EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli18. 2. 2026

COM(2026) 82 final

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV

Oznámenie o východných regiónoch EÚ hraničiacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou


















Silné regióny pre silnú Európu

„Minulý týždeň som sa o tom presvedčila na vlastné oči počas návštevy členských štátov v prvej línii. Tieto štáty najlepšie poznajú ruskú hrozbu. Niet žiadnych pochýb o tom, že východné krídlo Európy ochraňuje celú Európu.“ Ursula Von der Leyenová, prejav o stave Únie 2025.

Ruská útočná vojna proti Ukrajine pokračuje už piaty rok a naša spoločná bezpečnosť priamo súvisí so silou, odolnosťou a stabilitou východných regiónov susediacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou 1 2 . Problémy spôsobené Ruskom a Bieloruskom sú početné vrátane hybridných hrozieb, používania migrácie ako zbrane, narúšania vzdušného priestoru dronmi a stíhačkami, rušenia rádiových frekvencií, najmä rušenia a spoofingu globálnych navigačných satelitných systémov (GNSS), kybernetických útokov, sabotáže leteckej dopravy a pozemnej a podmorskej infraštruktúry, čoho príkladom je opakované poškodzovanie podmorských káblov 3 , zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie a nepriateľská rétorika.

Tieto regióny okrem toho čelia jednému z najnaliehavejších demografických tlakov v EÚ, keďže niektoré z nich prišli za posledné desaťročie o viac ako 17 % obyvateľstva. Celkovo sa počet obyvateľov východných pohraničných regiónov v rokoch 2016 až 2025 znížil v priemere o 2,6 % v porovnaní s 1,2 % nárastom počtu obyvateľov v EÚ ako celku. Nízka pôrodnosť, starnutie obyvateľstva a emigrácia – umocnené zvýšenými bezpečnostnými rizikami, hospodárskym poklesom a neistotou – urýchlili odchod mladých, vzdelaných a kvalifikovaných ľudí. Tým sa prehĺbil demografický úpadok, ktorý vedie k nedostatku pracovnej sily, oslabeniu verejných financií a zatváraniu alebo obmedzovaniu základných služieb. Ak sa vyľudňovanie nebude riešiť, hrozí, že sa stane dlhodobým a nezvratným, čo zníži odolnosť regiónov a členských štátov pri reakcii na krízy a bezpečnostné hrozby.

Napriek týmto hrozbám a tlaku sa tieto regióny prispôsobujú a menia štrukturálne zraniteľnosti na strategické výhody, čím sa stávajú silným zdrojom inšpirácie pre zvyšok Európy. Ukazujú, že inovácie môžu prekvitať, solidarita sa môže prehĺbiť a spolupráca a odhodlanie môžu aj v ťažkých časoch poháňať pokrok a jednotu vpred.

Východné regióny EÚ s pozemnou hranicou s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou – kľúčové fakty: ·Najviac zasiahnuté členské štáty majú dlhé pozemné hranice s Ruskom a Bieloruskom: Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva a Poľsko majú 3 646 km spoločných hraníc (25 % všetkých vonkajších európskych pozemných hraníc EÚ) – Fínsko 1 346 km, Estónsko 340 km, Lotyšsko 453 km, Litva 893 km a Poľsko 614 km. Poľsko, Slovensko, Maďarsko a Rumunsko majú s Ukrajinou spoločnú pozemnú hranicu dlhú 1 372 km (10 % celkových vonkajších pozemných hraníc EÚ). Regióny EÚ hraničiace s námornou hranicou s Ukrajinou – kľúčové fakty: ·Rumunsko a Bulharsko majú pobrežie Čierneho mora v dĺžke spolu viac ako 600 km, ktoré hraničí s námornou oblasťou Čierneho mora, o ktorú sa delia aj s Ukrajinou a Ruskom. Hranica EÚ s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou prechádza pozdĺž regiónov deviatich členských štátov (Fínska, Estónska, Lotyšska, Litvy, Poľska, Slovenska, Maďarska, Rumunska a Bulharska).

Zhoršujúcim sa bezpečnostným prostredím a zvýšeným rizikom konvenčných vojenských akcií sú najviac zasiahnuté regióny na vonkajšej hranici s Ruskom a Bieloruskom (pozri hore uvedenú mapu, na ktorej sú zobrazené regióny na úrovni NUTS 2). Ruská útočná vojna proti Ukrajine a nepriateľské správanie Ruska a Bieloruska viedli k obmedzeniam na hraniciach a k zastaveniu cezhraničných aktivít. V dôsledku toho sa takmer úplne prerušil cezhraničný obchod, doprava a dôležité hospodárske výmeny, čo malo vážny vplyv na miestne komunity a dotknuté členské štáty v širšom zmysle. Bezpečnostné podmienky sa zhoršili a situácia je obzvlášť kritická v členských štátoch hraničiacich s Ruskom, ktoré pokračuje v nezákonnej invázii na Ukrajinu, a cezhraničné projekty s Ruskom a Bieloruskom financované z prostriedkov EÚ boli pozastavené z dôvodu narušenia vzťahov. Nedávne použitie meteorologických balónov na prepravu nelegálnych cigariet z Bieloruska do Litvy 4 alebo Poľska poukazuje na to, ako sa zločinecké organizácie prispôsobujú, aby udržali svoje nelegálne aktivity.

Regióny susediace s Ukrajinou takisto čelia dôležitým hospodárskym a sociálnym výzvam vrátane prílevu vysídlených osôb, narušenia obchodu, pašovania tovaru podliehajúceho spotrebnej dani, najmä tabakových výrobkov, a zhoršujúceho sa stavu bytového fondu, zdravotníctva a sociálnych služieb. Presmerovaním nákladnej dopravy sa navyše zvýšil tlak na regionálnu logistickú sieť. Zamínovanie Čierneho mora viedlo k vyšším nákladom na dopravu a narušeniu miestneho rybolovu v regiónoch EÚ, ktoré s ním susedia. Koridory solidarity medzi EÚ a Ukrajinou majú zásadný význam pri zmierňovaní vplyvu blokácie ukrajinských čiernomorských vývozných trás, udržiavaní obchodných tokov a uľahčovaní investícií do infraštruktúry podporovaných EÚ. Pokračujúca podpora EÚ a jej členských štátov spolu s očakávaným budúcim pristúpením Ukrajiny okrem toho prispeje k stabilizácii a posilneniu regiónov EÚ pozdĺž tejto hranice.

Z najnovších analýz vyplýva, že členské štáty na východnej vonkajšej hranici zaznamenali pomalší rast HDP a vyššiu infláciu v dôsledku hospodárskych dôsledkov ruskej útočnej vojny. Medián harmonizovaného indexu inflácie spotrebiteľských cien v členských štátoch pozdĺž východnej hranice bol najmenej o 3,7 percentuálneho bodu vyšší ako priemer EÚ, zatiaľ čo priemerný ročný rast HDP v rokoch 2022 – 2023 bol o 1,9 percentuálneho bodu nižší ako prognóza pre EÚ 5 . Túto situáciu zhoršili vyššie náklady na prijaté úvery a pôžičky, slabšie investície a spotrebiteľské výdavky, pričom sa zároveň zvýšili výdavky na obranu. Pred vojnou do Ruska smerovalo viac ako 30 % litovského vývozu strojov, viac ako 40 % lotyšského vývozu potravín a približne 50 % fínskeho dovozu dreva. Od vypuknutia konfliktu prísnejšie hraničné kontroly a sankcie narušili obchod, čo výrazne ovplyvnilo ekonomiku východných pohraničných regiónov. Okrem toho sa počet prenocovaní zahraničných turistov v najviac zasiahnutých členských štátoch znížil približne o 10 – 35 %, zatiaľ čo objem nákladnej železničnej dopravy klesol až o 75 – 80 %. Ich vyššia energetická náročnosť a väčšia závislosť od ruského plynu a ropy zosilnili šok z prudkého nárastu cien energií a potravín, čím sa inflácia zvýšila na úroveň, akú sme nezažili už desaťročia. Tieto vplyvy pocítili aj členské štáty EÚ, ktoré sa nachádzajú na pobreží Čierneho mora, ako napríklad Bulharsko, ktoré zaznamenalo hospodárske dôsledky, ktoré prispeli k celkovému spomaleniu rastu a zvýšeniu inflácie.

Východné pohraničné regióny majú zároveň významné prednosti, a to nielen z hľadiska etablovaných priemyselných odvetví, poľnohospodárstva, lesníctva, vznikajúcich technologických centier, vzdelávacích inštitúcií a jedinečných prírodných zdrojov, ale aj odolnosti svojich obyvateľov.

V tomto oznámení sa potvrdzuje záväzok Komisie podporovať východné pohraničné regióny vzhľadom na ich dôležitosť a význam pre kolektívnu bezpečnosť a prosperitu EÚ. Predstavuje počiatočný súbor opatrení, ktoré Komisia plánuje zaviesť s cieľom pomôcť týmto regiónom riešiť špecifické a bezprecedentné výzvy, ktorým čelia. Stavia na pevných základoch: na uznaní ich významu v správe o stave Únie, výzve na predkladanie podkladov 6 , ako aj na úzkej spolupráci s orgánmi štátnej správy, regiónmi, obcami a verejným a súkromným sektorom. Vychádza aj z viacerých iniciatív zameraných na tieto regióny, najmä z inkluzívnych a participatívnych procesov programov Interreg, ako aj z práce, ktorú vykonalo Združenie európskych prihraničných regiónov, a z iniciatív realizovaných v spolupráci s Organizáciou pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Skupinou Svetovej banky.

