EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 2. 2026
COM(2026) 101 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
ProtectEU: Program predchádzania terorizmu a boja proti nemu
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli26. 2. 2026
COM(2026) 101 final
OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
ProtectEU: Program predchádzania terorizmu a boja proti nemu
1.Úvod
Tento program, oznámený v dokumente ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti 1 , predstavuje začiatok obnoveného úsilia v oblasti boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu, ktorý nepozná hranice, či už fyzické, alebo digitálne. Terorizmus 2 a násilný extrémizmus 3 predstavujú pre EÚ a jej členské štáty pretrvávajúcu výzvu. Pokiaľ ide o vymedzovanie a identifikáciu trestných činov terorizmu, osobitnú výzvu predstavujú čoraz užšie prepojenia medzi terorizmom a inými oblasťami trestnej činnosti, dynamickejšie siete a menej ideologicky motivovaní aktéri, ako aj nejasné hranice medzi online a fyzickými operáciami. V tejto zložitej panoráme hrozieb sú najlepším prístupom jednotné opatrenia, a hoci národná bezpečnosť ostáva vo výlučnej zodpovednosti členských štátov 4 , EÚ s nimi musí úzko spolupracovať.
Hoci EÚ zaznamenala menej rozsiahlych koordinovaných teroristických útokov, hrozba nezmizla, ale vyvíjala sa. V rokoch 2019 až 2023 sa počet teroristických útokov viac ako zdvojnásobil (z 57 na 120) a v roku 2024 klesol na 58 5 . Za nedávne útoky sú zodpovední najmä osamelí aktéri a malé bunky. Celková úroveň ohrozenia zostáva vysoká a ovplyvňuje ju znásobovanie spúšťačov hrozieb 6 . Kým najvýznamnejšou a najsmrteľnejšou teroristickou hrozbou zostáva džihádistický terorizmus 7 , teroristov a násilných extrémistov poháňa čoraz širšia škála motivácií, ktoré nie sú vždy spojené s konkrétnou ideológiou, vrátane odmietania európskych demokratických hodnôt, antisemitizmu alebo nenávisti voči moslimom 8 .
EÚ už prijala opatrenia na boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu, pričom ako plán na vytvorenie bezpečnejšej EÚ použila program EÚ v oblasti boja proti terorizmu z roku 2020 9 . Počas desiatich rokov od série ohavných útokov v celej Európe vrátane Paríža a Bruselu bol v EÚ zavedený komplexný právny rámec na kriminalizáciu trestných činov terorizmu, riešenie teroristického obsahu online a obmedzenie prístupu k financovaniu terorizmu, strelným zbraniam a výbušninám. Posilnili sme našu schopnosť odhaľovať a zastaviť cestovanie na účely terorizmu na vonkajších hraniciach vďaka modernizovaným systémom bezpečnosti a riadenia hraníc, lepšej výmene informácií a užšej spolupráci v rámci EÚ aj s krajinami mimo EÚ.
Agentúry EÚ poskytujú členským štátom operačnú podporu a nástroje, vďaka ktorým sa vyšetrovanie a trestné stíhanie terorizmu zefektívnilo, pričom za posledných päť rokov bolo zatknutých viac ako 2 000 osôb a vynesených viac ako 1 800 rozsudkov za trestné činy terorizmu 10 . Podporné štruktúry na úrovni EÚ, ako je znalostné centrum EÚ pre prevenciu radikalizácie a poradenský program v oblasti ochrannej bezpečnosti, umožnili členským štátom využívať spoločné postupy a odborné znalosti, čím sa zvýšila odolnosť v celej EÚ. Na základe týchto úspechov sa v tomto programe, ktorý bol vypracovaný v úzkej spolupráci s členskými štátmi a ďalšími zainteresovanými stranami, identifikujú zostávajúce nedostatky a stanovujú konkrétne kroky na ich odstránenie.
Geopolitický vývoj a vonkajšie konflikty vytvárajú zvýšené riziká a ovplyvňujú bezpečnosť EÚ. Útoky Hamasu zo 7. októbra 2023 a následný konflikt v Gaze prispeli k rastu nenávisti a podnietili násilie v celom ideologickom spektre. Džihádistickí aktéri tieto udalosti zneužili prostredníctvom online dezinformácií a výslovných výziev k násiliu. Podobné naratívy využívajú aj ľavicoví a pravicoví extrémisti. Prispieva to k zvyšovaniu rizika útokov. Islamský štát a jeho pridružené organizácie zostávajú vzhľadom na ich schopnosť podnecovať k útokom jednou z hlavných vonkajších hrozieb pre EÚ. Nestabilná situácia v Sýrii vyvoláva bezpečnostné obavy v dôsledku možného opätovného oživenia organizácie Islamský štát a neistej budúcnosti zahraničných teroristických bojovníkov vo väzenských zariadeniach a táboroch v severovýchodnej Sýrii. Teroristické organizácie sa čoraz viac zameriavajú na humanitárnych pracovníkov a operácie a využívajú násilie, zastrašovanie a obštrukcie.
Navyše Rusko v súvislosti s útočnou vojnou Ruska proti Ukrajine podniká čoraz širšiu škálu sabotážnych a hybridných činností proti EÚ. Tieto činnosti porušujú územnú zvrchovanosť členských štátov, narúšajú integritu demokratických inštitúcií a predstavujú priamu hrozbu pre bezpečnosť a ochranu civilného obyvateľstva. Sú spojené s koordinovanými činnosťami ovplyvňovania zo strany aktérov prepojených s Ruskom vrátane šírenia násilných extrémistických a iných polarizujúcich naratívov v Európe. Tento konflikt poukázal aj na potenciálne bezpečnostné riziká spojené s návratom zahraničných dobrovoľníkov a ruských bývalých bojovníkov so skúsenosťami v boji.
EÚ čelí aj komplexným hrozbám, ktoré sponzorujú teroristické skupiny, ako aj zahraniční štátni a neštátni aktéri. Nepriateľskí aktéri sa uchyľujú k teroristickým metódam, ako je umiestňovanie improvizovaných zápalných zariadení do leteckého nákladu, kybernetické útoky a sabotáže kritickej infraštruktúry, ako aj využívanie teroristov a násilných extrémistov ako prostredníkov. Medzi terorizmom, organizovanou trestnou činnosťou a počítačovou kriminalitou pretrvávajú oportunistické prepojenia, v rámci ktorých sa využívajú modely zločinu ako služby, spoločné náborové základne, kriminálne trhy a siete ilegálneho bankovníctva 11 . Užšie prepojenie medzi terorizmom, počítačovou kriminalitou, nepriateľským zahraničným zasahovaním a organizovanou trestnou činnosťou predstavuje výzvu pri určovaní trestnej zodpovednosti a koordinácii reakcií na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ.
V celej Európe sa prudko zvýšil počet maloletých zapojených do terorizmu a násilného extrémizmu. V roku 2024 bola takmer tretina podozrivých z terorizmu v EÚ mladšia ako 20 rokov, pričom najmladšia osoba mala len 12 rokov. Väčšina týchto maloletých je spojená s džihádistickým terorizmom, hoci násilný pravicový extrémizmus naberá na sile, najmä prostredníctvom akceleračných sietí, „aktívnych klubov“ 12 a online extrémistických sietí 13 , ktoré šíria násilný obsah a nútia zraniteľných maloletých k sebapoškodzujúcemu a násilnému konaniu. Prevládajú zmiešané ideológie, pričom hlavným motívom mnohých útokov osamelých aktérov je fascinácia násilím.
Teroristi a násilní extrémisti čoraz viac zneužívajú online ekosystém a nové technológie, sociálne médiá a herné platformy na zdieľanie škodlivého obsahu, šírenie dezinformácií, radikalizáciu, získavanie finančných prostriedkov a nábor. Radikalizáciu podporuje algoritmická amplifikácia extrémistického obsahu. Teroristi koordinujú plány týkajúce sa komunikačných platforiem šifrovaných medzi koncovými zariadeniami (E2EE) a financujú svoje siete a útoky pomocou kryptomien, nezameniteľných digitálnych aktív (NFT) a „digitálnej hawaly“ 14 . Generatívna umelá inteligencia sa zneužíva na vytváranie návodov na útoky. Túto hrozbu ďalej znásobuje technológia 3D tlače (napr. na výrobu strelných zbraní) a zvýšené používanie bezpilotných leteckých systémov (UAS/dronov).
Program vychádza z rozsiahlych konzultácií so zainteresovanými stranami a nedávnych záverov Rady o terorizme 15 a spája dôležité prebiehajúce činnosti s novými iniciatívami s cieľom držať krok s rýchlo sa vyvíjajúcou sa panorámou hrozieb. Stanovujú sa v ňom konkrétne opatrenia na predvídanie hrozieb, prevenciu radikalizácie, ochranu ľudí online aj offline, zabezpečenie rýchlej a koordinovanej reakcie na útoky a posilnenie celosvetového boja proti terorizmu v súlade s medzinárodným právom vrátane práva v oblasti ľudských práv a humanitárneho práva.
Najúčinnejšou reakciou na terorizmus je reakcia, ktorá preukazuje záväzok voči našim hodnotám, ktoré sú predmetom útoku; preto sa všetky činnosti zakladajú na dodržiavaní základných práv. S cieľom doplniť a dokončiť túto reakciu sa členské štáty vyzývajú, aby prijali a pravidelne aktualizovali svoje národné stratégie v súlade so strategickým rámcom stanoveným v tomto programe.
2.Piliere boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu
2.1. Predvídanie hrozieb
Bezpečnosť sa začína účinným predvídaním a prognózovaním. EÚ si vybudovala silné kapacity v oblasti situačnej informovanosti v rámci boja proti terorizmu. Jednotná kapacita EÚ na analýzu spravodajských informácií (ďalej len „SIAC“), jednotné kontaktné miesto pre spravodajské príspevky členských štátov, poskytuje včasné posúdenia hrozieb, zatiaľ čo Europol vypracúva pravidelné správy o trendoch na základe informácií z oblasti presadzovania práva.
Vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (ďalej len „vysoká predstaviteľka“) sa prioritne zameria na posilnenie SIAC z hľadiska zdrojov a kapacít. Komisia a vysoká predstaviteľka budú nad rámec zavádzania bezpečných komunikačných kanálov a dokončenia rokovaní o navrhovanom nariadení o bezpečnosti informácií v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie pracovať na ďalšom posilňovaní informovanosti zamestnancov EÚ s cieľom podporovať kultúru „potreby zdieľať“ a zároveň zachovávať zásadu „potreby poznať“ v prípade utajovaných skutočností.
Dynamická a nepredvídateľná povaha nových hrozieb si vyžaduje posilnenie kapacít na predvídanie v oblasti presadzovania práva. Ako sa uvádza v stratégii vnútornej bezpečnosti ProtectEU, Komisia navrhne posilniť analytickú podporu Europolu vrátane kapacít v oblasti spravodajských informácií z otvorených zdrojov (OSINT). Správy Europolu o trendoch, situačné správy a tematické analýzy by sa podľa možnosti mohli poskytovať v neutajovaných formátoch, aby sa zvýšila informovanosť verejnosti o nových trendoch a podporilo úsilie o včasné odhaľovanie a prevenciu. Navyše analýzy hrozieb, ktoré Komisia vypracúva, ako bolo oznámené v stratégii vnútornej bezpečnosti ProtectEU, pomôžu identifikovať vznikajúce hrozby a politické reakcie na boj proti terorizmu a násilnému extrémizmu.
