EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli13. 5. 2026

COM(2026) 197 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

Posilňovanie globálnej zdravotnej odolnosti v kontexte geopolitických zmien

Úvod

Za posledné štvrťstoročie sa výsledky v oblasti zdravia vo väčšine krajín výrazne zlepšili. V rokoch 2000 až 2023 sa priemerná dĺžka života celosvetovo predĺžila o viac ako päť rokov; detská úmrtnosť sa znížila o polovicu a úmrtnosť matiek klesla približne o 40 % ( 1 ). Tento pokrok bol dosiahnutý vďaka hospodárskemu rastu, inováciám a udržateľnému globálnemu financovaniu zdravotníctva. Je výsledkom politického vedenia, úsilia o konsolidáciu národných stratégií a inštitúcií v oblasti zdravia a vzniku vplyvných a účinných globálnych zdravotníckych organizácií. Hoci bol tento pokrok značný, v posledných rokoch sa spomalil a zostáva nedostatočný na dosiahnutie globálnych cieľov ( 2 ), pričom stále pretrvávajú rodové nerovnosti vo výsledkoch v oblasti zdravia.

Zdravie sa čoraz viac využíva ako nástroj na presadzovanie geopolitických a geoekonomických záujmov. Globálne riadenie v oblasti zdravia sa posúva od multilaterálnej spolupráce a humanitárnych zásad k niekedy až transakčným bilaterálnym prístupom. Predstavuje to výzvu pre poskytovanie celosvetových verejných statkov v oblasti zdravia, pričom táto potreba presahuje hranice jednotlivých štátov a vyžaduje si dialóg, koordináciu a predvídateľné financovanie na celosvetovej úrovni. Zdravie má čoraz strategickejší význam pre priemyselnú a bezpečnostnú politiku. V jednotlivých spoločnostiach okrem toho stúpa aj objem dezinformácií a nesprávnych informácií týkajúcich sa zdravia a zintenzívňuje sa zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie (FIMI), ktorých cieľom je popierať vedecké dôkazy, podkopávať dôveru verejnosti vo vedu a oslabovať vedecky podložené opatrenia v oblasti verejného zdravia.

Zároveň je roztrieštené globálne financovanie zdravotníctva a v reálnom vyjadrení prudko klesá. Rozvojová pomoc na zdravotníctvo sa v rokoch 2024 až 2025 znížila o 21 %, z približne 45,8 miliardy EUR na 36,1 miliardy EUR, pričom do roku 2030 sa predpokladá ďalší pokles ( 3 ). Táto situácia odhaľuje nedostatky v systémoch zdravotnej starostlivosti na celom svete, najmä v krajinách s nízkymi príjmami a v nestabilných podmienkach ( 4 ). Na intenzite naberajú dlhodobé výzvy na zavedenie účinnejšej zdravotnej architektúry na národnej, regionálnej a globálnej úrovni. Ich súčasťou je aj model, ktorým sa posilňuje postavenie komunít, zvyšuje sebestačnosť, prehlbuje zodpovednosť krajín, podporuje väčšia finančná a politická zodpovednosť (suverenita v oblasti zdravia) a zároveň podporuje účinná multilaterálna spolupráca a humanitárna pomoc.

Z hľadiska verejného zdravia sa celosvetovo zvyšuje frekvencia a intenzita vypuknutia epidémií. Tento trend vyvolávajú meniace sa epidemiologické schémy, zmena klímy, degradácia životného prostredia, strata biodiverzity a znečistenie, antimikrobiálna rezistencia, potravinová neistota alebo nedostatočný prístup k čistej vode a hygienickým zariadeniam a k čistej a cenovo dostupnej energii. Keďže ohrozenia zdravia nepoznajú hranice, nedostatky v systémoch zdravotnej starostlivosti v jednej časti sveta zvyšujú riziká pre blaho a životy ľudí v EÚ a na celom svete, a to najmä najzraniteľnejších skupín. Riziko spočíva aj v narušení základných zdravotných služieb, ktoré sú rozhodujúce na prevenciu odvrátiteľnej úmrtnosti a chorobnosti. To všetko v konečnom dôsledku podkopáva udržateľný rozvoj, prosperitu našich súčasných spoločností a blaho našich budúcich generácií.

Preto je nevyhnutné odstrániť vznikajúce nedostatky v globálnej zdravotnej odolnosti ( 5 ). EÚ je naďalej odhodlaná prispievať k stabilite a kolektívnej akcii v oblasti globálneho zdravia.

V tomto oznámení sa uvádza vízia spolupráce EÚ s krajinami na celom svete pri riešení už uvedených výziev spolu s členskými štátmi EÚ, multilaterálnymi inštitúciami, občianskou spoločnosťou a partnermi. Stanovujú sa v ňom osvedčené riešenia z modelu zdravotnej starostlivosti EÚ, a zároveň sa zachováva silná multilaterálna angažovanosť. Koordinovaná a účinná činnosť EÚ s podporou delegácií EÚ a ďalších partnerov, ako sú európske finančné inštitúcie a národné rozvojové agentúry, bude pokračovať podporou priorít zdravotnej starostlivosti v partnerských krajinách v oblastiach spoločného záujmu a pri plnom rešpektovaní medzinárodných pravidiel, humanitárnych zásad, duševného vlastníctva a zásady dobrovoľného prenosu technológií za vzájomne dohodnutých podmienok, pričom sa bude podporovať poskytovanie celosvetových verejných statkov v oblasti zdravia. Partnerstvá sú vo svojej podstate recipročné a prinášajú príležitosti na spoločné učenie sa zo skúseností partnerov, výmenu informácií o výskume, prijímanie inovačných prístupov a posilňovanie globálnej zdravotnej odolnosti a vlastnej zdravotnej odolnosti EÚ. Tieto partnerstvá prispievajú aj k posilňovaniu strategickej autonómie, konkurencieschopnosti a hospodárskej bezpečnosti EÚ v súlade s viacerými kľúčovými politikami, ako je napríklad Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ ( 6 ). Využívajú výhody posilnenej priemyselnej základne v EÚ a poskytujú príležitosti pre súkromný sektor EÚ, zatiaľ čo podporujú partnerov pri rozvoji odolných, udržateľných a inkluzívnych systémov zdravotnej starostlivosti. Životaschopné, konkurencieschopné a inovačné zdravotníctvo EÚ je základným pilierom zdravotnej odolnosti EÚ aj globálnej zdravotnej odolnosti.

Toto oznámenie vychádza z celého radu zavedených politík a iniciatív. Cieľom európskej zdravotnej únie je lepšie chrániť zdravie občanov EÚ, predchádzať budúcim zdravotným krízam, zvládať ich a zlepšiť odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ. EÚ zaviedla komplexný rámec na boj proti infekčným chorobám, ktoré môžu spôsobiť epidémie a pandémie, ako aj ďalším ohrozeniam zdravia. Dopĺňa ho Stratégia Únie pripravenosti ( 7 ), ktorou sa posilňuje schopnosť EÚ predvídať a odhaľovať cezhraničné ohrozenia zdravia, ako aj predchádzať im a reagovať na ne, čím sa podporuje koordinovanejší a odolnejší prístup k pripravenosti na krízy. V stratégii EÚ v oblasti globálneho zdravia ( 8 ) sa stanovuje komplexná vízia úlohy EÚ v oblasti globálneho zdravia, ktorá sa opiera o všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť, spravodlivosť, posilnenie systémov zdravotnej starostlivosti a globálnu zdravotnú bezpečnosť a podporuje prístup „jedno zdravie“, v ktorom sa uznáva vnútorná súvislosť medzi ľudským zdravím, zdravím zvierat a zdravou a odolnou prírodou. Tento rámec dopĺňa stratégia Global Gateway, ktorá predstavuje strategickú zahraničnú investičnú politiku EÚ. Umožňuje praktickú realizáciu tejto vízie mobilizáciou vysokokvalitných a udržateľných investícií do zdravia v partnerských krajinách. EÚ sa aktívne zapája aj do rokovaní o pandemickej dohode.

