EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli3. 9. 2025
COM(2025) 463 final
2025/0255(COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa ustanovuje program Spravodlivosť na obdobie 2028 – 2034 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2021/693
{SEC(2025) 547 final} - {SWD(2025) 550 final} - {SWD(2025) 551 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
V tomto návrhu sa stanovuje dátum uplatňovania od 1. januára 2028 a návrh sa predkladá pre Úniu 25 členských štátov. V prípade Írska a Dánska sa uplatňujú ustanovenia protokolov č. 21 a 22 pripojených k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ) a k Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ako je uvedené v oddiele o variabilnej geometrii na strane 8.
·Dôvody a ciele
V článku 3 Zmluvy o EÚ sa uvádza, že „Únia ponúka svojim občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti“. Spravodlivosť je úzko spojená s hodnotami Únie, ako je zakotvené v článku 2 ZEÚ. Z týchto základných hodnôt vyplýva potreba nezávislých súdov pôsobiacich v rámci účinných a kvalitných justičných systémov, ktoré sú schopné chrániť základné práva a slobody zaručené právom Únie, najmä zabezpečením prístupu k spravodlivosti pre podozrivé osoby, obvinené osoby, vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači a obete trestných činov. Samotná nezávislosť súdnictva vyplýva zo spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov, z princípu právneho štátu uvedeného v článku 2 ZEÚ, z povinnosti členských štátov poskytovať prostriedky nápravy dostatočné na zabezpečenie účinnej právnej ochrany v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje právo Únie podľa článku 19 ZEÚ, a zo základného práva na účinný prostriedok nápravy pred súdom, ako je zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“). Dobre fungujúci priestor spravodlivosti Únie s účinnými, efektívnymi a odolnými vnútroštátnymi justičnými systémami je nielen v súlade s hodnotami Únie, ale je aj predpokladom prosperujúceho vnútorného trhu a hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti.
EÚ v uplynulých rokoch skombinovala niekoľko nástrojov na vybudovanie priestoru spravodlivosti Únie založeného na vzájomnej dôvere. Viaceré legislatívne a politické iniciatívy boli prijaté a podporené aj vďaka účelovému financovaniu EÚ.
Programom Spravodlivosť sa od jeho spustenia v roku 2014 aktívne podporovalo vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podporou justičnej spolupráce založenej na vzájomnom uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí. Programom sa podporilo aj dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv v členských štátoch a riadne fungovanie nezávislých súdnych systémov. To viedlo k hmatateľnému pokroku v celej EÚ, pretože sa napríklad zefektívnili vnútroštátne justičné systémy a príslušníci právnických profesií sú momentálne lepšie informovaní a vybavení na uplatňovanie príslušného acquis EÚ, napr. v oblasti využívania postupov a mechanizmov cezhraničnej justičnej spolupráce. Zároveň sa naďalej zlepšuje praktická ochrana a podpora práv detí a iných zraniteľných skupín (ako sú osoby so zdravotným postihnutím), ktoré sa zúčastňujú na súdnych konaniach.
Dosiahol sa významný pokrok, ale dosiahnutie účinného, efektívneho, prístupného, odolného a digitalizovaného priestoru spravodlivosti Únie založeného na zásadách právneho štátu zostáva trvalou výzvou. Vyžaduje si to, aby EÚ a jej členské štáty pokračovali v koordinovanej činnosti. V politických usmerneniach pre Európsku komisiu 2024 – 2029 predsedníčka von der Leyenová zdôraznila, že „získanie finančných prostriedkov EÚ by malo byť i naďalej podmienené“ dodržiavaním zásad právneho štátu. Zdôrazňuje sa tým rozhodujúca úloha, ktorú financovanie EÚ zohráva pri riešení pretrvávajúcich výziev.