Na identifikáciu rizík a príležitostí vyplývajúcich z nových technológií 16 je rovnako dôležité prognózovanie. Výskum v oblasti bezpečnosti bude naďalej usmerňovaný činnosťou Spoločného výskumného centra. S cieľom využiť potenciál nových technológií na presadzovanie práva a pripraviť sa na boj proti ich zneužívaniu teroristami a násilnými extrémistami Komisia posilní výskum v oblasti bezpečnosti v rámci programu Horizont Európa a financovanie vnútornej bezpečnosti prostredníctvom osobitných výziev v roku 2026 a neskôr. Medzi priority výskumu budú patriť kapacity včasného odhaľovania a inovácie v oblasti technológií, ako je umelá inteligencia, boj proti využívaniu online platforiem extrémistami, nové metódy financovania terorizmu (napr. kryptoaktíva) a ochrana občanov a verejných priestorov pred hrozbami, ktoré predstavujú výbušniny, drony a zbrane vyrobené pomocou 3D tlače, ako aj útoky vozidlami a používanie bodných a sečných zbraní. V záujme zabezpečenia využívania výsledkov výskumu bude Komisia takisto podporovať testovanie a zavádzanie riešení financovaných EÚ s cieľom vybaviť orgány presadzovania práva vyspelými nástrojmi a metodikami na účinné predchádzanie terorizmu a násilnému extrémizmu, ich odhaľovanie a reakciu na ne.
|
KĽÚČOVÉ OPATRENIA Komisia: ·bude podporovať zavádzanie bezpečných komunikačných kanálov medzi inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ, ·posilní výskum v oblasti bezpečnosti v rámci programu Horizont Európa a financovanie z Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ·bude podporovať testovanie a zavádzanie riešení financovaných EÚ s cieľom vybaviť orgány presadzovania práva vyspelými nástrojmi. Vysoká predstaviteľka: ·v prvom rade posilní SIAC v súlade so spoločným dokumentom vysokej predstaviteľky a členských štátov. Europol: ·posilní analytickú podporu a kapacity v oblasti spravodajských informácií z otvorených zdrojov (OSINT). Európsky parlament a Rada sa vyzývajú, aby: ·dokončili rokovania o nariadení o bezpečnosti informácií v inštitúciách, orgánoch, úradoch a agentúrach Únie. |
2.2. Prevencia radikalizácie
Prevencia radikalizácie znamená bojovať proti jej príčinám skôr, ako sa zakorenia. Vyžaduje si to celospoločenský prístup so zapojením zainteresovaných strán v oblasti vzdelávania, sociálnych, kultúrnych a mládežníckych služieb, orgánov presadzovania práva, väzenskej a probačnej služby, miestnych komunít, organizácií občianskej spoločnosti a online prostredia. Zriadenie znalostného centra EÚ pre prevenciu radikalizácie (ďalej len „znalostné centrum“) 17 v júni 2024 a vyčlenenie 60 miliónov EUR na štyri roky predstavovalo zásadnú zmenu v politike EÚ v oblasti prevencie.
V znalostnom centre sa spája viac ako 6 000 tvorcov politík, výskumníkov a odborníkov z praxe z celej Európy a vypracúvajú sa usmernenia pre tvorcov politík a odborníkov z praxe, praktické nástroje, odborná príprava a podporné služby na mieru. Centrum funguje v rámci strategického smerovania činností 18 stanoveného členskými štátmi, ktoré sa bude aktualizovať v roku 2027. V tomto programe sa stanovujú konkrétne úlohy znalostného centra a zabezpečuje sa, aby v plnej miere plnilo svoj mandát tak, že sa tieto úlohy premietnu do operačnej podpory pre členské štáty, čo im pomôže predvídať vznikajúce riziká a identifikovať reakcie na radikalizáciu v prípade jednotlivých krajín.
2.2.1. Vypracovanie súboru nástrojov v oblasti prevencie pre maloletých
Dôsledky zapojenia maloletých do radikalizácie a terorizmu sú ďalekosiahle a ovplyvňujú nielen samotných maloletých, ale aj komunity a spoločnosť ako celok. Komisia bude pri riešení problematickej miery radikalizácie maloletých v Európe vychádzať z činností znalostného centra a poskytne strategické usmernenia na prevenciu radikalizácie maloletých. Zameria sa na včasné odhaľovanie, posilnenie ochranných faktorov, odolnosť prostredníctvom vzdelávania 19 a sociálnej integrácie, najmä zraniteľných maloletých, podporu rodín a komunít, bezpečné zapájanie sa online a spoluprácu medzi sektormi, pričom bude vychádzať aj z práce existujúcich sietí centier pre bezpečnejší internet v členských štátoch a kandidátskych krajinách.
Komisia uznáva, že problémy v oblasti duševného zdravia môžu prispievať k tomu, že maloletí sú zraniteľnejší voči extrémistickým naratívom, násiliu a náboru. Bude preto podporovať užšiu spoluprácu medzi subjektmi v oblasti prevencie a službami v oblasti duševného zdravia v rámci integrovaného prístupu k ochrane detí 20 . V tejto súvislosti sa členské štáty vyzývajú, aby do svojich rámcov prevencie začlenili psychosociálne odborné znalosti a podporu.
2.2.2. Budovanie odolných spoločností
Komisia v záujme posilnenia odolnosti komunít spúšťa program komunitnej angažovanosti a posilnenia jej postavenia (CEEP), v rámci ktorého vyčlení 5 miliónov EUR na vybavenie občianskej spoločnosti a odborníkov z praxe digitálnymi zručnosťami na účinné online intervencie a na zosilnenie hlasov mladých ľudí zapojených do prevencie.
Jedným z hlavných európskych záväzkov je aj naďalej ochrana všetkých náboženských komunít pred nenávisťou, diskrimináciou a násilím. Komisia urýchli vykonávanie stratégie EÚ pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života 21 a vybuduje sieť na boj proti antisemitským nenávistným prejavom na internete. V súlade s touto stratégiou bude SIAC do svojich pravidelných posúdení hrozieb naďalej zahŕňať analýzy konkrétnych hrozieb pre židovské obyvateľstvo, komunity a bohoslužobné miesta. Členské štáty sa vyzývajú, aby sa riadili odporúčaniami projektovej spolupráce v oblasti antisemitizmu pri predchádzaní násilnému extrémizmu a boji proti nemu 22 .
Komisia s cieľom posilniť trestnoprávnu reakciu na úrovni EÚ na všetky formy nenávisti vrátane rastúcej nenávisti voči moslimom zvažuje legislatívnu iniciatívu na harmonizáciu vymedzenia trestných činov z nenávisti páchaných online 23 . Komisia bude spolupracovať s Europolom na zlepšení odhaľovania extrémistického obsahu pomocou umelej inteligencie, spoločných ukazovateľov hrozieb a rýchlejšej spolupráce medzi platformami, orgánmi presadzovania práva a výskumnými pracovníkmi s cieľom identifikovať propagandu vytvorenú umelou inteligenciou a koordinované radikalizačné kampane.
2.2.3. Riešenie radikalizácie vo väzenských zariadeniach, osoby prepustené z väzby a zvládanie návratu zahraničných teroristických bojovníkov a ich rodinných príslušníkov
Vzhľadom na možné prepustenie väzňov, ktorí si odpykali svoj trest, ale môžu byť radikalizovaní 24 , je potrebná užšia koordinácia a prispôsobené reintegračné opatrenia. Členské štáty by mali posilniť výmenu informácií medzi väzenskými a probačnými orgánmi a orgánmi presadzovania práva a zaviesť programy založené na faktoch zamerané na deradikalizáciu a reintegráciu.
Znalostné centrum podporí toto úsilie vypracovaním nástrojov na posudzovanie a riadenie rizík vo fáze pred prepustením, zatiaľ čo Komisia poskytne usmernenia na podporu vnútroštátnych prístupov k radikalizovaným osobám prepusteným z väzby.
Členské štáty sa vyzývajú, aby v záujme zvládania komplexných výziev spojených s vracajúcimi sa zahraničnými teroristickými bojovníkmi a ich rodinami naďalej predchádzali odchodom do konfliktných oblastí a pokračovali v účinnom trestnom stíhaní vracajúcich sa zahraničných teroristických bojovníkov. Znalostné centrum bude členským štátom poskytovať nástroje na posudzovanie rizík a bezpečné riadenie vracajúcich sa zahraničných bojovníkov a odbornú prípravu v oblasti rehabilitácie a reintegrácie so zameraním na ochranu detí v ich najlepšom záujme.
2.2.4. Podporovanie obetí terorizmu
Obete terorizmu čelia dlhodobým následkom a potrebujú špecializovanú podporu. Spoluzákonodarcovia nedávno dosiahli dohodu o navrhovanej revízii smernice o právach obetí 25 , ktorou sa posilní ochrana práv obetí terorizmu a ktorá bude doplnená novou stratégiou EÚ v oblasti práv obetí. Komisia ďalej posilní viditeľnosť Európskeho dňa pamiatky obetí terorizmu a bude podporovať združenia obetí presadzovaním ich aktívnej úlohy v programoch prevencie.
|
KĽÚČOVÉ OPATRENIA Komisia v spolupráci so znalostným centrom EÚ: ·vypracuje súbor nástrojov v oblasti prevencie pre maloletých vrátane príručky pre rodičov na ochranu mladých myslí pred radikalizáciou v online prostredí a praktických modelov pre horúce linky a telefonické centrá na oznamovanie znakov radikalizácie a konanie v súvislosti s nimi, ·vypracuje štandardizované postupy a spoločnú metodiku hodnotenia rizík pre radikalizovaných väzňov vo fáze pred prepustením. Komisia: ·spolu s týmto programom spustí program komunitnej angažovanosti a posilnenia postavenia komunít, ·vypracuje odporúčania týkajúce sa prevencie radikalizácie maloletých a osôb prepustených z väzby, ·predloží novú stratégiu EÚ v oblasti práv obetí, ·bude spolupracovať s Europolom s cieľom zlepšiť odhaľovanie extrémistického obsahu a radikalizačných kampaní pomocou umelej inteligencie. Členské štáty sa vyzývajú, aby: ·začlenili prevenciu radikalizácie do vzdelávania a športu na základe odporúčaní, nástrojov a osvedčených postupov vypracovaných na úrovni EÚ, ·posilnili strategickú komunikáciu a kampane na zvyšovanie informovanosti a využívali pri tom podporu poskytovanú znalostným centrom EÚ, ·posilnili výmenu informácií a zaviedli programy zamerané na deradikalizáciu a reintegráciu osôb prepustených z väzby, ·predchádzali odchodom do konfliktných oblastí a trestne stíhali vracajúcich sa zahraničných teroristických bojovníkov. |
2.3. Ochrana osôb online
V posledných rokoch EÚ vybudovala jeden z najpokročilejších regulačných rámcov na svete na boj proti teroristickej činnosti online, ktorý dopĺňa dobrovoľná spolupráca členských štátov, online platforiem a Europolu.