V iniciatíve sa navrhuje päť kľúčových prioritných oblastí a deväť hlavných iniciatív, v rámci ktorých sa činnosť EÚ sústreďuje na oblasti, v ktorých môže priniesť najväčšiu pridanú hodnotu, pričom všetky sa majú začať v rokoch 2026 až 2027 ( 9 ).

1.Prispievať k účinnejšej a menej roztrieštenej globálnej zdravotnej architektúre

Globálne iniciatívy v oblasti zdravia, ktoré sa začali na prelome tisícročí, boli kľúčové v boji proti HIV/AIDS, tuberkulóze, malárii a iným prenosným ochoreniam. Napriek tomu si architektúra, ktorá v minulosti priniesla úspechy, vyžaduje zásadnú reformu, aby zostala účinná a vhodná na daný účel. Súčasná globálna zdravotná architektúra sa vyznačuje nedostatkami a roztrieštenosťou, v niektorých prípadoch aj odklonom od základných mandátov, prekrývaním a nedostatočnou koordináciou medzi aktérmi v oblasti zdravia, a to v rámci regiónov aj medzi nimi. Okrem toho posilneniu a integrácii národných systémov zdravotnej starostlivosti niekedy bráni roztrieštenosť v závislosti od konkrétnej choroby.

Na ochranu zdravia všetkých ľudí na celom svete je nevyhnutná globálna spolupráca. Je naliehavo potrebné využiť impulz pre reformu na zvýšenie efektívnosti a postupný prechod k cieľu dosiahnutia suverenity v oblasti zdravia v jednotlivých krajinách. Komisia bude plne podporovať proces riadený Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) a zúčastňovať sa na ňom ( 10 ), aby uľahčila zbližovanie prístupov pri transformácii globálnej zdravotnej architektúry.

Komisia bude podporovať globálnu zdravotnú architektúru, ktorou sa posilňuje národná zodpovednosť a podporujú partnerské krajiny v cieli dosiahnuť suverenitu v oblasti zdravia. Komisia bude podporovať reformy, ktorými sa prioritizujú najviac ohrozené a postihnuté skupiny obyvateľstva, a nasmeruje prostriedky do oblastí, kde bude ich vplyv najväčší. Reformami sa musí zabezpečiť, aby globálna zdravotná architektúra spĺňala spoločne dohodnuté humanitárne štandardy a mali by sa nimi systematicky riešiť rodové prekážky v oblasti zdravia.

Prístup ku globálnemu zdraviu založený na hodnotách EÚ Činnosť EÚ v oblasti globálneho zdravia sa riadi základnými hodnotami rovnosti, nediskriminácie a práva všetkých ľudí na uplatňovanie svojich ľudských práv a základných slobôd. Náš prístup založený na ľudských právach zabezpečuje rovnaký prístup k zdravotným službám pre všetkých – vrátane mladých ľudí, starších ľudí, dievčat a žien, osôb so zdravotným postihnutím a LGBTIQ+ osôb. Chráni ľudí v znevýhodnených a zraniteľných situáciách, napríklad tým, že im zabezpečuje prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam ( 11 ), ako aj k duševnému zdraviu a psychosociálnej podpore.

V rýchlo sa vyvíjajúcej geopolitickej situácii je EÚ naďalej spoľahlivým a predvídateľným partnerom. Reforma musí podporovať multilateralizmus, pričom v jej centre musí stáť WHO zameriavajúce sa na svoju hlavnú normatívnu a normotvornú globálnu zdravotnú bezpečnosť, ako aj mandáty v oblasti koordinácie a zvolávania zasadnutí, a zároveň musí podľa potreby podporovať úlohu regionálnych inštitúcií.

Všetci aktéri musia pracovať koordinovane. Ich cieľom musí byť odstránenie duplicity a zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti na podporu efektívnejšej a menej roztrieštenej globálnej zdravotnej architektúry, ktorá bude účinná, spravodlivá a udržateľná. Silná a dobre koordinovaná prítomnosť EÚ a jej členských štátov v správnych radách hlavných globálnych iniciatív v oblasti zdravia, najmä Globálneho fondu pre boj proti AIDS, tuberkulóze a malárii, Gavi, Aliancie pre vakcíny, a Pandemického fondu, je nevyhnutná na zabezpečenie toho, aby sa tieto iniciatívy navzájom dopĺňali a zohrávali svoju celkovú úlohu pri pomoci krajinám s prechodom na úplnú suverenitu v oblasti zdravia. Iniciatívy zamerané na konkrétne choroby, najmä Globálny fond a Gavi, by mali naďalej zohrávať rozhodujúcu úlohu pri rozširovaní spravodlivého prístupu ku kvalitným a cenovo dostupným produktom a prispievať k diverzifikácii dodávateľských reťazcov. Tie by mali pomôcť formovať dopyt spôsobom, ktorý podporuje globálnu zdravotnú odolnosť a zároveň zabezpečuje spravodlivé, predvídateľné a udržateľné trhové podmienky, a to aj pre európskych a rozvíjajúcich sa výrobcov. Zároveň je nevyhnutné, aby Pandemický fond naďalej plnil svoju úlohu pri riešení kľúčových nedostatkov v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie na pandémie.

ØHlavná iniciatíva 1: Zlepšenie koordinácie v rámci EÚ v oblasti globálneho zdravia

Na základe prístupu „Tím Európa“ ( 12 ) a s cieľom zdôrazniť vplyv činnosti EÚ a jej členských štátov v oblasti globálneho zdravia Komisia ešte viac posilní koordináciu s členskými štátmi EÚ a medzi nimi pred doplnením medzinárodných iniciatív a kľúčových finančných míľnikov. Bude ďalej zdokonaľovať mapovanie investícií a činností EÚ a členských štátov v oblasti globálneho zdravia a pravidelne a komplexne ho aktualizovať s cieľom zlepšiť súdržnosť, transparentnosť a zodpovednosť a uľahčiť synergie a doplnkovosť medzi darcami.

2.Podpora odolných, krajinami riadených systémov zdravotnej starostlivosti

Krajinami riadené systémy zdravotnej starostlivosti, ktoré poskytujú dostupné a kvalitné základné služby a chránia zdravie ľudí, tvoria oporu globálnej zdravotnej odolnosti. Zabezpečenie kontinuity integrovaných služieb primárnej zdravotnej starostlivosti – vrátane zdravia matiek a dojčiat a zdravotných služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného – je rozhodujúce, aby sa zabránilo chorobnosti a úmrtnosti, ktorej sa dá predísť, a aby sa zachovali odolné systémy počas kríz a šokov. To si vyžaduje rodovo responzívnu primárnu zdravotnú starostlivosť a systémy zdravotnej starostlivosti schopné riešiť kľúčové výzvy v oblasti verejného zdravia, ako sú choroby, ktorým sa dá predchádzať očkovaním, podvýživa, sexuálne prenosné infekcie, duševné zdravie a neprenosné ochorenia. Digitalizácia a inovácie predstavujú kľúčové faktory suverenity v oblasti zdravia, ktoré umožňujú krajinám zlepšiť spravodlivý prístup a poskytovať účinnejšie, interoperabilné, škálovateľné a nákladovo efektívne zdravotné služby posilňujúce postavenie pacientov, a to aj prostredníctvom dátových systémov, telemedicíny a nástrojov podporovaných umelou inteligenciou, ak sú bezpečné a dôveryhodné. V zdravotných politikách sa musia prostredníctvom integrovaného prístupu „jedno zdravie“ zohľadňovať základné príčiny zlého zdravotného stavu, ako sú chudoba a sociálne nerovnosti, a environmentálne príčiny.