Počas prípravných informačných aktivít a výzvy na predkladanie podkladov zainteresované strany z týchto regiónov upozornili na naliehavé výzvy, ktorým čelia, a zdôraznili potrebu cielenej podpory vrátane finančnej pomoci a koordinovanej reakcie. Preto je potrebný komplexný súbor opatrení na všetkých úrovniach, od miestnej až po európsku 7   8   9 .

Pri vykonávaní iniciatív uvedených v tomto oznámení sa Komisia bude riadiť tým, aby príslušné členské štáty dodržiavali spoločné hodnoty EÚ, najmä zásady právneho štátu.

Priebežné úsilie a podpora

Od začiatku útočnej vojny proti Ukrajine poskytuje EÚ východným pohraničným regiónom politickú, technickú a finančnú pomoc, najmä prostredníctvom politiky súdržnosti a spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP). Tieto politiky zohrávajú kľúčovú úlohu pri posilňovaní infraštruktúry, zvyšovaní hospodárskej odolnosti, podpore rozvoja zručností, zamestnanosti a sociálneho začlenenia, zabezpečovaní udržateľného poľnohospodárstva a zlepšovaní pripravenosti a reakcie na krízy. V prospech niektorých východných pohraničných regiónov bola napríklad uvoľnená poľnohospodárska rezerva.

V rámci strednodobého preskúmania politiky súdržnosti 10 , ktoré sa začalo ako súčasť pokračujúceho úsilia o prispôsobenie investícií EÚ vyvíjajúcim sa výzvam, boli identifikované kľúčové priority, ktoré majú priamy význam pre východné pohraničné regióny: obrana a civilná pripravenosť, konkurencieschopnosť, energetika, cenovo dostupné bývanie a odolnosť v oblasti vody. Ich špecifická situácia bola zohľadnená cielenými opatreniami vrátane 9,5 % zvýšenia predbežného financovania a vyššej 10 % miery spolufinancovania programov v týchto regiónoch.

 Fond na spravodlivú transformáciu (FST) zameriava približne 19,3 miliardy EUR na regióny najviac zasiahnuté prechodom na klimatickú neutralitu. 10,1 miliardy EUR (viac ako polovica týchto prostriedkov) je určená pre deväť krajín susediacich s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou, pričom sa touto sumou priamo podporuje niekoľko regiónov ležiacich pozdĺž východnej hranice.

Programy Interreg zlepšujú cezhraničnú spoluprácu v oblasti bezpečnosti a výmenu osvedčených postupov v oblasti odolnosti, ako aj prepájanie priemyslu a akademickej obce s cieľom riešiť nedostatky v zručnostiach v oblasti kybernetickej bezpečnosti alebo obrany. Na začiatku ruskej útočnej vojny Komisia okamžite pozastavila programy Interreg s Ruskom a Bieloruskom, čo viedlo k prerozdeleniu 150 miliónov EUR na programy vnútornej spolupráce a 160 miliónov EUR na programy vonkajšej spolupráce s Ukrajinou a Moldavskom. Prebehli aj cielené výzvy a špecializovaná podpora pre potenciálnych prijímateľov z týchto regiónov. Hoci zainteresované strany považujú tieto opatrenia za veľmi užitočné, týmito opatreniami sa plne nevykompenzovali negatívne vplyvy vyplývajúce z pozastavenia niektorých programov Interreg.

Podpora sa poskytovala aj prostredníctvom mnohých ďalších nástrojov a programov. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti prispieva k posilňovaniu obranných kapacít, budovaniu infraštruktúry na zabezpečenie prepojenia, vytváraniu pracovných príležitostí a uľahčovaniu hospodárskej transformácie pozdĺž východnej hranice EÚ. V plánoch obnovy a odolnosti príslušných členských štátov je na investície v týchto oblastiach vyčlenených približne 14,5 miliardy EUR. Tieto investície sú sprevádzané príslušnými reformami, ktoré ďalej prispievajú k hospodárskemu rastu.

Ďalšími 170 miliónmi EUR v rámci Nástroja finančnej podpory na riadenie hraníc a vízovú politiku sa podporujú členské štáty hraničiace s Ruskom a Bieloruskom pri modernizácii monitorovacích systémov, telekomunikácií a kapacít na boj proti dronom. Toto úsilie dopĺňajú programy EÚ pre vesmír a bezpečnú konektivitu, ktoré poskytujú bezpečné a odolné vesmírne služby, ktoré môžu účinne fungovať v nominálnom aj zhoršenom prostredí. Prostredníctvom moderného satelitného pripojenia, pokročilých služieb Galileo podporujúcich presné určovanie polohy, navigáciu a synchronizáciu času, a spôsobilostí v oblasti pozorovania Zeme zabezpečuje EÚ nepretržité a presné operácie, ktorými sa zvyšuje autonómia a situačné povedomie a zároveň poskytujú cenné údaje pre miestne a regionálne potreby.

Poľnohospodárstvo, výroba potravín, lesníctvo a komunity v týchto prevažne vidieckych regiónoch boli podporované zo SPP, ktorou sa udržiavajú príjmy poľnohospodárskych podnikov, podporujú udržateľné postupy a posilňuje rozvoj vidieka. Iniciatívou LEADER a európskymi partnerstvami v oblasti inovácií sa podporujú inovácie zdola nahor, pričom sa nimi zlepšuje produktivita a dodávateľské reťazce. Na zmiernenie negatívneho vplyvu vojny na Ukrajine na odvetvie rybolovu, akvakultúry a spracovania sa v rámci Európskeho námorného, rybolovného a akvakultúrneho fondu zaviedli aj osobitné podporné opatrenia na riešenie finančnej krízy.

Programom Horizont Európa sa financuje výskum v širokom rade oblastí vrátane energetiky, dopravy, agroekológie, odolnosti v oblasti vody, potravinových systémov a biohospodárstva, pričom zároveň pomáha posilňovať regionálne inovačné ekosystémy.

Nástroj technickej podpory a iniciatíva Dobiehajúce regióny (Catching-up Regions) poskytujú ďalšiu pomoc pri budovaní administratívnych kapacít a odstraňovaní prekážok rastu.

Digitálna transformácia v týchto regiónoch bola podporovaná prostredníctvom európskej siete kancelárií pre širokopásmové pripojenia, ktorá poskytuje technickú pomoc a zdieľa najlepšie postupy na posilnenie digitálnej infraštruktúry a prekonanie digitálnej priepasti. Európske centrá digitálnych inovácií takisto pomáhajú posilniť východné krídlo EÚ a podporiť Ukrajinu.

Komisia v spolupráci s Európskou službou pre vonkajšiu činnosť posilňuje aj odolnosť voči dezinformáciám. Prostredníctvom nedávno prijatého Európskeho štítu na obranu demokracie 11 EÚ zvyšuje svoje úsilie o zintenzívnenie budovania kapacít a podporu koordinovaných opatrení na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu a dezinformačným kampaniam. Tieto činnosti bude uľahčovať nové Európske centrum pre odolnosť demokracie.

Okrem toho Európske stredisko pre monitorovanie digitálnych médií (EDMO) a jeho národné a regionálne centrá podporujú overovanie faktov a mediálnu gramotnosť na východnej hranici. Na podporu Ukrajiny a Moldavska, ako aj členských štátov, ktoré sú najviac vystavené ruskej manipulácii s informáciami, bolo zriadené nové centrum EDMO – FACT (na boj proti konšpiráciám a trollom). Erasmus+ a Kreatívna Európa rozvíjajú projekty digitálnej gramotnosti, občianskej angažovanosti a kultúrnej spolupráce.

Z Nástroja na prepájanie Európy (CEF) v oblasti dopravy sa uvoľnilo 9,1 miliardy EUR na podporu východných pohraničných regiónov strategickými investíciami do konektivity a bezpečnosti. Patrí medzi ne zrýchlené cezhraničné prepojenie transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) pozdĺž koridoru Baltské more – Čierne more – Egejské more a koridoru Severné more – Baltské more vrátane 800 miliónov EUR na infraštruktúru s dvojakým použitím. Investíciami vo Fínsku a pobaltských štátoch sa podporuje aj rozvoj európskeho štandardného rozchodu koľaje s cieľom zlepšiť vojenskú mobilitu a posilniť hospodársku integráciu. Zatiaľ čo spojenie s Ruskom a Bieloruskom sa zhoršilo, EÚ posilnila prepojenie a integráciu východných pohraničných regiónov v rámci Európy a zároveň zlepšila cezhraničné prepojenie s Ukrajinou a Moldavskom, pričom regiónom susediacim s týmito kandidátskymi krajinami poskytla 1,36 miliardy EUR.

V rámci uvedenej podpory prispeli programy politiky súdržnosti v kombinácii s NPE – Doprava aj k iniciatíve EÚ koridory solidarity, ktorá je záchranným lanom pre ukrajinské hospodárstvo, a to podporou kľúčovej infraštruktúry v členských štátoch EÚ vo výške takmer 2 miliardy EUR na posilnenie cezhraničného cestného a železničného prepojenia vrátane splavnosti Dunaja a zvýšenia kapacity kľúčových hraničných priechodov a prístavov, ako je napríklad Konstanca. Koridor Baltské more – Čierne more – Egejské more okrem toho predstavuje strategické rozšírenie TEN-T smerom na Ukrajinu a Moldavsko, čím sa podporuje ich postupná integrácia do dopravného a logistického systému Únie.