Hrozba sa však naďalej vyvíja. Extrémistické siete sa rýchlo prispôsobujú, využívajú nové technológie a prechádzajú z otvorených platforiem na využívanie uzavretých chatov a šifrovaných služieb. To môže spôsobiť vážne problémy pri odhaľovaní teroristických plánov a predchádzaní im, pri mapovaní teroristických sietí a ich podporovateľov a pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní teroristických činností. Okrem toho sa teroristické materiály ľahšie šíria, čo si vyžaduje inteligentnejšie nástroje na odhaľovanie a zabezpečenie, aby sa identifikovaný teroristický obsah znovu neobjavil inde. Komisia posilní presadzovanie aktu o digitálnych službách a podporí účinné vykonávanie nariadenia o teroristickom obsahu online, odstráni zostávajúce nedostatky a zabezpečí rýchlejšie a koordinovanejšie reakcie s cieľom zachovať bezpečnosť a odolnosť online priestoru proti zneužívaniu a zároveň zabezpečiť dodržiavanie základných práv. Ako bolo oznámené v stratégii vnútornej bezpečnosti ProtectEU, Komisia predloží aj akčný plán na ochranu detí pred trestnou činnosťou, ktorý bude zahŕňať opatrenia na riešenie radikalizácie a náboru na trestnú činnosť online aj offline.
2.3.1. Plné využívanie regulačných rámcov na boj proti teroristickému a extrémistickému obsahu online
Nariadenie o teroristickom obsahu online zohráva dôležitú úlohu v boji proti šíreniu teroristického materiálu a umožňuje rýchle odstránenie takéhoto obsahu. Jeho význam sa preukázal po útokoch Hamasu na Izrael 7. októbra 2023, keď bolo v súvislosti s teroristickým obsahom vydaných niekoľko stoviek príkazov na odstránenie 26 .
Do decembra 2025 orgány členských štátov už zaslali 2 032 príkazov na odstránenie a viac ako 97 900 podnetov na dobrovoľné odstránenie 27 . S cieľom ďalej podporovať vykonávanie Europol vytvorí európsku databázu na zdieľanie hašov (databázu digitálnych stôp) pre teroristický a násilný extrémistický obsah. Členským štátom a poskytovateľom hostingových služieb to umožní bezpečne označovať, porovnávať a odstraňovať obsah na všetkých platformách vrátane obsahu odstráneného podľa nariadenia o teroristickom obsahu online.
Komisia dokončí hodnotenie nariadenia o teroristickom obsahu online do konca roka 2026. Na základe hodnotenia Komisia preskúma ďalšie posilnenie nariadenia o teroristickom obsahu online, aby sa zachovala jeho vhodnosť na daný účel, a podľa možnosti ho zjednoduší, pričom zachová záruky na účinnú ochranu základných práv. Komisia zároveň zabezpečí dôsledné presadzovanie ďalších príslušných právnych predpisov, ktorými sa chráni digitálny priestor, ako je akt o digitálnych službách a smernica o audiovizuálnych mediálnych službách.
Nariadenie o teroristickom obsahu online a akt o digitálnych službách tvoria posilnenú a vzájomne sa podporujúcu architektúru 28 boja proti teroristickej činnosti a násilnému extrémizmu online. Kým v akte o digitálnych službách sa stanovuje horizontálny rámec povinností náležitej starostlivosti pre online sprostredkovateľov s cieľom riešiť nezákonný obsah online a jeho algoritmickú amplifikáciu a zmierniť systémové riziká spojené s ich službami, v nariadení o teroristickom obsahu online sa stanovujú odvetvové požiadavky týkajúce sa teroristického obsahu a rýchle operačné nástroje na odstránenie. V prostredí veľmi veľkých online platforiem a vyhľadávačov sa terorizmus a násilný extrémizmus online už uznávajú za systémové riziká 29 . Komisia bude pozorne monitorovať zavedené zmierňujúce opatrenia a v prípade potreby bude presadzovať dodržiavanie súladu s aktom o digitálnych službách.
Zásadnú úlohu pri zabezpečovaní účinného a konzistentného presadzovania aktu o digitálnych službách v členských štátoch vrátane povinností poskytovateľov služieb riešiť nezákonný radikalizačný a násilný extrémistický obsah zohráva aj Európsky výbor pre digitálne služby. Aktom o umelej inteligencii 30 sa harmonizujú pravidlá pre umelú inteligenciu vrátane vysokorizikových nástrojov umelej inteligencie. Komisia prijme usmernenia na podporu presadzovania práva a súdnictva pri zlepšovaní ich schopnosti odhaľovať hrozby a predchádzať im pomocou certifikovaných dôveryhodných systémov umelej inteligencie na vysokorizikové použitia pri súčasnom dodržiavaní základných práv. Stratégiou využívania umelej inteligencie sa bude ďalej podporovať vývoj a zavádzanie riešení umelej inteligencie na účely vnútornej bezpečnosti. Od augusta 2026 sa budú uplatňovať úpravy zavedené v akte o umelej inteligencii, ktorými sa na trhu EÚ zakazujú systémy umelej inteligencie a chatboty, ktoré manipulujú s používateľmi vrátane prípadov, keď takáto manipulácia vedie k radikalizácii a páchaniu trestných činov terorizmu alebo k inej značnej ujme. Okrem toho, ak veľké generatívne modely umelej inteligencie amplifikujú škodlivú manipuláciu vedúcu k radikalizácii používateľov, poskytovatelia budú musieť posudzovať takéto riziká a zmierňovať ich, pričom pri riešení takýchto problémov s nimi bude spolupracovať Európsky úrad pre umelú inteligenciu.
2.3.2. Spolupráca s odvetvím
Pri reagovaní na nové trendy a vyvíjajúcu sa panorámu online hrozieb je nevyhnutná dobrovoľná spolupráca s poskytovateľmi online služieb. Na tento účel je hlavným nástrojom Komisie internetové fórum EÚ, ktoré sa bude ďalej posilňovať. Toto fórum je vzorovým príkladom spolupráce medzi súkromným a verejným sektorom, v rámci ktorej sa prepájajú ministerstvá členských štátov EÚ, orgány presadzovania práva, občianska spoločnosť a poskytovatelia online služieb vrátane platforiem sociálnych médií. Umožňuje sa tým výmena informácií o prioritách a podporujú sa koordinované a komplexné reakcie, pokiaľ ide o boj proti radikalizácii a obmedzenie šírenia teroristického a násilného extrémistického obsahu.
Komisia bude v spolupráci s príslušnými zainteresovanými stranami a spoločnosťami v oblasti presadzovania práva spolupracovať aj s Európskym výborom pre digitálne služby s cieľom posilniť úsilie v boji proti šíreniu teroristického a násilného extrémistického obsahu, ako aj proti radikalizácii online na základe aktu o digitálnych službách. V prípade potreby to môže zahŕňať osobitné opatrenia na podporu poskytovateľov online služieb pri dodržiavaní a presadzovaní aktu o digitálnych službách. Takéto opatrenia môžu zahŕňať identifikáciu účinných zmierňujúcich opatrení na riešenie systémových rizík, vypracovanie a vykonávanie dobrovoľných usmernení a kódexu správania alebo rámcov dobrovoľnej spolupráce. Môžu zahŕňať aj vydávanie odporúčaní alebo poradenstva koordinátorom digitálnych služieb na podporu koordinovaných opatrení na vnútroštátnej úrovni, najmä pokiaľ ide o poskytovateľov služieb, ktorí sa nepovažujú za poskytovateľov veľmi veľkých online platforiem ani internetových vyhľadávačov. Môžu sa zamerať aj na posilnenie a zefektívnenie výmeny relevantných informácií o trendoch a vznikajúcich rizikách spojených so službami poskytovanými online sprostredkovateľmi.
Konšpiračné teórie, extrémistické naratívy a extrémne násilný a hraničný obsah podnecujú radikalizáciu a polarizáciu. V rámci internetového fóra EÚ bude Europol uľahčovať spoluprácu s poskytovateľmi online služieb s cieľom zlepšiť zaobchádzanie s takýmto obsahom, ak je začlenený do naratívov, ktoré podnecujú k terorizmu alebo naň vykonávajú nábor 31 , a zároveň presadzovať dodržiavanie základných práv.
Teroristi a extrémistické subjekty čoraz častejšie využívajú online herné platformy na šírenie propagandy, znecitlivenie voči násiliu a nábor nasledovníkov vrátane maloletých. V rámci boja proti tomuto javu bude internetové fórum EÚ podporovať spoluprácu medzi herným sektorom a orgánmi presadzovania práva zameranú na ochranu maloletých a preskúma možnosti vypracovania usmernení na predchádzanie náboru v týchto priestoroch. Europol vytvorí špecializovanú kapacitu na monitorovanie a analýzu takéhoto zneužívania. Komisia sa bude zaoberať aj bezpečnostnými aspektmi online hier v rámci svojej celkovej stratégie pre videohry, ktorá má byť uverejnená v roku 2026.
Komisia bude zároveň monitorovať, či poskytovatelia online služieb plnia svoje záväzky podľa kódexu správania pre boj proti nezákonným nenávistným prejavom online+.
2.3.3. Zabezpečenie účinnej a koordinovanej reakcie na online krízu
Krízový protokol EÚ poskytuje dobrovoľný rámec na spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a poskytovateľmi online služieb po teroristickom útoku s veľkým online vplyvom. Bude zrevidovaný na rámec EÚ pre reakciu na krízy online, ktorý budú môcť členské štáty používať v prípade incidentov, vedúcich k zvýšenej online aktivite súvisiacej s útokom a ktorý bude ukotvený v akte o digitálnych službách, čím sa zabezpečí koordinovaná reakcia na základe uplatnenia krízových ustanovení aktu o digitálnych službách. Europol bude uľahčovať operatívnu reakciu na krízu pomocou technickej platformy, čím sa umožní rýchla koordinácia. Komisia vypracuje aj usmernenia pre orgány presadzovania práva a poskytovateľov online služieb týkajúce sa zaobchádzania so záznamami teroristických útokov zachytených svedkami, aby sa chránila dôstojnosť obetí.
