DÔVODOVÁ SPRÁVA

1.KONTEXT NÁVRHU

•Dôvody a ciele návrhu

Tak, ako sa potvrdilo v kompase konkurencieschopnosti 1 , Európa si stanovila ambiciózny rámec, že sa do roku 2050 stane dekarbonizovaným hospodárstvom. V tomto úsilí bude pokračovať prostredníctvom Dohody o čistom priemysle, ktorej cieľom je zabezpečiť, aby EÚ bola atraktívnym miestom pre výrobu vrátane energeticky náročných odvetví, a podporovať čisté technológie a nové obehové obchodné modely, aby sa splnili dohodnuté ciele dekarbonizácie. Ich naplnením sa posilní aj energetická nezávislosť EÚ od dovážaných fosílnych palív. Ako sa zdôrazňuje v správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti 2 , dekarbonizácia má zásadný význam nielen pre planétu, ale ak sa stane súčasťou priemyselnej politiky, politiky hospodárskej súťaže a obchodnej politiky, je aj kľúčovým faktorom hospodárskeho rastu.

EÚ si stanovila svoje ciele v oblasti klímy na roky 2030 a 2050 v nariadení (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality (európsky právny predpis v oblasti klímy).

V článku 4 ods. 3 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy sa vyžaduje strednodobý cieľ v oblasti klímy do roku 2040, aby sa určilo tempo znižovania čistých emisií skleníkových plynov v celej EÚ. Stanovením cieľa do roku 2040 sa poskytne investorom a podnikom v EÚ predvídateľnosť a jasný náznak potrebného spôsobu transformácie s cieľom stimulovať obchodné rozhodnutia a odblokovať súkromné investície.

Komisia 6. februára 2024 uverejnila oznámenie o cieli Únie v oblasti klímy do roku 2040 3 , v ktorom stanovila cestu od už dohodnutého strednodobého cieľa do roku 2030 ku klimatickej neutralite do roku 2050. Vzhľadom na vedecké odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy a na základe podrobného posúdenia vplyvu a správy o uhlíkovom rozpočte 4 sa v oznámení ako odporúčaný cieľ na rok 2040 uvádza 90 % zníženie čistých emisií skleníkových plynov v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

Cieľ 90 % nasmeruje EÚ na cestu, ktorá prináša najväčšie celkové výhody, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť, odolnosť, nezávislosť, autonómiu, spravodlivú transformáciu a zabezpečenie toho, aby EÚ plnila svoje záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody.

EÚ uznáva zmenu klímy ako existenčnú hrozbu úzko spojenú s globálnou bezpečnosťou, mierom a udržateľným rozvojom. Vďaka cieľu do roku 2040 EÚ pokračuje vo svojich opatreniach v oblasti klímy a zároveň naďalej diplomaticky zapája partnerské krajiny do znižovania globálnych emisií a dosiahnutia klimatickej neutrality.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

EÚ napĺňa ambiciózny program dekarbonizácie. Legislatívnym balíkom Fit for 55 sa EÚ vydáva na cestu k dosiahnutiu svojich cieľov v oblasti klímy spravodlivým, nákladovo efektívnym a konkurencieschopným spôsobom. Úplné vykonanie zavedeného legislatívneho rámca na dosiahnutie cieľov v oblasti klímy a energetiky do roku 2030 je nevyhnutnou podmienkou na to, aby EÚ na svojej ceste k dosiahnutiu klimatickej neutrality v roku 2050 smerovala k splneniu cieľa na rok 2040.

Z posúdenia vplyvu 5 , ktoré je sprievodným dokumentom k oznámeniu o cieli v oblasti klímy do roku 2040, vyplýva, že dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2040 by si vyžadovalo úsilie všetkých odvetví o zníženie emisií skleníkových plynov a zlepšenie odstraňovania skleníkových plynov, čo musia umožniť rôzne politiky. Na dekarbonizáciu energetického systému do roku 2040 sú potrebné všetky bezuhlíkové a nízkouhlíkové energetické riešenia (vrátane obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie, energetickej efektívnosti, uskladňovania energie, CCS, CCU, odstraňovania uhlíka, geotermálnej a vodnej energie a všetkých ostatných súčasných i budúcich emisne neutrálnych energetických technológií). Po stanovení cieľa na rok 2040 a v súlade s plánovanými preskúmaniami Komisia pripraví štruktúru politiky po roku 2030 s prihliadnutím na spravodlivosť, technologickú neutralitu a nákladovú efektívnosť, čím sa posilní konkurencieschopnosť EÚ, zabezpečí spravodlivá transformácia a posilní environmentálna udržateľnosť.

Pri navrhovaní takejto budúcej štruktúry Komisia preskúma, ako by zjednodušenie a flexibilita v rámci odvetví mohli prispieť k dosiahnutiu cieľa do roku 2040, podporiť konvergenciu a zároveň zohľadniť špecifiká členských štátov. Zohľadniť by sa mal aj nový technologický vývoj vrátane vesmírnych technológií. Budúca štruktúra by mala odrážať aj potrebné investičné potreby a príležitosti s cieľom riešiť sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy transformácie. Politiky na splnenie cieľa v oblasti klímy do roku 2040 sa budú riadiť solidaritou a spravodlivosťou, aby sa zabezpečila spravodlivá transformácia pre všetky členské štáty a ich občanov.

Pri navrhovaní štruktúry politík na obdobie po roku 2030 Komisia zvažuje začlenenie úlohy obmedzeného využívania vysokokvalitných medzinárodných kreditov podľa článku 6 Parížskej dohody v druhej polovici desaťročia 2030 – 2040. Ich osobitná úloha a zavádzanie by museli vychádzať z dôkladného posúdenia vplyvu a podliehať vypracovaniu právnych predpisov Únie, v ktorých sa stanovia spoľahlivé a prísne kritériá a normy integrity a podmienky pôvodu, načasovanie a využívanie takýchto kreditov. Komisia by mala v posúdeniach vplyvu rámca na obdobie po roku 2030 analyzovať možné obmedzené využívanie medzinárodných kreditov, aby sa 3 % čistých emisií EÚ z roku 1990 mohli započítať do cieľa do roku 2040. Ak by balík na obdobie po roku 2030 prijatý spoluzákonodarcami zahŕňal iný percentuálny podiel kreditov, Komisia by mohla navrhnúť zmenu právneho predpisu v oblasti klímy v kontexte preskúmania stanoveného v článku 11. Tieto medzinárodné kredity by nemali zohrávať úlohu pri dodržiavaní predpisov na trhu EÚ s uhlíkom. Tieto medzinárodné kredity by sa mali započítavať na základe lineárnej trajektórie a mali by pochádzať z dôveryhodných a transformačných činností a mali by podporovať tretie krajiny s trajektóriami čistého znižovania emisií, ktoré sú zlučiteľné s cieľom Parížskej dohody udržať zvýšenie priemernej globálnej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a zároveň umožniť a podporiť vytváranie emisne neutrálnych dodávateľských reťazcov. V súlade s článkom 6 Parížskej dohody by sa EÚ mala dohodnúť s dotknutými tretími krajinami na spoločnom využívaní prínosov zmierňovania.

