EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli16. 7. 2025
SWD(2025) 546 final
PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE
ZHRNUTIE SPRÁVY O POSÚDENÍ VPLYVU
Sprievodný dokument
k návrhu NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany a podpore Únie v oblasti pripravenosti a reakcie na núdzové zdravotné situácie a o zrušení rozhodnutia č. 1313/2013/EÚ (mechanizmus Únie v oblasti civilnej ochrany)
{COM(2025) 548 final} - {SEC(2025) 545 final} - {SWD(2025) 545 final}
Aké problémy sa majú riešiť?
Oblasť politiky civilnej ochrany, pripravenosti a reakcie na krízy čelila v posledných desaťročiach rastúcim výzvam v dôsledku zhoršujúcej sa panorámy rizík a hrozieb. Túto panorámu charakterizuje nestabilná kombinácia rizík v oblasti zdravia, geopolitických, bezpečnostných, sociálno-ekonomických rizík a rizík v oblasti zmeny klímy a životného prostredia. Bezpečnosť a odolnosť EÚ a jej členských štátov sú čoraz viac prepojené s bezpečnosťou a odolnosťou jej partnerov za jej hranicami. Táto nová realita si vyžaduje rozhodné opatrenia na úrovni EÚ na ochranu občanov, spoločností, ekonomík a našej demokracie.
V tejto súvislosti sa v rámci posúdenia vplyvu identifikovali tri hlavné problémy a s nimi súvisiace hnacie sily:
1.Krízové riadenie EÚ je väčšinou skôr reaktívne než proaktívne, čo je spôsobené nedostatočným využívaním strategického výhľadu, predvídania, inovácií a včasného varovania, ako aj nedostatkom integrovaného posudzovania a riadenia rizík.
2.Súbor nástrojov krízového riadenia EÚ je roztrieštený, chýba mu nadrezortný prístup, čo je spôsobené nedostatkami v sektorovej a cezhraničnej koordinácii; deficitmi v civilno-vojenskej koordinácii a nesúladom medzi vnútorným a vonkajším koordinačným úsilím EÚ.
3.EÚ nie je dostatočne schopná konať solidárne, čo je spôsobené obmedzeným využívaním celospoločenského prístupu, a to vrátane zapojenia súkromného sektora, nedostatkami v mechanizmoch financovania reakcie na krízy z prostriedkov EÚ, nedostatočným strategickým zosúladením štátnych rozpočtov a pretrvávajúcimi nedostatkami z hľadiska kapacity. Súčasťou tohto problému je, že rôzne druhy kríz sa riešia rovnakým spôsobom.
Čo sa má dosiahnuť?
Aby sa dali riešiť zistené problémy, systém krízového riadenia EÚ musí byť vybavený tak, aby spĺňal štyri všeobecné ciele. Všetky tieto všeobecné ciele prispievajú k hlavnému cieľu, ktorým je chrániť ľudí v Únii pred krízami.
Všeobecné ciele odzrkadľujú zásady zakotvené v Stratégii únie pripravenosti. Ako také nie sú len prostriedkami na dosiahnutie hlavného cieľa, ktorým je chrániť ľudí v Únii pred krízami, ale sú aj cieľmi samými osebe.
ØVšeobecný cieľ 1: zaviesť integrovaný predvídavý a proaktívny prístup k riadeniu hrozieb a rizík, v ktorom sa zohľadňujú všetky riziká.
ØVšeobecný cieľ 2: zaviesť účinný a efektívny medzisektorový koordinačný rámec pre rôzne krízy na základe nadrezortného prístupu.
ØVšeobecný cieľ 3: zabezpečiť celospoločenský prístup k pripravenosti a reakcii na krízy.
ØVšeobecný cieľ 4: zabezpečiť, aby bola Únia pripravená konať včas, pružne a solidárne s cieľom chrániť ľudí v Únii pred krízami vrátane zdravotných kríz.
Prečo by sa malo konať na úrovni EÚ?
Keďže krízy sú v čoraz väčšej miere viacrozmerné a cezhraničné, nedostatky v oblasti spôsobilostí sa musia riešiť na úrovni EÚ – buď prostredníctvom kapacít vo vlastníctve EÚ, alebo koordinovaným úsilím členských štátov. Umožnilo by to nielen lepšiu koordináciu mechanizmov reakcie na krízy prevádzkovaných na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, ale aj zabezpečenie toho, aby sa pomoc EÚ dostala ku všetkým občanom EÚ v núdzi a zároveň mala dlhodobý pozitívny vplyv na spoločnosti a hospodárstva EÚ. Kritické spôsobilosti, aké ponúkajú napríklad programy Galileo a Copernicus, sú udržateľné len prostredníctvom kolektívneho postupu, ktorým sa vytvárajú strategické infraštruktúry, ktoré žiadny členský štát nemôže dosiahnuť vlastnými silami.
Posilnením pripravenosti na úrovni EÚ sa zvýši ochrana občanov pred cezhraničnými hrozbami, dosiahne sa odrádzajúci účinok, venuje sa pozornosť riešeniu pocitu hlbokej neistoty medzi občanmi a prispeje sa k základným predpokladom hospodárskej prosperity a konkurencieschopnosti. Ako vyplynulo z nedávnych kríz, EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri udržiavaní pripravenosti a odolnosti našej Únie.