Európsky výbor pre digitálne služby pracuje na praktických odporúčaniach na podporu koordinátorov digitálnych služieb pri monitorovaní dodržiavania príslušných povinností. V rámci týchto povinností sa od poskytovateľov hostingových služieb vyžaduje, aby urýchlene upozornili orgány presadzovania práva alebo justičné orgány. Platí to vtedy, keď sa poskytovatelia dozvedia o informáciách, ktoré vedú k podozreniu, že dochádza k trestnému činu zahŕňajúcemu ohrozenie života alebo bezpečnosti osoby, došlo k nemu alebo je pravdepodobné, že k nemu dôjde. Medzi takéto trestné činy môžu patriť aj formy terorizmu a nezákonného násilného extrémizmu.
|
KĽÚČOVÉ OPATRENIA Komisia: ·preskúma možnosť revízie nariadenia o teroristickom obsahu online na základe jeho hodnotenia, ·bude pokračovať v monitorovaní a posilňovaní presadzovania povinností prevádzkovateľov veľmi veľkých online platforiem a vyhľadávačov podľa aktu o digitálnych službách s cieľom zmierniť systémové riziká súvisiace so šírením teroristického a násilného extrémistického obsahu, ·bude uľahčovať užšiu spoluprácu medzi Európskym výborom pre digitálne služby a orgánmi presadzovania práva a spoločnosťami v oblasti boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu online, ·vypracuje nový pracovný okruh v rámci internetového fóra EÚ s cieľom posilniť mechanizmy používateľskej podpory poskytovateľov online služieb a pozitívne intervencie na prevenciu radikalizácie online, ·začlení rámec EÚ pre reakciu na krízy online do aktu o digitálnych službách, ·vypracuje usmernenia týkajúce sa zaobchádzania so záznamami teroristických útokov zachytených svedkami. Europol: ·vytvorí európsku databázu na zdieľanie hašov pre teroristický a extrémistický obsah, ·bude uľahčovať spoluprácu na úrovni EÚ s poskytovateľmi online služieb s cieľom zlepšiť zaobchádzanie s formami nezákonného obsahu súvisiaceho s terorizmom a iným škodlivým obsahom, ·bude monitorovať zneužívanie herných platforiem extrémistami a poskytovať pravidelné posúdenia, ·zriadi platformu pre reakciu na krízu. Členské štáty sa vyzývajú, aby: ·zabezpečili účinné vykonávanie a presadzovanie nariadenia o teroristickom obsahu online a aktu o digitálnych službách. Poskytovatelia online služieb sa vyzývajú, aby: ·pravidelne preskúmavali a aktualizovali svoje obchodné podmienky tak, aby odrážali vyvíjajúce sa hrozby, ·posilnili svoje monitorovacie mechanizmy na odhaľovanie a rýchle odstraňovanie teroristického obsahu, ·zintenzívnili spoluprácu s vnútroštátnymi orgánmi a Europolom s cieľom zabezpečiť včasnú výmenu informácií a koordinované reakcie. |
2.4. Ochrana ľudí vo fyzickom prostredí
V posledných rokoch bol v celej EÚ zaznamenaný významný pokrok v oblasti ochrany osôb, verejných priestorov a kritickej infraštruktúry pred teroristickými útokmi. EÚ poskytuje praktickú podporu prostredníctvom svojich poradcov EÚ pre ochrannú bezpečnosť, ktorí môžu poskytovať poradenstvo v súvislosti so zraniteľnými miestami a konkrétne odporúčania na zlepšenie. Súčasne sa v rámci programu EÚ na ochranu proti dronom 32 budujú kapacity na presadzovanie práva zameraného na riešenie hrozby, ktorú predstavujú nespolupracujúce drony. Kľúčovým krokom bolo prijatie smernice o odolnosti kritických subjektov 33 v roku 2022, čím sa EÚ posunula od prístupu „ochrany“ k prístupu „odolnosti“.
Teroristi však naďalej rozširujú svoje prostriedky na páchanie útokov: od nových technológií, ako sú drony a zbrane vyrobené pomocou 3D tlače, až po nesofistikované nízkonákladové metódy, ako sú bodné a sečné zbrane a útoky vozidlami. Je potrebné ďalej obmedziť prístup k prostriedkom na uskutočňovanie útokov a rozšíriť nástroje na ochranu verejných priestorov a kritickej infraštruktúry. Zároveň s cieľom riešiť cestovanie na účely terorizmu a potenciálny návrat zahraničných teroristických bojovníkov musíme zmodernizovať existujúce opatrenia EÚ na zabezpečenie vonkajších hraníc a zabránenie takémuto cestovaniu.
2.4.1. Zamedzenie cestovaniu na účely terorizmu
Silná ochrana vonkajších hraníc je prvou obrannou líniou EÚ proti cestovaniu na účely terorizmu. Nové rozsiahle informačné systémy EÚ, najmä systém vstup/výstup (EES), Európsky systém pre cestovné informácie a povolenia (ETIAS), revidovaný vízový informačný systém (VIS) a rámec interoperability, budú po plnom uvedení do prevádzky poskytovať členským štátom základné informácie o osobách z tretích krajín vstupujúcich do EÚ. Tieto systémy budú podporovať aj vnútroštátne orgány pri zastavovaní osôb, ktoré predstavujú bezpečnostné riziká, vrátane osôb podozrivých z terorizmu.
Identifikácia zahraničných teroristických bojovníkov a osôb podozrivých z terorizmu na hraniciach si vyžaduje aj včasný prístup k údajom. Na tento účel Komisia spolu s Europolom posilní svoju spoluprácu s kľúčovými tretími krajinami s cieľom získavať biografické a biometrické údaje o osobách, ktoré by mohli predstavovať teroristickú hrozbu, na účely vkladania do Schengenského informačného systému (ďalej len „SIS“) v plnom súlade s platnými právnymi rámcami EÚ a vnútroštátnymi právnymi rámcami. V záujme posilnenia tohto toku informácií sa plánuje, že v roku 2026 sa uvedie do prevádzky vkladanie „informačného zápisu“ do Schengenského informačného systému 34 . Na návrh Europolu a na základe informácií získaných z tretích krajín budú môcť členské štáty vkladať príslušné zápisy do SIS, čím sa zabezpečí, aby boli informácie o teroristoch a podozrivých prístupné pre pohraničné orgány a orgány presadzovania práva 35 .
V nadväznosti na nedávne závery Rady o budúcich prioritách na posilnenie spoločného úsilia v oblasti boja proti terorizmu 36 v kontexte celkového hodnotenia Schengenského informačného systému Komisia navrhne ďalší postup v súvislosti s „postupom po pozitívnej lustrácii“ s cieľom ďalej zdieľať pozitívne lustrácie zápisov súvisiacich s terorizmom s členskými štátmi v rámci dobrovoľnej spolupráce. Posúdi aj uplatňovanie zápisov o odopretí vstupu 37 a podľa potreby aktualizuje príručku k SIS. Komisia bude okrem toho úzko spolupracovať s členskými štátmi s cieľom pokročiť v spolupráci a výmene informácií o osobách, ktoré potenciálne predstavujú teroristickú alebo násilnú extrémistickú hrozbu (ďalej len „Gefährder“) 38 .
Ako bolo oznámené v stratégii vnútornej bezpečnosti ProtectEU, Komisia posúdi opatrenia na zlepšenie výmeny informácií v záujme presadzovania práva a riadenia hraníc s dôveryhodnými tretími krajinami. Na účely bezpečnosti a riadenia hraníc by sa toto zlepšenie mohlo realizovať prostredníctvom technického riešenia, ktoré by umožňovalo kontrolovanú a obmedzenú výmenu vybraného podsúboru údajov z databáz EÚ, a to na základe medzinárodnej dohody a recipročným spôsobom. Na účely presadzovania práva by sa mohlo pristúpiť k rozšíreniu rámca EÚ pre automatizovanú výmenu policajných informácií (prümského mechanizmu) a Schengenského informačného systému (SIS) na dôveryhodné tretie krajiny, vďaka čomu by sa posilnilo cezhraničné vyšetrovanie pri plnom dodržiavaní základných práv, ochrany údajov a bezpečnostných noriem EÚ.
Nový proces preverovania 39 , ktorý sa začne uplatňovať v júni 2026, uľahčí identifikáciu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí neoprávnene prekročili vonkajšie hranice alebo sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov bez toho, aby sa podrobili vstupným kontrolám. Budú sa musieť vykonávať systematické kontroly s cieľom posúdiť, či predstavujú bezpečnostné riziko. V prípade osôb, ktoré predstavujú teroristickú hrozbu, sa môže začať trestné konanie a postup vydávania. Komisia bude podporovať efektívny návrat osôb predstavujúcich bezpečnostné riziko uľahčením rýchleho prijatia prísnejších pravidiel v návrhu nariadenia o návrate 40 a prostredníctvom práce koordinátora pre návrat a siete na vysokej úrovni pre návrat. Komisia ďalej vyzýva členské štáty, aby pokračovali v posilňovaní spolupráce a koordinácie medzi protiteroristickými, migračnými a azylovými orgánmi.
S cieľom umožniť orgánom presadzovania práva účinne plánovať a efektívne vyvíjať úsilie v oblasti boja proti terorizmu na vonkajších hraniciach, ako aj na území EÚ, sú navyše nevyhnutné predbežné cestovné informácie [ako sú vopred poskytované informácie o cestujúcich (API) a údaje zo záznamov o cestujúcich (PNR)]. Súčasný rámec EÚ je obmedzený na obchodnú leteckú dopravu, čo vedie k právnym a operačným medzerám, ktoré môžu teroristi využiť na pohyb v rámci EÚ. Komisia v úzkej koordinácii s členskými štátmi a odvetvím dopravy skúma možnosti rozšírenia súčasného rámca na ďalšie druhy dopravy, ako je námorná a pozemná doprava, a na súkromné lety, ako aj posilnenie smernice o záznamoch o cestujúcich na základe jej hodnotenia 41 .
2.4.2. Obmedzenie prístupu k prostriedkom používaným na páchanie útokov
Nevyhnutné je ďalej obmedziť prístup k prostriedkom používaným na páchanie útokov. Nedávne zaistenia vrátane strelných zbraní vyrobených pomocou 3D tlače poukazujú na pretrvávajúcu dostupnosť zbraní, najmä medzi pravicovými teroristami a násilnými extrémistami 42 . Komisia začiatkom roka 2026 predloží legislatívny návrh na harmonizáciu kriminalizácie nedovoleného obchodovania so strelnými zbraňami a iných trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami vrátane nezákonnej tvorby, držby a šírenia plánov na výrobu strelných zbraní pomocou 3D tlače.
Teroristi a násilní extrémisti takisto naďalej prejavujú záujem o podomácky vyrobené výbušniny, o čom svedčia príručky a inštruktážne materiály, ktoré sa šíria na internete. S cieľom riešiť tieto výzvy Komisia vykonáva preskúmanie nariadenia EÚ o prekurzoroch výbušnín 43 . V nedávno ukončenom hodnotení smernice o pyrotechnike 44 sa zistili nedostatky vo verejnej bezpečnosti, najmä široká dostupnosť vysokorizikovej zábavnej pyrotechniky na profesionálne použitie pre neoprávnených používateľov. Komisia posudzuje možnosti vrátane možného preskúmania smernice.
Chemické, biologické, rádiologické a jadrové (ďalej len „CBRN“) riziká v kontexte terorizmu predstavujú udalosti s nízkou pravdepodobnosťou, ale s veľkým dosahom, v prípade ktorých je kľúčová pripravenosť celej EÚ. Komisia predloží v roku 2026 nový akčný plán pripravenosti a reakcie na CBRN hrozby. Okrem iného navrhne posilnený program odbornej prípravy a cvičení na úrovni EÚ a preskúma možnosti riešenia zneužívania nových technológií, ako je syntéza nukleových kyselín a biotechnológia využívajúca umelú inteligenciu. Súčasne sa Stratégiou EÚ pre vytváranie zásob a Stratégiou EÚ v oblasti prostriedkov zdravotníckych protiopatrení podporí pripravenosť v oblasti zdravia na zmierňovanie vplyvu CBRN rizík.