Budúca štruktúra by mala zahŕňať aj stimuly, napr. pri príležitosti preskúmania smernice o ETS v roku 2026, s cieľom vytvoriť zdôvodnenie pre domáce trvalé odstraňovanie uhlíka [napríklad zachytávanie biogénnych emisií s ukladaním uhlíka (BioCCS) a priame zachytávanie zo vzduchu s ukladaním uhlíka (DACCS)] s cieľom kompenzovať zvyškové emisie z odvetví náročných na znižovanie emisií.

Ako ďalší krok bude Komisia spolupracovať s predsedníctvom Rady na finalizácii oznámenia o vnútroštátne stanovenom príspevku k UNFCCC pred konferenciou COP 30, ktoré bude obsahovať aj orientačnú hodnotu na rok 2035.

Komisia v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k oznámeniu o cieľoch v oblasti klímy do roku 2040, posúdila aj súlad iniciatívy s cieľmi európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, ako sa vyžaduje v článku 6 ods. 4 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Iniciatíva je prepojená s mnohými ďalšími oblasťami politiky, keďže všetky opatrenia a politiky EÚ by mali podporovať konkurencieschopnosť a spravodlivý prechod ku klimatickej neutralite a udržateľnú budúcnosť. Vďaka kompasu pre konkurencieschopnosť a Dohode o čistom priemysle Komisia vytýčila cestu k oživeniu hospodárskej dynamiky v EÚ prostredníctvom stratégie rastu a prosperity, ktorá spája klímu a konkurencieschopnosť. V Dohode o čistom priemysle pre konkurencieschopné priemyselné odvetvia a kvalitné pracovné miesta sa stanovuje pracovný plán na podporu a vytvorenie vhodných podmienok pre spoločnosti na dosiahnutie spoločných cieľov v oblasti dekarbonizácie a na využívanie rýchlo sa rozširujúceho globálneho trhu s emisne neutrálnymi technológiami, ktorý by sa mal do roku 2030 celosvetovo strojnásobiť na úroveň približne 600 miliárd EUR ročne 6 . S cieľom dosiahnuť dlhodobú konkurencieschopnosť priemyslu EÚ pri prechode na klimatickú neutralitu sa v Dohode o čistom priemysle predpokladá niekoľko opatrení vrátane nového rámca štátnej pomoci podľa dohody o čistom priemysle, zriadenia banky na dekarbonizáciu priemyslu, ktorej cieľom je mobilizovať až 100 miliárd EUR na financovanie inovačných projektov dekarbonizácie, revidovaného rámca verejného obstarávania na podporu rozvoja vedúceho trhu čistých technológií a výrobkov. V Dohode o čistom priemysle sa predpokladajú aj iniciatívy na zlepšenie prístupu ku kritickým materiálom, podporu obehových výrobných metód a zabezpečenie rovnakých podmienok pre priemysel EÚ. Ústrednú úlohu vo všetkých týchto snahách zohráva inovácia, pretože je hnacou silou vývoja a nasadzovania prelomových technológií, urýchľuje priemyselnú transformáciu a umožňuje spoločnostiam v EÚ zohrávať vedúcu úlohu v globálnom emisne neutrálnom hospodárstve. Cieľom Únie je zvýšiť udržateľnú a odolnú výrobu v Európe a mala by vytvoriť vhodné podmienky na prilákanie súkromných a verejných investícií v celom hodnotovom reťazci. Toto úsilie pomôže pri obnove priemyslu EÚ a zároveň zníži jeho environmentálnu stopu a posilní odolnosť jeho dodávateľských reťazcov.

Nový rámec štátnej pomoci v rámci dohody o čistom priemysle bol uverejnený 25. júna a ďalej zjednodušuje postup členských štátov pri poskytovaní pomoci energeticky náročným odvetviam a odvetviam čistých technológií bez toho, aby dochádzalo k neprimeranému narušeniu hospodárskej súťaže. Komisia je navyše na dobrej ceste k spusteniu pilotného projektu budúcej banky na dekarbonizáciu priemyslu už v roku 2025. Týmto pilotným projektom bude aukcia s rozpočtom vo výške 1 miliardy EUR zameraná na dekarbonizáciu tepla z priemyselných procesov a bude prínosom pre podniky v rôznych priemyselných odvetviach.

Zabezpečenie cenovo dostupnej energie je kľúčovou podmienkou konkurencieschopnosti nášho priemyslu. Ako sa zdôrazňuje v správe o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti a Dohode o čistom priemysle, závislosť Európy od dovážaných fosílnych palív je jednou z hlavných príčin vysokých a nestálych cien energie. Pokročilo sa vo vykonávaní akčného plánu pre cenovo dostupnú energiu 7 , v ktorom sa počíta s okamžitými koordinovanými opatreniami na zníženie nákladov na energiu, najmä so zriadením osobitnej skupiny pre energetickú úniu. Sústavy a prepojenia majú zásadný význam pre dobré fungovanie trhu EÚ s elektrinou a urýchlenie zavádzania čistej energie. Európska investičná banka (EIB) v spolupráci s Komisiou vyvinula nové produkty s cieľom ponúknuť protizáruky na rozšírenie výroby sieťových komponentov a podporiť zmluvy o nákupe energie. V roku 2025 Komisia predloží aj legislatívny návrh aktu na urýchlenie dekarbonizácie priemyslu (IDAA) s cieľom podporiť konkurencieschopnú, udržateľnú a odolnú výrobu v energeticky náročných priemyselných odvetviach v EÚ.

Dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2040 si bude vyžadovať viacero podporných faktorov, ako je zabezpečenie konkurencieschopnosti európskeho priemyslu, a to aj prostredníctvom zjednodušenia; väčší dôraz na spravodlivú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne; a rovnaké podmienky s medzinárodnými partnermi, ako sa uvádza v oznámení o cieľoch v oblasti klímy do roku 2040. Na základe aktívnej spolupráce s vedúcimi predstaviteľmi podnikov, sociálnymi partnermi a občianskou spoločnosťou začala Komisia počnúc rokom 2025 niekoľko odvetvových strategických dialógov s priemyslom. Ako jeden z výsledkov strategického dialógu o budúcnosti európskeho automobilového priemyslu dosiahli spoluzákonodarcovia dohodu o cielenej zmene nariadenia o normách CO2 pre nové osobné automobily a dodávky, ktorej cieľom je poskytnúť výrobcom automobilov flexibilitu pri plnení ich cieľa v oblasti emisií do roku 2025 a zachovať ich schopností investovať do mobility s nulovými emisiami. Komisia koncom roka 2025 predloží aj návrh o čistých podnikových vozových parkoch 8 . S cieľom podporiť dekarbonizáciu dopravy a zároveň podporiť priemyselný rozvoj v Európe Komisia koncom tohto roka predloží aj investičný plán pre udržateľnú dopravu, ktorého cieľom bude najmä zníženie rizika investícií do výroby a zavádzania udržateľných alternatívnych palív v odvetviach, v ktorých je znižovanie emisií náročné, vrátane leteckej a vodnej dopravy. S cieľom zachovať konkurencieschopnosť oceliarskeho a kovospracujúceho priemyslu EÚ Komisia prijala európsky akčný plán pre oceľ a kovy, ktorý obsahuje opatrenia zamerané na zabezpečenie prístupu k čistej a cenovo dostupnej energii, predchádzanie úniku uhlíka, ochranu európskych priemyselných kapacít a podporu obehovosti kovov.

