EURÓPSKA KOMISIA

V Bruseli10. 12. 2025

COM(2025) 1007 final

2025/0400(COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa menia smernice (EÚ) 2018/2001, (EÚ) 2019/944 a (EÚ) 2024/1788, pokiaľ ide o urýchlenie postupov udeľovania povolení

(Text s významom pre EHP)

{SEC(2025) 2000 final} - {SWD(2025) 2000 final} - {SWD(2025) 2001 final}

DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Pokiaľ ide o energetickú infraštruktúru, v súčasnosti na úrovni Únie neexistuje žiadny zastrešujúci režim udeľovania povolení. Nariadením o TEN-E sa zavádzajú pravidlá pre udeľovanie povolení na infraštruktúrne projekty z únijného zoznamu projektov spoločného záujmu a projektov vo vzájomnom záujme. Nariadenie sa však nevzťahuje na iné infraštruktúrne aktíva. V balíku opatrení týkajúcich sa vodíka a dekarbonizovaného plynu 10 sa smernicou o trhu s plynom 11 zaviedli všeobecné požiadavky na povoľovanie vodíkových a plynových aktív, a to vrátane povoľovacích postupov. Pre elektrizačné sústavy však nie je k dispozícii žiadny európsky rámec. Potreba zvýšiť mieru zavádzania energetickej infraštruktúry s cieľom urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie, zlepšiť zabezpečenie odolnosti elektrizačnej sústavy Únie a znížiť náklady na energiu bola uznaná v Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu aj v Draghiho správe. Neexistencia jednotného európskeho rámca predstavuje chýbajúci krok k riešeniu tejto potreby. Týmto návrhom sa režim udeľovania povolení v smernici o trhu s elektrinou aktualizuje tak, aby boli stanovené požiadavky na prenosovú a distribučnú infraštruktúru, ktoré sa dosiaľ neriešili. Zmenami smernice o trhu s elektrinou sa zaviedli dodatočné požiadavky, ktoré je potrebné zohľadniť v smernici o trhu s plynom, a to v súvislosti s kapacitou povoľujúcich orgánov, konečnými lehotami na podávanie žiadostí o dodatočné informácie, tichým schválením v administratívnych rozhodnutiach a požiadavkami na digitalizáciu.

1.skrátenia lehôt a predchádzania zbytočným oneskoreniam v procese udeľovania povolení;

2.zahrnutia ustanovení nariadenia Rady (EÚ) 2022/2577 s cielenými úpravami;

3.zavedenia dodatočnej cielenej flexibility pri uplatňovaní environmentálnych pravidiel;

4.zavedenia režimu udeľovania povolení na elektrizačné sústavy na úrovni Únie, ktorý vychádza z prístupu k udeľovaniu povolení na plynové a vodíkové aktíva v smernici o trhu s plynom a ktorý je v súlade s rámcom smernice o energii z obnoviteľných zdrojov a nariadením o TEN-E;

5.zabezpečenia súladu celkového režimu udeľovania povolení na úrovni EÚ tým, že sa zmení režim udeľovania povolení uplatniteľný na vodíkové aktíva tak, aby sa zosúladil s režimom udeľovania povolení uplatniteľným na elektrickú infraštruktúru.

Tento návrh obsahuje obmedzené a cielené zmeny smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú nevyhnutne potrebné na dosiahnutie cieľov návrhu. Ďalšie možné úpravy smernice (EÚ) 2018/2001 sú úplne mimo rozsahu pôsobnosti a cieľov tohto návrhu. Nevyhnutnosť takýchto úprav sa môže podľa potreby posúdiť v kontexte prípravy iniciatívy týkajúcej sa rámca pre energiu z obnoviteľných zdrojov, ktorá je súčasťou balíka opatrení pre energetickú úniu na nadchádzajúce desaťročie, ako sa uvádza v prílohe I k pracovnému programu Komisie na rok 2026. Komisia bude konštruktívne spolupracovať so spoluzákonodarcami s cieľom zabezpečiť, aby sa v legislatívnom procese týkajúcom sa tohto návrhu plne zachoval jeho základný predmet a aby nebol narušený.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

•Súlad s ostatnými politikami Únie

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

•Proporcionalita

•Výber nástroja

–smernica (EÚ) 2018/2001 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, pričom sa posilňujú jej ustanovenia týkajúce sa udeľovania povolení (články 2, 15c, 15d a články 16 až 17),

–smernica (EÚ) 2019/944 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, pričom sa posilňuje ustanovenie o postupoch na udeľovanie povolení (článok 8) prostredníctvom osobitných opatrení na urýchlenie udeľovania povolení a zavádzajú sa opatrenia na identifikáciu alternatívnych riešení a zavádzanie kompenzačných opatrení pri uplatňovaní výnimiek stanovených v smernici 92/43/EHS, smernici 2000/60/ES a smernici 2009/147/ES (článok 8a),

–smernica (EÚ) 2024/1788 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, so zemným plynom a s vodíkom, pričom sa zabezpečí súlad medzi jej ustanovením o postupoch na udeľovanie povolení (článok 8) a ustanovením smernice (EÚ) 2019/944.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

V súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu uskutočnila Komisia v období od 13. mája do 5. augusta 2025 na webovom sídle Vyjadrite svoj názor komplexnú otvorenú verejnú konzultáciu online. Konzultácia sa týkala týchto tém: i) všeobecné fungovanie nariadenia o TEN-E; ii) plánovanie infraštruktúry EÚ; iii) plánovanie elektrizačných sústav na vnútroštátnej úrovni; iv) hostiteľská kapacita elektrizačnej sústavy; v) udeľovanie povolení; vi) investície do infraštruktúry elektrizačných sústav; vii) dodávateľské reťazce; viii) digitalizácia a odolnosť a ix) zjednodušenie.

V rámci konzultácie bolo doručených celkovo 197 odpovedí. Okrem toho boli do funkčnej poštovej schránky doručené dva e-maily týkajúce sa konzultácie. Na každú otázku s voliteľnými odpoveďami v otvorenej verejnej konzultácii bolo poskytnutých 197 odpovedí, čo znamená, že každý respondent odpovedal na každú otázku. Pri niektorých otázkach mali respondenti na päťbodovej stupnici vyjadriť, do akej miery súhlasia alebo nesúhlasia s tvrdeniami. Stupnica obsahovala tieto možnosti: i) rozhodne nesúhlasím; ii) mierne nesúhlasím; iii) mám neutrálny postoj; iv) mierne súhlasím; v) rozhodne súhlasím. Bola uvedená aj možnosť „neviem“.

Približne tretina respondentov (34 %; 36 % spoločností, 37 % záujmových združení, 14 % mimovládnych organizácií, 10 % verejných orgánov) uviedla, že ustanovenia nariadenia o TEN-E týkajúce sa udeľovania povolení sú nejasné a nie sú ľahko vykonateľné, pričom 16 % opýtaných zaujalo neutrálny postoj a 34 % respondentov si nebolo istých. Prevažná väčšina s podielom 83 % (92 % spoločností, 83 % záujmových združení, 29 % mimovládnych organizácií, 70 % verejných orgánov) podporila zjednodušenie a zefektívnenie environmentálneho posudzovania (iba 5 % respondentov zaujalo neutrálny postoj a 5 % opýtaných si nebolo istých). Podobne 82 % respondentov (83 % spoločností, 81 % záujmových združení, 79 % mimovládnych organizácií, 80 % verejných orgánov) súhlasilo s tým, že povoľovacie postupy by mali byť plne digitalizované (iba 7 % zaujalo neutrálny postoj a 9 % respondentov si nebolo istých). Ďalej 77 % respondentov (78 % spoločností, 85 % záujmových združení, 50 % mimovládnych organizácií, 70 % verejných orgánov) súhlasilo s tým, že lehoty na udeľovanie povolení na sústavy by sa mali skrátiť alebo stanoviť, ak chýbajú, pričom len 7 % opýtaných zaujalo neutrálny postoj a 9 % si nebolo istých.

Navyše 64 % respondentov súhlasilo s tým, že by sa mali zjednodušiť povoľovacie postupy pre uskladňovacie zariadenia (59 % spoločností, 81 % záujmových združení, 50 % mimovládnych organizácií, 70 % verejných orgánov), pričom 13 % zaujalo neutrálny postoj a 18 % si nebolo istých. O niečo viac opýtaných (69 %) podporilo zjednodušenie povoľovacích postupov pre projekty distribučných sústav, malé projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a činnosti, ako je zmena účelu, rekonštrukcia a modernizácia (67 % spoločností, 80 % záujmových združení, 50 % mimovládnych organizácii, 60 % verejných orgánov), zatiaľ čo 8 % respondentov zaujalo neutrálny postoj a 19 % si nebolo istých. Okrem toho 71 % respondentov súhlasilo s tým, že povoľovacie postupy pre hybridné projekty (projekty kombinujúce rôzne technológie vrátane uskladňovania energie) a iné inovačné riešenia by sa mali zjednodušiť (72 % spoločností, 85 % záujmových združení, 43 % mimovládnych organizácií, 60 % verejných orgánov), pričom 11 % respondentov zaujalo neutrálny postoj a 14 % si nebolo istých.

Zároveň sa uskutočnili dva verejné dialógy o vykonávaní. Jeden, ktorý viedla komisárka Jessika Roswallová 19 , sa týkal environmentálneho posudzovania a druhý, ktorý organizoval komisár Jørgensen, bol zameraný na udeľovanie povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacu infraštruktúru 20 . Zainteresované strany v oboch dialógoch upozornili na potrebu zjednodušiť udeľovanie povolení, a to najmä v súvislosti s environmentálnym posudzovaním, ako aj na potrebu zintenzívniť úsilie o vykonávanie súčasných právnych predpisov EÚ a šírenie osvedčených postupov. V dialógu o vykonávaní, ktorý viedol komisár Jørgensen, sa zdôraznila aj potreba ďalšieho zjednodušenia postupov (najmä v prípade malých projektov, uskladňovania energie a modernizácie), rozšírenia zásady prevažujúceho verejného záujmu, cielených výnimiek z osobitných právnych predpisov EÚ, urýchlenia digitalizácie procesov udeľovania povolení a zlepšenia dostupnosti údajov.

Okrem toho sa v nedávnej správe o stave regiónov a miest 21 uvádzalo urýchlenie udeľovania povolení na obnoviteľné zdroje energie ako jedna z požiadaviek regiónov a miest voči Európe a medzi pretrvávajúcimi hlavnými prekážkami včasného zavádzania energie boli uvedené administratívne oneskorenia. Regióny a mestá zároveň požiadali o vytvorenie harmonizovaného systému digitálneho udeľovania povolení pre celú EÚ, ktorým by sa podľa nich znížila byrokracia a podporilo by sa rýchlejšie schvaľovanie na miestnej úrovni, čo je v súlade s naším návrhom na ďalšiu digitalizáciu a centralizáciu povoľovacích postupov.

Týmito odpoveďami sa potvrdila potreba prijať opatrenia na zjednodušenie a urýchlenie povoľovacích postupov. Získaná spätná väzba je riadne zohľadnená v návrhu, ktorý sa zaoberá uvedenými otázkami, v súvislosti s ktorými vysoký podiel respondentov uviedol potrebu zjednodušenia, urýchlenia a digitalizácie procesu udeľovania povolení.

•Získavanie a využívanie expertízy

Komisia vykonala túto analýzu s využitím rôznych informačných kanálov. Pri príprave správy o vykonávaní, ktorá je priložená k posúdeniu vplyvu, bola vykonaná administratívna analýza právnych predpisov a politík. Po prvé, Komisia vzala na vedomie aj skúsenosti členských štátov s vykonávaním ustanovení týkajúcich sa udeľovania povolení v rámci smernice RED, ktoré boli zozbierané prostredníctvom osobitnej štúdie s názvom Technical support for RES policy development and implementation – Simplification of permission and administrative procedures for RES installations (RES Simplify) [Technická podpora pre rozvoj a vykonávanie politiky v oblasti OZE – zjednodušenie povoľovacích a administratívnych postupov pre inštaláciu OZE (RES Simplify)] 22 uverejnenej v apríli 2023. Okrem príslušných legislatívnych dokumentov bola hlavným zdrojom aj vlastná práca Komisie na vykonávaní tej časti revidovanej smernice RED, ktorá sa týka udeľovania povolení, a to aj prostredníctvom kontrol transpozície. Pokrok v kontrolách transpozície bol zhrnutý v prvej správe o pokroku z júna 2025, ktorá bola predložená Komisii v rámci osobitnej prebiehajúcej zákazky s názvom Právna pomoc na kontrolu transpozície pozmeňujúcej smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023 členskými štátmi. Okrem toho sa v analýze zhodnotili zistenia prebiehajúcej štúdie s názvom Monitoring progress of measures to streamline permit-granting procedures under revised RED and Emergency Regulation and development of permitting-related KPIs (Monitorovanie pokroku opatrení na zefektívnenie postupov udeľovania povolení podľa revidovanej smernice RED a nariadenia o núdzových situáciách a vývoja kľúčových ukazovateľov výkonnosti súvisiacich s udeľovaním povolení), ako aj údaje z jej prvej predbežnej správy, ktorú Komisia dostala v júli 2025, a takisto zistenia štúdie o monitorovaní vykonávania odporúčania Komisie týkajúceho sa urýchlenia postupov udeľovania povolení 23 . Túto správu navyše doplnili výsledky diskusií, ktoré sa konali od apríla 2023 na šiestich zasadnutiach skupiny expertov pre udeľovanie povolení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a na jednom podujatí zainteresovaných strán, výsledky diskusií o vykonávaní ustanovení o udeľovaní povolení v rámci koordinovaného úsilia v súvislosti so smernicou RED (CA-RES 24 ), ako aj závery z dialógu o vykonávaní s komisárom Jørgensenom, ktorý sa týkal udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacu infraštruktúru, z júna 2025 25 . Ďalej, pokiaľ ide o povoľovacie postupy uplatniteľné na energetické infraštruktúry, tie boli posúdené v rámci štúdie s názvom Study on national permit granting process applicable to energy transmission infrastructure projects with a focus on projects of common interest and projects of mutual interest under Chapter III of Regulation (EU) 2022/869 [Štúdia o vnútroštátnom procese udeľovania povolení uplatniteľnom na projekty energetickej prenosovej infraštruktúry so zameraním na projekty spoločného záujmu a projekty vo vzájomnom záujme podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) 2022/869], ktorú si nechala vypracovať Komisia a ktorá bola uverejnená začiatkom roka 2025 26 . V tejto štúdii sa okrem iných nedostatkov súvisiacich s environmentálnym posudzovaním, so zrozumiteľnosťou postupov a s akceptáciou zo strany verejnosti identifikovali aj nedostatky, ktoré je potrebné riešiť s cieľom umožniť jednotný a efektívny rámec udeľovania povolení, ktorým sa podporuje včasné zavádzanie projektov základnej infraštruktúry.

