EURÓPSKA KOMISIA
V Štrasburgu17. 6. 2025
COM(2025) 823 final
2025/0177(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa menia smernice 2009/43/ES a 2009/81/ES, pokiaľ ide o zjednodušenie transferov výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ a zjednodušenie obstarávania v oblasti bezpečnosti a obrany
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Ruská invázia na Ukrajinu zdôraznila potrebu posilneného trhu s obrannými výrobkami v celej Únii, ktorý by bol schopný podporiť obrannú pripravenosť členských štátov v súvislosti so vznikajúcimi bezpečnostnými hrozbami. Prebiehajúci konflikt odhalil slabé miesta v európskom obrannom prostredí, čím sa zdôraznil význam súdržnej a odolnej obrannej technologickej a priemyselnej základne. Dobre fungujúci európsky obranný trh je nevyhnutný na zabezpečenie prístupu členských štátov k potrebným obranným spôsobilostiam, technológiám a výrobkom, aby mohli účinne reagovať na súčasné a budúce bezpečnostné výzvy.
Vplyv meniacej sa geopolitickej situácie na európsky obranný trh bol významný, pretože došlo k narušeniu dodávateľských reťazcov, zvýšil sa dopyt po výrobkoch obranného priemyslu a narástla potreba interoperabilných a inovatívnych riešení. Existujúce právne predpisy, ktoré majú vplyv na európsky obranný trh, však nie sú plne prispôsobené súčasným výzvam, čo bráni členským štátom rýchlo a účinne reagovať na vznikajúce hrozby.
V reakcii na tieto výzvy musí Európska únia uskutočniť kroky na posilnenie trhu s výrobkami obranného priemyslu v celej EÚ a podporiť integrovanejšiu a konkurencieschopnejšiu obrannú technologickú a priemyselnú základňa. Vytvorením robustnejšieho a odolnejšieho európskeho obranného trhu môže Únia podporiť obrannú pripravenosť členských štátov, podporiť európsku strategickú autonómiu a prispieť k stabilnejšiemu a bezpečnejšiemu európskemu bezpečnostnému prostrediu.
Ako sa uvádza v spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030, „obnovenie európskej obrany si na začiatku vyžaduje rozsiahle investície počas dlhšieho obdobia. Spoločne musíme zrýchliť prácu vo všetkých oblastiach, aby sme urýchlene zvýšili európsku obrannú pripravenosť a zaistili, že Európa bude mať najneskôr do roku 2030 silnú a dostatočnú európsku obrannú pozíciu“. Okrem toho „na základe prognóz postupného uvádzania nástrojov navrhovaných v rámci plánu ReArm Europe/Pripravenosť 2030 by investície do obrany mohli v priebehu nasledujúcich štyroch rokoch dosiahnuť najmenej 800 miliárd EUR“.
Obnovenie európskej obrany si vyžiada rozsiahle investície počas dlhšieho obdobia, a to tak verejné, ako aj súkromné. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a v nadväznosti na výzvu Rady adresovanú Európskej komisii, aby zrýchlila prácu vo všetkých oblastiach s cieľom rozhodujúcim spôsobom zvýšiť obrannú pripravenosť Európy do roku 2030, je cieľom tohto návrhu vytvoriť legislatívny rámec Únie, ktorý bude priaznivý pre činnosti v oblasti obrannej pripravenosti a celkové zvýšenie obrannej pripravenosti na úroveň, ktorá dokáže zabezpečiť dôveryhodné odstrašenie v prípade akéhokoľvek rizika ozbrojenej agresie.
Jeho cieľom je riešiť skutočnosť, že je naliehavo potrebné pokryť významné nedostatky investícií do obrany, ktoré sa nahromadili v uplynulých desaťročiach, lepším zosúladením regulačného rámca s mimoriadnym úsilím potrebným v tejto oblasti. Konkrétnejšie, Komisia v súčasnom návrhu predkladá návrhy na zjednodušenie s cieľom odstrániť regulačné prekážky, uľahčiť a urýchliť verejné obstarávanie v oblasti obrany a transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ a uľahčiť európsku obrannú pripravenosť a budovanie priemyslu.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Cieľom návrhu je prispôsobiť ustanovenia, ktorými sa riadi celoeurópsky obranný trh, súčasnému bezpečnostnému scenáru zavedením cielených úprav, ktorými sa zjednodušujú administratívne postupy, znižuje sa byrokracia a poskytujú sa flexibilnejšie riešenia. Zjednodušením postupov a znížením byrokratických prekážok je cieľom návrhu vytvoriť pružnejší a pohotovejší európsky obranný trh, ktorý by bol lepšie vybavený na podporu úsilia členských štátov v oblasti obrannej pripravenosti a na podporu rozvoja konkurencieschopného a inovatívneho európskeho obranného priemyslu. Návrh vychádza z vízie a cieľov vymedzených v spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030 a jeho cieľom je uľahčiť vykonávanie plánu ReArm Europe/Pripravenosť 2030. Obsahuje aj ustanovenia, ktoré sa osobitne zameriavajú na lepšie zosúladenie regulácie EÚ, pokiaľ ide o verejné obstarávanie v oblasti obrany a transfery, s potrebami vykonávania programov EÚ v oblasti obranného priemyslu, ako je Európsky obranný fond.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Navrhované opatrenia na posilnenie obranného trhu EÚ sú navrhnuté tak, aby vychádzali z existujúcich politických ustanovení a dopĺňali ich s cieľom posilniť európske obranné spôsobilosti a podporiť obrannú pripravenosť členských štátov. Úpravy zavedené týmito opatreniami sa obmedzujú na to, čo je potrebné na zabezpečenie toho, aby členské štáty mohli v blízkej budúcnosti dosiahnuť požadovanú úroveň obrannej pripravenosti v reakcii na vyvíjajúce sa bezpečnostné prostredie a potrebu odstrašenia v súvislosti so vznikajúcimi hrozbami.
Návrh je súčasťou balíka opatrení na rozšírenie ustanovení, ktoré v súčasnosti využívajú iné oblasti, na sektor obrany, konkrétnejšie na účely obrannej pripravenosti vrátane obrannej výroby a dodávateľského reťazca. Jeho cieľom je zabezpečiť splnenie záväzku Komisie: 1. posilniť obranné spôsobilosti Európy v reakcii na obavy z ruskej agresie a 2. vybudovať obranný priemysel EÚ a vyzvať na rozsiahle dlhodobé investície do obranných spôsobilostí s cieľom zabezpečiť odstrašenie v súvislosti s hrozbami, a to prostredníctvom procesu zjednodušenia, ktorým by sa znížila administratívna záťaž a obmedzila byrokracia.
Komisia v rámci Programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT) zabezpečuje, aby jej právne predpisy spĺňali svoj účel, aby sa zameriavali na potreby zainteresovaných strán, minimalizovali záťaž a zároveň dosahovali svoje ciele. Tento návrh je preto súčasťou programu REFIT a znižuje sa ním zbytočná záťaž pre sektor obrany, a to zosúladením s pravidlami, ktoré sa v súčasnosti uplatňujú na rôzne postupy a systémy.
Súčasný návrh sa zameriava na potreby aktuálnej situácie v oblasti obrannej pripravenosti, čím sa dosahovanie cieľov právnych predpisov stáva efektívnejším a menej zaťažujúcim pre podniky a orgány verejnej moci.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Návrhom sa menia existujúce smernice. Právny základ návrhu je preto rovnaký ako právny základ zmenených smerníc, konkrétne článok 53 ods. 2, článok 62 a článok 114 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Článok 114 ZFEÚ je všeobecným právnym základom s cieľom vytvárať vnútorný trh alebo zabezpečiť jeho fungovanie. V rozsahu, v akom sa touto smernicou mení smernica 2009/43/ES, je príslušným právnym základom, pokiaľ ide o uvedené zmeny, článok 114 ZFEÚ. V rozsahu, v akom sa touto smernicou mení smernica 2009/81/ES, je príslušným právnym základom, pokiaľ ide o uvedené zmeny, článok 53 ods. 2, článok 62 a článok 114 ZFEÚ.
Všetky právne predpisy, ktorých sa tento návrh týka, obsahujú ustanovenia, ktorých cieľom je znížiť zaťaženie členských štátov a priemyselného sektora alebo im poskytnúť pomoc pri plnení povinností, ktoré im ukladajú príslušné akty, s cieľom uľahčiť uplatňovanie týchto právnych predpisov a zabezpečiť, aby bolo menej zaťažujúce. V záujme rozšírenia tejto proporcionality, pokiaľ ide o administratívnu záťaž, sa považuje za potrebné rozšíriť uvedené ustanovenia na obranný trh v celej EÚ s cieľom podporiť obrannú pripravenosť členských štátov a rozvoj konkurencieschopného a inovatívneho európskeho obranného priemyslu.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Cieľom návrhu je zmeniť právne predpisy EÚ, ktoré sa priamo dotýkajú celoeurópskeho obranného trhu. Tento cieľ nebolo možné dosiahnuť na úrovni členských štátov, najmä ak sa zohľadní aj potreba zabezpečiť harmonizovaný prístup vo všetkých členských štátoch, čo je pre účinné zjednodušenie veľmi dôležité.
•Proporcionalita
V kontexte zmien smerníc 2009/81/ES a 2009/43/ES je cieľom návrhu zjednodušiť v súčasnosti platný regulačný rámec a kodifikovať niektoré prvky práva v oblasti verejného obstarávania stanovené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Opatrenia nepresahujú rámec toho, čo je potrebné na dosiahnutie týchto cieľov.
•Výber nástroja
Všetky smernice v rámci tohto návrhu sú harmonizovanými právnymi predpismi podľa pravidiel EÚ. Tieto právne predpisy obsahujú ustanovenia, ktorými sa zohľadňuje situácia a rastúce potreby sektora obrany, pričom sa nimi zabezpečuje, aby sa požiadavkami nevytvárala zbytočná záťaž pre procesy týkajúce sa obrannej pripravenosti, výroby a dodávateľského reťazca. Cieľom tohto návrhu je v konečnom dôsledku uľahčiť uplatňovanie takýchto právnych predpisov a zabezpečiť, aby boli menej zaťažujúce.
Preto sa v záujme efektívnosti javí ako najvhodnejšie riešenie spoločný návrh pre rôzne príslušné ustanovenia vzťahujúce sa na sektor obrany vo forme návrhu súhrnného balíka opatrení v oblasti obrannej pripravenosti. Výber smernice pre tento návrh je odôvodnený najmä potrebou použiť rovnaký právny nástroj ako v prípade právnych aktov, ktoré sa majú zmeniť.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuplatňuje sa.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Proces konzultácií so zainteresovanými stranami bol komplexný a zahŕňal verejné zisťovanie, ktoré bolo otvorené do 22. apríla 2025, ako aj sériu cielených stretnutí s členskými štátmi, príslušnými zástupcami podnikov z Únie a ďalšími kľúčovými zainteresovanými stranami. Prostredníctvom tohto konzultačného procesu v spojení so skúsenosťami Komisie s vykonávaním príslušných právnych predpisov sa identifikovali kľúčové prekážky a výzvy v rámci regulačného prostredia EÚ. Na základe získaných cenných podnetov a odborných znalostí Komisie sa návrhy uvedené v tejto smernici zameriavajú na riešenie týchto kľúčových otázok a zlepšenie celkovej účinnosti regulačného rámca EÚ.
