EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli3. 6. 2026
COM(2026) 268 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
OceanEye: Iniciatíva na pozorovanie oceánov
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli3. 6. 2026
COM(2026) 268 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE
OceanEye: Iniciatíva na pozorovanie oceánov
Úvod
OceanEye je iniciatíva EÚ zameraná na zintenzívnenie pozorovania oceánov 1 , zlepšenie našej schopnosti pochopiť a riadiť morské prostredie a námorné činnosti, ako aj posilnenie súvisiacej európskej inovačnej a priemyselnej základne.
Iniciatíva na pozorovanie oceánov vychádza z existujúcich aktív a opatrení EÚ a slúži ako hlavný realizačný mechanizmus Európskeho oceánskeho paktu, ako aj vízie stratégie EÚ pre námorný priemysel, ktorá spočíva v upevnení vedúceho postavenia Európy v oblasti vznikajúcich technológií a trhových segmentov. EÚ prostredníctvom iniciatívy nadobúda postavenie spoľahlivého globálneho partnera, ktorého činnosť je pevne zakotvená vo vede a ktorého cieľom je preniesť oceán do centra našej spoločnosti a hospodárstva.
V duchu iniciatívy Vyberte si Európu 2 sa ďalej stavia na prevratnej ambícii v oblasti pozorovania oceánov, ktorá bola načrtnutá v návrhu Komisie na program Horizont Európa na obdobie 2028 – 2034 3 . Cieľom iniciatívy je, aby EÚ do roku 2035 poskytovala 35 % globálneho systému pozorovania oceánov, zabezpečila 35 % trhu s technológiami pozorovania oceánov a aby sa stala popredným svetovým poskytovateľom informácií o oceánoch.
Oceán pokrýva 70 % zemského povrchu, ale zatiaľ sa preskúmal a zmapoval len na 5 %. Pozorovanie oceánov je nevyhnutnou infraštruktúrou, nie voliteľnou spôsobilosťou.
Musíme zachovať oceán, ktorý nás živí. Oceán má strategický význam, je základom našej bezpečnosti, prosperity a odolnosti. Oceán je najväčším záchytom uhlíka, a teda naším spojencom v boji proti globálnemu otepľovaniu, pričom produkuje 50 % kyslíka, ktorý potrebujeme 4 . Takisto predstavuje ústrednú zložku kolobehu vody a poskytuje bohaté zdroje, najmä ako dôležitý zdroj potravín prostredníctvom rybárstva a akvakultúry, ktoré sú rovnako kľúčové pre európsku potravinovú sebestačnosť, územnú súdržnosť a udržateľné potravinové systémy. Udržateľné riadenie námorných činností je kľúčom k zachovaniu základných spoločenských funkcií v rôznych odvetviach.
Oceán je aj kľúčovým geopolitickým priestorom pre námornú dopravu, energetickú a digitálnu infraštruktúru, námornú bezpečnosť a obranu. V ére vyvíjajúcich sa hybridných hrozieb sa odolnosť týchto kritických námorných infraštruktúr stala strategickou prioritou, vďaka čomu sú kontinuálne poznatky o oceánoch nevyhnutné na ochranu záujmov Európy, jej strategickej autonómie a vedúceho postavenia v rýchlo sa meniacom svete. Okrem toho partnerstvá v oblasti bezpečnosti a obrany 5 medzi EÚ a krajinami mimo EÚ vrátane Spojeného kráľovstva, Nórska, Kanady a Indie odrážajú rastúci význam pozorovania oceánov pri posilňovaní spoločného úsilia v oblasti námornej bezpečnosti.
Preto má dobre fungujúci systém pozorovania oceánov zásadný význam pre:
·získavanie kontinuálnych vysokokvalitných údajov o fyzikálnych, chemických a biologických procesoch v oceánoch, ktoré sú nevyhnutné na ochranu a obnovu zdravia oceánov, zachovanie morskej biodiverzity a udržanie životne dôležitých ekosystémových služieb, ktoré oceány poskytujú,
·poskytovanie spoľahlivých informácií o oceánoch, ktoré sú potrebné na bezpečné a efektívne operácie s malým vplyvom, ako aj regulačné rámce naprieč odvetviami, ako je rybárstvo, akvakultúra, biotechnológie, energia z obnoviteľných zdrojov na mori, cestovný ruch, prístavy a lodná doprava, financie alebo poisťovníctvo, čím sa zvyšuje konkurencieschopnosť udržateľného, regeneratívneho a stále do značnej miery nevyužitého modrého hospodárstva,
·vytváranie nových príležitostí pre dopyt po európskej námornej výrobnej základni v súvislosti so špecializovanými plavidlami, zariadeniami a technológiami (napr. oceánografické výskumné plavidlá, drony, lode na prepravu dronov, senzory, podmorská robotika), ktoré podporujú vedúce postavenie Európy v oblasti technológií a jej priemyselnú suverenitu,
·posilnenie pripravenosti a odolnosti pobrežných, ostrovných a najvzdialenejších regiónov tým, že sa zlepšia meteorologické a klimatické predpovede, hodnotenie rizík a systémy včasného varovania s cieľom podporiť komunity a aktérov modrého hospodárstva pri adaptácii na účinky zmeny klímy a na ďalšie prírodné nebezpečenstvá a nebezpečenstvá spôsobené človekom vrátane geologických rizík, znečistenia mora a morského odpadu, dopravných nehôd a geopolitických narušení,
·posilnenie informovanosti o námornej situácii, poznatkov o situácii a ochrany kritickej infraštruktúry na mori, ako aj podmorskej infraštruktúry, čím sa prispieva k zvýšeniu námornej bezpečnosti, ochrany a obrany.
Pozorovanie oceánov je takisto samostatným hospodárskym odvetvím so silným potenciálom rastu. Odhaduje sa, že každé euro investované do systémov pozorovania oceánov prináša návratnosť 5 – 6 EUR v podobe hospodárskych a spoločenských prínosov 6 . Podľa odhadov UNESCO dosahujú verejné investície do globálneho pozorovania oceánov in situ sumu 0,85 – 1,3 miliardy EUR ročne, čo pokrýva len 60 – 70 % potrebného systému 7 . V iných zdrojoch sa ročné celosvetové výdavky odhadujú na 2 miliardy EUR, z toho približne 500 miliónov EUR predstavujú výdavky v EÚ 8 . Zároveň sa odhaduje, že všetky hospodárske činnosti USA, ktoré priamo súvisia s produktmi a službami pozorovania oceánov, majú hodnotu 7 miliárd EUR a slúžia oveľa väčšiemu podnikateľskému ekosystému v hodnote 35 – 80 miliárd EUR 9 .