•Posúdenie vplyvu

•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie

•Základné práva

4.VPLYV NA ROZPOČET

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

–dostupnosť na bilaterálne stretnutia a hovory s členskými štátmi v prípade konkrétnej otázky týkajúcej sa transpozície smernice,

–poskytovanie vysvetlení a technickej podpory členským štátom prostredníctvom online nástroja, ktorý majú zástupcovia členských štátov k dispozícii na otázky,

–v prípade potreby aktualizovanie odporúčania a usmernení týkajúcich sa udeľovania povolení.

•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Zmeny smernice (EÚ) 2018/2001 (článok 1 tohto návrhu)

–Článok 2 smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom zaviesť vymedzenie niektorých pojmov.

–Článok 15c smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom zaviesť pre členské štáty povinnosť neurčovať veľké územia, na ktorých inštalácia projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov nie je a priori možná z environmentálnych dôvodov vrátane ochrany krajiny.

–Článok 15d smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom zaviesť opatrenia pre členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa podiel prínosov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov preniesol na miestnych občanov a komunity, ako aj povinnosť určiť a financovať nezávislého sprostredkovateľa na podporu dialógu medzi navrhovateľom projektu a širokou verejnosťou.

–Článok 16 smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom zaviesť povinnosť členských štátov zriadiť na národnej úrovni jednotný digitálny portál pre všetky kroky postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie a elektrizačných sústav. Tento portál bude mať prístup aj ku všetkým údajom o pozorovaniach druhov a iným environmentálnym a geologickým údajom, ktoré sprístupnia príslušné environmentálne orgány podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady [xxxxx].

–Článok 16b smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom vypustiť odkaz na úmyselné usmrcovanie alebo rušenie druhov, ak boli prijaté potrebné zmierňujúce opatrenia, aby sa zaviedlo tiché schválenie v prípade postupu udeľovania povolení mimo oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov.

–Článok 16c smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom zahrnúť osobitné pravidlá na uľahčenie modernizácie napriek zmenám vo využívaní pôdy a na zefektívnenie environmentálnych požiadaviek na modernizáciu projektov v oblasti veternej energie z obnoviteľných zdrojov, ak sa nevyužíva žiadna ďalšia plocha pôdy.

–Článok 16d smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom zefektívniť pravidlá udeľovania povolení, pokiaľ ide o proces udeľovania povolení na malé solárne zariadenia a solárne zariadenia na umelých konštrukciách.

–Článok 16f smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom odstrániť možnosť členských štátov obmedziť uplatňovanie prevažujúceho verejného záujmu a rozšíriť uplatňovanie domnienky prevažujúceho verejného záujmu na konflikty, v ktorých konfliktné záujmy prevažujú rámec environmentálnych záujmov.

–Článok 16g sa v smernici (EÚ) 2018/2001 zavádza s cieľom spresniť rozsah posudzovania uspokojivých alternatívnych riešení a požiadavky na uplatnenie kompenzačných opatrení na účely príslušného práva Únie v oblasti životného prostredia.

–Článok 16h sa v smernici (EÚ) 2018/2001 zavádza s cieľom upraviť postup udeľovania povolení na samostatné uskladňovanie energie s výnimkou zásobníkov vodíka.

–Článok 16i sa v smernici (EÚ) 2018/2001 zavádza s cieľom upraviť proces udeľovania povolení na nabíjacie stanice.

–Článok 16j sa v smernici (EÚ) 2018/2001 zavádza s cieľom upraviť proces udeľovania povolení na hybridizáciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov.

–Článok 17 smernice (EÚ) 2018/2001 sa mení s cieľom konsolidovať všetky ustanovenia o pripojení do sústavy, rozšíriť ich rozsah a zaviesť jasné pravidlá týkajúce sa postupov udeľovania povolení na pripojenie do sústavy vrátane cielených lehôt na pripojenie určitých projektov.

Zmeny smernice (EÚ) 2019/944 (článok 2 tohto návrhu)

–Článok 8 smernice (EÚ) 2019/944 sa mení s cieľom upraviť povoľovací postup pre infraštruktúru prenosovej a distribučnej sústavy, pričom sa zavádza požiadavka na primerané zdroje pre vnútroštátne orgány, ako aj lehoty na postupy na udeľovanie povolení, tiché schválenie v prípade administratívnych rozhodnutí, lehota na žiadosti o údaje zasielané realizátorom zo strany orgánov, dočasná domnienka prevažujúceho verejného záujmu pre elektrizačné sústavy, dočasná výnimka pre rekonštrukciu, renováciu alebo modernizáciu existujúcich prenosových a distribučných sústav z posudzovania vplyvov na životné prostredie a príslušného posudzovania, aspekty súvisiace s posudzovaním projektov podľa smernice 2000/60/ES a posudzovanie emisií dusíka, ktoré sa môže vykonávať, aby sa dosiahol súlad so smernicou 92/43/EHS, a takisto s cieľom obmedziť environmentálne posudzovanie na nové aktíva. Napokon sa článok mení tak, aby mali členské štáty povinnosť zriadiť digitálne platformy na vybavovanie žiadostí o povolenie. Tieto platformy budú mať prístup aj ku všetkým údajom o pozorovaniach druhov a iným environmentálnym a geologickým údajom, ktoré sprístupnia príslušné environmentálne orgány podľa článku 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady [xxxxx].

–Článok 8a sa v smernici (EÚ) 2019/944 zavádza s cieľom spresniť rozsah posudzovania uspokojivých alternatívnych riešení a požiadavky na uplatnenie kompenzačných opatrení na účely príslušného práva Únie v oblasti životného prostredia.

–Článok 40a sa v smernici (EÚ) 2019/944 zavádza s cieľom regulovať rozvoj sústavy a právomoci na prijímanie investičných rozhodnutí na vnútroštátnej úrovni. Článok nahrádza existujúci článok 51 v záujme objasnenia právneho uplatňovania príslušných ustanovení a jeho cieľom je zabezpečiť úplný súlad s nedávnymi zmenami v smernici (EÚ) 2024/1788 a v nariadení o TEN-E.

–Článok 51 smernice (EÚ) 2019/944 o rozvoji sústavy a právomociach na prijímanie investičných rozhodnutí sa vypúšťa, pretože sa táto otázka bude upravovať novým článkom 40a.

Zmeny smernice (EÚ) 2024/1788 (článok 3 tohto návrhu)

–Článok 8 smernice (EÚ) 2024/1788 sa mení s cieľom zaviesť požiadavku na primerané zdroje pre vnútroštátne orgány, tiché schválenie v prípade administratívnych rozhodnutí, lehotu na žiadosti o údaje zasielané realizátorom zo strany orgánov a požiadavku na digitálnu platformu na spracovanie postupov na udeľovanie povolení.

2025/0400 (COD)

Návrh

SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorou sa menia smernice (EÚ) 2018/2001, (EÚ) 2019/944 a (EÚ) 2024/1788, pokiaľ ide o urýchlenie postupov udeľovania povolení

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1 a článok 194 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 27 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 28 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Pomalé a zložité postupy udeľovania povolení vrátane povolení na pripojenie do sústavy sú jedným z hlavných faktorov, ktoré spôsobujú oneskorenie rozvoja energetických projektov. Výstavba elektrizačných prenosových sústav trvá približne desať rokov, pričom viac ako polovicu potrebného času zaberá udeľovanie povolení. Podobne môže udeľovanie povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov stále trvať až deväť rokov v závislosti od členského štátu a použitej technológie. Inštalácia uskladňovacích zariadení môže trvať od jedného do siedmich rokov v závislosti od technológie. Postupy udeľovania povolení na výstavbu alebo transformáciu nabíjacích staníc pozdĺž diaľnic a v depách môžu v niektorých členských štátoch trvať až dva roky. Pomalé udeľovanie povolení je okrem iného spôsobené nesúladom medzi administratívnymi systémami rôznych orgánov, nedostatočným personálnym obsadením orgánov, trvaním environmentálneho posudzovania, nedostatočnou akceptáciou zo strany verejnosti, obmedzenou digitalizáciou a dostupnosťou údajov, ako aj administratívnymi a súdnymi námietkami.

(2)V posledných rokoch sa na úrovni Únie zaviedli nové opatrenia s cieľom urýchliť postupy udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a do určitej miery aj na infraštruktúrne projekty. V roku 2022 bolo prijaté nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577 29 so zámerom urýchliť postupy udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej infraštruktúry. Jeho čiastočné uplatňovanie sa predĺžilo nariadením Rady (EÚ) 2024/223 30 až do 30. júna 2025. Okrem toho sa smernicou Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 31 zmenila smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 32 s cieľom zefektívniť administratívne postupy na povoľovanie zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov tým, že sa zavádza komplexný rámec udeľovania povolení s kratšími lehotami a jednoduchšími pravidlami. Zmenená smernica zahŕňala povinnosti mapovania, povinnosť určiť oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorých sa očakáva, že vplyvy projektov na životné prostredie budú nízke, a preto sa môžu uplatňovať rýchlejšie a jednoduchšie pravidlá, ako aj nepovinné opatrenia na zavedenie oblastí zrýchlenej realizácie infraštruktúrnych projektov, v ktorých sú infraštruktúrne projekty oslobodené od posudzovania vplyvov na životné prostredie za určitých podmienok, ako je napríklad vykonanie strategického environmentálneho posudzovania oblasti.

(3)Ďalšie zjednodušenie a skrátenie administratívnych postupov udeľovania povolení koordinovaným a harmonizovaným spôsobom je nevyhnutné na zabezpečenie toho, aby Únia dosiahla svoje ambiciózne klimatické a energetické ciele do roku 2030 a splnila cieľ klimatickej neutrality do roku 2050. V smernici (EÚ) 2018/2001 sa neriešili dôležité problémy, ktoré výrazne spomaľujú postupy udeľovania povolení a integráciu obnoviteľných zdrojov energie do systému, ako sú pomalé postupy udeľovania povolení na elektrizačné sústavy, samostatné zariadenia na uskladňovanie energie alebo nabíjacie stanice, nedostatočná akceptácia zo strany verejnosti alebo nedostatočná digitalizácia postupov. Uvedená smernica ďalej zahŕňa len určité opatrenia z nariadenia (EÚ) 2022/2577, ale chýba v nej niekoľko dôležitých opatrení obsiahnutých v nariadení, ktoré sa prestali uplatňovať, ako napríklad rozšírenie uprednostňovania projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov nad rámec environmentálnych aspektov a zefektívnenie dodržiavania určitých environmentálnych pravidiel. Na záver je potrebné vykonať niektoré cielené zmeny existujúcich opatrení smernice (EÚ) 2018/2001, aby sa zabezpečila ich plná účinnosť.

(4)Článkom 15c smernice (EÚ) 2018/2001 sa zavádza povinnosť členských štátov určiť oblasti zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov aspoň pre jednu technológiu výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Na účely takéhoto určenia môžu členské štáty vylúčiť určité oblasti z toho, aby sa stali oblasťami zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, a to z dôvodu ich vysokej environmentálnej hodnoty a citlivosti. Aby sa však nenarušili ciele určenia oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, členské štáty by nemali určovať veľké územia, na ktorých inštalácia projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov nie je a priori možná z environmentálnych dôvodov vrátane ochrany krajiny, pretože takéto projekty budú podliehať príslušnému osobitnému environmentálnemu posudzovaniu, ktoré umožní identifikovať potenciálne vplyvy na životné prostredie a riešiť ich.

(5)Nesprávne procesy účasti verejnosti, ktoré vedú k odporu v podobe administratívnych a súdnych námietok, naďalej prispievajú k zdĺhavej realizácii príslušných projektov v oblasti energetiky. Námietky vedú k ďalším krokom nad rámec predpokladaných harmonogramov administratívnych postupov udeľovania povolení, čo má za následok nepredvídané oneskorenia, ktoré majú rôzne trvanie v závislosti od rýchlosti súdneho konania v danom členskom štáte. Nedostatočná akceptácia zo strany verejnosti je jednou z hlavných prekážok pre postupy udeľovania povolení v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a teda aj pre uvádzanie takejto energie na trh. Zabezpečenie účasti verejnosti v zastúpení miestnych komunít na projektoch v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, najmä tých väčších, môže zlepšiť akceptácia zo strany verejnosti. Členské štáty by preto mali prijať opatrenia, aby v prípade veľkých projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov miestni občania a komunity čerpali časť prínosov prostredníctvom priamej alebo nepriamej účasti bez toho, aby bola dotknutá slobodná voľba dodávateľa v súlade s článkom 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 33 . Takéto opatrenia môžu zahŕňať opatrenia priamej finančnej účasti v rôznych formách, ako sú systémy spoločného vlastníctva, a to aj prostredníctvom spolupráce s energetickými spoločenstvami; systémy hromadného financovania, systémy vlastnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov alebo systémy spoločného využívania energie, prípadne nepriame opatrenia finančnej účasti, ako je podpora zmlúv a vytváranie pracovných miest pre miestne komunity vrátane programov odbornej prípravy; fondy v prospech komunity; finančné kompenzácie miestnym komunitám v blízkosti projektu; výstavba a údržba verejnej infraštruktúry v blízkosti projektu; zľavy z ceny elektriny alebo podpora pre zraniteľných odberateľov a ľudí zasiahnutých energetickou chudobou.

(6)Miestny odpor, ktorý často pramení z nedostatku transparentnosti, a nedostatočné zapojenie komunity môžu viesť k oneskoreniam v postupoch udeľovania povolení a následným súdnym konaniam. Včasné a primerané zapojenie verejnosti je jasným faktorom úspechu projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, ako sa uvádza v odporúčaní Komisie (EÚ) 2024/1343 34 . Profesionálny nezávislý sprostredkovateľ môže urýchliť zavádzanie veľkých zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov s výkonom nad 10 MW tým, že v prípade potreby podporí konzultácie medzi navrhovateľmi projektov a miestnymi komunitami, ktoré budú prebiehať pred začiatkom aj počas postupov udeľovania povolení s cieľom presadzovať dialóg a dosiahnuť konsenzus medzi príslušnými stranami v priebehu celého procesu a takisto zabrániť právnym sporom. Sprostredkovateľ by mal byť treťou stranou, ktorá je nezávislá od príslušných strán, a nemal by mať žiadny finančný záujem spojený s navrhovateľom alebo komunitou, v ktorej sa projekt nachádza.