•Získavanie a využívanie expertízy
Navrhované opatrenia boli identifikované na základe procesu vnútornej kontroly existujúcich právnych predpisov a na základe skúseností z vykonávania súvisiacich právnych predpisov. Keďže ide o krok v procese nepretržitého posudzovania potrieb spôsobilostí obrannej pripravenosti vyplývajúcich z právnych predpisov Únie, kontrola takejto záťaže a jej vplyvu na zainteresované strany bude pokračovať.
Posúdenie vplyvu
Európska rada vo svojich záveroch z 20. marca 2025 vyzvala Komisiu, aby urýchlila „prácu vo všetkých oblastiach, aby sa v najbližších piatich rokoch obranná pripravenosť Európy rozhodujúcim spôsobom zvýšila“, a vyzvala ju, aby na to urýchlene nadviazala zjednodušením v oblasti bezpečnosti a obrany. Vzhľadom na naliehavý charakter návrhu, ktorého cieľom je podporiť rýchlu adaptáciu európskeho obranného priemyslu na nové geopolitické prostredie a poskytnúť pomoc krajine, ktorá je vo vojnovom stave, a to k začiatku roka 2023, nebolo možné vypracovať posúdenie vplyvu v časovom rámci, ktorý bol k dispozícii na predloženie súhrnného balíka opatrení v oblasti obrannej pripravenosti. Do troch mesiacov od prijatia tohto návrhu Komisia predloží pracovný dokument útvarov Komisie, v ktorom uvedie odôvodnenie tohto legislatívneho opatrenia a vysvetlí jeho vhodnosť na dosiahnutie stanovených politických cieľov v súlade s príslušnými pravidlami lepšej právnej regulácie.
Návrh sa týka obmedzených a cielených zmien právnych predpisov. Zmeny vychádzajú zo skúseností s vykonávaním týchto právnych predpisov. Zmeny nemajú významný vplyv na danú politiku, ale iba zabezpečujú efektívnejšie a účinnejšie vykonávanie. Vzhľadom na ich cielenú povahu a chýbajúce relevantné možnosti politiky nie je potrebné vykonať posúdenie vplyvu. Pripojené oznámenie sa však zaoberá prvkami vplyvu takýchto opatrení vrátane analýzy výsledkov verejného zisťovania EÚ, ktoré sa uskutočnilo v tejto súvislosti.
• Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Ide o návrh v rámci programu REFIT, ktorého cieľom je zjednodušiť právne predpisy a znížiť záťaž pre zainteresované strany.
Základné práva
4.VPLYV NA ROZPOČET
Neuplatňuje sa.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Neuplatňuje sa.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Neuplatňuje sa.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Pre smernicu 2009/43/ES
·Prípady, v ktorých môžu členské štáty stanoviť výnimky z predchádzajúceho povolenia na transfery výrobkov obranného priemyslu, sa rozšíria tak, aby zahŕňali transfery potrebné na realizáciu projektov financovaných z programov EÚ v oblasti obranného priemyslu, transfery v rámci štruktúrovaných cezhraničných priemyselných partnerstiev, transfery pre inštitúcie a orgány EÚ a Európsku obrannú agentúru a transfery v prípade naliehavej situácie v dôsledku krízy.
·Komisia získa právomoc vymedziť určité nepodstatné prvky rámca pre transfery prostredníctvom prijatia delegovaných aktov.
·Všeobecná transferová licencia sa rozšíri tak, aby sa okrem transferov do certifikovaných európskych obranných podnikov vzťahovala aj na transfery zo strany certifikovaných subjektov.
·Od členských štátov sa bude vyžadovať, aby umožnili zavedenie iných všeobecných transferových licencií, než sú licencie uvedené v článku 5 ods. 2.
·Zavedú sa všeobecné transferové licencie pre priemyselné projekty EÚ v oblasti ochrany, ako je Európsky obranný fond, ktoré sa budú vzťahovať na všetky výrobky obranného priemyslu a všetky transfery potrebné na realizáciu projektu.
·Upraví sa ustanovenie o informáciách, ktoré majú poskytnúť dodávatelia výrobkov obranného priemyslu, s cieľom poskytnúť im požadovanú flexibilitu a zároveň zachovať transparentnosť a kontrolu.
·Prahové hodnoty v smernici 2009/81/ES sa zvýšia, aby sa členské štáty mohli sústrediť na kritické zákazky a aby sa znížila administratívna záťaž odvetvia v prípade postupov obstarávania menšieho rozsahu.
·Zavádza sa verejná súťaž a dynamický nákupný systém na základe smernice 2014/24 s cieľom rozšíriť rozsah nástrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii.
·Postup inovatívneho partnerstva: na základe smernice 2014/24 sa zavedie upravený a pružnejší postup inovatívneho partnerstva na podporu obstarávania inovačných riešení.
·Zjednodušený postup obstarávania výsledkov súťažných paralelných projektov výskumu a vývoja: zavedie sa zjednodušený postup priameho obstarávania inovačných výrobkov alebo služieb, ktoré sú výsledkom súťažných paralelných projektov výskumu a vývoja.
·Zavedie sa dočasná výnimka, ktorá členským štátom umožní používať rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia pre spoločné obstarávanie vrátane obstarávania bežne dostupných položiek. Bude k dispozícii na obstarávanie identických výrobkov obranného priemyslu alebo výrobkov, ktoré podliehajú len menším úpravám, pričom ho vykonávajú najmenej tri členské štáty.
·V smernici 2009/81/ES budú kodifikované ustanovenia týkajúce sa pristúpenia členských štátov k programom spolupráce založeným na výskume a vývoji po skončení fázy výskumu a vývoja.
·Pravidlá, ktorými sa riadia rámcové dohody o obstarávaní, sa spresnia a maximálna dĺžka trvania rámcovej dohody sa predĺži zo 7 na 10 rokov.
·Povinnosti podávania štatistických správ v súvislosti s verejným obstarávaním v oblasti obrany sa obmedzia, aby sa znížila administratívna záťaž členských štátov.
2025/0177 (COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa menia smernice 2009/43/ES a 2009/81/ES, pokiaľ ide o zjednodušenie transferov výrobkov obranného priemyslu v rámci EÚ a zjednodušenie obstarávania v oblasti bezpečnosti a obrany
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 53 ods. 2, článok 62 a článok 114,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)Únia čelí naliehavej a rastúcej hrozbe, ako sa zdôrazňuje v bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030, ktorá súvisí najmä s návratom rozsiahleho konfliktu v Európe. V rámci reakcie na stupňujúce sa bezpečnostné výzvy je nevyhnutné, aby Únia prijala rozhodné opatrenia na posilnenie svojich obranných spôsobilostí. Kľúčovým aspektom tohto úsilia je potreba zvýšiť výrobnú kapacitu Únie v oblasti obrany, čo jej umožní účinne reagovať na vznikajúce bezpečnostné požiadavky. Je urýchlene potrebné zvýšiť európsku obrannú pripravenosť, aby sa zabezpečilo, že Únia bude mať najneskôr do roku 2030 silnú a dostatočnú európsku obrannú pozíciu.
(2)Na dosiahnutie cieľa zvýšiť obrannú pripravenosť členských štátov a Únie je nevyhnutné zjednodušenie a harmonizácia právnych predpisov. Zefektívnením a zosúladením regulačných rámcov môže Únia vytvoriť priaznivejšie prostredie pre obranný priemysel, aby mohol fungovať, inovovať a vytvárať potrebné spôsobilosti na zaistenie európskej bezpečnosti a obrannej pripravenosti. V spoločnej bielej knihe o európskej obrannej pripravenosti 2030 boli načrtnuté ciele tohto zjednodušenia právnych predpisov, ktoré majú vplyv na obrannú pripravenosť.
(3)Transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie podliehajú predchádzajúcemu povoleniu prostredníctvom všeobecných, globálnych alebo individuálnych transferových licencií, ktoré udeľuje alebo vydáva členský štát, z územia ktorého chce dodávateľ transferovať výrobky obranného priemyslu. Členské štáty môžu vyňať transfery výrobkov obranného priemyslu z povinnosti predchádzajúceho povolenia v osobitných prípadoch uvedených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES. Vzhľadom na vývoj bezpečnostnej situácie a zavedenie programov Únie v oblasti obranného priemyslu, ktoré sú zamerané najmä na posilnenie cezhraničnej spolupráce v rámci Únie, je vhodné rozšíriť zoznam prípadov, v ktorých môžu členské štáty vyňať transfery z povinnosti predchádzajúceho povolenia. Takáto možnosť by sa mala poskytnúť najmä v súvislosti s transfermi potrebnými na realizáciu projektov financovaných z programov Únie v oblasti obranného priemyslu, transfermi v rámci štruktúrovaných cezhraničných priemyselných partnerstiev, transfermi pre inštitúcie a orgány Únie a pre Európsku obrannú agentúru, transfermi v prípade naliehavej situácie v dôsledku krízy a transfermi súvisiacimi s vojenskou a obrannou pomocou vyplývajúcou z činností Únie podľa článku 28 Zmluvy o Európskej únii.
(4)Dobre fungujúci systém transferov v členských štátoch je nevyhnutným predpokladom trhu s obrannými výrobkami v celej Únii. Rýchlo sa vyvíjajúce bezpečnostné prostredie si vyžaduje dodatočnú flexibilitu, ktorá umožní Komisii a členským štátom reagovať cielene a pružne. Komisia by preto mala byť splnomocnená na prijatie delegovaných aktov v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom vymedziť určité nepodstatné prvky rámca pre transfery. V takýchto delegovaných aktoch by sa mohol vymedziť harmonizovaný prístup k vykonávaniu článku 4 ods. 8, napríklad vymedzením „citlivých“ súčastí zložiek alebo zavedením pravidla de minimis. Okrem toho je vhodné splnomocniť Komisiu, aby na žiadosť členského štátu alebo z vlastnej iniciatívy doplnila nové prípady, v ktorých by členské štáty mohli zaviesť výnimky z povinnosti predchádzajúceho povolenia, čím by sa umožnila väčšia flexibilita a potenciál pre zjednodušené a urýchlené transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie.
(5)Okrem toho by sa z rovnakých dôvodov, aké sú uvedené v odôvodnení 4, mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie s cieľom vymedziť harmonizované podmienky, za ktorých členské štáty určia, ktorý typ transferovej licencie sa má uplatňovať na konkrétne výrobky obranného priemyslu alebo kategórie výrobkov obranného priemyslu.
(6)S cieľom zabezpečiť účinné a efektívne fungovanie režimu transferov v rámci Únie by členské štáty mali zabezpečiť, aby všetci dodávatelia, ktorí majú v úmysle transferovať výrobky obranného priemyslu z ich územia, mohli využiť všeobecné transferové licencie alebo požiadať o globálne alebo individuálne transferové licencie. Všetky predbežné podmienky, ktoré môžu členské štáty uložiť, by mali byť založené len na kritériách, ktoré majú priamy význam z hľadiska schopnosti dodávateľov dodržiavať právne predpisy v oblasti kontroly transferu a vývozu. Kritériá, ako je právna forma alebo postavenie dodávateľov, nemôžu niektorým kategóriám dodávateľov brániť v tom, aby využili všeobecné transferové licencie alebo aby požiadali o globálne alebo individuálne transferové licencie.