Iniciatíva na pozorovanie oceánov sa zameriava na:
1.posilnenie národných a európskych snáh a koordinačných štruktúr zameraných na pozorovanie oceánov in situ;
2.vytvorenie medzinárodnej aliancie na posilnenie globálneho systému pozorovania oceánov;
3.zriadenie európskeho digitálneho oceánskeho systému, v ktorom sa integrujú existujúce európske služby v oblasti poznatkov o mori a ktorý ako vstupy používa pozorovania in situ aj satelitné pozorovania, aby sa zabezpečili operačné služby a zároveň sa uľahčili inovácie a služby s pridanou hodnotou, ako aj vytvorenie nových trhov pre európsku námornú výrobnú základňu.
Európska únia a jej členské štáty v posledných desaťročiach výrazne investujú do pozorovania oceánov. EÚ postupne zaujala pozíciu svetového lídra v poskytovaní integrovaných údajov o oceánoch, poznatkov a prognostických služieb. Okrem toho disponuje popredným svetovým hodnotovým reťazcom v oblasti poznatkov o mori, ktorý sa opiera o tri strategické aktíva:
·Copernicus, najmä o jeho námornú službu 10 ,
·Európsku námornú monitorovaciu a dátovú sieť (EMODNET) 11 ,
·Informačný systém o vode pre Európu (WISE-Marine pre moria a WISE Freshwater pre sladkú vodu) 12 .
Tieto aktíva, ako aj špecifickejšie platformy údajov a poznatkov 13 a pripravované európske digitálne dvojča oceánu 14 umožňujú EÚ monitorovať stav oceánov na miestnej aj celosvetovej úrovni. Závisia od nepretržitých vysokokvalitných a globálnych tokov údajov o oceánoch, ktoré sa získavajú in situ aj z vesmíru.
No pozorovanie oceánov v Európe a na celom svete je fragmentované a chýbajú mu systémové operačné záväzky a efektívnosť, pričom čelí mimoriadnym obmedzeniam vo financovaní, ktoré ešte zhoršujú geopolitické zmeny. Závislosť od nedostatočne financovaných a čoraz krehkejších systémov pozorovania vystavuje únijné aj globálne znalostné aktíva a služby narušeniam, chýbajúcim údajom a politickým pákovým účinkom, čo vytvára riziká strategickej závislosti.
Iniciatíva na pozorovanie oceánov je určená na podporu vývoja a vykonávania komplexného operačného systému pozorovania oceánov, ktorý dynamicky a štrukturálne spája národnú, európsku a medzinárodnú úroveň na základe operačného systému zloženého z pozorovaní z vesmíru (Copernicus, Európska vesmírna agentúra a národné vesmírne agentúry) a in situ (najmä z národných, ale aj európskych infraštruktúr); ako aj digitálnych systémov: národných a európskych dátových systémov (národné oceánografické dátové centrá, Európska námorná monitorovacia a dátová sieť), spracovateľských a modelovacích infraštruktúr (napr. námorná služba Copernicus, európske digitálne dvojča oceánu, modelovací rámec EC Blue2) a na poskytovanie operačných služieb.
Podľa modelu operačného meteorologického monitorovania a prognózovania tieto prvky vytvoria systém, v ktorom krajiny štruktúrujú a koordinujú svoj príspevok k pozorovaniu oceánov in situ a naopak optimalizujú svoje prínosy na základe najkvalitnejšieho monitorovania oceánov, prognózovania a služieb špecifických pre dané odvetvie v miestnom, regionálnom a globálnom meradle.
Iniciatíva na pozorovanie oceánov sa opiera o štyri strategické piliere:
·Pilier I sa zameriava na zlepšenie pozorovania oceánov in situ, lepšie zdieľanie údajov a ich využívanie prostredníctvom vytvorenia riadiaceho rámca EÚ, ktorý je vhodne prepojený s ostatnými zložkami európskeho systému pozorovania oceánov.
·Pilier II sa zameriava na medzinárodný rozmer, najmä prostredníctvom založenia medzinárodnej aliancie na podporu globálneho systému pozorovania oceánov 15 .
·Pilier III sa zameriava na rozvoj inovatívnych trhov a odvetví súvisiacich s pozorovaním oceánov, a to aj prostredníctvom európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu.
·Pilier IV sa zameriava na podporu angažovanosti, porozumenia, dôvery a emocionálneho vzťahu k oceánu prostredníctvom strategických partnerstiev, osvety, vzdelávania a zručností, kultúry a spoločenskej zodpovednosti.
Pilier I: Riadenie EÚ – podpora európskeho systému pozorovania oceánov
Hoci sú súčasné a plánované infraštruktúry na pozorovanie vesmíru dobre organizované (prostredníctvom spolupráce medzi EÚ, Európskou vesmírnou agentúrou, Európskou organizáciou pre využívanie meteorologických satelitov, národnými a medzinárodnými vesmírnymi agentúrami), je potrebné vyvinúť ďalšie úsilie na efektívnejšie zlepšenie organizácie rôznych infraštruktúr a programov na pozorovanie in situ. To zahŕňa zlepšenie integrácie aktív EÚ v oblasti poznatkov o mori s národnými aktívami, čo by posilnilo aj príslušné digitálne systémy.
Podobne digitálne infraštruktúry, najmä umelá inteligencia, vysokovýkonná výpočtová technika a cloudové systémy predstavujú základné faktory umožňujúce pozorovanie oceánov, ktoré už transformovali potenciál pozorovaní. Napriek tomu sa dnes európske a vnútroštátne subjekty spoliehajú na infraštruktúry založené na výskume, ktoré nie sú navrhnuté tak, aby poskytovali operatívne, bezpečné a nepretržité služby.
Chýbajúca koordinácia a riadenie na národnej aj európskej úrovni vedie k neefektívnosti, finančným nákladom a kritickým nedostatkom v monitorovaní, čo obmedzuje prínosy, ktoré členské štáty získavajú zo svojich investícií.
1.1. Zriadenie európskeho riadiaceho rámca pre pozorovanie oceánov
Komisia navrhuje vytvoriť riadiacu štruktúru pre európske pozorovanie oceánov. Zriadi sa v rámci oceánskeho aktu (plánovaného do konca roka 2026) a bude vychádzať z existujúcich štruktúr, ako je Európska rada pre oceány 16 . Pri monitorovaní pokroku pomôže aj informačný panel Európskeho oceánskeho paktu, ktorý sa má spustiť koncom roka 2026.