2.4.3. Riešenie hrozby, ktorú predstavujú drony
EÚ musí byť pripravená aj na hrozby vyplývajúce z používania nových a vznikajúcich technológií, ako je zneužívanie dronov teroristickými subjektmi. Drony, či už vzdušné, hladinové, podmorské alebo pozemné, predstavujú významné výzvy z hľadiska ochrany kritickej infraštruktúry a verejných priestorov. Na základe oznámenia z roku 2023 o boji proti potenciálnym hrozbám, ktoré predstavujú drony 45 , ako aj stratégie v oblasti dronov 2.0 46 Komisia nedávno predložila komplexný medziodvetvový Akčný plán EÚ pre bezpečnosť dronov a ochranu proti dronom. Nový akčný plán ďalej posilní kapacity orgánov presadzovania práva, pohraničnej a pobrežnej stráže v oblasti boja proti hrozbám, ktoré predstavujú drony, a to prostredníctvom špecializovaného výcviku v oblasti ochrany proti dronom, možného vytvorenia platformy pre prípady incidentov s dronmi, ako aj združovania a spoločného využívania zdrojov.
2.4.4. Ochrana verejných priestorov
Verejné priestory sú stále hlavným cieľom teroristických útokov. Preto je nevyhnutné pri plánovaní mestských oblastí, verejných priestorov a bohoslužobných miest v celej Európe prijať zásadu bezpečnosti už v štádiu návrhu 47 . Bezpečnosť už v štádiu návrhu by mala byť spoločnou zodpovednosťou založenou na úzkej spolupráci medzi verejným a súkromným sektorom. Komisia preto posúdi a preskúma možnosti zavedenia „záväzku chrániť“ pre prevádzkovateľov verejných priestorov (ako sú športové zariadenia, hudobné sály, bohoslužobné miesta) s cieľom zaviesť bezpečnostné opatrenia založené na riziku proti potenciálnym teroristickým hrozbám vo verejných priestoroch.
Komisia súčasne investuje 30 miliónov EUR do projektov zameraných na zlepšenie celkovej bezpečnosti verejných priestorov so zameraním na bohoslužobné miesta všetkých vierovyznaní, CBRN hrozby, obchodovanie so strelnými zbraňami, psy na odhaľovanie výbušnín a nespolupracujúce drony. Z toho 5 miliónov EUR je vyčlenených na ochranu židovských bohoslužobných miest, pričom projekty by mali priniesť výsledky do roku 2027 48 . Komisia bude naďalej podporovať ochranu bohoslužobných miest ako súčasť navrhovaného strojnásobenia financovania politík v oblasti vnútorných vecí v rámci budúceho VFR 49 .
V záujme ďalšieho posilnenia spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom Komisia zmodernizuje Fórum EÚ o ochrane verejných priestorov 50 , aby vytvorila poradný orgán na podporu tvorby politík. Komisia spolu s fórom zaktualizuje usmernenia EÚ o verejno-súkromných partnerstvách na ochranu verejných priestorov a vnútroštátne najlepšie postupy týkajúce sa opatrení na ochranu verejných priestorov s osobitným zameraním na ochranu bohoslužobných miest, pričom bude vychádzať z výsledkov projektov financovaných EÚ v tejto oblasti.
Poradenský program v oblasti ochrannej bezpečnosti prispel k budovaniu spôsobilostí na vykonávanie posúdení zraniteľnosti verejných priestorov a kritických infraštruktúr, pričom od roku 2022 sa uskutočnilo vyše 50 poradných misií. Komisia v záujme uspokojenia rastúceho dopytu členských štátov v roku 2026 posúdi program a v rámci nového viacročného finančného rámca sa zameria na jeho finančné aj operačné posilnenie.
V nadväznosti na odporúčania Komisie týkajúce sa röntgenovej detekcie a detekcie kovov 51 Komisia spolu s členskými štátmi vypracuje ďalšie dobrovoľné výkonnostné požiadavky na detekčné zariadenia mimo letectva a zavedie dobrovoľné schémy overovania a certifikácie vzťahujúce sa na odhaľovanie chemických látok, výbušnín a strelných zbraní, ako aj na psy na detekciu výbušnín.
2.4.5. Odolnosť kritických subjektov, bezpečnosť dopravy a dodávateľského reťazca
Hoci členské štáty v roku 2024 oznámili len štyri útoky klasifikované ako „teroristické“ proti kritickej infraštruktúre 52 , rastú obavy z incidentov spojených s hybridnými kampaňami a potenciálnymi sabotážnymi činmi nepriateľských štátnych aktérov a ich prostredníkov. V záujme zvýšenia odolnosti by všetky členské štáty mali urýchlene transponovať a vykonávať smernicu o odolnosti kritických subjektov a smernicu NIS2 53 . V spolupráci s členskými štátmi sa zorganizujú cvičenia na úrovni EÚ na otestovanie fyzickej a kybernetickej odolnosti kritickej infraštruktúry pri významných cezhraničných incidentoch. Komisia s cieľom podporiť účinné vykonávanie smernice o odolnosti kritických subjektov a posilniť cezhraničnú a medziodvetvovú odolnosť kritickej infraštruktúry voči hrozbám spôsobeným ľudskou činnosťou sprístupní 15 miliónov EUR na projekty a prijme usmernenia na podporu kritických subjektov, ktoré členské štáty identifikovali vo svojich opatreniach na zvýšenie odolnosti. Komisia okrem toho navrhla v rámci budúceho VFR ďalšie posilnenie ochrany a odolnosti kritických subjektov v rámci Nástroja na prepájanie Európy a Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť.
Doprava zostáva významným cieľom a očakáva sa, že hrozba sa bude naďalej vyvíjať s rozličnými modi operandi na zorganizovanie útokov. Komisia vypracuje na základe komplexného mapovania rizík v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva nový nadčasový základný scenár bezpečnostnej ochrany letectva EÚ, okrem iného posilnením právnych predpisov v oblasti bezpečnostnej ochrany letectva (AVSEC) 54 s cieľom umožniť okamžitú reakciu a zároveň zachovať priestor s jednorazovou bezpečnostnou kontrolou v rámci EÚ. Komisia ďalej navrhla zriadiť systém bezpečnostnej ochrany letectva v EÚ na uľahčovanie výmeny informácií o udalostiach a incidentoch v oblasti bezpečnostnej ochrany na základe existujúcich mechanizmov a vytvoriť mechanizmus varovania pred hrozbami pre viaceré agentúry EÚ s cieľom reagovať na potenciálne vznikajúce krízy v dopravných a dodávateľských reťazcoch.
V dôsledku incidentov v oblasti leteckého nákladu boli pravidlá EÚ v oblasti bezpečnostnej ochrany civilného letectva upravené tak 55 , aby sa zvýšila odolnosť a ochrana reťazca dodávok leteckého nákladu a poštových zásielok. S cieľom zmierniť hrozbu útokov a sabotáží zameraných na železnice Komisia a Agentúra EÚ pre železnice (ERA) posilnia odolnosť systému riadenia železničnej dopravy, aby sa zabezpečila nepretržitá prevádzka v prípade zlyhania celého systému.
Komisia v rámci stratégie EÚ pre prístavy ďalej posilní právne predpisy v oblasti námornej bezpečnosti s cieľom účinne riešiť vznikajúce hrozby, zvýšiť bezpečnosť dodávateľského reťazca EÚ a posúdiť zavedenie previerok pracovníkov prístavov. Komisia bude spolupracovať aj s orgánmi presadzovania práva a colnými orgánmi, medzinárodnými organizáciami, tretími krajinami a so súkromným sektorom na účely zmiernenia CBRN hrozieb v námorných dodávateľských reťazcoch.
|
KĽÚČOVÉ OPATRENIA Komisia: ·navrhne ďalšie kroky v súvislosti s postupom po pozitívnej lustrácii v rámci hodnotenia systému SIS, ·bude podporovať uvedenie informačných zápisov v SIS do prevádzky, ·preskúma možnosti posilnenia a rozšírenia rámca EÚ pre cestovné informácie (API/PNR), ·predloží legislatívny návrh na harmonizáciu kriminalizácie trestných činov súvisiacich so strelnými zbraňami, ·preskúma nariadenie o prekurzoroch výbušnín, ·predloží nový akčný plán pripravenosti a reakcie na CBRN hrozby, ·bude vykonávať Akčný plán pre bezpečnosť dronov a ochranu proti dronom, ·posúdi a preskúma možnosti zavedenia „záväzku chrániť“ pre prevádzkovateľov verejných priestorov, ·zmodernizuje poradenský program EÚ v oblasti ochrannej bezpečnosti v rámci nového VFR. Komisia spolu s Europolom: ·posilní spoluprácu s dôveryhodnými tretími krajinami s cieľom získať dostatočne kvalitné údaje (biografické, biometrické a kontextové) o osobách, ktoré by mohli predstavovať teroristickú hrozbu. Členské štáty by mali: ·v plnej miere využívať existujúce postupy a systémy pre bezpečnosť a riadenie hraníc, ·zlepšiť biometrické kontroly a vykonávať povinné systematické kontroly na vonkajších hraniciach EÚ, ·zaviesť systém EES v plnom rozsahu a urýchliť prípravy na uvedenie systému ETIAS do prevádzky, ·vykonávať odporúčania schengenského hodnotiaceho a monitorovacieho mechanizmu, ·urýchlene transponovať a v plnej miere vykonávať smernicu o odolnosti kritických subjektov a smernicu NIS 2. |
2.5. Reakcia na hrozby a útoky
Europol a Eurojust poskytujú členským štátom cennú operačnú podporu a odborné znalosti v oblasti vyšetrovania a trestného stíhania terorizmu. Na zabezpečenie rýchlej a koordinovanej reakcie na teroristické hrozby a útoky je však potrebné v celej Európe ešte viac posilniť presadzovanie práva a reakciu justičných orgánov. Takisto treba vyvinúť ďalšie úsilie na odstránenie zostávajúcich nedostatkov, aby sa predchádzalo financovaniu terorizmu a bojovalo sa proti nemu. EÚ je naďalej odhodlaná zabezpečovať, aby sa na podporu extrémizmu a terorizmu nepoužívali žiadne verejné financie.
2.5.1. Boj proti financovaniu terorizmu a násilného extrémizmu
Hrozba spojená s financovaním terorizmu sa rýchlo vyvíja a ťaží z rozširovania prostriedkov financovania pomocou kryptoaktív, digitálnej hawaly a online platobných služieb. Globálna povaha finančných služieb si zároveň vyžaduje dynamickú európsku reakciu na financovanie terorizmu. EÚ zaviedla komplexný rámec na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, ktorý bol naposledy aktualizovaný v roku 2024. Členské štáty sa naliehavo vyzývajú, aby do 10. júla 2027 transponovali šiestu smernicu o boji proti praniu špinavých peňazí, teda predtým, ako sa začne uplatňovať nariadenie EÚ o boji proti praniu špinavých peňazí. Tento rámec ešte viac posilní prepojenie registrov bankových účtov do roku 2029. Navyše od roku 2010 umožňuje dohoda medzi EÚ a USA o Programe na sledovanie financovania terorizmu (TFTP) členským štátom, Europolu a Eurojustu požiadať Ministerstvo financií USA o vyhľadanie údajov obsiahnutých vo finančných správach, čo poskytuje cenné poznatky na identifikáciu teroristov a ich financovateľov.