(7)Nedostatok zdrojov povoľujúcich orgánov, nedostatočná digitalizácia postupov udeľovania povolení a nedostupnosť údajov sú prekážkami, ktoré spomaľujú postupy udeľovania povolení. Digitalizácia a vhodné využívanie prvkov umelej inteligencie sú kľúčovými nástrojmi na urýchlenie postupov a zvýšenie efektívnosti pre všetky zúčastnené strany. Relevantným orgánom to umožňuje rýchlejšie vybavovanie žiadostí a realizátorom projektov zas rýchly prístup k zrozumiteľným informáciám o procesných krokoch a požiadavkách od samého začiatku, čím sa zabezpečuje transparentnosť a monitorovanie. Digitalizácia postupov udeľovania povolení však zaostáva, keďže je často rozptýlená medzi postupy a kroky udeľovania povolení v rôznych príslušných orgánoch a vo väčšine členských štátov neexistuje jednotný digitálny proces 35 . Okrem toho sa na spracovanie tej istej projektovej žiadosti často používa viac ako jeden digitálny portál a nie vždy je zabezpečená interoperabilita. Výsledkom je veľká administratívna záťaž pre navrhovateľov projektov, obmedzená vnútorná koordinácia medzi orgánmi, ktoré sa zaoberajú postupmi udeľovania povolení na rôznych úrovniach, nedostatočný prehľad o stave žiadosti, ako aj nejasnosti o prekážkach, ktoré spomaľujú postupy udeľovania povolení. Členské štáty by mali zriadiť jednotný digitálny portál na národnej úrovni určený na všetky kroky postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie a elektrizačných sústav, aby sa tak prispelo k jednotnejšej digitalizácii, interoperabilite a transparentnosti medzi rôznymi povoľujúcimi orgánmi v členských štátoch, čím sa v konečnom dôsledku urýchlia postupy udeľovania povolení. Portál by mal takisto zjednodušiť proces tým, že umožní žiadateľom podávať žiadosti na jednotnom portáli, ktorý môže automaticky priradiť žiadosti príslušnému orgánu, ktorý ich bude vybavovať priamo na portáli, čím sa vyhne medzikrokom v papierovej forme. Na portáli by sa mali zobrazovať prvky, a to aj prostredníctvom umelej inteligencie, ktoré umožnia jednotnému kontaktnému miestu, iným orgánom a žiadateľom skontrolovať stav žiadosti a prípadné oneskorenia, ako aj skontrolovať dodržiavanie lehôt na udeľovanie povolení. Okrem toho by mal portál umožniť získavanie štatistických údajov na kontrolu celkového pokroku v postupoch udeľovania povolení v členských štátoch. Formát zvolený na ukladanie a oznamovanie príslušných údajov zozbieraných prostredníctvom portálu by mal byť interoperabilný. Portál by mal uľahčiť plnenie povinností jednotného kontaktného miesta, ktoré by malo mať prístup ku všetkým relevantným údajom a informáciám.

(8)Rýchlejšie a kratšie lehoty pre postupy na udeľovanie povolení musia ísť ruka v ruke s ďalšími opatreniami, ktorými sa zabezpečí ich účinnosť v praxi. Opatrenia tichého administratívneho schválenia zabezpečujú, že žiadosť je automaticky schválená, ak verejná správa nekoná v zákonom stanovenej lehote, a preto sú užitočným nástrojom na riešenie administratívnej nečinnosti tým, že mlčaniu administratívnych orgánov poskytujú právny účinok. Smernicou (EÚ) 2018/2001 sa zavádza tiché schválenie v prípade určitých rozhodnutí, konkrétne pre medzikroky postupu udeľovania povolení v oblastiach zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj pre konečné povolenia na všetky malé solárne zariadenia s kapacitou nižšou ako 100 kW. Vzhľadom na potrebu urýchliť zavádzanie obnoviteľných zdrojov energie a skutočnosť, že zavádzanie oblastí zrýchlenia výroby energie z obnoviteľných zdrojov je časovo náročný proces, je vhodné uplatniť toto opatrenie aj v postupoch udeľovania povolení, ktoré sa vzťahujú na projekty umiestnené mimo oblastí zrýchlenej výroby energie z obnoviteľných zdrojov. V týchto postupoch by členské štáty mali zabezpečiť, aby sa uplatňovala zásada tichého administratívneho schválenia, a to aj v prípade konečných rozhodnutí s výnimkou rozhodnutí v oblasti životného prostredia. S cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie tohto opatrenia a zaručiť práva tretích strán na súdnu ochranu by príslušné orgány mali zverejniť, že rozhodnutie bolo prijaté tichým schválením.

(9)Modernizácia existujúcich elektrární na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov má významný potenciál prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Keďže existujúce elektrárne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov boli väčšinou postavené v lokalitách s významným potenciálom obnoviteľných zdrojov energie, modernizácia môže zabezpečiť pokračujúce využívanie uvedených lokalít, čím sa zabezpečí efektívne využívanie pôdy a najlepších obnoviteľných zdrojov energie. Týka sa to najmä veternej energie na pevnine, najmä ak vezmeme do úvahy, že v Európe sa blíži koniec platnosti zmlúv na podporu výroby elektriny v mnohých veterných parkoch na pevnine a že už viac ako 20 rokov sú v prevádzke existujúce veterné elektrárne s výkonom 26 GW 36 . Modernizácia so sebou prináša ďalšie výhody, ako je existujúce pripojenie do sústavy, pravdepodobne vyššia miera akceptácie zo strany verejnosti a vedomosti o pravdepodobných vplyvoch na životné prostredie. Vzhľadom na to, že modernizácia veterných elektrární často vedie k nižšiemu počtu turbín inštalovaných na tom istom mieste, vplyv modernizovaných veterných elektrární na životné prostredie je obmedzený. Preto by sa požiadavky na environmentálne preverovanie alebo posudzovanie vplyvov na životné prostredie mali znížiť alebo by sa od nich malo dokonca upustiť, ak si modernizácia existujúcej veternej elektrárne nevyžaduje využitie ďalšej plochy pôdy, ak sa ňou zvyšuje celková kapacita zariadenia a ak je v súlade s uplatniteľnými opatreniami na zmiernenie vplyvu na životné prostredie stanovenými pre pôvodné zariadenie na výrobu veternej energie.

(10)Zariadenia vlastnej spotreby, a to aj zariadenia pre samospotrebiteľov konajúcich spoločne, ako sú miestne energetické spoločenstvá, prispievajú k zníženiu celkového dopytu po zemnom plyne, k zvýšeniu odolnosti systému a k dosiahnutiu cieľov Únie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov. Je nepravdepodobné, že by inštalácia solárnych zariadení a spoločného uskladňovania energie s kapacitou nižšou ako 100 kW mala významné nepriaznivé účinky na životné prostredie alebo elektrizačnú sústavu, a takáto inštalácia nevyvoláva obavy o bezpečnosť. Okrem toho si malé zariadenia vo všeobecnosti nevyžadujú rozšírenie kapacity v mieste pripojenia do sústavy. V záujme ďalšieho urýchlenia zavádzania malých solárnych zariadení a spoločného uskladňovania energie by členské štáty na tieto zariadenia nemali vyžadovať žiadne administratívne povolenia s výnimkou povolení na pripojenie do sústavy, čo sa už uplatňuje v niekoľkých členských štátoch. Zosúladenie právnych predpisov Únie s existujúcimi osvedčenými postupmi by malo umožniť ďalšie urýchlenie zavádzania týchto zariadení harmonizovaným spôsobom. Inštalácia solárnych zariadení s výkonom nad 100 kW a spoločného uskladňovania energie v existujúcich alebo budúcich umelých konštrukciách zvyčajne nevyvoláva obavy týkajúce sa konkurenčného využitia priestoru alebo vplyvu na životné prostredie. Tieto zariadenia by preto mali získať výhodu kratších postupov udeľovania povolení a mali by byť s primeranými zárukami oslobodené od povinnosti vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ 37 .

(11)Energia z obnoviteľných zdrojov zohráva kľúčovú úlohu pri dekarbonizácii energetického systému Únie tým, že ponúka okamžité riešenia na nahradenie energie z fosílnych palív a prispieva k zníženiu cien energie a zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Povoľovanie projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by preto nemalo byť príliš ľahko zablokované len z dôvodu existencie akéhokoľvek typu konfliktu záujmov. Členské štáty by mali podporovať zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a infraštruktúrne aktíva, ako sú zariadenia spoločného a samostatného uskladňovania, súvisiace sústavy a nabíjacie stanice, rozšírením existujúceho predpokladu uplatniteľného na konflikty s environmentálnymi záujmami na všetky ostatné konflikty záujmov, pokiaľ sa netýkajú kultúrneho dedičstva a prípadov, keď je zrejmé, že uvedené konflikty záujmov musia mať prednosť napriek významným prínosom energie z obnoviteľných zdrojov. Projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by mali byť uprednostnené a povolené, ak sa predpokladá, že prevažujúci verejný záujem je nadradený nad neenvironmentálnymi záujmami. S cieľom zabezpečiť harmonizované uplatňovanie tejto vyvrátiteľnej domnienky by členské štáty nemali mať možnosť zavádzať výnimky pri riešení všetkých typov konfliktov vrátane environmentálnych.

(12)V záujme urýchlenia zavádzania obnoviteľných zdrojov energie, súvisiacich aktív a ich pripojenia do sústavy je vhodné špecifikovať aj to, ako možno splniť zostávajúce podmienky na uplatnenie osobitných výnimiek stanovených v environmentálnych právnych predpisoch Únie. Konkrétne na účely príslušných environmentálnych právnych predpisov Únie by sa pri posudzovaní toho, či existujú uspokojivé alternatívne riešenia daného projektu v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, mal rozsah takéhoto posúdenia obmedziť na alternatívne riešenia, ktorými sa zabezpečí dosiahnutie rovnakých cieľov, ako má príslušný projekt, v rovnakom alebo podobnom časovom rámci a bez toho, aby to viedlo k výrazne vyšším nákladom. Pri porovnávaní časového rámca a nákladov na uspokojivé alternatívne riešenia by príslušné orgány mali zohľadniť potrebu urýchleného a nákladovo efektívneho zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s prioritami stanovenými vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a ich aktualizáciách predložených podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 38 , ako aj očakávanú rýchlosť dosiahnutia týchto priorít. Podobne je pri uplatňovaní príslušnej výnimky stanovenej v smernici Rady 92/43/EHS 39 vhodné, aby príslušné orgány v niektorých odôvodnených prípadoch, keď možno primerane preukázať, že by dotknutý plán či projekt nemal žiadny nezvratný vplyv na ekologické procesy nevyhnutné pre zachovanie štruktúry a funkcií lokality a že celková súdržnosť sústavy Natura 2000 nie je ohrozená, environmentálna integrita lokality je zachovaná a že je zabezpečená vysoká úroveň ochrany lokalít Natura 2000, mohli povoliť vykonanie kompenzačných opatrení súbežne s realizáciou takéhoto plánu alebo projektu.

(13)Zrýchlenie zavádzania samostatného uskladňovania energie je nevyhnutné na zvýšenie flexibility energetického systému a zabezpečenie systémovej integrácie výroby energie z obnoviteľných zdrojov. Samostatné uskladňovanie energie by preto malo čerpať výhody zrýchlených postupov udeľovania povolení. Uskladňovanie energie v malom meradle s kapacitou nižšou ako 100 kW pravdepodobne nebude mať významné nepriaznivé účinky na životné prostredie ani na elektrizačnú sústavu a neočakáva sa, že by vyvolávalo obavy súvisiace s konkurenčným využívaním priestoru. Vzhľadom na to je vhodné zefektívniť postupy udeľovania povolení vzťahujúce sa na tento typ uskladňovania tým, že sa zrušia všetky administratívne povolenia s výnimkou povolenia na pripojenie do sústavy a že sa tieto zariadenia s primeranými zárukami oslobodia od povinnosti vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92/EÚ. Takisto je potrebné urýchliť zavádzanie uskladňovania energie s kapacitou nad 100 kW. Je preto vhodné zefektívniť postup udeľovania povolení na takéto projekty stanovením maximálnej celkovej lehoty v dĺžke šiestich mesiacov, a to s výnimkou prečerpávacích vodných elektrární, ktoré musia spĺňať prísnejšie environmentálne požiadavky, a preto si vyžadujú dlhšiu maximálnu celkovú lehotu. Na zabezpečenie systémovej integrácie výroby energie z obnoviteľných zdrojov je potrebné posilniť flexibilné zdroje, najmä batérie elektrických vozidiel, pretože môžu prispieť k presunutiu dopytu po elektrine v čase špičky a zníženiu preťaženia sústavy. Na dosiahnutie tohto cieľa by sa malo ďalej podporovať rýchlejšie a jednoduchšie zavádzanie nabíjacej cestnej infraštruktúry, ktorá by sa vzťahovala najmä na osobné vozidlá, dodávky, nákladné vozidlá, autobusy alebo motocykle a na plug-in hybridné elektrické vozidlá alebo vozidlá na výlučne elektrický pohon. Nabíjacie stanice na striedavý aj jednosmerný prúd by mali využívať zrýchlené postupy udeľovania povolení vrátane povolení na pripojenie do sústavy. Malé nabíjacie stanice s kapacitou nižšou ako 100 kW pravdepodobne nebudú mať významné nepriaznivé účinky na životné prostredie ani na elektrizačnú sústavu a neočakáva sa, že by vyvolávali obavy súvisiace s konkurenčným využívaním priestoru. Vzhľadom na to je vhodné zefektívniť postupy udeľovania povolení vzťahujúce sa na takéto nabíjacie stanice tým, že sa zrušia všetky administratívne povolenia s výnimkou povolenia na pripojenie do sústavy a že sa tieto zariadenia s primeranými zárukami oslobodia od povinnosti vykonať posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa smernice 2011/92/EÚ. Takisto je potrebné urýchliť inštaláciu nabíjacích staníc s kapacitou nad 100 kW. Je preto vhodné zefektívniť postup udeľovania povolení na takéto projekty stanovením maximálnej celkovej lehoty v dĺžke šiestich mesiacov.

(14)Získanie povolenia na pripojenie do sústavy je kľúčovou a často časovo náročnou súčasťou postupov na výstavbu a prevádzku zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov. Je preto vhodné ďalej zefektívniť lehoty uplatniteľné na postupy pripojenia do sústavy, ktoré sa vzťahujú na určité malé projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovacie zariadenia a nabíjacie stanice, ako aj na modernizáciu a hybridizáciu projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, a takisto zaviesť jasné pravidlá týkajúce sa povinností prevádzkovateľov sústav počas postupov udeľovania povolení.