(7)S cieľom podporiť zavádzanie certifikácie u prijímateľov a uľahčiť cezhraničnú spoluprácu a otvorenosť dodávateľských reťazcov v rámci Únie je vhodné rozšíriť všeobecnú transferovú licenciu na transfery certifikovaným prijímateľom tak, aby sa vzťahovala aj na transfery zo strany certifikovaných subjektov. Takéto podniky preukázali silnú schopnosť dodržiavať pravidlá transferu a kontroly vývozu a takisto znášali významné náklady na získanie certifikácie. Mali by mať možnosť využívať zjednodušené a menej zaťažujúce možnosti vykonávania transferov v rámci Únie.
(8)Ako sa stanovuje v článku 1 ods. 2 smernice 2009/43/ES, uvedená smernica nemá vplyv na právomoc členských štátov rozhodovať v oblasti vývoznej politiky výrobkov obranného priemyslu.
(9)V smernici 2009/43/ES sa stanovuje, že členské štáty môžu zaviesť iné všeobecné transferové licencie, než sú licencie uvedené v článku 5 ods. 2 uvedenej smernice. Tejto možnosti však môžu brániť vnútroštátne pravidlá obmedzujúce flexibilitu a schopnosť vnútroštátnych kontrolných orgánov plne využívať nástroje zavedené smernicou 2009/43/ES. Ďalšie typy všeobecných transferových licencií by sa mohli týkať napríklad transferov potrebných na realizáciu projektov financovaných z programov Únie v oblasti obranného priemyslu, transferov v rámci skupiny alebo transferov v prípade naliehavej situácie v dôsledku krízy. Je preto vhodné požadovať od členských štátov, aby vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch umožnili zavedenie iných všeobecných transferových licencií, než sú licencie uvedené v článku 5 ods. 2 smernice 2009/43/ES.
(10)Realizácii programov Únie v oblasti obranného priemyslu, ako je napríklad Európsky obranný fond, často bránia značné oneskorenia pri transferoch výrobkov obranného priemyslu, ktoré sú spôsobené zdĺhavými a zložitými procesmi získavania transferových licencií členskými štátmi. Takéto oneskorenia môžu mať nepriaznivý vplyv na celkovú efektívnosť a účinnosť uvedených programov a môžu narušiť schopnosť Únie a jej členských štátov rozvíjať a získavať obranné spôsobilosti, ktoré potrebujú, včas a nákladovo efektívnym spôsobom. Na riešenie tohto problému je potrebné zaviesť všeobecné transferové licencie pre uvedené programy. Rozsah pôsobnosti týchto všeobecných transferových licencií by sa mal vzťahovať na všetky výrobky obranného priemyslu stanovené v prílohe k smernici 2009/43/ES a mal by sa vzťahovať aj na všetky transfery, či už hmotné alebo nehmotné, ktoré musí dodávateľ vykonať na účely realizácie projektu. Členské štáty by takisto mohli stanoviť, že takéto licencie by sa mohli vzťahovať na celý životný cyklus výrobku vyvinutého v rámci určitého projektu vrátane fáz výroby, údržby a modernizácie. Zavedením takýchto všeobecných transferových licencií by sa znížili oneskorenia, zvýšila by sa efektívnosť a uľahčila by sa spolupráca medzi podnikmi, ktoré sa zúčastňujú na týchto projektoch, čím by sa podporil rozvoj silného a konkurencieschopného obranného priemyslu Únie. Terminológia použitá v tomto kontexte by sa mala chápať tak, že je totožná s terminológiou vzorovej dohody o grante pre obranné programy Únie.
(11)Okrem toho je vzhľadom na technologický vývoj potrebné upraviť pravidlá týkajúce sa informácií, ktoré majú poskytnúť dodávatelia výrobkov obranného priemyslu, keďže sa môže preukázať, že v prípade transferov nehmotných technológií sú súčasné ustanovenia zaťažujúce. Dodávateľom je vhodné poskytnúť požadovanú flexibilitu a zároveň zachovať transparentnosť a kontrolu, aby sa uľahčil účinný a efektívny transfer výrobkov obranného priemyslu v rámci Únie. Potreba úpravy požiadavky na informácie v prípade transferov nehmotných technológií si vyžaduje individuálne posúdenie každého prípadu. Členským štátom by sa preto mala poskytnúť možnosť uplatňovať takéto požiadavky na informácie len do tej miery, aby ich uplatňovanie neviedlo k príliš zaťažujúcim povinnostiam pre dodávateľov, pokiaľ ide o podávanie správ.
(12)Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby uvedené konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva. Predovšetkým v záujme rovnakého zastúpenia pri príprave delegovaných aktov sa všetky dokumenty doručujú Európskemu parlamentu a Rade v rovnakom čase ako expertom z členských štátov, a experti Európskeho parlamentu a Rady majú systematicky prístup na zasadnutia skupín expertov Komisie, ktoré sa zaoberajú prípravou delegovaných aktov.
(13)V rozsahu, v akom sa touto smernicou mení smernica 2009/43/ES, je príslušným právnym základom, pokiaľ ide o uvedené zmeny, článok 114 zmluvy.
(14)Na rozvoj potrebných spôsobilostí a vojenskej pripravenosti v záujme spoľahlivého odstrašenia od ozbrojenej agresie a zabezpečenia budúcnosti EÚ treba značne zvýšiť európske investície do obrany. Na základe prognóz postupného uvádzania by investície do obrany mohli v priebehu nasledujúcich štyroch rokoch dosiahnuť najmenej 800 miliárd EUR vrátane výdavkov financovaných sumou 150 miliárd EUR z Nástroja bezpečnostnej akcie pre Európu (SAFE), ktorý bol zriadený nariadením Rady (EÚ) 2025/1106. Uvedené významné investície členských štátov do obrany zahŕňajú rozsiahle verejné obstarávanie. Je preto vhodné zjednodušiť určité ustanovenia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES, ktorou sa upravuje obstarávanie v oblasti obrany a obstarávanie citlivých prác, tovaru a služieb v oblasti bezpečnosti, a zároveň zachovať dobre fungujúci trh s obrannými výrobkami v celej Únii. Členským štátom by sa mala poskytnúť flexibilita na rýchle doplnenie ich zásob a zároveň možnosť uskutočniť to udržateľným spôsobom, čo sa dá najlepšie dosiahnuť plným využitím potenciálu vnútorného trhu. Zefektívnením pravidiel verejného obstarávania v oblasti obrany v Únii by členské štáty mali získať potrebnú pružnosť, aby mohli reagovať na vznikajúce bezpečnostné potreby, pričom by sa zároveň podporoval konkurencieschopný a integrovaný európsky obranný trh v záujme podpory ich dlhodobých obranných spôsobilostí.
(15)Na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zvýšiť prahové hodnoty pre zákazky, na ktoré sa vzťahuje smernica 2009/81/ES. Táto úprava by členským štátom umožnila sústrediť zdroje na najkritickejšie zákazky, čo by umožnilo efektívnejšie prideľovanie ich rozpočtov na verejné obstarávanie. Zároveň by sa znížilo administratívne zaťaženie odvetvia v prípade postupov verejného obstarávania menšieho rozsahu, čo by pomohlo znížiť regulačnú zložitosť a náklady spojené s týmito zákazkami.
(16)Okrem toho by sa členským štátom mala poskytnúť flexibilita, pokiaľ ide o využívanie všetkých dostupných nástrojov súvisiacich s verejným obstarávaním. S cieľom zvýšiť počet spôsobov, akými môžu verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vykonávať verejné obstarávanie, by sa mala doplniť možnosť využívať verejnú súťaž a dynamický nákupný systém. Uvedené dva postupy vychádzajú z postupov stanovených v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ.
(17)Je naliehavo potrebné, aby Únia mobilizovala svoje celkové inovačné kapacity a nasmerovala značné investície na opätovné získanie náskoku a zabránenie technologickej závislosti. Smernica 2009/81/ES by sa takisto mala upraviť tak, aby sa ňou lepšie podporovalo obstarávanie v oblasti inovácií, a to s cieľom zabezpečiť, aby významné investície členských štátov v záujme zvýšenia ich obrannej pripravenosti boli odolné voči budúcim zmenám a priniesli dlhodobé výhody. Uľahčením obstarávania inovatívnych obranných riešení by Únia mohla podporiť vývoj špičkových technológií a spôsobilostí, čím by sa v konečnom dôsledku transformovala obrana prostredníctvom disruptívnych inovácií a zvýšila by sa účinnosť a odolnosť jej obranných systémov. V záujme lepšej podpory obstarávania riešení v oblasti výskumu, vývoja a inovácií by sa mal do smernice 2009/81/ES zaviesť upravený a pružnejší postup inovatívneho partnerstva na základe smernice 2014/24/EÚ. Mal by sa doplniť aj zjednodušený postup priameho obstarávania inovačných výrobkov alebo služieb, ktoré sú výsledkom súťažných paralelných projektov výskumu a vývoja. To by členským štátom umožnilo zostať na čele obranných technológií a zároveň by sa tým podporila spolupráca a hospodársku súťaž medzi partnermi v rámci priemyselného sektora. Medzi výhody tohto prístupu patrí rýchlejší prístup k inovačným riešeniam, zníženie rizík týkajúcich sa vývoja a zvýšenie nákladovej efektívnosti, čo v konečnom dôsledku vedie k posilneniu obranných spôsobilostí a ku konkurencieschopnejšej európskej obrannej technologickej a priemyselnej základni (EDTIB).
(18)S cieľom poskytnúť členským štátom potrebnú flexibilitu pri reagovaní na vznikajúce bezpečnostné výzvy je nevyhnutné zaviesť časovo obmedzenú možnosť používať rokovacie konanie bez predchádzajúceho zverejnenia pre spoločné obstarávanie vrátane obstarávania bežne dostupných položiek. Táto dočasná výnimka by členským štátom umožnila rýchlo získať obranné spôsobilosti, ktoré potrebujú, a zároveň by umožnila určitú flexibilitu postupov obstarávania, čím by sa podporilo rýchle doplnenie ich zásob a zvýšenie ich obrannej pripravenosti. Okrem toho sa tým, že sa členským štátom umožní obstarávať identické výrobky obranného priemyslu alebo výrobky, ktoré podliehajú len menším úpravám, vrátane spoločnej údržby, prispieva k prehĺbeniu interoperability a vzájomnej zameniteľnosti vybavenia ozbrojených síl členských štátov, čím sa ďalej posilňuje obranná pripravenosť Únie a zvyšuje sa bezpečnosť dodávok.
(19)Potrebné sú väčšie a lepšie kolaboratívne investície, od výskumu cez vývoj komplexných systémov, komercializáciu až po obstarávanie, a to s cieľom zvýšiť technologickú suverenitu Únie. Spoločné obstarávanie členskými štátmi je kľúčom k zlepšeniu účinnosti, efektívnosti a interoperability obranných spôsobilostí, čím sa prispieva k silnejšej a súdržnejšej európskej obrane. Na základe oznámenia Komisie z roku 2019 o usmerneniach o kooperatívnom obstarávaní v oblastiach obrany a bezpečnosti je potrebné stanoviť ustanovenia týkajúce sa pristúpenia členských štátov k programom spolupráce založeným na výskume a vývoji po skončení fázy výskumu a vývoja pre neskoršie etapy životného cyklu. Okrem toho a s cieľom podporiť neskoršie etapy životného cyklu programov výskumu a vývoja v oblasti obrany, ktoré sú financované Úniou, je potrebné objasniť, že členské štáty môžu využívať výnimku pre programy spolupráce založené na výskume a vývoji za rovnakých podmienok aj pre projekty financované v rámci programov výskumu a vývoja v oblasti obrany, ako je napríklad Európsky obranný fond. Tým by sa poskytla potrebná právna istota a zabezpečilo by sa, že flexibilitou, ktorú uvedená výnimka umožňuje, sa podporí pokračovanie projektov Európskeho obranného fondu v rámci spolupráce aj po ukončení fázy výskumu a vývoja. Takisto by sa objasnilo, že členské štáty, ktoré pristupujú po fáze výskumu a vývoja ako skutoční účastníci programu spolupráce, budú môcť uvedenú výnimku takisto využívať.