Prechod na čistú energiu musia sprevádzať primerané možnosti financovania, ktoré spoja existujúce podporné mechanizmy s novými a inovačnými zdrojmi financovania. Nový rámec štátnej pomoci na podporu Dohody o čistom priemysle umožní potrebnú a primeranú štátnu pomoc, ktorá priláka súkromné investície. Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti s celkovou sumou 648 miliárd EUR je naďalej dôležitým nástrojom na financovanie transformácie, pričom priemerne 42 % celkového rozpočtu je vyhradených na ekologické opatrenia vo všetkých členských štátoch. Od roku 2013 generoval systém EÚ na obchodovanie s emisiami príjmy vo výške viac ako 230 miliárd EUR, ktoré sa mali opätovne investovať do opatrení v oblasti klímy a energetiky, a to aj na riešenie sociálnych aspektov v domácnostiach s nižšími a strednými príjmami. Od roku 2026 sa z novovytvoreného Sociálno-klimatického fondu (SCF) sprístupní 86,7 miliardy EUR na podporu zraniteľných jednotlivcov a mikropodnikov pri energetickej a dopravnej transformácii. V nadchádzajúcom návrhu viacročného finančného rámca sa bližšie objasní verejné financovanie, ktoré bude k dispozícii na transformáciu, ako aj potrebné synergie so súkromnými investíciami a inovačnými finančnými nástrojmi.

Skutočne rovnaké podmienky pre podniky v Európe a na celom svete budú vytvorené vtedy, keď aj ďalšie krajiny prijmú stanovovanie cien uhlíka, čo by prispelo aj k zvýšeniu globálnych ambícií v oblasti klímy. Pracovná skupina Komisie pre medzinárodnú diplomaciu v oblasti stanovovania cien uhlíka a trhov naďalej spolupracuje s partnerskými krajinami a podporuje ich pri vytváraní trhov s uhlíkom a rozvoji globálneho prístupu k stanovovaniu cien uhlíka. Po súčasnej prechodnej fáze sa mechanizmus uhlíkovej kompenzácie na hraniciach (CBAM) bude uplatňovať vo svojom konečnom režime od roku 2026. Mechanizmus CBAM zabezpečí, aby cena uhlíka pri dovoze zodpovedala cene uhlíka v domácej výrobe a aby ciele EÚ v oblasti klímy neboli ohrozené tým, že potvrdí, že za viazané emisie uhlíka vyprodukované pri výrobe určitého tovaru dovážaného do EÚ sa zaplatila určitá cena. Okrem toho sa v oznámení „Plnenie Dohody o čistom priemysle“ z 2. júla oznámili dodatočné opatrenia, ktoré znížia riziko úniku uhlíka pre európskych vývozcov tovaru v rámci mechanizmu CBAM.

Ciele Dohody o čistom priemysle zamerané na posilnenie odolnosti a konkurencieschopnosti EÚ sa ďalej posilňujú vďaka štyrom súhrnným balíkom zjednodušujúcich opatrení zameraným na zníženie administratívnej záťaže spoločností, najmä MSP. Dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou o návrhu na zjednodušenie mechanizmu CBAM zahŕňa najmä novú prahovú hodnotu de minimis, ktorou sa 90 % dovozcov oslobodí od pravidiel mechanizmu CBAM pri zachovaní environmentálnych ambícií, keďže mechanizmus CBAM sa naďalej bude vzťahovať na 99 % celkových emisií CO2.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom tohto návrhu je článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). V súlade s článkom 191 a článkom 192 ods. 1 ZFEÚ musí Európska únia prispievať k dosahovaniu aj týchto cieľov: udržiavanie, ochrana a zlepšovanie kvality životného prostredia, podpora opatrení na medzinárodnej úrovni na riešenie regionálnych alebo celosvetových environmentálnych problémov, a to predovšetkým na boj proti zmene klímy.

•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Zmena klímy je cezhraničným problémom. Pokiaľ ide o cezhraničné problémy, individuálne opatrenia členských štátov pravdepodobne nepovedú k optimálnym výsledkom. Namiesto toho môže koordinovaná činnosť EÚ účinne dopĺňať a posilňovať vnútroštátne a miestne opatrenia. Koordinácia na európskej úrovni zvyšuje účinnosť opatrení v oblasti klímy.

Celoúnijný cieľ v oblasti klímy do roku 2040 bude mať dôsledky pre celé hospodárstvo EÚ. Je potrebný na to, aby usmerňoval širokú škálu politík EÚ, a bude si vyžadovať politické reakcie na úrovni EÚ nad rámec politiky v oblasti klímy. Prostredníctvom koordinovanej činnosti bude možné zohľadniť rôzne schopnosti členských štátov a regiónov konať a využívať silu jednotného trhu EÚ ako hnacej sily nákladovo efektívnych zmien. Koordinované opatrenia v oblasti klímy na úrovni EÚ sú okrem toho dôležité pre medzinárodné opatrenia v oblasti klímy, najmä vzhľadom na určenie vnútroštátne stanoveného príspevku EÚ podľa Parížskej dohody, ktorý sa má oznámiť na jeseň 2025.

•Proporcionalita

Cieľom návrhu je určiť smerovanie ďalším vymedzením cesty ku klimatickej neutralite. V návrhu sa nepredpisujú konkrétne politiky, technológie ani opatrenia, členským štátom sa ponecháva flexibilita a prihliada sa na regulačný rámec na dosiahnutie cieľov znižovania emisií skleníkových plynov. V správe o posúdení vplyvu, ktorá je sprievodným dokumentom k oznámeniu o cieli v oblasti klímy do roku 2040 9 , sa zistilo, že zníženie o 90 – 95 % (možnosť 3) bolo najprimeranejšie na to, aby hospodárstvo EÚ dosiahlo klimatickú neutralitu do roku 2050 a aby EÚ prispela ku globálnym opatreniam v oblasti klímy v súlade s teplotnými cieľmi Parížskej dohody, ktorými sú obmedzenie zvýšenia teploty výrazne pod 2 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou a pokračovanie v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou.