(15)V Draghiho správe o konkurencieschopnosti EÚ a v Akčnom pláne pre cenovo dostupnú energiu 40 sa uznáva pozitívny vplyv nedávnych reforiem na urýchlenie postupov udeľovania povolení. Zdôrazňujú sa však aj zdĺhavé a neisté postupy udeľovania povolení na elektrizačné sústavy, ktoré predstavujú hlavnú prekážku pre rýchlejšiu inštaláciu potrebných nových kapacít s cieľom prispôsobiť sa investíciám do čistej energie a znížiť náklady na energiu v EÚ. Hoci existujú osobitné pravidlá pre postupy udeľovania povolení podľa smernice (EÚ) 2018/2001, smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 41 a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 42 , tieto režimy sa nevzťahujú na všeobecné infraštruktúrne aktíva elektrizačnej sústavy. V smernici (EÚ) 2019/944 sa tak musia stanoviť všeobecné požiadavky pre postupy na udeľovanie povolení na infraštruktúru prenosovej a distribučnej elektrizačnej sústavy, konkrétne vo forme požiadaviek na členské štáty, aby zabezpečili maximálnu dĺžku trvania takýchto postupov, a stanovenia požiadaviek, ktorými sa podporuje dodržiavanie týchto lehôt. Nariadenie (EÚ) 2022/869 a smernica (EÚ) 2018/2001 obsahujú pravidlá povoľovania určitých energetických projektov. V prípade rozporu medzi uvedenými pravidlami a pravidlami stanovenými v tejto smernici pre povoľovanie určitých projektov týkajúcich sa elektriny by mali mať prednosť prvé uvedené pravidlá.

(16)Nedostatok zdrojov vo vnútroštátnych orgánoch a znížená digitalizácia postupov udeľovania povolení vedú k oneskoreniam pri udeľovaní povolení na infraštruktúru elektrizačnej sústavy a výrobné aktíva. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto orgány mali primerané ľudské, finančné a technické zdroje vrátane zručností, ako aj nástroje a systémy digitálneho riadenia, ktoré im umožnia vydávať rozhodnutia v lehotách stanovených v smernici.

(17)Postupy na udeľovanie povolení podľa smernice (EÚ) 2019/944 by mali byť zrozumiteľné, efektívne a transparentné a mali by byť v súlade s plnením existujúceho plánu rozvoja distribučnej sústavy a desaťročného plánu rozvoja prenosovej sústavy. Od členských štátov sa preto očakáva, že stanovia a uverejnia objektívne a nediskriminačné kritériá a postupy na udeľovanie povolení, v ktorých sa okrem iného zohľadní bezpečnosť a zabezpečenie elektrizačnej sústavy, využívanie pôdy, energetická efektívnosť, ako aj vlastnosti špecifické pre žiadateľa o povolenie, zníženie emisií, dôležitosť urýchlenia zavádzania energetickej infraštruktúry pre dosiahnutie klimatickej neutrality a alternatívy k danému projektu.

(18)Vzhľadom na naliehavosť rozvoja elektrickej infraštruktúry sa od členských štátov očakáva, že zabezpečia, aby sa v postupoch na udeľovanie povolení zohľadňovali charakteristiky projektu, keď sa posudzuje, či je alebo nie je potrebné vykonať posúdenia vrátane environmentálneho posudzovania, prípadne vypracovať štúdie, povolenia alebo správy. Príslušné vnútroštátne orgány by mali obmedziť posúdenia a žiadosti o informácie od realizátorov na to, čo je nevyhnutne potrebné, a v každom možnom prípade by mali zabrániť duplicite.

(19)S cieľom zvýšiť predvídateľnosť a istotu, pokiaľ ide o trvanie postupov na udeľovanie povolení a náklady na takéto postupy v zmysle smernice (EÚ) 2019/944, by žiadosti o informácie a dokumentáciu, ktoré predkladajú žiadatelia, mali byť konkrétne, špecifické a časovo obmedzené. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány od žiadateľov vyžadovali relevantné informácie na vydanie povolenia vo vopred stanovenej lehote počítanej od prijatia žiadosti a aby konkrétne určili obsah a podrobnosti všetkých požadovaných informácií alebo údajov. Po uplynutí takejto lehoty by sa žiadosti o informácie mali obmedziť na chýbajúce informácie, ktoré orgán už predtým vymedzil alebo vyžiadal, prípadne informácie, ktoré nebolo možné vyžiadať skôr z toho dôvodu, že sa týkajú podstatnej zmeny okolností, ku ktorej došlo po podaní žiadosti o povolenie projektu.

(20)Pri dodržiavaní zásady subsidiarity, vnútroštátnych právomocí a postupov by sa v smernici (EÚ) 2019/944 mala stanoviť jasná lehota na rozhodnutie príslušných orgánov, ktorá podnecuje efektívne vymedzenie a spracovanie postupov vedúcich k zavedeniu elektrizačných sústav. Členské štáty sa však môžu usilovať o skrátenie postupov udeľovania povolení, ak je to možné, najmä pokiaľ ide o projekty rekonštrukcie, renovácie alebo modernizácie existujúcej infraštruktúry prenosovej sústavy a výstavby novej infraštruktúry distribučnej sústavy, ktoré si nemusia vyžadovať taký zložitý postup udeľovania povolení ako nová prenosová infraštruktúra. 

(21)V súlade s naliehavou potrebou zaviesť elektrizačné sústavy na dosiahnutie energetických a klimatických cieľov Únie a priradiť k lehotám pre postupy udeľovania povolení opatrenia, ktorými sa zabezpečí ich účinnosť v praxi, by členské štáty mali zaistiť, aby sa v jurisdikciách, v ktorých podľa vnútroštátneho práva existuje koncepcia tichého schválenia, táto koncepcia uplatňovala na administratívne rozhodnutia týkajúce sa projektov elektrizačných sústav, a to s výnimkou rozhodnutí v oblasti životného prostredia. S cieľom zaručiť práva tretích strán na súdnu ochranu by príslušné orgány mali zverejniť všetky prijaté rozhodnutia vrátane tých, ktoré boli prijaté tichým schválením.

(22)So zámerom znížiť zložitosť, zvýšiť efektívnosť a transparentnosť a prispieť k posilneniu spolupráce medzi členskými štátmi by mali byť k dispozícii kontaktné miesta pre prevádzkovateľov prenosových alebo distribučných elektrizačných sústav, ktoré by poskytovali podporu pre projekty elektrizačných sústav alebo iných sieťových aktív až do prijatia rozhodnutia. Tieto kontaktné miesta budú zodpovedné za uľahčenie procesu a poskytovanie usmernení pre žiadateľov v priebehu postupov na udeľovanie povolení súvisiacich s týmto typom infraštruktúry. Pokiaľ to členský štát považuje za vhodné a efektívnejšie, môže v duchu zjednodušenia sústrediť túto povinnosť do príslušných vnútroštátnych orgánov uvedených v článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/869, keďže tieto orgány už takúto úlohu plnia, pokiaľ ide o udeľovanie povolení na infraštruktúrne projekty spoločného záujmu a vo vzájomnom záujme. Pri zlučovaní takýchto úloh by členské štáty mali venovať osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečili, že kontaktné miesta budú mať dostatok zamestnancov, zdrojov a kapacít potrebných na vykonávanie úloh, za ktoré sú zodpovedné.

(23)Vzhľadom na to, že infraštruktúra prenosovej alebo distribučnej elektrizačnej sústavy zohráva úlohu pri integrácii zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, flexibilných riešení a uskladňovania energie a umožňuje elektrifikáciu vo všeobecnosti, je takáto infraštruktúra nevyhnutná na dosiahnutie klimatickej neutrality. Vzhľadom na kľúčovú úlohu infraštruktúry elektrizačnej sústavy pri dosahovaní klimatickej neutrality by členské štáty mali pri potrebných individuálnych posúdeniach predpokladať, že infraštruktúra elektrizačnej prenosovej alebo distribučnej sústavy vrátane pobrežného zásobovania elektrinou v prístavoch je v prevažujúcom verejnom záujme a slúži verejnému zdraviu a bezpečnosti, a to s výnimkou prípadov, keď ide o kultúrne dedičstvo a keď existujú jasné dôkazy, že uvedené projekty majú významné nepriaznivé účinky na životné prostredie, ktoré nemožno zmierniť ani kompenzovať. Infraštruktúra elektrizačnej prenosovej alebo distribučnej sústavy, o ktorej sa predpokladá, že sa vyznačuje prevažujúcim verejným záujmom, ktorý je nadradený neenvironmentálnym záujmom, by mala mať prednosť pred neenvironmentálnymi záujmami a mala by byť čo najrýchlejšie povolená.

(24)V záujme urýchlenia zavádzania elektrizačných sústav je vhodné špecifikovať, ako možno splniť podmienky na uplatnenie osobitných výnimiek stanovených v environmentálnych právnych predpisoch Únie. Konkrétne pri posudzovaní toho, či existujú uspokojivé alternatívne riešenia daného projektu elektrizačnej sústavy, by sa mal rozsah takéhoto posúdenia obmedziť na alternatívne riešenia, ktorými sa zabezpečí dosiahnutie rovnakých cieľov v rovnakom alebo podobnom časovom rámci a bez toho, aby to viedlo k výrazne vyšším nákladom. Pri porovnávaní časového rámca a nákladov na uspokojivé alternatívne riešenia by príslušné orgány mali zohľadniť potrebu urýchleného a nákladovo efektívneho zavádzania elektrizačných sústav v súlade s prioritami stanovenými vo svojich integrovaných národných energetických a klimatických plánoch a ich aktualizáciách predložených podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999. Podobne je pri uplatňovaní príslušnej výnimky stanovenej v smernici 92/43/EHS vhodné, aby príslušné orgány v niektorých odôvodnených prípadoch, keď možno primerane preukázať, že by dotknutý plán či projekt nemal žiadny nezvratný vplyv na ekologické procesy nevyhnutné pre zachovanie štruktúry a funkcií lokality a že celková súdržnosť sústavy Natura 2000 nie je ohrozená, environmentálna integrita lokality je zachovaná a že je zabezpečená vysoká úroveň ochrany lokalít Natura 2000, mohli povoliť vykonanie kompenzačných opatrení súbežne s realizáciou daného plánu a projektu.

(25)Vzhľadom na naliehavosť zavádzania energetickej infraštruktúry, dôležitosť zefektívnenia postupov na udeľovanie povolení a skutočnosť, že environmentálne posudzovanie predstavuje v rámci postupov na udeľovanie povolení krok s najdlhším trvaním, je dôležité minimalizovať takéto posudzovanie bez toho, aby to ohrozilo ochranu životného prostredia. Rekonštrukcia, renovácia alebo modernizácia existujúcej infraštruktúry prenosovej a distribučnej sústavy, ako aj výstavba novej infraštruktúry distribučnej sústavy sú projekty, ktoré majú vo všeobecnosti minimálny vplyv na životné prostredie. Projekty rekonštrukcie, renovácie alebo modernizácie majú bežne obmedzený rozsah a týkajú sa len časti existujúcich aktív, ktorých vplyvy na životné prostredie boli predtým posúdené. V dôsledku toho sa vplyvy takýchto projektov často obmedzujú na vplyvy stavebných prác, pričom prevádzka aktíva má rovnaký alebo dokonca menší vplyv ako prevádzka projektu, na ktorý sa zameriava. Na druhej strane distribučné sústavy vzhľadom na menší rozsah projektov, nižšie napätie aktív a tendenciu rozvoja v zastavaných oblastiach bližšie k spotrebiteľom zvyčajne nemajú výrazný vplyv na životné prostredie. V záujme urýchlenia zavádzania infraštruktúry elektrizačnej sústavy a dosiahnutia klimatickej neutrality, ako aj cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov by sa teda členským štátom malo umožniť, aby za určitých podmienok oprávnene vyňali projekty uvedené v tomto odôvodnení z posudzovania vplyvov na životné prostredie, z príslušných posúdení a z posúdenia ich vplyvu na ochranu druhov podľa článku 12 ods. 1 smernice 92/43/EHS 43 a článku 5 smernice 2009/147/ES 44 .

(26)Prínosy zavádzania elektrickej infraštruktúry z hľadiska zníženia emisií dusíka vo veľkej miere prevyšujú náklady na minimálne emisie, ktoré sú výsledkom výstavby takejto infraštruktúry. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby rýchle zavádzanie elektrickej infraštruktúry nebolo nijako obmedzené dočasnými emisiami, ktoré vznikajú pri jej výstavbe.

(27)Plánovanie národnej prenosovej sústavy, v ktorom sa zohľadňuje vývoj politiky v oblasti klímy a energetiky a súvisiace zmeny v spotrebe a výrobe, je rozhodujúce pre úspech elektrifikácie a energetickej transformácie ako celku. Existujúce požiadavky v zmysle článku 51 smernice (EÚ) 2019/944 sa však vzťahovali len na niektorých prevádzkovateľov prenosových sústav a nestanovovali dostatočne dlhé plánovacie obdobie na zohľadnenie anticipačných investícií. Je dôležité, aby sa pri rozširovaní prenosovej sústavy uvažovalo s časovým horizontom aspoň pätnásť rokov a aby sa prednostne zvážilo využívanie nefosílnej flexibility, nesieťových riešení a iných alternatív rozširovania sústavy, aby sa vychádzalo zo spoločného scenára vypracovaného s ostatnými prevádzkovateľmi sústav v rôznych odvetviach a aby bola prenosová sústava v súlade s ústredným scenárom v rámci desaťročného plánu rozvoja siete v celej Únii. V záujme zabezpečenia transparentnosti a začlenenia užívateľov sústavy vrátane výroby, priemyslu, odvetví údajov a dopravy do plánovania sústavy sa v prepojení na článok 55 smernice (EÚ) 2024/1788 vyžaduje aj včasná konzultácia s týmito subjektmi počas procesu vývoja spoločného scenára, aby sa umožnili anticipačné investície.

(28)Vzhľadom na zmeny smerníc (EÚ) 2018/2001 a (EÚ) 2019/944, ako aj súbežné zmeny nariadenia (EÚ) 2022/869 by Komisia mala zaviesť jednotný prístup k postupom udeľovania povolení pre energetické projekty. Hoci sa smernicou (EÚ) 2024/1788 zavádzajú opatrenia na zjednodušenie a zefektívnenie administratívnych postupov udeľovania povolení, je potrebná cielená zmena, aby sa zabezpečil harmonizovaný prístup a zavedenie jednotného rámca na úrovni Únie.

(29)Nedostatok zdrojov vo vnútroštátnych orgánoch a obmedzená digitalizácia povoľovacích postupov vedú k oneskoreniam pri udeľovaní povolení na zariadenia v oblasti zemného plynu, zariadenia na výrobu vodíka a infraštruktúru vodíkovej sústavy. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby takéto orgány mali primerané ľudské, finančné a technické zdroje vrátane zručností, ako aj nástroje a systémy digitálneho riadenia, ktoré im umožnia vydávať rozhodnutia v lehotách stanovených v smernici.

