EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 2. 2026
COM(2026) 102 final
2026/0059(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o boji proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a iným trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami a o zmene smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260
{SEC(2026) 102 final} - {SWD(2026) 102 final} - {SWD(2026) 103 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Nedovolené strelné zbrane predstavujú pre bezpečnosť občanov EÚ vážnu hrozbu, pretože umožňujú širokú škálu závažnej a organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s drogami, vydierania, lúpeží a násilia gangov. Z výskumu vyplýva, že dopyt spojený s trestnou činnosťou a prístup k strelným zbraniam sa zvyšuje, čo vedie k násilnejším incidentom a v niektorých krajinách EÚ dokonca k pretekom v zbrojení medzi zločincami. Tento problém ešte viac zhoršujú geopolitické udalosti, ktoré vzhľadom na svoju geografickú blízkosť predstavujú hrozbu pre bezpečnosť Únie. Riziko, že prebytočné zbrane z prebiehajúcich konfliktov by, podobne ako po konflikte na západnom Balkáne, nakoniec unikli na nelegálne trhy, je vysoké. Okrem toho technologický pokrok, ako je 3D tlač, uľahčuje výrobu strelných zbraní a zvyšuje hrozbu, čo zdôrazňuje potrebu prísnejších preventívnych opatrení.
V kontexte vnútorného legálneho trhu EÚ prijala niekoľko nástrojov v oblasti strelných zbraní. Týmito nástrojmi EÚ sa upravuje legálne nadobúdanie a držanie strelných zbraní. V smernici (EÚ) 2021/555 z 24. marca 2021 o kontrole nadobúdania a držania zbraní (smernica o strelných zbraniach) sa stanovujú spoločné minimálne normy pre nadobúdanie, držanie a obchodnú výmenu civilných strelných zbraní (napr. strelných zbraní používaných na športové a poľovné účely) v rámci EÚ. Nariadením (EÚ) 2025/41 z 19. decembra 2024 o dovoze, vývoze a tranzite strelných zbraní (prepracované znenie nariadenia o strelných zbraniach) sa zavádza požiadavka získať dovozné a vývozné povolenia na presun strelných zbraní cez hranice EÚ z tretích krajín a do tretích krajín. Vymedzením toho, čo je legálne, oba nástroje nevyhnutne určujú, čo je nelegálne, avšak nestanovujú, čo je trestné. Preto dosiaľ neexistujú žiadne pravidlá EÚ týkajúce sa trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami.
EÚ a jej členské štáty sa na medzinárodnej úrovni aktívne zapájajú prostredníctvom: protokolu proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom (ďalej len „protokol OSN o strelných zbraniach“), ktorý dopĺňa Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu, stanovuje medzinárodné pravidlá na boj proti nedovolenej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami; článku 5 protokolu OSN o strelných zbraniach, v ktorom sa od štátov vyžaduje, aby súvisiace trestné činy kriminalizovali. Protokol ratifikovalo 25 z 27 členských štátov EÚ a samotná EÚ (od roku 2014). Hoci EÚ uzavrela protokol OSN o strelných zbraniach, ďalšou harmonizáciou prostredníctvom tejto smernice sa posilňuje jeho jednotné presadzovanie.
V prípravnej štúdii sa zistili značné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o vymedzenie a trestanie trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami, čo vedie k fragmentácii právneho rámca v celej EÚ. V oblasti, ktorá je prirodzene prísne regulovaná, bráni táto nedostatočná harmonizácia cezhraničnej spolupráci, komplikuje vyšetrovanie a trestné stíhanie a znižuje celkovú účinnosť presadzovania práva v boji proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a inej trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami.
Digitálna oblasť sa stala primárnym faktorom, ale aj stimulátorom nedovolenej výroby, a to online šírením technickej dokumentácie (blueprint) na 3D tlač, ako aj poskytovaním základnej infraštruktúry pre moderné presadzovanie práva. Na riešenie vznikajúcich rizík, ktoré tieto technologické zmeny predstavujú, je potrebná stratégia presadzovania práva zdôrazňujúca digitálnu inteligenciu s cieľom preklenúť medzeru v údajoch, ktorá v súčasnosti bráni dôkladnému pochopeniu hrozby súvisiacej so strelnými zbraňami. V záujme riešenia týchto bezpečnostných výziev je cieľom návrhu podporiť harmonizované digitálne prostredie na výmenu informácií a zabezpečiť, aby sa získavanie dôkazov a strategická analýza opierali o spoľahlivé normy kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov.
Okrem bezpečnostných rizík a výziev v oblasti cezhraničnej spolupráce čelí EÚ značnému nedostatku údajov o nelegálnych strelných zbraniach. Nedostatok spoľahlivých a komplexných štatistických údajov bráni schopnosti príslušníkov orgánov presadzovania práva a tvorcov politík posúdiť rozsah výzvy, vyhodnotiť účinnosť politiky a prijímať informované rozhodnutia. Tento nedostatok údajov takisto prispieva k nízkej informovanosti verejnosti, obmedzeným politickým prioritám a nedostatočným zdrojom na presadzovanie práva v boji proti trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami.
Takisto by sa mala by sa posilniť spolupráca s kandidátskymi krajinami, aby sa zabezpečilo ich plné zapojenie do koordinačných mechanizmov Únie v závislosti od potreby pre konkrétne cezhraničné prípady. To si vyžaduje uľahčenie ďalšej spolupráce v rámci regionálnych a operačných iniciatív vrátane Európskej multidisciplinárnej platformy proti hrozbám trestnej činnosti (EMPACT) a spolupráce s agentúrami Únie, ako sú Europol, Eurojust, CEPOL a Frontex, ktoré prispievajú k predchádzaniu nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a jeho narúšaniu. Ich postupné zosúlaďovanie s acquis Únie v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti zvyšuje účinnosť spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi a posilňuje celkovú odolnosť Únie voči zneužívaniu a nedovolenému pohybu strelných zbraní.
Cieľom návrhu je chrániť občanov EÚ pred hrozbou nedovolených strelných zbraní znížením počtu nelegálnych zbraní a súvisiacej trestnej činnosti, harmonizáciou trestných činov a sankcií v oblasti strelných zbraní vo všetkých členských štátoch a zlepšením kvality a dostupnosti údajov, aby bolo možné túto hrozbu lepšie pochopiť a riešiť. V návrhu sa nebudú nanovo vymedzovať pravidlá právneho vlastníctva strelných zbraní.
Na riešenie identifikovaných výziev má návrh štyri špecifické ciele:
1.Umožnenie a uľahčenie vyšetrovania a stíhania trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami.
2.Zabezpečenie nadčasového presadzovania trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami.
3.Zabezpečenie účinných, odrádzajúcich a primeraných druhov a úrovní sankcií za trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami.
4.Zlepšenie spolupráce v oblasti presadzovania práva a justičnej spolupráce a harmonizovaný zber údajov o trestných činoch súvisiacich so strelnými zbraňami.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Európska komisia systematicky považuje nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami za hlavnú hrozbu pre vnútornú bezpečnosť EÚ. V stratégii ProtectEU z roku 2025 a [novom programe boja proti terorizmu] sa zdôrazňuje harmonizácia trestnoprávnych noriem týkajúcich sa nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami. Táto otázka je kľúčovou prioritou aj v stratégii EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025 a v rámci platformy EMPACT, ktorá bola obnovená na roky 2026 – 2029.
Hlavný politický nástroj, ktorý pokrýva ciele tejto iniciatívy, je akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025. Osobitne sa zameriava na sprísnenie kontrol na nelegálnom trhu so strelnými zbraňami, riešenie nedostatkov v právnych predpisoch EÚ, zlepšenie výmeny spravodajských informácií a zabezpečenie plne funkčných národných kontaktných miest pre strelné zbrane vo všetkých členských štátoch. Podporuje aj vytvorenie úložiska zaistených strelných zbraní EÚ. Iniciatíva je napokon v súlade so záväzkami EÚ vyplývajúcimi z protokolu OSN o strelných zbraniach, pričom objasňuje vykonávanie odporúčaní OSN, najmä tých, ktoré sa týkajú kriminalizácie technickej dokumentácie (blueprint) pre strelné zbrane vyrobené 3D tlačou.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Ciele tohto návrhu sú takisto v súlade s týmito ustanoveniami politík a legislatívnych dokumentov:
•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541 z 15. marca 2017 o boji proti terorizmu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/475/SVV a mení rozhodnutie Rady 2005/671/SVV,
•rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV z 26. februára 2009 o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi,
•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV,
•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie,
•smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260 o vymáhaní majetku a konfiškácii,
•rámcové rozhodnutie Rady 2005/214/SVV o uplatňovaní zásady vzájomného uznávania na peňažné sankcie,
•rámcové rozhodnutie Rady 2009/948/SVV o predchádzaní kolíziám pri výkone právomoci v trestných veciach a ich urovnávaní,
•nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/3011 z 27. novembra 2024 o odovzdávaní trestného konania
•závery Rady 10726/21 o zriaďovaní národných kontaktných miest pre strelné zbrane v členských štátoch EÚ závery Rady (13. júla 2021),
•závery Rady 9907/25 o boji proti nedovolenému obchodovaniu so zbraňami a hrozbám súvisiacim so strelnými zbraňami a pyrotechnickými výrobkami (12. júna 2025),
•závery Rady o ochrane Európanov pred terorizmom: úspechy a ďalšie kroky: konkrétne v bode 47 sa Komisia vyzýva, aby začala pracovať na tejto iniciatíve,
•rámcové rozhodnutie Rady 2009/315/SVV o organizácii a obsahu výmeny informácií z registra trestov medzi členskými štátmi,
•Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Právnym základom navrhovanej smernice je článok 83 ods. 1 a 2 ZFEÚ. V článku 83 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje právny základ na stanovenie minimálnych pravidiel týkajúcich sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach obzvlášť závažnej trestnej činnosti s cezhraničným rozmerom. V ustanovení sa nedovolené obchodovanie so zbraňami uvádza ako jedna z uvedených oblastí obzvlášť závažnej trestnej činnosti.
V článku 83 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje právomoc EÚ stanoviť minimálne pravidlá, ak sa ukáže, že aproximácia zákonov a iných právnych predpisov v oblasti trestného práva je nevyhnutná na zabezpečenie účinného uskutočňovania politiky Únie v oblasti, ktorá bola predmetom harmonizačných opatrení. Oblasť politiky týkajúcej sa strelných zbraní, najmä podmienky nadobúdania a držby strelných zbraní, hlavných častí a streliva a obchodovania s nimi v rámci EÚ, už bola predmetom harmonizácie na základe smernice o strelných zbraniach a prepracovaného znenia nariadenia o strelných zbraniach.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Koordinované opatrenia na úrovni EÚ zamerané na kriminalizáciu trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami a harmonizáciu sankcií sú účinnejšie ako samostatné vnútroštátne opatrenia. Celoúnijný právny rámec by odstránil existujúce nedostatky v tom, ako členské štáty vykonávajú protokol OSN o strelných zbraniach, zlepšil by cezhraničnú spoluprácu pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach a viedol by k väčšej bezpečnosti a zníženiu násilia páchaného strelnými zbraňami.
Okrem toho by sa právnymi predpismi EÚ, v ktorých sa vyžaduje konzistentný a harmonizovaný zber údajov o zaistených strelných zbraniach, posilnili spôsobilosti príslušníkov orgánov presadzovania práva a tvorcov politík, čo by umožnilo lepšie prideľovanie zdrojov, hodnotenie hrozieb a politík. Silnejšími a harmonizovanými opatreniami EÚ by sa podporili aj širšie bezpečnostné ciele, keďže trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami sú úzko spojené s terorizmom, praním špinavých peňazí, obchodovaním s drogami a inými druhmi organizovanej trestnej činnosti, čo v konečnom dôsledku posilňuje celkovú vnútornú bezpečnosť Európy.
•Proporcionalita
V súlade so zásadou proporcionality podľa článku 5 ods. 4 Zmluvy o EÚ sa navrhovaná smernica obmedzuje na to, čo je nevyhnutné a primerané na vytvorenie existujúcich právnych predpisov o trestných činoch v tejto oblasti. Konkrétne sa v ustanoveniach o nedovolenom držaní zohľadňujú vnútroštátne tradície správneho práva tým, že sa v nich vyžaduje trestný úmysel a nezameriava sa na nedbanlivosť. Okrem toho navrhovaný harmonizovaný trestný čin nedovoleného držania, nedovoleného vytvárania a nedovoleného šírenia technickej dokumentácie (blueprint) pre strelné zbrane, hlavné časti a strelivo zahŕňa opatrenia na zabezpečenie proporcionality s ohľadom na oprávnené záujmy daného odvetvia a občanov. Zameranie tohto trestného činu je na nedovolené používanie, čo znamená, že autorizovaným podnikateľom v oblasti zbraní by sa nemalo brániť v používaní technickej dokumentácie (blueprint).
Opatrenia týkajúce sa používania nástrojov vyšetrovania a výmeny informácií sú zahrnuté len v rozsahu potrebnom na účinné fungovanie navrhovaného trestnoprávneho rámca.
•Výber nástroja
V súlade s článkom 83 ods. 1 a 2 sa minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblastiach politiky EÚ, ktoré boli predmetom harmonizačných opatrení, môžu stanoviť len prostredníctvom smernice Európskeho parlamentu a Rady prijatej v súlade s riadnym legislatívnym postupom.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuplatňuje sa – neexistuje žiadna smernica EÚ, ktorá by sa osobitne zaoberala trestnými činmi súvisiacimi so strelnými zbraňami a príslušnými sankciami. Navrhovaný právny predpis by bol prvým svojho druhu. Navrhovanými právnymi predpismi by sa nezmenili existujúce právne predpisy EÚ o strelných zbraniach.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
V rámci 12-týždňovej verejnej konzultácie a výzvy na predkladanie podkladov sa zozbierali vstupy od širokého spektra zainteresovaných strán. Okrem toho boli cielené konzultácie zamerané na členské štáty, orgány presadzovania práva, súkromný sektor, súdnictvo a medzinárodných partnerov. Cieľom konzultácií bolo identifikovať najúčinnejšie prístupy na posilnenie predchádzania trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami a boja proti nim a na podporu odborníkov z praxe.
Väčšina respondentov podporila legislatívnu iniciatívu zameranú na hlavné trestné činy v oblasti strelných zbraní, pričom niektorí navrhli širší rozsah pôsobnosti. Zainteresované strany v oblasti presadzovania práva zdôraznili potrebu zamerať sa na prípravné akty pre súkromnú výrobu, najmä zbrane vyrobené 3D tlačou. Účastníci tiež zdôraznili potrebu lepších zdrojov, koordinácie a spolupráce v rámci reťazca presadzovania práva. Komisia pri formulovaní návrhu zohľadnila všetku spätnú väzbu.
Viac informácií o konzultáciách možno nájsť v prílohách k posúdeniu vplyvu (prílohy 2 a 3).
•Získavanie a využívanie expertízy
Ako prvé Komisia zadala vypracovanie prípravnej štúdie s cieľom vyhodnotiť súčasnú úroveň kriminalizácie trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami v členských štátoch. Z tejto štúdie vyplynulo, že v transpozícii protokolu OSN o strelných zbraniach, ktorého cieľom je kriminalizovať nedovolenú výrobu, nedovolené obchodovanie a nedovolenú zmenu a falšovanie označení, existujú značné medzery. Posledný uvedený trestný čin nekriminalizovalo 14 členských štátov.
Okrem tejto štúdie Komisia vykonala komplexné preskúmanie existujúcej literatúry na túto tému. Komisia okrem toho uskutočnila veľký počet stretnutí s expertmi z orgánov presadzovania práva, justičných orgánov, agentúr EÚ atď. Komisia takisto zorganizovala osobitné stretnutie s expertnou skupinou pre politiku EÚ v oblasti trestného práva.