•Výber nástroja

Cieľom tejto iniciatívy je stanoviť strednodobý cieľ v oblasti klímy pre celú Úniu na rok 2040, aby sa dosiahol cieľ klimatickej neutrality do roku 2050, ako sa vyžaduje v článku 4 ods. 3 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy. Cieľ návrhu sa preto najlepšie sleduje prostredníctvom nariadenia v podobe existujúceho legislatívneho nástroja.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Iniciatíva vychádza zo širokej diskusie v nadväznosti na oznámenie o cieľoch v oblasti klímy do roku 2040. O oznámení sa rokovalo tak v Európskom parlamente, ako aj v Rade. V rámci prípravy oznámenia o cieli v oblasti klímy do roku 2040 a sprievodného posúdenia vplyvu Komisia uskutočnila verejnú konzultáciu, ktorá prebiehala od 31. marca 2023 do 23. júna 2023. Iniciatíva sa opiera aj o poradenstvo Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy (ESABCC). V júni 2023 poradný výbor uverejnil odporúčanie, v ktorom odporučil cieľ EÚ do roku 2040 znížiť čisté emisie skleníkových plynov v rozsahu 90 – 95 % v porovnaní s rokom 1990 10 . Poradný výbor prijal aj správu, v ktorej posúdil pokrok a konzistentnosť politík 11 . Poradný výbor prijal v júni 2025 správu, v ktorej prehodnotil svoje odporúčanie z roku 2023 vzhľadom na vývoj situácie, pričom opätovne potvrdil svoje predchádzajúce odporúčanie 12 .

•Posúdenie vplyvu

V súvislosti s oznámením o cieli v oblasti klímy do roku 2040 Komisia vykonala podrobné posúdenie vplyvu, v ktorom poskytla podrobnú analýzu rôznych úrovní čistých emisií skleníkových plynov v roku 2040 a súvisiacich odvetvových ciest na preklenutie obdobia od roku 2030 ku klimatickej neutralite v roku 2050. Komisia uverejnila aj správu o predpokladanom orientačnom únijnom rozpočte skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050, ako sa vyžaduje v európskom právnom predpise v oblasti klímy.

Analýza v posúdení vplyvu sa vzťahuje na všetky odvetvia, v ktorých sú potrebné opatrenia na to, aby EÚ dosiahla svoj cieľ klimatickej neutrality do roku 2050. Vychádza z právnych predpisov Európskej zelenej dohody a opatrení REPowerEU na riešenie energetickej krízy.

V posúdení vplyvu sa podrobne skúmali dôsledky troch možností dosiahnutia cieľových hodnôt na rok 2040.

Hlavný rozdiel medzi týmito možnosťami je v rýchlosti transformácie. V posúdení vplyvu sa zistilo, že možnosť 3 je najúčinnejšia na dosiahnutie klimatickej neutrality EÚ do roku 2050 s väčším znížením čistej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2040. V dôsledku toho bude po roku 2040 potrebné menšie dodatočné úsilie o dosiahnutie nulovej bilancie emisií do roku 2050. Možnosť 3 vedie aj k najnižším kumulatívnym emisiám skleníkových plynov (ďalej len „rozpočet skleníkových plynov“) pre EÚ, čo z nej robí najlepšiu možnosť, pokiaľ ide o príspevok EÚ k obmedzeniu zmeny klímy, a poskytuje najspoľahlivejší popud partnerom EÚ na celom svete, aby urýchlili opatrenia v oblasti klímy. Cieľ na úrovni 90 %, ktorý odporúča Komisia, sa nachádza na dolnej hranici možnosti 3 a hornej hranici možnosti 2.

Výbor pre kontrolu regulácie vydal 22. decembra 2023 13 kladné stanovisko s výhradami a odporúčaniami na zlepšenie. Posúdenie vplyvu bolo zodpovedajúcim spôsobom zmenené.

Okrem toho Komisia v máji 2024 uverejnila správu o fungovaní európskeho právneho predpisu v oblasti klímy 14 . Podrobne sa v nej opisujú opatrenia prijaté od nadobudnutia účinnosti európskeho právneho predpisu v oblasti klímy s cieľom urýchliť prechod na klimatickú neutralitu.

•Základné práva

Tento návrh rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie. Prispieva predovšetkým k dosahovaniu vysokej miery ochrany životného prostredia v súlade so zásadou udržateľného rozvoja stanovenou v článku 37 Charty základných práv Európskej únie 15 .

4.VPLYV NA ROZPOČET

Nepriame vplyvy na rozpočty členských štátov budú závisieť od ich výberu vnútroštátnych politík a opatrení na zníženie emisií skleníkových plynov a iných zmierňujúcich opatrení a budú vyplývať najmä z možných doplňujúcich návrhov na revíziu súvisiacich nástrojov alebo na navrhnutie nových nástrojov na dosiahnutie ďalšieho potrebného zníženia emisií skleníkových plynov.

Vykonávanie tohto návrhu si nebude vyžadovať zvýšenie kapacity útvarov Komisie, ako sa uvádza v pripojenom legislatívnom finančnom a digitálnom vyhlásení.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania a monitorovanie, hodnotenie a podávanie správ

Transparentné a pravidelné správy členských štátov spolu s dôkladnými posúdeniami, ktoré vykonáva Komisia, ako aj mechanizmy na zabezpečenie posúdenia pokroku sú základným predpokladom na to, aby bolo možné zaručiť, že EÚ zotrvá na ceste k naplneniu svojho zámeru dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu. Iniciatívou sa nemenia opatrenia na sledovanie pokroku pri dosahovaní cieľov európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Článok 1 obsahuje všetky navrhované zmeny európskeho právneho predpisu v oblasti klímy, konkrétne:

Článok 1 „Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti“: zahrnúť odkaz na cieľ v oblasti klímy do roku 2040 v súvislosti s rozsahom pôsobnosti európskeho právneho predpisu v oblasti klímy.

Článok 4 o priebežných cieľoch Únie v oblasti klímy: stanoviť celoúnijný cieľ na rok 2040 na základe podrobného posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k oznámeniu o cieľoch v oblasti klímy do roku 2040, a s prihliadnutím na vedecké odporúčania ESABCC. Z posúdenia konečných aktualizovaných národných energetických a klimatických plánov 16 (NECP), ktoré na úrovni celej EÚ vykonala Komisia, vyplýva, že EÚ je v súčasnosti na ceste k zníženiu čistej bilancie emisií skleníkových plynov do roku 2030 približne o 54 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990, ak členské štáty v plnej miere vykonajú existujúce a plánované vnútroštátne opatrenia a politiky EÚ. EÚ je preto na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľa EÚ znížiť do roku 2030 čistú bilanciu emisií skleníkových plynov aspoň o 55 % v porovnaní s rokom 1990. Komisia zohľadnila aj závery posúdení pokroku uvedených v správe o pokroku opatrení v oblasti klímy za rok 2023, výsledky globálneho hodnotenia a zvážila prvky stanovené v článku 4 ods. 5 a správu o predpokladanom orientačnom únijnom rozpočte skleníkových plynov na obdobie 2030 – 2050. Čistá bilancia emisií skleníkových plynov, na ktoré sa vzťahuje cieľ, predstavuje emisie skleníkových plynov v Únii a ich odstránené množstvá upravené v právnych predpisoch Únie 17 . Zmeneným ustanovením sa nahrádza článok 4 ods. 3 až 5, v ktorom sa stanovuje postup vedúci k tomuto pozmeňujúcemu návrhu. V súlade s cieľom EÚ v oblasti klímy do roku 2030, ktorým je zníženie čistej bilancie emisií skleníkových plynov aspoň o 55 %, a s jej súvisiacim politickým rámcom, s klimatickou neutralitou do roku 2050 a s navrhovaným cieľom zníženia o 90 % do roku 2040 sa výsledný orientačný „rozpočet skleníkových plynov“ pre EÚ na obdobie 2030 – 2050 odhaduje na 16 Gt ekvivalentu CO2, ako sa vysvetľuje v prílohe 14 k posúdeniu vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k oznámeniu o cieli v oblasti klímy do roku 2040. Tento rozpočet skleníkových plynov patrí do rozsahu analýzy ESABCC spomedzi uskutočniteľných scenárov zlučiteľných s globálnym otepľovaním o 1,5 °C.