(20)V záujme ďalšej podpory spoločného obstarávania a zabezpečenia právnej istoty je potrebné v smernici 2009/81/ES stanoviť pravidlá obstarávania, na ktorom sa zúčastňujú verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia z rôznych členských štátov.
(21)S cieľom poskytnúť členským štátom väčšiu predvídateľnosť a stabilitu pri plánovaní verejného obstarávania v oblasti obrany je potrebné upraviť pravidlá, ktorými sa riadia rámcové dohody. S cieľom zohľadniť špecifiká sektora obrany je najmä potrebné predĺžiť maximálnu možnú dĺžku trvania rámcových dohôd na desať rokov, čo členským štátom umožní nadviazať dlhodobejšie partnerstvá s priemyselným sektorom a plánovať svoje potreby v oblasti verejného obstarávania v oblasti obrany s väčšou istotou, pričom sa zároveň zabezpečí, aby pravidlá Únie v oblasti verejného obstarávania v oblasti obrany zostali flexibilné a prispôsobené špecifickým potrebám sektora obrany.
(22)V smernici 2009/81/ES by sa mala odzrkadľovať aj príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie a uvedená smernica by sa mala zosúladiť s ustanoveniami smernice 2014/24/EÚ týkajúcimi sa úpravy zmlúv. Predovšetkým pravidlá o úprave rámcovej dohody by sa mali v smernici 2009/81/ES uplatňovať rovnako ako v smernici 2014/24/EÚ.
(23)V záujme zníženia administratívnej záťaže členských štátov by sa mali znížiť povinnosti podávania štatistických správ v súvislosti s verejným obstarávaním v oblasti obrany, aby sa vnútroštátne orgány mohli sústrediť na vykonávanie svojich obranných politík a efektívne využívanie svojich zdrojov. V rozsahu, v akom sa touto smernicou mení smernica 2009/81/ES, je vhodným právnym základom, pokiaľ ide o uvedené zmeny, článok 53 ods. 2, článok 62 a článok 114 zmluvy.
(24)Smernice 2009/43/ES a 2009/81/ES by sa preto mali zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Zmeny smernice 2009/43/ES
Smernica 2009/43/ES sa mení takto:
1.V článku 3 sa dopĺňa tento bod 8:
„8. „kríza“ je kríza v zmysle vymedzenia v článku 1 bode 10 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES*“;
___________________________
*Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/81/ES z 13. júla 2009 o koordinácii postupov pre zadávanie určitých zákaziek na práce, zákaziek na dodávku tovaru a zákaziek na služby verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi v oblastiach obrany a bezpečnosti a o zmene a doplnení smerníc 2004/17/ES a 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 216, 20.8.2009, s. 76, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2009/81/oj).“;
2.Článok 4 sa mení takto:
a)Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Bez ohľadu na odsek 1 členské štáty môžu vyňať transfery výrobkov obranného priemyslu z povinnosti predchádzajúceho povolenia stanovenej v uvedenom odseku v jednom z týchto prípadov:
a) dodávateľ alebo prijímateľ je vládnym orgánom alebo súčasťou ozbrojených síl;
aa) prijímateľom je inštitúcia Únie, orgán Únie alebo Európska obranná agentúra;
b) dodávky sú realizované Úniou, NATO, Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu alebo inými medzivládnymi organizáciami na plnenie ich úloh;
c) transfer je nevyhnutný na realizáciu spoločného zbrojného programu medzi členskými štátmi;
ca) transfer je nevyhnutný na realizáciu projektu financovaného v rámci programu Únie v oblasti obranného priemyslu;
cb) transfer sa uskutočňuje v rámci štruktúrovaného cezhraničného priemyselného partnerstva;
cc) transfer sa uskutočňuje v naliehavej situácii v dôsledku krízy;
d) transfer súvisí s humanitárnou pomocou v prípade katastrofy alebo ako dar v núdzi;
da) transfer súvisí s vojenskou a obrannou pomocou vyplývajúcou z činností Únie podľa článku 28 Zmluvy o Európskej únii., ak o tom jednomyseľne rozhodne Rada podľa článku 41 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii;
e) transfer je potrebný na opravu, údržbu, výstavu alebo predvedenie, alebo po nich.“;
b)Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tejto smernice v súlade s článkom 13a na žiadosť členského štátu, resp. z vlastného podnetu, ktorými sa mení odsek 2, a to s cieľom zahrnúť prípady, keď:
a) sa transfer uskutočňuje za takých podmienok, aby neohrozil verejný poriadok alebo verejnú bezpečnosť;
b) sa povinnosť predchádzajúceho povolenia stala po prijatí tejto smernice nezlučiteľnou s medzinárodnými záväzkami členských štátov alebo
c) je transfer potrebný na medzivládnu spoluprácu uvedenú v článku 1 ods. 4.
d) je transfer potrebný na cezhraničnú spoluprácu.“;
c)Odsek 4 sa nahrádza takto:
„4. Členské štáty zabezpečia, aby dodávatelia, ktorí majú v úmysle transferovať výrobky obranného priemyslu z ich územia, mohli využiť všeobecné transferové licencie alebo požiadať o globálne alebo individuálne transferové licencie v súlade s článkami 5, 6 a 7. Nesmú sa ukladať žiadne predbežné podmienky, ktoré by bránili dodávateľom využiť všeobecné transferové licencie alebo požiadať o globálne alebo individuálne transferové licencie, na základe kritérií, ktoré nesúvisia s ich schopnosťou plniť si povinnosti v oblasti transferu a kontroly vývozu.“
d)Vkladá sa tento odsek 8a:
„8a. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 13a na žiadosť členského štátu, resp. z vlastného podnetu, s cieľom určiť harmonizované podmienky pre uplatňovanie odsekov 5 a 8 tohto článku.“
3.Článok 5 sa mení takto:
a)Odsek 2 sa mení takto:
i) Písmeno b) sa nahrádza takto:
„b) keď prijímateľ alebo dodávateľ je podnik certifikovaný v súlade s článkom 9;“;
ii) Vkladá sa toto písmeno e):
„e) keď sa vyžaduje vydanie podľa článku 5a.“;
b)Vkladajú sa tieto odseky 2a a 2b:
„2a. Členské štáty stanovia vo svojich právnych predpisoch možnosť zaviesť iné všeobecné transferové licencie, než sú licencie uvedené v článku 5 ods. 2.
2b. Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty na doplnenie tejto smernice v súlade s postupom stanoveným v článku 13a s cieľom harmonizovať minimálny rozsah všeobecných transferových licencií uvedených v článku 5 ods. 2.“;
4.Vkladá sa tento článok 5a:
„Článok 5a
Licencie pre transfery nevyhnutné na realizáciu projektov financovaných v rámci programov Únie v oblasti obranného priemyslu
1.Členské štáty vydávajú všeobecné transferové licencie pre transfery nevyhnutné na realizáciu projektov financovaných v rámci programov Únie v oblasti obranného priemyslu. Uvedené licencie sa vzťahujú na všetky výrobky obranného priemyslu a zahŕňajú všetky transfery nevyhnutné na realizáciu projektu.
2.Členské štáty môžu stanoviť, že systém vydávania licencií uvedený v odseku 1 sa vzťahuje aj na neskoršie fázy životného cyklu projektov, ktoré nasledujú po etapách financovaných v rámci programu Únie v oblasti obranného priemyslu.
3.Členské štáty nevyžadujú žiadne dodatočné záväzky, ako sú certifikáty týkajúce sa konečného použitia alebo obmedzenia vývozu výrobkov obranného priemyslu, ak dohoda o financovaní alebo zmluva uzavretá v rámci programu Únie v oblasti obranného priemyslu obsahuje záväzok, že výrobky obranného priemyslu súvisiace s realizáciou daného projektu sa nebudú sprístupňovať bez povolenia, okrem sprístupnenia účastníkom dohody o financovaní alebo zmluvným stranám príslušnej zmluvy, financujúcemu orgánu alebo verejnému obstarávateľovi, alebo podľa potreby Komisii, ak nie je financujúcim orgánom ani verejným obstarávateľom, a Európskemu dvoru audítorov, ako sa uvádza v odseku 4.
4.V dohode o financovaní alebo zmluve sa môžu vymedziť spôsoby, pomocou ktorých sa výrobky obranného priemyslu súvisiace s realizáciou daného projektu môžu transferovať Európskemu dvoru audítorov, ak majú účastníci, financujúce orgány alebo verejní obstarávatelia, alebo podľa potreby Komisia, ak nie je financujúcim orgánom ani verejným obstarávateľom, povinnosť takto konať na základe právnych predpisov.“
5.V článku 8 sa vkladá tento odsek 3a:
„3a. Ustanovenia tohto článku, najmä článku 8 ods. 3 písm. b) a c), sa zodpovedajúcim spôsobom uplatňujú na transfery nehmotných technológií, len pokiaľ ich uplatňovanie nevedie k neprimeraným povinnostiam pre dodávateľov, pokiaľ ide o podávanie správ.“
6.Článok 13a sa mení takto:
a)Vkladá sa tento odsek 2a:
„2a. Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 4 ods. 8a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od [deň prijatia pozmeňujúcej smernice]. Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.“;
b)Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Delegovanie právomoci uvedené v článku 4 ods. 3, článku 4 ods. 8a alebo článku 13 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.“;
c)Odsek 6 sa nahrádza takto:
„6. Delegovaný akt prijatý podľa článku 4 ods. 3, článku 4 ods. 8a alebo článku 13 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.“
Článok 2
Zmeny smernice 2009/81/ES
Smernica 2009/81/ES sa mení takto:
1.Článok 1 sa mení takto:
a)Body 15 a 16 sa nahrádzajú takto:
„15. „záujemca“ je hospodársky subjekt, ktorý sa snaží získať výzvu na účasť v užšom alebo rokovacom konaní, súťažnom dialógu alebo inovatívnom partnerstve;
16.