S cieľom odstrániť existujúce nedostatky v sledovaní financovania terorizmu Komisia začiatkom roka 2026 začne štúdiu na posúdenie a určenie opatrení potrebných na vytvorenie budúceho nového celoeurópskeho systému, ktorý umožní získavanie finančných údajov na účely sledovania financovania terorizmu a príjmov z organizovanej trestnej činnosti. Tento systém by mal byť vytvorený do roku 2030 a jeho cieľom by malo byť pokrytie transakcií v rámci EÚ a jednotného európskeho platobného priestoru (SEPA), prevodov kryptoaktív, online a bankových platieb alebo prevodov.
Sieť finančných vyšetrovateľov pre boj proti terorizmu poskytuje platformu na výmenu informácií o vyšetrovaniach a najlepších postupoch v súvislosti so širokou škálou metód financovania terorizmu a nových trendov, ako je využívanie kryptoaktív, zneužívanie neziskových organizácií a platforiem sociálnych médií, systém hawala a iné neformálne bankové systémy. Sieť buduje partnerstvá s verejnými a so súkromnými zainteresovanými stranami a s partnerskými krajinami mimo EÚ a jej cieľom je systematicky zahŕňať príspevky z verejno-súkromného partnerstva Europolu v oblasti finančného spravodajstva.
Komisia bude podporovať aj užšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami (ďalej len „FIU“), orgánmi presadzovania práva, finančnými inštitúciami, spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti finančných technológií a poskytovateľmi online služieb. Najmä riešenie problematiky nežiaduceho financovania zo zahraničia (Undesirable Foreign Funding – UFF) 56 si vyžaduje užšiu spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami a spravodajskými službami na základe existujúcich protokolov na výmenu informácií. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby jednotky FIU mali mandát a kapacitu na odhaľovanie a spoločné riešenie prípadov súvisiacich s nežiaducim zahraničným financovaním. Vnútroštátne posúdenia rizík v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu by sa mali vzťahovať aj na nežiaduce zahraničné financovanie, aby ich jednotky FIU mohli dôsledne odhaľovať a riešiť.
Rozpočet EÚ sa nikdy nesmie zneužívať na financovanie projektov, ktoré podporujú radikálne alebo extrémistické názory. V revidovanom nariadení o rozpočtových pravidlách 57 predstavuje dopustenie sa akéhokoľvek pochybenia, ktorého dôsledkom je „podnecovanie k diskriminácii, nenávisti alebo násiliu“, jasný dôvod na vylúčenie z financovania EÚ. Komisia zabezpečí účinné vykonávanie, a to aj zvyšovaním informovanosti, vytvorením vnútornej siete na výmenu informácií a posilnením postupov na zohľadňovanie informácií z členských štátov a iných zdrojov, ak ich možno použiť na posúdenie dodržiavania hodnôt EÚ zo strany prijímateľov a projektov.
Účinná ochrana rozpočtu EÚ závisí aj od aktívneho poskytovania informácií členskými štátmi na podporu úsilia Komisie. Výsledkom preskúmania architektúry boja proti podvodom v roku 2026 bude posilnenie dohľadu a zodpovednosti s cieľom zabezpečiť účinnejšiu ochranu finančných záujmov Únie.
2.5.2. Posilnenie reakcie orgánov presadzovania práva
Ako bolo oznámené v stratégii vnútornej bezpečnosti ProtectEU, Komisia navrhne ambiciózne prepracovanie mandátu Europolu, ktorým by sa posilnila jeho úloha ústredného informačného, technologického a inovačného centra pre presadzovanie práva s cieľom ponúknuť členským štátom väčšiu podporu z operačnej aj forenznej stránky.
V nadväznosti na preskúmanie mandátu Europolu by Európske centrum Europolu pre boj proti terorizmu (ďalej len „ECTC“) malo konsolidovať a ďalej rozvíjať operačné informácie o boji proti terorizmu na účely presadzovania práva vo svojom ústrednom informačnom centre pre boj proti terorizmu. Toto centrum by mohlo umožňovať aj výmenu informácií v reálnom čase medzi orgánmi presadzovania práva a podporovať spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva a súkromným sektorom. Pokiaľ ide o forenznú oblasť, ECTC spolu s inovačným laboratóriom Europolu, Európskym centrom boja proti počítačovej kriminalite (EC3) a ďalšími príslušnými centrami posilní operačnú, analytickú a technickú podporu pre členské štáty. Vybudujú kapacity na spracúvanie veľkých a komplexných súborov údajov a vyvinú nástroje na odhaľovanie teroristického a extrémistického online obsahu a zamedzenie jeho šírenia, ako aj na narúšanie financovania terorizmu.
Komisia bude naďalej podporovať európske siete orgánov presadzovania práva 58 . Bude aj úzko spolupracovať s členskými štátmi na aktualizácii odporúčania Rady o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva 59 s cieľom uľahčiť operačnú pomoc pri cezhraničných scenároch vrátane presunu operačných tímov a vybavenia na cvičenia, a to nielen počas kríz.
2.5.3. Posilnenie justičnej spolupráce
V boji proti teroristickej a násilnej extrémistickej hrozbe v tomto digitálnom veku je kľúčový zákonný prístup orgánov presadzovania práva a justičných orgánov k údajom. K riešeniu hlavných výziev, ktoré bránia úspešným vyšetrovaniam a trestným stíhaniam, prispeje vykonávanie plánu zákonného a účinného prístupu k údajom na účely presadzovania práva z roku 2025 60 . Pravidlá EÚ týkajúce sa cezhraničného prístupu k elektronickým dôkazom 61 sa začnú uplatňovať v auguste 2026, čo justičným orgánom umožní uchovávať a získavať dôkazy priamo od poskytovateľov služieb, ktorí ponúkajú služby v EÚ. V nadväznosti na projekt SIRIUS financovaný EÚ 62 a budúce nadobudnutie platnosti Dohovoru OSN o boji proti počítačovej kriminalite a druhého dodatkového protokolu k Dohovoru Rady Európy o počítačovej kriminalite sa medzinárodná spolupráca pri získavaní elektronických dôkazov posilní prostredníctvom osobitnej odbornej prípravy a výmeny informácií.
Justičná spolupráca a výmena informácií o prípadoch terorizmu majú zásadný význam pre riešenie teroristickej hrozby vo fázach prevencie a reakcie. S cieľom uľahčiť identifikáciu cezhraničných prepojení medzi prípadmi terorizmu Eurojust zmodernizuje európsky justičný register na boj proti terorizmu na základe nového vyspelého systému správy prípadov, ktorý bude zavedený do 1. decembra 2027. Členské štáty sa naliehavo vyzývajú, aby včas zasielali informácie o prípadoch terorizmu Eurojustu. Revízia mandátu Eurojustu pomôže posilniť jeho analytickú kapacitu a umožní užšiu spoluprácu s Europolom, čím sa posilní podpora cezhraničných vyšetrovaní a trestných stíhaní terorizmu. Navyše v zmysle smernice o procesných zárukách pre deti 63 z roku 2016 sa bude naďalej ponúkať cielená podpora a ochranné opatrenia pre deti vstupujúce do trestnoprávneho systému. Na trestné stíhanie vracajúcich sa zahraničných bojovníkov sú nevyhnutné dôkazy z bojiska. Údaje získané z dôkazov z bojísk po vložení do SIS takisto pomôžu odhaľovať zahraničných teroristických bojovníkov na hraniciach EÚ. Dostupnosť dôkazov z bojiska obmedzuje ukončenie činnosti vyšetrovacieho tímu OSN na podporu vyvodenia zodpovednosti za zločiny spáchané Dá’išom/ISIL-om (ďalej len „UNITAD“). Komisia spolu s Eurojustom preskúma, či a ako by sa informácie zhromaždené irackými orgánmi a tímom UNITAD mohli sprístupniť členským štátom prostredníctvom posilnenej spolupráce medzi Eurojustom a Národným centrom pre medzinárodnú justičnú spoluprácu Iraku a či by sa informácie súvisiace s jednotlivými prípadmi mohli uchovávať v databáze dôkazov najzávažnejších medzinárodných trestných činov zriadenej Eurojustom.
|
KĽÚČOVÉ OPATRENIA Komisia: ·posúdi a určí opatrenia potrebné na vytvorenie systému EÚ na vyhľadávanie finančných údajov na účely sledovania financovania terorizmu a príjmov z organizovanej trestnej činnosti, ·posilní systém ochrany rozpočtu EÚ pred zneužívaním, a to aj prostredníctvom preskúmania architektúry boja proti podvodom EÚ, ·navrhne revíziu mandátov Europolu a Eurojustu, aby sa posilnila ich úloha pri reakcii orgánov presadzovania práva a justičných orgánov na terorizmus. Komisia spolu s členskými štátmi a Europolom: ·posilní spoluprácu a výmenu informácií medzi finančnými spravodajskými jednotkami (FIU), orgánmi presadzovania práva, finančnými inštitúciami, spoločnosťami zaoberajúcimi sa finančnými technológiami, poskytovateľmi online služieb a platformami sociálnych médií, ·bude vykonávať opatrenia uvedené v pláne zákonného a účinného prístupu k údajom pre orgány presadzovania práva. Europol: ·skonsoliduje a bude ďalej rozvíjať svoje ústredné informačné centrum pre boj proti terorizmu, ·zlepší operačnú, analytickú a technickú podporu úsilia členských štátov pri presadzovaní práva v oblasti boja proti terorizmu. Eurojust spolu s Komisiou: ·preskúma spôsoby sprístupňovania informácií zhromaždených tímom UNITAD a irackými orgánmi členským štátom. |
2.6Spolupráca s medzinárodnými partnermi
Vonkajší a vnútorný rozmer terorizmu a násilného extrémizmu sú vnútorne prepojené 64 . Komisia v spolupráci s vysokým predstaviteľom a koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu posilní medzinárodnú spoluprácu vo všetkých pilieroch tohto programu na základe prístupu založeného na ľudských právach.
2.6.1. Reštriktívne opatrenia proti terorizmu
Zaradenie jednotlivcov, skupín a subjektov na zoznam subjektov, na ktoré sa uplatňujú reštriktívne opatrenia EÚ na boj proti terorizmu 65 (ďalej len zoznam teroristov, ktorý zostavila EÚ“), zostáva dôležitým nástrojom na narúšanie teroristických sietí. Zoznam teroristov, ktorý zostavila EÚ, by sa mal neustále aktualizovať, aby odrážal vyvíjajúce sa hrozby a aby sa tieto hrozby riešili, a to narúšaním finančných tokov a predchádzaním podpore teroristických činností. Vysoká predstaviteľka a členské štáty EÚ posudzujú, ako dosiahnuť, aby bol zoznam teroristov, ktorý zostavila EÚ, účinnejší, operatívnejší a pružnejší. K jeho funkčnosti prispeje rozšírenie rozsahu pôsobnosti režimu a užšia spolupráca s podobne zmýšľajúcimi tretími krajinami.