•Posúdenie vplyvu
V posúdení vplyvu sa zvažovali štyri možnosti politiky na riešenie trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami v EÚ:
•Možnosť 1: Zameriava sa na nelegislatívne opatrenia, objasnenie existujúcich pravidiel, zlepšenie presadzovania a posilnenie cezhraničnej spolupráce. Obsahuje odporúčania na riešenie hrozieb 3D tlače a vytvorenie minimálneho súboru údajov o zaisteniach strelných zbraní.
•Možnosť 2: Zavádza harmonizáciu právnych predpisov týkajúcich sa hlavných trestných činov v oblasti strelných zbraní, ako je nedovolené obchodovanie, nedovolená výroba, nedovolená zmena označení a nedovolené držanie, a to zosúladením vymedzení pojmov a sankcií. Posilňuje cezhraničnú spoluprácu, upravuje podmienky pre nové technológie zavedením trestného činu súvisiaceho s nedovoleným držaním, vytváraním a šírením technickej dokumentácie (blueprint), ukladá povinnosť používať minimálny súbor údajov na zaznamenávanie zaistených strelných zbraní a oznamovanie týchto údajov Europolu a vyžaduje, aby každý členský štát zriadil národné kontaktné miesto pre strelné zbrane. Okrem toho sa v nej stanovuje aj povinnosť členských štátov každých päť rokov získavať a oznamovať Komisii údaje o rôznych trestných činoch súvisiacich so strelnými zbraňami.
•Možnosť 3: Kombinuje legislatívne a nelegislatívne opatrenia. Rozširuje všetky legislatívne povinnosti možnosti 2 o objasnenia širších trestných činov. Nelegislatívne opatrenia sú zamerané na výmenu poznatkov o nových technológiách, spoločné testovanie technickej dokumentácie (blueprint) na 3D tlač a posilnenú justičnú spoluprácu prostredníctvom novej špecializovanej skupiny.
•Možnosť 4: Rozširuje možnosť 3 o ďalšie trestné činy (napr. nedovolená reaktivácia, sprostredkovanie, porušovanie embarga a pochybenie pri vedení záznamov) a vyžaduje každoročné nahlasovanie údajov Komisii.
Uprednostňovanou možnosťou je možnosť 3, keďže rieši všetky zistené problémy a ciele primeraným a účinným spôsobom. Možnosť 1 sa sama osebe nepovažuje za dostatočne účinnú, keďže nelegislatívne opatrenia neposkytnú dostatočný impulz na významnú zmenu. Možnosť 2 by riešila všetky problémy a ciele, považuje sa však za menej účinnú z dôvodu nedostatku dodatočnej podpory na jej realizáciu. Možnosť 4 sa považuje za účinnú na dosiahnutie stanovených cieľov, jej realizácia však predstavuje neprimeranú záťaž pre členské štáty.
Hoci nedostatok kvantitatívnych údajov bránil presnému výpočtu vplyvov, bolo možné vyvodiť určité všeobecné závery. Hlavné sociálne vplyvy sa zameriavajú na zlepšenie bezpečnosti občanov EÚ znížením vysokého množstva nedovolených strelných zbraní v EÚ Ukázalo sa, že uprednostňovaná možnosť má malý alebo nemá žiadny vplyv na občanov, ktorí už legálne vlastnia strelnú zbraň, keďže tento návrh sa zameriava na nelegálny trh.
Hlavný očakávaný hospodársky vplyv spočíva v znížení nákladov spojených so streľbou. Hoci neexistuje presvedčivý výskum týkajúci sa hospodárskych nákladov súvisiacich s násilím páchaným strelnými zbraňami v EÚ, v analýze kombinujúcej výskum uskutočnený v rámci projektu INSIGHT financovaného EÚ a výskum týkajúci sa nákladov na konkrétnu streľbu vo Švédsku sa odhadujú náklady švédskej spoločnosti na streľbu za prvý polrok 2024 na približne 120 až 140 miliónov EUR. Tento údaj je čisto teoretický, pretože vychádza z predpokladu, že náklady na konkrétnu streľbu možno extrapolovať a uplatniť na všetky streľby, ku ktorým došlo vo Švédsku v prvom polroku 2024. Poukazuje však na to, že náklady súvisiace sa násilím páchaným strelnými zbraňami, hoci ich je ťažké odhadnúť, nie sú zanedbateľné.
Výbor pre kontrolu regulácie vydal 5. mája 2025 negatívne stanovisko. Výbor pre kontrolu regulácie zistil, že posúdenie vplyvu má nedostatky, ktoré sa musia pred pokračovaním odstrániť. Výbor predovšetkým dospel k záveru, že v správe sa presvedčivo nepreukázal rozsah, naliehavosť ani príčiny problému spoľahlivými dôkazmi, jasne sa nepreukázalo, ako iniciatíva zapadá do existujúceho právneho rámca EÚ alebo ako predstavuje pridanú hodnotu nad jeho rámec, a nepodložili sa tvrdenia o rozdieloch medzi členskými štátmi alebo o páchateľoch využívajúcich regulačné medzery. Takisto zistil, že ciele nie sú dostatočne S.M.A.R.T., že príčinné súvislosti medzi možnosťami politiky a cieľmi nie sú dostatočne preukázané a že posúdenie hospodárskych a sociálnych vplyvov, nákladov, proporcionality a porovnaní možností je neúplné ani nedostatočne doložené. V dôsledku toho výbor pre kontrolu regulácie požiadal Komisiu, aby podstatne zrevidovala a posilnila analýzu a opätovne predložila správu na vydanie nového stanoviska.
Výbor pre kontrolu regulácie vydal 10. novembra 2025 druhé stanovisko k prepracovanému posúdeniu vplyvu. Výbor vydal kladné stanovisko s výhradami. Výhrady boli zamerané najmä na to, že v opise problému stále chýbali určité údaje, že ciele by sa mohli opísať spôsobom S.M.A.R.T.er a že rôzne vplyvy jednotlivých možností politiky neboli dostatočne jasné. Posúdenie vplyvu bolo ďalej vylepšené tak, aby tieto pripomienky zohľadňovalo.
V posúdení vplyvu sa napokon vysvetlilo, že žiadna z možností politiky v posúdení vplyvu nemá vplyv na životné prostredie, a preto je tento legislatívny návrh v súlade s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveným v európskom právnom predpise v oblasti klímy.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Neuplatňuje sa – neexistuje žiadna smernica EÚ, ktorá by sa osobitne zaoberala trestnými činmi súvisiacimi so strelnými zbraňami a príslušnými sankciami. Navrhovaný právny predpis by bol prvým svojho druhu. Navrhovanými právnymi predpismi by sa nezmenili existujúce právne predpisy EÚ o strelných zbraniach.
•Základné práva
Riešením hrozby nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami bude mať návrh pozitívny vplyv na zaistenie bezpečnosti občanov EÚ.
V článku 16 Charty základných práv Európskej únie sa uznáva sloboda podnikania „v súlade s právom Únie a vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou“. Iniciatíva nebude mať vplyv na právo na podnikanie, keďže pravidlá udeľovania povolení podnikateľom v oblasti zbraní na obchodovanie so strelnými zbraňami sú stanovené v smernici o strelných zbraniach. Tieto pravidlá sa v dôsledku tejto iniciatívy nezmenia.
Článok 17 charty uznáva vlastnícke právo. Z ustálenej judikatúry vyplýva, že vlastnícke právo zakotvené v článku 17 charty nie je absolútne a za predpokladu dodržania zásady proporcionality ho možno obmedziť, a to len vtedy, ak je toto obmedzenie nevyhnutné a skutočne zodpovedá cieľom všeobecného záujmu, ktoré sú uznané Úniou, alebo ak je to potrebné na ochranu práv a slobôd iných. Pravidlá právneho vlastníctva strelných zbraní, hlavných častí a streliva sa stanovujú v smernici o strelných zbraniach. Tieto pravidlá sa v dôsledku tejto iniciatívy nezmenia.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Vykonávanie legislatívneho návrhu by viedlo k účinnejšiemu vyšetrovaniu a širšiemu rozsahu trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami a hlavnými časťami. V dôsledku toho by členské štáty potrebovali ďalších zamestnancov, aby mohli potenciálne zvýšiť počet vyšetrovaní a stíhaní prípadov trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami. Toto zvýšenie počtu zamestnancov sa odhaduje celkovo na 4 069 175 EUR ročne pre všetky členské štáty počas prvých piatich rokov alebo dlhšie.
Očakáva sa, že administratívne náklady forenzných oddelení členských štátov sa zvýšia v súvislosti s počtom zaistených strelných zbraní. Takéto náklady sa odhadujú na 574 564 EUR ročne na administratívne náklady na balistické správy vo všetkých 27 členských štátoch a ďalších 332 107 EUR ročne na balistické správy o digitálnej technickej dokumentácii (blueprint).
Okrem toho sa administratívne náklady na úplné zriadenie a rozvoj národných kontaktných miest pre strelné zbrane vo všetkých 27 členských štátoch odhadujú na 12 070 917 EUR a na harmonizáciu údajov týkajúcich sa strelných zbraní vo vnútroštátnych databázach na 10 800 000 EUR vo všetkých 27 členských štátoch.
Náklady Komisie súvisiace s nákladmi na zamestnancov na vykonávanie a monitorovanie iniciatívy by sa mali pokryť z existujúceho rozpočtu zodpovedného útvaru. Okrem toho bude Komisia musieť organizovať zasadnutia špecializovanej skupiny pre justičných aktérov s cieľom podporiť výmenu informácií. Ďalšie náklady sa týkajú správy, ktorú Komisia musí vypracovať. Táto správa je štúdiou, v ktorej sa bude analyzovať účinnosť smernice s určitým súborom ukazovateľov. Uvedená štúdia, ktorá sa uskutoční po skončení súčasného VFR, bude stáť okolo 420 000 EUR.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Členské štáty budú mať po nadobudnutí účinnosti smernice dva roky na jej transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov. Komisia bude túto transpozíciu monitorovať.
Komisia navyše predložila rámec monitorovania v prílohe 10 k posúdeniu vplyvu. V tomto rámci sa stanovujú ukazovatele na monitorovanie vykonávania každého z cieľov iniciatívy. Ďalej sa v ňom stanovujú základné a požadované referenčné hodnoty, aby sa vykonávanie mohlo považovať za úspešné. Celkovo sa bude iniciatíva monitorovať podľa 15 ukazovateľov, ako je počet prípadov spojených s trestnými činmi, zvýšenie najnižších úrovní sankcií, konfiškácia ziskov, zriadenie a fungovanie národných kontaktných miest pre strelné zbrane, informácie zaslané Európskej databáze strelných zbraní atď.
Počnúc ôsmym rokom od nadobudnutia účinnosti s cieľom umožniť transpozíciu a ukončenie prvého zberu údajov a potom každých päť rokov Komisia vypracuje hodnotiacu správu o pridanej hodnote smernice v boji proti trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami, ktorá bude obsahovať údaje o vykonávaní za predchádzajúcich päť rokov. Táto správa bude obsahovať výsledky uvedeného monitorovacieho rámca. Takisto bude obsahovať informácie o vykonávaní jednotlivých ustanovení členskými štátmi a poskytne prehľad o získaných štatistických údajoch. Na účely vypracovania tejto správy sú členské štáty povinné predložiť všetky relevantné informácie. Na základe tohto hodnotenia Komisia rozhodne, či je potrebné prijať následné opatrenia.
S cieľom podporiť členské štáty pri vykonávaní návrhu Komisia podporí výmenu skúseností získaných v súvislosti s novými technológiami a spoločné testovanie technickej dokumentácie (blueprint) súvisiacej s týmito novými technológiami. Komisia okrem toho uľahčí spoluprácu medzi justičnými orgánmi zriadením špecializovanej skupiny na výmenu informácií.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Článok 1: Predmet úpravy
V tomto ustanovení sa stanovuje účel smernice. Konkrétne sa v ňom vysvetľujú tri rôzne ciele, ktorými sú harmonizácia vymedzení trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami a sankcií za ne, zlepšenie cezhraničnej spolupráce a vytvorenie minimálneho súboru údajov o zaisteniach strelných zbraní.
Článok 2: Vymedzenie pojmov
Toto ustanovenie obsahuje vymedzenie pojmov použitých v smernici. Viaceré vymedzenia pojmov odkazujú na smernicu (EÚ) 2021/555 o nadobúdaní a držaní zbraní.
Článok 3: Trestné činy
V tomto ustanovení sa opisujú trestné činy, na ktoré sa vzťahuje táto smernica. Kriminalizácia nedovolenej výroby, nedovoleného obchodovania, falšovania a zmeny označení na strelných zbraniach sa vyžaduje podľa protokolu OSN o strelných zbraniach. Kriminalizácia nedovoleného držania vyplýva zo smernice (EÚ) 2021/555 o strelných zbraniach. Trestné činy súvisiace s technickou dokumentáciou (blueprint) sa považujú za nové trestné činy. Možno ich považovať za prípravné akty.
Článok 4: Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie a pokus
V článku 4 sa kriminalizuje podnecovanie na spáchanie trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1, ako aj napomáhanie pri nich a navádzanie na ne. Uvedená kriminalizácia je požiadavkou aj podľa protokolu OSN o strelných zbraniach.
Článok 5: Sankcie pre fyzické osoby
V tomto článku sa stanovujú minimálne normy na zabezpečenie toho, aby sa trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4 trestali účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. Ak to bolo možné, pri stanovovaní sankcií sa ako usmerňujúca zásada považoval priemer súčasných úrovní sankcií v členských štátoch.
Odsek 3 je zameraný na to, aby členské štáty prijali opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4 mohli podliehať ďalším sankciám a opatreniam v snahe umožniť individualizovanú reakciu na rôzne druhy kriminálneho správania.
Článok 6: Zodpovednosť právnických osôb
Tento článok obsahuje povinnosti zabezpečiť zodpovednosť právnických osôb za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4, ak boli takéto trestné činy spáchané v ich prospech. V tomto článku sa takisto stanovuje, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby právnické osoby mohli byť uznané za zodpovedné za nedostatočný dohľad a kontrolu, ktoré umožnili spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 3 a 4. Okrem toho by zodpovednosť právnickej osoby nemala vylučovať trestné konanie proti fyzickým osobám.
Článok 7: Sankcie pre právnické osoby
V tomto článku sa stanovujú sankcie uplatniteľné na právnické osoby zapojené do trestných činov, na ktoré sa vzťahuje tento návrh.
Článok 8: Priťažujúce okolnosti
V tomto článku sa stanovujú priťažujúce okolnosti, ktoré sa majú zohľadniť pri ukladaní sankcií za trestný čin uvedený v článkoch 3 a 4.
Článok 9: Poľahčujúce okolnosti
V tomto článku sa stanovujú poľahčujúce okolnosti, ktoré sa majú zvážiť pri uplatňovaní sankcií za trestný čin uvedený v článkoch 3 a 4.
Článok 10: Nástroje vyšetrovania
V tomto ustanovení sa stanovuje, že na vyšetrovanie trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 musia byť k dispozícii osobitné nástroje vyšetrovania.
Článok 11: Správa a likvidácia
Týmto ustanovením sa transponuje článok 6 protokolu OSN o správe strelných zbraní a ich likvidácii.
Článok 12: Premlčacie lehoty
Tento článok obsahuje ustanovenia o premlčacích lehotách s cieľom umožniť príslušným orgánom vyšetrovať, trestne stíhať a vydávať rozhodnutia v súvislosti s trestnými činmi, na ktoré sa vzťahuje tento návrh, počas určitého obdobia.