„uchádzač“ je hospodársky subjekt, ktorý predložil ponuku v rámci verejnej súťaže, užšieho alebo rokovacieho konania, súťažného dialógu alebo inovatívneho partnerstva;“;
b)Vkladajú sa tieto body 17a a 17b:
„17a. „centralizované obstarávacie činnosti“ sú stále činnosti vykonávané jednou z týchto foriem:
a) nadobúdaním tovaru a/alebo služieb určených pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov;
b) zadávaním verejných zákaziek alebo uzavieraním rámcových dohôd na práce, dodávky tovaru alebo služby určené pre verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov;
17b. „pomocné obstarávacie činnosti“ sú činnosti pozostávajúce z poskytovania podpory k obstarávacím činnostiam najmä v týchto formách:
a) technická infraštruktúra, ktorá verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom umožňuje zadávať verejné zákazky alebo uzatvárať rámcové dohody na práce, dodávky tovaru alebo služby;
b) poradenstvo týkajúce sa vykonávania alebo navrhovania postupov verejného obstarávania;
c) príprava a riadenie postupov obstarávania v mene a na účet príslušného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa;“;
c)Bod 18 sa nahrádza takto:
„18. „centrálna obstarávacia inštitúcia“ je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ poskytujúci centralizované obstarávacie činnosti a prípadne pomocné obstarávacie činnosti;“;
d)Vkladá sa tento bod 18a:
„18a. „verejná súťaž“ je také konanie, v rámci ktorého môže predložiť ponuku každý hospodársky subjekt, ktorý o to má záujem;“;
e)Vkladá sa tento bod 21a:
„21a. „dynamický nákupný systém“ je úplne elektronický proces na bežné nákupy prác, tovarov a služieb, ktorých charakteristiky, napr. bežná dostupnosť na trhu, spĺňajú požiadavky verejného obstarávateľa, ktorý má obmedzené trvanie a počas celého obdobia platnosti je otvorený pre každý hospodársky subjekt, ktorý spĺňa podmienky účasti a predloží informatívnu ponuku, ktorá je v súlade so špecifikáciami.“;
f)Dopĺňa sa tento bod 29:
„29. „údržba“ sú všetky činnosti vykonané na zabezpečenie pripravenosti a operatívnej spôsobilosti obranného produktu, najmä na zachovanie zariadenia v určených podmienkach alebo obnovenie zariadenia, aby zodpovedalo určeným podmienkam, až do konca jeho používania vrátane pripravenosti na plnenie úloh, dlhej životnosti a modernizácie, prispôsobenia a špecializácie, kontroly, generálnej opravy, testovania, servisu, úprav, klasifikácie z hľadiska prevádzkyschopnosti, opravy, obnovy, prestavby, spätného získavania, vyťažovania neopraviteľnej techniky a kanibalizácie.“
2.Článok 8 sa mení takto:
a)V písmene a) sa suma „443 000 EUR“ nahrádza sumou „900 000 EUR“;
b)V písmene b) sa suma „5 538 000 EUR“ nahrádza sumou „7 000 000 EUR“.
3.Článok 9 sa mení takto:
a)Odsek 9 nahrádza takto:
„9. Pri rámcových dohodách a dynamických nákupných systémoch sa berie do úvahy maximálna predpokladaná hodnota bez DPH všetkých zákaziek, ktoré sa očakávajú počas celkového obdobia platnosti rámcovej dohody alebo dynamického obstarávacieho systému.“;
b)Dopĺňa sa tento odsek 10:
„10. V prípade inovatívnych partnerstiev sa vychádza z najvyššej predpokladanej hodnoty, bez DPH, výskumných a vývojových činností predpokladaných počas všetkých etáp plánovaného partnerstva, ako aj tovaru, služieb alebo prác, ktoré vzniknú a obstarajú sa na konci plánovaného partnerstva.“
4.Článok 10 sa nahrádza takto:
„Článok 10
Zákazky zadávané centrálnymi obstarávacími inštitúciami a rámcové dohody uzatvárané centrálnymi obstarávacími inštitúciami
1.Členské štáty môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu nadobudnúť práce, tovar a/alebo služby od centrálnej obstarávacej inštitúcie alebo prostredníctvom tejto inštitúcie.
Členské štáty tiež môžu ustanoviť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu nadobudnúť práce, tovar a služby s využitím zákaziek zadaných centrálnou obstarávacou inštitúciou, s využitím dynamických nákupných systémov prevádzkovaných centrálnou obstarávacou inštitúciou alebo, v rozsahu stanovenom v článku 29 ods. 2 druhom pododseku, s využitím rámcovej dohody uzavretej centrálnou obstarávacou inštitúciou, ktorá ponúka centralizovanú obstarávaciu činnosť. Ak dynamický nákupný systém, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia inštitúcia, môžu použiť iní verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, táto skutočnosť sa uvedie vo výzve na súťaž, ktorou sa uvedený dynamický nákupný systém zriaďuje.
Členské štáty môžu v súvislosti s prvým a druhým pododsekom stanoviť, že určité obstarávania sa uskutočnia s využitím centrálnych obstarávacích inštitúcií alebo jednej či viacerých konkrétnych centrálnych obstarávacích inštitúcií.
2.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ktorí nadobúdajú práce, tovar a/alebo služby od centrálnej obstarávacej inštitúcie alebo prostredníctvom tejto inštitúcie, sa považujú za verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov, ktorí konajú v súlade s touto smernicou, ak:
a)centrálna obstarávacia inštitúcia koná v súlade s touto smernicou, alebo
b)v prípade, že centrálna obstarávacia inštitúcia nie je verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, pravidlá zadávania zákaziek uplatňované touto inštitúciou sú v súlade s touto smernicou a zadané zákazky môžu byť predmetom účinných nápravných opatrení porovnateľných s opatreniami stanovenými v hlave IV.
Okrem toho sa verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ považuje za verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý si plní svoje povinnosti podľa tejto smernice aj vtedy, keď nadobúda práce, tovar alebo služby s využitím zákaziek zadaných centrálnou obstarávacou inštitúciou, s využitím dynamických nákupných systémov prevádzkovaných centrálnou obstarávacou inštitúciou alebo, v rozsahu stanovenom v článku 29 ods. 2 druhom pododseku, s využitím rámcovej dohody uzavretej centrálnou obstarávacou inštitúciou.
Dotknutý verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ je však zodpovedný za plnenie povinností podľa tejto smernice, pokiaľ ide o tie časti postupu obstarávania, ktoré vykonáva on sám, najmä:
a)zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému, ktorý prevádzkuje centrálna obstarávacia inštitúcia;
b)vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrela centrálna obstarávacia inštitúcia;
c)podľa článku 29 ods. 4, určenie, ktorý z hospodárskych subjektov, ktorý je zmluvnou stranou rámcovej dohody, vykoná danú úlohu na základe rámcovej dohody, ktorú uzavrela centrálna obstarávacia inštitúcia.
3.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu bez uplatnenia postupov stanovených v tejto smernici zadať verejnú zákazku na poskytnutie služby na vykonávanie centrálnych obstarávacích činností centrálnej obstarávacej inštitúcii.
Takéto verejné zákazky na poskytnutie služby môžu zahŕňať aj poskytovanie pomocných obstarávacích činností.“
5.Vkladá sa tento článok 10a:
„Článok 10a
Obstarávanie za účasti verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov z rôznych členských štátov
1.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia z rôznych členských štátov môžu pri zadávaní verejných zákaziek postupovať spoločne v súlade s týmto článkom.
Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia nesmú používať ustanovenia v tomto článku na to, aby sa vyhli uplatňovaniu povinných ustanovení verejného práva v súlade s právom Únie, ktoré sa na nich vzťahujú v ich členskom štáte.
2.Členský štát nesmie brániť svojim verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom vo využívaní centralizovaných obstarávacích činností, ktoré ponúkajú centrálne obstarávacie inštitúcie nachádzajúce sa v inom členskom štáte, ani v ponúkaní centralizovaných obstarávacích činností verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom, ktorí sa nachádzajú v inom členskom štáte.
Pokiaľ ide o centralizované obstarávacie činnosti, ktoré ponúka centrálna obstarávacia inštitúcia nachádzajúca sa v inom členskom štáte, než v ktorom sa nachádza verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, členské štáty môžu spresniť, že ich verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu využiť iba centralizované obstarávacie činnosti vymedzené v článku 1 bode 17b písm. a) alebo b).
3.Poskytovanie centralizovaných obstarávacích činností centrálnou obstarávacou inštitúciou, ktorá sa nachádza v inom členskom štáte, sa uskutočňuje v súlade s vnútroštátnymi ustanoveniami členského štátu, v ktorom sa centrálna obstarávacia inštitúcia nachádza.
Vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom sa centrálna obstarávacia inštitúcia nachádza, sa vzťahujú aj na zadanie zákazky v rámci dynamického nákupného systému a vykonanie opätovného otvorenia súťaže na základe rámcovej dohody.
4.Zadať verejnú zákazku, uzavrieť rámcovú dohodu alebo prevádzkovať dynamický nákupný systém môže spoločne niekoľko verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov z rôznych členských štátov. Zároveň môžu v rozsahu stanovenom v článku 29 ods. 2 druhom pododseku zadávať zákazky na základe rámcovej dohody alebo v rámci dynamického nákupného systému.
S výnimkou prípadu, keď sú potrebné prvky upravené medzinárodnou dohodou uzavretou medzi dotknutými členskými štátmi, zúčastnení verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uzavrú dohodu, v ktorej sa určia:
a) zodpovednosti zmluvných strán a príslušné uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia;
b) vnútorná organizácia postupu obstarávania vrátane riadenia tohto postupu, rozdelenia nadobúdaných prác, tovaru alebo služieb, ako aj uzavierania zmlúv.
Zúčastnený verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ sa považuje za verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý si plní svoje povinnosti podľa tejto smernice, ak nakupuje práce, tovar alebo služby od verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktorý je zodpovedný za daný postup obstarávania. Zúčastnení verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia si môžu pri určovaní zodpovedností a uplatniteľného vnútroštátneho práva uvedených v druhom pododseku písmene a) rozdeliť dané zodpovednosti medzi sebou a určiť uplatniteľné vnútroštátne ustanovenia ktoréhokoľvek z ich príslušných členských štátov. Pridelenie zodpovedností a uplatniteľného vnútroštátneho práva sa uvedie v súťažných podkladoch pre spoločne zadávané verejné zákazky.
5.Keď viacerí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia z rôznych členských štátov vytvorili spoločný subjekt zriadený podľa práva Únie, zúčastnení verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia sa rozhodnutím príslušného orgánu spoločného subjektu dohodnú na uplatniteľných vnútroštátnych pravidlách obstarávania, ktorými budú príslušné pravidlá jedného z týchto členských štátov:
a) vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom má spoločný subjekt svoje sídlo;
b) vnútroštátne ustanovenia členského štátu, v ktorom spoločný subjekt vykonáva svoje činnosti.
Dohoda uvedená v prvom pododseku sa môže uplatňovať buď na dobu neurčitú, ak sa stanoví v zakladajúcom akte spoločného subjektu, alebo sa môže obmedziť na určitý čas, určité druhy zákaziek alebo na jedno alebo viaceré zadania jednotlivých zákaziek.“
6.V článku 13 sa písmená c) a d) nahrádzajú takto:
„c) zákazky zadávané v rámci programu spolupráce vychádzajúceho z výskumu a vývoja, ktorý spoločne vykonávajú aspoň dva členské štáty pri vývoji nového výrobku alebo modernizácii, ktorá vedie k podstatným zmenám alebo podstatným zlepšeniam existujúceho výrobku, a prípadne v neskorších etapách všetkých alebo niektorých častí životného cyklu výrobku. Ak sa členský štát stane riadnym členom programu spolupráce po ukončení fázy výskumu a vývoja tohto programu, v prípade neskorších fáz životného cyklu výrobku sa tento článok vzťahuje na pristupujúci členský štát. Projekt výskumu a vývoja, ktorý riadia inštitúcie alebo orgány Únie a ktorý sa realizuje v súlade s pravidlami Únie a je financovaný z rozpočtu Únie, predstavuje program spolupráce, ktorý spoločne vykonávajú aspoň dva členské štáty, a môže pokračovať vo fázach po fáze výskumu a vývoja, pričom v takom prípade môžu byť zákazky zadávané v rámci nadväzujúceho programu takisto vylúčené podľa tohto článku;
d) zákazky zadávané v tretej krajine vrátane zákaziek na civilné nákupy uskutočňované v čase nasadenia ozbrojených síl alebo ich zapojenia sa do výcviku mimo územia Únie, ak operačné potreby vyžadujú, aby boli uzatvorené s hospodárskymi subjektmi nachádzajúcimi sa v oblasti operácií;“;
7.V článku 25 sa druhý a tretí odsek nahrádzajú takto:
Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia sa môžu rozhodnúť zadať zákazku s uplatnením verejnej súťaže, užšieho konania alebo rokovacieho konania s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania.