Cieľom tohto riadiaceho rámca pre pozorovanie oceánov je konsolidovať celý hodnotový reťazec poznatkov o mori tým, že sa poskytne štruktúrované rozhranie medzi potrebami pozorovania a poskytovateľmi poznatkov v rôznych sektoroch a politikách. Vďaka rámcu sa podporí vymedzenie a odsúhlasenie prevádzkových požiadaviek systému a zároveň sa zlepší jeho celková organizácia a koordinácia. Na dosiahnutie tohto cieľa sa prostredníctvom rámca štruktúrovaným spôsobom prepoja všetci príslušní aktéri:
Po prvé, EÚ sa spolu s členskými štátmi s podporou technických orgánov na národnej a európskej úrovni zameria na prijatie spoločných noriem a operačných meraní in situ. Po druhé, rámec bude pôsobiť v rozhraní s ostatnými aktérmi na európskej a národnej úrovni, ktorí sú zodpovední za iné zložky. Po tretie, rámec bude slúžiť na osvetu používateľov, medzi ktorých patrí výskumná komunita, ako aj ďalšie zainteresované strany a používatelia (napríklad námorné odvetvie, odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov na mori, kultúrne subjekty, odborníci v oblasti vzdelávania atď.). Napokon v jeho dôsledku vznikne príslušné rozhranie a spoločné európske a národné stanoviská voči medzinárodným spoločenstvám vyjadrené prostredníctvom dialógu s EuroGOOS 17 .
Oblasti práce by mohli zahŕňať:
·spoločné stanovenie priorít, určenie oblastí strategického záujmu pre technologický rozvoj, dohody o cestovných mapách a technických špecifikáciách na základe spoločných potrieb,
·koordináciu európskych výskumných infraštruktúr. Sem by mohli patriť napríklad výskumné plavidlá (na základe skúseností s projektom EuroFleets 18 ), ako aj potenciálna spolupráca s priemyselným odvetvím (napr. prostredníctvom rybárskych plavidiel s viacerými senzormi) s cieľom riešiť súčasné nedostatky v zbere námorných údajov,
·návrh systému, metrológiu, prácu na spoločných normách (napr. normy pre metódy pozorovania a merania, údaje a metaúdaje, spracovanie údajov, digitálne infraštruktúry a požiadavky na podávanie správ atď.), plánovacie stratégie a nástroje,
·uľahčenie mechanizmov viacročného spolufinancovania, synergie medzi programami a fondmi,
·koordinované opatrenia v celosvetovom meradle (v rámci globálnych orgánov, ako je IOC, Svetová meteorologická organizácia alebo regionálne morské dohovory),
·politiky v oblasti údajov, ktoré sa podrobnejšie rozpracujú v rámci pripravovaného návrhu oceánskeho aktu, pričom sa zohľadnia viaceré rozhodujúce prvky, ako sú národné, únijné a medzinárodné záväzky, právomoci členských štátov, európska a národná autonómia, existujúce medzinárodné dohody, obmedzenia súvisiace s bezpečnosťou, ochrana citlivých a bezpečnostných informácií súvisiacich s hospodárskymi činnosťami a činnosťami v oblasti riadenia zdrojov a ďalšie príslušné právne a prevádzkové aspekty. Vzhľadom na citlivú povahu pozorovania oceánov v kontexte námornej bezpečnosti je v prípade potreby nevyhnutné zaviesť vyváženú a vzájomne dohodnutú koncepciu zdieľania údajov medzi príslušnými stranami,
·príležitosti na zlepšenie zdieľania údajov, keďže prístup k vysokokvalitným údajom in situ je kľúčový pre európsky digitálny oceánsky systém, a takisto pre rozvoj aplikácií európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu, najmä tých, ktoré majú miestny a odvetvový charakter.
Členské štáty sa vyzývajú, aby zriadili národnú koordinačnú štruktúru zameranú na zvýšenie efektívnosti a účinnosti národných a európskych činností v oblasti pozorovania oceánov.
1.2. Zriadenie európskeho digitálneho oceánskeho systému
Vďaka integrácii námornej služby Copernicus a Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete do európskeho digitálneho oceánskeho systému, ako aj integrácii s príslušnými rozhraniami, so systémom WISE pre moria, WISE pre sladkú vodu a s ďalšími aktívami sa ešte viac uvoľní ich potenciál, zníži sa fragmentácia a zabezpečí sa plynulý prevádzkový tok informácií z pozorovania do znalostných služieb. Toto zjednodušenie podporované priemyselnou prevádzkou prinesie prírastok zdrojov a produktivity. Vďaka nemu vznikne jediný spoľahlivý vstupný bod pre zainteresované strany a zároveň sa maximalizuje hodnota a vplyv poznatkov EÚ o mori.
Tým, že sa zlepší zber, prístupnosť, zdieľanie a interoperabilita údajov o oceánoch, sa v systéme podporia inovácie v celom modrom hospodárstve, posilní sa konkurencieschopnosť európskych priemyselných odvetví a poskytovateľov služieb. Systémom sa urýchli vývoj nových digitálnych aplikácií, prognostických spôsobilostí a riešení založených na údajoch pre verejných aj súkromných používateľov a sa podporí rozvoj trhu založeného na údajoch.
Táto digitálna infraštruktúra umožní monitorovať zavádzanie infraštruktúry na pozorovanie oceánov, čo pomôže zlepšiť koherentnosť a koordináciu medzi rôznymi prispievateľmi na európskej a celosvetovej úrovni.
Tento vznikajúci operačný digitálny systém by mohol čerpať prínosy z integrovaného riadenia s programom Copernicus, ktorý v súčasnosti zahŕňa konfiguračný výbor programu Copernicus a fórum používateľov programu Copernicus. V širšej perspektíve účinnej podpory použitia v oblasti životného prostredia, modrého hospodárstva a bezpečnosti umožní integrované riadenie vybudovať dynamické interakcie so všetkými službami programu Copernicus vrátane služieb zameraných na klímu, núdzové situácie, bezpečnosť a námorný dozor a ďalej pokročiť s navrhovanou vládnou službou na pozorovanie Zeme (EOGS) 19 .
Používatelia z oblasti obrany a bezpečnosti majú špecifické operačné a bezpečnostné potreby. V súlade s tým môže vzniknúť potreba zriadiť osobitné tematické zberné centrá/štíty na špecializovanú a bezpečnú tvorbu a distribúciu údajov a informácií, ktoré by podľa potreby prispievali k národným a európskym vlajkovým projektom v oblasti obrany a iným štruktúram (napr. európske projekty spoločného záujmu v oblasti obrany alebo SEA).
Podľa modelu operačného meteorologického monitorovania a prognózovania bude tento európsky digitálny oceánsky systém poskytovať používateľom spoľahlivé operačné služby na širokej škále odvetví a aplikácií. Táto integrácia je predpokladom úspešného sprevádzkovania európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu do roku 2030 a jeho fungovania ako komplexnej a dôveryhodnej verejnej služby pre poznatky o oceánoch, prognózovanie a rozhodovanie vrátane prístupu od zdroja do mora, ktorým sa zohľadňujú priority Európskej stratégie pre odolnosť v oblasti vody.