Článok 13: Právomoc
V tomto článku sa stanovujú ustanovenia o právomoci s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty stanovili právomoc v prípade trestných činov, na ktoré sa vzťahuje návrh, a aby informovali Komisiu, ak sa rozhodnú rozšíriť túto právomoc v osobitných prípadoch, v ktorých bol trestný čin spáchaný mimo ich územia.
Článok 14: Odborná príprava
Cieľom tohto ustanovenia je posilniť činnosti odbornej prípravy v celom reťazci presadzovania práva v snahe zabezpečiť, aby všetky zúčastnené strany mali potrebné špecializované zručnosti a schopnosti na účinné vykonávanie svojich úloh.
Článok 15: Koordinácia a spolupráca príslušných orgánov v rámci členského štátu
V tomto ustanovení sa od členských štátov vyžaduje, aby zriadili jedno centrálne národné kontaktné miesto pre strelné zbrane, ktoré musí zabezpečiť koordináciu a spoluprácu na strategickej a operačnej úrovni medzi všetkými svojimi príslušnými orgánmi zapojenými do predchádzania trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami a boja proti nim.
Článok 16: Spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou a orgánmi alebo agentúrami Únie
V tomto ustanovení sa opisuje potreba cezhraničnej spolupráce v prípade tých trestných činov, pri ktorých existuje podozrenie, že majú cezhraničnú povahu. V ustanovení sa takisto vyžaduje záväzné zriadenie národných kontaktných miest pre strelné zbrane v členských štátoch. Okrem toho sa v tomto ustanovení stanovuje aj to, že členské štáty môžu spolupracovať pri spoločnom testovaní technickej dokumentácie (blueprint), pri ktorých existuje podozrenie, že sú určené na súkromnú výrobu strelných zbraní, hlavných častí alebo streliva.
Článok 17: Registrácia zaistených strelných zbraní a delegované akty
V tomto ustanovení sa stanovuje povinnosť používať pri registrácii zaistených strelných zbraní minimálny súbor údajov. Minimálny súbor údajov je vymedzený v prílohe. Ustanovenie preto zahŕňa aj možnosť zmeniť prílohu prostredníctvom delegovaného aktu.
Článok 18: Štatistické údaje
Týmto ustanovením sa rieši potreba systematického zberu štatistických údajov o trestných činoch súvisiacich so strelnými zbraňami. Od členských štátov sa v ňom vyžaduje, aby zbierali, uverejňovali a Komisii zasielali príslušné štatistické údaje aspoň každých päť rokov. Stanovuje sa v ňom aj povinnosť zasielať Europolu informácie o registrovaných zaistených strelných zbraniach. V tomto ustanovení sa takisto stanovuje požiadavka, aby členské štáty uchovávali údaje aspoň 20 rokov. V ustanovení sa napokon ukladá Komisii povinnosť, aby aspoň každých päť rokov uverejňovala správu založenú na štatistických údajoch zaslaných členskými štátmi.
Článok 19: Vykonávanie delegovania právomoci
V tomto článku sa stanovujú podmienky na prijímanie delegovaných aktov a na ich vypracúvanie a zmenu.
Článok 20: Zmena iného nástroja
Týmto ustanovením sa mení existujúca smernica (EÚ) 2024/1260 tak, aby zahŕňala trestné činy stanovené v článkoch 3 a 4 tejto iniciatívy.
Článok 21: Podávanie správ
V tomto článku sa stanovuje povinnosť Komisie každých päť rokov predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o pridanej hodnote smernice v ôsmom roku po nadobudnutí účinnosti smernice a potom každých päť rokov. Táto správa má obsahovať informácie predložené členskými štátmi o štatistikách a vykonávaní.
Články 22, 23 a 24
Tieto články obsahujú ďalšie ustanovenia o transpozícii smernice členskými štátmi, nadobudnutí jej účinnosti a adresátoch.
Príloha: Minimálny súbor údajov na registráciu zaistených strelných zbraní
Príloha obsahuje minimálny súbor údajov, ktorý musia členské štáty použiť na registráciu zaistených strelných zbraní súvisiacich s trestnou činnosťou.
2026/0059 (COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o boji proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a iným trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami a o zmene smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 1 a 2,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Podľa článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) má Európska únia ponúkať svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti bez vnútorných hraníc, v ktorom je zaručený voľný pohyb osôb spolu s príslušnými opatreniami týkajúcimi sa kontroly na vonkajších hraniciach, azylu, prisťahovalectva a predchádzania trestnej činnosti a boja s ňou.
(2)Nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami je oblasťou obzvlášť závažnej trestnej činnosti, ako sa uznáva v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a často sa pácha v rámci organizovanej trestnej činnosti alebo v súvislosti s terorizmom. Predchádzanie obchodovaniu so strelnými zbraňami a boj proti nemu je prioritou Únie a členských štátov.
(3)Nárast nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami a iných trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami a ich účinky, ktoré oslabujú účinnosť práva Únie v oblasti strelných zbraní, sú v Únii naďalej znepokojujúce. Takéto trestné činy sa čoraz viac rozširujú za hranice členských štátov, v ktorých sa páchajú. Takéto trestné činy predstavujú hrozbu pre občanov Únie, a preto vyžadujú vhodnú a účinnú reakciu, ktorá často zahŕňa účinnú cezhraničnú spoluprácu.
(4)Nedovolená výroba strelných zbraní zahŕňa súkromnú výrobu strelných zbraní, hlavných častí a streliva s použitím 3D tlačiarne, počítačom riadenej (CNC) frézovačky na kov alebo podobného počítačového systému bez povolenia pre podnikateľa v oblasti zbraní. Základným predpokladom tohto typu výroby je technická dokumentácia (blueprint). Nedovolená výroba na základe technickej dokumentácie (blueprint) sa stáva čoraz dôležitejším zdrojom strelných zbraní na použitie organizovanou trestnou činnosťou a terorizmom, pričom sa vyrábajú strelné zbrane, ktoré sú neznáme a od začiatku nevysledovateľné.
(5)V súlade s rozhodnutím Rady 2001/748/ES podpísala Komisia Protokol Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, ich súčasťami a komponentmi a strelivom doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (ďalej len „protokol OSN o strelných zbraniach“). Únia ratifikovala protokol OSN o strelných zbraniach rozhodnutím Rady 2014/164/EÚ.
(6)V článku 5 protokolu OSN o strelných zbraniach sa od zmluvných štátov vyžaduje, aby kriminalizovali nedovolenú výrobu strelných zbraní, nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami, falšovanie alebo nedovolené zmazanie, odstraňovanie alebo zmenu označení na strelných zbraniach, pokus o spáchanie jedného z týchto trestných činov alebo účasť na ňom a organizovanie, riadenie, napomáhanie, navádzanie, uľahčovanie uvedených trestných činov alebo poradenstvo v súvislosti ich spáchaním.
(7)V smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/555 sa povoľuje výroba strelných zbraní alebo hlavných častí, obchodovanie s nimi, ich výmena, požičiavanie, oprava, zmena alebo úprava, ako aj výroba streliva, obchodovanie s ním, jeho výmena, zmena alebo úprava len vtedy, ak sa udelí osobitné povolenie pre podnikateľa v oblasti zbraní. Uvedená smernica takisto umožňuje dojednanie alebo sprostredkovanie transakcií na účely nákupu, predaja alebo dodania strelných zbraní, hlavných častí alebo streliva a sprostredkovanie prevodu strelných zbraní, hlavných častí alebo streliva len vtedy, ak je udelené osobitné povolenie pre sprostredkovateľa.
(8)V smernici (EÚ) 2021/555 sa povoľuje nadobúdanie a držanie strelných zbraní len za osobitných okolností a od členských štátov sa vyžaduje, aby stanovili pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných v prípade porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa smernice (EÚ) 2021/555. Smernica (EÚ) 2021/555 umožňuje členským štátom prijať právne predpisy, ktoré sú prísnejšie ako uvedená smernica.
(9)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/41 sa povoľuje dovoz, vývoz a tranzit strelných zbraní, hlavných častí a streliva len vtedy, ak je udelené osobitné povolenie.
(10)S cieľom zabezpečiť integritu vnútorného trhu v Únii v súlade so smernicou (EÚ) 2021/555 a nariadením (EÚ) 2025/41 a zároveň dosiahnuť vysokú úroveň bezpečnosti v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a so zreteľom na protokol OSN o strelných zbraniach je v záujme účinného presadzovania nástrojov potrebné stanoviť minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií súvisiacich so strelnými zbraňami.
(11)V kontexte týchto nástrojov by sa nedovolená reaktivácia deaktivovaných strelných zbraní mala považovať za nedovolenú výrobu, keďže reaktivácia vykonaná bez požadovaného povolenia podľa smernice (EÚ) 2021/555 zahŕňa manipuláciu, ktorá sa považuje za výrobu. Nedovolené sprostredkovanie strelných zbraní by sa malo považovať za nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami, keďže predpokladom obchodovania je sprostredkovateľ s licenciou v súlade so smernicou (EÚ) 2021/555. Nedovolený predaj by sa mal považovať buď za nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami, alebo za nedovolenú výrobu, alebo za oboje, keďže predpokladom výroby aj obchodu je podnikateľ v oblasti zbraní s licenciou v súlade so smernicou (EÚ) 2021/555. Porušenie zbrojného embarga by sa malo považovať za nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami, keďže vývozom do krajín, na ktoré sa vzťahujú zbrojné embargá, by sa nemalo udeliť povolenie. Chýbajúce povolenie je základným prvkom vymedzenia nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami.
(12)Práva občanov, ktorí legálne vlastnia, používajú a vyrábajú strelné zbrane, hlavné časti alebo strelivo a obchodujú s nimi v súlade so smernicou (EÚ) 2021/555 a nariadením (EÚ) 2025/41, by nemali byť dotknuté.
(13)V posledných rokoch sa objavili nové technológie umožňujúce súkromnú výrobu strelných zbraní, hlavných častí a streliva, ako je 3D tlač, nazývaná aj aditívna výroba, ktoré sú čoraz prístupnejšie a cenovo dostupnejšie. Táto technológia sa opiera o digitálnu technickú dokumentáciu (blueprint), ktorú možno stiahnuť, distribuovať a používať na nedovolenú výrobu strelných zbraní. Vzhľadom na vývoj hrozby a v súlade s odporúčaniami uvedenými v rezolúcii OSN č. 12/3 prijatej na 12. zasadnutí konferencie zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, ktoré sa konalo od 14. do 18. októbra 2024 vo Viedni, by sa držanie technickej dokumentácie (blueprint), prístup k nej, jej distribúcia a vytváranie mali vo všetkých členských štátoch kriminalizovať.
(14)Osobitný dôraz by sa mal klásť na šírenie technickej dokumentácie (blueprint) vzhľadom na jej prirodzene expanzívnu povahu. Keď sa technická dokumentácia (blueprint) zdieľa online, rýchlo sa stáva nekontrolovateľnou, čím sa vytvára cyklus, v ktorom sa kopíruje a šíri na mnohých platformách, čím sa obchádza tradičný dohľad. Šírenie technickej dokumentácie (blueprint) by preto malo za každých okolností predstavovať trestný čin, a to na rozdiel od trestných činov vytvárania, nadobúdania, držania a zdieľania technickej dokumentácie (blueprint). Dôraz by sa mal klásť na predchádzanie šíreniu stanovením prísnych noriem zodpovednosti, ktoré vyžadujú, aby nedbanlivosť v súvislosti s úmyslom spáchať trestný čin predstavovala trestný čin.
(15)Cennou hnacou silou priemyselnej výroby a inovácií môžu byť metódy aditívnej výroby, ako je 3D tlač. Žiadne obmedzenia súvisiace s jej používaním by nemali mať vplyv na legitímne používanie zo strany podnikateľov v oblasti zbraní, ktorým bolo udelené povolenie na základe smernice (EÚ) 2021/555, alebo iných oprávnených právnických či fyzických osôb. Nemali by zasahovať do výskumu a inovačného rozvoja odvetvia.
(16)Pre fyzické a právnické osoby zodpovedné za takéto trestné činy by sa mali stanoviť sankcie a opatrenia, ktoré odrážajú závažnosť takýchto trestných činov, a mali by byť účinné, odrádzajúce a primerané.
(17)Na tento účel by sa v prípade fyzických osôb mali stanoviť minimálne úrovne hornej hranice trestnej sadzby odňatia slobody. Vzhľadom na možnú ujmu, ktorú môže strelná zbraň spôsobiť a ktorá zahŕňa vážne zranenie a smrť, a vzhľadom na dlhú životnosť strelných zbraní je vhodné stanoviť minimálne úrovne, ktoré odrážajú riziko ohrozenia života spojené s trestnými činmi súvisiacimi so strelnými zbraňami a ktoré sú primerané konkrétnemu riziku, závažnosti a stupňu nezákonnosti trestného činu. Horné hranice trestnej sadzby trestu odňatia slobody stanovené v tejto smernici za trestné činy spáchané fyzickými osobami by sa mali uplatňovať aspoň na najzávažnejšie formy takýchto trestných činov. V tejto smernici sa nestanovujú žiadne požiadavky na minimálnu úroveň sankcií, ktoré by členské štáty mali uplatňovať nad rámec potreby zabezpečiť, aby sankcie boli celkovo účinné, odrádzajúce a primerané.
(18)Vzhľadom na to, že právne predpisy Únie v oblasti strelných zbraní sa vzťahujú aj na právnické osoby, tieto právnické osoby by mali byť zodpovedné za trestné činy súvisiace s porušením právnych predpisov Únie v oblasti strelných zbraní, ako sú vymedzené a stanovené v tejto smernici. Pokiaľ ide o trestné činy a sankcie vymedzené v tejto smernici, pojem „právnické osoby“ by sa mal chápať ako akýkoľvek právny subjekt, ktorý má takéto postavenie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov vykonávajúcich štátnu moc alebo verejných medzinárodných organizácií. Keďže touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu prijať prísnejšie pravidlá vrátane pravidiel týkajúcich sa trestnej zodpovednosti verejných orgánov.
(19)V rozsahu, v akom konanie predstavujúce nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami a iné trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami možno pripísať právnickým osobám, by takéto právnické osoby mali niesť zodpovednosť za takýto trestný čin len vtedy, ak sú splnené všetky znaky skutkovej podstaty trestných činov uvedených v článku 3. Zodpovednosť by mala zabezpečiť vyvodenie dôsledkov, predchádzať ďalším trestným činom a odrádzať od nich. V záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice by členské štáty, ktorých právo stanovuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, mali zabezpečiť, aby ich právo stanovilo účinné, odrádzajúce a primerané druhy a úrovne trestných sankcií. V záujme dosiahnutia cieľov tejto smernice by členské štáty, ktorých právo nestanovuje trestnú zodpovednosť právnických osôb, mali zabezpečiť, aby ich právo stanovovalo účinné, odrádzajúce a primerané druhy a úrovne sankcií inej ako trestnej povahy. Na tento účel by sa mali stanoviť minimálne výšky horných hraníc peňažných sankcií. Horné hranice peňažných sankcií stanovené v tejto smernici pre trestné činy by sa mali uplatňovať aspoň na najzávažnejšie formy takýchto trestných činov, ako sa uvádza v smernici. V záujme zaistenia účinnosti, odrádzajúceho účinku a primeranosti uloženej sankcie by sa mala zohľadniť závažnosť konania, ako aj individuálna, finančná a iná situácia právnických osôb. Členské štáty by mali mať možnosť stanoviť horné hranice peňažných sankcií buď ako percentuálny podiel celkového celosvetového obratu dotknutej právnickej osoby, alebo v pevných sumách.