(30)S cieľom zvýšiť predvídateľnosť a istotu, pokiaľ ide o trvanie postupov na udeľovanie povolení a náklady na takéto postupy v zmysle smernice (EÚ) 2024/1788, by žiadosti o informácie a dokumentáciu, ktoré predkladajú žiadatelia, mali byť konkrétne, špecifické a časovo obmedzené. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby vnútroštátne orgány od žiadateľov vyžadovali relevantné informácie na vydanie povolenia vo vopred stanovenej lehote počítanej od prijatia žiadosti a aby konkrétne určili obsah a podrobnosti všetkých požadovaných informácií alebo údajov. Po uplynutí takejto lehoty by sa žiadosti o informácie mali obmedziť na chýbajúce informácie, ktoré orgán už predtým vymedzil alebo vyžiadal, prípadne informácie, ktoré nebolo možné vyžiadať skôr z toho dôvodu, že sa týkajú podstatnej zmeny okolností, ku ktorej došlo po podaní žiadosti o povolenie projektu.

(31)Pokiaľ ide o postupy na udeľovanie povolení podľa smernice (EÚ) 2024/1788, v súlade s dôležitosťou zabezpečenia rýchleho zavádzania vodíkových zariadení a infraštruktúry vodíkovej sústavy a splnenia lehôt stanovených v uvedenej smernici by členské štáty mali zaistiť, aby sa v jurisdikciách, v ktorých podľa vnútroštátneho práva existuje koncepcia tichého schválenia, táto koncepcia uplatňovala na administratívne rozhodnutia týkajúce sa takýchto projektov, a to s výnimkou rozhodnutí v oblasti životného prostredia. S cieľom zaručiť práva tretích strán na súdnu ochranu by príslušné orgány mali zverejniť všetky prijaté rozhodnutia vrátane tých, ktoré boli prijaté tichým schválením.

(32)V duchu zjednodušenia môžu členské štáty považovať za vhodné a účinnejšie sústrediť úlohu jednotného kontaktného miesta v zmysle povinnosti vyplývajúcej zo smernice (EÚ) 2024/1788 do príslušných vnútroštátnych orgánov uvedených v článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/869, keďže tieto orgány už takúto úlohu plnia, pokiaľ ide o postupy udeľovania povolení na infraštruktúrne projekty spoločného záujmu a vo vzájomnom záujme. Ak sa členské štáty rozhodnú zlúčiť takéto úlohy, mali by venovať osobitnú pozornosť tomu, aby zabezpečili, že kontaktné miesta budú mať dostatok zamestnancov, zdrojov a kapacít potrebných na vykonávanie úloh, za ktoré sú zodpovedné.

(33)V záujme zvýšenia efektívnosti by členské štáty mali zabezpečiť dostupnosť digitálnych platforiem, ktoré uľahčujú správu povolení,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice (EÚ) 2018/2001

Smernica (EÚ) 2018/2001 sa mení takto:

1. V článku 2 druhom odseku sa vkladajú tieto body 10b až 10f:

„10b. „samostatné uskladňovanie energie“ je uskladňovanie energie, ktoré nie je spojené so zariadením na výrobu energie;

10c. „nabíjacia stanica“ je nabíjacia stanica v zmysle článku 2 bodu 52 nariadenia (EÚ) 2023/1804;

10d. „hybridizácia“ je premena zariadenia na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré nie je hybridným zariadením, na hybridné zariadenie za tým istým miestom pripojenia;

10e. „hybridné zariadenie“ je zariadenie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, v ktorom sa kombinuje viacero technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov alebo v ktorom sa kombinuje jedna či viacero technológií výroby energie z obnoviteľných zdrojov s uskladňovaním energie;

10f. „postup udeľovania povolenia na pripojenie do sústavy“ je postup začínajúci úplnou žiadosťou navrhovateľa projektu o pripojenie do sústavy a končiaci rozhodnutím prevádzkovateľa sústavy o tom, či projekt možno pripojiť do sústavy;“.

2.V článku 15c sa dopĺňa tento odsek 6:

„6. Členské štáty sa usilujú nevymedzovať veľké oblasti, v ktorých je inštalácia zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a s nimi súvisiacej infraštruktúry právne alebo fakticky obmedzená z environmentálnych dôvodov vrátane ochrany krajiny, pokiaľ nemôžu preukázať, že uvedené typy zariadení a s nimi súvisiaca infraštruktúra by v danej oblasti spôsobili nezvratné škody, ktoré nemožno zmierniť ani kompenzovať počas environmentálneho posudzovania v zmysle smernice 2011/92/EÚ a prípadne príslušného posudzovania podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS.“

3.V článku 15d sa dopĺňajú tieto odseky 3 a 4:

„3. Členské štáty prijmú opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa podiel prínosov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s inštalovaným výkonom nad 10 MW priamo alebo nepriamo preniesol na miestnych občanov a komunity v blízkosti daných projektov.

4. Členské štáty v prípade projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov s inštalovaným výkonom nad 10 MW určia a financujú nezávislého sprostredkovateľa na podporu dialógu medzi navrhovateľom projektu a širokou verejnosťou. Sprostredkovateľ zasahuje len na žiadosť ktorejkoľvek z príslušných strán a:

a)v prípade potreby uľahčuje verejné konzultácie vrátane včasných konzultácií vo fáze pred podaním žiadosti o povolenie;

b)zapája sa do hľadania riešení na odstránenie prípadných obáv miestnych komunít;

c)zabezpečuje podporu a transparentnosť pri výbere typu opatrenia na spoločné využívanie prínosov, ak je to relevantné.

Členské štáty môžu na financovanie služieb sprostredkovateľa zaviesť poplatok, ktorý zaplatia navrhovatelia projektov.“

4.Článok 16 sa mení takto:

a)V odseku 3 sa vypúšťa táto veta:

„Žiadatelia majú možnosť predložiť príslušné dokumenty v digitálnej forme.“;

b)Vkladá sa tento odsek 3a:

„3a. Členské štáty na národnej úrovni zriadia jednotný digitálny portál pre všetky kroky postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, uskladňovania energie a elektrizačných sústav.

Žiadatelia predkladajú žiadosti o povolenie a všetky príslušné dokumenty potrebné na postup udeľovania povolení len prostredníctvom jednotného digitálneho portálu. Jednotným digitálnym portálom sa automatizuje prideľovanie žiadostí o povolenie príslušným orgánom, ktoré spracúvajú príslušné žiadosti a dokumenty v elektronickej podobe a komunikujú so žiadateľmi priamo na jednotnom digitálnom portáli.

Jednotný digitálny portál obsahuje funkcie, ktoré žiadateľovi umožnia získať informácie o všetkých krokoch postupu udeľovania povolenia, o stave postupu a o rozhodnutiach príslušných orgánov a skontrolovať dodržiavanie lehôt na udeľovanie povolení stanovených v tejto smernici. Jednotný digitálny portál zabezpečuje prístup k príslušným environmentálnym a geologickým údajom a rozhodnutiam, ktoré sú k dispozícii na jednotnom digitálnom portáli založenom na geografickom informačnom systéme, na ktorý sa odkazuje v článku 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady [xxxxx].

Na jednotnom digitálnom portáli sa každoročne zverejňujú štatistické údaje o trvaní postupov udeľovania povolení, pričom sa jasne identifikujú jednotlivé kroky postupu udeľovania povolení a ich trvanie. Tieto údaje sú verejne dostupné.

Jednotné kontaktné miesto alebo miesta uvedené v odseku 3 majú na plnenie svojich povinností prístup ku všetkým relevantným údajom a informáciám dostupným na portáli.“

5. Článok 16b sa mení takto:

a)V odseku 2 sa vypúšťa táto veta:

„Ak sa v rámci konkrétnych projektov výroby energie z obnoviteľných zdrojov prijali potrebné zmierňujúce opatrenia, akékoľvek usmrcovanie alebo rušenie druhov chránených podľa článku 12 ods. 1 smernice 92/43/EHS a článku 5 smernice 2009/147/ES sa nepovažuje za úmyselné.“;

b)Dopĺňa sa tento odsek 3:

„3. V postupe udeľovania povolení uvedenom v odseku 1 a odseku 2 druhom pododseku členské štáty zabezpečia, aby neposkytnutie odpovede zo strany príslušných orgánov alebo subjektov v stanovenej lehote viedlo k tomu, že sa konkrétne kroky budú považovať za schválené, a to s výnimkou rozhodnutí v oblasti životného prostredia a povolení na pripojenie do sústavy alebo prípadov, keď vo vnútroštátnom právnom systéme dotknutého členského štátu neexistuje zásada tichého administratívneho schválenia. Zverejňujú sa všetky rozhodnutia vrátane konečných rozhodnutí vydaných tichým schválením.“

6.Článok 16c sa mení takto:

a)Odsek 1 sa vypúšťa;

b)Vkladá sa tento odsek 2b:

„2b. Členské štáty zabezpečia, aby zmena štatútu pôdy, na ktorej je umiestnené zariadenie na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, nebránila modernizácii daného zariadenia.“;

c)Dopĺňa sa tento odsek 4:

„4. Ak má modernizácia zariadení na výrobu veternej energie za následok zvýšenie celkovej kapacity zariadenia bez toho, aby sa využívala dodatočná plocha pôdy, a ak je v súlade s uplatniteľnými opatreniami na zmiernenie vplyvu na životné prostredie stanovenými pre pôvodné zariadenie na výrobu veternej energie, projekt je oslobodený od akýchkoľvek uplatniteľných požiadaviek na vykonanie procesu preverovania v zmysle článku 16a ods. 4 s cieľom určiť, či si vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie podľa článku 4 ods. 2 smernice 2011/92/EÚ alebo článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady [xxxxx], alebo na vykonanie posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa článku 4 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ.“

7.Článok 16d sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1. Členské štáty zabezpečia, aby postup udeľovania povolení uvedený v článku 16 ods. 1 na inštaláciu solárnych zariadení a spoločného uskladňovania energie s celkovým inštalovaným výkonom vyšším ako 100 kW v existujúcich alebo budúcich umelých konštrukciách s výnimkou umelých vodných plôch nepresiahol tri mesiace za predpokladu, že primárnym cieľom takýchto umelých konštrukcií nie je výroba slnečnej energie ani uskladňovanie energie. Odchylne od článku 4 ods. 2 smernice 2011/92/EÚ a bodu 3 písm. a) a b) samostatne alebo v spojení s bodom 13 písm. a) prílohy II k uvedenej smernici je inštalácia solárneho zariadenia a spoločného uskladňovania energie, na ktoré sa odkazuje v odsekoch 1 a 2 tohto článku, v náležitých prípadoch oslobodená od požiadavky na vykonanie osobitného posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa článku 2 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ.“;

b)Odsek 2 sa nahrádza takto:

„Členské štáty na inštaláciu solárnych zariadení a na spoločné uskladňovanie energie s maximálnym celkovým inštalovaným výkonom 100 kW nevyžadujú žiadne administratívne povolenia ani povolenia týkajúce sa environmentálnych aspektov okrem povolení na pripojenie do sústavy. Bez toho, aby bol dotknutý odsek 1, členské štáty obmedzia uplatňovanie tohto odseku v lokalitách sústavy Natura 2000 a iných oblastiach, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne systémy ochrany, ako aj v chránených oblastiach kultúrneho alebo historického dedičstva.“;

c)Dopĺňajú sa tieto odseky 3 a 4:

„3. Členské štáty môžu z uplatňovania odsekov 1 a 2 vylúčiť určité oblasti na účely ochrany kultúrneho či historického dedičstva alebo záujmov národnej obrany, prípadne z bezpečnostných dôvodov a z dôvodu bezpečnosti sústavy.

4. Členské štáty odstránia regulačné a neregulačné prekážky, ktoré ovplyvňujú inštaláciu plug-in minisolárnych systémov s kapacitou do 800 W v budovách a na budovách.“

8.Článok 16f sa mení takto:

a)Posledné dve vety sa vypúšťajú;

b)Dopĺňa sa tento odsek:

„Kým sa nedosiahne klimatická neutralita, členské štáty zabezpečia, aby sa v rámci postupu udeľovania povolení predpokladalo, že plánovanie, výstavba a prevádzka elektrární a zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj ich pripojenie do sústavy, samotná súvisiaca sústava, uskladňovacie zariadenia a nabíjacie stanice sú v prevažujúcom verejnom záujme, a aby sa v takom prípade uprednostňovali pri porovnávaní iných právnych záujmov, než sú záujmy uvedené v prvom odseku. Členské štáty môžu vylúčiť uplatňovanie tohto predpokladu na účely ochrany kultúrneho dedičstva na základe právnych kritérií, aby sa zabezpečilo harmonizované vykonávanie.“

9.Vkladajú sa tieto články 16g až 16k:

„Článok 16g

Neexistencia alternatívnych alebo uspokojivých riešení a vykonávanie kompenzačných opatrení na účely článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS

1.Pri posudzovaní toho, či existujú uspokojivé alternatívne riešenia pre projekty zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pripojenie takýchto zariadení do sústavy, ako aj pre samotnú súvisiacu sústavu a uskladňovacie zariadenia na účely článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 smernice 92/43/EHS, článku 4 ods. 7 písm. d) smernice 2000/60/ES a článku 9 ods. 1 smernice 2009/147/ES, možno podmienku nedostupnosti uspokojivých alternatív považovať za splnenú, ak neexistujú žiadne uspokojivé alternatívne riešenia schopné dosiahnuť rovnaký cieľ ako dotknutý projekt, a to pokiaľ ide o rozvoj rovnakej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov prostredníctvom rovnakej energetickej technológie v rovnakom alebo podobnom časovom rámci a bez toho, aby to viedlo k výrazne vyšším nákladom.

2.Pri vykonávaní kompenzačných opatrení pre projekty zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, pripojenie takýchto zariadení do sústavy, samotnú súvisiacu sústavu a uskladňovacie zariadenia môžu členské štáty na účely článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS v odôvodnených prípadoch a vtedy, keď možno primerane preukázať, že plán alebo projekt by pred zavedením kompenzačných opatrení nezvratne neovplyvnil ekologické procesy nevyhnutné na zachovanie štruktúry a funkcií lokality a že by neohrozil celkovú súdržnosť sústavy Natura 2000, povoliť, aby sa takéto kompenzačné opatrenia vykonávali súbežne s realizáciou projektu. Členské štáty umožnia, aby sa uvedené kompenzačné opatrenia časom upravili v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a v závislosti od toho, či sa očakáva, že významné negatívne účinky vzniknú v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.