V oblasti energetiky sa prostredníctvom NPE od roku 2014 podporili členské štáty na východnej hranici 12  sumou 3 miliardy EUR. Podporou 57 projektov spoločného záujmu NPE významne prispel k zlepšeniu prepojenosti východných pohraničných regiónov.

Programom EU4Health sa podporuje odolnosť východných pohraničných regiónov, a to aj zlepšením zdravotnej starostlivosti pre vysídlených Ukrajincov a zlepšením pripravenosti na núdzové zdravotné situácie a reakcie na cezhraničné hrozby.

Mechanizmom Únie v oblasti civilnej ochrany, najmä prostredníctvom Koordinačného centra pre reakcie na núdzové situácie, sa podporuje a dopĺňa úsilie členských štátov v celom cykle riadenia rizík katastrof (prevencia, pripravenosť a reakcia) v prípade prírodných aj človekom spôsobených kríz.

Zintenzívnenie podpory pre východné pohraničné regióny

Tieto snahy položili dôležitý základ, ale vzhľadom na vývoj situácie je naďalej nevyhnutné na zabezpečenie stability a prosperity našich východných pohraničných regiónov pokračovať v tejto činnosti a zintenzívňovať ju.

Ďalšie opatrenia sú potrebné v piatich kľúčových oblastiach: i) bezpečnosť a obrana; ii) zabezpečenie investícií; iii) využitie miestnych silných stránok regiónov; iv) zlepšenie prepojenosti a v) zameranie sa na ľudí, pretože odolnosť každého regiónu spočíva v sile jeho komunít.

1. Bezpečnosť a odolnosť – ochrana, odstrašenie a upokojenie

Rastúci počet nepriateľských incidentov na území EÚ poukazuje na pretrvávajúce hybridné hrozby a bezpečnostné nedostatky. Čoraz častejšie incidenty, ktoré majú vplyv na kritickú infraštruktúru, vrátane škodlivého rušenia ovplyvňujúceho GNSS a rádiové spektrum, zdôrazňujú potrebu zabezpečiť jej ochranu a rýchlu opravu a zároveň integrovať požiadavky na odolnosť pri navrhovaní novej infraštruktúry. V tejto súvislosti sa v spoločnom oznámení Zachovanie mieru – Plán obrannej pripravenosti do roku 2030 13 stanovujú jasné ciele a míľniky na dosiahnutie obrannej pripravenosti do roku 2030, ako sa uvádza v bielej knihe o európskej obrane.

Dve z jej hlavných iniciatív – Stráž východného krídla a Európska iniciatíva protidronovej obrany – majú za cieľ integrovať vzdušnú obranu, protidronové systémy, pozemné a námorné bezpečnostné opatrenia a situačné povedomie s cieľom vybudovať komplexnú európsku schopnosť obrany hraníc kombinujúcu civilné a -vojenské nástroje v úzkej spolupráci s NATO. Súčasťou Stráže východného krídla bude dohľad nad kozmickým priestorom v reálnom čase na odhaľovanie pohybu nepriateľských síl a Európska iniciatíva protidronovej obrany a Európsky štít protivzdušnej obrany na ochranu európskeho vzdušného priestoru, čo bude mať priamy prínos pre bezpečnosť východných pohraničných regiónov a celej Únie.

 Okrem toho sa v Akčnom pláne pre bezpečnosť dronov a ochranu proti dronom pozornosť venuje hrozbám, ktoré predstavujú drony – vzdušné (vrátane balónov), námorné, podmorské alebo pozemné, ktoré predstavujú významné výzvy pre ochranu vonkajších hraníc, kritickej infraštruktúry a verejných priestorov. Jeho cieľom je posilniť budúce spôsobilosti orgánov presadzovania práva, špecializovaný výcvik v oblasti boja proti dronom, platformu pre incidenty s dronmi, ako aj združovanie a spoločné využívanie zdrojov. Akčný plán zahŕňa aj niekoľko možností financovania spôsobilostí v oblasti dronov a boja proti nim a osobitné zameranie na obrannú pripravenosť.

V rámci finančného nástroja Bezpečnostná akcia pre Európu (SAFE) bolo členským štátom, ktoré prejavili záujem, poskytnutých 150 miliárd EUR vo forme pôžičiek. Záujem vyjadrilo a príslušné investičné plány predložilo 19 členských štátov. Patrí sem všetkých deväť členských štátov pozdĺž východnej hranice EÚ, ktorým bolo predbežne pridelených viac ako 65 % celkovej sumy. Vzhľadom na význam východných pohraničných regiónov pre bezpečnosť EÚ by sa mali uprednostniť pri rozvoji odolného regionálneho obranno-priemyselného ekosystému, ktorý by bol schopný zvyšovať výrobu a kapacitu v reakcii na vyvíjajúce sa bezpečnostné potreby.

Navrhovaným balíkom opatrení v oblasti vojenskej mobility 14  sa zlepší dopravná infraštruktúra s dvojakým použitím, zjednodušia sa pravidlá prepravy vojenského vybavenia a postupy pri prekračovaní hraníc v Európe. Týmito opatreniami by sa podporil rýchlejší presun vojenskej pomoci do východných pohraničných oblastí Únie a za jej hranice. Toto úsilie pomôže posilniť odolnosť východných pohraničných regiónov a zlepšiť ich prepojenia, čím sa posilní európska bezpečnosť a obrana. V spolupráci s členskými štátmi EÚ sa určia kritické úzke miesta (tzv. hotspoty) pozdĺž koridorov vojenskej mobility EÚ a uprednostnia sa krátkodobé investície. V rámci viacročného finančného rámca (VFR) na roky 2028 – 2034 sa v časti Nástroja na prepájanie Európy zameranej na vojenskú mobilitu 15 navrhuje desaťnásobné zvýšenie podpory investícií na dvojaké použitie a digitálnej infraštruktúry pre vojenskú dopravu.

Okrem toho sa v rámci VFR na roky 2028 – 2034 trojnásobne zvýšili aj navrhované finančné prostriedky na migráciu, riadenie hraníc a vnútornú bezpečnosť. Tento nárast zodpovedá jedinečným výzvam, ktorým čelia členské štáty hraničiace s Ruskom a Bieloruskom pri riadení migračných tokov a ochrane vonkajších hraníc EÚ.

Okrem toho je vzhľadom na stupňujúce sa hrozby potrebné vypracovať komplexný plán na prevenciu a boj proti zintenzívneniu ruskej hybridnej vojny proti EÚ v pozemnej, vzdušnej, námornej a digitálnej oblasti. Všetky tieto ciele a bezpečnostné záujmy sú rovnako dôležité v celom regióne Baltského a Čierneho mora vzhľadom na vzájomne prepojené kontinuum prosperity a bezpečnosti medzi nimi, ako sa zdôrazňuje v novej stratégii pre stabilný a bezpečný región Čierneho mora 16 . Región Baltského mora je strategickou a kľúčovou oblasťou pre bezpečnosť a obranu EÚ. Predstavuje zásadnú súčasť architektúry kolektívnej obrany NATO a zohráva kľúčovú úlohu ako námorný, energetický a infraštruktúrny koridor. Región Baltského mora je naďalej obzvlášť vystavený aktivitám ruskej hybridnej vojny, ktoré si vyžadujú zvýšenú odolnosť a koordinované reakcie EÚ.

Komisia:

·bude podporovať členské štáty pri rozvíjaní iniciatív Stráž východného krídla, Európska iniciatíva protidronovej obrany, Európsky štít protivzdušnej obrany a Európsky vesmírny štít, ktoré priamo prospievajú bezpečnosti východných pohraničných regiónov, s cieľom dosiahnuť ambiciózne míľniky stanovené v pláne obrannej pripravenosti,

·vypracuje akčný plán opatrení zameraných na prevenciu a boj proti eskalácii ruskej hybridnej vojny proti EÚ v pozemnej, vzdušnej, námornej a digitálnej oblasti, a to aj využitím potenciálu príslušných programov financovania v týchto oblastiach,

·zameria sa na zlepšenie vojenskej mobility v EÚ vrátane východných pohraničných regiónov, a to podporou rozvoja infraštruktúry s dvojakým použitím,

·posúdi možnosť vyššej miery podpory EÚ a miery predbežného financovania pre východné pohraničné regióny na účely vojenskej mobility,

·v úzkej spolupráci s členskými štátmi určí cielené krátkodobé investície (tzv. hotspoty), ktoré majú členské štáty prioritne realizovať pozdĺž koridorov vojenskej mobility EÚ, ktoré majú rozhodujúci význam na východných vonkajších hraniciach a vo východných regiónoch,

·bude úzko spolupracovať s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť účinné využívanie zvýšených finančných prostriedkov na migráciu, koordinované colné kontroly, riadenie hraníc a vnútornú bezpečnosť s osobitným zameraním na členské štáty, ktoré čelia jedinečným bezpečnostným výzvam, a posúdiť, či sa tieto zvýšené finančné prostriedky primerane zameriavajú na špecifické potreby východných pohraničných regiónov,

·v súlade s Európskou stratégiou únie pripravenosti 17 , posilní krízovú pripravenosť vo východných pohraničných regiónoch s cieľom chrániť obyvateľstvo, hospodárstvo, priemysel a zabezpečiť odolnosť a funkčnosť kritickej infraštruktúry, obrannej infraštruktúry a infraštruktúry s dvojakým použitím vrátane systémov zdravotnej starostlivosti. Úvahy o odolnosti by sa mali začleniť do iniciatív týkajúcich sa východných pohraničných regiónov EÚ a mali by sa stať ich štandardnou súčasťou, pričom by sa uplatňovala zásada pripravenosti už v štádiu návrhu,

·spolu s členskými štátmi zintenzívni úsilie v boji proti nezákonnému dovozu tabaku a tabakových výrobkov z tretích krajín.