2025/0524 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 192 ods. 1,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 18 ,

so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov 19 ,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Z výsledkov prvého globálneho hodnotenia 20 v rámci Parížskej dohody 21 , ktoré sa uzavrelo na konferencii Organizácie Spojených národov o zmene klímy koncom roka 2023, vyplynulo, že zmluvné strany zavádzajú čoraz účinnejšie politiky v oblasti klímy, ale že sú potrebné naliehavé dodatočné opatrenia, aby sa svet v plnej miere nasmeroval na cestu k dosiahnutiu cieľov Parížskej dohody.

(2)Prijatím nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 22 Únia do právnych predpisov zakotvila záväzný cieľ klimatickej neutrality v celom hospodárstve do roku 2050, teda do uvedeného dátumu znížiť emisie na úroveň nulovej bilancie emisií a cieľ dosiahnuť potom záporné emisie, stanovila záväzný priebežný cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2030 a zabezpečila stanovenie priebežného cieľa v oblasti klímy pre celú Úniu do roku 2040.

(3)S prihliadnutím na vedecké odporúčania Európskej vedeckej poradnej rady pre zmenu klímy a na základe podrobného posúdenia vplyvu Komisia predstavila odporúčaný cieľ znížiť do roku 2040 čistú bilanciu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990 vo svojom oznámení zo 6. februára 2024 s názvom Zabezpečenie našej budúcnosti Cieľ Európy v oblasti klímy do roku 2040 a cesta ku klimatickej neutralite do roku 2050 budovaním udržateľnej, spravodlivej a prosperujúcej spoločnosti 23 .

(4)Pri navrhovaní cieľa Únie v oblasti klímy do roku 2040 Komisia zvážila najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy vrátane najnovších správ Medzivládneho panelu o zmene klímy (IPCC) a poradnej rady; sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy vrátane nákladov spojených s nečinnosťou; potrebu zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu pre všetkých; nákladovú účinnosť a hospodársku efektívnosť; konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, najmä malých a stredných podnikov a odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka; najlepšie dostupné nákladovo efektívne, bezpečné a škálovateľné technológie; energetickú efektívnosť a zásadu prvoradosti energetickej efektívnosti, cenovú dostupnosť energie a bezpečnosť dodávok; spravodlivosť a solidaritu medzi členskými štátmi a v rámci nich; potrebu zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie; potrebu dlhodobo udržiavať, riadiť a zvyšovať prirodzené záchyty a chrániť a obnovovať biodiverzitu, a to aj v morskom prostredí; investičné potreby a príležitosti; medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a kľúčového cieľa Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC); existujúce informácie o predpokladanom orientačnom únijnom rozpočte skleníkových plynov na roky 2030 – 2050.

(5)Na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2040 je okrem iného nevyhnutné v plnej miere vykonávať dohodnutý rámec do roku 2030, zabezpečiť a poskytovať podporu konkurencieschopnosti a odolnosti európskeho priemyslu, zabezpečiť spôsoby transformácie založené na najlepších dostupných nákladovo efektívnych, bezpečných a škálovateľných technológiách, klásť väčší dôraz na spravodlivú transformáciu, pri ktorej sa na nikoho nezabudne, zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s medzinárodnými partnermi, dekarbonizovať energetický systém so všetkými riešeniami v oblasti energie s nulovými a nízkymi emisiami (vrátane obnoviteľných zdrojov energie, jadrovej energie, energetickej efektívnosti, ukladania, CCS, CCU, odstraňovania uhlíka, geotermálnej a vodnej energie a všetkých ostatných súčasných a budúcich emisne neutrálnych energetických technológií) a zorganizovať strategický dialóg o rámci na obdobie po roku 2030 so všetkými príslušnými odvetviami. Dohoda o čistom priemysle EÚ vytvára podmienky pre úspešnú transformáciu, pričom sa zameriava na dekarbonizáciu aj priemyselnú obnovu vrátane podporných mechanizmov pre európsky priemysel, lepšieho prístupu k verejným a súkromným financiám, rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni a jasných podmienok umožňujúcich zavádzanie a rozširovanie čistých technológií s cieľom posilniť konkurencieschopnosť priemyslu a inovácie v EÚ.

(6)Vzhľadom na zámer dosiahnuť klimatickú neutralitu do roku 2050 by sa do roku 2040 mali znížiť emisie skleníkových plynov a malo by sa zvýšiť ich odstraňovanie, aby sa zabezpečilo, že čistá bilancia emisií skleníkových plynov, teda emisie po odpočítaní odstránených emisií, sa v porovnaní s úrovňami z roku 1990 zníži do roku 2040 v celom hospodárstve o 90 %.

(7)Prioritou by malo byť domáce zníženie emisií skleníkových plynov, ktoré by bolo doplnené zvýšeným odstraňovaním, a to aj nasadením prírodných aj technologických riešení. Pri vypracúvaní balíka politických opatrení na obdobie po roku 2030 by sa mala venovať náležitá pozornosť príspevku hrubého zníženia emisií v porovnaní s prirodzeným a technologickým odstraňovaním. Odstraňovanie nasadením prírodných a priemyselných riešením zohráva v hospodárstve Únie v nasledujúcich desaťročiach čoraz významnejšiu úlohu vzhľadom na potrebu dosiahnuť najneskôr do roku 2050 vyrovnaný stav emisií skleníkových plynov a odstránených emisií a následne dosiahnuť záporné emisie. Pri príležitosti preskúmania smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES 24 v roku 2026 sa vypracujú stimuly, čím Komisia plánuje zabezpečiť domáce trvalé odstraňovanie uhlíka v systéme obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“) s cieľom kompenzovať zvyškové emisie z odvetví náročných na znižovanie emisií.

