávnym konaním na Ukrajine alebo voči Ukrajine vrátane svojej agresie v rozpore s Chartou Organizácie Spojených národov, ako aj za svoje porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv:
i)i) na území Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc vrátane jej pevniny, vzdušného priestoru, vnútrozemských vôd a teritoriálnych vôd;
ii)vo výhradnej hospodárskej zóne Ukrajiny a na jej kontinentálnom šelfe v súlade s medzinárodným právom a prípadne vnútroštátnymi právnymi predpismi Ukrajiny,
iii)na akomkoľvek lietadle alebo plavidle patriacom pod jurisdikciu Ukrajiny
iv)voči všetkým dotknutým fyzickým a právnickým osobám, ako aj ukrajinskému štátu vrátane jeho regionálnych a miestnych orgánov a štátom vlastnených alebo kontrolovaných subjektov;
b)súhlasí s tým, že bude rešpektovať rozhodnutia komisie o odškodnení a poskytne potrebné prostriedky na vyplatenie priznanej náhrady alebo inej sumy, s ktorou Ukrajina súhlasí a
c)súhlasí s tým, že členom a prípadne pozorovateľom uhradí ich príspevky na náklady komisie.
2.Zhromaždenie sa uistí, že vyhlásenie Ruskej federácie pripojené k jej listine o pristúpení spĺňa podmienky uvedené v odseku 1.
3.Hneď ako Ruská federácia vyjadrí záujem stať sa členom komisie, rada prijme ďalšie pravidlá upravujúce účasť Ruskej federácie na práci komisie. Tieto pravidlá schvaľuje zhromaždenie konsenzom.
4.Ruská federácia môže kedykoľvek požiadať o pozvanie, aby sa stala pozorovateľom komisie v súlade s článkom 27 tohto dohovoru.
Článok 29 – Depozitár
Depozitárom tohto dohovoru je generálny tajomník Rady Európy.
Článok 30 – Podpis, ratifikácia, prijatie, schválenie a nadobudnutie platnosti
1.Tento dohovor je otvorený na podpis všetkým členským štátom Rady Európy, všetkým ostatným štátom a Európskej únii, zúčastneným na diplomatickej konferencii o prijatí tohto dohovoru, a všetkým ostatným štátom, ktoré hlasovali za rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov ES-11/5 zo 14. novembra 2022 s názvom Ďalšie prostriedky nápravy a reparácie za agresiu proti Ukrajine.
2.Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.
3.Tento dohovor nadobúda platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa, keď sú splnené obe tieto podmienky:
a)25 signatárov vyjadrilo svoj súhlas s tým, že budú viazaní týmto dohovorom v súlade s ustanoveniami odseku 2 a
b)súhrnné individuálne príspevky týchto signatárov do rozpočtu registra na rok 2025 1 predstavujú aspoň 50 % celkového rozpočtu registra na rok 2025.
4.S výhradou článku 28 tohto dohovoru v súvislosti s Ruskou federáciou, vo vzťahu k ktorémukoľvek signatárovi uvedenému v odseku 1, ktorý následne vyjadrí svoj súhlas byť viazaný týmto dohovorom, tento dohovor nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení.
Článok 31 – Pristúpenie
1.Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môžu zmluvné strany tohto dohovoru prostredníctvom zhromaždenia vyzvať na pristúpenie k tomuto dohovoru ktorýkoľvek štát alebo organizáciu regionálnej integrácie, ktorá sa nezúčastnila na diplomatickej konferencii na účely prijatia tohto dohovoru a nehlasovala za rezolúciu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov ES-11/5 zo 14. novembra 2022 s názvom Ďalšie prostriedky nápravy a reparácie za agresiu proti Ukrajine.
2.Bez ohľadu na odsek 1 a v súlade s článkom 28 tohto dohovoru môže Ruská federácia pristúpiť k tomuto dohovoru kedykoľvek.
3.Vo vzťahu ku každému pristupujúcemu štátu alebo organizácii regionálnej integrácie tento dohovor nadobudne platnosť prvý deň mesiaca, ktorý nasleduje po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 32 – Územná pôsobnosť
1.Každý štát môže pri podpise alebo pri ukladaní svojej listiny o ratifikácii, prijatí, schválení alebo pristúpení vymedziť územie či územia daného štátu, na ktoré sa bude tento dohovor vzťahovať.
2.Každý štát môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie daného štátu, ktoré je vymedzené vo vyhlásení a za ktorého medzinárodné vzťahy je zodpovedný alebo v ktorého mene je oprávnený prijímať záväzky. Vo vzťahu k takémuto územiu nadobudne tento dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto vyhlásenia generálnym tajomníkom Rady Európy.
3.Každé vyhlásenie uskutočnené podľa vyššie uvedených odsekov 1 a 2 možno vo vzťahu k akémukoľvek územiu vymedzenému v každom takomto vyhlásení odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom Rady Európy.
Článok 33 – Zmeny
1.Zmeny tohto dohovoru môže navrhnúť každý člen.
2.Návrhy na zmenu tohto dohovoru môžu zahŕňať návrh na rozšírenie časovej pôsobnosti tohto dohovoru tak, aby zahŕňal nároky na náhradu škody, straty alebo ujmy spôsobenej medzinárodne protiprávnym konaním Ruskej federácie na Ukrajine alebo voči Ukrajine 20. februára 2014 alebo po 20. februári 2014.