Posilňovanie systémov zdravotnej starostlivosti je obzvlášť dôležité v nestabilných podmienkach a vo vyspelejších systémoch, keď čelia obrovským zdravotným krízam, ako sú rozsiahle epidémie alebo pandémie. Osobitnú pozornosť si zaslúžia zraniteľné skupiny obyvateľstva a humanitárne oblasti. Globálne vysídľovanie a potravinová neistota, zmena klímy a extrémne prírodné nebezpečenstvá, nedostatok čistej a cenovo dostupnej energie, násilie a konflikty, sociálne nerovnosti a opakujúce sa epidémie ešte viac znížili kapacity už aj tak obmedzených národných systémov zdravotnej starostlivosti v mnohých nestabilných, konfliktami a krízami postihnutých krajinách sveta. To má za následok zníženú dostupnosť základných služieb primárnej zdravotnej starostlivosti a obmedzený pokrok smerom k všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti.

Suverenita v oblasti zdravia si vyžaduje dostatočné a efektívne domáce financovanie zdravotníctva. Doplatky sú hlavným zdrojom financovania v 30 krajinách s nízkymi príjmami ( 13 ), v dôsledku čoho sa milióny ľudí dostávajú do chudoby. Okrem toho sa z vonkajšej pomoci zabezpečuje v niektorých hospodárstvach odhadom 30 – 45 % celkových výdavkov na zdravotníctvo ( 14 ). Závislosť od vonkajšieho financovania predstavuje v dlhodobom horizonte riziko oslabenia zodpovednosti krajiny a jej schopnosti zaručiť výsledky v oblasti zdravia. Najmä v súčasnej situácii klesajúcej oficiálnej rozvojovej pomoci by mal účinnejší a efektívnejší prístup k nestabilite zahŕňať koordinovanú spoluprácu medzi humanitárnou pomocou, rozvojovou pomocou a vnútroštátnymi kapacitami. Na zlepšenie výsledkov v oblasti zdravia a zabezpečenie dlhodobo udržateľného financovania zdravotníctva sú nevyhnutné spoľahlivé riadenie verejných financií, hospodárske politiky podporujúce dlhodobý rast a silné domáce inštitúcie. Zmenu môžu v konečnom dôsledku dosiahnuť len samotné krajiny prostredníctvom zodpovednosti, dôstojnej starostlivosti, dostupnosti a národnej zodpovednosti, doplnenej medzinárodnou podporou na globálnej a regionálnej úrovni, a to aj prostredníctvom G7 a G20.

Kolektívna podpora prechodu systémov zdravotnej starostlivosti na účinnejší, odolnejší a dostupnejší model vo všetkých ich základných stavebných prvkoch ( 19 ) bola hlavnou prioritou stratégie EÚ v oblasti globálneho zdravia a zostane základom činnosti EÚ v oblasti globálneho zdravia.

Celkovo možno povedať, že EÚ so svojimi členskými štátmi a európskymi finančnými inštitúciami v rámci prístupu „Tím Európa“ patrí medzi popredných darcov v oblasti globálneho zdravia. EÚ a jej členské štáty napríklad spoločne najviac finančne prispievajú do organizácie WHO ( 20 ).

V rokoch 2021 – 2025 sa Komisia zaviazala poskytnúť približne 6 miliárd EUR na oficiálnu rozvojovú pomoc v oblasti globálneho zdravia. Približne polovica príspevkov bola zameraná na regionálne inštitúcie a krajiny, zatiaľ čo druhá polovica na globálnu úroveň ( 21 ). Tento príspevok dopĺňajú ďalšie finančné toky EÚ na podporu globálnych cieľov v oblasti zdravia v rámci výskumných, inovačných a investičných nástrojov.

Na regionálnej úrovni Komisia podporila partnerstvá s kľúčovými regionálnymi inštitúciami, ako sú Africké centrá pre kontrolu a prevenciu chorôb, Africká agentúra pre lieky, Panamerická zdravotnícka organizácia a Karibská agentúra pre verejné zdravie, čím podporila vzájomnú výmenu odborných znalostí a informácií v oblasti posilňovania systémov zdravotnej starostlivosti. Komisia zintenzívni túto spoluprácu v oblastiach spoločného záujmu, pričom uznáva kľúčovú úlohu, ktorú tieto regionálne inštitúcie zohrávajú pri podpore krajín, a podľa potreby bude vychádzať z odborných znalostí agentúr EÚ, ako sú Európska agentúra pre lieky, Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európsky úrad pre bezpečnosť potravín pri plnení ich mandátu v rámci EÚ.

Osobitná pozornosť sa bude venovať Ukrajine a susedstvu EÚ, pričom sa bude vychádzať z rozsiahlej práce vykonanej s cieľom pomôcť partnerom pripraviť sa na pristúpenie. Spoločné úsilie, pokračujúce investície a reformy sú nevyhnutné na splnenie noriem EÚ v oblasti verejného zdravia a ochranu občanov EÚ vo väčšej Únii. Komisia preto podporuje kandidátske krajiny na ich ceste k pristúpeniu poskytovaním odborných znalostí a technickej pomoci s cieľom zabezpečiť zosúladenie s acquis EÚ v oblasti verejného zdravia a jeho účinnú implementáciu vo všetkých oblastiach. Komisia napríklad prostredníctvom WHO podporuje obnovu a transformáciu systému zdravotnej starostlivosti na Ukrajine. To zahŕňa okrem iných dôležitých prvkov aj zriadenie vnútroštátnych orgánov, laboratórií, databáz, zabezpečenie potrebného personálu a komplexnú odbornú prípravu. EÚ poskytuje finančné prostriedky na poskytovanie ďalšej konkrétnej podpory v oblastiach zdravotnej bezpečnosti, riadenia prenosných ochorení, boja proti antimikrobiálnej rezistencii, ako aj odbornej prípravy odborníkov z úradov. Okrem toho sa v rámci postupného integračného procesu buduje kapacita v oblasti zdravia a posilňujú sa technické odborné znalosti, a to účasťou v pracovných skupinách Európskej agentúry pre lieky a v sieťach Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v úlohe pozorovateľov. Prístup do systému včasného varovania a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia sa môže kandidátskym krajinám poskytnúť aj po splnení pravidiel EÚ týkajúcich sa ochrany údajov, aby sa zabezpečilo, že hneď v prvý deň rozšírenia budú zavedené prísne normy kvality a bezpečnosti zdravotnej starostlivosti.

Prostredníctvom trustového fondu viacerých partnerov pre antimikrobiálnu rezistenciu EÚ v rámci prístupu „jedno zdravie“ spolu s niekoľkými členskými štátmi podporuje krajiny s nízkymi a strednými príjmami pri implementácii národných akčných plánov na boj proti antimikrobiálnej rezistencii a posilnenie dohľadu nad ňou.