(8)Únia má zavedený regulačný rámec na dosiahnutie cieľa v oblasti klímy do roku 2030. Medzi právne predpisy na splnenie uvedeného cieľa patrí okrem iných smernica 2003/87/ES, ktorou sa vytvoril systém EU ETS, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 25 , ktorým sa zaviedli vnútroštátne ciele znižovania emisií skleníkových plynov do roku 2030, a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 26 , v ktorom sa pre odvetvie využívania pôdy stanovujú ciele čistého odstraňovania uhlíka. Komisia by mala posúdiť, ako by bolo potrebné zmeniť príslušné právne predpisy Únie, aby sa dosiahol cieľ v oblasti klímy do roku 2040. Pri navrhovaní budúcej štruktúry by Komisia mala vypracovať podrobné posúdenia vplyvu vrátane vplyvu na konkurencieschopnosť a malé a stredné podniky a zvážiť prijatie potrebných opatrení vrátane prípadných legislatívnych návrhov. Malo by sa zvážiť niekoľko prvkov na uľahčenie dosiahnutia cieľa do roku 2040 vrátane potenciálneho obmedzeného príspevku k cieľu vysokokvalitných medzinárodných kreditov do roku 2040 podľa článku 6 Parížskej dohody v druhej polovici desaťročia 2030 – 2040 v súlade s pravidlami započítavania podľa Parížskej dohody; úloha domáceho trvalého odstraňovania [zachytávanie biogénnych emisií s ukladaním uhlíka (BioCCS) a priame zachytávanie zo vzduchu s ukladaním uhlíka (DACCS)] v systéme EU ETS; väčšia flexibilita v rámci odvetví. S cieľom posúdiť sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy by budúca štruktúra mala byť založená na dôkladných posúdeniach vplyvu. Budúca štruktúra by mala podporovať aj konvergenciu a zároveň zohľadňovať spravodlivosť a špecifiká členských štátov, a to aj pokiaľ ide o ostrovy a najvzdialenejšie regióny.

(9)Keďže cieľ tohto nariadenia, a to stanovenie únijného cieľa v oblasti klímy na rok 2040, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodov jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(10)Nariadenie (EÚ) 2021/1119 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Zmeny nariadenia (EÚ) 2021/1119

Nariadenie (EÚ) 2021/1119 sa mení takto:

1. V článku 1 druhom odseku sa dopĺňa táto veta:

„V tomto nariadení sa stanovuje aj záväzný cieľ Únie na rok 2040.“

2. V článku 4 sa odseky 3, 4 a 5 nahrádzajú takto:

„3. V záujme splnenia zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu, ktorý sa stanovuje v článku 2 ods. 1, je záväzným cieľom Únie v oblasti klímy do roku 2040 zníženie čistej bilancie emisií skleníkových plynov (emisie po odpočítaní ich odstraňovania) do roku 2040 o 90 % v porovnaní s úrovňami z roku 1990.

4. Komisia vzhľadom na obdobie po roku 2030 preskúma príslušné právne predpisy Únie s cieľom umožniť dosiahnutie cieľa stanoveného v odseku 3 tohto článku a zámeru dosiahnuť klimatickú neutralitu stanoveného v článku 2 ods. 1 a v prípade potreby zváži prijatie nevyhnutných opatrení na základe dôkladného posúdenia vplyvu v súlade so zmluvami.

Hoci niektoré podporné politiky už boli zavedené a ich vplyv je už viditeľný, zatiaľ to nie je všade tak. Komisia sa zameria na urýchlenie a posilnenie podporného rámca s cieľom zabezpečiť, aby boli zavedené podmienky na podporu európskeho priemyslu a občanov počas transformácie, a to pri plnom dodržiavaní práva EÚ.

V rámci preskúmania uvedeného v prvom pododseku a s cieľom uľahčiť dosiahnutie cieľa stanoveného v odseku 3 tohto článku Komisia zabezpečí, aby sa v legislatívnych návrhoch náležite zohľadnili tieto prvky:

a)počnúc rokom 2036 možný obmedzený príspevok k cieľu vysokokvalitných medzinárodných kreditov do roku 2040 podľa článku 6 Parížskej dohody vo výške 3 % čistej bilancie emisií EÚ z roku 1990 na podporu EÚ a tretích krajín pri dosahovaní trajektórií znižovania čistej bilancie emisií skleníkových plynov v súlade s cieľom Parížskej dohody udržať nárast globálnej priemernej teploty výrazne pod 2 °C a pokračovať v úsilí o obmedzenie zvýšenia teploty na 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnou úrovňou – pôvod, kritériá kvality a ďalšie podmienky týkajúce sa získania a využívania akýchkoľvek takýchto kreditov sa upravia v právnych predpisoch Únie;

b)úloha trvalého domáceho odstraňovania emisií v rámci systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii (ďalej len „EU ETS“) na kompenzáciu zvyškových emisií z odvetví náročných na znižovanie emisií;

c)väčšia flexibilita v rámci všetkých odvetví s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov v oblasti klímy nákladovo efektívnym spôsobom;

d)ciele a úsilie členských štátov na obdobie po roku 2030 by mali odrážať nákladovú efektívnosť a solidaritu vzhľadom na vnútroštátne okolnosti;

e)najlepšie dostupné a najnovšie vedecké dôkazy vrátane najnovších správ IPCC a poradnej rady;

f)sociálne, hospodárske a environmentálne vplyvy;

g)náklady spojené s nečinnosťou a prínosy opatrení v strednodobom až dlhodobom horizonte;

h)potreba zabezpečiť spravodlivú a sociálne korektnú transformáciu pre všetkých;

i)zjednodušenie, technologická neutralita, nákladová efektívnosť, hospodárska efektívnosť a hospodárska bezpečnosť;

j)opatrenia v oblasti klímy ako hnacia sila investícií a inovácií;

k)potreba posilniť globálnu konkurencieschopnosť hospodárstva Únie, najmä malých a stredných podnikov a priemyselných odvetví, ktoré sú najviac vystavené úniku uhlíka, s cieľom zabezpečiť spravodlivú súťaž;

l)najlepšie dostupné nákladovo efektívne, bezpečné a škálovateľné technológie;

m)cenová dostupnosť energie, bezpečnosť dodávok, energetická efektívnosť a zásada prvoradosti energetickej efektívnosti;

n)spravodlivosť a solidarita medzi členskými štátmi a v rámci nich;

o)potreba zabezpečiť environmentálnu účinnosť a napredovanie;

p)potreba zachovať, riadiť a zveľaďovať prírodné záchyty v dlhodobom horizonte a chrániť a obnovovať biodiverzitu, ako aj zohľadňovať neistoty, najmä tie, ktoré súvisia s vplyvmi zmeny klímy v sektore využívania pôdy;

q)investičné potreby a príležitosti vrátane prístupu k verejným a súkromným financiám;

r)medzinárodný vývoj a úsilie vynaložené na dosiahnutie dlhodobých cieľov Parížskej dohody a konečného cieľa UNFCCC, ako aj podporu Únie pre jej partnerov pri riešení zmeny klímy a jej vplyvov.“

Článok 2

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predsedníčka predseda

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2021/1119, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality

1.2.Príslušné oblasti politiky

Oblasť klímy

Okruh 3 – Prírodné zdroje a životné prostredie

Hlava 9 – Životné prostredie a ochrana klímy

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

Návrhom sa plní povinnosť Komisie stanovená v článku 4 ods. 3 európskeho právneho predpisu v oblasti klímy predložiť legislatívny návrh na zmenu európskeho právneho predpisu v oblasti klímy tak, aby zahŕňal cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040.