Článok 16h

Postup udeľovania povolení na samostatné uskladňovanie energie s výnimkou zásobníkov vodíka

1.Postup udeľovania povolení na samostatné uskladňovanie energie s výnimkou zásobníkov vodíka sa vzťahuje na všetky príslušné administratívne povolenia na výstavbu, modernizáciu a prevádzku zariadení na samostatné uskladňovanie energie vrátane povolení na pripojenie do sústavy a v prípade potreby aj na environmentálne posudzovania a povolenia. Postup udeľovania povolení zahŕňa všetky administratívne fázy od potvrdenia úplnosti žiadosti o povolenie až po oznámenie konečného rozhodnutia o výsledku postupu udeľovania povolení príslušným orgánom alebo príslušnými orgánmi. Príslušný orgán do 30 dní od doručenia žiadosti o povolenie potvrdí úplnosť žiadosti, alebo ak žiadateľ nezaslal všetky informácie potrebné na spracovanie žiadosti, požiada žiadateľa o predloženie úplnej žiadosti bez zbytočného odkladu. Dátum potvrdenia úplnosti žiadosti príslušným orgánom slúži ako dátum začatia postupu udeľovania povolení.

2.Členské štáty na inštaláciu zariadení na samostatné uskladňovanie energie s maximálnym celkovým inštalovaným výkonom 100 kW s výnimkou zásobníkov vodíka nevyžadujú žiadne administratívne povolenia ani environmentálne povolenia okrem povolení na pripojenie do sústavy. Odchylne od článku 2 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ je inštalácia uskladňovacích zariadení oslobodená od povinnosti vykonať osobitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ktorá sa uplatňuje podľa článku 2 ods. 1 uvedenej smernice. Členské štáty obmedzia uplatňovanie tohto pododseku v lokalitách sústavy Natura 2000 a iných oblastiach, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne systémy ochrany, ako aj v chránených oblastiach kultúrneho alebo historického dedičstva.

3.Členské štáty zabezpečia, aby postupy udeľovania povolení vrátane povolení na pripojenie do sústavy a v prípade potreby aj vrátane environmentálnych posudzovaní nepresiahli šesť mesiacov v prípade samostatného uskladňovania energie s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW, a to s výnimkou zásobníkov vodíka. V prípade prečerpávacích vodných elektrární však postup udeľovania povolení nesmie presiahnuť dva roky.

Článok 16i

Postup udeľovania povolení na nabíjacie stanice

1.Postup udeľovania povolení na nabíjacie stanice sa vzťahuje na všetky príslušné administratívne povolenia na výstavbu, modernizáciu a prevádzku nabíjacích staníc vrátane povolení na pripojenie do sústavy a v prípade potreby aj na environmentálne posudzovania a povolenia. Postup udeľovania povolení zahŕňa všetky administratívne fázy od potvrdenia úplnosti žiadosti o povolenie až po oznámenie konečného rozhodnutia o výsledku postupu udeľovania povolení príslušným orgánom alebo príslušnými orgánmi. Príslušný orgán do 30 dní od doručenia žiadosti o povolenie potvrdí úplnosť žiadosti, alebo ak žiadateľ nezaslal všetky informácie potrebné na spracovanie žiadosti, požiada žiadateľa o predloženie úplnej žiadosti bez zbytočného odkladu. Dátum potvrdenia úplnosti žiadosti príslušným orgánom slúži ako dátum začatia postupu udeľovania povolení.

2.Členské štáty na inštaláciu nabíjacích staníc s maximálnym celkovým inštalovaným výkonom 100 kW nevyžadujú žiadne administratívne povolenie ani povolenia týkajúce sa environmentálnych aspektov okrem povolení na pripojenie do sústavy. Odchylne od článku 2 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ je inštalácia uvedených staníc oslobodená od povinnosti vykonať osobitné posudzovanie vplyvov na životné prostredie, ak je povinnosť uplatniteľná v zmysle článku 2 ods. 1 uvedenej smernice. Členské štáty obmedzia uplatňovanie tohto pododseku v lokalitách sústavy Natura 2000 a iných oblastiach, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne systémy ochrany, ako aj v chránených oblastiach kultúrneho alebo historického dedičstva.

3.Členské štáty zabezpečia, aby postupy udeľovania povolení na nabíjacie stanice s celkovým inštalovaným výkonom nad 100 kW nepresiahli šesť mesiacov, a to vrátane povolení na pripojenie do sústavy a v prípade potreby aj vrátane environmentálnych posudzovaní.

Článok 16j

Postup udeľovania povolení na hybridizáciu zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov

1.Ak hybridizácia elektrárne na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov podlieha procesu preverovania v zmysle článku 16a ods. 4, určeniu, či si projekt vyžaduje posudzovanie vplyvov na životné prostredie, alebo posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa článku 4 smernice 2011/92/EÚ, takýto proces preverovania, určenie alebo posudzovanie vplyvov na životné prostredie sa obmedzí na potenciálny vplyv vyplývajúci z doplnenia v porovnaní s pôvodným projektom.

2.V prípade zmeny štatútu využívania pôdy, na ktorej sú inštalované projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, členské štáty zabezpečia, aby mohla naďalej pokračovať prevádzka a hybridizácia takýchto projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov.“

10.Článok 17 sa nahrádza takto:

„Článok 17

Postupy pre povolenia na pripojenie do sústavy

1.Členské štáty zabezpečia, aby postupy pre povolenia na pripojenie do sústavy neprekračovali:

a)jeden mesiac v prípade solárnych zariadení a spoločného uskladňovania energie, na ktoré sa odkazuje v článku 16d ods. 2, samostatného uskladňovania energie, ako sa uvádza v článku 16h ods. 2, a nabíjacích staníc uvedených v článku 16i ods. 2;

b)tri mesiace pri inštalácii solárnych zariadení a spoločného uskladňovania energie, na ktoré sa odkazuje v článku 16d ods. 1, a pri modernizácii alebo hybridizácii existujúcich zariadení na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov uvedených v článkoch 16c a 16j, pokiaľ neexistujú odôvodnené bezpečnostné obavy alebo technická nezlučiteľnosť prvkov sústavy, alebo ak je vzhľadom na mieru zvýšenia kapacity potrebný dlhší čas na vykonanie posúdenia.

2.V lehotách stanovených v článku 16a ods. 1, článku 16b ods. 1 a odseku 1 tohto článku si prevádzkovateľ sústavy zvolí jedno z týchto opatrení:

a)ak je k dispozícii dostatočná kapacita a požadované pripojenie nemá vplyv na stabilitu, spoľahlivosť a bezpečnosť sústavy, akceptuje požadované pripojenie do sústavy a pripojenie povolí;

b)v prípade nedostatočnej kapacity sústavy navrhne dohodu o flexibilnom pripojení v súlade s článkom 6a smernice (EÚ) 2019/944, ak je to technicky možné.

3.Ak navrhovateľ projektu odmietne návrh dohody uvedenej v odseku 2 písm. b), prevádzkovateľ sústavy z opodstatnených dôvodov týkajúcich sa bezpečnostných obáv alebo technickej nezlučiteľnosti prvkov sústavy navrhne iné miesto pripojenia do sústavy, alternatívny predbežný dátum pripojenia do sústavy, alebo ak to nie je možné, žiadosť o pripojenie zamietne.

4.Ak prevádzkovateľ distribučnej sústavy neodpovedá v lehote stanovenej v odseku 1 písm. a), povolenie na pripojenie sa považuje za udelené za predpokladu, že kapacita solárneho zariadenia, zariadenia na uskladňovanie energie či nabíjacích staníc nepresahuje existujúcu dostupnú kapacitu pripojenia k distribučnej sústave.“

Článok 2

Zmeny smernice (EÚ) 2019/944

Smernica (EÚ) 2019/944 sa mení takto:

1. Článok 8 sa nahrádza takto:

„Článok 8

Postup na udeľovanie povolení

1.Za okolností, keď sa na výstavbu alebo prevádzku infraštruktúry prenosovej alebo distribučnej elektrizačnej sústavy či súvisiacich zariadení, prípadne na výstavbu nových výrobných kapacít vyžaduje povolenie, ako napríklad licencia, oprávnenie, koncesia, súhlas alebo schválenie, členský štát alebo akýkoľvek príslušný orgán určený štátom udelí takéto povolenie v súlade s odsekmi 2 až 14. Členské štáty alebo akýkoľvek nimi určený príslušný orgán môžu na rovnakom základe udeľovať povolenia aj na dodávku elektriny a takisto pre veľkoobchodných odberateľov.

2.Členské štáty uplatňujúce systém udeľovania povolení:

a)stanovia objektívne a nediskriminačné kritériá spolu s transparentnými postupmi, ktoré musí spĺňať každý podnik, ktorý žiada o povolenie na výstavbu a/alebo prevádzku novej výrobnej kapacity, ako aj infraštruktúry prenosovej alebo distribučnej sústavy;

b)zverejnia kritériá a postupy na udeľovanie povolení;

c)zabezpečia, aby postupy na udeľovanie povolení na takúto výrobnú kapacitu a infraštruktúru alebo súvisiace zariadenia zohľadňovali význam projektu pre vnútorné trhy s elektrinou a obnoviteľnými zdrojmi energie, ak je to vhodné;

d)zabezpečia, aby sa v postupoch na udeľovanie povolení bralo do úvahy, či je alebo nie je nutné vykonať posúdenia v súlade so smernicou Rady 92/43/EHS 45 a smernicami 2000/60/ES 46 , 2001/42/ES 47 , 2009/147/ES 48 , ako aj smernicou 2011/92/EÚ 49 ;

e)zabezpečia existenciu osobitných, zjednodušených a zefektívnených postupov na udeľovanie povolení pre malú decentralizovanú a/alebo distribuovanú výrobu a infraštruktúru distribučnej sústavy, pričom zohľadnia ich obmedzenú veľkosť a potenciálny vplyv;

f)zabezpečia, aby regulačné orgány alebo iné príslušné vnútroštátne orgány vrátane orgánov plánovania, ktoré môžu odporučiť zmeny, vypracovali a revidovali usmernenia k uvedeným osobitným postupom na udeľovanie povolení;

g)zabezpečia, aby boli všetky rozhodnutia sprístupnené verejne;

h)zabezpečia, aby boli žiadatelia informovaní o dôvodoch akéhokoľvek odmietnutia udeliť povolenie, aby boli tieto dôvody objektívne, nediskriminačné, dobre odôvodnené a riadne podložené a aby žiadatelia mali k dispozícii odvolacie konanie;

i)zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány mali dostatočné technické, finančné a ľudské zdroje na vydanie rozhodnutia o povolení v príslušných lehotách.

3.Ak členské štáty zavedú systém povolení pre infraštruktúru prenosovej alebo distribučnej elektrizačnej sústavy, členské štáty takisto:

a)zabezpečia súlad systému povolení pre infraštruktúru prenosovej a distribučnej sústavy s plánom rozvoja distribučnej siete a desaťročným plánom rozvoja prenosovej siete prijatými podľa článkov 32 a 51;

b)zabezpečia, aby postupy na udeľovanie povolení vrátane všetkých príslušných postupov príslušných orgánov nepresiahli dva roky s výnimkou riadne opodstatnených prípadov z dôvodu mimoriadnych okolností, keď sa môžu predĺžiť až o jeden rok;

c)zabezpečia, aby sa v prípade, že príslušné vnútroštátne orgány alebo subjekty neodpovedajú v lehote stanovenej v písmene b), konkrétne kroky považovali za schválené, a to s výnimkou rozhodnutí v oblasti životného prostredia a prípadov, keď vo vnútroštátnom právnom systéme dotknutého členského štátu neexistuje zásada tichého administratívneho schválenia;

d)zabezpečia, aby zverejnenie konečných rozhodnutí zahŕňalo aj rozhodnutia vydané tichým schválením v dôsledku chýbajúcej odpovede zo strany príslušných orgánov alebo subjektov;

e)zabezpečia, aby sa povoľovanie infraštruktúry prenosovej alebo distribučnej sústavy považovalo za nevyhnutné na integráciu obnoviteľných zdrojov energie, ako aj na dosiahnutie klimatických a energetických cieľov a cieľa klimatickej neutrality.

4.Členské štáty zriadia alebo určia jedno či viac kontaktných miest pre prevádzkovateľov prenosových alebo distribučných sústav. Uvedené kontaktné miesta na žiadosť žiadateľa a bezplatne poskytujú žiadateľovi poradenstvo a uľahčujú celý postup na udeľovanie povolení na činnosti uvedené v odseku 1 až po konečné rozhodnutie zodpovedných orgánov. Žiadateľovi stačí obrátiť sa v súvislosti s celým postupom len na jedno kontaktné miesto.

Kontaktné miesta môžu byť rovnaké ako príslušné vnútroštátne orgány uvedené v článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/869 alebo kontaktné miesta uvedené v článku 16 smernice (EÚ) 2018/2001.

5.Ak členské štáty zavedú systém povolení pre infraštruktúru prenosovej alebo distribučnej elektrizačnej sústavy, členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že v žiadostiach chýbajú akékoľvek štúdie, správy a dokumenty potrebné na účely postupu, príslušné vnútroštátne orgány v spolupráci s inými relevantnými orgánmi požiadali navrhovateľa o potrebné materiály, pričom uvedú ich rozsah a úroveň podrobnosti, a to do troch mesiacov od podania žiadosti. V rovnakej trojmesačnej lehote príslušný vnútroštátny orgán informuje navrhovateľa, či sa na projekt nevzťahujú predpoklady podľa odseku 10. Po uplynutí danej lehoty príslušný orgán ani žiadny iný relevantný orgán nepožaduje dodatočné informácie, štúdie, správy ani posúdenia okrem prípadov, keď došlo k podstatnej zmene projektu alebo jeho okolitého prostredia, v dôsledku čoho pôvodné kritériá, na ktorých boli založené rozhodnutia, už nie sú vhodné. Ak nastala takáto podstatná zmena, príslušný vnútroštátny orgán poskytne realizátorovi projektu dobre podložené odôvodnenie žiadosti o dodatočné informácie.

6.Lehota stanovená v odseku 3 tohto článku sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté povinnosti vyplývajúce z uplatniteľných environmentálnych a energetických právnych predpisov Únie vrátane smernice (EÚ) 2018/2001, súdne odvolania, opravné prostriedky a iné konania pred súdom alebo tribunálom, ako aj mechanizmy alternatívneho riešenia sporov vrátane konaní vo veciach sťažností, mimosúdnych odvolaní a opravných prostriedkov, a možno ju predĺžiť o čas trvania daných konaní.

7.Tento článok sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté články 7 až 10 nariadenia (EÚ) 2022/869 a článok 15 spolu s článkami 15b až 17 smernice (EÚ) 2018/2001.