V tejto súvislosti Komisia:

·bude podporovať cezhraničné oblasti pri vytváraní zoskupení odolnosti, ktoré môžu združovať zdroje, vymieňať si najlepšie postupy a spolupracovať v oblasti pripravenosti na katastrofy, krízového riadenia a dlhodobej odolnosti,

·je pripravená nasadiť kapacity reakcie vrátane kapacít rescEU prostredníctvom Mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany do najviac zasiahnutých východných pohraničných regiónov,

·vyzýva východné pohraničné regióny, aby nasmerovali investície do zavádzania pozemnej navigačnej infraštruktúry s cieľom posilniť odolnosť voči rušeniu a do zavádzania optických sietí na pripojenie k celoeurópskym službám kritickej infraštruktúry a priemyselných odvetví v regióne,

·vyzýva členské štáty, aby využívali kapacity vrátane tých, ktoré financuje EÚ, na predchádzanie hybridným hrozbám a boj proti nim vrátane Európskeho centra excelentnosti pre boj proti hybridným hrozbám, ktoré integruje výsledky siete EU-HYBNET financovanej z prostriedkov EÚ,

·uľahčí rozvoj strategických centier pre rozšírené regionálne vesmírne služby vo východných pohraničných regiónoch prostredníctvom investícií Únie do systému EÚ IRIS²,

·je pripravená posilniť bezpečnú konektivitu prostredníctvom systému IRIS² vrátane posilnenia jeho pokrytia Arktídy a urýchliť vládnu službu na pozorovanie Zeme s cieľom zabezpečiť vesmírne geopriestorové údaje vrátane špecializovaných európskych kapacít a združovania a spoločného využívania vnútroštátnych kapacít,

·je pripravená podporiť zriadenie únijného Centra námornej bezpečnosti v Čiernom mori, ktorého cieľom je posilniť bezpečnosť a odolnosť regiónu v krátkodobom a dlhodobom horizonte.

2. Rast a regionálna prosperita – podpora prístupu k financovaniu, inovácií, technológií a rozvoja MSP

Regióny pozdĺž východných hraníc EÚ čelia okrem existujúcich výziev v oblasti hospodárskeho rozvoja aj rastúcim hospodárskym tlakom 18 . Musia sa vyrovnať s výrazným obmedzením cezhraničného obchodu a cestovného ruchu, narušenými dodávateľskými reťazcami a klesajúcou investičnou dôverou. Okrem toho čelia väčšiemu tlaku, aby smerovali viac zdrojov do bezpečnosti a obrany ako iné časti Európy. Prevádzkovatelia podnikov vnímajú tieto regióny ako vysoko rizikové, čo zvyšuje náklady na úvery a investície. Okrem toho majú mnohé obce obmedzené finančné zdroje, čo sťažuje financovanie rozvojových projektov a dokonca aj poskytovanie základných služieb. Ako potvrdili odpovede na výzvu na predkladanie podkladov, prístup k financovaniu bol označený za jednu z najnaliehavejších výziev.

Napriek týmto problémom majú východné pohraničné regióny významný potenciál rastu. Ako strážcovia východnej hranice EÚ môžu byť hostiteľmi kritickej logistickej a obrannej infraštruktúry a zároveň využívať prírodné zdroje a kvalifikovanú pracovnú silu. Zameranie sa na obranné technológie a inovácie, energiu z obnoviteľných zdrojov a biohospodárstvo môže prilákať cielené investície, zatiaľ čo cestovný ruch, kultúra a kreatívne odvetvia a priemysel môžu pomôcť zmeniť značku a diverzifikovať miestne hospodárstva. Právny štát a kvalitná správa vecí verejných sú nevyhnutnými predpokladmi na uvoľnenie týchto príležitostí a zabezpečenie udržateľného rastu.

Rozvíjajúce sa bezpečnostné prostredie vytvorilo nové príležitosti, napríklad pre investície do tovaru s dvojakým použitím. Odvetvia zamerané na kybernetickú bezpečnosť, technológie dohľadu, energetickú bezpečnosť a dopravnú infraštruktúru sa čoraz viac považujú za strategické odvetvia regionálneho rozvoja 19 .

Kľúčovú úlohu v tomto raste môže zohrávať najmä výrobné odvetvie dronov, ktoré sa využívajú pri hraničnom dozore, pátracích a záchranných operáciách a monitorovaní životného prostredia. Okrem toho môže vývoj protidronových technológií poskytnúť novú príležitosť pre inovácie a podnikanie.

Na maximalizáciu tohto potenciálu sú nevyhnutné silnejšie väzby medzi akademickou obcou, podnikmi a občianskou spoločnosťou. Regionálni aktéri by mali spolupracovať pri navrhovaní stratégií inteligentnej špecializácie, ktoré by spájali ich jedinečné konkurenčné výhody s novými vznikajúcimi oblasťami biohospodárstva, udržateľného poľnohospodárstva, digitálnych technológií a ekoturistiky, a zároveň využívať partnerstvá s odborným vzdelávaním a prípravou (OVP).

Súčasťou balíka VFR na roky 2028 – 2034 sú plány národného a regionálneho partnerstva (NRP) 20 , ktoré budú poskytovať komplexnú a integrovanú podporu členským štátom a regiónom, ktoré čelia dvojitej výzve, a to potrebe zvyšovať bezpečnosť a zároveň podporovať svoje hospodárstva a obyvateľov. Pri predkladaní plánov národného a regionálneho partnerstva členské štáty preukážu, ako prispievajú k znižovaniu hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov, a to aj tým, že sa zamerajú na špecifické potreby a výzvy svojich východných pohraničných regiónov, najmä v oblasti bezpečnosti, riadenia hraníc a hospodárskeho rozvoja 21 . Okrem toho budú musieť prideliť územné kódy, ktoré umožnia sledovanie investícií v týchto regiónoch.

Komisia bude uprednostňovať investície do východných pohraničných regiónov:

·Zriadením nástroja EastInvest, špecializovanej finančnej platformy pre východné pohraničné regióny, ktorá združuje skupinu EIB, medzinárodné finančné inštitúcie a niekoľko národných a regionálnych podporných bánk príslušných členských štátov. Nástrojom sa budú riešiť investičné potreby identifikované v rozvojových stratégiách týchto regiónov cielenou úverovou podporou zúčastnených inštitúcií vrátane skupiny EIB, Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR), Severskej investičnej banky (NIB) a Rozvojovej banky Rady Európy (RB RE), ktorá sa môže poskytovať za výhodnejších podmienok, napríklad v kombinácii s nástrojmi financovania politiky súdržnosti. Zriadením špecializovanej platformy sa umožní lepšia koordinácia medzi príslušnými investormi, zabezpečí sa vysoká komplementárnosť a synergie ich intervencií v zasiahnutých východných pohraničných regiónoch, pričom sa budú rešpektovať mandáty a komparatívne výhody zúčastnených aktérov. Na tento účel chcú skupina EIB, EBOR, RB RE a NIB poskytnúť v rokoch 2026 – 2027 najmenej 28 miliárd EUR na súkromné a verejné investície v zasiahnutých členských štátoch, čím sa následne podporí ďalšie súkromné financovanie. EastInvest bude slúžiť aj na koordináciu poskytovania úverov a poradenskej podpory vrátane podpory pre miestne orgány verejnej správy vo východných pohraničných regiónoch.

·Posúdením, ktoré prebehne v rámci preskúmania všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách v roku 2026, či sú potrebné zmeny pravidiel štátnej pomoci s cieľom riešiť špecifické problémy východných pohraničných regiónov.

·V kontexte usmernení o regionálnej pomoci Komisia preskúma potrebu zachovať aj po roku 2027 existujúcu flexibilitu pre technológie STEP, ktoré sú kľúčové pre budovanie odolnosti.

·Preskúmaním, ako môžu východné pohraničné regióny čo najlepšie využiť príležitosti, ktoré ponúka nadchádzajúci Európsky fond pre konkurencieschopnosť 22 , s cieľom priblížiť inovácie a priemyselnú transformáciu týmto regiónom, najmä v oblasti poľnohospodárstva, biohospodárstva, obranného priemyslu a odolnosti dodávateľských reťazcov.

·V rámci budúceho Európskeho fondu pre konkurencieschopnosť a opierajúc sa o Poradenské centrum InvestEU ponúkaním cielenej poradenskej podpory verejným a súkromným subjektom vo východných pohraničných regiónoch – vrátane vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov – s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu a podporiť rozvoj zásobníka investičných projektov.