1.3.2.Špecifické ciele

Stanoviť cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040.

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

V návrhu sa stanovuje cieľ Únie v oblasti klímy do roku 2040 na ceste ku klimatickej neutralite do roku 2050. Bude podkladom pre prípravu rámca na obdobie po roku 2030. Nenavrhujú sa v ňom nové politické opatrenia ani nestanovujú ciele pre jednotlivé odvetvia. Od rámca na obdobie po roku 2030 bude závisieť, ktoré zainteresované strany budú dotknuté.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Úroveň zníženia emisií skleníkových plynov v EÚ [nahlasovaná podľa nariadenia (EÚ) 2018/1999].

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 27

✓ predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

V nadväznosti na stanovenie cieľa v oblasti klímy na rok 2040 a v súlade s preskúmaniami stanovenými v právnych predpisoch sa vypracuje štruktúra politiky v oblasti klímy po roku 2030.

Zmena klímy je cezhraničný problém, ktorý sa nedá vyriešiť len na štátnej alebo miestnej úrovni. Koordinovaná činnosť na úrovni EÚ môže účinným spôsobom dopĺňať a posilňovať vnútroštátne a miestne opatrenia a zlepšiť opatrenia v oblasti klímy.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

EÚ zaviedla komplexný rámec politík na zníženie emisií skleníkových plynov. Začala už modernizovať a transformovať hospodárstvo s cieľom dosiahnuť klimatickú neutralitu. V roku 2023 bola celková čistá bilancia emisií skleníkových plynov o 37 % nižšia ako v roku 1990, pričom HDP sa za rovnaké obdobie zvýšil o 68 %, ako sa uvádza v správe o pokroku opatrení EÚ v oblasti klímy za rok 2024 [COM(2024) 498].

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Cieľom návrhu je doplniť existujúci politický rámec stanovením cieľa v oblasti klímy do roku 2040.

Je zlučiteľný s viacročným finančným rámcom na roky 2021 – 2027.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

–

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

– v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

✓ neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od roku 2025 do roku 2026

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 28

✓ Priame riadenie na úrovni Komisie

–✓ prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie;

– prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

Poznámky

Iniciatívu bude aj naďalej riadiť súčasný tím. Nie je potrebný dodatočný personál.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Návrh nadväzuje na európsky právny predpis v oblasti klímy s rovnakými posúdeniami, ktoré má vykonať Komisia, ako sa už deje. Európsky právny predpis v oblasti klímy namiesto určovania ďalších nahlasovaní zo strany členských štátov vychádza skôr zo spoľahlivého rámca transparentnosti pre emisie skleníkových plynov a ďalších informácií o klíme v zmysle nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Neuplatňuje sa. Návrh sa netýka vykonávania finančného programu, ale navrhuje sa v ňom dlhodobá politika. Neuplatňuje sa spôsob riadenia, mechanizmy financovania, spôsoby platby a stratégia kontroly v súvislosti s mierami chybovosti.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Podľa právneho predpisu v oblasti klímy Komisia pravidelne posudzuje pokrok s možnými odporúčaniami a dodatočnými opatreniami.

Môže sa stať, že členské štáty budú meškať pri plnení povinností týkajúcich sa plánovania a podávania správ podľa nariadenia o riadení energetickej únie a opatrení v oblasti klímy. Vďaka už existujúcim a riadne zavedeným systémom nahlasovania informácií týkajúcich sa klímy (podľa nariadenia o mechanizme monitorovania a integrovaného do nariadenia o riadení) sú k dispozícii postupy na zabezpečenie včasného doručenia správ o emisiách skleníkových plynov a ich kontroly z hľadiska kvality, ako aj na zabezpečenie riešenia nedostatkov a pomoci členským štátom, ktoré si neplnia svoje povinnosti týkajúce sa podávania správ.

Táto iniciatíva neprináša nové významné kontroly/riziká, na ktoré by sa nevzťahoval existujúci rámec vnútornej kontroly. Neplánujú sa žiadne osobitné opatrenia nad rámec nariadenia o rozpočtových pravidlách.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Neplánujú sa žiadne osobitné opatrenia nad rámec nariadenia o rozpočtových pravidlách.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

·Existujúce rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca

Rozpočtový riadok

Druh výdavkov

Príspevky

Číslo

DRP/NRP 29

krajín EZVO 30

kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov 31

iných tretích krajín

iné pripísané príjmy

09 02 03 00

DRP

ÁNO

NIE

ÁNO

·Požadované nové rozpočtové riadky

V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.

Okruh viacročného finančného rámca	Rozpočtový riadok	Druh výdavkov	Príspevky
	Číslo	DRP/NRP	krajín EZVO	kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov	iných tretích krajín	iné pripísané príjmy
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/ NRP	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/ NRP	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE
	[XX.YY.YY.YY]	DRP/ NRP	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE	ÁNO/ NIE

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

Číslo

GR: <…….>								Rok			Rok			Rok			Rok			VFR 2021 – 2027 SPOLU
								2024			2025			2026			2027
Operačné rozpočtové prostriedky
Rozpočtový riadok		Záväzky			(1a)															0,000
		Platby			(2a)															0,000
Rozpočtový riadok		Záväzky			(1b)															0,000
		Platby			(2b)															0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 32
Rozpočtový riadok					(3)															0,000
Rozpočtové prostriedky pre GR <…….> SPOLU		Záväzky			=1a+1b+3			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
		Platby			=2a+2b+3			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
							Rok			Rok			Rok			Rok			VFR 2021 – 2027 SPOLU
							2024			2025			2026			2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky			(4)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
	Platby			(5)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU				(6)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>	Záväzky			=4+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby			=5+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
									Rok			Rok			Rok			Rok			VFR 2021 – 2027 SPOLU
									2024			2025			2026			2027
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)			Záväzky			(4)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
			Platby			(5)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)						(6)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6			Záväzky			=4+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)			Platby			=5+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000

Okruh viacročného finančného rámca		7	„Administratívne výdavky“ 33
GR: <…….>					Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
					2024	2025	2026	2027
 Ľudské zdroje					0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
 Ostatné administratívne výdavky					0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky				0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

GR: <…….>					Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
					2024	2025	2026	2027
 Ľudské zdroje					0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
 Ostatné administratívne výdavky					0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky				0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU				(Záväzky spolu = Platby spolu)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

							Rok			Rok			Rok			Rok			VFR 2021 – 2027 SPOLU
							2024			2025			2026			2027
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7				Záväzky			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
viacročného finančného rámca SPOLU				Platby			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
						Rok			Rok			Rok			Rok			VFR 2021 – 2027 SPOLU
						2024			2025			2026			2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky		(4)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
	Platby		(5)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU			(6)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>	Záväzky		=4+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby		=5+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
						Rok			Rok			Rok			Rok			VFR 2021 – 2027 SPOLU
						2024			2025			2026			2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky		(4)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
	Platby		(5)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU			(6)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>	Záväzky		=4+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby		=5+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
								Rok			Rok			Rok			Rok			VFR 2021 – 2027 SPOLU
								2024			2025			2026			2027
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)		Záväzky			(4)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
		Platby			(5)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)					(6)			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6		Záväzky			=4+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000
viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)		Platby			=5+6			0,000			0,000			0,000			0,000			0,000

Okruh viacročného finančného rámca

„Administratívne výdavky“ 34

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR: <…….>			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
 Ľudské zdroje			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
 Ostatné administratívne výdavky			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky		0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

GR: <…….>			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
 Ľudské zdroje			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
 Ostatné administratívne výdavky			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky		0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU		(Záväzky spolu = Platby spolu)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
		2024	2025	2026	2027
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7	Záväzky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY	Rok	Rok	Rok	Rok	SPOLU 2021 – 2027
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

Odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 35 .