8.Kým sa nedosiahne klimatická neutralita na úrovni Únie, členské štáty zabezpečia, aby sa v nevyhnutných individuálnych posudzovaniach v kontexte postupov na udeľovanie povolení plánovanie, výstavba a prevádzka infraštruktúry prenosovej alebo distribučnej sústavy považovala za infraštruktúru v prevažujúcom verejnom záujme, ktorá slúži verejnému zdraviu a bezpečnosti, keď sa budú v jednotlivých prípadoch porovnávať zákonné záujmy na účely článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 písm. c) smernice 92/43/EHS, článku 4 ods. 7 smernice 2000/60/ES a článku 9 ods. 1 písm. a) smernice 2009/147/ES. Členské štáty môžu za riadne odôvodnených a špecifických okolností obmedziť uplatňovanie na určité časti svojho územia, na určité typy technológií alebo na projekty s určitými technickými charakteristikami.

Členské štáty zabezpečia, aby sa pri porovnávaní iných právnych záujmov, než sú záujmy uvedené v tomto odseku s výnimkou kultúrneho dedičstva, uprednostnili aj takéto projekty na základe právnych kritérií s cieľom zabezpečiť harmonizované vykonávanie.

9.Kým sa nedosiahne klimatická neutralita na úrovni Únie, odchylne od článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 1 a 2 smernice 2011/92/EÚ a bodu 20 prílohy I a bodu 3 písm. b) prílohy II k uvedenej smernici a takisto odchylne od článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS členské štáty zabezpečia, aby príslušný orgán mohol za odôvodnených okolností, ktoré zahŕňajú potrebu urýchliť zavádzanie infraštruktúry elektrizačnej sústavy na dosiahnutie klimatickej neutrality a cieľov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, vyňať rekonštrukciu, renováciu alebo modernizáciu existujúcej infraštruktúry prenosovej a distribučnej sústavy za predpokladu, že si nevyžaduje využitie ďalšieho priestoru a že je v súlade s uplatniteľnými opatreniami na zmiernenie vplyvu na životné prostredie stanovenými pre pôvodné zariadenie, z/zo:

a)posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa článku 2 ods. 1 smernice 2011/92/EÚ;

b)posúdenia ich vplyvu na lokality sústavy Natura 2000 podľa článku 6 ods. 3 smernice 92/43/EHS;

c)posúdenia ich vplyvu na ochranu druhov podľa článku 12 ods. 1 smernice 92/43/EHS a článku 5 smernice 2009/147/ES;

d)skríningu podľa článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady [xxxxx].

Uvedené výnimky sa nevzťahujú na rekonštrukciu, renováciu ani modernizáciu existujúcej infraštruktúry prenosovej a distribučnej sústavy ani na výstavbu novej infraštruktúry distribučnej sústavy či súvisiacich zariadení, ktoré pravdepodobne budú mať významné účinky na životné prostredie v inom členskom štáte, a to v súlade s článkom 7 smernice 2011/92/EÚ.

Členské štáty obmedzia uplatňovanie tohto odseku v lokalitách sústavy Natura 2000 a iných oblastiach, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne systémy ochrany, ako aj v chránených oblastiach kultúrneho alebo historického dedičstva.

10.Za odôvodnených okolností môžu členské štáty uplatniť výnimky uvedené v odseku 9 aj na výstavbu novej distribučnej infraštruktúry alebo súvisiacich zariadení za predpokladu, že príslušný projekt prešiel preverením v súlade s článkom 4 ods. 2 smernice 2011/92/ES, na základe ktorého príslušný vnútroštátny orgán zistil, že projekt pravdepodobne nebude mať významný vplyv na životné prostredie, najmä vzhľadom na osobitosti oblasti, v ktorej sa projekt zavádza, ako sú mestské a husto zastavané oblasti.

Uvedené výnimky sa nevzťahujú na výstavbu novej distribučnej infraštruktúry či súvisiacich zariadení, ktorá pravdepodobne bude mať významné účinky na životné prostredie v inom členskom štáte, a to v súlade s článkom 7 smernice 2011/92/EÚ.

Ak sa v rámci preverovania uvedeného v prvom pododseku zistí pravdepodobný významný vplyv na životné prostredie, príslušný orgán do 45 dní od podania žiadosti informuje navrhovateľa projektu o tom, že sa vyžaduje posúdenie uvedené v odseku 9 písm. a), b) a c).

Členské štáty obmedzia uplatňovanie tohto odseku v lokalitách sústavy Natura 2000 a iných oblastiach, na ktoré sa vzťahujú vnútroštátne systémy ochrany, ako aj v chránených oblastiach kultúrneho alebo historického dedičstva.

11.Predpokladá sa, že plánovanie, výstavba a prevádzka infraštruktúry prenosovej a distribučnej sústavy prispieva k dlhodobému zníženiu emisií dusíka, a v rámci posúdenia, ktoré sa môže vykonať na dosiahnutie súladu s článkom 6 smernice Rady 92/43/EHS, sa nevyžaduje posúdenie emisií dusíka.

12.Posudzovanie vplyvov na životné prostredie v súlade so smernicou 2011/92/EÚ a prípadné príslušné posúdenie podľa smernice 92/43/EHS v prípade projektu rozšírenia, rekonštrukcie, renovácie alebo modernizácie existujúcej infraštruktúry prenosovej alebo distribučnej sústavy sa obmedzuje na zhodnotenie potenciálneho vplyvu vyplývajúceho zo zmien alebo rozšírenia v porovnaní s pôvodnou infraštruktúrou prenosovej alebo distribučnej sústavy.

13.Na účely spravovania povolení v zmysle odseku 1 členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené digitálne platformy na správu žiadostí, súvisiaceho procesu a priebežných rozhodnutí.

14.Na uvedených platformách sa poskytne prístup k príslušným environmentálnym a geologickým údajom a rozhodnutiam, ktoré sú k dispozícii na centrálnom online portáli, na ktorý sa odkazuje v článku 10 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady [xxxxx].“

2.Vkladá sa tento článok 8a:

„Článok 8a

Neexistencia alternatívnych alebo uspokojivých riešení a vykonávanie kompenzačných opatrení na účely článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS

15.Pri posudzovaní toho, či existujú uspokojivé alternatívne riešenia pre projekty infraštruktúry prenosovej alebo distribučnej sústavy a súvisiacich zariadení na účely článku 6 ods. 4 a článku 16 ods. 1 smernice 92/43/EHS, článku 4 ods. 7 písm. d) smernice 2000/60/ES a článku 9 ods. 1 smernice 2009/147/ES, možno podmienku nedostupnosti uspokojivých alternatív považovať za splnenú, ak neexistujú žiadne uspokojivé alternatívne riešenia schopné dosiahnuť rovnaký cieľ ako dotknutý projekt, a to pokiaľ ide o rozvoj rovnakej kapacity prostredníctvom rovnakej technológie v rovnakom alebo podobnom časovom rámci a bez toho, aby to viedlo k výrazne vyšším nákladom.

16.Pri vykonávaní kompenzačných opatrení pre projekty infraštruktúry prenosovej alebo distribučnej sústavy a súvisiace zariadenia môžu členské štáty na účely článku 6 ods. 4 smernice 92/43/EHS v odôvodnených prípadoch a vtedy, keď možno primerane preukázať, že plán alebo projekt by pred zavedením kompenzačných opatrení nezvratne neovplyvnil ekologické procesy nevyhnutné na zachovanie štruktúry a funkcií lokality a že by neohrozil celkovú súdržnosť sústavy Natura 2000, povoliť, aby sa takéto kompenzačné opatrenia vykonávali súbežne s realizáciou projektu. Členské štáty môžu umožniť, aby sa uvedené kompenzačné opatrenia časom upravili v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti a v závislosti od toho, či sa očakáva, že významné negatívne účinky vzniknú v krátkodobom, strednodobom alebo dlhodobom horizonte.“

3.Vkladá sa tento článok 40a:

„Článok 40a

Rozvoj sústavy a právomoci na prijímanie investičných rozhodnutí

1.Všetci prevádzkovatelia prenosových sústav po konzultáciách so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami v zmysle odseku 2 písm. c) aspoň raz za dva roky predkladajú regulačnému orgánu desaťročný plán rozvoja siete založený na súčasnej a predpokladanej ponuke a súčasnom a predpokladanom dopyte. Uvedený plán rozvoja siete obsahuje efektívne opatrenia na zaručenie primeranosti sústavy a bezpečnosti dodávok. Prevádzkovateľ prenosovej sústavy zverejní desaťročný plán rozvoja siete na svojom webovom sídle.

Členské štáty sa usilujú zabezpečiť koordinované plánovacie kroky príslušných desaťročných plánov rozvoja siete pre zemný plyn, vodík a elektrinu.

2.Tento desaťročný plán rozvoja siete predovšetkým:

a)uvádza pre účastníkov trhu hlavné prenosové infraštruktúry, ktoré je potrebné vybudovať alebo zmodernizovať v nasledujúcich desiatich rokoch, ako aj v najbližších pätnástich rokoch, pričom sa berie do úvahy, aký potenciál majú anticipačné investície na to, aby sa prispôsobili potrebám sústavy v budúcnosti;

b)prednostne zohľadňuje využívanie nefosílnych flexibilných zdrojov podľa nariadenia (EÚ) 2019/943, nesieťových riešení podľa nariadenia (EÚ) [nariadenie o TEN-E podľa návrhu COM(2025) xxxx] a iných alternatív rozšírenia sústavy;

c)vychádza zo spoločného scenára, ktorý sa vypracuje každé dva roky podľa článku 55 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 50 a ktorý musí byť v súlade s ústredným scenárom a citlivými faktormi vypracovanými v zmysle článku 11 nariadenia (EÚ) [nariadenie o TEN-E podľa návrhu COM(2025) xxxx];

d)je v súlade s integrovaným národným energetickým a klimatickým plánom a jeho aktualizáciami, zohľadňuje súčasný stav integrovaných národných energetických a klimatických plánov predkladaných podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999 a takisto je v súlade s cieľmi stanovenými v smernici (EÚ) 2018/2001, dodržiava uplatňovanie zásady prvoradosti energetickej efektívnosti v zmysle článku 27 smernice (EÚ) 2023/1791 a podporuje dosahovanie cieľa klimatickej neutrality stanoveného v článku 2 ods. 1 a článku 4 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 51 ;

e)uvádza všetky investície, ktoré už boli schválené, a určuje nové investície, ktoré sa budú musieť zrealizovať v nasledujúcich troch rokoch;

f)ustanovuje časový rámec všetkých investičných projektov.

3.K novým infraštruktúrnym projektom sa pripojí vysvetlenie toho, ako sa zohľadnili nesieťové riešenia, nefosílne flexibilné zdroje alebo iné alternatívy rozšírenia sústavy.

4.Pri príprave desaťročného plánu rozvoja siete prevádzkovateľ prenosovej sústavy plne zohľadní potenciál využívania riadenia odberu, zariadení na uskladňovanie energie alebo iných zdrojov ako alternatív k rozširovaniu sústavy, ako aj predpokladanej spotreby, obchodu s inými krajinami a plánov investícií do sietí pre celú Úniu a regionálnych sietí.

5.Regulačný orgán otvorene a transparentne konzultuje desaťročný plán rozvoja siete so všetkými súčasnými alebo potenciálnymi užívateľmi sústavy. Od osôb alebo podnikov, ktoré tvrdia, že sú potenciálni užívatelia sústavy, sa môže vyžadovať, aby tieto tvrdenia zdôvodnili. Regulačný orgán uverejní výsledky konzultačného postupu, najmä možné investičné potreby.

6.Regulačný orgán buď schváli desaťročný plán rozvoja siete, alebo si vyžiada jeho zmenu a takisto preskúma, či sa desaťročný plán rozvoja siete vzťahuje na všetky investičné potreby, ktoré sa zistili počas konzultačného postupu, a či je v súlade s nezáväzným desaťročným plánom rozvoja siete v celej Únii (tzv. plán rozvoja siete pre celú Úniu), na ktorý sa odkazuje v článku 30 ods. 1 písm. b) nariadenia (EÚ) 2019/943. V prípade akýchkoľvek pochybností o jeho súlade s plánom rozvoja siete pre celú Úniu regulačný orgán konzultuje s agentúrou ACER. Regulačný orgán môže vyžadovať od prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby svoj desaťročný plán rozvoja siete zmenil.

Príslušné vnútroštátne orgány preskúmajú súlad desaťročného plánu rozvoja siete s národným energetickým a klimatickým plánom predloženým v súlade s nariadením (EÚ) 2018/1999.

7.Regulačný orgán monitoruje a hodnotí vykonávanie desaťročného plánu rozvoja siete.

8.Ak nezávislý prevádzkovateľ sústavy alebo nezávislý prevádzkovateľ prenosu nezrealizuje investíciu z iných dôvodov, než sú nadradené dôvody mimo jeho kontroly, pričom sa investícia podľa desaťročného plánu rozvoja siete mala zrealizovať v nasledujúcich troch rokoch, členské štáty s cieľom zabezpečiť realizáciu danej investície zaistia, aby sa v prípade, že je táto investícia na základe najnovšieho desaťročného plánu rozvoja siete stále relevantná, regulačnému orgánu uložila povinnosť prijať aspoň jedno z týchto opatrení:

a)vyžadovať od prevádzkovateľa prenosovej sústavy, aby zrealizoval dané investície;

b)zorganizovať v súvislosti s danou investíciou výberové konanie otvorené pre všetkých investorov alebo

c)uložiť prevádzkovateľovi prenosovej sústavy povinnosť akceptovať zvýšenie základného imania na financovanie potrebných investícií a umožniť nezávislým investorom, aby mali podiel na imaní.

9.Ak regulačný orgán využil svoje právomoci podľa odseku 8 písm. b), môže prevádzkovateľovi prenosovej sústavy uložiť povinnosť súhlasiť s jedným alebo viacerými z týchto opatrení:

a)financovanie akoukoľvek treťou stranou;

b)výstavba akoukoľvek treťou stranou;

c)vybudovanie príslušných nových aktív vlastnými prostriedkami;

d)vlastné prevádzkovanie príslušných nových aktív.

Prevádzkovateľ prenosovej sústavy poskytne investorom všetky informácie potrebné na realizáciu investície, pripojí nové aktíva do prenosovej sústavy a celkovo vyvinie najlepšie úsilie s cieľom uľahčiť realizáciu investičného projektu.

Príslušné finančné dojednania podliehajú schváleniu regulačným orgánom.

10.Ak regulačný orgán využil svoje právomoci podľa odseku 8, na náklady na dané investície sa vzťahujú príslušné predpisy o tarifách.“

4.Článok 51 sa vypúšťa.

5.V článku 59 ods. 1 sa vkladá toto písmeno:

„bb)    schvaľovať a vyžadovať zmeny desaťročných plánov rozvoja siete uvedených v článku 40a;“.