V rámci stratégie Global Gateway, investičného centra Global Gateway a zavádzania inovačných finančných nástrojov, ako sú záruky (napr. Akcelerátor ľudského rozvoja) a zmiešané financovanie, sa Komisia bude snažiť podporiť vzájomne výhodné investície európskeho súkromného sektora do globálneho zdravia.

ØHlavná iniciatíva 2: Podpora prechodu partnerských krajín na suverenitu v oblasti zdravia poskytovaním udržateľného financovania a výmeny odborných znalostí

Na základe existujúcej podpory EÚ bude Komisia spolupracovať s partnerskými krajinami pri urýchľovaní ich prechodu na suverenitu v oblasti zdravia a pri dosahovaní všeobecne dostupnej zdravotnej starostlivosti, pričom sa bude zaoberať rodovými rozdielmi v prístupe k starostlivosti, cenovej dostupnosti a kvalite starostlivosti s hlavným dôrazom na primárnu zdravotnú starostlivosť a v súlade s prístupom „jedno zdravie“. Okrem prístupov zameraných na konkrétne choroby Komisia navrhne integrovanú ponuku, ktorá môže zahŕňať: a) podporu pri navrhovaní spoľahlivých politík a komplexných stratégií v oblasti zdravia; b) lepšiu mobilizáciu domácich zdrojov a riadenie verejného financovania s cieľom uvoľniť fiškálny priestor pre politiky v oblasti zdravia a sociálnej ochrany; c) inovačné finančné nástroje, ktoré reagujú na potreby verejného sektora, a zároveň podporujú zavádzania príslušných riešení súkromného sektora EÚ na základe dobrovoľných a vzájomne dohodnutých podmienok, a to aj v oblasti digitálneho zdravia v rámci stratégie Global Gateway. Ústrednú úlohu pri implementácii budú zohrávať delegácie EÚ, pričom zabezpečia koordináciu s členskými štátmi EÚ, zosúladenie s prioritami krajín a účinné koordinované plnenie.

V prípade potreby sa bude podporovať spolupráca medzi agentúrami EÚ a regionálnymi agentúrami, pričom sa budú rešpektovať mandáty agentúr EÚ v rámci EÚ, v susedných krajinách a medzi sieťami EÚ a inštitúciami verejného zdravia v partnerských krajinách a regiónoch s cieľom podeliť sa o rozsiahle skúsenosti EÚ s riešením výziev v oblasti verejného zdravia. EÚ bude venovať osobitnú pozornosť Ukrajine a partnerom v našom susedstve a bude sa usilovať o nové partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi regiónmi.

3.Posilnenie prevencie, pripravenosti a reakcie na globálne ohrozenia zdravia a zdravotné krízy

Svet čelí veľkým globálnym ohrozeniam zdravia a šíreniu infekčných chorôb, pričom hlavným zdrojom obáv zostávajú chrípka a respiračné ochorenia. Vzhľadom na súčasné geopolitické zmeny siete globálneho zdravia čoraz viac brzdia nedostatky v základných systémoch klinického a epidemiologického dohľadu, nedostatočné laboratórne a liečebné kapacity a nedostatky v dostupnosti zdravotníckych protiopatrení a pripravenosti zdravotníckych pracovníkov na mimoriadne situácie. To si vyžaduje integrovanú činnosť na globálnej, regionálnej a celoštátnej úrovni, ktorá bude súčasťou účinných globálnych sietí, bude ich podporovať a pomôže odstrániť nedostatky v odborných znalostiach, zdrojoch a výmene informácií. V tejto súvislosti by sa mala venovať náležitá pozornosť krajinám a regionálnym organizáciám, ktoré hraničia s najvzdialenejšími regiónmi EÚ.

Zároveň sa môžu ďalej rozvíjať a nasadzovať moderné technológie, ako je sekvencovanie alebo informačné systémy podporované umelou inteligenciou, ktoré odstránia nedostatky a zabezpečia dohľad v reálnom čase a rýchlejšiu identifikáciu ohrození a reakcií. Okrem toho by sa mali posilniť kapacity dohľadu nad odpadovými vodami a životným prostredím, pretože sú schopné odhaliť signály o patogénoch skôr ako systémy klinického hlásenia.

Rýchlosť je pri reakcii na vypuknutie epidémie rozhodujúca ( 22 ). Systémy včasného varovania musia zahŕňať dôveryhodné miestne siete. Vypuknutie epidémie opičích kiahní v roku 2024 na africkom kontinente ukázalo, ako môže koordinovaný postup urýchliť vývoj, schvaľovanie a nasadenie lekárskych odborných znalostí a protiopatrení. Ukázalo však aj nedostatky pri odhaľovaní hrozieb, ktoré sa musia odstrániť, ak chceme v budúcnosti zabrániť vypuknutiu ďalších epidémií. Sľubnú cestu vpred ponúkajú platformy na diagnostiku patogénov, zabudované do bežných systémov dohľadu. Zabudovanie pohotovostnej pripravenosti do každodennej infraštruktúry môže krajiny lepšie pripraviť na rýchlu reakciu v prípade ďalšieho ohrozenia.

Údaje z dohľadu vrátane údajov o patogénoch by sa mali okamžite dostať do celosvetovo dostupných systémov, čo by umožnilo rýchly vývoj zdravotníckych protiopatrení v duchu globálnej zodpovednosti a solidarity, pričom by sa malo vychádzať z mnohostranných a medzinárodných úspechov. Úloha WHO a Pandemického fondu je v tomto smere zásadná.

Globálna zdravotná odolnosť si vyžaduje zdravotné služby, ktoré môžu zabrániť šokom, pripraviť sa na šoky a reagovať na ne, pričom sa zachová ich schopnosť poskytovať základnú zdravotnú starostlivosť obyvateľstvu. To si vyžaduje udržateľné investície do kapacít v oblasti prevencie, pripravenosti a reakcie, najmä v krajinách s nižšími a strednými príjmami, ktorým často najviac hrozia globálne ohrození zdravia, ako napríklad pandémia.

Účinná reakcia na pandémiu závisí aj od dostupnosti zdravotníckych protiopatrení a prístupu k nim, a to aj v prípade väčšiny rizikových skupín obyvateľstva vrátane skupín, ktoré čelia rodovým prekážkam. Na medzinárodnej úrovni EÚ posilnila partnerstvá v oblasti zdravotníckych protiopatrení s africkými centrami pre kontrolu a prevenciu chorôb, Panamerickou zdravotníckou organizáciou, Kanadou, Japonskom a Kórejskou republikou. Do budúcnosti sa Komisia bude snažiť posilniť spoluprácu v oblasti zdravotníckych protiopatrení aj s inými príslušnými regionálnymi orgánmi, ako je Združenie národov juhovýchodnej Ázie.

Rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť Rámec EÚ pre zdravotnú bezpečnosť, ktorý bol posilnený po pandémii ochorenia COVID-19, predstavuje pevný základ našej spolupráce s partnermi a náš príspevok ku globálnej zdravotnej bezpečnosti. Vychádza zo sprísneného nariadenia, ktoré sa vzťahuje na prevenciu, pripravenosť a reakciu na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia ( 23 ). Podľa tohto nariadenia sa v pláne prevencie, pripravenosti a reakcie Únie ( 24 ) opisujú účinné mechanizmy riadenia a koordinácie v rámci EÚ, jej agentúr, orgánov a členských štátov, ako aj s medzinárodnými organizáciami, ako je WHO, a ďalšími medzinárodnými partnermi, ktoré sú rozhodujúce na zabezpečenie účinnej pripravenosti a reakcie na závažné cezhraničné ohrozenia zdravia. Okrem toho nariadenie EÚ o núdzových situáciách v oblasti zdravia ( 25 ) vytvára núdzový rámec na zabezpečenie zdravotníckych protiopatrení relevantných pre krízové situácie počas núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie. Okrem toho sa v novom rámci počíta s väčšou úlohou Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb a Európskej agentúry pre lieky. V roku 2021 bol zriadený osobitný orgán Komisie pre pripravenosť a reakciu na núdzové situácie v oblasti zdravia so zameraním na zdravotnícke protiopatrenia. Pokiaľ ide o tento konkrétny aspekt, v Stratégii v oblasti prostriedkov zdravotníckych protiopatrení ( 26 ) sa stanovuje, že Komisia bude naďalej spolupracovať s medzinárodnými partnermi, čím sa zvýši synergia a zosúladenie medzi iniciatívami. Týmto rámcom sa takisto zabezpečuje intenzívnejšia medzinárodná spolupráca v oblasti spravodajských informácií o ohrozeniach zdravia, čím sa zabezpečuje, že údaje sa dostanú do globálnych systémov dohľadu. V značnej miere sa spolieha na schopnosť členských štátov EÚ, susedných krajín a krajín EHP poskytovať informácie na regionálnej a globálnej úrovni. Nariadenie (EÚ) 2022/2371 sa vzťahuje na krajiny EHP a tie ho plne vykonávajú. Okrem toho bola podpísaná dohoda o zdravotnej bezpečnosti so Švajčiarskom. So štátmi EZVO, ktoré sú členmi EHP, prebiehajú rokovania o medzinárodnej dohode o pridružení Islandu, Lichtenštajnska a Nórska k núdzovým zdravotníckym opatreniam Únie v oblasti zdravotníckych protiopatrení s cieľom ďalej posilniť globálnu zdravotnú odolnosť. V rámci mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany Komisia uľahčuje rýchlu koordináciu vzájomnej pomoci s cieľom nasadiť zdravotnícke tímy, vybavenie a núdzovú pomoc, keď krajiny čelia závažným núdzovým situáciám v oblasti zdravia. Tento mechanizmus dopĺňa rescEU, ktorý poskytuje centrálne riadenú európsku rezervu kritických kapacít (ako sú zdravotnícke zásoby, poľné nemocnice a prostriedky na zdravotnícku evakuáciu) na poskytnutie rýchlej podpory v prípade preťaženia vnútroštátnych zdrojov. Komisia takisto reaguje na núdzové humanitárne situácie mobilizáciou finančných prostriedkov alebo poskytovaním život zachraňujúceho zdravotníckeho materiálu, logistiky, pomoci a odborných znalostí prostredníctvom programu ReliefEU.

ØHlavná iniciatíva 3: Posilnenie globálnych sietí na zlepšenie odhaľovania, pripravenosti a reakcie

Komisia pomôže pri skoršom odhaľovaní epidemických a pandemických hrozieb posilnením globálneho dohľadu a laboratórnych sietí. Spolupráca s WHO a ďalšími globálnymi a regionálnymi partnermi podporí najmä ďalšie zdroje informácií o epidémiách, a to aj prostredníctvom environmentálneho dohľadu ( 27 ). Okrem toho Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb zintenzívni odbornú prípravu odborníkov v oblasti dohľadu a laboratórnych odborníkov, a to aj prostredníctvom spolupráce s referenčnými laboratóriami EÚ. A napokon bude Komisia podporovať lepší dohľad a laboratórnu infraštruktúru v prioritných krajinách s nízkymi a strednými príjmami prostredníctvom Pandemického fondu a špecializovanej podpornej akcie s organizáciou WHO alebo inými príslušnými globálnymi a regionálnymi partnermi, pričom sa vyhne duplicite a paralelným sieťam.

Komisia rozšíri spoluprácu Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb s národnými a regionálnymi centrami pre kontrolu chorôb s cieľom uľahčiť tok informácií o patogénoch, ako aj s globálnou sieťou WHO pre varovanie pred ohniskami nákaz a reakciu na ne s cieľom podporiť rýchle medzinárodné zásahy.

Napokon Komisia pomôže posilniť prevencie prostredníctvom účinnejších očkovacích kampaní a pripravenosti v EÚ a v susedných regiónoch.

ØHlavná iniciatíva 4: Posilnenie schopnosti reakcie prostredníctvom dostupnosti zdravotníckych protiopatrení

Terapeutiká: Komisia podporí vytvorenie globálnej koalície pre vývoj terapeutík a zriadi centrum EÚ pre terapeutiká, ktoré sa bude zaoberať chronicky nedostatočne vyvíjanými terapeutikami. Popri tom bude Komisia mobilizovať inovačné finančné nástroje na podporu vývoja nových terapeutík, najmä širokospektrálnych.

Vakcíny: s cieľom realizovať ambíciu mať bezpečnú a účinnú vakcínu do 100 dní od vyhlásenia pandémie pre všetky prioritné skupiny vírusov a neznámych patogénov [scenáre choroby X ( 28 )] Komisia zvýši svoj záväzok voči Koalícii pre inovácie v oblasti pripravenosti na epidémie a zabezpečí pokračujúce investície do Európskeho centra pre vakcíny na podporu nových vakcín.

Diagnostika: Komisia podporí zriadenie diagnostického centra EÚ, ktoré bude podporovať vývoj a uvádzanie na trh nových diagnostických testov a technológií, v prípade ktorých sa bude dať ľahko zmeniť indikácia a/alebo ktoré sa budú dať rozšíriť, keď vypukne pandémia. Komisia očakáva, že využitím existujúcich a nových technológií na testovanie prispeje k širšiemu a spravodlivejšiemu prístupu k diagnostike vo všeobecnosti, a najmä v prípade zraniteľných alebo menšinových skupín obyvateľstva, v spolupráci s inými existujúcimi iniciatívami.

ØHlavná iniciatíva 5: Podpora sledovania globálneho zdravia a odolnosti

Cieľom sledovania globálneho zdravia a odolnosti je zabezpečiť konzistentný prístup k rutinnému sledovaniu výdavkov na globálne zdravie a doplniť prebiehajúce úsilie, aby sa posilnili údaje o vnútroštátnom financovaní, s cieľom zabezpečiť súdržnejšie a účinnejšie financovanie. Sledovanie sa bude vyvíjať v spolupráci s OECD, WHO a Svetovou bankou.

Sledovanie sa spočiatku zameria na pandemickú pripravenosť, prevenciu a reakciu prostredníctvom mapovania domácich výdavkov partnerov a medzinárodnej podpory, ktorú v tejto oblasti dostávajú, aby sa zabránilo duplicite a zvýšila sa transparentnosť, zodpovednosť a účinnosť financovania globálnej zdravotnej bezpečnosti. Tam, kde to údaje umožňujú, bude sledovanie podporovať používanie ukazovateľov výdavkov a výsledkov rozdelených podľa pohlavia a v prípade potreby aj rodovo citlivých ukazovateľov. Postupne by sa mali pridávať ďalšie oblasti výdavkov na globálne zdravie, aby sa pokryli širšie priority v oblasti globálneho zdravia.