(20)Pri uplatňovaní kritéria celkového celosvetového obratu v súvislosti s peňažných sankciami, ktoré sa majú právnickým osobám uložiť, by sa členské štáty mali rozhodnúť, či tento obrat vypočítajú na základe hospodárskeho roka, ktorý predchádzal roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo na základe hospodárskeho roka, ktorý predchádzal roku rozhodnutia o uložení pokuty. Malo by sa to ponechať na uvážení súdu. Členské štáty by takisto mali zvážiť stanovenie pravidiel pre prípady, keď nie je možné stanoviť výšku peňažnej sankcie na základe celkového celosvetového obratu právnickej osoby v hospodárskom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo v hospodárskom roku, ktorý predchádzal roku rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie. V takýchto prípadoch by mali mať členské štáty možnosť zohľadniť iné kritériá, ako napríklad celkový celosvetový obrat v inom hospodárskom roku.
(21)Strelné zbrane majú dlhú životnosť. Keď sa dostanú na nelegálny trh, môžu spôsobovať škody po celé desaťročia. Na tieto trestné činy by sa preto nemali uplatňovať štandardné percentuálne sadzby pokút súvisiace s celosvetovým obratom, ktoré sa používajú v nástrojoch vnútorného trhu.
(22)Členské štáty by mali vo vnútroštátnom práve stanoviť maximálnu výšku pokút v pevne stanovených sumách. Najvyššie úrovne takýchto peňažných sankcií by sa mali uplatňovať na najzávažnejšie formy trestných činov spáchaných finančne silnými právnickými osobami. Členské štáty by mali mať možnosť určiť metódu výpočtu týchto najvyšších úrovní peňažných sankcií. Členské štáty by mali prijať opatrenia na zabezpečenie pravidelného preskúmania hranice peňažných sankcií stanovené v pevných sumách so zreteľom na mieru inflácie a iné výkyvy peňažnej hodnoty v súlade s postupmi stanovenými v ich vnútroštátnom práve. Členské štáty, ktorých menou nie je euro, by mali vo svojej mene stanoviť horné hranice peňažných sankcií, ktoré zodpovedajú hraniciam peňažných sankcií stanoveným v tejto smernici v eurách k dátumu nadobudnutia jej účinnosti. Tieto členské štáty by mali pravidelne preskúmavať hranice peňažných sankcií aj so zreteľom na vývoj výmenného kurzu.
(23)Stanovenie minimálnej výšky hornej hranice peňažných sankcií v smernici by nemalo mať vplyv na diskrečnú právomoc sudcov alebo súdov v trestnom konaní ukladať v jednotlivých prípadoch primerané sankcie. Keďže sa touto smernicou neukladá žiadna požiadavka týkajúca sa minimálnej výšky peňažných sankcií stanovených vo vnútroštátnom práve za trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami spáchané právnickými osobami, sudcovia alebo súdy by mali v každom prípade uložiť primerané sankcie s prihliadnutím na individuálnu, finančnú a inú situáciu dotknutej právnickej osoby a závažnosť konania.
(24)V záujme zabezpečenia úplnej zodpovednosti by skutočnosť, že voči právnickým osobám sa vyvodzuje zodpovednosť podľa tejto smernice, nemala brániť vedeniu trestného konania proti fyzickým osobám, ktoré spáchali trestné činy vymedzené v tejto smernici, navádzali na ne alebo sú ich spolupáchateľmi. Ak sú splnené podmienky trestnej zodpovednosti, takéto fyzické osoby by sa mali chápať tak, že zahŕňajú aj členov riadiacich a dozorných orgánov spoločnosti.
(25)Úrovne ukladaných sankcií by sa mali ďalej aproximovať a účinnosť týchto úrovní by sa mala podporiť zavedením spoločných priťažujúcich okolností, ktoré odrážajú závažnosť spáchaného trestného činu. Pojem „priťažujúce okolnosti“ by sa mal chápať buď ako skutočnosti, ktoré umožňujú sudcovi uložiť prísnejšie tresty za ten istý trestný čin, ako sa bežne ukladá bez takýchto skutočností, alebo ako možnosť posudzovať viacero trestných činov súčasne s cieľom zvýšiť tak sankciu. Členské štáty preto nie sú povinné stanoviť osobitné priťažujúce okolnosti, ak sa vo vnútroštátnom práve už stanovujú samostatné trestné činy, za ktoré sa môžu uložiť prísnejšie sankcie.
(26)Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa aspoň jedna z priťažujúcich okolností stanovených v tejto smernici stanovila ako možná priťažujúca okolnosť v súlade s uplatniteľnými pravidlami v ich právnom systéme. Rozhodnutie o zvýšení alebo znížení trestu s prihliadnutím na všetky osobitné okolnosti každého jednotlivého prípadu by v každom prípade malo zostať na voľnom uvážení sudcu alebo súdu.
(27)Ak sa počas vyšetrovania odhalí veľký počet strelných zbraní, malo by sa to považovať za priťažujúcu okolnosť. Na tento účel by členské štáty mali jednotne chápať, čo znamená vysoký počet strelných zbraní.
(28)Doplnkové sankcie alebo opatrenia iné ako peňažné sankcie sú často účinnejšie ako peňažné sankcie, najmä v prípade právnických osôb. V príslušných konaniach by preto mali byť k dispozícii doplnkové sankcie alebo opatrenia iné ako peňažné sankcie. Tieto sankcie alebo opatrenia by mohli zahŕňať vylúčenie z určitých výhod alebo financovania, odobratie povolení a oprávnení na vykonávanie činností, konfiškáciu strelných zbraní (bez ohľadu na to, či sú držané legálne alebo nelegálne), odobratie alebo zamietnutie povolenia na držanie strelných zbraní, odňatie práv spojených s držaním a používaním strelných zbraní a zákaz vykonávať určité profesijné činnosti. Tým nie je dotknutá diskrečná právomoc sudcov alebo súdov v trestnom konaní uložiť v jednotlivých prípadoch primerané sankcie.
(29)Táto smernica by sa mala uplatňovať bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá a zásady vnútroštátneho trestného práva týkajúce sa vynášania rozsudkov či výkonu trestu v súlade s osobitnými okolnosťami v každom jednotlivom prípade. Členské štáty by mali mať možnosť určiť najvhodnejšie druhy doplnkových sankcií alebo opatrení. Najmä, ak odňatie povolení a oprávnení na vykonávanie činností, ktoré viedli k príslušnému trestnému činu možno uložiť ako sankciu podľa vnútroštátneho práva, by členské štáty mali zabezpečiť, aby sudcovia alebo súdy mali možnosť túto sankciu uložiť buď samy, alebo aby bol informovaný iný príslušný orgán, ktorý môže konať v súlade s vnútroštátnymi procesnými pravidlami.
(30)S cieľom zabezpečiť účinné vyšetrovanie a stíhanie nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami a iných trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami by subjekty zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie takýchto trestných činov mali mať možnosť používať účinné nástroje vyšetrovania, ako sú nástroje, ktoré sa používajú v boji proti organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti. Medzi takéto nástroje by v prípade potreby mali patriť napríklad prehliadka všetkých vecí v osobnom vlastníctve, odpočúvanie komunikácie, utajené sledovanie vrátane elektronického sledovania, vyhotovovanie zvukových záznamov osôb v súkromných alebo verejných vozidlách a priestoroch a obrazových záznamov osôb vo verejných vozidlách a priestoroch a ich archivácia, kontrolované dodávky a finančné vyšetrovanie.
(31)Členské štáty by mali byť schopné prijať všetky potrebné opatrenia v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260. S cieľom zabezpečiť terminologický súlad s inými legislatívnymi nástrojmi v oblasti strelných zbraní, ako je protokol OSN a nariadenie o strelných zbraniach, by sa v tejto smernici mal používať pojem „zaistenie“. V súvislosti so zaistením strelných zbraní, hlavných častí a streliva by sa „zaistenie“ malo chápať ako „zmrazenie“, ako sa uvádza v smernici (EÚ) 2024/1260.
(32)S cieľom zabezpečiť, aby príslušné orgány mali dostatok času na vykonanie zložitých vyšetrovaní a trestných stíhaní, by členské štáty mali stanoviť pravidlá týkajúce sa premlčacích lehôt potrebných na účinný boj proti trestným činom v oblasti strelných zbraní bez toho, aby boli dotknuté vnútroštátne pravidlá, v ktorých sa nestanovujú premlčacie lehoty na vyšetrovanie, trestné stíhanie a presadzovanie práva. Premlčacia lehota vo všeobecnosti plynie od okamihu, keď bol trestný čin spáchaný. Keďže sa však v tejto smernici stanovujú minimálne pravidlá, členské štáty môžu stanoviť, že premlčacia lehota začne plynúť neskôr, a to od okamihu, keď bol trestný čin odhalený, za predpokladu, že takýto okamih odhalenia je jasne určený v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty môžu podľa tejto smernice stanoviť kratšie premlčacie lehoty ako tie, ktoré sú stanovené v tejto smernici, za predpokladu, že v ich právnych systémoch je možné prerušiť alebo pozastaviť takéto kratšie premlčacie lehoty v prípade úkonov, ktoré možno určiť v súlade s vnútroštátnym právom.
(33)Najmä vzhľadom na mobilitu páchateľov spolu s cezhraničnou povahou trestných činov vymedzených v tejto smernici a možnosťou vedenia cezhraničného vyšetrovania by členské štáty mali stanoviť súdnu právomoc s cieľom účinne bojovať proti takýmto trestným činom. Ak trestný čin patrí do právomoci viacerých členských štátov, dotknuté členské štáty by mali spolupracovať s cieľom určiť, ktorý členský štát je v najvhodnejší na jeho trestné stíhanie, pričom sa využije pomoc Eurojustu na základe nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727. Daný členský štát by mal stanoviť právomoc vo veciach trestných činov spáchaných na palube lode alebo lietadla, ktoré sú registrované v danom členskom štáte, alebo sa plavia alebo letia pod jeho vlajkou, pričom zohľadnia príslušné normy, ktoré už existujú v rámci príslušných medzinárodných dohovorov.
(34)Nedostatok zdrojov a právomocí v oblasti presadzovania práva v prípade vnútroštátnych orgánov, ktoré odhaľujú, vyšetrujú, stíhajú trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami alebo vydávajú rozhodnutia v súvislosti s takýmito trestnými činmi, vytvára prekážky pre účinné predchádzanie týmto trestným činom a ich trestanie. Predovšetkým nedostatok zdrojov môže úplne brániť orgánom v prijímaní akýchkoľvek opatrení alebo obmedzovať ich opatrenia na presadzovanie práva, čo páchateľom umožňuje vyhnúť sa vyvodeniu zodpovednosti alebo dostať trest, ktorý nezodpovedá závažnosti trestného činu. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány, ktoré odhaľujú, vyšetrujú, stíhajú trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami alebo o nich rozhodujú, mali dostatočný počet kvalifikovaných pracovníkov a dostatočné finančné, technické a technologické zdroje na účinné vykonávanie ich funkcií súvisiacich s vykonávaním tejto smernice. Mali by tiež zabezpečiť primeranú úroveň špecializácie týchto orgánov v oblasti trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami v súlade s vnútroštátnym právom. Členské štáty by preto mali stanoviť minimálne kritériá týkajúce sa zdrojov a právomocí v oblasti presadzovania práva. V tejto súvislosti by sa mali zohľadniť ústavné tradície a štruktúra právneho systému členských štátov, ako aj iné vnútroštátne okolnosti.
(35)Zriadenie alebo určenie národných kontaktných miest pre strelné zbrane je základným nástrojom cezhraničnej spolupráce, ako sa uznáva v politických nástrojoch. Každý členský štát by preto mal zriadiť takéto národné kontaktné miesto pre strelné zbrane, ktoré bude vykonávať podobné povinnosti. Hlavným cieľom je poskytnúť komplexný prístup k integrálnej kontrole strelných zbraní. Malo by sa to realizovať na strategickej a operačnej úrovni prostredníctvom koordinovaného zberu, analýzy a výmeny informácií s cieľom zlepšiť poznatky o hrozbách a lepšie informovať vnútroštátne orgány presadzovania práva. Národným kontaktným miestom pre strelné zbrane môže byť aj vnútroštátny orgán jednotného kontaktného miesta uvedený v článku 13 protokolu OSN o strelných zbraniach.
(36)Cezhraničná povaha nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami a iných trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami si vyžaduje intenzívnu koordinovanú reakciu a spoluprácu v rámci členských štátov a medzi nimi, ako aj s príslušnými agentúrami a orgánmi Únie a medzi nimi v boji proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami vrátane Eurojustu, Agentúry Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) zriadenej nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 a Európskej prokuratúry, a to v rámci ich príslušných právomocí a v súlade s uplatniteľným právnym rámcom, a so susednými krajinami, najmä s partnermi zapojenými do procesu rozširovania. Preto by sa dostupné nástroje spolupráce a súvisiace zdroje, napríklad spoločné vyšetrovacie tímy a koordinačné stretnutia podporované Eurojustom mali využívať efektívne. Kvôli globálnemu charakteru nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami a iných trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami je nevyhnutné medzinárodné riešenie, ktoré si vyžaduje, aby Únia a jej členské štáty posilnili spoluprácu s príslušnými tretími krajinami. Silná koordinovaná reakcia a spolupráca je potrebná aj na účely zaistenia a získavania elektronických dôkazov.
(37)Členské štáty by mali kriminalizovať iba neoprávnené vytváranie, nadobúdanie, držanie a výmenu technickej dokumentácie (blueprint), ktorá je určená na výrobu strelných zbraní, hlavných častí alebo streliva na streľbu živými strelami. Členské štáty sa môžu rozhodnúť zaviesť pre fyzické a/alebo právnické osoby osobitné povolenia, aby sa mohli v súvislosti s touto technickou dokumentáciou (blueprint) legálne zapájať. Je to obzvlášť dôležité na to, aby sa výskumným inštitúciám a odvetviu strelných zbraní umožnilo ďalej rozvíjať metódy aditívnej výroby. Členské štáty môžu spolupracovať s cieľom uľahčiť spoločné testovanie technickej dokumentácie (blueprint) a vzájomné uznávanie výsledkov týchto testov.
(38)Zavedenie trestnoprávnych opatrení prijatých podľa tejto smernice by malo byť úmerné povahe a okolnostiam trestného činu s ohľadom na sledované legitímne ciele a ich potrebu v demokratickej spoločnosti a mali by sa vylúčiť všetky formy svojvoľného konania, rasizmu alebo diskriminácie.
(39)V záujme účinného riešenia trestných činov vymedzených v tejto smernici je potrebné, aby príslušné orgány v členských štátoch získavali presné, konzistentné a porovnateľné štatistické údaje o týchto trestných činoch. Členské štáty by preto mali zabezpečiť primeraný digitálny systém na zaznamenávanie, vytváranie a prenos existujúcich štatistických údajov o trestných činoch vymedzených v tejto smernici. Je dôležité, aby členské štátmi používali uvedené štatistické údaje na strategické a operačné plánovanie činností v oblasti presadzovania práva, analýzu rozsahu a trendov v oblasti uvedených trestných činov, ako aj na poskytovanie informácií občanom.
(40)S cieľom vytvoriť komplexný obraz o hrozbe týkajúcej sa trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami a včas usmerňovať tvorbu politík by členské štáty mali Komisii zaslať štatistické údaje o týchto trestných činoch šesť rokov po transpozícii a potom tieto údaje zasielať každých päť rokov.
(41)Údaje o zaisteniach strelných zbraní by mali byť k dispozícii v úložisku Únie, aby sa uľahčila spolupráca medzi členskými štátmi, najmä pokiaľ ide o cezhraničné vyšetrovania, trestné stíhania a odsúdenia za trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami.