Článok 3

Zmeny smernice (EÚ) 2024/1788

Smernica (EÚ) 2024/1788 sa mení takto:

1.Článok 8 sa mení takto:

a)Odsek 1 sa nahrádza takto:

„1.    Za okolností, v ktorých je na výstavbu alebo prevádzku zariadení v oblasti zemného plynu, zariadení na výrobu vodíka a infraštruktúry vodíkovej sústavy potrebné povolenie, ako je napríklad licencia, oprávnenie, koncesia, súhlas alebo schválenie, členské štáty alebo akýkoľvek nimi určený príslušný orgán udelia povolenia na výstavbu alebo prevádzku takýchto zariadení, infraštruktúry, potrubí alebo súvisiacich zariadení na svojom území v súlade s odsekmi 2 až 11 a odsekom 16. Členské štáty alebo akýkoľvek nimi určený príslušný orgán môžu na rovnakom základe udeľovať povolenia aj na dodávku zemného plynu a vodíka a takisto pre veľkoobchodných odberateľov.“;

b)Vkladajú sa tieto odseky 5a až 5d:

„5a. Členské štáty zabezpečia, aby v prípade, že v žiadostiach chýbajú akékoľvek štúdie, správy alebo dokumenty potrebné na účely postupu, príslušné vnútroštátne orgány v spolupráci s inými relevantnými orgánmi požiadali navrhovateľa o potrebné materiály, pričom uvedú ich rozsah a úroveň podrobnosti, a to do troch mesiacov od podania žiadosti.

Po uplynutí danej lehoty príslušný orgán ani žiadny iný dotknutý relevantný orgán nepožaduje dodatočné informácie, štúdie, správy ani posúdenia okrem prípadov, keď došlo k podstatnej zmene projektu alebo jeho okolitého prostredia, v dôsledku čoho pôvodné kritériá, na ktorých boli založené rozhodnutia, už nie sú vhodné. V takýchto prípadoch príslušný vnútroštátny orgán poskytne realizátorovi projektu dobre podložené odôvodnenie žiadosti o dodatočné informácie.

5b. Členské štáty zabezpečia, aby príslušné vnútroštátne orgány mali k dispozícii primerané technické, finančné a ľudské zdroje na vydanie rozhodnutia o povolení v lehote uvedenej v odseku 5.

5c. V postupe na udeľovanie povolení, na ktorý sa odkazuje v odseku 1 a ktorý sa týka zariadení na výrobu vodíka a infraštruktúry vodíkovej sústavy, členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, že príslušné vnútroštátne orgány neodpovedajú v lehote uvedenej v odseku 5, konkrétne kroky považovali za schválené s výnimkou rozhodnutí v oblasti životného prostredia a prípadov, keď sa vo vnútroštátnom právnom systéme dotknutého členského štátu neuznáva zásada tichého administratívneho schválenia.

5d. Všetky rozhodnutia vrátane konečných rozhodnutí vydaných tichým schválením v dôsledku chýbajúcej odpovede relevantných príslušných orgánov sa sprístupnia verejnosti.“;

c)V odseku 8 sa dopĺňa tento pododsek:

„Kontaktné miesta môžu byť rovnaké ako príslušné vnútroštátne orgány uvedené v článku 8 nariadenia (EÚ) 2022/869 alebo kontaktné miesta vymedzené v článku 16 smernice (EÚ) 2018/2001.“;

d)Dopĺňa sa tento odsek 16:

„16.    Na účely spravovania povolení v zmysle odseku 1 tohto článku členské štáty zabezpečia, aby boli zavedené digitálne platformy na správu žiadostí, súvisiaceho procesu a priebežného rozhodovania. Na uvedených platformách sa poskytne prístup k príslušným environmentálnym a geologickým údajom a rozhodnutiam, ktoré sú k dispozícii na centrálnom online portáli, na ktorý sa odkazuje v článku 10 ods. 3.“

Článok 4

Transpozícia

1.Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dvoch rokov po jej prijatí]. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 5

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 6

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V Bruseli

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY 

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

1.2.Príslušné oblasti politiky

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

1.3.2.Špecifické ciele

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka: 

 novej akcie 

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 52  

 predĺženia trvania existujúcej akcie 

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy 

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

–    v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

–    finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 53

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

–    prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

–subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

Poznámky

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA 

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ 

2.2.Systémy riadenia a kontroly 

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí) 

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam 

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY 

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov 

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky 

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky 57

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov 

–    Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov

–    Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 62

Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):

Opis úloh, ktoré majú vykonávať:

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 4.

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 3 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom 

Návrh/iniciatíva:

–    môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR)

–    si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR

–    si vyžaduje revíziu VFR

3.2.7.Príspevky od tretích strán 

Návrh/iniciatíva:

–    nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

–    zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

 
3.3.    Odhadovaný vplyv na príjmy 

–    Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

–    Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

–    vplyv na vlastné zdroje

–    vplyv na iné príjmy

–    uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

4.Digitálne rozmery

4.1.Požiadavky digitálneho významu

4.2.Údaje

4.3.Digitálne riešenia

4.4.Posúdenie interoperability

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

(1)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Európskej rade, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Kompas konkurencieschopnosti pre EÚ [COM(2025) 30 final, 29.1.2025].

(2)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Dohoda o čistom priemysle: spoločný plán konkurencieschopnosti a dekarbonizácie [COM(2025) 85 final, 26.2.2025].

(3)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu – Využitie skutočnej hodnoty našej energetickej únie na zabezpečenie cenovo dostupnej, efektívnej a čistej energie pre všetkých európskych občanov [COM(2025) 79 final].

(4)    Závery zo zasadnutia Európskej rady 23. októbra 2025.

(5)    Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 335, 29.12.2022, s. 36).

(6)    Nariadenie Rady (EÚ) 2024/223 z 22. decembra 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/2577, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov.

(7)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652.

(8)    https://op.europa.eu/sk/publication-detail/-/publication/834f011b-e464-11ef-be2a-01aa75ed71a1.

(9)

   Implementation dialogue on permitting for renewable energy projects and related infrastructure with Commissioner Jørgensen (Dialóg o vykonávaní na tému udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacu infraštruktúru s komisárom Jørgensenom) – Európska komisia, https://energy.ec.europa.eu/events/implementation-dialogue-permitting-renewable-energy-projects-and-related-infrastructure-commissioner-2025-06-11_sk.

(10)    Európska komisia, Energetika, Hydrogen and Decarbonised Gas Package (Balík opatrení týkajúcich sa vodíka a dekarbonizovaného plynu), https://energy.ec.europa.eu/topics/markets-and-consumers/hydrogen-and-decarbonised-gas-market_sk.

(11)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, so zemným plynom a s vodíkom (Ú. v. EÚ L, 2024/1788).

(12)    Zber informácií a údajov o vykonávaní revidovanej smernice o posudzovaní vplyvov na životné prostredie (EIA) (2011/92/EÚ) zmenenej smernicou 2014/52/EÚ, záverečná správa organizácií Milieu, COWI a Eunomia pre Európsku komisiu, marec 2024, strana 25.

(13)    https://energy.ec.europa.eu/news/commission-collects-views-preparation-european-grids-package-2025-05-13_sk.

(14)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu – Využitie skutočnej hodnoty našej energetickej únie na zabezpečenie cenovo dostupnej, efektívnej a čistej energie pre všetkých európskych občanov [COM(2025) 79 final].

(15)    Konkrétne v článku 8 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, so zemným plynom a s vodíkom (Ú. v. EÚ L, 2024/1788).

(16)        https://commission.europa.eu/topics/eu-competitiveness/draghi-report_sk#paragraph_47059.

(17)    Rada Európskej únie, 10279/25.

(18)    [odkaz na nariadenie o urýchlení environmentálneho posudzovania].

(19)     Implementation Dialogue on environmental assessments and permitting - Environment (Dialóg o vykonávaní na tému environmentálneho posudzovania a udeľovania povolení) – Životné prostredie .

(20)     Implementation dialogue on permitting for renewable energy projects and related infrastructure with Commissioner Jørgensen (Dialóg o vykonávaní na tému udeľovania povolení pre projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacu infraštruktúru s komisárom Jørgensenom) – Európska komisia .

(21)    Európsky výbor regiónov, Výročná správa EÚ o stave regiónov a miest za rok 2025 (október 2025): Stav regiónov a miest v Európskej únii | Európsky výbor regiónov .

(22)    Záverečná správa je k dispozícii na tomto odkaze: Technical support for RES policy development and implementation – simplification of permission and administrative procedures for RES installations (RES Simplify) [Technická podpora pre rozvoj a vykonávanie politiky v oblasti OZE – zjednodušenie povoľovacích a administratívnych postupov pre inštalácie OZE (RES Simplify)] – Úrad pre vydávanie publikácií EÚ .

(23)    Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre energetiku, COWI, Eclareon a Prognos, Monitoring the implementation of the Commission recommendation and guidance on speeding up permit-granting procedures for renewable energy and related infrastructure projects – Final report (Monitorovanie vykonávania odporúčania Komisie a usmernenia o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej infraštruktúry – záverečná správa), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2025, https://data.europa.eu/doi/10.2833/2257747 .

(24)     www.ca-res.eu .

(25)    Pozri poznámku pod čiarou č. 18.

(26)    Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre energetiku, Milieu, Bruggeman, V., Vona, L., Moreira, G. a kol, Study on national permit granting process applicable to energy transmission infrastructure projects with a focus on projects of common interest and projects of mutual interest under Chapter III of Regulation (EU) 2022/869 – Overview report [Štúdia o vnútroštátnom procese udeľovania povolení uplatniteľnom na projekty energetickej prenosovej infraštruktúry so zameraním na projekty spoločného záujmu a projekty vo vzájomnom záujme podľa kapitoly III nariadenia (EÚ) 2022/869 – prehľadová správa], Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2025, https://data.europa.eu/doi/10.2833/2566900 .

(27)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(28)    Ú. v. EÚ C , , s. .

(29)    Nariadenie Rady (EÚ) 2022/2577 z 22. decembra 2022, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 335, 29.12.2022, s. 36, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2022/2577/oj ).

(30)    Nariadenie Rady (EÚ) 2024/223 z 22. decembra 2023, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2022/2577, ktorým sa stanovuje rámec na urýchlenie zavádzania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L, 2024/1343, 21.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reco/2024/1343/oj).

(31)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/2413 z 18. októbra 2023, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2018/2001, nariadenie (EÚ) 2018/1999 a smernica 98/70/ES, pokiaľ ide o podporu energie z obnoviteľných zdrojov, a ktorou sa zrušuje smernica Rady (EÚ) 2015/652 (Ú. v. EÚ L, 2023/2413, 31.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2023/2413/oj).

(32)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 82, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2018/2001/oj ).

(33)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ (Ú. v. EÚ L 158, 14.6.2019, s. 125, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2019/944/oj).

(34)    Odporúčanie Komisie (EÚ) 2024/1343 z 13. mája 2024 o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej infraštruktúry (Ú. v. EÚ L, 2024/1343, 21.5.2024, ELI:  http://data.europa.eu/eli/reco/2024/1343/oj ).

(35)    Európska komisia: Generálne riaditeľstvo pre energetiku, COWI, Eclareon a Prognos, Monitoring the implementation of the Commission recommendation and guidance on speeding up permit-granting procedures for renewable energy and related infrastructure projects – Final report (Monitorovanie vykonávania odporúčania Komisie a usmernenia o urýchlení postupov udeľovania povolení na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov a súvisiacej infraštruktúry – záverečná správa), Úrad pre vydávanie publikácií Európskej únie, 2025, s. 31.

(36)    WindEurope, 2024 Statistics and the outlook for 2025 – 2030 (Štatistiky za rok 2024 a výhľad na roky 2025 – 2030).

(37)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/92/oj).

(38)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1999 z 11. decembra 2018 o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy, ktorým sa menia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 663/2009 a (ES) č. 715/2009, smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/22/ES, 98/70/ES, 2009/31/ES, 2009/73/ES, 2010/31/EÚ, 2012/27/EÚ a 2013/30/EÚ, smernice Rady 2009/119/ES a (EÚ) 2015/652 a ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 328, 21.12.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1999/oj).

(39)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/1992/43/oj).

(40)    Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akčný plán pre cenovo dostupnú energiu Využitie skutočnej hodnoty našej energetickej únie na zabezpečenie cenovo dostupnej, efektívnej a čistej energie pre všetkých európskych občanov [COM(2025) 79 final].

(41)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, so zemným plynom a s vodíkom, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2023/1791 a zrušuje smernica 2009/73/ES ( Ú. v. EÚ L, 2024/1788, 15.7.2024 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1788/oj ).

(42)    Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2022/869 z 30. mája 2022 o usmerneniach pre transeurópsku energetickú infraštruktúru, ktorým sa menia nariadenia (ES) č. 715/2009, (EÚ) 2019/942 a (EÚ) 2019/943 a smernice 2009/73/ES a (EÚ) 2019/944 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 347/2013 ( Ú. v. EÚ L 152, 3.6.2022, s. 45 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2022/869/oj ).

(43)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/1992/43/oj ).

(44)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/147/oj ).

(45)    Smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín ( Ú. v. ES L 206, 22.7.1992, s. 7 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/1992/43/oj ).

(46)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva ( Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2000/60/oj).

(47)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie (Ú. v. ES L 197, 21.7.2001, s. 30, ELI:  http://data.europa.eu/eli/dir/2001/42/oj ).

(48)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva ( Ú. v. EÚ L 20, 26.1.2010, s. 7 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/147/oj ).

(49)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie ( Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012, s. 1 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2011/92/oj).

(50)    Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1788 z 13. júna 2024 o spoločných pravidlách pre vnútorné trhy s obnoviteľným plynom, so zemným plynom a s vodíkom, ktorou sa mení smernica (EÚ) 2023/1791 a zrušuje smernica 2009/73/ES ( Ú. v. EÚ L, 2024/1788, 15.7.2024 , ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1788/oj ).

(51)

   Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) ( Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1 , ELI:  http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj ).

(52)    Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(53)    Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(54)    DRP = diferencované rozpočtové prostriedky/NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(55)    EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(56)    Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(57)    Sumy po roku 2027 sú orientačné a neurčujú výsledok prebiehajúcich rokovaní o ďalšom VFR.

(58)    Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(59)    Potrebné rozpočtové prostriedky by sa mali stanoviť na základe údajov o ročných priemerných nákladoch, ktoré sú k dispozícii na príslušných webových stránkach BUDGpedia.

(60)    Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(61)    Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“

(62)    Pod tabuľkou spresnite, koľko ekvivalentov plného pracovného času v rámci uvedeného počtu je už pridelených na riadenie akcie a/alebo môže byť prerozdelených v rámci vášho GR a aké sú vaše čisté potreby.

(63)    Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.