Organizácia Mercator Ocean International je v súčasnosti poverená Európskou komisiou, aby vykonávala námornú službu Copernicus, a je jedným z hlavných vývojárov európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu. Jej prebiehajúca transformácia na medzivládnu organizáciu zabezpečí dlhodobú stabilitu a spoločné vlastníctvo, ktoré si vyžaduje jej strategická úloha, a pomôže zabezpečiť účinné prepojenie európskeho digitálneho oceánskeho systému s národnými digitálnymi infraštruktúrami a systémami a možnosť opierať sa o ne. Organizácia Mercator Ocean International svojou účasťou v programe Copernicus prispeje aj k iniciatíve na pozorovanie oceánov.
Komisia preto navrhuje spojiť existujúce európske aktíva pre správu poznatkov o mori v európskom digitálnom oceánskom systéme prostredníctvom rozšírenia rozsahu pôsobnosti námornej služby Copernicus.
Pilier II: Medzinárodný rozmer
2.1. Medzinárodná aliancia pre globálny systém pozorovania oceánov
Programom GOOS (globálny systém pozorovania oceánov) sa koordinuje globálny systém trvalých pozorovaní oceánov in situ, ktorý vychádza zo základných premenných oceánu v oblasti fyziky, biogeochémie, biológie a ekosystémov. Prostredníctvom celosvetovo integrovanej infraštruktúry sietí na pozorovanie oceánov a národných a regionálnych pozorovacích iniciatív zabezpečuje GOOS základ pre poskytovanie základných informácií o oceánoch, ktoré podporujú riadenie založené na ekosystémoch, hospodárstva a komunity na celom svete.
Hoci má pozorovanie oceánov in situ zásadný význam, tento systém je naďalej zraniteľný voči finančným a geopolitickým narušeniam. Stále je do značnej miery závislý od malého počtu hlavných prispievateľov a nemá dostatočné záložné kapacity na zabezpečenie dlhodobej stability 20 .
Kľúčovým komponentom, ako je program Argo a tropické kotviace zariadenia 21 , hrozí degradácia, pričom prognózy naznačujú, že ak sa neprijmú nápravné opatrenia, kapacita programu Argo do roku 2030 klesne o 35 %. Významné nedostatky pretrvávajú na južnej pologuli, v Arktíde, hlbokomorských regiónoch a pobrežných zónach.
EÚ je veľmi závislá od globálneho systému pozorovania oceánov. Vlajkové služby, aké ponúka program Copernicus (najmä morské služby, služby námorného dozoru a klimatické služby), a európske digitálne dvojča oceánu si vyžadujú nepretržité a vysokokvalitné globálne údaje o oceánoch, ktoré majú rozhodujúci vplyv na monitorovanie výkonnosti a prognostické služby. Veľká časť týchto globálnych údajov o oceánoch sa nachádza mimo rozsahu priamej kontroly EÚ.
Na riešenie týchto výziev by EÚ a jej členské štáty mali posilniť svoju diplomaciu v oblasti oceánov, osvetu a strategické partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami v oblasti údajov z pozorovania oceánov, ako aj zvýšiť a lepšie koordinovať svoju podporu globálneho systému pozorovania oceánov. Mali by prevziať silnejšiu úlohu svetového lídra a vyzvať medzinárodných partnerov, aby sa pripojili k EÚ tým, že zvýšia svoje príspevky a prevezmú časť zodpovednosti za udržiavanie globálneho systému pozorovania oceánov. Za to by krajiny čerpali výhody z väčšieho počtu pozorovaní, ktoré zozbierali ich kolegovia, čím by sa získali vysokokvalitné poznatky o mori.
Komisia preto navrhuje:
·založiť medzinárodnú alianciu na podporu globálneho systému pozorovania oceánov
Medzinárodná aliancia bude mať za cieľ:
−rozšíriť podporu globálneho systému pozorovania oceánov, a to aj prostredníctvom finančných alebo nepeňažných príspevkov,
−zlepšiť prístup k riadeniu globálneho systému pozorovania oceánov, aby bol systém štruktúrovanejší, účinnejší a spravodlivo financovaný, a zároveň zabezpečiť nepretržitý zber údajov a prístup k nim,
−udržiavať existujúcu infraštruktúru na pozorovanie oceánov (klzáky, bóje, observatóriá, plaváky Argo atď.),
−preklenúť kritické medzery v pozorovaní in situ, doplniť globálne siete, rozšíriť ich do pobrežných oblastí a riešiť slepé miesta,
−podporovať medzinárodné a multilaterálne záväzky vrátane plnenia cieľa udržateľného rozvoja č. 14 a dohody o BBNJ (morská biodiverzita v oblastiach mimo vnútroštátnej právomoci) 22 , a to tým, že sa umožní rozhodovanie založené na dôkazoch.
Členmi medzinárodnej aliancie pre globálny systém pozorovania oceánov môžu byť krajiny, dobročinné organizácie a súkromní partneri. Mali by prijímať záväzky v súlade so svojimi príslušnými kapacitami. Tieto záväzky môžu zahŕňať mobilizáciu finančných zdrojov, poskytovanie prístupu k pozorovacím kapacitám (ako sú pozorovacie plavidlá, senzory, drony a podmorské káble), investície do pozorovacích a digitálnych infraštruktúr a/alebo poskytovanie prístupu k nim, vyčlenenie ľudských a technických kapacít pre IOC alebo GOOS a sprístupnenie príslušných údajov. Účasť v medzinárodnej aliancii zabezpečí lepšiu koordináciu celosvetového úsilia v oblasti pozorovania oceánov, čo povedie k účinnejšiemu využívaniu infraštruktúry a aktív.
·nadviazať strategické partnerstvo s IOC
Ako medzivládny orgán, ktorý koordinuje GOOS a medzinárodnú výmenu oceánografických údajov a informácií komisia IOC poskytuje inštitucionálny rámec, v ktorom sa formujú strategické priority, normy a vykonávacie dojednania.
Prostredníctvom štruktúrovaného riadenia iniciatívy na pozorovanie oceánov na európskej úrovni bude EÚ schopná stanoviť spoločné európske pozície k dôležitým otázkam, ako je stanovenie priorít, identifikácia nedostatkov, normy a ďalší rozvoj systému.
Komisia preto predloží memorandum o porozumení medzi EÚ a IOC, ktorým sa zabezpečí lepšie zosúladenie GOOS, navrhovaného európskeho riadenia a medzinárodnej aliancie.