(42)S cieľom zabezpečiť zber, vývoj, tvorbu a šírenie najrelevantnejších štatistických údajov by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ pokiaľ ide o zmenu prílohy. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných činností uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematický prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(43)Smernica (EÚ) 2024/1260 sa už uplatňuje na protokol OSN o strelných zbraniach. Keďže touto smernicou sa vykonáva protokol OSN o strelných zbraniach a smernica ho dopĺňa, rozsah pôsobnosti smernice o vymáhaní majetku by sa mal zmeniť tak, aby zahŕňal aj túto smernicu.
(44)Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu potreby harmonizovaných pravidiel v celej Únii ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 ZEÚ. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.
(45)V tejto smernici sa rešpektujú základné práva, konkrétne články 16 a 17 Charty základných práv EÚ, v ktorých sa odkazuje na slobodu podnikania a uznáva sa vlastnícke právo. Okrem toho sa v tejto smernici dodržiavajú zásady, ktoré boli uznané najmä v charte, vrátane ochrany osobných údajov, slobody prejavu a práva na informácie, slobody podnikania, práva na účinný prostriedok nápravy a na spravodlivý proces, prezumpcie neviny a práva na obhajobu, zásad zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov, ako aj práva nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin. V tejto smernici sa vyžaduje zabezpečenie úplného dodržiavania uvedených práv a zásad a podľa toho by sa mala vykonávať.
(46)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice, nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.
(47)[V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tejto smernice a nie je ňou viazané ani nepodlieha jej uplatňovaniu.] ALEBO [V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, Írsko [listom z …] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tejto smernice.]
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Predmet úpravy
Touto smernicou sa stanovujú minimálne pravidlá týkajúce sa vymedzenia trestných činov a sankcií v oblasti strelných zbraní, ako aj opatrenia na zlepšenie cezhraničnej spolupráce a pravidlá na vytvorenie minimálneho súboru údajov o zaisteniach strelných zbraní.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tejto smernice sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:
1. „strelná zbraň“ je strelná zbraň v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 1 bode 1 smernice (EÚ) 2021/555;
2. „hlavná časť“ je hlavná časť v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 1 bode 2 smernice (EÚ) 2021/555;
3. „strelivo“ je strelivo v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 1 bode 3 smernice (EÚ) 2021/555;
4. „technická dokumentácia (blueprint)“ sú digitálne súbory technických návrhov, ktoré je možné používať alebo rozpoznať príslušným softvérom v 3D tlačiarni, počítačom riadenej (CNC) frézovačke na obrábanie kovov alebo podobnom počítačom ovládanom systéme na účely výroby strelných zbraní, hlavných častí alebo streliva;
5. „šírenie“ je sprístupnenie verejnosti;
6. „právnická osoba“ je akýkoľvek právny subjekt, ktorý má takéto postavenie podľa uplatniteľného vnútroštátneho práva, s výnimkou štátov alebo verejných orgánov pri výkone štátnej moci a s výnimkou verejnoprávnych medzinárodných organizácií;
Článok 3
Trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami
1.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade úmyselného konania ktorýkoľvek z týchto činov predstavoval trestný čin bez ohľadu na to, či bol spáchaný online alebo offline:
a)výroba alebo montáž strelných zbraní, ich hlavných častí alebo streliva vykonávaná za ktorejkoľvek z týchto okolností:
i)z akejkoľvek hlavnej časti takýchto strelných zbraní, s ktorými sa nedovolene obchoduje; alebo
ii)bez povolenia vydaného v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2021/555 príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa uskutočňuje výroba alebo montáž; alebo
iii)bez označenia strelných zbraní a hlavných častí v čase výroby v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2021/555;
b)nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami, t. j. dovoz, vývoz, nadobudnutie, predaj, dodanie, prevoz alebo preprava strelných zbraní, hlavných častí alebo streliva z územia alebo cez územie jedného členského štátu alebo tretej krajiny na územie iného členského štátu alebo tretej krajiny, vykonané za ktorejkoľvek z týchto okolností:
i)ktorýkoľvek z dotknutých členských štátov alebo tretích krajín ho nepovolí v súlade so smernicou (EÚ) 2021/555, nariadením (EÚ) 2025/41, protokolom OSN o strelných zbraniach alebo uplatniteľnými vnútroštátnymi právnymi predpismi; alebo
ii)strelné zbrane, hlavné časti alebo strelivo nie sú označené v súlade s článkom 4 smernice (EÚ) 2021/555 alebo článkom 6 nariadenia (EÚ) 2025/41;
c)falšovanie alebo nedovolené zmazanie, odstránenie alebo zmena označenia (označení) na strelných zbraniach a hlavných častiach;
d)držanie strelných zbraní, ich hlavných častí a streliva bez povolenia alebo vyhlásenia v súlade so smernicou (EÚ) 2021/555;
e)vytvorenie, nadobudnutie, držanie alebo zdieľanie technickej dokumentácie (blueprint) bez povolenia;
f)šírenie technickej dokumentácie (blueprint) s vedomím, že sa môže použiť na účely spáchania ktoréhokoľvek z trestných činov uvedených v písmenách a), b), d) a e).
2.Členské štáty zabezpečia, aby konanie uvedené v odseku 1 písm. f) predstavovalo trestný čin aj vtedy, ak bolo spáchané aspoň z hrubej nedbanlivosti.
Článok 4
Podnecovanie, napomáhanie a navádzanie a pokus
1.Členské štáty zabezpečia, aby podnecovanie na spáchanie trestného činu uvedeného v článku 3, napomáhanie pri ňom a navádzanie naň bolo postihnuteľné ako trestný čin bez ohľadu na to, či bolo spáchané online alebo offline.
2.Členské štáty zabezpečia, aby pokus o spáchanie trestného činu uvedeného v článku 3 ods. 1 bol trestný bez ohľadu na to, či bol spáchaný online alebo offline.
Článok 5
Sankcie pre fyzické osoby
1.Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4 boli ukladané účinné, primerané a odrádzajúce trestné sankcie.
2.Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa:
a)za trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) a b) bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov;
b)za trestný čin uvedený v článku 1 ods. 3 písm. c) bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky;
c)za trestný čin uvedený v článku 3 ods. 1 písm. d) bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov;
d)za trestné činy uvedené v článku 3 ods. 1 písm. e) a f) bolo možné uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dva roky.
3.Členské štáty zabezpečia, aby sa na fyzické osoby, ktoré spáchali trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4, mohli uplatňovať doplnkové sankcie alebo opatrenia trestnej alebo inej povahy, ktoré môžu zahŕňať:
a)peňažné sankcie, ktoré sú primerané závažnosti skutku a individuálnym, finančným a iným okolnostiam dotknutej fyzickej osoby a v príslušných prípadoch sa určujú s náležitým ohľadom na závažnosť a dĺžku trvania spôsobenej škody;
b)vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantov, koncesií a oprávnení;
c)zákaz zastávať v právnickej osobe vedúcu funkciu rovnakého typu, aký bol použitý na spáchanie trestného činu;
d)odobratie povolení a oprávnení držať a používať akúkoľvek strelnú zbraň, hlavnú časť alebo strelivo;
e)dočasné zákazy uchádzať sa o verejnú funkciu;
f)ak na základe individuálneho posúdenia existuje verejný záujem, uverejnenie celého súdneho rozhodnutia alebo jeho časti, ktoré sa týka spáchaného trestného činu, a uložených sankcií alebo opatrení, ktoré môžu zahŕňať osobné údaje odsúdených osôb len v riadne odôvodnených výnimočných prípadoch.
Článok 6
Zodpovednosť právnických osôb
1.Členské štáty zabezpečia, aby sa voči právnickým osobám mohla vyvodiť zodpovednosť za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4, pokiaľ boli trestné činy spáchané v prospech uvedených právnických osôb osobou, ktorá má v rámci dotknutej právnickej osoby vedúce postavenie (ďalej len „osoba vo vedúcom postavení“) a ktorá konala buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu uvedenej právnickej osoby na základe:
a)oprávnenia zastupovať právnickú osobu;
b)právomoci prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby, alebo
c)právomoci vykonávať kontrolu v rámci právnickej osoby.
2.Členské štáty zabezpečia, aby sa voči právnickým osobám mohla vyvodiť zodpovednosť za trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4, ak nedostatočný dohľad alebo kontrola zo strany osoby vo vedúcom postavení umožnili spáchanie trestného činu uvedeného v článkoch 3 a 4 v prospech uvedenej osoby, tretej osoby alebo uvedenej právnickej osoby osobou, ktorá je jej podriadená.
3.Zodpovednosť právnických osôb podľa odsekov 1 alebo 2 nevylučuje trestné konanie voči fyzickým osobám, ktoré spáchali trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4, navádzali na ne alebo sú ich spolupáchateľmi.
Článok 7
Sankcie pre právnické osoby
1.Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že sa voči právnickej osobe vyvodzuje zodpovednosť podľa článku 6 ods. 1 alebo 2, bolo možné za trestný čin uložiť účinné, primerané a odrádzajúce trestné alebo iné ako trestné sankcie alebo opatrenia.
2.Účinné, primerané a odrádzajúce sankcie alebo opatrenia trestnej alebo inej povahy môžu zahŕňať peňažné sankcie trestnej alebo inej povahy a zahŕňajú doplnkové sankcie alebo opatrenia trestnej alebo inej povahy, ako napríklad:
a)vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;
b)vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov obstarávania, grantov a koncesií;
c)zákaz podnikania;
d)odobratie povolení a oprávnení na vykonávanie činností, ktoré viedli k trestnému činu;
e)uloženie súdneho dohľadu;
f)súdne rozhodnutie o zániku právnickej osoby;
g)zatvorenie prevádzok, ktoré boli použité na spáchanie trestného činu;
h)ak existuje verejný záujem, čiastočné alebo úplné zverejnenie celého súdneho rozhodnutia, ktoré sa týka spáchaného trestného činu a uložených sankcií alebo opatrení, bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany súkromia a osobných údajov.
3.Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že sa voči právnickej osobe vyvodzuje zodpovednosť podľa článku 6 za trestné činy uvedené v článku 3, za trestný čin ukladali peňažné sankcie trestnej alebo inej povahy. Výška takýchto peňažných sankcií musí byť primeraná závažnosti skutku a individuálnym, finančným a iným okolnostiam právnickej osoby.
4.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. a) a b) nebola horná hranica peňažných sankcií uvedených v odseku 3 tohto článku nižšia ako jedna z týchto súm podľa toho, ktorá suma je vyššia:
a)20 % celkového celosvetového obratu právnickej osoby buď v hospodárskom roku predchádzajúcom roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo v hospodárskom roku predchádzajúcom rozhodnutiu o uložení peňažnej sankcie;
b)suma zodpovedajúca 10 miliónom EUR;
5.Členské štáty zabezpečia, aby v prípade trestných činov uvedených v článku 3 ods. 1 písm. c) až f) nebola horná hranica peňažných sankcií uvedených v odseku 3 tohto článku nižšia ako jedna z týchto súm podľa toho, ktorá suma je vyššia:
a)10 % celkového celosvetového obratu právnickej osoby buď v hospodárskom roku predchádzajúcom roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo v hospodárskom roku predchádzajúcom roku rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie;
b)suma zodpovedajúca 5 miliónom EUR.
6.Členské štáty môžu tiež určiť pravidlá pre prípady, keď nie je možné určiť výšku peňažnej sankcie na základe celkového celosvetového obratu právnickej osoby v hospodárskom roku, ktorý predchádzal roku, v ktorom bol trestný čin spáchaný, alebo v hospodárskom roku, ktorý predchádzal roku rozhodnutia o uložení peňažnej sankcie.
Článok 8
Priťažujúce okolnosti
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa v súvislosti s príslušnými trestnými činmi uvedenými v článku 3 a 4 mohli za priťažujúcu okolnosť považovať jedna alebo viacero z týchto okolností, a to v rozsahu, v akom nie sú súčasťou skutkovej podstaty trestných činov uvedených v článku 3:
a)trestný čin zahŕňa 10 alebo viac strelných zbraní;
b)trestný čin zahŕňa strelné zbrane kategórie A, ako sa stanovuje v prílohe I k smernici (EÚ) 2021/555;
c)trestný čin súvisí s trestným činom terorizmu vymedzeným v článku 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/541;
d)trestný čin bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie v zmysle vymedzenia v článku 1 bode1 rámcového rozhodnutia Rady 2008/841/SVV;
e)trestný čin spôsobil osobe vážnu fyzickú ujmu;
f)trestný čin spôsobil smrť osoby;
g)trestný čin zahŕňa korupciu verejných činiteľov;
h)trestný čin spáchal verejný činiteľ pri plnení svojich povinností;
i)trestný čin spáchala fyzická alebo právnická osoba, ktorá bola predtým odsúdená právoplatným rozsudkom za trestné činy uvedené v článku 3 alebo 4;
j)strelné zbrane sa pašujú do oblasti konfliktu alebo do oblasti po konflikte alebo z takýchto oblastí.
Článok 9
Poľahčujúce okolnosti
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa v súvislosti s trestnými činmi uvedenými v článkoch 3 a 4 poskytnutie informácií správnym alebo justičným orgánom, ktoré by inak nemohli získať, mohlo považovať za poľahčujúcu okolnosť za predpokladu, že tieto informácie môžu prispieť:
a)k predchádzaniu účinkom trestného činu alebo ich zmierňovaniu;
b)k identifikovaniu alebo postaveniu pred súd ostatných páchateľov;
c)k získaniu dôkazov;
d)k predchádzaniu ďalším trestným činom uvedeným v článku 3.
Článok 10
Nástroje vyšetrovania
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby osoby, útvary alebo orgány zodpovedné za vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4 mali k dispozícii účinné a primerané nástroje vyšetrovania vrátane nástrojov, ktoré sa používajú v prípadoch organizovanej trestnej činnosti alebo inej závažnej trestnej činnosti.
Článok 11
Správa a likvidácia
Členské štáty v rámci svojich vnútroštátnych právnych systémov prijmú opatrenia potrebné na to, aby sa strelné zbrane, hlavné časti a strelivo, ktoré boli nedovolene vyrobené a s ktorými sa nedovolene obchodovalo a ktoré zaistili a skonfiškovali ich orgány, nedostali do rúk neoprávnených osôb, vrátane opatrení na zničenie týchto strelných zbraní, hlavných častí a streliva. Členské štáty môžu rozhodnúť o iných spôsoboch likvidácie za predpokladu, že strelné zbrane alebo hlavné časti boli označené a spôsoby likvidácie týchto strelných zbraní, hlavných častí a streliva boli zaznamenané.
Článok 12
Premlčacie lehoty
1.Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom stanoviť dostatočnú premlčaciu lehotu po spáchaní trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4, ktorá je úmerná závažnosti trestných činov a ktorá umožňuje účinne riešiť vyšetrovanie, trestné stíhanie, súdne konanie a vydávanie rozhodnutí v súvislosti s týmito trestnými činmi. Členské štáty prijmú potrebné opatrenia s cieľom stanoviť dostatočnú premlčaciu lehotu po konečnom odsudzujúcom rozsudku v prípade trestných činov uvedených v článkoch 3 a 4, ktorá umožní výkon uložených sankcií.
2.Premlčacia lehota uvedená v odseku 1 prvej vete pre trestné činy uvedené v článku 3 je takáto:
a)najmenej osem rokov od spáchania trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov;
b)najmenej päť rokov od spáchania trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov;
c)najmenej štyri roky od spáchania trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky.
d)najmenej dva roky od spáchania trestného činu, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dva roky.