4.Diverzifikovanie globálnych dodávateľských reťazcov a podpora vývoja a výroby kľúčových zdravotníckych produktov v partnerských krajinách na základe spoločných záujmov

Spolupráca s priemyslom EÚ je neoddeliteľnou súčasťou ponuky EÚ pre globálne partnerstvá v oblasti zdravia, pričom investície EÚ podporujú vzájomné záujmy, zvyšujú kapacitu EÚ a rozširujú výrobnú základňu pre doplnkové zdravotnícke produkty, čo vedie k diverzifikovanejším a bezpečnejším globálnym dodávateľským reťazcom v oblasti zdravia. Preto je nevyhnutné, aby EÚ udržala a ďalej posilňovala pevnú farmaceutickú priemyselnú základňu na podporu strategickej autonómie a konkurencieschopnosti EÚ a ako významný príspevok ku globálnej výrobnej kapacite.

Narušenie globálnych dodávateľských reťazcov môže ovplyvniť strategickú autonómiu EÚ aj našich partnerských krajín. Takéto narušenia sú čoraz častejšie a závažnejšie a spôsobuje ich rastúci počet globálnych šokov, ako sú pandémie a geopolitické napätie. Ich vplyv odhaľuje spoločné zraniteľnosti a vzájomné závislosti ( 29 ). Globálna dodávateľská základňa kľúčových zdravotníckych produktov, ako sú vakcíny, účinné farmaceutické látky a antibiotiká, v ktorej sa koncentruje obmedzený počet výrobcov, miest a geografických oblastí, zároveň zvyšuje riziko vystavenia vonkajším šokom a problémom s dodávkami.

Preto diverzifikované a dobre integrované globálne dodávateľské reťazce pomáhajú budovať zdravotnú odolnosť voči šokom a geopolitickej neistote, pričom fungujú v rámci otvoreného medzinárodného obchodu a partnerských rámcov založených na pravidlách, ktoré zabezpečujú, aby žiadny región nebol štrukturálne vylúčený z prístupu k prostriedkom na zaistenie svojej zdravotnej bezpečnosti.

Podobne môžu spoločnosti z EÚ čerpať výhody z ľahšieho prístupu na nové, rozširujúce sa trhy založené na pravidlách, ktoré podporujú právnu istotu a inovácie, a to prostredníctvom partnerstiev s miestnymi podnikmi a orgánmi, ktoré sa v prípade potreby opierajú o dobrovoľný prenos technológií za vzájomne dohodnutých podmienok a cielené investície. To môže spoločnostiam z EÚ ponúknuť ďalšiu cestu na trh okrem samotného vývozu. Týka sa to najmä produktov určených na riešenie pretrvávajúcich, neuspokojených alebo nedostatočne uspokojených potrieb v oblasti zdravia vrátane rakoviny, sexuálneho a reprodukčného zdravia, malárie, HIV, tuberkulózy, ako aj chorôb s epidemickým potenciálom, ako sú respiračné vírusy, opičie kiahne alebo horúčky prenášané vektormi.

V reakcii na výzvu afrických lídrov EÚ v máji 2021 spustila iniciatívu Tímu Európa zameranú na výrobu vakcín a liekov, vývoj zdravotníckych technológií a prístup k nim v Afrike, známu ako MAV+ ( 32 ). Z MAV+ sa doteraz investovali približne 2 miliardy EUR, najmä v Južnej Afrike, Senegale, Ghane, Nigérii, Rwande a Egypte, a na kontinentálnej úrovni spolupracovalo s Africkými centrami pre kontrolu a prevenciu chorôb, Africkou agentúrou pre lieky a Agentúrou pre rozvoj Africkej únie – Partnerstvo pre rozvoj Afriky, ako aj s organizáciou WHO. Rámec MAV+ rieši komplementárnym spôsobom ponuku, dopyt a priaznivé prostredie ( 33 ).

Komisia zintenzívni úsilie o diverzifikáciu globálnych dodávateľských reťazcov a posilnenie výrobných kapacít v prípade kľúčových zdravotníckych produktov a podporí bezpečnosť dodávok v oblastiach spoločného záujmu EÚ a jej partnerských krajín, pričom bude zabezpečovať neustálu konkurencieschopnosť priemyslu EÚ. To môže zahŕňať kľúčové zraniteľné miesta v dodávateľských reťazcoch (ako sú špecifické vakcíny, antibiotiká, účinné farmaceutické látky a iné kľúčové zdravotnícke produkty, ku ktorým by sa mal zlepšiť prístup v prípade obyvateľstva v núdzi, napríklad komodity v oblasti zdravia matiek a reprodukčného zdravia), v ktorých koncentrácia výroby a obmedzená geografická diverzifikácia alebo iné problémy, ako napríklad roztrieštený dopyt, vytvárajú systémové riziká.

ØHlavná iniciatíva 6: Zvýšenie podpory EÚ v oblasti diverzifikácie globálnych dodávateľských reťazcov, vývoja a výroby kľúčových zdravotníckych produktov na základe spoločného záujmu

Komisia urýchli zavádzanie investičných nástrojov EÚ, ako sú záruky [napr. Akcelerátor ľudského rozvoja ( 34 )] alebo kombinácia grantov a pôžičiek, a bude sa usilovať o rozvoj spolupráce s finančným sektorom a filantropickými organizáciami, ako aj so súkromným sektorom na základe spoločných záujmov s cieľom podporiť spoločné investície EÚ a miestnych spoločností v partnerských krajinách.

S cieľom zabezpečiť účinnosť a udržateľnosť týchto investícií bude Komisia naďalej posilňovať priaznivé prostredie pre priemyselný rozvoj, a to aj prostredníctvom podpory výskumu, rozvoja rodovo responzívnych zručností a pracovnej sily, inovácií a trhov bez bariér. V prípade potreby Komisia zmobilizuje svoju sieť akademických inštitúcií EÚ a verejno-súkromných partnerstiev. Takisto bude naďalej mobilizovať Európsku agentúru pre lieky a sieť národných regulačných orgánov EÚ na podporu spoločných regulačných postupov.

ØHlavná iniciatíva 7: Podpora globálneho partnerstva na výmenu znalostí o zdravotníckych protiopatreniach a pohotovostných kapacitách

S cieľom posilniť dopyt sa Komisia usiluje zintenzívniť spoluprácu s partnerskými regiónmi, globálnymi iniciatívami v oblasti zdravia a medzinárodnými finančnými inštitúciami v oblasti rámcov obstarávania a záväzkov predbežného nákupu, aby sa odôvodnili udržateľné investície zo strany diverzifikovaných výrobcov. Na tento účel by sa malo preskúmať spoločné a združené obstarávanie ( 35 ), pričom by sa mali posilniť partnerstvá založené na vzájomných výhodách. V budúcnosti sa Komisia bude usilovať aj o nové partnerstvá s podobne zmýšľajúcimi regiónmi. Komisia spolu s organizáciou WHO zintenzívni spoluprácu s cieľom dohodnúť sa na spoločných zásadách s regionálnymi partnermi v oblasti verejného obstarávania v Afrike, Latinskej Amerike, Ázii a na Blízkom východe.

Na základe úspechu siete EU FAB ( 36 ) sa Komisia podelí o svoje know-how v oblasti zabezpečovania pohotovostných kapacít s medzinárodnými partnermi, ktorí ho potom môžu prispôsobiť svojim vlastným podmienkam.