·na začiatok prispieť k aliancii dvoma spôsobmi:
prostredníctvom globálnej dátovej služby Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete 23 tým, že sa rozšíri mandát Európskej námornej monitorovacej a dátovej siete, aby aktívne prispievala k odolnejším medzinárodným tokom námorných údajov in situ;
prostredníctvom osobitného opatrenia v hodnote 50 miliónov EUR v rámci súčasného programu Horizont Európa na posilnenie globálneho systému pozorovania oceánov in situ.
Komisia spolu s členskými štátmi preskúma, ako môže EÚ ďalej podporovať globálne pozorovanie oceánov prostredníctvom zlepšenej koordinácie a väčšej dlhodobej finančnej predvídateľnosti.
2.2. Podpora globálneho rozvoja kapacít
Spoľahlivý globálny systém pozorovania oceánov je nevyhnutný pre krajiny a regióny, ktoré sú najviac ohrozené zmenou klímy a oceánskymi zmenami, najmä pre malé ostrovné rozvojové štáty a najmenej rozvinuté krajiny, ktoré sú najviac vystavené rizikám súvisiacim so zmenou klímy a stratou biodiverzity a ktoré najviac potrebujú udržateľné oceánske hospodárstvo.
Účasťou malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín v medzinárodnej aliancii sa zabezpečí, že tieto štáty budú schopné významne formovať koncepciu a priority globálneho systému pozorovania oceánov bez toho, aby ich zapojenie záviselo od ich domácej kapacity financovať a prevádzkovať infraštruktúru na pozorovanie.
Okrem toho EÚ zváži celý rad nástrojov (vrátane finančných nástrojov), ktoré by EÚ a ďalší aktéri mohli zmobilizovať na ďalšiu podporu globálneho pozorovania oceánov v súlade so stratégiou Global Gateway a prípadne aj s Paktom pre Stredozemie, aby:
·podporili úsilie malých ostrovných rozvojových štátov a najmenej rozvinutých krajín pri vývoji ich vlastných pozorovacích kapacít, napríklad prostredníctvom využívania technológií EÚ na ďalší rozvoj a pri prispievaní do globálneho systému pozorovania oceánov,
·spolupracovali na vývoji digitálnych nástrojov so štátmi a regiónmi s obmedzenými kapacitami a pre štáty a regióny s obmedzenými kapacitami, pričom im zabezpečia prístup k prispôsobenej podpore a iniciatívam na budovanie kapacít.
Pilier III: Operačný a priemyselný rozmer
3.1. Sprevádzkovanie digitálnej infraštruktúry
Cieľom európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu je sprístupniť poznatky o oceánoch verejnosti, podnikateľom, vedcom a tvorcom politík. Európske digitálne dvojča oceánu podlieha politike v oblasti údajov, ktorá sa bližšie vymedzí v oceánskom akte, a je koncipované ako verejný statok. Preto sa navrhuje, aby bolo vo vlastníctve Európskej únie. Prostredníctvom svojej základnej infraštruktúry EDITO 24 poskytuje európske digitálne dvojča oceánu virtuálne zobrazenie oceánu, ktoré umožňuje bezproblémový prístup k integrovaným a použiteľným informáciám o mori.
Európske digitálne dvojča oceánu musí využívať bezprecedentné operačné digitálne kapacity vrátane vysokovýkonnej výpočtovej techniky, umelej inteligencie a pokročilých cloudových infraštruktúr na spracovanie a analýzu obrovských objemov údajov o oceánoch, ako aj na vykonávanie zložitých škálovateľných simulácií vo všetkých oblastiach, od fyzikálnych procesov až po sociálno-ekologické systémy. Integruje historické údaje a údaje v reálnom čase z viacerých zdrojov vrátane satelitov, senzorov, numerických modelov a dokonca aj osobných zariadení, ako sú aplikácie v smartfóne. Ďaleko nad rámec monitorovania umožňuje používateľom skúmať scenáre „čo keby“, simulovať potenciálne vplyvy rôznych možností politiky, scenárov/trajektórií otepľovania klímy alebo hospodárskych činností pred prijatím rozhodnutí. V súčasnosti však chýbajú špecializované digitálne infraštruktúry, ktoré by poskytovali výpočtové kapacity spĺňajúce prevádzkové požiadavky oceánskych digitálnych služieb.
Komisia preto navrhuje:
·podporovať ďalší rozvoj európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu, aby bolo najneskôr do roku 2030 plne funkčné ako verejná služba pre Európanov aj ako ponuka pre zvyšok sveta, podľa možnosti prostredníctvom jeho integrácie do námornej služby Copernicus a zabezpečenia interoperability a synergie s infraštruktúrou iniciatívy Destinácia Zem, infraštruktúrou vysokovýkonnej výpočtovej techniky, cloudovou infraštruktúrou a infraštruktúrou umelej inteligencie,
·vypracovať spoločný plán s príslušnými iniciatívami (najmä Copernicus a Destinácia Zem) na získanie vhodných vysokovýkonných výpočtových kapacít prispôsobených ich prevádzkovým požiadavkám a prispieť k systému digitálneho oceánu a širšiemu ekosystému modelovania zemského systému,
·poskytovať podporu výskumu a inovácií pre vývoj cielených aplikácií európskeho digitálneho dvojčaťa na účely politiky verejného aj súkromného sektora, a to aj na základe existujúcich komponentov európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu, ako sú aplikácie modelovacieho rámca EC Blue2,
·rozvíjať morský tematický uzol európskeho cloudu pre otvorenú vedu (EOSC) 25 ako súčasť infraštruktúry EDITO, čím sa zabezpečí interoperabilita údajov o oceánoch s ostatnými tematickými uzlami EOSC,
·do roku 2030 plne sprevádzkovať digitálne kontinuum od prameňa po more, ktorá je základom Európskeho oceánskeho paktu a Európskej stratégie pre odolnosť v oblasti vody, a to vytvorením prepojených modelov medzi programami Copernicus, európske digitálne dvojča oceánu a Destinácia Zem, ako aj zriadením štandardizovaných prepojení s otvoreným zdrojovým kódom na preklenutie rozdielov s miestnymi digitálnymi systémami vnútrozemských vôd,
·uľahčovať rozvoj nadväzujúcich služieb pre verejnosť a miestne zainteresované strany, najmä podporou demonštračných zariadení, prototypov, spoločných technických špecifikácií a odbornej prípravy s cieľom podporiť stratégie odolnosti, poskytnúť podklady pre plány na ochranu biodiverzity a uľahčiť prispievanie k údajom získaným na miestnej úrovni, a to aj prostredníctvom občianskej vedy,
·naďalej zohľadňovať potreby najvzdialenejších regiónov a ostrovov EÚ, krajín s nízkymi príjmami a malých ostrovných rozvojových štátov a preskúmať možnosti rozvoja prispôsobených služieb, cielenej odbornej prípravy a podpory prístupu k infraštruktúram EÚ a ich využívania na rozvoj vlastných kapacít.