Napriek záväzkom EÚ je ochrana a podpora základných práv v skutočnosti trvalou výzvou. Tieto práva – ako napríklad právo na účinný prostriedok nápravy a spravodlivý proces, ako aj ochrana oznamovateľov a ich právo na slobodu prejavu, súvisiace procesné záruky pre podozrivé a obvinené osoby, ako aj pre vyžiadané osoby v konaní o európskom zatykači a práva obetí – sú pre spravodlivosť a právny štát kľúčové. Ich účinné vykonávanie je nevyhnutné na vybudovanie dôvery v justičný systém a zabezpečenie toho, aby každý, vrátane najzraniteľnejších osôb, mohol účinne uplatňovať svoje práva v EÚ ako priestore spravodlivosti. Ako však vyplýva aj z výročnej správy o uplatňovaní charty z roku 2021, nejednotné uplatňovanie práva Únie a nedostatky v právnej ochrane odrážajú pretrvávajúce problémy v tejto oblasti.
Pokrok v oblasti digitalizácie v celej EÚ je navyše nerovnomerný. Rast a konkurencieschopnosť EÚ sa čoraz viac spoliehajú na digitalizáciu, a to aj v sektore spravodlivosti. Digitálne nástroje a umelá inteligencia môžu pomôcť verejnej správe vrátane súdov poskytovať rýchlejšie, dostupnejšie a nákladovo efektívnejšie služby. Využívanie kvalifikovaných dôveryhodných služieb, ako sú elektronické podpisy a pečate, zároveň prináša výhody z hľadiska pohodlia a právnej istoty v kontexte cezhraničných transakcií a stáva sa čoraz dôležitejším pre transparentné a dôveryhodné justičné systémy. Očakáva sa, že digitalizáciu a budovanie dôvery ešte viac uľahčí aj nadchádzajúce zavedenie rámca digitálnej identity EÚ a pripravované európske podnikové peňaženky. Účinnými a transparentnými justičnými systémami sa zvyšuje právna istota, priťahujú sa investície a posilňuje sa cezhraničná spolupráca v občianskych a trestných veciach. Digitalizáciou sa znižuje zaťaženie justičných pracovníkov, zlepšuje sa prístup k súdnym spisom a občanom a podnikom sa umožňuje spolupracovať so súdmi na diaľku. Tak sa zvyšuje transparentnosť, šetria sa náklady a podporuje hospodárska produktivita. Digitálne justičné systémy sú navyše odolnejšie počas kríz, čím sa zabezpečuje kontinuita a posilňuje dôvera verejnosti.
Rýchlo sa meniace hospodárske, sociálne a geopolitické prostredie vytvára neistotu a výzvy vrátane komplexnej vojny Ruska proti Ukrajine. Medzi výzvy, ktoré sa týkajú konkrétne oblasti spravodlivosti Únie, patrí rastúce ohrozenie právneho štátu, viaceré formy závažnej trestnej činnosti a prekážky v prístupe k spravodlivosti a justičnej spolupráci. Dodržiavanie zásad právneho štátu je kľúčovým faktorom predvídateľného podnikateľského prostredia, ktoré je hnacou silou investícií a inovácií, a je základným faktorom pre spoločnosti pôsobiace v zahraničí. Dodržiavaním zásad právneho štátu sa zabezpečuje riadne fungovanie a odolnosť vnútorného trhu, spolupráca v oblasti spravodlivosti založená na vzájomnej dôvere a uznávaní a je základným predpokladom dodržiavania zásad správneho finančného riadenia rozpočtu Únie. Dodržiavanie zásad právneho štátu je nevyhnutné pre účinné, jednotné a transparentné uplatňovanie práva Únie a pre rovnaký prístup k spravodlivosti. Uľahčenie spolupráce v súvislosti s formami závažnej trestnej činnosti, ako je korupcia, terorizmus a environmentálna kriminalita, je nevyhnutné na zachovanie právneho štátu a dôvery v tých, ktorí riadia verejné inštitúcie.