·Spoluprácou s členskými štátmi v rámci súčasného viacročného finančného rámca s cieľom zaviesť zjednodušené formy refundácie nákladov (napríklad poukážky alebo iné formy zjednodušených možností úhrady nákladov), aby sa uľahčil prístup k financovaniu pre mikropodniky a malé podniky vo východných pohraničných regiónoch. Okrem toho v rámci dialógov o vykonávaní preskúmaním ďalších opatrení na zjednodušenie v prospech týchto regiónov.

·Podporou vytvárania klastrov vo východných pohraničných regiónoch, a to aj prostredníctvom Európskej platformy pre spoluprácu klastrov 23 , s cieľom podporiť miestne inovačné ekosystémy, spoluprácu medzi malými a strednými podnikmi a prístup k možnostiam financovania EÚ.

·Zintenzívnením spolupráce so Skupinou Svetovej banky v rámci iniciatívy Dobiehajúce regióny (Catching-up Regions) v pobaltských krajinách s cieľom poskytnúť obciam odborné znalosti a pomôcť im vypracovať projekty na zachovanie a rozšírenie podnikania, rozvoj ľudského kapitálu, ako aj budovanie kapacít v úzkej spolupráci s miestnymi zainteresovanými stranami. Táto cielená pomoc sa rozšíri na najviac zasiahnuté východné pohraničné regióny v Poľsku a Fínsku s cieľom podporiť hospodársku diverzifikáciu, rozšíriť prístup na trh pre miestne spoločnosti, zvýšiť kvalifikáciu pracovnej sily a priame zahraničné investície.

·Zabezpečením toho, aby výzvy a potreby východných pohraničných regiónov v oblasti investícií a reforiem boli začlenené do referenčných politických rámcov budúcich plánov národného a regionálneho partnerstva v rámci nového VFR. Okrem toho Komisia pri príprave usmernení k zásade „nespôsobovať škodu“ pre nasledujúci VFR zohľadní územné špecifiká a výzvy východných pohraničných regiónov, čím sa zabezpečí proporcionálne uplatňovanie tejto zásady. Okrem toho vzhľadom na zvýšené bezpečnostné riziká vo východných pohraničných regiónoch vrátane zvýšeného rizika konvenčných vojenských hrozieb sa v usmernení podrobnejšie vymedzí rozsah výnimiek v oblasti bezpečnosti a obrany, najmä pokiaľ ide o projekty s dvojakým použitím a projekty s rozmerom civilnej pripravenosti.

Komisia okrem toho vyzýva členské štáty, aby:

·využili finančné nástroje v rámci svojich prídelov na politiku súdržnosti na vytvorenie priaznivejších podmienok poskytovania úverov vo východných pohraničných regiónoch a prispeli k zníženiu rizika súkromného financovania,

·zabezpečili, aby sa pri programovaní budúcich plánov národného a regionálneho partnerstva náležite zohľadňovali výzvy a príležitosti východných pohraničných regiónov;

·zvýšili stimuly pre hospodársku činnosť v týchto regiónoch, ako sú cielené daňové opatrenia a dotácie v súlade s pravidlami štátnej pomoci pre už etablované spoločnosti alebo stimulovať nové investície vo východných pohraničných regiónoch,

·preskúmali potenciálne výhody vytvorenia nových osobitných hospodárskych zón vo východných pohraničných regiónoch a rozšírenia zoznamu zariadení v rámci existujúcich zón, na ktoré sa vzťahujú pravidlá štátnej pomoci.

3. Využívanie miestnych silných stránok – biohospodárstvo, energetika, životné prostredie, poľnohospodárstvo a zručnosti

Východné pohraničné regióny sú bohaté na nevyužité prírodné zdroje vrátane dreva, biomasy a prvkov vzácnych zemín, ktoré ponúkajú významný potenciál pre rast biologického priemyslu, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a ťažobného a spracovateľského priemyslu.

Odvetvie lesného hospodárstva má vďaka udržateľnému využívaniu v súčasnosti nevyužívaných zdrojov potenciál vytvoriť konkurencieschopné, trhovo orientované hodnotové reťazce na zachytávanie uhlíka alebo inovatívne materiály na biologickej báze (napr. plasty a polyméry na biologickej báze, obaly na báze vlákien, textílie na biologickej báze, chemikálie na biologickej báze a stavebné výrobky na biologickej báze). Tieto riešenia môžu znížiť emisie, podporiť inovácie, vytvoriť zelené pracovné miesta a oživiť vidiecke oblasti.

Fínsko, ktoré má významné zásoby lítia, kobaltu a niklu, je už teraz kľúčovým hráčom v úsilí EÚ o zabezpečenie dodávok pre batérie a technológie obnoviteľnej energie. Estónsko je takisto pripravené významne prispieť k plneniu cieľov EÚ v oblasti kritických surovín, keďže už otvorilo závod na výrobu permanentných magnetov. Poľsko, ktoré je významným producentom medi a má potenciál na spracovanie vzácnych zemín, rozširuje prieskum lítia, zatiaľ čo Rumunsko má sľubné ložiská horčíka a medi. Oceľ tvorí viac ako polovicu priemyselnej výroby východného Slovenska, okrem toho sa tu ťaží aj množstvo iných nerastných surovín, ako je antimón, zlato, striebro, urán, molybdén a magnezit. Vyššie uvedené krajiny sa tiež čoraz viac zameriavajú na udržateľné postupy ťažby a stavajú sa do pozície ekologicky uvedomelých dodávateľov kľúčových materiálov.

Zachovanie potenciálu poľnohospodárskej výroby, rybolovu a akvakultúry pozdĺž východnej hranice a zabezpečenie jej kontinuity prostredníctvom generačnej obnovy a ďalšej podpory vidieckych oblastí je kľúčom k životaschopnosti týchto regiónov. Zabezpečenie lesnej a poľnohospodárskej výroby prispieva aj k potravinovej bezpečnosti a zabezpečuje stabilné dodávky surovín pre podniky v oblasti. Na rozvoj týchto iniciatív môžu poľnohospodári vo východných pohraničných regiónoch dostávať zvýšenú viazanú podporu príjmov 24 .

Environmentálnu udržateľnosť v pohraničných regiónoch EÚ možno posilniť spoločným úsilím o ochranu prírodných zdrojov a podporu obehového hospodárstva, čím sa zabezpečí dlhodobá odolnosť a ekologická rovnováha v rozmanitých krajinách. Investície do účinných a obehových vodovodných systémov a modernej úpravy odpadovej vody môžu zároveň podporiť priemysel a poľnohospodárstvo a zvýšiť prevádzkovú kontinuitu počas kríz.

Posilnenie energetických systémov a uvoľnenie potenciálu energie z obnoviteľných zdrojov vo východných pohraničných regiónoch je kritickým prvkom energetickej bezpečnosti Európy. Absencia robustnej siete v mnohých východných pohraničných regiónoch znižuje energetickú bezpečnosť a priemyselný rozvoj. Zabezpečenie plnej integrácie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov do elektrickej siete si bude vyžadovať strategické investície do siete vo východných pohraničných regiónoch, napríklad v pobaltských štátoch a vo Fínsku. Po synchronizácii elektrizačných sústav pobaltských krajín s európskou sieťou je potrebná ďalšia práca na ich úplnej integrácii do trhu s elektrickou energiou v EÚ. Zahŕňa to posilnenie odolnosti a modernizáciu existujúcej infraštruktúry, zlepšenie flexibility siete a zlepšenie prepojenia so susednými krajinami. Okrem toho sú na zabezpečenie odolnosti voči prerušeniam dodávok energie a hybridným hrozbám potrebné ďalšie zásobníky plynu, kapacity na reverzný tok, modernizácia siete a infraštruktúry, prepojovacie vedenia a integrácia obnoviteľných zdrojov energie. Urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom zjednodušených a zrýchlených povoľovacích procesov umožní využiť obrovský potenciál východných pohraničných regiónov 25 . Miestnu energetickú odolnosť možno zvýšiť aj rozšírením energetických komunít. Tieto komunity môžu združovať miestne zdroje na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, čím sa zníži závislosť od externých zdrojov, ako aj budovať mikrosiete a systémy zásobníkov energie, ktoré zabezpečia záložnú energiu počas výpadkov.

Východné pohraničné regióny tiež predstavujú veľký potenciál pre dodávky biomasy pre biohospodárstvo EÚ a zároveň zhodnocujú zvyšky a zvyšujú miestnu obehovosť a odolnosť. Môžu podporiť stratégie ReFuelEU pre letectvo a FuelEU pre námornú dopravu tým, že poskytnú suroviny na výrobu pokročilých biopalív na základe vyspelých technológií, ako sú biorafinérie, fermentácia a biogén.

Vďaka investíciám do bioplynových zariadení na farmách alebo v družstvách môžu poľnohospodári recyklovať hnoj, odpad a zvyšky z pestovania plodín na cennú bioenergiu a digestát, ktorý sa môže ďalej spracúvať na biologické hnojivo. To pomáha nahradiť drahé a do veľkej miery dovážané chemické hnojivá na báze fosílnych palív a zároveň prispieva k udržateľnosti, energetickej bezpečnosti a cenovej dostupnosti energie.