Možnosti politiky
V posúdení vplyvu sa navrhujú tri možnosti politiky, ktorými sa riešia uvedené štyri všeobecné ciele, a to v rôznej miere a z rôznych hľadísk. Rozsah pôsobnosti uvedených možností politiky je v súlade s právnym návrhom spojeným s týmto posúdením vplyvu.
Je potrebné zdôrazniť zásadný rozdiel v štruktúre rozpočtu medzi možnosťami politiky 1 a 2 na jednej strane a možnosťou politiky 3 na strane druhej (pozri aj obrázok 1):
·V možnostiach politiky 1 a 2 sa navrhuje „komplementárny“ prístup k pripravenosti, ktorý je ako horizontálna priorita začlenený do mechanizmu UCPM/UCPM 2.0 v synergii s inými programami.
·V možnosti politiky 3 sa navrhuje centralizovať všetky prvky pripravenosti v rámci jedného Fondu pripravenosti. Na rozdiel od možností 1 a 2 by sa tak možnosťou 3 oddelila pripravenosť od ostatných príslušných politík.
Obrázok 1 – Pripravenosť v architektúre VFR v rámci rôznych možností (orientačne, veľkosť polí nezodpovedá podielu portfólia VFR)
V rámci možnosti 1 sa navrhuje posilnenie sektorového mechanizmu Únie v oblasti civilnej ochrany vrátane cieleného posilnenia ERCC. Činnosti na úrovni EÚ musia byť doplnené značným úsilím na vnútroštátnej úrovni, a to aj so zreteľom na kapacity v oblasti reakcie, ktoré sú na úrovni EÚ obmedzené na „tradičný“ sektor civilnej ochrany (zdravotnícke zásoby, zásoby v oblasti CBRN, letecké hasenie lesných požiarov atď.). Zatiaľ čo zvýšené úsilie na vnútroštátnej úrovni umožňuje úspešne riešiť všetky ciele, pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ nie je plne využitá. V dôsledku toho je táto možnosť v porovnaní s možnosťou 2 menej vyhovujúca z hľadiska účinnosti, efektívnosti, vonkajšej súdržnosti a zjednodušenia.
V možnosti 2 sa v rámci medzisektorového UCPM spája UCPM a príslušné činnosti na účely pripravenosti v oblasti zdravotnej bezpečnosti. V porovnaní s možnosťou 1 sa synergie a komplementárnosť medzi činnosťami civilnej ochrany a činnosťami v oblasti pripravenosti na núdzové zdravotné situácie dosiahnu prostredníctvom jediného nástroja v rámci UCPM 2.0. Integrovanou rozpočtovou štruktúrou sa zabezpečuje flexibilita a pružnosť pri riadení nástroja. V rámci možnosti 2 sa predpokladá zriadenie centra EÚ pre krízovú koordináciu, ktoré by sa tak stalo ústrednou kapacitou EÚ v oblasti medzisektorovej pripravenosti na riziká vrátane vytvárania zásob a operačného krízového riadenia. Kapacity v oblasti reakcie na úrovni EÚ presahujú „tradičný“ sektor civilnej ochrany, pričom zahŕňajú napríklad mobilné/pontónové mosty, širokopásmové telekomunikácie a zabezpečenú pripojiteľnosť a prostriedky zdravotníckych protiopatrení, a to aj prostredníctvom virtuálneho vytvárania zásob. V súlade so všeobecným medzisektorovým charakterom iniciatívy sú zahrnuté ďalšie relevantné činnosti v oblasti núdzových zdravotných situácií zamerané na boj proti cezhraničným ohrozeniam zdravia.
Okrem toho je opísaná tretia možnosť politiky, ktorá sa zamietla v počiatočnej fáze: Možnosť politiky 3 zahŕňa ako hlavný prvok vytvorenie jednotného nástroja financovania (Fond pripravenosti) na úrovni EÚ, ktorý by zahŕňal všetky mechanizmy a činnosti súvisiace s pripravenosťou pre celý VFR. Možnosť politiky 3 by bola menej optimálna z dôvodu i) nesúladu so Stratégiou únie pripravenosti; ii) zvýšenej zložitosti systémov finančného riadenia a iii) spojenia rôznych typov právomocí, podporných aj spoločných. Okrem týchto inherentných obmedzení nástroja je vzhľadom na jeho zložitosť veľmi nepravdepodobné, že by ho členské štáty počas procesu rokovaní podporili. Vzhľadom na to sa možnosť politiky 3 považuje za nerealizovateľnú, a preto sa zamieta.
Uprednostňovaná možnosť politiky a jej hlavné vplyvy
Uprednostňovanou možnosťou politiky je možnosť 2, pretože sa v nej v plnej miere využíva pridaná hodnota EÚ, a tým sa komplexne dosahujú dané ciele. V kontexte krízového prostredia, ktoré sa stáva viacrozmerným a cezhraničným, prináša voľba možnosti politiky 2 významné sociálne (napr. vyšší spoločný menovateľ pripravenosti obyvateľstva), environmentálne (napr. úspešnejšia ochrana prírodných priestorov a biodiverzity), ako aj hospodárske (napr. náklady spojené s komplexnou prevenciou a pripravenosťou sú výrazne nižšie ako náklady na reakciu) výhody.