3.Premlčacia lehota uvedená v odseku 1 druhej vete pre trestné činy uvedené v článku 3 je takáto:
a)najmenej osem rokov po právoplatnom odsúdení v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
i)trest odňatia slobody na viac ako päť rokov;
ii)trest odňatia slobody za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej osem rokov;
b)najmenej päť rokov odo dňa právoplatného odsúdenia v týchto prípadoch:
i)trest odňatia slobody na viac ako jeden rok;
ii)trest odňatia slobody za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov;
c)najmenej štyri roky odo dňa právoplatného odsúdenia v týchto prípadoch:
i)trest odňatia slobody na najviac jeden rok;
ii)trest odňatia slobody za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej štyri roky.
d)najmenej dva roky po právoplatnom odsúdení v týchto prípadoch:
i)trest odňatia slobody na najviac jeden rok;
ii)trest odňatia slobody za trestný čin, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby najmenej dva roky.
4.Premlčacie lehoty pre trestné činy uvedené v článku 4 zodpovedajú premlčacej lehote stanovenej pre súvisiaci trestný čin uvedený v článku 3.
5.Odchylne od odseku 2 písm. a) a odseku 3 písm. a) môžu členské štáty stanoviť premlčaciu lehotu, ktorá je kratšia ako osem rokov, ale nie kratšia ako štyri roky za predpokladu, že takéto premlčacia lehota sa môže v prípade vymedzených úkonov prerušiť alebo pozastaviť.
Článok 13
Právomoc
1.Každý členský štát stanoví svoju súdnu právomoc vo vzťahu k trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4, ak sa uplatňuje niektorý z týchto prípadov:
a)trestný čin bol úplne alebo čiastočne spáchaný na jeho území;
b)trestný čin bol spáchaný na palube lode alebo lietadla registrovaných v uvedenom členskom štáte alebo plaviacich sa alebo letiacich pod jeho vlajkou;
c)páchateľ je jeho štátnym príslušníkom.
2.Členský štát informuje Komisiu, ak sa rozhodne rozšíriť svoju právomoc vo vzťahu k jednému alebo viacerým trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4, ktoré boli spáchané mimo jeho územia, ak sa uplatňuje niektorý z nasledujúcich prípadov:
a)páchateľ má obvyklý pobyt na jeho území;
b)trestný čin bol spáchaný v prospech právnickej osoby usadenej na jeho území;
c)trestný čin bol spáchaný v prospech právnickej osoby v súvislosti s akoukoľvek podnikateľskou činnosťou, ktorá sa úplne alebo čiastočne vykonáva na jeho území;
d)trestný čin bol spáchaný proti jednému alebo viacerým jeho štátnym príslušníkom alebo osobám, ktoré majú v danom členskom štáte obvyklý pobyt.
3.V prípadoch uvedených v odseku 1 písm. c) prijme každý členský štát opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby výkon jeho právomoci nepodliehal žiadnej z týchto podmienok:
a)dané skutky sú trestným činom na mieste, kde k nim došlo;
b)trestné stíhanie možno začať len po zaslaní informácií zo štátu, v ktorom sa nachádza miesto spáchania trestného činu.
4.Ak trestný čin uvedený v článkoch 3 a 4 patrí do právomoci viac ako jedného členského štátu, tieto členské štáty spolupracujú s cieľom určiť, ktorý členský štát povedie trestné konanie. Vo vhodných prípadoch sa vec v súlade s článkom 12 ods. 2 rámcového rozhodnutia Rady 2009/948/SVV postúpi Eurojustu.
Článok 14
Odborná príprava
Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnictva a rozdiely v organizácii súdnictva v rámci Únie, členské štáty prijmú opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa sudcom, prokurátorom, príslušníkom polície a justičným pracovníkom, ako aj pracovníkom príslušných orgánov zapojených do trestného konania a vyšetrovania, poskytovala pravidelná špecializovaná odborná príprava týkajúca sa rozsahu tejto smernice uvedeného v článku 1 a zodpovedajúca funkciám sudcov, prokurátorov, príslušníkov polície a justičných pracovníkov, ako aj pracovníkov príslušných orgánov.
Článok 15
Koordinácia a spolupráca príslušných orgánov v rámci členského štátu
1.Každý členský štát určí jednotné národné kontaktné miesto pre strelné zbrane na koordináciu a spoluprácu na strategickej a operačnej úrovni medzi všetkými svojimi príslušnými orgánmi zapojenými do predchádzania trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami a boja proti nim. Národné kontaktné miesto pre strelné zbrane vykonáva aspoň tieto úlohy:
a)zber, analýza a vymieňanie si informácií o strelných zbraniach, ich hlavných častiach, strelive a technickej dokumentácii (blueprint) na strategické a operačné účely v rámci obmedzení stanovených v práve Únie a vo vnútroštátnom práve;
b)zabezpečenie vytvorenia spravodajského prehľadu o hrozbách súvisiacich s trestnými činmi súvisiacimi so strelnými zbraňami a jeho pravidelnej aktualizácie;
c)zabezpečenie zberu a zaznamenávania všetkých informácií týkajúcich sa zaistení strelných zbraní súvisiacich s trestnými činmi. To si takisto vyžaduje prístup potrebný do všetkých vnútroštátnych a medzinárodných databáz na účely zodpovedajúcej výmeny informácií vrátane povinností stanovených v článku 17;
d)podporu vyšetrovania trestných činov v rámci obmedzení stanovených v uplatniteľnom práve Únie a vnútroštátnom práve s osobitným dôrazom na sledovanie strelných zbraní v zmysle vymedzenia v článku 1 ods. 1 bode 13 smernice (EÚ) 2021/555;
e)byť národným kontaktným miestom na technickej úrovni pre žiadosti o medzinárodnú pomoc, najmä pre žiadosti európskych skupín odborníkov zaoberajúcich sa záležitosťami týkajúcimi sa boja proti trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami a súvisiacim porušeniam;
f)podporu medzinárodnej spolupráce.
2.Členské štáty zabezpečia, aby sa národné kontaktné miesta pre strelné zbrane zriadili tak, aby mali primeranú štruktúru, ako je špecializovaná jednotka, oddelenie alebo centrum, a aby im bol pridelený dostatočný počet zamestnancov a zdrojov na zabezpečenie ich nepretržitej prevádzky a účinného fungovania.
Článok 16
Spolupráca medzi členskými štátmi a Komisiou, a orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie
1.Ak existuje podozrenie, že trestné činy uvedené v článkoch 3 a 4 majú cezhraničnú povahu, príslušné orgány dotknutých členských štátov postúpia informácie týkajúce sa týchto trestných činov vhodným príslušným subjektom.
2.Bez toho, aby boli dotknuté pravidlá týkajúce sa cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, členské štáty, Eurojust, Europol, Európska prokuratúra a Komisia v rámci svojich príslušných právomocí navzájom spolupracujú v boji proti trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4. Na tento účel poskytuje Eurojust vo vhodných prípadoch technickú a operačnú pomoc, ktorá príslušným vnútroštátnym orgánom umožňuje lepšiu koordináciu ich vyšetrovania. Komisia môže vo vhodných prípadoch poskytnúť pomoc.
3.Členské štáty sa môžu rozhodnúť uľahčiť spoločné testovanie technickej dokumentácie (blueprint), pri ktorej existuje podozrenie, že je určená na výrobu strelných zbraní, hlavných častí alebo streliva.
Článok 17
Evidencia zaistených strelných zbraní
1.Členské štáty zabezpečia, aby boli zaistené strelné zbrane evidované s použitím minimálneho súboru údajov stanoveného v prílohe.
2.Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 19 s cieľom zmeniť minimálny súbor údajov stanovený v prílohe, ak z analýzy zozbieraných údajov vyplynie, že chýba niektorý údajový prvok na získanie spravodajského prehľadu o hrozbách.
Článok 18
Štatistické údaje
1.Členské štáty zabezpečia zavedenie digitálneho systému na zber, vývoj, vytváranie a šírenie anonymizovaných štatistických údajov o trestných činoch uvedených v článkoch 3 a 4.
2.Do 31. júla šiesteho roka po transpozícii a potom každých päť rokov členské štáty predložia Komisii štatistické údaje uvedené v odseku 1 za päť predchádzajúcich rokov. Členské štáty môžu tieto údaje predkladať Komisii každoročne. Uvedené údaje zahŕňajú aspoň existujúce údaje o:
a)počte trestných činov ktoré členské štáty zaznamenali a o ktorých rozhodli, v členení podľa trestných činov;
b)počte súdnych prípadov, ktoré boli zamietnuté, a to aj z dôvodu uplynutia premlčacej lehoty pre dotknutý trestný čin, v členení podľa trestných činov;
c)počte trestne stíhaných fyzických osôb v členení podľa trestných činov;
d)počte odsúdených fyzických osôb v členení podľa trestných činov;
e)počte stíhaných právnických osôb v členení podľa trestných činov;
f)počte odsúdených právnických osôb v členení podľa trestných činov;
g)druhoch a výške uložených sankcií;
h)počte zaistených strelných zbraní.
3.Členské štáty aspoň raz mesačne poskytujú Europolu digitálne údaje o zaistených strelných zbraniach zaevidovaných v súlade s článkom 17 ods. 1.
4.Členské štáty uchovávajú údaje uvedené v odseku 2 aspoň 20 rokov.
Článok 19
Vykonávanie delegovania právomoci
1.Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 17 ods. 2 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.
3.Delegovanie právomoci uvedené v článku 17 ods. 2 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.Komisia pred prijatím delegovaného aktu konzultuje s expertmi určenými jednotlivými členskými štátmi v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva.
5.Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
6.Delegovaný akt prijatý podľa článku 17 ods. 2 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Článok 20
Zmena smernice (EÚ) 2024/1260
V článku 2 ods. 1 smernice (EÚ) 2024/1260 sa dopĺňa toto písmeno:
„smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) xxx/xxx o boji proti trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami“
Článok 21
Podávanie správ
Komisia do 31. októbra [osem rokov po nadobudnutí účinnosti tejto smernice] a potom každých päť rokov predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej posúdi pridanú hodnotu tejto smernice, pokiaľ ide o boj proti trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami.
Členské štáty do 31. júla [osem rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tejto smernice] a potom každých päť rokov poskytnú Komisii informácie potrebné na vypracovanie uvedenej správy vrátane zhrnutia vykonávania tejto smernice a opatrení prijatých v súlade s článkami 14 až 16, pričom sa osobitná pozornosť venuje cezhraničnej spolupráci. Členské štáty takisto poskytnú konkrétne informácie o vykonávaní článku 8 a o vplyve použitých priťažujúcich okolností na výšku sankcií. Komisia na základe posúdenia v prípade potreby rozhodne o primeraných následných opatreniach.
Článok 22
Transpozícia
1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [24 mesiacov od dátumu nadobudnutia účinnosti smernice]. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 23
Nadobudnutie účinnosti
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 24
Adresáti
Táto smernica je určená členským štátom [v súlade so zmluvami].
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda
predseda/predsedníčka
[...]
[...]
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
Smernica Európskeho parlamentu a Rady o boji proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami
1.2.Príslušné oblasti politiky
Strelné zbrane a trestné právo sú hlavnými dotknutými oblasťami politiky. Dôležité sú však aj iné oblasti politiky: vnútorná bezpečnosť, organizovaná trestná činnosť, terorizmus, obchodovanie s drogami a vymáhanie majetku.
1.3.Ciele
1.3.1.Všeobecné ciele
Celkovým cieľom návrhu je prispieť k ochrane ľudí v Únii pred hrozbou, ktorú predstavujú nedovolené strelné zbrane. Na dosiahnutie tohto všeobecného cieľa je dôležité znížiť počet nedovolených strelných zbraní a činnosti na nelegálnom trhu so strelnými zbraňami v EÚ, zmenšiť rozdiely medzi členskými štátmi EÚ a harmonizovať trestné činy a sankcie súvisiace so strelnými zbraňami vo všetkých členských štátoch, ako aj získať komplexnejší obraz o hrozbe, ktorú predstavujú strelné zbrane, a to zlepšením dostupnosti a kvality údajov.
1.3.2.Špecifické ciele
Špecifický cieľ č.
1. Uľahčenie vyšetrovania a stíhania trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami.
2. Zabezpečenie nadčasového presadzovania trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami.
3. Zabezpečenie účinných, odstrašujúcich a primeraných druhov a výšky sankcií pre trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami.
4. Zlepšenie spolupráce v oblasti presadzovania práva a justičnej spolupráce a harmonizovaný zber údajov o trestných činoch súvisiacich so strelnými zbraňami
1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
Hlavným očakávaným výsledkom iniciatívy je zlepšenie právneho rámca EÚ na boj proti trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami a posilnenie presadzovania práva na vnútroštátnej úrovni. Uznáva sa, že v prípadoch, keď iné opatrenia na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi nepostačujú, poslednú možnosť predstavuje trestné právo, ktoré sa v tomto kontexte ukazuje ako nevyhnutný prostriedok na presadzovanie práva Únie súvisiaceho s trestnými činmi. Smernicou sa harmonizujú vymedzenia trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami a súvisiace sankcie. Uľahčí sa tým cezhraničná spolupráca. Okrem toho povinnosť zriadiť národné kontaktné miesta pre strelné zbrane povedie aj k lepšej spolupráci a koordinácii medzi členskými štátmi. Napokon zavedenie minimálneho súboru údajov na evidenciu zaistených strelných zbraní umožní získať lepší spravodajský prehľad o hrozbách. Vďaka nemu bude možné lepšie analyzovať problém nelegálnych strelných zbraní na úrovni EÚ, identifikovať trendy, modus operandi a poskytnúť tak nástroj pre vyšetrovateľov a tvorcov politík. Okrem toho tento harmonizovaný súbor údajov a zodpovedajúce vnútroštátne databázy spolu s Európskou databázou strelných zbraní uľahčia zber údajov aj iným zainteresovaným stranám, ako je Komisia alebo Úrad OSN pre drogy a kriminalitu.
1.3.4.Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
Úspech tohto návrhu nebolo možné posudzovať na základe jasného súboru východiskových hodnôt, keďže chýbajú dostatočné systematické údaje o rozsahu trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami a úsilia vynakladaného na boj proti nej v jednotlivých členských štátoch. Bol však vypracovaný monitorovací rámec (príloha 10 k posúdeniu vplyvu), ktorý obsahuje tieto ukazovatele:
počet vyšetrovaní, trestných stíhaní a odsúdení za rôzne trestné činy.
Úspešnosť: stabilný a stúpajúci trend prípadov v každom členskom štáte
osobitné zameranie na počet vyšetrovaní, trestných stíhaní a odsúdení v súvislosti so súkromne vyrábanými strelnými zbraňami
Úspešnosť: Všetky členské štáty sa vo svojich vnútroštátnych stratégiách a odpovediach orgánov presadzovania práva osobitne zameriavajú na súkromne vyrábané strelné zbrane, Osobitné opatrenie v rámci platformy EMPACT pre strelné zbrane, pokiaľ ide o testovanie technickej dokumentácie (blueprint). Zahrnutie údajov o súkromne vyrábaných strelných zbraniach do vnútroštátnych databáz zaistených strelných zbraní, ako aj do modulu pre strelné zbrane v rámci databázy strelných zbrani Europolu.
Výška peňažných sankcií uložených fyzickým a právnickým osobám, výška trestov odňatia slobody, plné uplatňovanie sprievodných sankcií, druhy a počet doplnkových sankcií.
Úspešnosť: Zvýšenie najnižších úrovní sankcií na základe dohodnutých minimálnych úrovní maximálnych sankcií. Uložené sankcie zahŕňajú celú škálu druhov a úrovní sankcií (vrátane širšieho využívania sprievodných a doplnkových sankcií). Konfiškácia ziskov sa uplatňuje systematicky.
Pokračovanie činnosti v rámci platformy EMPACT pre strelné zbrane, značné množstvo prípadov strelných zbraní v Eurojuste a počet spoločných vyšetrovacích tímov v Eurojuste, značný objem správ v aplikácii SIENA v agentúre Europol, značné množstvo zriadených a plne funkčných národných kontaktných miest pre strelné zbrane.