Medzi ďalšie výzvy patria pretrvávajúce prekážky v justičnej spolupráci a prístupe k spravodlivosti. Účinný prístup k spravodlivosti, a to aj prostredníctvom digitálnych prostriedkov, je predpokladom hospodárskeho rastu. Ak neexistuje účinný prístup k spravodlivosti, ovplyvňuje to občanov aj rozvoj podnikov, najmä malých a stredných podnikov (MSP). Slabé justičné systémy, ktoré sa vyznačujú neefektívnosťou alebo vysokými nákladmi, odrádzajú od podnikateľských aktivít, čím brzdia hospodársky rast. Jednou z hlavných prekážok je skutočnosť, že komunikácia v cezhraničných súdnych konaniach je často ešte stále papierová, čo vedie k zbytočným prieťahom a nákladom. Jedným z dôvodov je rozdielna rýchlosť digitalizácie vnútroštátnych justičných systémov a nedostatočná interoperabilita medzi vnútroštátnymi informačnými systémami členských štátov a podobne aj medzi vnútroštátnymi systémami a agentúrami a orgánmi EÚ v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí. Okrem tohto aspektu zostávajú naďalej zjavným problémom oneskorenia a neefektívnosť postupov cezhraničnej justičnej spolupráce. Prístup k spravodlivosti, t. j. možnosť každého hľadať a získať spravodlivé riešenie právnych problémov prostredníctvom rôznych právnych a justičných služieb spôsobom, ktorý je v súlade so základnými právami, vrátane prístupu k spoľahlivým právnym informáciám a účinného využívania procesných záruk, je stále problematický, a to predovšetkým v cezhraničnom kontexte. Týka sa to jednotlivcov, ako sú obete a osoby podozrivé alebo obvinené z trestnej činnosti, a podnikov. Existujúce nástroje na zhromažďovanie porovnávacích informácií o kvalite, nezávislosti a účinnosti justičných systémov členských štátov sú navyše stále nedostatočné. Všetky tieto faktory môžu narušiť vzájomnú dôveru členských štátov v ich justičné systémy, a preto môžu brániť riadnemu fungovaniu priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti EÚ.
Napokon, úroveň vedomostí, zručností a povedomia o acquis EÚ a digitálnych nástrojoch EÚ medzi odborníkmi v oblasti justície je často nedostatočná. Napriek dosiahnutému pokroku, úroveň účasti na odbornej príprave sa v jednotlivých členských štátoch a medzi jednotlivými justičnými profesiami stále výrazne líši. Má to negatívny vplyv na rozvoj spoločnej európskej justičnej kultúry, keďže dobre vyškolení odborníci zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní správneho a konzistentného uplatňovania acquis EÚ v celej EÚ. Odborníci v oblasti justície nemajú ani potrebné digitálne zručnosti a nie sú dostatočne vybavení na používanie digitálnych nástrojov a infraštruktúry. Odborná príprava v oblasti práva Únie je mimoriadne dôležitá aj vzhľadom na tieto faktory: i) zhoršenie stavu právneho štátu a útoky na základné práva v niektorých členských štátoch; ii) potrebu predchádzať závažným formám trestnej činnosti vrátane korupcie a bojovať proti nim; iii) rastúci význam digitalizácie a iv) skutočnosť, že čoraz viac jednotlivcov využíva svoje právo žiť a pracovať v inom členskom štáte.
Dôsledky neriešenia týchto výziev budú mať vážne následky, keďže väčšina týchto problémov má výrazný nadnárodný rozmer a členské štáty ich nemôžu primerane riešiť samostatne. Budovanie účinného priestoru spravodlivosti Únie má ďalekosiahle dôsledky na politický, sociálny a hospodársky život EÚ. Má takisto hmatateľné výhody pre každodenný život ľudí a obchodné operácie. Programom Spravodlivosť na roky 2028 – 2034 sa podporí ďalší rozvoj priestoru spravodlivosti Únie založeného na hodnotách Únie, právnom štáte, vzájomnom uznávaní a dôvere, ako aj na účinných, inkluzívnych, dostupných a odolných justičných systémoch, ktoré sú predpokladom hospodárskeho rastu a konkurencieschopnosti. Novým programom sa takisto uľahčí prístup k spravodlivosti, podporí sa justičná spolupráca v občianskych a trestných veciach a podporí sa odborná justičná príprava s väčším dôrazom na digitalizáciu justície. Oblasti politiky, na ktoré sa vzťahuje tento právny návrh, sú pevne zakotvené v zmluvách EÚ, ktoré poskytujú právny základ pre opatrenia EÚ prostredníctvom finančnej intervencie. V rámci programu Spravodlivosť sa bude pokračovať v udržiavaní otvorenej, demokratickej, pluralitnej a rovnejšej a inkluzívnejšej spoločnosti v rámci nasledujúceho viacročného finančného rámca (2028 – 2034).
·Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Programom Spravodlivosť sa v posledných rokoch podporilo niekoľko legislatívnych a politických iniciatív a programom sa priamo prispelo k plneniu viacerých priorít Komisie. Ďalej uvedené priority sú a budú pre program Spravodlivosť ešte dôležitejšie:
1. „Ochrana našej demokracie, presadzovanie našich hodnôt“. Programom Spravodlivosť sa podporí justičná spolupráca a prístup k spravodlivosti posilnením právneho štátu a základných práv ako demokratického základu EÚ. Nový zvýšený dôraz v rámci programu na digitalizáciu zefektívni súdne systémy tým, že umožní rýchlejší prístup k právnej ochrane. Toto nové zameranie priamo dopĺňa úsilie o ochranu demokracie a základných práv a o zvýšenie právnej istoty, ochrany investícií, procesnej spravodlivosti a dôvery verejnosti v demokratické inštitúcie. Programom Spravodlivosť na roky 2028 – 2034 sa podporí nezávislosť súdnictva a zvýši schopnosť presadzovať zákony vrátane príslušných pravidiel na ochranu demokracie. Umožní sa cezhraničná justičná spolupráca v boji proti cezhraničnej digitálnej trestnej činnosti a podporí sa zavádzanie digitálnych nástrojov, ktoré sú v súlade so širšími politikami v oblasti presadzovania digitálnych práv, ako je akt o digitálnych službách, akt o umelej inteligencii a európsky akt o prístupnosti. Prispeje k uplatňovaniu charty podporou odbornej prípravy príslušníkov právnického povolania v oblasti základných práv. Na tento účel sa budú podporovať synergie najmä s programom AgoraEU.
2. „Podpora ľudí, posilňovanie našich spoločností a nášho sociálneho modelu“. Program Spravodlivosť prispeje k podpore základných práv, napríklad podporou odbornej justičnej prípravy v oblasti nediskriminácie a uplatňovania charty, a vytvorí prepojenie s politikami sociálnej súdržnosti podporou jednotnej právnej ochrany vo všetkých členských štátoch. Programom sa podporí aj vykonávanie Európskeho piliera sociálnych práv zabezpečením vymožiteľnosti prostredníctvom dostupnejších justičných mechanizmov. Digitalizované justičné systémy, ktoré sú vytvorené s náležitým ohľadom na bezpečnostné slabiny a potreby všetkých dotknutých osôb, majú navyše potenciál zlepšiť prístup k spravodlivosti, a to aj zredukovaním prekážok, najmä pre deti a iné zraniteľné skupiny, ako sú osoby so zdravotným postihnutím, Rómovia a iné marginalizované komunity. V tomto ohľade sa budú podporovať synergie s programom Erasmus+ a plánmi národného a regionálneho partnerstva, a to okrem iného najmä v rámci Európskeho sociálneho fondu. Zlepšením dostupnosti a cenovej prístupnosti (napr. videokonferencie, elektronické podávanie návrhov) môže digitálna justícia lepšie informovať zainteresované strany, slúžiť potrebám mnohých jednotlivcov a podnikov a znížiť nerovnosti v prístupe k právam a službám, a to posilnením sociálnej a medzigeneračnej spravodlivosti a zefektívnením a začlenením právnych procesov.