Za okolností uvedených v článku 27 alebo v článku 27a môžu zadávať zákazky prostredníctvom súťažného dialógu alebo inovatívneho partnerstva.“
8.V článku 27 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. V prípade obzvlášť zložitých zákaziek môžu členské štáty ustanoviť, že verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu použiť súťažný dialóg podľa tohto článku, ak sa domnievajú, že použitie verejnej súťaže, užšieho konania alebo rokovacieho konania s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania neumožní zadanie zákazky.
Zákazka sa zadáva výlučne na základe kritéria pre zadanie zákazky, ktorým je kritérium ekonomicky najvýhodnejšej ponuky.“
9.Vkladá sa tento článok 27a:
„Článok 27a
Inovatívne partnerstvo
1.Každý hospodársky subjekt môže predložiť žiadosť o účasť na inovatívnom partnerstve v nadväznosti na oznámenie o vyhlásení zadávacieho konania tým, že poskytne informácie pre kvalitatívny výber, ktoré požaduje verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ.
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určí v súťažných podkladoch potrebu inovačného výrobku, služby alebo prác, ktorú nemožno uspokojiť kúpou výrobkov, služieb alebo prác, ktoré sú už dostupné na trhu. Uvedie sa, ktoré prvky tohto opisu predstavujú orientačné minimálne požiadavky, ktoré majú splniť všetci uchádzači. Uvedené údaje musia byť dostatočne presné na to, aby hospodárskym subjektom umožnili určiť povahu a rozsah požadovaného riešenia a rozhodnúť sa, či požiadajú o účasť na danom postupe.
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže rozhodnúť o zriadení inovatívneho partnerstva s jedným alebo viacerými partnermi vykonávajúcimi samostatné výskumné a vývojové činnosti.
Minimálna lehota na prijatie žiadostí o účasť je 30 dní odo dňa zaslania oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ posúdi informácie poskytnuté hospodárskymi subjektmi a vyzve vhodných záujemcov, aby sa zúčastnili na danom postupe. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu obmedziť počet vhodných záujemcov, ktorí majú byť vyzvaní na účasť na postupe. Zákazky sa zadávajú výlučne na základe kritéria pre zadanie zákazky, ktorým je najlepší pomer ceny a kvality v súlade s článkom 47.
2.Cieľom inovatívneho partnerstva je vývoj inovačného výrobku, služby alebo prác a následná kúpa výsledného tovaru, služieb alebo prác, a to za predpokladu, že zodpovedajú úrovniam kvality a maximálnym nákladom dohodnutým medzi verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi a účastníkmi.
Inovatívne partnerstvo má štruktúru po sebe nasledujúcich fáz, ktoré kopírujú postupnosť krokov v procese výskumu a inovácie, čo môže zahŕňať výrobu výrobkov, poskytnutie služieb alebo uskutočnenie prác. V rámci inovatívneho partnerstva sa stanovujú čiastkové ciele, ktoré majú partneri dosiahnuť, a zabezpečuje sa vyplácanie odmeny v primeraných splátkach.
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže na základe uvedených cieľov po každej fáze rozhodnúť o ukončení inovatívneho partnerstva alebo v prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi o znížení počtu partnerov ukončením individuálnych zákaziek, a to za predpokladu, že v súťažných podkladoch uviedol uvedené možnosti a podmienky ich využitia.
3.Ak sa v tomto článku neustanovuje inak, verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia rokujú s uchádzačmi o pôvodných a všetkých následných ponukách, ktoré predložili, okrem konečnej ponuky, a to s cieľom zlepšiť obsah ponúk.
Predmetom rokovaní nesmú byť minimálne požiadavky a kritériá pre zadanie zákazky.
4.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia počas rokovaní zabezpečia rovnaké zaobchádzanie so všetkými uchádzačmi. Nesmú preto poskytovať informácie diskriminačným spôsobom, ktorý môže niektorých uchádzačov zvýhodniť pred inými. Všetkých uchádzačov, ktorých ponuky neboli vylúčené podľa odseku 5, písomne informujú o akýchkoľvek zmenách technických špecifikácií alebo ostatných súťažných podkladov. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia po týchto zmenách poskytnú uchádzačom dostatočný čas na to, aby prípadne upravili a opätovne predložili zmenené ponuky.
Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia v súlade s článkom 6 nesprístupnia iným účastníkom dôverné informácie, ktoré získali od záujemcu alebo uchádzača, ktorý sa zúčastňuje na rokovaniach, bez jeho súhlasu. Takýto súhlas nesmie mať formu všeobecného vzdania sa práva na dôvernosť informácií, ale udeľuje sa v súvislosti so zamýšľaným oznámením konkrétnych informácií.
5.Rokovania počas postupov inovatívneho partnerstva sa môžu uskutočniť v niekoľkých fázach nasledujúcich po sebe s cieľom znížiť počet ponúk, ktoré sa majú prerokovať, pričom sa uplatnia kritériá pre zadanie zákazky uvedené v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo v súťažných podkladoch. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uvedie v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania, vo výzve na potvrdenie záujmu alebo v súťažných podkladoch, či túto možnosť využije. Pred ukončením prebiehajúcej fázy môže verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ určiť kritériá pre zadanie zákazky a maximálne náklady, ktoré sa použijú pri výbere ponúk, ktoré sa zúčastnia na nasledujúcej fáze. Uvedené kritériá pre zadanie zákazky a maximálne náklady musia byť primerané očakávaným výsledkom prebiehajúcej fázy a cieľom inovatívneho partnerstva. Ak sa uchádzač vylúčený v predchádzajúcej fáze stane oprávneným pre nasledujúcu fázu v dôsledku uvedených kritérií pre zadanie zákazky a maximálnych nákladov, takýto uchádzač sa vyzve na účasť na nasledujúcej fáze.
6.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uplatňujú pri výbere záujemcov najmä kritériá týkajúce sa kapacity záujemcov v oblasti výskumu a vývoja a vypracúvania a zavádzania inovačných riešení.
Výskumné a inovačné projekty zamerané na uspokojenie potrieb určených verejným obstarávateľom/obstarávateľom, ktoré nemožno uspokojiť prostredníctvom existujúcich riešení, môžu predložiť len tie hospodárske subjekty, ktoré verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyzve po tom, čo posúdi vyžiadané informácie.
Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v súťažných podkladoch vymedzí úpravu uplatniteľnú na práva duševného vlastníctva. V prípade inovatívneho partnerstva s viacerými partnermi verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ v súlade s článkom 6 neodhalí pred inými partnermi bez súhlasu partnera riešenia, ktoré tento partner navrhuje v rámci partnerstva, ani iné dôverné informácie, ktoré tento partner predložil v rámci partnerstva. Takýto súhlas nesmie mať formu všeobecného vzdania sa práva na dôvernosť informácií, ale udeľuje sa v súvislosti so zamýšľaným oznámením konkrétnych informácií.
7.Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ zabezpečí, aby sa do štruktúry partnerstva, a najmä trvania a hodnoty jednotlivých fáz premietla úroveň inovácie navrhovaného riešenia a postupnosť výskumných a inovačných činností, ktoré sú potrebné na vývoj inovačného riešenia, ktoré ešte nie je na trhu dostupné. Predpokladaná hodnota tovaru, služieb alebo prác nesmie byť neprimeraná investíciám potrebným na ich vývoj.“
10.Článok 28 sa mení takto:
a)Bod 1 sa nahrádza takto:
„1. pri zákazkách na práce, zákazkách na dodávku tovaru a zákazkách na služby:
a) ak nebola predložená žiadna ponuka alebo žiadna vhodná ponuka alebo žiadna žiadosť v súvislosti s verejnou súťažou, v užšou súťažou, rokovacím konaním s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, súťažným dialógom alebo inovatívnym partnerstvom za predpokladu, že pôvodné podmienky zákazky sa podstatne nezmenili a pod podmienkou, že sa Komisii na jej žiadosť zašle správa;
b) ak boli vo verejnej súťaži, v užšom konaní, v rokovacom konaní s uverejnením, v súťažnom dialógu alebo v inovatívnom partnerstve predložené neregulárne ponuky alebo ponuky, ktoré nie sú prijateľné podľa vnútroštátnych predpisov, ktoré sú v súlade s článkami 5, 19, 21, 24 a s kapitolou VII hlavy II, pokiaľ:
i) sa pôvodné podmienky zákazky významne nezmenili a
ii) prijmú do rokovacieho konania všetkých takých a len takých uchádzačov, ktorí spĺňajú kritériá článkov 39 až 46 a ktorí v rámci predchádzajúcej verejnej súťaže, užšieho konania, súťažného dialógu alebo inovatívneho partnerstva predložili ponuky v súlade s formálnymi požiadavkami zadávacieho konania;
c) ak z naliehavých dôvodov spôsobených krízou nie je možné dodržať lehotu pre verejnú súťaž, užšie konanie a rokovacie konanie s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania vrátane skrátených lehôt uvedených v článku 33 ods. 7. Toto sa napríklad môže uplatňovať na prípady uvedené v písmene d) druhého odseku článku 23;
d) pokiaľ je to nevyhnutné, ak z dôvodov časovej tiesne spôsobenej udalosťami, ktoré príslušní verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia nemohli predvídať, nie je možné dodržať lehotu pre verejnú súťaž, užšie konanie alebo rokovacie konanie s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania vrátane skrátených lehôt, ktoré sú uvedené v článku 33 ods. 7. Okolnosti použité na odôvodnenie časovej tiesne nesmie byť v žiadnom prípade možné pripísať na vrub verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi;
e) ak sa z technických dôvodov alebo z dôvodov súvisiacich s ochranou výlučných práv zákazka môže zadať len určitému hospodárskemu subjektu;“;
b)V bode 2 sa vkladá toto písmeno c):
„c) uzavretých po paralelných súťažných projektoch výskumu a vývoja s viacerými hospodárskymi subjektmi, ktoré obstaral verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, za predpokladu, že sú splnené všetky tieto podmienky:
I)paralelné súťažné zákazky v oblasti výskumu a vývoja zadal verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ, ktorý obstaráva výrobky alebo služby, po rokovacom konaní s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, užšom konaní alebo verejnej súťaži;
II)obstarané výrobky alebo služby sú výsledkom jednej zo zákaziek v oblasti výskumu a vývoja;
III)hodnota výrobkov alebo služieb nepresahuje desaťnásobok hodnoty zákazky v oblasti výskumu a vývoja, z ktorej pochádza;
IV)dodávatelia a ich subdodávatelia sú usadení, majú hlavné miesto podnikateľskej činnosti a vykonávajú zákazku v oblasti výskumu a vývoja a zákazku na dodávku tovaru s použitím zdrojov nachádzajúcich sa v členskom štáte alebo v štáte EZVO, ktorý je členom EHP;
V)výkonné riadiace štruktúry dodávateľov a ich subdodávateľov sú zriadené v Únii, v štáte EZVO, ktorý je členom EHP, alebo na Ukrajine;