3.2. Posilnenie európskej inovačnej a priemyselnej základne pre pozorovanie oceánov
Poznatky predstavujú kľúčové aktívum. V kontexte rastúcich klimatických rizík, vzájomnej námornej závislosti a geopolitickej konkurencie sa schopnosť skúmať oceán stala strategickým aktívom.
Hoci neexistuje jediná autoritatívna štúdia, v ktorej by boli zhrnuté všetky relevantné činnosti do jednej kategórie pozorovania oceánov, z rôznych štúdií vyplýva, že ročná hodnota globálneho trhu s pozorovaním oceánov sa pohybuje medzi 10 a 20 miliardami EUR, pričom zložená ročná miera rastu predstavuje približne 5 – 10 %. Slúži to oveľa väčšiemu podnikateľskému ekosystému v hodnote 40 až 90 miliárd EUR, v ktorom majú najväčší podiel Spojené štáty. 26 , 27
Stať sa svetovým lídrom v oblasti technológií pozorovania oceánov je preto pre EÚ základnou ekonomickou a geopolitickou voľbou a strategickou nevyhnutnosťou pre odolnosť a konkurencieschopnosť v rýchlo sa meniacom geopolitickom kontexte.
Osobitná pozornosť sa bude venovať špičkovým technologickým startupom a scaleupom, ktoré vyvíjajú prelomové riešenia v oblasti senzorov, autonómnych systémov, služieb s pridanou hodnotou založených na údajoch a dátových produktoch, umelej inteligencie a digitálnych dvojčiat. V súlade so svojou Stratégiou pre startupy a scaleupy bude Komisia pracovať na podpore prechodu od výskumu k trhu a zároveň bude zlepšovať prístup k financovaniu a využívanie verejného obstarávania na stimuláciu dopytu a urýchlenie zavádzania, prípadne prostredníctvom regulačných sandboxov 28 .
Inovačná politika bude preto kombinovať presadzovanie technológií s rozvojom založeným na dopyte. Technológie na pozorovanie oceánov musia zodpovedať jasne stanoveným priemyselným, politickým a regulačným potrebám vrátane adaptácie na zmenu klímy a jej zmiernenia dodržiavania predpisov v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a obrany, rybárstva a akvakultúry, monitorovania biodiverzity, chránených morských oblastí, ochrany infraštruktúry na mori, námornej bezpečnosti, dopravy, cestovného ruchu a energie z obnoviteľných zdrojov na mori. Zosúladenie výskumu, regulácie a dopytu na trhu by urýchlilo zavádzanie a pomohlo by európskym spoločnostiam získať rozvíjajúce sa trhy v oblasti nákladovo účinného a autonómneho monitorovania, informácií o oceánoch s využitím umelej inteligencie a integrovaných vesmírno-oceánskych systémov.
Neoddeliteľnou súčasťou tohto prístupu budú úvahy o dvojakom použití a bezpečnosti už v štádiu návrhu. S cieľom posilniť informovanosť o námornej situácii, najmä v oblasti námornej bezpečnosti, vojenskej mobility a prepojenia klímy a obrany, no zároveň chrániť kritickú podmorskú infraštruktúru a vyvíjať bezpečné štruktúry údajov sú potrebné odolné a dôveryhodné technológie. Začlenením kybernetickej bezpečnosti, súladu a interoperability do návrhu systému sa EÚ môže stať globálnym poskytovateľom bezpečných a zodpovedných riešení pre informácie o oceánoch, ktorými sa okrem iného riešia potreby partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany.
Keďže škodlivé subjekty čoraz častejšie využívajú taktiky šedej zóny, od kybernetických útokov a sabotáží až po zahraničnú manipuláciu s informáciami a zahraničné zasahovanie vrátane dezinformácií, spoľahlivé spôsobilosti námorného pozorovania – od vesmíru až po morské dno – sú nevyhnutné na odhalenie, odvrátenie a zmiernenie rizík, skôr ako prerastú do systémových narušení. Zlepšením mechanizmov monitorovania a výmeny informácií v reálnom čase môže EÚ posilniť svoju strategickú autonómiu a zároveň bojovať proti hybridnému zasahovaniu, ktoré má za cieľ využiť zraniteľné miesta v námornej oblasti, a takisto zvýšiť odolnosť voči kinetickým a nekinetickým hrozbám.
Nový Európsky fond pre konkurencieschopnosť, ktorý bude fungovať v synergii s ďalším programom Horizont Európa, bude európskym inovátorom poskytovať bezbariérovú podporu od výskumu a inovácií až po zavádzanie, a to aj v prípade technológií súvisiacich s pozorovaním oceánov v súlade s navrhovanou prevratnou ambíciou. Úsilie o synergie a komplementárnosť opatrení v rámci príslušných výdavkových programov EÚ pre politiku pozorovania oceánov sa bude vyvíjať v súlade s ich príslušnými politickými cieľmi a riadením.
Komisia preto navrhuje:
·presadzovať koherentnú cestu od inovácií k investíciám v súlade s navrhovanou prevratnou ambíciou,
·stanoviť priority pre pozorovanie oceánov vo svojej stratégii pre výskum a inovácie v oblasti oceánov a vody a posilniť investičný proces od základného výskumu až po inovácie a rozširovanie,
·využívať strategický výhľad EK 29 na podporu rozvoja spoľahlivého a odolného systému,
·vyčleniť 30 miliónov EUR na tematickú výzvu Európskej rady pre inovácie zameranú na technológie pozorovania oceánov v rámci pracovného programu Horizont Európa na rok 2027 s cieľom pripraviť kľúčové inovačné cesty na zvýšenie investícií v súvislosti s iniciatívou na pozorovanie oceánov.
Pilier IV: Strategické partnerstvá, vzdelávanie a zručnosti, kultúra a spoločenská zodpovednosť
4.1. Prehĺbenie spolupráce so súkromnými, národnými a medzinárodnými iniciatívami
Okrem medzinárodnej aliancie sa v rámci iniciatívy na pozorovanie oceánov budú aktívne budovať aj strategické partnerstvá so súkromnými subjektmi, národnými programami a medzinárodnými iniciatívami s cieľom posilniť koherentnosť a globálny vplyv pozorovania oceánov; okrem iného v kontexte partnerstiev v oblasti bezpečnosti a obrany, ktoré obsahujú prvok námornej bezpečnosti, alebo v kľúčových regiónoch, ako je Arktída.