3. „Spolupráca pri dosahovaní výsledkov a príprava Únie na budúcnosť“. Program Spravodlivosť prispeje k integrovanejšej a efektívnejšej Únii, a to aj prostredníctvom vytvorenia a prepojenia digitálnej infraštruktúry v členských štátoch. Zvýšený dôraz na digitalizáciu v rámci jeho vykonávania zníži administratívnu záťaž členských štátov, prinesie úspory občanom a podnikom, zlepší cezhraničnú spoluprácu a podporí vzájomné uznávanie a výkon rozsudkov. Programom sa zároveň podporí cieľ zjednodušiť mechanizmy EÚ podporou väčšej interoperability medzi vnútroštátnymi justičnými systémami. V tejto súvislosti sa bude podporovať súčinnosť s plánmi národného a regionálneho partnerstva s cieľom zabezpečiť pokrok v digitalizácii vnútroštátnych justičných systémov na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ.
·Súlad s ostatnými politikami Únie
1. „Nový plán pre udržateľnú prosperitu a konkurencieschopnosť Európy“. Digitalizácia justície prispieva k rastu a konkurencieschopnosti tým, že vytvára účinnejšie justičné systémy so zjednodušenými súdnymi postupmi a skráteným časom a nákladmi na cezhraničné súdne spory v celej EÚ. Je to obzvlášť dôležité pre MSP a startupy. V tejto súvislosti sa budú podporovať synergie s plánmi národného a regionálneho partnerstva v kľúčových oblastiach, ako sú zručnosti, budovanie kapacít a digitalizácia. Program bude dopĺňať aj plán na prehĺbenie jednotného trhu (najmä v oblasti služieb, digitálnych odvetví a finančných služieb) podporou právnej interoperability a hladšieho presadzovania pravidiel EÚ. Financovaním činností v oblasti spotrebiteľskej politiky a politiky investorov, práva obchodných spoločností a zmluvného práva a boja proti praniu špinavých peňazí bude program Jednotný trh a clá na roky 2028 – 2034 dopĺňať program Spravodlivosť a priamo prispievať k vykonávaniu politiky EÚ v oblasti spravodlivosti a k vytvoreniu priestoru spravodlivosti Únie. Program Spravodlivosť okrem toho posilnením právneho štátu a právnej istoty posilní investičné prostredie, posilní opatrenia, ktoré sú základom únie úspor a investícií a podporí Európsky fond pre konkurencieschopnosť vytvorením stabilného právneho rámca pre podnikateľskú činnosť. Napokon, synergie budú existovať aj v oblasti výskumu a inovácií, najmä pokiaľ ide o potrebu prehĺbiť chápanie využívania nových vyspelých technológií, ako je umelá inteligencia, v sektore spravodlivosti, a preto sa budú podporovať synergie s ďalším rámcovým programom pre výskum a inovácie (Horizont Európa).
2. „Nová éra európskej obrany a bezpečnosti“: Program Spravodlivosť uľahčuje cezhraničnú justičnú spoluprácu, ktorá má zásadný význam pre bezpečnosť a boj proti organizovanému zločinu, terorizmu a kybernetickým hrozbám. Programom sa podporuje aj presadzovanie európskeho zatykača a poskytuje digitálnu infraštruktúru pre zákonný prístup k elektronickým dôkazom a cezhraničnú správu prípadov. Okrem toho sa programom Spravodlivosť podporujú protikorupčné opatrenia na úrovni EÚ. Ide o doplnenie úvah o rozšírení právomocí Európskej prokuratúry (EPPO) v oblasti riešenia závažných cezhraničných trestných činov, najmä korupcie, ktoré majú vplyv na finančné prostriedky Únie a ktoré členské štáty nemôžu riešiť samostatne. Politické usmernenia pre Európsku komisiu 2024 – 2029 navyše obsahujú ambíciu posilniť kapacitu Europolu podporovať vnútroštátne orgány presadzovaia práva a jeho spoluprácu s ostatnými agentúrami a orgánmi EÚ. Táto ambícia je úzko prepojená so zvýšeným zameraním programu na digitalizáciu, ktorá umožňuje