VI)dodávatelia a subdodávatelia nepodliehajú kontrole zo strany tretej krajiny, ktorá nie je štátom EZVO, ktorý je členom EHP, ani Ukrajinou, ani subjektu z tretej krajiny, ktorý nie je usadený v štáte EZVO, ktorý je členom EHP;
VII)výrobky boli navrhnuté v Únii, štáte EZVO, ktorý je členom EHP, alebo na Ukrajine a nepodliehajú kontrole ani obmedzeniu zo strany tretej krajiny, ktorá nie je štátom EZVO, ktorý je členom EHP, ani Ukrajinou, ani subjektu z tretej krajiny, ktorý nie je usadený v štáte EZVO, ktorý je členom EHP, alebo na Ukrajine;“;
c)V bode 3 sa dopĺňa toto písmeno d):
„d) v prípade spoločného obstarávania vojenských zariadení, ktoré pred 1. januárom 2031 uzavreli verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia z najmenej troch členských štátov, ak sú splnené všetky tieto podmienky:
I)verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia z dotknutých členských štátov obstarávajú identické obranné výrobky alebo výrobky, ktoré podliehajú len menším úpravám;
II)zákazka sa okrem obstarávania obranných výrobkov vzťahuje prinajmenšom na spoločnú údržbu obstaraných obranných výrobkov. Od požiadavky na zákazku, ktorý by sa vzťahovala na spoločnú údržbu, možno upustiť v prípade, že obstaraný obranný výrobok zvyčajne nevyžaduje údržbu;
III)dodávatelia zapojení do spoločného obstarávania majú sídlo v Únii, štáte EZVO, ktorý je členom EHP, alebo na Ukrajine, kde majú svoje výkonné riadiace štruktúry. Nepodliehajú kontrole zo strany tretej krajiny, ktorá nie je štátom EZVO, ktorý je členom EHP, ani Ukrajinou, ani subjektu z inej tretej krajiny, ktorý nie je usadený v Únii, v štáte EZVO, ktorý je členom EHP, alebo na Ukrajine;
IV)Článok 16 ods. 5, 6 a 9 nariadenia Rady (EÚ) 2025/1106* sa uplatňuje, pokiaľ sa vzťahuje na dodávateľov;
V)dodávatelia zapojení do spoločného obstarávania sa môžu považovať za dodávateľov, ktorí spĺňajú podmienky oprávnenosti uvedené v bode ii) a iii), ak splnili rovnocenné podmienky podľa nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1092**, (EÚ) 2021/697***, (EÚ) 2023/1525**** alebo (EÚ) 2023/2418***** a za predpokladu, že žiadne následné zmeny splnenie týchto podmienok nespochybňujú;
VI)infraštruktúra, zariadenia, aktíva a zdroje dodávateľov a subdodávateľov zapojených do spoločného obstarávania, ktoré sa používajú na účely spoločného obstarávania, sa nachádzajú na území členského štátu alebo štátu EZVO, ktorý je členom EHP. Ak dodávatelia alebo subdodávatelia zapojení do spoločného obstarávania nemajú ľahko dostupné alternatívy alebo príslušnú infraštruktúru, zariadenia, aktíva a zdroje na území členského štátu alebo štátu EZVO, ktorý je členom EHP, môžu používať svoju infraštruktúru, zariadenia, aktíva a zdroje, ktoré sa nachádzajú alebo ktoré majú v držbe mimo týchto území za predpokladu, že takéto použitie nie je v rozpore s bezpečnostnými a obrannými záujmami Únie a jej členských štátov;
VII)náklady na komponenty s pôvodom mimo Únie alebo štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, nesmú byť vyššie než 35 % odhadovaných nákladov na komponenty konečného výrobku;“;
__________
d)Bod 4 písm. b) sa nahrádza takto:
„b) na nové práce alebo služby spočívajúce v opakovaní podobných prác alebo služieb zverených hospodárskemu subjektu, ktorému tí istí verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zadali pôvodnú zákazku, za predpokladu, že takéto práce alebo služby sú v súlade so základným projektom, na ktorý bola pôvodná zákazka zadaná na základe verejnej súťaže, užšieho konania, rokovacieho konania s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, súťažného dialógu alebo inovatívneho partnerstva.
Hneď ako je prvý projekt predložený do súťaže, oznámi sa, že sa môže použiť rokovacie konanie bez uverejnenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, a verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia pri uplatňovaní článku 8 zohľadnia celkové odhadované náklady následných prác alebo služieb.
Toto konanie sa môže použiť len počas piatich rokov po uzatvorení pôvodnej zmluvy, s výnimkou mimoriadnych okolností, ktoré sa určia pri zohľadnení očakávanej životnosti akéhokoľvek dodaného tovaru, inštalácií alebo systémov, ako aj technických problémov, ktoré by mohla spôsobiť zmena dodávateľa;“;
e)Bod 5 sa nahrádza takto:
„5. pri zákazkách súvisiacich s poskytovaním služieb vzdušnej alebo námornej dopravy ozbrojených alebo bezpečnostných síl členského štátu, ktoré sú alebo majú byť vyslané do cudziny, ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ musí obstarať služby od hospodárskych subjektov, ktoré zaručujú platnosť ich ponúk len na taký krátky čas, že nie je možné dodržať lehotu pre verejnú súťaž, užšie konanie alebo rokovacie konanie s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania vrátane skrátených lehôt, ktoré sú uvedené v článku 33 ods. 7.“
11.V článku 29 ods. 2 sa štvrtý pododsek nahrádza takto:
„Obdobie platnosti rámcovej dohody nesmie presiahnuť desať rokov, okrem výnimočných okolností, ktoré sa určia pri zohľadnení očakávanej životnosti akéhokoľvek dodaného tovaru, inštalácií alebo systémov, ako aj technických problémov, ktoré by mohla spôsobiť zmena dodávateľa.“
12.V hlave II kapitole V sa vkladá tento článok 29a:
„Článok 29a
Dynamický nákupný systém
1.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu použiť dynamický nákupný systém na bežné nákupy, ktorých charakteristické znaky spĺňajú vo forme, ktorá je všeobecne dostupná na trhu, požiadavky verejných obstarávateľov alebo obstarávateľov. Dynamický nákupný systém funguje ako plne elektronický postup a je počas platnosti nákupného systému prístupný každému hospodárskemu subjektu, ktorý spĺňa podmienky účasti. Môže sa rozdeliť na kategórie tovaru, prác alebo služieb, ktoré sú objektívne vymedzené na základe charakteristických znakov obstarávania, ktoré sa vykonáva v rámci dotknutej kategórie. Takéto charakteristické znaky môžu zahŕňať odkaz na maximálnu možnú veľkosť následných konkrétnych zákaziek alebo na konkrétnu geografickú oblasť, v ktorej sa budú následné konkrétne zákazky plniť.
2.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia sa pri obstarávaní v rámci dynamického nákupného systému riadia pravidlami užšieho konania. Prístup do systému majú všetci záujemcovia, ktorí spĺňajú podmienky účasti. Ak verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia rozdelili systém na kategórie tovarov, prác alebo služieb v súlade s odsekom 1 tohto článku, pre každú kategóriu uvedú uplatniteľné podmienky účasti.
Bez ohľadu na článok 33 sa uplatňujú tieto lehoty:
a)minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť je 30 dní od dátumu zaslania oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania alebo, ak sa ako prostriedok výzvy na súťaž použije predbežné informatívne oznámenie, výzvy na potvrdenie záujmu. Po zaslaní výzvy na predloženie ponuky pre prvé konkrétne obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému sa na prijatie žiadostí o účasť nevzťahujú žiadne ďalšie lehoty;
b)minimálna lehota na prijatie ponúk je aspoň 10 dní od dátumu zaslania výzvy na predloženie ponuky.
3.Pri akejkoľvek komunikácii v súvislosti s dynamickým nákupným systémom sa využívajú len elektronické prostriedky.
4.Na účely zadávania zákaziek v rámci dynamického nákupného systému verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia:
a)uverejnia výzvu na súťaž, v ktorej jasne uvedú, že sa použije dynamický nákupný systém;
b)v súťažných podkladoch uvedú aspoň povahu a predpokladaný objem plánovaných nákupov, ako aj všetky nevyhnutné informácie týkajúce sa dynamického nákupného systému vrátane toho, ako dynamický nákupný systém funguje, používaných elektronických zariadení a podmienok a špecifikácií technického pripojenia;
c)uvedú akékoľvek rozdelenie na kategórie tovaru, prác alebo služieb, ako aj charakteristické znaky, ktoré ich vymedzujú;
d)ponúknu neobmedzený a plný priamy prístup k súťažným podkladom, pokiaľ je systém platný.
5.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia umožnia počas celého obdobia platnosti dynamického nákupného systému každému hospodárskemu subjektu, aby požiadal o účasť v systéme za podmienok stanovených v odseku 2. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia ukončia svoje posúdenie takýchto žiadostí v súlade s podmienkami účasti do 10 pracovných dní od ich prijatia. Táto lehota sa môže v jednotlivých prípadoch predĺžiť na 15 pracovných dní, ak je to odôvodnené najmä v dôsledku potreby preskúmať dodatočnú dokumentáciu alebo inak overiť, či sú podmienky účasti splnené.
Bez ohľadu na prvý pododsek, pokiaľ sa výzva na predloženie ponuky v prípade prvého konkrétneho obstarávania v rámci dynamického nákupného systému neodoslala, verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia môžu predĺžiť obdobie na vyhodnotenie za predpokladu, že počas predĺženého obdobia na vyhodnotenie sa nevydá žiadna výzva na predloženie ponuky. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uvedú v súťažných podkladoch dĺžku predĺženého obdobia, ktorú majú v úmysle uplatniť.
Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia informujú dotknutý hospodársky subjekt čo najskôr o tom, či mu bol alebo nebol poskytnutý prístup do dynamického nákupného systému.
6.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vyzvú všetkých účastníkov, ktorým bol poskytnutý prístup, aby v súlade s článkom 34 predložili ponuku pre každé konkrétne obstarávanie v rámci dynamického nákupného systému. Ak bol dynamický nákupný systém rozdelený na kategórie prác, tovaru alebo služieb, verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vyzvú všetkých účastníkov, ktorým bol poskytnutý prístup k danej kategórii zodpovedajúcej konkrétnemu dotknutému obstarávaniu, aby predložili ponuku.
Zákazku zadajú uchádzačovi, ktorý predložil najlepšiu ponuku na základe kritérií pre zadanie zákazky stanovených v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania v rámci dynamického nákupného systému, alebo, v prípade použitia predbežného informatívneho oznámenia ako prostriedku výzvy na súťaž, vo výzve na potvrdenie záujmu. Uvedené kritériá sa môžu v prípade potreby presnejšie formulovať vo výzve na predloženie ponuky.
7.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia uvedú obdobie platnosti dynamického nákupného systému vo výzve na súťaž. Komisii oznámia akékoľvek zmeny týkajúce sa obdobia platnosti, pričom použijú tieto štandardné formuláre:
a)pri zmene obdobia platnosti bez ukončenia platnosti systému formulár použitý pôvodne pri výzve na súťaž v rámci dynamického nákupného systému;
b)pri ukončení platnosti systému oznámenie výsledkov zadávacieho konania uvedené v článku 30 ods. 3.