Komisia:

·urýchli integráciu elektrizačných sústav pobaltských štátov s európskymi sieťami vrátane posilnenia odolnosti infraštruktúry a sústav na mori, ako aj cezhraničnej vodíkovej infraštruktúry, napríklad seversko-baltského vodíkového koridoru, prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre plán prepojenia pobaltských energetických trhov,

·bude naďalej podporovať realizáciu prioritných cezhraničných infraštruktúrnych projektov v regióne, čo sa odráža aj v Energetických diaľniciach určených ako súčasť balíka opatrení pre európske elektrizačné sústavy, a to aj prostredníctvom skupiny na vysokej úrovni pre energetickú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe,

·bude naďalej podporovať projekty spoločného záujmu a projekty vo vzájomnom záujme s tretími krajinami, a to aj prostredníctvom nástroja NPE,

·bude podporovať iniciatívy obehového priemyslu vrátane údolí priemyselnej symbiózy a regionálnych biohospodárskych centier vo východných pohraničných regiónoch na základe stratégie pre biohospodárstvo,

·bude podporovať výrobu bioplynu a biometánuv súlade s cieľmi programu REPowerEU a vedúcim trhom pre biohnojivá, ako sa uvádza v stratégii pre biohospodárstvo, ktoré recyklujú poľnohospodárske a lesnícke zvyšky, ako aj miestny organický odpad na digestát a biohnojivá,

·bude podporovať strategické projekty v rámci aktu o kritických surovinách, ktoré vychádzajú z Akčného plánu RESourceEU a potenciálu regiónu v oblasti dodávok kritických surovín, a to prostredníctvom výziev Inovačného fondu a kohéznych investícií prostredníctvom STEP,

·bude podporovať špecifické aktivity východných pohraničných regiónov v rámci vidieckeho paktu, ako je vytváranie sietí a budovanie kapacít, s cieľom riešiť jedinečné výzvy, ktorým tieto regióny čelia,

·bude podporovať účasť mladých ľudí v poľnohospodárstve vo východných pohraničných regiónoch prostredníctvom stratégie EÚ pre generačnú obnovu v poľnohospodárstve 26 a naďalej podporovať rozvoj vidieckych oblastí a poľnohospodárstva prostredníctvom budúcich národných a regionálnych plánov partnerstva,

·bude riešiť kľúčové výzvy, ktorým čelí cestovný ruch vo východných pohraničných regiónoch, v rámci pripravovanej stratégie EÚ pre udržateľný cestovný ruch, pomáhať pri zavádzaní udržateľných modelov, posilňovať odolnosť a obnovovať medzinárodnú dôveru prostredníctvom cielenej propagácie.

Komisia vyzýva členské štáty, aby:

·zlepšili energetické plánovanie pri vytváraní rámca na lepšiu koordináciu investičných kanálov s cieľom urýchliť zelenú transformáciu, odolnosť a integráciu sietí v celom východných pohraničných regiónoch,

·ďalej posilňovali energetickú bezpečnosť urýchleným budovaním spojovacích vedení, kapacít LNG/bioplynu, odolnosti elektrickej siete a uskladňovania energie vrátane vytvárania strategických zásobníkov paliva vo východných pohraničných regiónoch a začleniť tieto investície do budúcej revízie národných energetických a klimatických plánov členských štátov,

·zavádzali projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a modernizovať diaľkové vykurovanie vo východných pohraničných regiónoch,

·zahrnuli do svojich investícií zo Sociálno-klimatického fondu opatrenia na zníženie energetickej chudoby v prospech zraniteľných domácností a mikropodnikov, a to aj vo východných pohraničných regiónoch.

4. Prepojenosť – prepojenie ľudí a podpora rastu

Ruská útočná vojna proti Ukrajine podnietila strategické prerušenie dopravných spojení s Ruskom a Bieloruskom, a to aj uzavretím vzdušného priestoru susedných krajín, čo má priamy vplyv na východné pohraničné regióny. Rusko a Bielorusko boli odstránené z máp TEN-T a cezhraničné spojenia s týmito krajinami boli utlmené. Zmena dynamiky obchodu po uzavretí hraníc a hospodárskych sankciách zdôraznila význam zabezpečenia silných spojení s medzinárodnými trhmi, najmä prostredníctvom alternatívnych pozemných, železničných a námorných trás.

EÚ podnikla rozhodné kroky na úpravu a posilnenie koridorov TEN-T, pričom uprednostnila úplnú integráciu východných pohraničných regiónov do vnútorného trhu a bezpečnostného rámca EÚ. Výrazne sa posilnilo prepojenie východných pohraničných regiónov v rámci EÚ zavedením nových koridorov, ktoré zlepšia ich integráciu do dopravného trhu EÚ, ako aj posilnením cezhraničného prepojenia s Ukrajinou a Moldavskom.

Integrácia východných pohraničných regiónov do sietí EÚ odstránením prekážok a rozvojom európskej štandardnej infraštruktúry rozchodu koľají v pobaltských štátoch a vo Fínsku predstavuje strategickú investíciu do súdržnosti EÚ, hospodárskej odolnosti a bezpečnostnej pripravenosti. Súčasne je pre celkovú bezpečnosť Európy na jej východnom krídle rovnako dôležité posilnenie hospodárskej a bezpečnostnej odolnosti dunajského regiónu/regiónu Čierneho a Egejského mora.

Na miestnej úrovni je potrebný primeraný prístup k verejnej doprave a službám dopravy na požiadanie, aby sa ľudia mohli dostať do zamestnania a k verejným službám vo východných pohraničných regiónoch.

Komisia:

·posilní spoluprácu v oblasti infraštruktúrnych sietí so zapojením príslušných vnútroštátnych správnych orgánov v súlade s európskymi dopravnými koridormi transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) vrátane predĺženia na Ukrajinu a do Moldavska a zároveň zvýši kapacitu v baltských prístavoch a podporí rozvoj koridoru Rail Baltic v rámci siete TEN-T a severojužnej vojenskej mobility,

·podporí a uľahčí integráciu železničných systémov východných pohraničných regiónov v rámci spolupráce TEN-T a NPE so zvyškom EÚ, ako aj s Ukrajinou a Moldavskom s cieľom zlepšiť vojenskú mobilitu a bezpečnosť a vytvoriť ďalšie hospodárske príležitosti.

Komisia vyzýva členské štáty, aby:

·modernizovali infraštruktúru s cieľom zvýšiť regionálnu konkurencieschopnosť a bezpečnosť, pričom by mali uprednostniť kvalitné cestné a železničné spojenia s hlavnými mestskými centrami vrátane tých, ktoré môžu slúžiť na dvojaké účely, ako aj koridory TEN-T,

·uľahčili realizáciu dôležitých prebiehajúcich veľkých cezhraničných projektov, ako je Rail Baltica, ktoré sú nevyhnutné pre prepojenie a bezpečnosť východných pohraničných regiónov,

·zabezpečili včasné vykonávanie spoločného akčného plánu o posilnenej spolupráci v rámci koridoru Baltské more – Čierne more – Egejské more 27 ,

·využili budúce národné a regionálne plány partnerstva, Nástroj na prepájanie Európy a Európsky fond pre konkurencieschopnosť na zabezpečenie včasnej realizácie koridorov TEN-T a koridorov vojenskej mobility EÚ,

·využili prostriedky Sociálno-klimatického fondu na zníženie dopravnej chudoby vo východných pohraničných regiónoch, napr. investovaním do udržateľnej verejnej dopravy, sociálneho lízingu elektrických vozidiel, verejnej dopravy, zdieľanej mobility a dopravy na požiadanie.

Digitálna pripojiteľnosť medzi východnými pohraničnými regiónmi a zvyškom EÚ má zásadný význam pre hospodársku integráciu, cezhraničný obchod, komunikáciu a inovácie, ako aj pre kybernetickú bezpečnosť a ochranu pred hybridnými útokmi. Napriek tomu východné pohraničné regióny naďalej výrazne zaostávajú za zvyškom EÚ, majú nedostatky v širokopásmovom pokrytí, nízku rýchlosť internetu, obmedzené poskytovanie digitálnych verejných služieb a nedostatok digitálnych zručností. Tieto nedostatky brzdia miestne podniky, obmedzujú prístup k vzdelaniu, odbornej príprave a zdravotnej starostlivosti a oslabujú cezhraničnú koordináciu. Cielenými opatreniami by sa mala zabezpečiť dostupnosť pokrytia širokopásmovým pripojením s gigabitovou kapacitou a sieťami 5G, a to aj vo vidieckych komunitách a pozdĺž hraničných koridorov, ako aj dostupnosť kritických infraštruktúr, ako sú napríklad chrbticové siete.

Komisia:

·poskytne finančné prostriedky na konkurenčnom základe v rámci druhého digitálneho pracovného programu Nástroja na prepájanie Európy na roky 2024 – 2027 na podporu digitálnej pripojiteľnosti 5G v rámci EÚ, ako aj medzi EÚ a krajinami mimo EÚ, so zameraním na chrbticové siete,

·uľahčí technickú pomoc verejným orgánom prostredníctvom európskej siete kancelárií pre širokopásmové pripojenie s cieľom podporiť zavádzanie optických sietí a sietí 5G a spoločnostiam prostredníctvom európskych centier digitálnych inovácií s cieľom zlepšiť zavádzanie digitálnych technológií.