Úspešnosť: Strelné zbrane zostávajú v rámci cyklu EMPACT prioritou. Nárast cezhraničnej spolupráce sa prejavil zvýšením počtu prípadov zdieľaných s Eurojustom a Europolom. Všetky členské štáty majú národné kontaktné miesto pre strelné zbrane a plnia viac ako 75 % úloh, ako sa dohodlo v záveroch Rady.
Používanie harmonizovaného súboru údajov o zaistených strelných zbraniach a značné množstvo zaevidovaných zaistených strelných zbraní zaslaných Europolu, ktoré sa majú vložiť do úložiska Európskej databázy strelných zbraní.
Úspešnosť: Všetky členské štáty používajú dohodnutý minimálny súbor údajov o zaistených strelných zbraniach, ktorý je začlenený do databázy strelných zbraní Europolu, ktorá slúži ako úložisko zaistených strelných zbraní v EÚ.
Štatistické údaje zozbierané členskými štátmi.
Úspešnosť: Všetky členské štáty zasielajú štatistické údaje po piatich rokoch a 30 % členských štátov zasiela údaje ročne na dobrovoľnom základe.
1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:
☑novej akcie
☐novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
☐predĺženia trvania existujúcej akcie
☐zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
Existujú tri typy požiadaviek, ktoré zodpovedajú krátkodobým, strednodobým a dlhodobým cieľom.
Krátkodobé požiadavky: Členské štáty transponujú smernicu do 24 mesiacov. V rámci transpozície:
Členské štáty zabezpečia, aby skutky uvedené v článku 3 návrhu predstavovali trestný čin, ak boli spáchané úmyselne.
Členské štáty prijmú opatrenia potrebné na to, aby boli vedľajšie trestné činy týkajúce sa trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami kriminalizované.
Členské štáty vymedzia sankcie týkajúce sa trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami pre fyzické a právnické osoby – členské štáty vymedzia priťažujúce a poľahčujúce okolnosti trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami.
Členské štáty vymedzia nástroje vyšetrovania.
Každý členský štát prijme potrebné opatrenia na určenie svojej právomoci vo vzťahu k trestným činom uvedeným v návrhu.
Každý členský štát zriadi funkčné národné kontaktné miesto pre strelné zbrane.
Každý členský štát začlení minimálny súbor údajov o zaistených strelných zbraniach do svojich vnútroštátnych databáz.
Strednodobé požiadavky:
Bez toho, aby boli dotknuté predpisy týkajúce sa cezhraničnej spolupráce a vzájomnej právnej pomoci v trestných veciach, členské štáty, Eurojust, Európska prokuratúra a Komisia v rámci svojich príslušných právomocí vzájomne spolupracujú v oblasti boja proti trestným činom uvedeným v článkoch 3 a 4.
Členské štáty zabezpečia, aby úradníci, ktorí odhaľujú, vyšetrujú, stíhajú trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami alebo o nich rozhodujú, ako sú sudcovia, prokurátori, príslušníci polície, justiční pracovníci a pracovníci týchto príslušných orgánov, absolvovali pravidelnú špecializovanú odbornú prípravu zodpovedajúcu ich funkciám.
Bez toho, aby bola dotknutá nezávislosť súdnictva a rozdiely v organizácii súdnictva v rámci Únie, členské štáty vyžadujú od subjektov zodpovedných za odbornú prípravu sudcov, prokurátorov, príslušníkov polície, justičných pracovníkov a pracovníkov príslušných orgánov zapojených do trestného konania a vyšetrovania, aby poskytovali primeranú odbornú prípravu zodpovedajúcu cieľom tejto smernice.
Členské štáty prostredníctvom jednotlivých príslušných orgánov zbierajú systematické, spoľahlivé a aktuálne štatistické údaje o trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami s cieľom umožniť konzistentné a koherentné porovnávanie a analýzu relevantných informácií.
Členské štáty každý mesiac zasielajú Europolu údaje o zaevidovaných zaistených strelných zbraniach.
Dlhodobé požiadavky:
Členské štáty každých päť rokov zasielajú Komisii všetky štatistické informácie. Členské štáty každých päť rokov informujú Komisiu o vykonávaní článkov 14 až 16.
Komisia každých päť rokov uverejní správu obsahujúcu štatistické údaje zozbierané od členských štátov.
Komisia každých päť rokov uverejní správu, v ktorej posúdi vplyv smernice a zváži, či sú potrebné vhodné následné opatrenia.
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Dôvody na opatrenia na úrovni EÚ (ex ante). Napriek ratifikácii protokolu OSN o strelných zbraniach sa v prípravnej štúdii, ktorej vypracovanie zadala Komisia, ukázali nedostatky pri transpozícii povinnosti kriminalizovať trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami. Okrem toho sa v štúdii poukázalo na nízke sankcie a úrovne sankcií vo viacerých členských štátoch. Tieto nedostatočné úrovne sankcií vo viacerých členských štátoch bránia rovnakým podmienkam v celej EÚ.
Z posúdenia vplyvu takisto vyplynula nízka úroveň cezhraničnej spolupráce s pomocou Europolu a Eurojustu v porovnaní s inými trestnými činmi. Okrem toho napriek niekoľkoročným odporúčaniam, aby členské štáty zriadili národné kontaktné miesto pre strelné zbrane a pridelili mu správne úlohy, len osem členských štátov má národné kontaktné miesta pre strelné zbrane, ktoré plnia viac ako 75 % úloh dohodnutých v záveroch Rady.
Navyše, po troch rokoch rokovaní dosiahla expertná skupina pre nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami a vykonávanie smernice o strelných zbraniach predbežnú dohodu o minimálnom súbore údajov na evidenciu zaistených strelných zbraní. Prítomní experti však takisto uviedli, že bez zákonnej povinnosti používať tento súbor údajov veľkú zmenu neočakávajú.
Očakávaná vytvorená pridaná hodnota EÚ (ex post). V rámci tejto iniciatívi sa zharmonizujú trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami v celej EÚ a stanovia sa minimálne úrovne maximálnych sankcií. Smernicou sa vďaka zrozumiteľnosti právneho vymedzenia pojmov a aproximácii úrovní sankcií, ako aj na základe poskytnutia nástrojov a zavedenia povinností v oblasti cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi vytvoria spravodlivejšie podmienky s rovnocenným prístupom k trestnému právu v celej EÚ a uľahčí sa cezhraničná spolupráca pri vyšetrovaniach a trestných stíhaniach.
Vďaka povinnosti zriadiť plne funkčné národné kontaktné miesta pre strelné zbrane sa uľahčí spolupráca a koordinácia v rámci členských štátov a cezhranične. Okrem toho sa vďaka povinnosti používať minimálny súbor údajov na evidenciu zaistených strelných zbraní a prenos týchto informácií Europolu zlepší spravodajský prehľad o hrozbách.
Účinná trestná politika v celej EÚ týkajúca sa trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami môže byť prínosom aj pre iné ciele politiky EÚ. Trestné činy súvisiace so strelnými zbraňami sú často spojené s inými formami trestnej činnosti, ako je obchodovanie s drogami, terorizmus, organizovaná trestná činnosť, pranie špinavých peňazí, vydieranie, obchodovanie s ľuďmi atď. Účinnejšia legislatíva EÚ týkajúca sa trestnej činnosti súvisiacej so strelnými zbraňami by prispela k efektívnym stratégiám vynucovania trestného práva na úrovni EÚ a členských štátov, ktoré sa zameriavajú na všetky relevantné aspekty kriminálnej interakcie.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Hoci sa v existujúcich právnych predpisoch Únie v oblasti strelných zbraní stanovuje, že porušenia pravidiel sa musia sankcionovať účinným, primeraným a odrádzajúcim spôsobom, z prípravnej štúdie vyplynuli vo vykonávaní a v úrovniach sankcií značné rozdiely. Skúsenosti z iných oblastí politiky poukazujú na potrebu jednotnej trestnej politiky v celej Únii, odstránenia medzier pre páchateľov trestnej činnosti a boja proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami bez toho, aby vznikali problémy spôsobené miernejšími právomocami.
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Tento návrh je v súlade s týmito dokumentmi:
– ProtectEU, nová európska stratégia vnútornej bezpečnosti predstavená v apríli 2025, v ktorej sa opätovne zdôrazňuje, že strelné zbrane sú kľúčovým faktorom rastúceho násilia páchaného organizovanými zločineckými skupinami.
– Spoločne proti teroru: Program EÚ na predchádzanie terorizmu a násilnému extrémizmu a boj proti nim, predložený v decembri 2025
– akčný plán EÚ na boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami na roky 2020 – 2025
– stratégia EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti na roky 2021 – 2025, v ktorej sa obchodovanie so strelnými zbraňami označuje za jednu z priorít boja EÚ proti organizovanej trestnej činnosti.
Všeobecné ciele tohto návrhu podporuje viacročný finančný rámec, v ktorom sa kladie veľký dôraz na financovanie činností na zlepšenie vnútornej bezpečnosti EÚ. Budú existovať určité synergie s už existujúcimi programami. Príkladom by mohli byť činnosti odbornej prípravy vychádzajúce z návrhu, z ktorých väčšina už existuje a ktoré poskytujú agentúry CEPOL a Frontex v rámci odbornej prípravy v oblasti presadzovania práva.
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
Komisia bude musieť vynaložiť zvýšené úsilie, aby bola schopná splniť nové povinnosti vyplývajúce z návrhu, ako je monitorovanie situácie, rozšírenie odbornej prípravy, poskytovanie určitých usmernení a zvyšovanie informovanosti. Toto úsilie sa bude opierať o GR HOME, keďže väčšina úloh uvedených ďalej v texte si bude vyžadovať určité časové riadenie a určité dodatočné náklady.
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
☐obmedzené trvanie
☐v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR
☐finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR.
☑neobmedzené trvanie
Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu
☑Priame riadenie na úrovni Komisie
☑ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
☐prostredníctvom výkonných agentúr
☐Zdieľané riadenie s členskými štátmi
☐Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
☐tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
☐medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),
☐Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
☐subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,
☐verejnoprávne subjekty,
☐súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,
☐súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,
☐subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,
☐subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.
Poznámky
/
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ
Komisia každých päť rokov uverejní správu o vplyve smernice. Súčasťou tejto správy bude prehľad o tom, ako členské štáty vykonávajú rôzne ustanovenia, ako aj štatistický prehľad údajov zozbieraných na základe tejto smernice.
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Keďže návrh ovplyvňuje prácu Komisie, konkrétne prácu GR HOME, rozpočet EÚ sa bude plniť prostredníctvom priameho riadenia. Podľa zásady správneho finančného riadenia sa rozpočet plní v súlade so zásadou účinnej a efektívnej vnútornej kontroly.
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
V tejto fáze neboli identifikované žiadne osobitné riziká.
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Náklady na priame riadenie kontroly Komisiou možno vypočítať na základe času, ktorý zamestnanci GR HOME venujú tejto kontrole. Očakáva sa, že to bude predstavovať 50 % jedného ekvivalentu plného pracovného času v rokoch 2026 a 2027, po čom dôjde k zníženiu na 20 % ekvivalentu plného pracovného času.
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
Legislatívny finančný a digitálny výkaz sa týka nákladov na zamestnancov a obstarávanie, pričom sa uplatňujú štandardné pravidlá pre tento druh výdavkov.
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
Existujúce rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov
|
iných tretích krajín
|
iné pripísané príjmy
|
|
7
|
Európska verejná správa
|
DRP/NRP
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
NIE
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh
výdavkov
|
Príspevky
|
|
|
Číslo
|
DRP/NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov
|
iných tretích krajín
|
iné pripísané príjmy
|
|
|
[XX.YY.YY.YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/ NIE
|
ÁNO/NIE
|
|
|
[XX.YY.YY.YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/ NIE
|
ÁNO/NIE
|
|
|
[XX.YY.YY.YY]
|
DRP/NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/ NIE
|
ÁNO/NIE
|
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
☑Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov
☐Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
|
|
GR: <.......>
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR 2021 – 2027
SPOLU
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <….> SPOLU
|
Záväzky
|
=1a+1b+3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
=2a+2b+3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR: <.......>
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR 2021 – 2027
SPOLU
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2a)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtový riadok
|
Záväzky
|
(1b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(2b)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
|
|
Rozpočtový riadok
|
|
(3)
|
|
|
|
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
pre GR <….> SPOLU
|
Záväzky
|
=1a+1b+3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
=2a+2b+3
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR 2021 – 2027
SPOLU
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
OKRUHU <....> viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
=4+6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
=5+6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR 2021 – 2027
SPOLU
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
Záväzky
|
(4)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
(5)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)
|
(6)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky
okruhov 1 až 6
viacročného finančného rámca SPOLU
(referenčná suma)
|
Záväzky
|
=4+6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
Platby
|
=5+6
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Okruh viacročného finančného rámca
|
7
|
„Administratívne výdavky“
|
|
GR: HOME
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR 2021 – 2027
SPOLU
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,097
|
0,194
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,027
|
0,027
|
|
GR HOME SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,124
|
0,221
|
|
GR: <.......>
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR 2021 – 2027
SPOLU
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
GR <….> SPOLU
|
Rozpočtové prostriedky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU
|
(Záväzky spolu = Platby spolu)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR 2021 – 2027
SPOLU
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Záväzky
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,124
|
0,221
|
|
|
Platby
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,124
|
0,221
|
3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Uveďte
ciele a
výstupy
⇓
|
|
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
výročné zasadnutie na podporu vykonávania
|
SPOLU
|
|
|
VÝSTUPY
|
|
|
Druh
|
Priemerné
náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
spolu
|
Náklady
Spolu
|
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 4 : Zlepšenie spolupráce v oblasti presadzovania práva a justičnej spolupráce a harmonizovaný zber údajov o trestných činoch súvisiacich so strelnými zbraňami
|
|
|
Špecializovaná skupina pre justičnú spoluprácu
|
zasadnutie
|
0,0135
|
|
|
|
|
|
|
2
|
0,027
|
1
|
0,0135
|
1
|
0,0135
|
1
|
0,0135
|
5
|
0,0675
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
☐Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
☑Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:
3.2.3.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR SPOLU
2021 – 2027
|
|
OKRUH 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,097
|
0,194
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,027
|
0,027
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,124
|
0,221
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
SPOLU
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,124
|
0,221
|
3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
+
VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY
SPOLU
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR SPOLU
2021 – 2027
|
|
OKRUH 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,097
|
0,194
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,027
|
0,027
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,124
|
0,221
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
SPOLU
|
0,000
|
0,000
|
0,097
|
0,124
|
0,221
|
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
☐Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
☑Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:
3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu
odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
0
|
0
|
0,5
|
0,5
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Riadok administratívnej podpory
[XX.01.YY.YY]
|
– ústredie
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
SPOLU
|
0
|
0
|
0,5
|
0,5
|
3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov
|
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
+
VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY
SPOLU
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
0
|
0
|
0,5
|
0,5
|
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 11 (priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Riadok administratívnej podpory
[XX.01.YY.YY]
|
– ústredie
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
|
SPOLU
|
0
|
0
|
0,5
|
0,5
|
Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):
|
|
Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie
|
Výnimoční dodatoční zamestnanci*
|
|
|
|
Financovaní z okruhu 7 alebo Výskum
|
Financovaní z riadka BA
|
Financovaní z poplatkov
|
|
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest
|
0,5 ekvivalentu plného pracovného času
|
|
Neuplatňuje sa.
|
|
|
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ)
|
|
|
|
|
Opis úloh, ktoré majú vykonávať:
|
Úradníci a dočasní zamestnanci
|
Podpora členských štátov pri vykonávaní smernice, organizovanie zasadnutí expertných skupín a špecializovaných skupín pre justičné orgány. Podpora operačných opatrení v rámci platformy EMPACT v oblasti 3D tlače. Príprava všetkých potrebných správ.
|
|
Externí zamestnanci
|
|
3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami
Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.
Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.
Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.
|
Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
VFR 2021 – 2027
SPOLU
|
|
OKRUH 7
|
|
IT výdavky (organizácie)
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Mimo OKRUHU 7
|
|
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 7
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
SPOLU
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Návrh/iniciatíva:
☑môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).
☐si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.
☐si vyžaduje revíziu VFR.
3.2.7.Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
☑nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
☐zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
Spolu
|
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy
☑Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
☐Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
☐vplyv na vlastné zdroje
☐vplyv na iné príjmy
☐uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
|
Rok
2024
|
Rok
2025
|
Rok
2026
|
Rok
2027
|
|
Článok ..........
|
|
|
|
|
|
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
[...]
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
[...]
4.DIGITÁLNE ROZMERY
4.1.Požiadavky digitálneho významu
Ak sa politická iniciatíva považuje za iniciatívu, ktorá nemá žiadnu požiadavku digitálneho významu, vysvetlite, prečo sa digitálne prostriedky nepoužívajú.
V opačnom prípade uveďte požiadavky digitálneho významu v tejto tabuľke:
|
Odkaz na požiadavku
|
Opis požiadavky
|
Subjekty, na ktoré má požiadavka vplyv alebo ktorých sa dotýka
|
Procesy na vysokej úrovni
|
Kategórie
|
|
Článok 15 ods. 1
|
Národné kontaktné miesto pre strelné zbrane zbiera, analyzuje a vymieňa si relevantné informácie a zabezpečuje zber a zaznamenávanie všetkých informácií týkajúcich sa zaistení strelných zbraní súvisiacich s trestnými činmi.
|
členské štáty
|
správa registrov a zber informácií
|
údaje
|
|
Článok 17 ods. 1
|
V článku 17 sa stanovuje, že členské štáty zaevidujú zaistené strelné zbrane podľa minimálneho súboru údajov. Tento minimálny súbor údajov je opísaný v prílohe k návrhu.
|
členské štáty
|
správa registrov
|
údaje
|
|
Článok 18
|
V článku 18 sa od členských štátov vyžaduje, aby zbierali štatistické údaje o trestných činoch uvedených v článkoch 3 a 4 v digitálnej podobe. Údaje, ktoré musia členské štáty zbierať, sú stanovené v článku 18 ods. 2. Členské štáty zabezpečia zavedenie digitálneho systému na zber, vývoj, vytváranie a šírenie anonymizovaných štatistických údajov o trestných činoch.
|
členské štáty
|
správa registrov
|
údaje – digitálne riešenie
|
|
Článok 21
|
Povinnosti Komisie podávať správy Európskemu parlamentu a Rade na základe údajov získaných od členských štátov
|
Členské štáty a Európska komisia
|
zber údajov o vykonávaní + podávanie správ o údajoch
|
údaje
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
4.2.Údaje
Všeobecný opis údajov v rozsahu pôsobnosti a všetky súvisiace štandardy/špecifikácie
|
Typ údajov
|
Odkazy na požiadavky
|
Štandard a/alebo špecifikácia (ak sa uplatňuje)
|
|
Informácie o strelných zbraniach zozbierané národnými kontaktnými miestami pre strelné zbrane
|
článok 15 ods. 1
|
Na to, aby boli tieto subjekty kontaktnými miestami, musia zbierať, analyzovať a vymieňať si informácie o strelných zbraniach, ich hlavných častiach, strelive a technickej dokumentácii (blueprint). Okrem toho by mali zabezpečiť zber a zaznamenávanie všetkých informácií týkajúcich sa zaistenia strelných zbraní.
|
|
Evidencia zaistených strelných zbraní
|
článok 17 ods. 1 a príloha
|
Opis údajov o zaistených strelných zbraniach je uvedený v prílohe I. Týmto minimálnym súborom údajov sa v členských štátoch zosúladí zber údajov o zaistení. O tomto minimálnom súbore údajov sa podrobne diskutovalo s členskými štátmi v rámci expertnej skupiny pre nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami a vykonávanie smernice o strelných zbraniach. Pre niektoré členské štáty to nebude znamenať žiadnu zmenu ich vnútroštátnych databáz, pre iné si to však bude vyžadovať zmenu alebo vytvorenie vnútroštátnej databázy.
|
|
Štatistické údaje
|
článok 18 ods. 2
|
V článku 18 ods. 2 sa stanovuje osobitný zoznam údajov, ktoré musia členské štáty zbierať ako minimum.
|
|
Správa Komisie (posúdenie pridanej hodnoty smernice, pokiaľ ide o boj proti nedovolenému obchodovaniu so strelnými zbraňami a iným trestným činom súvisiacim so strelnými zbraňami)
|
článok 21
|
Komisia musí prijať správu, ktorá obsahuje údaje o vykonávaní smernice. Konkrétne musí obsahovať údaje o zdrojoch využívaných členskými štátmi, odbornej príprave organizovanej členskými štátmi, koordinácii a spolupráci interne vykonávanej členskými štátmi, spolupráci medzi členskými štátmi a Komisiou, orgánmi, úradmi alebo agentúrami Únie a o štatistických údajoch zozbieraných podľa článku 18.
|
Zosúladenie s Európskou dátovou stratégiou
Vysvetlite, ako sú požiadavky zosúladené s Európskou dátovou stratégiou
V článku 18 ods. 1 sa uvádza, že tieto údaje sa musia sprístupniť verejnosti. Táto požiadavka je v súlade s cieľom Európskej dátovej stratégie, pokiaľ ide o viac dostupných údajov. Na základe týchto údajov môže verejný sektor vypracovať lepšie politiky, ktoré povedú k transparentnejšiemu riadeniu a efektívnejším verejným službám.
Zosúladenie so zásadou „jedenkrát a dosť“
Vysvetlite, ako sa zohľadnila zásada „jedenkrát a dosť“ a ako sa skúmala možnosť opätovného použitia existujúcich údajov
Opis údajov o zaistených strelných zbraniach je uvedený v prílohe I. Týmto minimálnym súborom údajov sa v členských štátoch zosúladí zber údajov o zaistení. O tomto minimálnom súbore údajov sa podrobne diskutovalo s členskými štátmi v rámci expertnej skupiny pre nedovolené obchodovanie so strelnými zbraňami a vykonávanie smernice o strelných zbraniach. Pre niektoré členské štáty to nebude znamenať žiadnu zmenu ich vnútroštátnych databáz, pre iné si to však bude vyžadovať zmenu alebo vytvorenie vnútroštátnej databázy.
Vysvetlite, ako sú novo vytvorené údaje vyhľadateľné, prístupné, interoperabilné a opätovne použiteľné a ako spĺňajú štandardy vysokej kvality
Okrem toho podľa článku 18 členské štáty každých päť rokov poskytnú tieto údaje Komisii. Toto zdieľanie údajov vyplýva z povinnosti Komisie uverejniť správu o pridanej hodnote smernice. Táto správa musí obsahovať štatistické údaje.
Toky údajov
Pre každý tok údajov vyplňte túto tabuľku:
|
Typ údajov
|
Odkazy na požiadavky
|
Subjekt, ktorý poskytuje údaje
|
Subjekt, ktorý prijíma údaje
|
Dôvod výmeny údajov
|
Periodicita (ak sa uplatňuje)
|
|
Informácie o strelných zbraniach zozbierané národnými kontaktnými miestami pre strelné zbrane
|
článok 15 ods. 1
|
rôzne vnútroštátne zainteresované strany, ako sú súdnictvo, polícia, colné orgány atď.
|
vnútroštátne kontaktné miesto pre strelné zbrane
|
Vnútroštátne kontaktné miesta pre strelné zbrane musia zabezpečiť, aby mali úplný prehľad o hrozbe strelných zbraní, ktorú predstavujú členské štáty.
|
konštantná
|
|
Štatistické údaje o zaistených strelných zbraniach
|
článok 17
|
členské štáty
|
Europol
|
aspoň mesačne.
|
|
|
Štatistické údaje (z piatich predchádzajúcich rokov) o trestných činoch uvedených v článkoch 3 a 4
|
článok 18
|
členské štáty
|
Európska komisia
|
do 31. júla každých šesť rokov po transpozícii
|
|
|
Správa Komisie
|
článok 21
|
Európska komisia
|
Európsky parlament a Rada
|
do 31. októbra každých šesť rokov po transpozícii
|
|
|
|
|
|
|
|
|
4.3.Digitálne riešenia
Pri každom digitálnom riešení uveďte odkaz na požiadavky digitálneho významu, ktoré sa ho týkajú, opis požadovanej funkcie digitálneho riešenia, orgán, ktorý zaň bude zodpovedný, a iné relevantné aspekty, ako je opätovná použiteľnosť a prístupnosť. Okrem toho vysvetlite, či sa majú v rámci digitálneho riešenia využívať technológie umelej inteligencie.
|
Digitálne riešenie
|
Odkazy na požiadavky
|
Hlavné požadované funkcie
|
Zodpovedný orgán
|
Ako sa zabezpečuje prístupnosť?
|
Ako sa zohľadňuje opätovná použiteľnosť?
|
Používanie technológií umelej inteligencie (ak sa uplatňuje)
|
|
Digitálny systém na zber, vývoj, tvorbu a šírenie anonymizovaných štatistických údajov
|
článok 18
|
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, ktoré digitálne riešenie použijú na zber týchto štatistických a ako ich uverejnia.
|
členské štáty, najmä justičné orgány
|
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, ktoré digitálne riešenia sa môžu použiť na uľahčenie prístupnosti.
|
Takéto povinnosti týkajúce sa zberu údajov obsahujú aj podobné legislatívne texty, ako je smernica (EÚ) 2024/1203 o trestných činoch proti životnému prostrediu. Členské štáty by preto už mali mať takéto digitálne riešenia zavedené.
|
nie
|
|
Digitálne riešenie pre evidenciu zaistených strelných zbraní
|
článok 17 a príloha
|
Členské štáty sa môžu rozhodnúť, ktoré digitálne riešenie sa použije na evidenciu údajov o zaistených strelných zbraniach.
|
členské štáty, najmä orgány presadzovania práva
|
nie je dostupné verejnosti
|
Väčšina členských štátov už má národný register alebo niekoľko registrov na zber zaistených strelných zbraní a tieto databázy môžu naďalej používať. Možno budú musieť upraviť časť databáz, aby sa zabezpečilo doplnenie minimálneho súboru údajov.
|
nie
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Pri každom digitálnom riešení vysvetlite, ako digitálne riešenie spĺňa požiadavky a povinnosti, ktoré vyplývajú z rámca kybernetickej bezpečnosti EÚ a iných uplatniteľných digitálnych politík a legislatívnych aktov (napr. eIDAS, jednotná digitálna brána atď.).
Digitálny systém na zber, vývoj, tvorbu a šírenie anonymizovaných štatistických údajov
|
Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)
|
Spôsob, akým sa dosahuje súlad
|
|
Akt o umelej inteligencii
|
žiadne špecifické zosúladenie
|
|
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ
|
žiadne špecifické zosúladenie
|
|
eIDAS
|
žiadne špecifické zosúladenie
|
|
Jednotná digitálna brána a IMI
|
žiadne špecifické zosúladenie
|
|
Iné
|
|
Digitálne riešenie pre evidenciu zaistených strelných zbraní
|
Digitálna a/alebo odvetvová politika (v náležitých prípadoch)
|
Spôsob, akým sa dosahuje súlad
|
|
Akt o umelej inteligencii
|
žiadne špecifické zosúladenie
|
|
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ
|
žiadne špecifické zosúladenie
|
|
eIDAS
|
žiadne špecifické zosúladenie
|
|
Jednotná digitálna brána a IMI
|
žiadne špecifické zosúladenie
|
|
Iné
|
|
4.4.Posúdenie interoperability
Opíšte digitálne verejné služby, na ktoré sa požiadavky vzťahujú
|
Digitálna verejná služba alebo kategória digitálnych verejných služieb
|
Opis
|
Odkazy na požiadavky
|
Interoperabilné európske riešenia (NEUPLATŇUJE SA)
|
Iné riešenia týkajúce sa interoperability
|
|
Členské štáty – súdy
|
zhromažďovanie štatistických údajov o všetkých trestných činoch zahrnutých do iniciatívy
|
článok 18
|
neuplatňuje sa
|
Na získanie požadovaných údajov nie je jednoznačne potrebná interakcia medzi členskými štátmi alebo naprieč subjektmi EÚ. Bude však potrebné zaviesť spoluprácu v rámci členského štátu, aby sa zozbierali všetky potrebné údaje.
|
|
Členské štáty – policajné služby
|
zaevidovanie všetkých zaistených strelných zbraní podľa minimálneho súboru údajov
|
článok 17 a príloha
|
neuplatňuje sa
|
Zber údajov o zaistení si bude vyžadovať koordináciu v rámci členského štátu, nie však cezhraničnú koordináciu. Členské štáty musia zabezpečiť, aby sa údaje mohli každý mesiac extrahovať z ich systému a zasielať Europolu.
|
Výmena údajov o zaistení
|
Posúdenie
|
Opatrenia
|
Potenciálne pretrvávajúce prekážky
|
|
Hodnotenie súladu s existujúcimi digitálnymi a odvetvovými politikami.
Uveďte identifikované uplatniteľné digitálne a odvetvové politiky
|
-všeobecné nariadenie o ochrane údajov
-nariadenie o Europole
-kybernetická bezpečnosť
|
|
|
Posúdenie organizačných opatrení na bezproblémové cezhraničné poskytovanie digitálnych verejných služieb
Uveďte plánované opatrenia v oblasti správy
|
Europol už nadobudol databázu s názvom TRAFIC a všetkým členským štátom ponúkol jej priame využívanie.
|
Niektoré členské štáty však už majú svoje vlastné vnútroštátne databázy o zaisteniach. Europol bude musieť umožniť prepojenie medzi vnútroštátnymi databázami a databázou TRAFIC alebo hromadné nahrávanie údajov z vnútroštátnych databáz do databázy TRAFIC.
|
|
Posúdenie opatrení prijatých na zabezpečenie spoločného chápania údajov
Uveďte zoznam takýchto opatrení
|
V prílohe I sa stanovuje podrobný minimálny súbor údajov, ktorý zahŕňa vymedzenie pojmov.
|
|
|
Posúdenie používania spoločne dohodnutých otvorených technických špecifikácií a noriem
Uveďte zoznam takýchto opatrení
|
V prílohe I sa stanovuje podrobný minimálny súbor údajov, ktorý zahŕňa vymedzenie pojmov.
V iniciatíve Digitálna justícia do roku 2030 bolo oznámené vytvorenie súboru IT nástrojov na používanie v justičných systémoch.
|
|
4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania
Za každé opatrenie na podporu digitálneho vykonávania vyplňte túto tabuľku.
|
Opis opatrenia
|
Odkazy na požiadavky
|
Úloha Komisie (v relevantných prípadoch)
|
Subjekty, ktoré sa majú zapojiť (v relevantných prípadoch)
|
Očakávaný harmonogram (v relevantných prípadoch)
|
|
Podávanie správ
|
článok 21
|
prijímanie informácií + uverejnenie správy
|
členské štáty
|
transpozíciou
|
|
Zasielanie údajov o zaisteniach Europolu
|
článok 17 a článok 18 a príloha
|
neuplatňuje sa
|
Europol
|
transpozíciou
|
|
Delegovaný akt, ktorým sa mení príloha, v ktorej sa stanovuje minimálny súbor údajov na evidenciu zaistených strelných zbraní
|
článok 17 ods. 2
|
prijatie delegovaných aktov
|
Európsky parlament, Rada a Európska komisia
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|