8.Hospodárskym subjektom, ktoré majú záujem o dynamický nákupný systém alebo sú jeho účastníkmi, sa pred obdobím platnosti dynamického nákupného systému alebo počas tohto obdobia nesmú účtovať žiadne poplatky.“
13.Článok 30 sa mení takto:
a)Odsek 2 sa nahrádza takto:
„2. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ktorí majú v úmysle zadať zákazku alebo uzatvoriť rámcovú dohodu na základe verejnej súťaže, užšieho konania, rokovacieho konania s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, súťažného dialógu alebo inovatívneho partnerstva, oznámia svoj zámer prostredníctvom oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania.“;
b)Vkladá sa tento odsek 2a:
„2a. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia zašlú oznámenie výsledkov zadávacieho konania do 30 dní od zadania každej zákazky na základe dynamického nákupného systému. Takéto oznámenia však môžu zoskupiť na štvrťročnom základe. V takom prípade zašlú zoskupené oznámenia do 30 dní od skončenia každého štvrťroka.“
14.V článku 33 sa odsek 2 nahrádza takto:
„2. V prípade užších konaní, rokovacích konaní s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, použitia súťažného dialógu a použitia inovatívneho partnerstva je minimálna lehota na prijímanie žiadostí o účasť 37 dní odo dňa odoslania oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania.
V prípade užších konaní je minimálna lehota na prijímanie ponúk 40 dní odo dňa odoslania výzvy.“
15.V článku 34 sa odsek 1 nahrádza takto:
„1. Pri užších konaniach, rokovacích konaniach s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, súťažných dialógoch a inovatívnych partnerstvá verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia súčasne a písomne vyzvú vybraných záujemcov, aby predložili svoje ponuky, alebo ich vyzvú na rokovanie, v prípade súťažného dialógu na účasť na dialógu alebo v prípade inovatívneho partnerstva na predloženie žiadosti o účasť.“
16.Článok 35 sa mení takto:
a)Odsek 1 sa nahrádza takto:
„1. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia čo najskôr informujú záujemcov a uchádzačov o rozhodnutiach prijatých v súvislosti so zadaním zákazky, s uzatvorením rámcovej dohody alebo s poskytnutím prístupu do dynamického nákupného systému vrátane dôvodov každého rozhodnutia o nezadaní zákazky, neuzatvorení rámcovej dohody, v súvislosti s ktorou boli pozvaní do súťaže, alebo o opätovnom začatí konania alebo o nepoužití dynamického nákupného systému; verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia poskytujú tieto informácie písomne na požiadanie.“;
b)Odsek 3 sa nahrádza takto:
„3. Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia však môžu rozhodnúť, že neposkytnú niektoré informácie uvedené v odseku 1 týkajúce sa zadania zákazky, uzatvorenia rámcových dohôd alebo poskytnutia prístupu do dynamického nákupného systému v prípadoch, ak by poskytnutie takýchto informácií bránilo vymožiteľnosti práva, bolo inak v rozpore s verejným záujmom, najmä obrannými alebo bezpečnostnými záujmami, škodilo oprávneným obchodným záujmom či už verejných alebo súkromných hospodárskych subjektov, alebo by mohlo brániť čestnej súťaži medzi nimi.“
17.V hlave II kapitole VII sa v oddiele 2 vkladajú tieto články 46a a 46b:
„Článok 46a
Zníženie počtu inak kvalifikovaných záujemcov, ktorí sa majú vyzvať na účasť
1.Pri užších konaniach, rokovacích konaniach s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, postupoch súťažného dialógu a inovačných partnerstvách môžu verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia obmedziť počet záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a ktorých vyzvú na predloženie ponuky alebo na vedenie dialógu, za predpokladu, že je k dispozícii minimálny počet kvalifikovaných záujemcov v súlade s odsekom 2.
2.Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia v oznámení o vyhlásení zadávacieho konania alebo vo výzve na potvrdenie záujmu uvedú objektívne a nediskriminačné kritériá alebo pravidlá, ktoré majú v úmysle uplatniť, minimálny počet záujemcov, ktorých majú v úmysle pozvať, prípadne aj ich maximálny počet.
V užšom konaní je minimálny počet záujemcov päť. V rokovacom konaní s uverejnením oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania, v postupe súťažného dialógu a v inovatívnom partnerstve je minimálny počet záujemcov tri. V každom prípade musí byť počet pozvaných záujemcov dostatočný na to, aby sa zabezpečila skutočná hospodárska súťaž.
Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia vyzvú na účasť taký počet záujemcov, ktorý sa rovná aspoň minimálnemu počtu. Ak je však počet záujemcov, ktorí spĺňajú podmienky účasti a minimálnu úroveň spôsobilosti podľa článku 38 ods. 3, nižší ako minimálny počet, verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ môže pokračovať v postupe tým, že vyzve na účasť záujemcov s požadovanými schopnosťami. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ do toho istého postupu nezapojí hospodárske subjekty, ktoré o účasť nepožiadali, ani záujemcov, ktorí nemajú požadované schopnosti.
Článok 46b
Zníženie počtu ponúk a riešení
Ak verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia využijú možnosť zníženia počtu ponúk, o ktorých sa má rokovať, ako je ustanovené v článku 26 ods. 3, alebo riešení, o ktorých sa má diskutovať, ako je ustanovené v článku 27 ods. 4, urobia tak uplatnením kritérií pre zadanie zákazky uvedených v súťažných podkladoch. Počet, ktorý sa v konečnej fáze dosiahne, musí zabezpečovať skutočnú hospodársku súťaž, pokiaľ je dostatok ponúk, riešení alebo kvalifikovaných záujemcov.“
18.V hlave II kapitole VII sa v oddiele 3 vkladá tento článok 49a:
„Článok 49a
Úprava zmlúv počas ich platnosti
1.Zmluvy a rámcové dohody možno upraviť bez nového postupu obstarávania v súlade s touto smernicou v ktoromkoľvek z týchto prípadov:
a)ak úpravy bez ohľadu na ich peňažnú hodnotu boli stanovené v pôvodných súťažných podkladoch v jasných, presných a jednoznačných doložkách o preskúmaní, ktoré môžu zahŕňať doložky týkajúce sa revízie ceny alebo opčné práva. V takýchto doložkách sa uvádza rozsah a povaha možných úprav alebo opčných práv, ako aj podmienky, za akých sa môžu použiť. Nestanovujú sa v nich úpravy ani opčné práva, ktoré by menili celkovú povahu zmluvy alebo rámcovej dohody;
b)v prípade doplňujúcich prác, služieb alebo tovaru poskytnutých pôvodným dodávateľom, ktoré sú nevyhnutné a ktoré neboli zahrnuté v pôvodnom obstarávaní, ak zmena dodávateľa:
I) nie je možná z ekonomických alebo technických dôvodov, akými sú požiadavky vzájomnej zameniteľnosti alebo interoperability s existujúcim zariadením, softvérom, službami alebo inštaláciami obstaranými na základe pôvodného obstarávania, a
II)by verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi spôsobila značné ťažkosti alebo podstatnú duplicitu nákladov;
Akékoľvek zvýšenie ceny však nesmie presiahnuť 50 % hodnoty pôvodnej zákazky. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;
c)ak sú splnené všetky tieto podmienky:
I)potreba úpravy bola vyvolaná okolnosťami, ktoré nemohol obozretný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ predvídať;
II)úpravou sa nemení celková povaha zákazky;
III)akékoľvek zvýšenie ceny nie je vyššie ako 50 % hodnoty pôvodnej zákazky alebo rámcovej dohody. Ak sa vykoná niekoľko úprav nasledujúcich po sebe, uvedené obmedzenie sa vzťahuje na hodnotu každej úpravy. Účelom takýchto úprav nasledujúcich po sebe nesmie byť obchádzanie tejto smernice;
d)ak nový dodávateľ nahrádza dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v dôsledku jednej z týchto skutočností:
IV)jednoznačnej doložky o preskúmaní alebo opčného práva v súlade s písmenom a);
V)iný hospodársky subjekt, ktorý spĺňa pôvodne stanovené kritériá kvalitatívneho výberu, je univerzálnym alebo čiastočným nástupcom pôvodného dodávateľa v dôsledku reštrukturalizácie podniku vrátane prevzatia, zlúčenia a splynutia alebo konkurzu, a to za predpokladu, že z toho nevyplývajú iné podstatné úpravy zmluvy a že zámerom nie je obchádzať uplatňovanie tejto smernice, alebo
VI)v prípade, že samotný verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ prevezme povinnosti hlavného dodávateľa voči jeho subdodávateľom, ak sa táto možnosť ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch podľa článku 21;
e)ak úpravy bez ohľadu na ich hodnotu nie sú podstatné v zmysle odseku 2.
Verejní obstarávatelia alebo obstarávatelia, ktorí upravili zmluvu v prípadoch uvedených v písmene b) a c) uverejnia oznámenie v tomto zmysle v Úradnom vestníku Európskej únie. Takéto oznámenie primerane obsahuje informácie požadované v oznámení výsledkov zadávacieho konania.
2.Ak zmluva zahŕňa doložku o indexácii, na účely výpočtu ceny uvedenej v odseku 1 písm. b) a c) je referenčnou hodnotou aktualizovaná cena.
3.Úprava zmluvy alebo rámcovej dohody počas jej platnosti sa považuje za podstatnú v zmysle odseku 1 písm. e), ak sa v jej dôsledku povaha zmluvy alebo rámcovej dohody zásadne líši od povahy pôvodnej uzavretej zmluvy alebo rámcovej dohody. V každom prípade a bez toho, aby boli dotknuté odseky 1 a 2, sa úprava považuje za podstatnú, ak je splnená jedna či viacero z týchto podmienok:
a)úpravou sa zavádzajú podmienky, ktoré by v prípade, ak by boli súčasťou pôvodného postupu obstarávania, umožnili pripustenie iných ako pôvodne vybraných záujemcov alebo akceptovanie inej ako pôvodne akceptovanej ponuky, alebo by do postupu obstarávania prilákali ďalších účastníkov;
b)úpravou sa mení ekonomická rovnováha zmluvy alebo rámcovej dohody v prospech dodávateľa spôsobom, ktorý nebol stanovený v pôvodnej zmluve ani rámcovej dohode;
c)úpravou sa značne rozširuje rozsah pôsobnosti zmluvy alebo rámcovej dohody;
d)ak nový dodávateľ nahradí dodávateľa, ktorému verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ pôvodne zadal zákazku, v iných prípadoch, než sú prípady ustanovené v odseku 1 písm. d).
4.V prípade iných úprav ustanovení zmluvy o verejnej zákazke alebo rámcovej dohody počas jej platnosti, než sú úpravy stanovené v odseku 1, je potrebný nový postup obstarávania v súlade s touto smernicou.“
19.Články 65, 66 a 68 sa vypúšťajú.
Článok 3
1.Členské štáty prijmú a uverejnia najneskôr do […] zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou. Znenie týchto ustanovení bezodkladne oznámia Komisii.
Tieto ustanovenia uplatňujú od […].
Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
2.Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 4
Táto smernica nadobúda účinnosť […] dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 5
Táto smernica je určená členským štátom.
V Štrasburgu
Za Európsky parlament
Za Radu
predsedníčka
predseda