ØHlavná iniciatíva 8: Podpora sietí klinického výskumu pre komplexný klinický vývoj zdravotníckych produktov

Komisia má v úmysle rozšíriť svoju podporu pre komplexný klinický výskum a nadnárodné klinické skúšania so spoľahlivými zárukami ochrany údajov ( 37 ) prostredníctvom špecializovaných sietí založených na skúsenostiach z partnerstva EDCTP3 v oblasti globálneho zdravia s Afrikou.

5.Posilnenie odolnosti spoločnosti prostredníctvom posilnenia dôvery vo vedu a boja proti dezinformáciám, nesprávnym informáciám a FIMI

Riešenie spoločných výziev v oblasti zdravia znamená umožniť výskumníkom a odborníkom na celom svete bezproblémovú spoluprácu: zabezpečenie toho, aby znalosti nepoznali hranice, je hnacou silou vedeckého pokroku a riešení niektorých z najnaliehavejších problémov sveta vrátane verejného zdravia. V tomto ohľade otvorené databázy zdemokratizovali prístup k znalostiam, zvýšili viditeľnosť výskumu a uľahčili spoluprácu medzi jednotlivými odbormi a sú kľúčom k vývoju nástrojov umelej inteligencie, liekov a zdravotníckych technológií.

Zintenzívňujúce sa šírenie dezinformácií a nesprávnych informácií ( 38 ) a FIMI v oblasti zdravia predstavuje významné výzvy pre výskum v oblasti zdravia a globálnu zdravotnú odolnosť, pretože znižuje dôveru v úrady verejného zdravotníctva, vedu a medicínu a bráni ľuďom prijímať informované rozhodnutia. Počas veľkých zdravotných kríz existuje vyššie riziko dezinformácií, nesprávnych informácií a FIMI v oblasti zdravia. Škodlivé subjekty, ktoré počas pandémie ochorenia COVID-19 šírili nesprávne interpretované alebo nepravdivé informácie o zdravotnej starostlivosti, predstavujú jasný príklad toho, ako sa veda stala zbraňou, čo malo závažné dôsledky, ako napríklad váhanie s očkovaním alebo odpor verejnosti voči potrebným opatreniam v oblasti verejného zdravia (napr. používanie rúšok a sociálny odstup). Znižuje sa tým účinnosť oznamovania rizík pre verejné zdravie, zapojenia spoločenstva a ďalších opatrení. Takisto sa oslabuje schopnosť na celom svete predchádzať núdzovým situáciám v oblasti zdravia, pripravovať sa a reagovať na ne. V rámci FIMI sa počas pandémie informovalo aj o podpore a organizovaní fyzických hrozieb a zastrašovania výskumných pracovníkov a odborníkov zapojených do reakcie. Okrem toho, že to priamo bránilo opatreniam v oblasti verejného zdravia, malo to aj všeobecnejší odrádzajúci a polarizačný účinok ( 39 ).

Boj proti FIMI, dezinformáciám a nesprávnym informáciám v oblasti zdravia si vyžaduje intenzívnejšie monitorovanie, rýchle zapojenie spoločenstva, proaktívne a vecné informácie prispôsobené konkrétnej kultúre a kontextu. Vzhľadom na rastúce využívanie nástrojov umelej inteligencie v oblasti zdravia je nevyhnutná digitálna a mediálna gramotnosť a je potrebné, aby boli dostupné digitálne nástroje, ktoré jednotlivcom umožnia kriticky posúdiť online obsah a pochopiť, ako je generovaný a cielený. Na zabezpečenie účinnej komunikácie o verejnom zdraví by mali orgány spolupracovať so zdravotníckymi pracovníkmi, miestnymi komunitami a zainteresovanými stranami vrátane dôveryhodných sprostredkovateľov, ako sú odborné siete, vedúci predstavitelia komunít a náboženské organizácie. V tejto súvislosti sú delegácie EÚ nápomocné pri mobilizácii Tím Európa na mieste a pri podpore orgánov v partnerských krajinách.

Zároveň je potrebné zintenzívniť boj proti falšovaným a neštandardným liekom, a to na základe skúseností a odborných znalostí EÚ v tomto odvetví, a využiť možnosti, ktoré ponúkajú nové technológie. Riešenie rizík, ktoré takéto produkty predstavujú, je nevyhnutné na zabezpečenie prísnych globálnych noriem a na riešenie špecifických hrozieb, ako je napríklad rast antimikrobiálnej rezistencie.

ØHlavná iniciatíva 9: Zabezpečenie globálneho prístupu ku kľúčovým vedeckým archívom so zdravotnými informáciami, informáciami o genómoch a bioúdajmi a posilnenie medzinárodnej spolupráce

Boj proti nesprávnym informáciám si vyžaduje aj prístup k spoľahlivým vedeckým údajom. Komisia zabezpečí otvorený prístup k vedeckým archívom a kľúčovým databázam s vedeckými informáciami, informáciami o genómoch a bioúdajmi, ktoré sú organizované v EÚ a ktoré sú rozhodujúce pre výskum a vývoj liekov a zdravotníckych technológií ( 41 ).

Komisia sa bude s podporou delegácií EÚ usilovať o posilnenie spolupráce s partnerskými krajinami v oblasti regulačných aj vedeckých aspektov, pričom bude vychádzať zo súboru najlepších postupov v oblasti zodpovedného výskumu a inovácií a vedeckej komunikácie.

Závery

EÚ je naďalej neochvejne odhodlaná byť zásadovým, spoľahlivým a perspektívnym partnerom v oblasti globálneho zdravia v rýchlo sa vyvíjajúcom geopolitickom kontexte. Na základe našich jedinečných predností EÚ prináša osvedčený, inkluzívny a na právach založený model zdravotníctva, ktorý zabezpečuje všeobecne dostupnú zdravotnú starostlivosť a spravodlivý prístup k zdravotnej starostlivosti v kombinácii s výskumom, inováciami, regulačnou kapacitou a priemyselnou silou svetovej úrovne. To je umocnené jedinečnými skúsenosťami EÚ ako projektu regionálnej integrácie, jej podporovaním partnerstiev v rámci regiónov aj medzi nimi a jej silnou podporou multilaterálnej angažovanosti.

Komisia vyzýva ostatné inštitúcie a členské štáty EÚ, aby sa zjednotili v rámci posilneného prístupu „Tím Európa“ a podporili náš cieľ zvýšiť globálnu zdravotnú odolnosť prostredníctvom partnerstiev s krajinami, regiónmi a multilaterálnymi inštitúciami, ako aj našu vlastnú odolnosť, konkurencieschopnosť a hospodársku bezpečnosť. Spoločne musíme preklenúť priepasť medzi humanitárnou reakciou a dlhodobou odolnosťou, posilniť miestne a regionálne systémy zdravotnej starostlivosti a dosiahnuť merateľný vplyv, pretože naša spoločná bezpečnosť závisí od zdravia všetkých ľudí. Nikto nie je chránený, kým nie sú chránení všetci.

(1) ()    WHO, UNICEF, UNFPA, Skupina Svetovej banky a OSN, odbor hospodárskych a sociálnych záležitostí, Rozdelenie obyvateľstva, 2025.

(2) ()    Napríklad záväzky týkajúce sa zdravia v rámci cieľov v oblasti udržateľného rozvoja.

(3) ()    IHME 2025.

(4) ()    OECD 2026.

(5) ()    Odolnosť systémov zdravotnej starostlivosti sa chápe ako schopnosť zabezpečiť, aby systémy, komunity a inštitúcie boli schopné predchádzať rôznym šokom a stresovým faktorom, pripraviť sa na ne, absorbovať ich a prispôsobiť sa im, pričom zároveň naďalej zabezpečovať poskytovanie kvalitných základných zdravotných služieb (WHO 2024).