Komisia vyzýva členské štáty, aby:

·začlenili špecifické podmienky východných pohraničných regiónov do svojich národných strategických plánov digitálneho desaťročia a zabezpečili, aby sa pripravované úpravy 28 zameriavali na jedinečné výzvy a priority regiónov. Zahŕňa to zlepšenie pokrytia širokopásmovým pripojením a sieťami 5G, bezpečnú cezhraničnú pripojiteľnosť a prístup k digitálnym verejným službám,

·v plnej miere využívali programy Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a politiky súdržnosti na odstránenie digitálnej priepasti s cieľom pomôcť vytvárať nové príležitosti, posilniť hospodársku odolnosť a zlepšiť kvalitu života vo východnom pohraničnom regióne.

Cezhraničná spolupráca je už dlho dôležitým nástrojom na podporu regionálneho rozvoja a hospodárskeho rastu v pohraničných regiónoch. Rozpad vzťahov s Ruskom a Bieloruskom však tieto rámce spolupráce narušil. V dôsledku toho je potrebné preskúmať alternatívne iniciatívy územnej spolupráce, ktoré týmto regiónom umožnia udržať a diverzifikovať prepojenia, nájsť nových partnerov a vytvoriť nové príležitosti spolupráce.

V rámci návrhu VFR na roky 2028 – 2034 Komisia zaviedla nový špecifický cieľ Interreg pre „odolnejšie regióny hraničiace s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou“ 29 . Cieľom tohto návrhu je poskytnúť dotknutým členským štátom a ich regiónom plnú flexibilitu pri využívaní územnej spolupráce na riešenie ich najnaliehavejších výziev vrátane bezpečnosti a civilnej pripravenosti, vyľudňovania a dezinformácií. Regióny hraničiace s Ruskom a Bieloruskom, ktoré po ukončení programov s týmito dvoma nepriateľskými susedmi stratili možnosti cezhraničnej spolupráce, budú zároveň lepšie pripravené presmerovať svoje úsilie o spoluprácu na západ. V prípade regiónov hraničiacich s Ukrajinou umožní nový špecifický cieľ zamerať sa viac na riešenie náročných podmienok, ktoré v súčasnosti panujú. Nový špecifický cieľ takisto umožní, aby budúce priestory nadnárodnej spolupráce vyčlenili časť svojich finančných prostriedkov na spoluprácu s Ukrajinou a Moldavskom.

Komisia:

·bude podporovať príslušné členské štáty pri príprave ich budúcich kapitol Interreg na roky 2028 – 2034, a to aj s prihliadnutím na spoluprácu medzi severom a juhom. Ak sa tak rozhodnú členské štáty hraničiace s Ruskom a Bieloruskom, mohlo by to mať podobu osobitnej kapitoly plánu Interreg venovanej využitiu nového špecifického cieľa na podporu väčšej spolupráce a možností učenia sa medzi regiónmi, ktoré čelia podobným výzvam.

Komisia vyzýva členské štáty, aby:

·v plnej miere využívali nedávno prijaté nariadenie BRIDGEforEU 30 s cieľom pomôcť pri riešení cezhraničných prekážok medzi regiónmi na východnom krídle.

5. Ľudia – regióny sú také silné, ako sú silné komunity, ktoré v nich žijú

Obyvatelia východných pohraničných oblastí preukázali výnimočnú silu a schopnosť prispôsobiť sa nepriazni osudu. Ich trvalá odolnosť závisí od súdržnosti komunity a pripravenosti absorbovať šoky. Vyľudňovanie, starnutie a nízka hustota obyvateľstva predstavujú významné výzvy.

Okrem toho trhy s bývaním stagnujú a nízka hodnota zábezpeky sťažuje prístup k hypotékam. Hrozí tak, že sa spustí negatívny cyklus vysťahovalectva a poklesu atraktívnosti, čo ohrozuje odolnosť východnej hranice EÚ (ako dokazujú štúdie ESPON, OECD a Interreg Europe).

S cieľom odvrátiť tieto trendy by členské štáty mali posilniť tvorbu politík na základe miestnych podmienok a viacúrovňové riadenie, posilniť postavenie regionálnych a miestnych orgánov a občianskej spoločnosti a zároveň presadzovať dobrú správu vecí verejných a právny štát.

Zabezpečenie poskytovania základných a sociálnych služieb má zásadný význam pre blaho komunít v pohraničných regiónoch. Obmedzené finančné možnosti miestnych samospráv však spôsobujú, že tieto regióny majú chronický nedostatok odborníkov v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy a starostlivosti, ako aj slabšiu infraštruktúru. Situáciu ešte zhoršuje starnutie obyvateľstva a pracovnej sily. Situácia si vyžaduje cielené investície na zabezpečenie prístupných a cenovo dostupných služieb a infraštruktúry v oblasti sociálnej, zdravotnej, detskej a dlhodobej starostlivosti. V kontexte stupňujúceho sa geopolitického napätia sa duševné zdravie stalo kritickým problémom, pričom rastúca miera neistoty, stresu a depresívnych symptómov predstavuje veľké výzvy. Nové prístupy, ako napríklad telemedicína, digitálne konzultačné centrá a mobilné služby, majú značný potenciál pomôcť prekonať prekážky vzdialenosti a zabezpečiť prístup do vzdialených oblastí. Sociálne podnikanie môže takisto oživiť hospodárstvo a zlepšiť sociálnu súdržnosť 31 32 .

Okrem toho v mnohých pohraničných regiónoch žijú rôzne menšinové skupiny; podpora ich integrácie a začlenenia je kľúčom k posilneniu týchto oblastí.

Komisia:

·podporí vytvorenie spoločenstva odborníkov z východného pohraničia, ktoré by si medzi obcami vymieňalo osvedčené postupy a riešenia v oblasti pripravenosti,

·spolu s členskými štátmi preskúma, ako uľahčiť obciam prístup ku kritickému vybaveniu, a to aj prostredníctvom spoločného obstarávania, napr. núdzových komunikačných a vysielacích systémov, rezerv poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov, komunitných energetických projektov a energetických riešení nezávislých od rozvodnej siete,

·podporí iniciatívy miestneho rozvoja vedeného komunitou vrátane iniciatívy LEADER, ktoré zapájajú obyvateľstvo do rozhodovania na miestnej úrovni a hľadajú riešenia prispôsobené špecifickým regionálnym potrebám vrátane udržania mladých ľudí a prístupu ku kvalitným službám pre všetkých.

Pre prosperitu východných pohraničných regiónov je nevyhnutná kvalifikovaná a prispôsobivá pracovná sila. Nedostatok pracovných síl a zručností je však naďalej veľký. To platí aj pre kľúčové odvetvia, ako je zdravotná a dlhodobá starostlivosť, ekologický priemysel a digitálne hospodárstvo. Východné pohraničné regióny zároveň hlásia vysoký počet mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy.

Riešenie týchto výziev si vyžaduje vzdelávanie a odbornú prípravu, ktoré sú lepšie zosúladené s potrebami miestneho trhu práce, podporované partnerstvami s podnikmi a intenzívnejším vzdelávaním v oblasti vedy, techniky, inžinierstva a matematiky. Zabezpečenie plynulého prechodu zo školy do zamestnania, flexibilné možnosti vzdelávania a úplné zavedenie záruky pre mladých ľudí pomôžu udržať mladé talenty.

Komisia vyzýva členské štáty, aby:

·rozšírili odborné vzdelávanie a prípravu (OVP) a rekvalifikáciu, a to aj prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu plus a zapojením sa do Paktu EÚ o zručnostiach,

·budovali pevnejšie väzby medzi vzdelávaním a zamestnaním prostredníctvom centier excelentnosti odborného vzdelávania a prípravy Erasmus+, učňovskej prípravy v rámci európskeho združenia, zvyšovania kvalifikácie učiteľov odborného vzdelávania a prípravy a výskumu/inovácií,

·uprednostňovali udržanie mladých ľudí vo východných pohraničných regiónoch prostredníctvom možností prechodu zo vzdelávania do zamestnania a vytvorením programov na nákup prvého bývania v rámci programov politiky súdržnosti, ktoré by ponúkali mladým odborným pracovníkom úvery s nízkym úrokom 33 ,

·podporili mestá a mestské oblasti východných pohraničných regiónov, aby sa uchádzali o nadchádzajúcu výzvu v rámci Európskej mestskej iniciatívy, ktorá je zameraná na implementáciu nedávno prijatého Programu pre mestá,

·podporovali spoluprácu medzi obcami, a to aj prostredníctvom združovania dostupných zdrojov a zabezpečovania základných a sociálnych služieb pre svoje komunity,

·posilnili občiansku participáciu, vzdelávanie, dobrovoľníctvo, mediálnu a finančnú gramotnosť, pripravenosť a iniciatívy na miestnej úrovni, čím sa zvýši miestna odolnosť, vzájomná dôvera a sociálne začlenenie,

·podporovali sociálno-ekonomickú integráciu štátnych príslušníkov z krajín mimo EÚ a menšín vo východných pohraničných regiónoch využitím možností financovania zo strany EÚ v plnom rozsahu.

Kultúra posilňuje dôveru v demokratické inštitúcie a súdržnosť a mala by zostať jedným z hlavných bodov politickej agendy východných pohraničných regiónov. Účasť mládeže na rozhodovaní by sa mala formalizovať a školy a verejné kampane zamerané na všetky skupiny obyvateľstva by mali posilniť kritické myslenie a mediálnu gramotnosť.