2.6.2. Presadzovanie medzinárodných dohôd
Komisia navrhne podpísať a uzavrieť v mene EÚ nový protokol, ktorým sa mení vymedzenie teroristických trestných činov v Dohovore Rady Európy o predchádzaní terorizmu. Po nadobudnutí platnosti bude rámec poskytovať spoločné celoeurópske vymedzenie trestných činov terorizmu pre vyše 40 krajín.
Cieľom Komisie je ďalej posilňovať vonkajšiu spoluprácu Europolu a Eurojustu v oblasti boja proti terorizmu prostredníctvom medzinárodných dohôd o výmene osobných údajov s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami so zameraním na kľúčové regióny.
2.6.3. Prehĺbenie dvojstrannej a regionálnej spolupráce
Posilní sa spolupráca s partnermi zapojenými do procesu rozširovania, aby sa uľahčila ich urýchlená integrácia do bezpečnostnej architektúry EÚ a podporilo sa zosúladenie ich právnych a strategických rámcov s acquis a normami EÚ. Podľa možnosti sa budú postupne začleňovať do opatrení EÚ, ako sú znalostné centrum pre prevenciu radikalizácie a činnosti Europolu, Eurojustu a CEPOL-u, a budú využívať nástroje, usmernenia a budovanie kapacít poskytované členským štátom.
Nový spoločný akčný plán predchádzania terorizmu a násilnému extrémizmu na západnom Balkáne a boja proti nim na roky 2025 – 2030 takisto podporuje ich zosúladenie s acquis EÚ, dosahuje pokrok v operačnej spolupráci a posilňuje kapacity našich partnerov v regióne. Kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti budú ďalej využívať osobitnú technickú pomoc, budovanie kapacít a financovanie projektov EÚ, napríklad v oblasti ochrany verejných priestorov a kritickej infraštruktúry alebo riadenia hraníc.
Blízky východ a severná Afrika majú strategické miesto v celosvetovom boji proti terorizmu. V rámci Paktu pre Stredozemie sa podpora EÚ zameria na posilnenie riadenia hraníc, zintenzívnenie spolupráce v oblasti presadzovania práva a súdnictva a predchádzanie násilnému extrémizmu a terorizmu s podporou znalostného centra pre prevenciu radikalizácie. Regionálny dialóg o vnútornej bezpečnosti prispeje k boju proti závažnej a organizovanej trestnej činnosti a terorizmu.
EÚ bude naďalej podporovať obnovu Sýrie podnecovaním mierového a inkluzívneho prechodu a zmierenia v rámci Sýrie, ako aj jej regionálnej reintegrácie. EÚ okrem toho poskytne balík finančnej podpory vo výške približne 620 miliónov EUR na roky 2026 a 2027 vrátane humanitárnej pomoci, podpory včasnej obnovy a dvojstrannej podpory, pričom bude pokračovať v úsilí zameranom na reakciu na krízu v severovýchodnej Sýrii a táboroch. Komisia vyzýva aj inštitúcie EÚ a členské štáty, aby vykonávali závery Rady o Sýrii z 23. júna 2025, ako aj odporúčania akčného plánu na boj proti teroristickej hrozbe pochádzajúcej zo Sýrie, ktorý členským štátom poskytol koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu.
V Afrike, najmä v subsaharskej Afrike, teroristické skupiny naberajú na sile. Situácia v strednej a južnej Ázii s rastúcim regionálnym napätím a rozširujúcim sa vplyvom Islamského štátu – Chorásán (ISIL-KP) si takisto vyžaduje dôsledné monitorovanie. EÚ posilní svoju integrovanú reakciu začlenením bezpečnostných aspektov 360-stupňového prístupu stratégie Global Gateway a posilnením priamej podpory budovania kapacít. V rámci programov sa zvýši bezpečnosť hraníc, podporí operačná spolupráca, posilnia kapacity na odhaľovanie a narúšanie nezákonných finančných tokov, bude sa riešiť extrémistická a násilná propaganda, zneužívanie nových technológií a rozširujúce sa prepojenie terorizmu a organizovanej trestnej činnosti vo viacerých regiónoch, budovať odolnosť komunít voči radikalizácii a náboru do teroristických skupín a uľahčovať rehabilitácia a reintegrácia bývalých bojovníkov a ich rodín.
Na účely predchádzania duplicite je mimoriadne dôležitá koordinácia vonkajšej činnosti EÚ a členských štátov v tretích krajinách. Komisia bude spolu s členskými štátmi pravidelne mapovať projekty financované EÚ a členskými štátmi, rozvíjať nové iniciatívy Tímu Európa a podporovať synergie medzi opatreniami EÚ a misiami a operáciami spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky v krajinách, ktoré sú osobitne zasiahnuté terorizmom.
Dialógy o boji proti terorizmu uľahčujú strategické výmeny s tretími krajinami a mali by viesť k jasným a vykonateľným záverom, ktoré sa budú účinne uplatňovať. Sieť expertov EÚ na boj proti terorizmu zohráva zásadnú úlohu pri výmene informácií o bezpečnostnej situácii v tretích krajinách. Vysoká predstaviteľka sa bude usilovať o posilnenie siete, zabezpečenie širšieho regionálneho pokrytia a užšej spolupráce, riešenie prepojenia terorizmu a organizovanej trestnej činnosti, financovania terorizmu a propagandy.
2.6.4. Posilnenie úlohy EÚ na multilaterálnej scéne
Vysoká predstaviteľka, Komisia a koordinátor EÚ pre boj proti terorizmu zabezpečia úzku koordináciu na úrovni EÚ a silnejšiu vedúcu úlohu EÚ na multilaterálnych fórach. EÚ bude naďalej využívať svoje spolupredsedníctvo Globálneho fóra pre boj proti terorizmu (GCTF) na presadzovanie opatrení na boj proti terorizmu pod civilným vedením a na podporu udržateľného a koordinovaného multilaterálneho úsilia.
EÚ využije aj svoju úlohu v rámci globálnej koalície na boj proti Dá’iš na posilnenie koordinácie v regióne. Spolu s členskými štátmi bude EÚ zohrávať dôležitú úlohu pri preskúmaní globálnej stratégie OSN na boj proti terorizmu v roku 2026 s cieľom presadzovať hodnoty a priority EÚ a bude naďalej prispievať k prebiehajúcemu procesu reformy OSN, iniciatíve OSN80, ktorá zahŕňa aj architektúru boja OSN proti terorizmu.
Spolupráca s Radou Európy, Finančnou akčnou skupinou (FATF), Interpolom a NATO bude pokračovať na tematickom základe. Spoluprácou s fórami, ako je Finančná akčná skupina a Globálne fórum pre boj proti terorizmu, bude EÚ riešiť aj vzájomne prepojené výzvy, ktoré predstavuje financovanie terorizmu, nábor a propaganda, najmä v sociálnych médiách. Kľúčovým partnerom Komisie je aj naďalej globálne internetové fórum na boj proti terorizmu(GIFCT). Komisia bude pokračovať aj v spolupráci s nadáciou Christchurch Call Foundation 66 .
|
KĽÚČOVÉ OPATRENIA Komisia: ·navrhne podpísanie a uzavretie protokolu, ktorým sa mení vymedzenie teroristických trestných činov v Dohovore Rady Európy o predchádzaní terorizmu, ·odporučí Rade, aby poverila Komisiu rokovaním o medzinárodných dohodách s ďalšími tretími krajinami o spolupráci s Eurojustom a Europolom, ·bude podporovať vykonávanie spoločného akčného plánu na predchádzanie terorizmu a násilnému extrémizmu pre západný Balkán na roky 2025 – 2030, ·rozšíri činnosti znalostného centra na kandidátske krajiny EÚ a región Stredozemia, ·začlení bezpečnostné aspekty do programov v rámci stratégie Global Gateway a posilní priamu podporu budovania kapacít. Komisia spolu s členskými štátmi EÚ: ·bude pravidelne mapovať projekty v oblasti boja proti terorizmu a predchádzaniu násilnému extrémizmu a boja proti nemu financované EÚ a členskými štátmi. Vysoká predstaviteľka: ·spolu s Komisiou, koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu a členskými štátmi bude ďalej realizovať dialógy o boji proti terorizmu, ·posilní sieť expertov EÚ na boj proti terorizmu, ·spolu s Komisiou a koordinátorom EÚ pre boj proti terorizmu zabezpečí úzku koordináciu na úrovni EÚ a silné vedúce postavenie EÚ na multilaterálnych fórach. Vysoká predstaviteľka a Rada by mali: ·pravidelne preskúmavať spoločnú pozíciu 2001/931/SZBP (ďalej len „zoznam teroristov, ktorý zostavila EÚ“). |
3.Záver
Terorizmus a násilný extrémizmus naďalej predstavujú výzvu pre bezpečnosť Európy. V tomto programe sa stanovuje reakcia EÚ: spoločný záväzok čeliť týmto hrozbám predvídavo, jednotne a odhodlane. To určuje smerovanie všetkých našich snáh: predchádzanie zakoreňovaniu násilia, ochrana tam, kde sú ľudia najzraniteľnejší, a stíhanie tých, ktorí chcú ubližovať.
Európska komisia prostredníctvom tohto programu zlepší svoju kolektívnu schopnosť predvídať hrozby, predchádzať radikalizácii, chrániť svojich obyvateľov online a offline a rázne reagovať, keď dôjde k útokom, a zefektívni tento prístup v rámci svojich hraníc aj mimo nich. Program prinesie ambiciózne opatrenia vo všetkých pilieroch, pričom prioritu budú mať viaceré iniciatívy, ktoré sa zaoberajú novými výzvami, ako je:
·súbor nástrojov v oblasti prevencie na boj proti radikalizácii maloletých,
·potenciálne posilnenie nariadenia o riešení šírenia teroristického obsahu online,
·postup po pozitívnej lustrácii na výmenu informácií o pozitívnej lustrácii v prípade zápisov súvisiacich s terorizmom v Schengenskom informačnom systéme a
·nový systém vyhľadávania finančných údajov EÚ.
Komisia bude riadiť plnenie všetkých pilierov, sledovať vykonávanie a zabezpečovať, aby sa v plnej miere používali nástroje, právne predpisy a financovanie Únie. Komisia bude informovať Európsky parlament, Radu, koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu, členské štáty, súkromný sektor a občiansku spoločnosť a zapojí ich do vykonávania tohto programu.
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov ProtectEU: európska stratégia vnútornej bezpečnosti [COM(2025) 148 final] . Tento program dopĺňa ciele stanovené v Európskej stratégii únie pripravenosti [JOIN(2025) 130 final], Zachovanie mieru – Plán obrannej pripravenosti do roku 2030 [ JOIN (2025) 27 final ] a v Európskom štíte na ochranu demokracie: opora silných a odolných demokracií [ JOIN (2025) 791 final ].