(6) ()     COM(2025) 30 final .

(7) ()     JOIN(2025) 130 final .

(8) ()     EU Global Health Strategy: Better Health for All in a Changing World - Public Health (Stratégia EÚ v oblasti globálneho zdravia: Lepšie zdravie pre všetkých v meniacom sa svete – verejné zdravie) . Prvá správa o vykonávaní stratégie bola uverejnená 10. júla 2025:  Report on the implementation of the EU Global Health Strategy - Public Health (Správa o vykonávaní stratégie EÚ v oblasti globálneho zdravia – verejné zdravie) .

(9) ()    Príslušné pracovné programy sa ešte musia prijať.

(10) ()    Ako bolo dohodnuté na 158. zasadnutí výkonnej rady WHO, pričom dopĺňa súčasné diskusie v rámci iniciatívy UN80.

(11) ()    EÚ je aj naďalej odhodlaná presadzovať, chrániť a uplatňovať všetky ľudské práva, plne a účinne vykonávať Pekinskú akčnú platformu a akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD) a uplatňovať výsledky konferencií venovaných ich preskúmaniu a v tejto súvislosti sa mieni naďalej angažovať v otázke sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv.

(12) ()     JOIN(2024) 25 final .

(13) ()    WHO 2024.

(14) ()    IHME, Our World in Data (Náš svet v údajoch).

(15) ()    Patrí medzi ne prevencia neprenosných ochorení (Spoločne zdravšie – iniciatíva EÚ v oblasti neprenosných ochorení), boj proti rakovine (európsky plán na boj proti rakovine), riešenie výziev v oblasti duševného zdravia (komplexný prístup k duševnému zdraviu), riešenie kardiovaskulárnych ochorení (Plán EÚ pre kardiovaskulárne zdravie: Plán pre zdravé srdcia), umožnenie cezhraničných sietí (európske referenčné siete, ERN) alebo riešenie otázok súvisiacich so zdravím v súvislosti so zmenou klímy (stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy).

(16) ()     COM(2020) 761 final .

(17) ()     COM(2025) 102 final .

(18) ()     ST/9581/2023/INIT .

(19) ()    Poskytovanie služieb, zdravotnícki pracovníci, zdravotnícke informačné systémy, prístup ku kľúčovým liekom, financovanie a vedenie/riadenie.

(20) ()    Priamy príspevok do rozpočtu organizácie WHO na roky 2024 – 2025 predstavoval viac ako 1,7 miliardy USD, čo je 22 % z jej celkového rozpočtu a viac ako dvojnásobne viac ako ďalší najväčší prispievatelia.

(21) ()    V rokoch 2021 – 2025 EÚ priamo podporila 49 krajín v rámci opatrení v oblasti zdravia v rôznych regiónoch vrátane subsaharskej Afriky (Benin, Burkina Faso, Burundi, Etiópia, Ghana, Guinea, Guinea-Bissau, Južná Afrika, Južný Sudán, Keňa, Konžská demokratická republika, Madagaskar, Mauritánia, Mozambik, Niger, Nigéria, Senegal, Somálsko, Stredoafrická republika, Sudán, Rwanda, Uganda, Zambia a Zimbabwe), severnej Afriky (Egypt, Líbya, Maroko a Tunisko), Blízkeho východu (Jordánsko, Libanon, Sýria, Západný breh Jordánu a Pásmo Gazy), východnej Európy, susedných krajín a západného Balkánu (Arménsko, Azerbajdžan, Bosna a Hercegovina, Moldavsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Turecko a Ukrajina), strednej a južnej Ázie (Afganistan, Laoská ľudovodemokratická republika a Uzbekistan), Latinská Amerika (Kostarika, Mexiko a Salvádor) a Karibik (Barbados, Guyana a Kuba).

(22) ()    Zásady, ako je model 7 : 1 : 7 (7 dní na odhalenie podozrenia na vypuknutie epidémie; 1 deň na oznámenie príslušným úradom verejného zdravotníctva; 7 dní na dokončenie opatrení včasnej reakcie), sa používajú na vyjadrenie naliehavosti v čase krízy.

(23) ()     Nariadenie (EÚ) 2022/2371 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia .

(24) ()     COM(2025) 745 final .

(25) ()     Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2372 o rámci opatrení na zabezpečenie dodávok prostriedkov zdravotníckych protiopatrení dôležitých v krízovej situácii v prípade núdzovej situácie v oblasti verejného zdravia na úrovni Únie .

(26) ()     COM(2025) 529 final .

(27) ()    Príkladmi sú iniciatíva epidemického spravodajstva z otvorených zdrojov (EIOS), Medzinárodná sieť pre dohľad nad patogénmi (IPSN), Iniciatíva pre genomiku patogénov (PGI) a globálne konzorcium pre dohľad nad odpadovými vodami a životným prostredím pre verejné zdravie (Glowacon).

(28) ()    Neznámy patogén, ktorý sa ešte neobjavil, ale mohol by spôsobiť významné ohrozenie verejného zdravia.

(29) ()    Napríklad Afrika dováža 99 % vakcín a 70 – 90 % liekov (WHO 2024), zatiaľ čo v Latinskej Amerike sa miestna výroba odhaduje na približne 15 % dodávok vakcín proti COVID-19 (PATH 2024).

(30) ()    Napr. prostredníctvom farmaceutickej reformy, revízie pravidiel pre zdravotnícke pomôcky a navrhovaného aktu o kritických liekoch.

(31) ()     https://www.global-health-edctp3.europa.eu/index_en .

(32) ()     https://international-partnerships.ec.europa.eu/policies/team-europe-initiatives/team-europe-initiative-manufacturing-and-access-vaccines-medicines-and-health-technologies-africa_sk .

(33) ()    Rámec MAV+ zahŕňa šesť kľúčových oblastí činnosti: i) priemyselný rozvoj a dodávateľské reťazce vrátane zapojenia súkromného sektora; ii) formovanie trhu, konsolidáciu dopytu a uľahčenie obchodu; iii) posilnenie regulácie; iv) dobrovoľný prenos technológií za vzájomne dohodnutých podmienok a v súvislosti s duševným vlastníctvom; v) prístup k financiám a vi) výskum, vysokoškolské vzdelávanie a rozvoj zručností.

(34) ()     Urýchlenie ľudského rozvoja – medzinárodné partnerstvá .

(35) ()    Dohodu o spoločnom obstarávaní zdravotníckych protiopatrení podpísalo 39 krajín vrátane všetkých krajín zapojených do procesu rozširovania, Nórska, Islandu a Lichtenštajnska.

(36) ()     https://health.ec.europa.eu/latest-updates/new-pandemic-preparedness-facilities-inaugurated-under-heras-eufab-network-2025-02-03_sk .

(37) ()     https://www.edpb.europa.eu/news/news/2026/edpb-brings-clarity-data-processing-scientific-research-speeds-finalisation_sk .

(38) ()    Pozri vymedzenia nesprávnych informácií a dezinformácií v oznámení o akčnom pláne pre európsku demokraciu: COM(2020) 790 final .

(39) ()     JOIN(2020) 8 final .

(40) ()     https://www.who.int/news/item/25-09-2025-core-funders-of-medical-research-commit-to-strengthening-clinical-trials-worldwide .

(41) ()    Komisia má v úmysle poskytnúť primerané finančné prostriedky najmä organizáciám GENCODE, UniProt a Europe PMC.