Vďaka zosúladeniu investícií a priorít sa v iniciatíve využijú vnútroštátne kapacity a výskumné infraštruktúry a zároveň sa podporí zapojenie priemyslu. Jedným z významných príkladov je medzinárodná iniciatíva s názvom Misia Neptún, ktorú nedávno spustila francúzska vláda s cieľom urýchliť prieskum hlbokého oceánu.
Okrem toho v rámci Európskeho inovačného a technologického inštitútu nedávno vzniklo znalostné a inovačné spoločenstvo pre vodu 30 , ktoré buduje silný európsky inovačný ekosystém pre inovácie v oblasti vody a oceánov. K cieľom iniciatívy prispeje tým, že spojí špičkové podniky, výskumné centrá a univerzity so zámerom poskytovať podnikateľské vzdelávanie, výskum zameraný na inovácie a činnosti na podporu podnikania.
Zavedené dobročinné aktivity, ktorými sa presadzuje ochrana morí a oceánov, napríklad prostredníctvom chránených morských oblastí, by sa mohli posilniť o zložku pozorovania a/alebo prieskumu, aby boli účinnejšie a strategickejšie. Iniciatíva na pozorovanie oceánov bude slúžiť na ďalšiu mobilizáciu filantropov, propagáciu spoločenskej angažovanosti a zviditeľnenie na medzinárodnej úrovni, najmä prostredníctvom spoločnej značky, pričom sa berie do úvahy, že kontinuálne pozorovanie oceánov si vyžaduje širokú spoločenskú podporu, ako aj verejné investície. Na zvýšenie viditeľnosti iniciatívy na pozorovanie oceánov sa vytvorí označenie pre všetku infraštruktúru, ktorá prispieva k iniciatíve. Prostredníctvom mechanizmov spoluinvestovania a koordinovaného programovania vznikne z iniciatívy na pozorovanie oceánov dôveryhodný ekosystém, v ktorom budú verejní a súkromní aktéri spolupracovať na poskytovaní kontinuálnych pozorovaní, inovácií a prevádzkových služieb.
4.2. Spojenie Európanov s oceánom: pozorovanie oceánov ako cesta k spájaniu ľudí a inšpirovaniu k občianskej angažovanosti a činnosti
Ak sa pozorovanie oceánov premietne do zmysluplných opatrení, môže zmeniť spôsob, akým Európania chápu oceán, ako si ho vážia a aký majú k nemu vzťah. S cieľom podporiť kolektívnu spoločenskú zodpovednosť sa v iniciatíve na pozorovanie oceánov vypracuje silný vzdelávací, kultúrny a osvetový rozmer, ktorým sa prepojí veda, podnikanie, umenie, vzdelávanie a spoločnosť. Komisia napríklad v rámci Nového európskeho Bauhausu preskúma rozvoj činností spájajúcich umenie, kultúru a vedu o oceánoch s cieľom preniesť pozorovanie oceánov z laboratórií na mori alebo digitálnych informačných panelov do verejných priestorov, prístavov, múzeí a pobrežných miest v celej Európe. Zámerom bude nielen sprostredkovať vedecké poznatky, ale aj rozvíjať predstavivosť, empatiu a spoločné riadenie.
Pozorovanie oceánov je rovnako zdrojom vysokokvalitných pracovných miest a inovácií. Tým, že sa predstavia kariérne dráhy a vzdelávanie sa prepojí s priemyslom, Komisia podporí rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily schopnej udržať vedúce postavenie Európy v modrom a digitálnom hospodárstve, a to aj prostredníctvom modrej stratégie generačnej obnovy v roku 2027. Dôraz sa bude klásť na interdisciplinárne zručnosti, ktoré prepájajú vedu, digitálne technológie, inžinierstvo a komunikáciu.
Iniciatívou na pozorovanie oceánov sa ďalej posilní gramotnosť v oblasti oceánov s využitím koalície EU4Ocean 31 , ktorá od roku 2020 zlepšuje vedomosti Európanov o našich oceánoch a vodách, ako aj pomocou ďalších vedeckých a vzdelávacích sietí, ako je sieť európskych modrých škôl, fórum Youth4Ocean, Európsky atlas morí, Koalícia pre vzdelávanie v záujme klímy a sieť eTwinning na Európskej platforme školského vzdelávania.
Komisia preto navrhuje:
·spustiť laboratórium Nový európsky Bauhaus pre oceány, pobrežné a ostrovné komunity, ktoré má za cieľ prepojiť pozorovanie oceánov s umením, dizajnom a občianskou angažovanosťou a priblížiť poznatky o oceánoch spoločnosti. Mohlo by to mať podobu putovných inštalácií, verejných podujatí alebo spolupráce s múzeami, umelcami, výskumnými inštitúciami, kultúrnymi sieťami a občianskou spoločnosťou, pričom by sa údaje o oceánoch pretavili do prístupných a zmysluplných zážitkov, posilnilo by sa puto medzi Európanmi a morom a pozorovanie oceánov by sa premenilo na občiansky a kultúrny nástroj,
·priblížiť pozorovanie oceánov vo vzdelávaní, najmä deťom a mladým ľuďom prostredníctvom koalície EU4Ocean tým, že sa pozorovanie oceánov stane hlavnou témou činností koalície EU4Ocean v roku 2027, čím sa podporia ciele iniciatívy na pozorovanie oceánov. Prostredníctvom týždňa pozorovania oceánov na školách, európskych modrých škôl a mládežníckych projektov, kampaní na zvyšovanie informovanosti, tematickej pracovnej skupiny a špecializovaných ocenení #MakeEUBlue bude koalícia EU4Ocean podporovať a uznávať iniciatívy, ktoré spájajú údaje o oceánoch so vzdelávaním a zapojením verejnosti. V spolupráci s UNESCO bude koalícia EU4Ocean organizovať letnú školu, na ktorej sa mladí ľudia z Európy aj spoza jej hraníc môžu dozvedieť viac o pozorovaní oceánov a priamo sa doň zapojiť,
·propagovať pracovné miesta a zručnosti založené na vedomostiach, ktoré súvisia s oceánskymi technológiami, dátovou vedou, námornými operáciami a monitorovaním životného prostredia, s osobitným zameraním na podporu začínajúcich odborníkov na oceán, a to aj prostredníctvom námorného odborného vzdelávania. Toto úsilie budú dopĺňať programy mentorstva a stáží koalície EU4Ocean určené pre mladých ľudí, ktorí majú záujem o kariéru v oblasti oceánov, ako aj špecializované workshopy na kľúčových európskych vlajkových podujatiach, ako sú Európsky týždeň mládeže, Európske dni oceánov a Európsky námorný deň,
·spustiť každoročné komunikačné kampane v spolupráci s flotilou výskumných plavidiel EÚ s cieľom sprístupniť výskumné plavidlá verejnosti v európskych prístavoch.