Trestné činy terorizmu sú vymedzené v článku 3 smernice (EÚ) 2017/541 o boji proti terorizmu ako „trestné činy podľa vnútroštátneho práva a ktoré vzhľadom na svoju povahu alebo kontext môžu vážne poškodiť krajinu alebo medzinárodnú organizáciu“, ak boli spáchané úmyselne alebo s teroristickým cieľom.
Právne vymedzenie násilného extrémizmu na úrovni EÚ neexistuje. Násilné extrémistické činy nespĺňajú prahovú hodnotu stanovenú vo vymedzení trestných činov terorizmu; predstavujú však závažnú bezpečnostnú hrozbu. Pracovné vymedzenie bolo vypracované v rámci projektovej spolupráce v oblasti násilného pravicového extrémizmu.
Článok 4 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii.
Europol, Správa EÚ o situácii a trendoch v oblasti terorizmu 2025 (TE-SAT).
Na základe nedávnych posúdení hrozieb Europolu TE-SAT Spravodajského a situačného centra EÚ (INTCEN) (dôverné).
Europol, správa TE-SAT 2025.
Medzi ďalšie motivácie patrí nenávisť voči LGBTQ+ osobám, mizogýnia, rasizmus, protisystémové ideológie, nihilizmus a „akceleracionizmus“, čo je škála ideológií vychádzajúcich z presvedčenia, že súčasný stav spoločnosti je nenapraviteľný a vyžaduje si zničenie „systému“ a „začatie odznova“.
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Program boja proti terorizmu pre EÚ: predvídanie, predchádzanie, ochrana a reakcia [COM(2020) 795 final] .
Europol, správy TE-SAT 2021 – 2025.
Europol, Hodnotenie hrozieb závažnej a organizovanej trestnej činnosti v EÚ (EU-SOCTA), 2025; Beneath the Surface: Terrorist and Violent Extremist Use of the Dark Web and Cybercrime-As-A-Service for Cyber-Attacks (Pod povrchom: Využívanie temného webu a kybernetickej kriminality ako služby na kybernetické útoky teroristami a násilnými extrémistami) | Úrad pre boj proti terorizmu .
Aktívne kluby sú voľne organizované extrémistické siete zamerané na fitnes alebo bojové umenia, ktoré pôsobia ako centrá pre ideológiu, súdržnosť a nábor v násilných pravicových kruhoch.
Známe ako siete „764“ alebo „Com“.
Digitálna hawala poskytuje metódu cezhraničných pseudonymizovaných prevodov prostredníctvom rôznych digitálnych metód (technológia blockchainu, mobilné peniaze atď.), ktoré pripomínajú fyzickú neformálnu sieť systému hawala a zároveň sú vybavené ďalšími úrovňami zabezpečenia. (TE-SAT 2025).
Závery Rady z 9. júna 2022 o ochrane Európanov pred terorizmom: úspechy a ďalšie kroky.
Závery Rady z 12. decembra 2024 o budúcich prioritách na posilnenie spoločného úsilia Európskej únie a jej členských štátov v boji proti terorizmu.
Pozri správu Spoločného výskumného centra Komisie – Emerging risks and opportunities for EU internal security stemming from new technologies (Vznikajúce riziká a príležitosti pre vnútornú bezpečnosť EÚ vyplývajúce z nových technológií) (2025) (EUR 40239 JRC139674).
Ďalšie opatrenia na podporu odolnosti prostredníctvom vzdelávania vrátane opatrení v oblasti médií, digitálnej gramotnosti a občianstva sú k dispozícii na adrese: Spoločné oznámenie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov Európsky štít na ochranu demokracie: opora silných a odolných demokracií [JOIN(2025) 791 final] . Európsky štít na ochranu demokracie [JOIN(2025) 791 final].
Stratégia EÚ pre boj proti antisemitizmu a podporu židovského života (2021 – 2030) [COM(2021) 615 final].
Európska komisia, Set of Recommendations from the PBC Antisemitism in Preventing and Countering Violent Extremism (Súbor odporúčaní z projektovej spolupráce v oblasti antisemitizmu pri predchádzaní násilnému extrémizmu a boji proti nemu), (P/CVE) marec 2025 . V nadväznosti na tieto odporúčania vypracovalo znalostné centrum EÚ Príručku o kľúčových symboloch, naratívoch a mechanizmoch oznamovania , ktorej uverejnenie sa pripravuje.
Na úrovni EÚ sa súčasný právny rámec, stanovený v rámcovom rozhodnutí Rady o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie (rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV) a v smernici o boji proti násiliu na ženách a domácemu násiliu [smernica (EÚ) 2024/1385] vzťahuje len na trestné činy z nenávisti páchané z rasistických a xenofóbnych dôvodov a na kybernetické podnecovanie k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia.
Podľa posúdení Europolu (neverejné údaje).
Europol, údaje z databázy Point d’Entrée pour le Retrait de Contenus terroristes sur Internet (PERCI).
Tamže.
Commission evaluates the Digital Services Act’s interaction with other EU laws and its designation threshold for VLOPs and VLOSEs (Komisia hodnotí interakciu aktu o digitálnych službách s inými právnymi predpismi EÚ a jeho prahovú hodnotu na určenie veľmi veľkých online platforiem a veľmi veľkých internetových vyhľadávačov) | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy .
Digital Services Act report lays out landscape of systemic risks online (Správa o akte o digitálnych službách opisuje situáciu v oblasti systémových rizík online) | Formovanie digitálnej budúcnosti Európy .
Zosúladenie činnosti sa týka procesu krížovej kontroly operačných informácií a koordinácie vyšetrovacích činností medzi príslušnými orgánmi s cieľom zabrániť prekrývaniu alebo zasahovaniu medzi súbežnými vyšetrovaniami.
Spustený oznámením Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti potenciálnym hrozbám, ktoré predstavujú drony [COM(2023) 659 final].
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2557 zo 14. decembra 2022 o odolnosti kritických subjektov a o zrušení smernice Rady 2008/114/ES (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022).
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/1190 zo 6. júla 2022, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2018/1862, pokiaľ ide o vkladanie informačných zápisov o štátnych príslušníkoch tretích krajín do Schengenského informačného systému (SIS) v záujme Únie (Ú. v. EÚ L 185, 12.7.2022).
Tamže.
Závery Rady z 12. decembra 2024 o budúcich prioritách na posilnenie spoločného úsilia Európskej únie a jej členských štátov v oblasti boja proti terorizmu.
Článok 24 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1862 z 28. novembra 2018 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému (SIS) v oblasti policajnej spolupráce a justičnej spolupráce v trestných veciach (Ú. v. EÚ L 312, 7.12.2018).
Poznámka Rady: A shared understanding of when a person should be regarded as a potential terrorist or violent extremist threat („Gefährder“) [Spoločné chápanie toho, kedy by sa osoba mala považovať za potenciálnu teroristickú alebo násilnú extrémistickú hrozbu („Gefährder“)], ST 8807 2024 REV 1 – NOTE.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1356 zo 14. mája 2024, ktorým sa zavádza preverovanie štátnych príslušníkov tretích krajín na vonkajších hraniciach (Ú. v. EÚ L, 2024/1356, 22.5.2024).
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/681 z 27. apríla 2016 o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016).
Europol, správa TE-SAT 2025.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1148 z 20. júna 2019 o uvádzaní prekurzorov výbušnín na trh a ich používaní, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1907/2006 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 98/2013 (Ú. v. EÚ L 186, 11.7.2019).
Pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hodnotenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/29/EÚ z 12. júna 2013 o harmonizácii zákonov členských štátov týkajúcich sa sprístupňovania pyrotechnických výrobkov na trhu (prepracované znenie), [SWD (2025) 269 final.
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o boji proti potenciálnym hrozbám, ktoré predstavujú drony [COM(2023) 659 final].
Oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu Stratégia v oblasti dronov 2.0 pre inteligentný a udržateľný ekosystém bezpilotných vzdušných prostriedkov v Európe [COM(2022) 652 final].
Európska komisia Security by Design: Protection of public spaces from terrorist attacks (Bezpečnosť už v štádiu návrhu: Ochrana verejných priestorov pred teroristickými útokmi) [(2023) JRC131172].
Pozrite si projekty financované v rámci výzvy Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF) na predkladanie návrhov na ochranu verejných priestorov: ISF-2024-TF2-AG-PROTECT .
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje podpora Únie v oblasti vnútornej bezpečnosti na roky 2028 až 2034.
Fórum EÚ o ochrane verejných priestorov združuje regionálne a miestne orgány, súkromných prevádzkovateľov verejných priestorov, súkromný sektor a náboženské organizácie s cieľom vymieňať si najlepšie postupy v oblasti ochranných opatrení.
Europol, správa TE-SAT 2025.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/2555 zo 14. decembra 2022 o opatreniach na zabezpečenie vysokej spoločnej úrovne kybernetickej bezpečnosti v Únii, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 910/2014 a smernica (EÚ) 2018/1972 a zrušuje smernica (EÚ) 2016/1148 (smernica NIS 2) (Ú. v. EÚ L 333, 27.12.2022).
Pracovný dokument útvarov Komisie o novom prístupe k posilnenej a odolnejšej politike bezpečnostnej ochrany letectva [SWD(2023) 37 final].
Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2025/920 z 19. mája 2025; vykonávacie rozhodnutie Komisie (SENSITIVE) z 19. mája 2025 – COM(2025) 3014 final.
Finančné toky od zahraničných štátnych alebo neštátnych subjektov fyzickým alebo právnickým osobám pôsobiacim v EÚ, ktorí škodlivo vplývajú alebo majú v úmysle škodlivo vplývať na európske spoločnosti tým, že uľahčujú činnosti spochybňujúce hodnoty EÚ (právne nezáväzné vymedzenie, ktoré používa znalostné centrum EÚ pre prevenciu radikalizácie).
Článok 138 ods. 1 písm. c) bod vi) a odôvodnenie 113 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509 z 23. septembra 2024 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 2024/2509, 26.9.2024).
AIRPOL, AQUAPOL, ENLETS, ESG, EIFS, HRSN, RAIPOL a ATLAS.
Odporúčanie Rady (EÚ) 2022/915 z 9. júna 2022 o operačnej spolupráci v oblasti presadzovania práva (Ú. v. EÚ L 158, 13.6.2022).
Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Plán zákonného a účinného prístupu k údajom na účely presadzovania práva [COM(2025) 349 final].
Projekt SIRIUS financovaný EÚ slúži ako východiskový bod na získavanie elektronických údajov od poskytovateľov služieb so sídlom v iných jurisdikciách pre viac ako 8 000 členov zo 47 jurisdikcií.
Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/800 z 11. mája 2016 o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní (Ú. v. EÚ L 132, 21.5.2016).
Závery Rady o posilnení vonkajších a vnútorných prepojení v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu zo 16. decembra 2024.
Spoločná pozícia Rady 2001/931/SZBP z 27. decembra 2001 o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom (Ú. v. ES L 344, 28.12.2001).
Nadácia Christchurch Call je mimovládna organizácia, ktorej založenie iniciovali Nový Zéland a Francúzsko v reakcii na hrozivý teroristický útok v Christchurchi v roku 2019 s cieľom odstraňovať teroristický a násilný extrémistický obsah online.