Komisia:

·bude podporovať hospodársku odolnosť mediálneho sektora prostredníctvom Programu pre odolnosť médií,

·bude podporovať využívanie malých grantov na podporu miestnych mimovládnych organizácií pri udržiavaní digitálnej a mediálnej gramotnosti a na podporu umeleckých a remeselných iniciatív,

·vypracuje projekt partnerského učenia s cieľom posilniť občiansku angažovanosť žiakov a ich zmysel pre demokratické občianstvo prostredníctvom kultúry, a to v školách aj mimo nich,

·posilní úsilie o zlepšenie komunikácie zameranej na občanov a bude riešiť riziká, ktoré predstavujú zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie a ktoré sú obzvlášť akútne vo východných pohraničných regiónoch, a to aj prostredníctvom národných alebo regionálnych centier EDMO, novej európskej siete overovateľov faktov a siete SPP pre vidiecke komunity,

·bude podporovať organizácie na overovanie faktov a miestne médiá s cieľom posilniť informačný priestor v oblasti otázok, ktoré majú osobitný význam pre vidiecke komunity vo východných pohraničných regiónoch 34 .

Ďalší postup

Východné pohraničné regióny EÚ sú nielen strážcami našej bezpečnosti, ale aj dôležitými vstupnými bránami pre konektivitu a hospodárske príležitosti. Posilnenie ich odolnosti a príťažlivosti nie je len otázkou solidarity; je to kľúčová strategická investícia do bezpečnosti, budúcej stability, konkurencieschopnosti a súdržnosti Európy.

Bezpečnosť a odolnosť sú neoddeliteľnou súčasťou dlhodobej udržateľnosti východných pohraničných regiónov. Strategické investície a koordinované riadenie môžu pomôcť premeniť bezpečnostné výzvy na príležitosti a prosperitu a zabezpečiť udržateľný regionálny rozvoj.

Prostredníctvom cielených politík EÚ a vnútroštátnych politík, dodatočných a integrovaných investícií a posilnenej miestnej správy môže EÚ premeniť svoje pohraničné regióny na odolné motory udržateľného rastu a európskej jednoty a bezpečnosti.

Potreby a okolnosti východných pohraničných regiónov sú jedinečné. Budú začlenené do príslušných budúcich politík a investícií a premietnu sa do priorít financovania na všetkých úrovniach – regionálnej, národnej a európskej. To by malo zahŕňať cielené výzvy na predkladanie návrhov a preferenčné zaobchádzanie s východnými pohraničnými regiónmi.

Komisia bude naďalej úzko spolupracovať s vnútroštátnymi správnymi orgánmi a regiónmi s cieľom ďalej podporovať prístupy na základe miestnych podmienok a viacúrovňové riadenie, čím sa zabezpečia účinné riešenia na mieru pre tieto regióny, pričom sa čo najlepšie využijú existujúce a budúce štruktúry implementácie fondov EÚ, aby sa zabezpečilo dôsledné riešenie jedinečných potrieb týchto regiónov.

Členské štáty, ktorých regióny sú najviac zasiahnuté súčasným bezpečnostným prostredím, sa vyzývajú, aby uznali osobitné postavenie týchto oblastí vo svojich vlastných národných a regionálnych rozvojových stratégiách a plánovaní vrátane územnej spolupráce. V tejto súvislosti by sa mali vyčleniť osobitné finančné zdroje pre východné pohraničné regióny, aby sa podporil ich hospodársky rozvoj a odolnosť.

Toto oznámenie slúži ako východiskový bod, ktorý vytvára základ pre pokračujúcu solidaritu a úsilie, ktoré sa bude prispôsobovať meniacim sa výzvam a príležitostiam.

Na zosúladenie politík EÚ, vnútroštátnych a regionálnych politík tak, aby účinne riešili tieto výzvy a príležitosti, bude potrebný nepretržitý dialóg. S cieľom zabezpečiť systematické nadväzujúce opatrenia Komisia navrhuje zaviesť každoročný politický dialóg na vysokej úrovni s cieľom diskutovať o politikách EÚ a ich prínose pre rozvoj a bezpečnosť východných pohraničných regiónov. Prvý dialóg na vysokej úrovni sa uskutoční 26. februára 2026.

(1)

     „Východné pohraničné regióny nepredstavujú štátne hranice, ale sú to európske hranice. Naša činnosť v týchto regiónoch zohráva kľúčovú úlohu pri ochrane našich spoločných európskych hodnôt. Našou povinnosťou je zabezpečiť, aby sa ľudia v týchto regiónoch cítili bezpečne, boli chránení a mali oporu v príležitostiach na dobré pracovné miesta, kvalitné vzdelávanie a služby,“ povedal Rafaelle Fitto na konferencii na vysokej úrovni o východných pohraničných regiónoch EÚ v Białowieži v júni 2025 v Poľsku.

(2)

     Na účely tohto oznámenia sú východné pohraničné regióny vymedzené ako regióny hraničiace s Ruskom, Bieloruskom alebo Ukrajinou.

(3)

     Akčný plán na zaistenie bezpečnosti káblov [JOIN(2025) 9 final].

(4)

     V roku 2025 zadržali litovské orgány 600 balónov s pašovaným tovarom vypustených z Bieloruska.

(5)

     Európska hospodárska prognóza – jeseň 2025.

(6)

     249 odpovedí doručených od 7. augusta do 18. septembra 2025, ktoré sú k dispozícii na portáli Komisie Vyjadrite svoj názor: výzva na predkladanie podkladov .

(7)

     Uznesenie Európskeho parlamentu o absolutóriu na rok 2023: všeobecný rozpočet EÚ – Komisia, výkonné agentúry a európske rozvojové fondy, odporúčanie 40.

(8)

      SPRÁVA o pozdvihnutí vidieckych oblastí v EÚ prostredníctvom politiky súdržnosti | A10-0092/2025 | Európsky parlament .

(9)

     Príhovor výkonného podpredsedu Fitta na konferencii na vysokej úrovni o východných pohraničných regiónoch EÚ v poľskej Białowieži.

(10)

     Nariadenie (EÚ) 2025/1914; nariadenie (EÚ) 2025/1913.

(11)

     JOIN (2025)791.

(12)

     Fínsko, Estónsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko.

(13)

      JOIN (2025) 27 final .

(14)

      JOIN (2025) 846 final .

(15)

      COM(2025) 547 final .

(16)

     JOIN (2025) 135 final.

(17)

      JOIN(2025) 130 final .

(18)

     HDP na obyvateľa vo východných pohraničných regiónoch je o 12 až 21 % nižší ako v ostatných častiach tej istej krajiny (okrem regiónu hlavného mesta).

(19)

     Napríklad ResilEast je pilotný projekt, v rámci ktorého sa navrhuje iniciatíva regionálneho rozvoja zameraná na posilnenie odolnosti, bezpečnosti a hospodárskej vitality východných pohraničných regiónov EÚ integrovaným prístupom, v ktorom sa spája energetická infraštruktúra, obranná pripravenosť a udržateľný hospodársky rast. Má byť pilotným projektom širšej koncepcie RESIL EÚ, v rámci ktorej budú európske pohraničné regióny pôsobiť ako priekopníci pri budovaní nových zdrojov rastu a konkurencieschopnosti na celom kontinente.

(20)

      COM(2025) 565 final/2 .

(21)

     Článok 22 návrhu nariadenia o plánoch NRP [COM(2025) 565 final].

(22)

      COM(2025) 555 final .

(23)

      https://www.clustercollaboration.eu/ .

(24)

     V rámci návrhu VFR SPP majú členské štáty možnosť zvýšiť svoju alokáciu na viazanú podporu príjmov, ktorá je zvyčajne obmedzená na 20 % príspevku Únie na osobitné intervencie, až o 5 % za predpokladu, že táto dodatočná finančná alokácia je zameraná na osobitné priority vrátane najmä poľnohospodárov vo východných pohraničných regiónoch.

(25)

      Nevyužitý potenciál obnoviteľnej energie z vetra, slnka a vodnej energie .

(26)

     Stratégia generačnej obnovy poľnohospodárstva ( COM/2025/872 final ).

(27)

     Memorandum o porozumení o posilnenej cezhraničnej spolupráci v rámci platformy koridoru Čierne more – Egejské more (december 2025).

(28)

     Členské štáty sa vyzývajú, aby v decembri 2026 predložili úpravy svojich národných strategických plánov digitálneho desaťročia [na základe článku 8 rozhodnutia (EÚ) 2022/2481, ktorým sa stanovuje politický program Digitálne desaťročie 2030].

(29)

     COM(2025) 552 final.

(30)

     Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2025/925 zo 7. mája 2025 o nástroji pre rozvoj a rast pohraničných regiónov ( BRIDGEforEU ).

(31)

     „Pobaltské fórum CuRI: Sociálne podniky pre regionálnu odolnosť“, ktoré zorganizovala skupina Svetovej banky a Komisia 17. a 18. septembra v litovskom meste Anykščiai.

(32)

     Vypracované v rámci CuRI Slovensko v Prešovskom kraji s cieľom zvýšiť znalosti a povedomie o sociálnej ekonomike ako nástroji na riešenie miestnych problémov a jej príspevku k rozvoju a inkluzívnemu rastu.

(33)

      Model for financial instruments and grants with co-financing from the EIBG and others for affordable housing (Model finančných nástrojov a grantov so spolufinancovaním od skupiny EIB a iných inštitúcií v záujme cenovo dostupného bývania) .

(34)

      Informačné opatrenia týkajúce sa programu spoločnej poľnohospodárskej politiky (IMCAP) .