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY		Rok	Rok	Rok	Rok
		2024	2025	2026	2027
 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		0	0	0	0
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0	0	0	0
01 01 01 01 (nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 11 (priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0	0	0	0
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		0	0	0	0
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0	0	0	0
Riadok administratívnej podpory [XX.01.YY.YY]	– ústredie	0	0	0	0
	– delegácie EÚ	0	0	0	0
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7		0	0	0	0
SPOLU		0	0	0	0

Nie sú potrebné dodatočné zdroje. Iniciatívu bude aj naďalej riadiť súčasný tím. Nie je potrebný dodatočný personál.

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU	Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
IT výdavky (organizácie)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

– môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Nie sú potrebné dodatočné zdroje. Iniciatívu bude aj naďalej riadiť súčasný tím.

– si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

– si vyžaduje revíziu VFR.

3.2.7.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

– nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

– zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

– vplyv na vlastné zdroje

– vplyv na iné príjmy

– uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 36
		Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027
Článok ….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

4.Digitálne rozmery

4.1.Požiadavky digitálneho významu

Žiadne požiadavky digitálneho významu. V návrhu sa stanovuje cieľ v oblasti klímy do roku 2040 v právnych predpisoch, čím sa zabezpečuje predvídateľnosť a jasné naznačenie potrebného spôsobu transformácie. Nepredpisujú sa v ňom osobitné politiky ani opatrenia, ani neobsahuje požiadavky na podávanie správ ani žiadne iné požiadavky. Digitálne prostriedky nemožno použiť na stanovenie cieľa v oblasti klímy do roku 2040. Možné doplnkové návrhy na revíziu súvisiacich nástrojov alebo možné nové návrhy na dosiahnutie potrebného dodatočného zníženia emisií skleníkových plynov môžu mať požiadavky digitálneho významu, ktoré sa potom v prípade potreby posúdia v kontexte týchto návrhov.

4.2.Údaje

Nezistili sa žiadne požiadavky digitálneho významu.

4.3.Digitálne riešenia

Nezistili sa žiadne požiadavky digitálneho významu.

4.4.Posúdenie interoperability

Nezistili sa žiadne požiadavky digitálneho významu.

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

Nezistili sa žiadne požiadavky digitálneho významu.

(1) COM(2025) 30 final.

(2) Správa o budúcnosti európskej konkurencieschopnosti .

(3) COM(2024) 63 final.

(4) SWD(2024) 63 final.

(5) SWD(2024) 63 final.

(6) COM(2024) 163 final.

(7) COM(2025) 79 final.

(8) COM(2025) 96 final.

(9) SWD(2024) 63 final.

(10) Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy, Scientific advice for the determination of an EU-wide 2040 climate target and a greenhouse gas budget for 2030-2050 (Vedecké odporúčanie na určenie cieľa pre EÚ v oblasti klímy do roku 2040 a rozpočtu skleníkových plynov na roky 2030 – 2050), DOI: 10.2800/609405.

(11) Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy, Towards EU climate neutrality: progress, policy gaps and opportunities (Smerom k neutralite EÚ v oblasti klímy, Pokrok, nedostatky a príležitosti v politikách), Hodnotiaca správa za rok 2024, DOI: 10.2800/216446.

(12) Európska vedecká poradná rada pre zmenu klímy, Scientific advice for amending the European Climate Law – Setting climate goals to strengthen EU strategic priorities (Vedecké poradenstvo k zmene európskeho právneho predpisu v oblasti klímy – stanovenie cieľov v oblasti klímy na posilnenie strategických priorít EÚ), DOI: 10.2800/1978453.

(13) SEC(2024) 64 final.

(14) COM(2024) 196 final.

(15) Ú. v. EÚ C 326, 26.10.2012, s. 391.

(16) COM(2025) 274 final.

(17) Ako sa vysvetľuje v technických informáciách pripojených k správe Komisie Európskemu parlamentu a Rade „Správa o pokroku opatrení EÚ v oblasti klímy za rok 2024“, SWD(2024) 249 final, COM(2024) 498 final.

(18) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(19) Ú. v. EÚ C […], […], s. […].

(20) Rozhodnutie 1/CMA.5.

(21) Ú. v. EÚ L 282, 19.10.2016, s. 4.

(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/1119 z 30. júna 2021, ktorým sa stanovuje rámec na dosiahnutie klimatickej neutrality a menia nariadenia (ES) č. 401/2009 a (EÚ) 2018/1999 (európsky právny predpis v oblasti klímy) (Ú. v. EÚ L 243, 9.7.2021, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2021/1119/oj).

(23) COM(2024) 63 final.

(24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES (Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2003/87/oj).

(25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/842 z 30. mája 2018 o záväznom ročnom znižovaní emisií skleníkových plynov členskými štátmi v rokoch 2021 až 2030, ktorým sa prispieva k opatreniam v oblasti klímy zameraným na splnenie záväzkov podľa Parížskej dohody, a o zmene nariadenia (EÚ) č. 525/2013 (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 26, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/842/oj).

(26) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/841 z 30. mája 2018 o začlenení emisií a odstraňovania skleníkových plynov z využívania pôdy, zo zmien vo využívaní pôdy a z lesného hospodárstva do rámca politík v oblasti klímy a energetiky na rok 2030, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013 a rozhodnutie č. 529/2013/EÚ (Ú. v. EÚ L 156, 19.6.2018, s. 1, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/841/oj).

(27) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(28) Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(29) DRP = diferencované rozpočtové prostriedky / NRP = nediferencované rozpočtové prostriedky.

(30) EZVO: Európske združenie voľného obchodu.

(31) Kandidátske krajiny a prípadne potenciálni kandidáti zo západného Balkánu.

(32) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(33) Potrebné rozpočtové prostriedky by sa mali stanoviť na základe údajov o ročných priemerných nákladoch, ktoré sú k dispozícii na príslušných webových stránkach BUDGpedia.

(34) Potrebné rozpočtové prostriedky by sa mali stanoviť na základe údajov o ročných priemerných nákladoch, ktoré sú k dispozícii na príslušných webových stránkach BUDGpedia.

(35) Pod tabuľkou spresnite, koľko ekvivalentov plného pracovného času v rámci uvedeného počtu je už pridelených na riadenie akcie a/alebo môže byť prerozdelených v rámci vášho GR a aké sú vaše čisté potreby.

(36) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.