V. Prístup k financovaniu a investíciám
Ročné financovanie, ktoré sa vyžaduje na dosiahnutie úrovne ambícií iniciatívy na pozorovanie oceánov, sa odhaduje na troj- až štvornásobok súčasnej úrovne investícií. Zistili sa významné investičné potreby na zachovanie a zlepšenie siete na pozorovanie oceánov in situ, vývoj digitálnych nástrojov na integráciu poznatkov a podporu pokračujúcich investícií do výskumu s cieľom ďalej rozvíjať služby.
Naplnenie týchto investičných potrieb si vyžaduje koordinované využívanie súčasných a budúcich finančných prostriedkov EÚ, vnútroštátnych opatrení a opatrení na prilákanie súkromného kapitálu v rámci celého procesu od inovácií po investície. Špecializované poradenské a sprostredkovateľské nástroje, ako aj nástroje na zostavenie databázy projektov, ako je napríklad platforma BlueInvest 32 a poradenstvo EIB v rámci Poradenského centra InvestEU 33 , môžu uľahčiť prístup k zdrojom a vytvoriť priaznivé podmienky na financovanie projektov.
Pretrvávajú však kľúčové nedostatky:
·Infraštruktúry na pozorovanie in situ by mali byť funkčné, spoločné a v súlade s normami kvality a spoločnými technickými špecifikáciami. Vyžadujú sa aj špecializované operačné digitálne infraštruktúry.
·Systémy pozorovania oceánov sa vyznačujú krátkodobým financovaním založeným na výskumných projektoch, zatiaľ čo značné investície potrebné na budovanie technologických kapacít sú zriedkavé a nemajú presne vymedzený časový horizont. Na zabezpečenie nepretržitej prevádzky systémov a posilnenie pozorovacích sietí (napr. hlbokomorských kotviacich zariadení a biologického monitorovania) je potrebné dlhodobé operačné financovanie.
·Finančné prostriedky EÚ sú fragmentované a podliehajú odlišným pravidlám a harmonogramom, čo vedie k obmedzenej predvídateľnosti a nedostatočnej strategickej koherentnosti. Cieľom návrhu budúceho viacročného finančného rámca je riešiť túto fragmentáciu.
·Zapojenie súkromného sektora je obmedzené, najmä v oblastiach s vysokými kapitálovými výdavkami, ako sú autonómne podvodné vozidlá a satelitné sústavy, a podpora štandardizácie údajov a interoperability je nedostatočná, čo bráni ambíciám európskeho digitálneho dvojčaťa oceánu.
Od roku 2026 a 2027 bude Komisia mobilizovať dostupné zdroje a existujúce nástroje na podporu iniciatívy na pozorovanie oceánov.
So zámerom podporiť proces od inovácií po investície Komisia preskúma, ako môže celá škála jej nástrojov najlepšie fungovať v synergii a vzájomnej komplementárnosti. Cieľom programu Horizont Európa bude naďalej podporovať prelomový výskum a demonštračné projekty a v rámci Európskej rady pre inovácie sa budú z programu podporovať inovátori s vysokým rizikom a veľkým vplyvom.
Nasledujúci viacročný finančný rámec by mohol pomôcť podporiť ciele iniciatívy na pozorovanie oceánov, a to aj prostredníctvom navrhovaného Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť (ECF). Plány národného a regionálneho partnerstva by mohli slúžiť na podporu rybárstva, akvakultúry, námorných činností a Európsky oceánskeho paktu.
Komisia vyzýva členské štáty, aby zvýšili podporu pozorovania oceánov a zosúladili vnútroštátne rozpočty s prioritami EÚ, čím sa zabezpečí stabilné financovanie zlepšených dlhodobých sérií pozorovaní.
Členské štáty sa takisto vyzývajú, aby:
·rozšírili národné programy pozorovania oceánov, zosúladili národné rozpočty na morský výskum s prioritami EÚ a zabezpečili stabilné financovanie dlhodobých sérií pozorovaní,
·presadzovali verejné obstarávanie služieb pozorovania oceánov, napríklad prostredníctvom predkomerčného obstarávania s cieľom stimulovať inovácie v oblasti poskytovania námorných údajov v reálnom čase pre verejné agentúry,
·podporovali partnerstvá medzi priemyslom a akademickou obcou, napríklad podnecovaním národných inovačných agentúr k podpore technologických inkubátorov a živých laboratórií pre oceány vrátane testovania autonómnych klzákov v reálnych podmienkach.
Závery
Pozorovanie oceánov spolu s hodnotovým reťazcom poznatkov o mori zohrávajú rozhodujúcu úlohu pre udržateľnosť, konkurencieschopnosť, odolnosť, strategickú autonómiu a bezpečnosť. Napriek tomu je pozorovanie oceánov v Európe aj na celom svete fragmentované a naráža na obmedzenia vo financovaní, chýbajúce údaje, nedostatok efektívnosti a chýbajúce operačné záväzky. Tieto výzvy sa zhoršujú v dôsledku meniaceho sa geopolitického kontextu, čo vedie k vzniku rizika strategickej závislosti.
Iniciatíva na pozorovanie oceánov predstavuje strategické úsilie EÚ o vytvorenie komplexného operačného európskeho systému pozorovania oceánov.
Ďalším rozvojom a mobilizáciou celej škály partnerstiev, infraštruktúry a poznatkov o mori, ktoré sú k dispozícii, môže EÚ zabezpečiť svoju strategickú autonómiu v rámci pozorovania oceánov, infraštruktúry, údajov a informačných služieb, pričom zároveň uzná ich dvojaké použitie, a získať pozíciu spoľahlivého globálneho partnera a lídra medzinárodnej spolupráce motivovaného hodnotami.
V nadchádzajúcom legislatívnom návrhu oceánskeho aktu sa vypracuje spoľahlivý, integrovaný a multidisciplinárny európsky hodnotový reťazec poznatkov o mori, prostredníctvom ktorého sa údaje premenia na opatrenia a veda sa pretaví do riešení pre všetkých. Posilní sa tak konkurencieschopnosť európskeho priemyselného ekosystému pre technológie pozorovania oceánov a služby orientované na používateľa.
Komisia bude spolu s ostatnými inštitúciami EÚ, členskými štátmi, zainteresovanými stranami a medzinárodnými partnermi pracovať na vytvorení tohto operačného systému, partnerstiev a riadenia, ktoré tvoria základ iniciatívy na pozorovanie oceánov.