3.Každý návrh na zmenu oznámi generálny tajomník Rady Európy členom. Generálny tajomník Rady Európy o nich informuje zhromaždenie.
4.Zhromaždenie navrhovanú zmenu posúdi a môže ju prijať.
5.Text každej zmeny prijatej zhromaždením zašle generálny tajomník Rady Európy členom na ratifikáciu, prijatie alebo schválenie.
6.Každá zmena prijatá v súlade s týmto článkom nadobúda platnosť 30. dňom po dni, keď všetci členovia informovali generálneho tajomníka Rady Európy, že ju ratifikovali, prijali alebo schválili.
Článok 34 – Výhrady
K žiadnemu z ustanovení tohto dohovoru nemožno uplatniť výhrady.
Článok 35 – Vypovedanie
1.Kedykoľvek po dni nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s článkom 30 tohto dohovoru môže ktorýkoľvek člen vypovedať tento dohovor oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
2.Takáto výpoveď nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia 12 mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom Rady Európy. V prípade výpovede Ruskou federáciou je obdobie uplynutia platnosti desať rokov alebo do ukončenia platnosti tohto dohovoru v súlade s článkom 36 tohto dohovoru.
3.Žiadna výpoveď podľa tohto článku nemá retroaktívny účinok na záväzky a povinnosti vyplývajúce z tohto dohovoru počas členstva vypovedajúceho člena.
Článok 36 – Platnosť a ukončenie
1.Bez toho, aby bol dotknutý odsek 4, tento dohovor zostáva v platnosti najmenej desať rokov od nadobudnutia jeho platnosti.
2.Potom zostáva v platnosti počas po sebe nasledujúcich období až piatich rokov, ak zhromaždenie väčšinou najmenej troch štvrtín všetkých členov rozhodnutím prijatým do jedného roka pred koncom vtedajšieho obdobia rozhodne, že by mal zostať v platnosti.
3.Zhromaždenie môže kedykoľvek po desiatom výročí nadobudnutia platnosti tohto dohovoru ukončiť tento dohovor väčšinou najmenej troch štvrtín všetkých členov a rozpustiť komisiu.
4.Zhromaždenie ukončí platnosť tohto dohovoru, ak:
a)v dôsledku vypovedaní uskutočnených v súlade s článkom 35 tohto dohovoru počet zmluvných strán tohto dohovoru klesne pod prah uvedený v článku 30 ods. 3 písm. a) tohto dohovoru, alebo
b)nie sú k dispozícii dostatočné finančné prostriedky na financovanie predpokladaných výdavkov na nasledujúcich 12 mesiacov činnosti komisie a komisia nie je schopná zabezpečiť alternatívne prostriedky financovania komisie.
5.Ukončenie podľa odseku 4 písm. a) nadobudne účinnosť 12 mesiacov odo dňa, keď generálny tajomník Rady Európy dostane oznámenie o vypovedaní, ktoré má za následok túto udalosť, pokiaľ do troch mesiacov odo dňa, keď počet zmluvných strán tohto dohovoru klesne pod prah uvedený v článku 30 ods. 3 písm. a) tohto dohovoru, zhromaždenie na základe konsenzu nerozhodne, že tento dohovor by mal zostať v platnosti a že komisia by mala pokračovať počas určeného obdobia.
6.Ukončenie podľa odseku 4 písm. b) nadobudne platnosť čo najskôr po dátume rozhodnutia zhromaždenia o ukončení.
7.V prípade ukončenia tohto dohovoru a rozpustenia komisie zhromaždenie zabezpečí následné uchovanie všetkých informácií o nárokoch a dôkazoch, ktoré komisia dostala, jej rozhodnutiach a ostatnej dokumentácii vrátane jej archívov.
8.Pred ukončením tohto dohovoru a rozpustením komisie podľa tohto článku zhromaždenie prijme všetky potrebné prechodné opatrenia.
Článok 37 – Oznámenia
Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, ostatným štátom a Európskej únii, zúčastneným na diplomatickej konferencii na prijatie tohto dohovoru, každému signatárovi, ktorejkoľvek zmluvnej strane a každému štátu alebo organizácii regionálnej integrácie, ktoré boli vyzvané, aby pristúpili k tomuto dohovoru:
a)každé podpísanie tohto dohovoru;
b)uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení;
c)každý dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s článkom 30 tohto dohovoru;
d)každú zmenu prijatú v súlade s článkom 33 tohto dohovoru a dátum nadobudnutia platnosti takejto zmeny;
e)každé vyhlásenie v súlade s článkom 6 ods. 5 tohto dohovoru;
f)každú výpoveď v súlade s článkom 35 tohto dohovoru;
g)akýkoľvek iný úkon, vyhlásenie, oznámenie alebo vyjadrenie, ktoré sa vzťahuje na tento dohovor.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.
V Haagu, 16. decembra 2025, v anglickom, francúzskom a španielskom jazyku, pričom všetky znenia sú rovnako autentické, v jednom vyhotovení, ktoré sa uloží v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie každému členskému štátu Rady Európy, všetkým ostatným štátom a Európskej únii, zúčastneným na diplomatickej konferencii na prijatie tohto dohovoru, a každému štátu alebo organizácii regionálnej integrácie, ktoré boli vyzvané, aby pristúpili k tomuto dohovoru.