rýchlejší prenos dôkazov, koordináciu v reálnom čase a rozšírené využívanie bezpečnej umelej inteligencie/analýzy údajov pri presadzovaní práva v medziach platných právnych rámcov. Je takisto v súlade so zriadením Úradu pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AMLA), ktorý pomôže zabrániť využívaniu finančného systému Únie na pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu. Podobne reforma Eurojustu pomôže zefektívniť koordináciu cezhraničných vyšetrovaní a stíhaní na úrovni EÚ, a to aj vďaka novým digitálnym nástrojom. Digitalizáciou justície sa okrem toho zabezpečí aj technická odolnosť, bezpečná infraštruktúra pre právne systémy a rámce na stíhanie počítačovej kriminality, čím sa doplní stratégia únie pripravenosti a stratégia kybernetickej obrany, ako aj „ProtectEU – Európska stratégia vnútornej bezpečnosti“. Vzhľadom na neoddeliteľné prepojenie medzi bezpečnosťou a spravodlivosťou v teréne bude existovať synergia s fondmi EÚ, ktoré pokrývajú oblasť azylu, migrácie a integrácie, riadenia hraníc a vnútornej bezpečnosti, napríklad s cieľom poskytnúť primeranú odbornú prípravu sudcom, a to aj v súvislosti s novými pravidlami zavedenými Paktom o migrácii a azyle, a zabezpečiť účinnú ochranu obetí trestných činov, interoperabilitu s Európskym informačným systémom registrov trestov (ECRIS) a spoluprácu medzi agentúrami v oblasti spravodlivosti a vnútornej bezpečnosti, a to aj prostredníctvom agentúr a orgánov súvisiacich so spravodlivosťou, ako sú Eurojust a EPPO.
3. „Globálna Európa: využitie našej moci a partnerstiev“: Zameranie programu na právny štát, justičnú spoluprácu a prístup k spravodlivosti bude zodpovedať spôsobu, akým sa tieto oblasti presadzujú na celosvetovej úrovni, a to aj vykonávaním cieľov udržateľného rozvoja Organizácie Spojených národov (OSN). V tejto súvislosti sa vytvoria synergie s programom Globálna Európa, keďže program Spravodlivosť prispeje k vonkajšej činnosti EÚ posilnením súdnych systémov v pristupujúcich krajinách v kontexte procesu rozširovania.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
·Právny základ
Tento návrh sa zakladá na článku 81 ods. 1 a ods. 2 a článku 82 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).
V článku 81 ods. 1 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia rozvíja justičnú spoluprácu v občianskych veciach, ktoré majú cezhraničné dôsledky.
V článku 81 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje prijatie opatrení zameraných na zabezpečenie vzájomného uznávania a výkonu rozsudkov; cezhraničného doručovania súdnych a mimosúdnych písomností; účinného prístupu k spravodlivosti a podpory vzdelávania sudcov a justičného personálu. V článku 82 ods. 1 ZFEÚ sa stanovujú opatrenia na podporu justičnej spolupráce v trestných veciach.
Kombinácia uvedených článkov umožňuje uplatniť komplexnú koncepciu podpory rozvoja justičnej spolupráce v občianskych a trestných veciach, najmä pokiaľ ide o prierezové otázky ovplyvňujúce obidve oblasti.
·Variabilná geometria
Toto nariadenie vychádza z právneho základu podľa tretej časti hlavy V ZFEÚ, ktorá sa týka priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. V dôsledku toho sa na uplatňovanie nariadenia na Dánsko a Írsko vzťahujú ustanovenia stanovené v protokole č. 21 a protokole č. 22, ktoré sú pripojené k ZEÚ a k ZFEÚ.
V súlade s článkami 1 a 2 protokolu č. 22 sa Dánsko nezúčastňuje na prijímaní opatrení Radou navrhovaných podľa tretej časti hlavy V ZFEÚ a takéto opatrenia nie sú pre Dánsko záväzné ani v ňom nie sú uplatniteľné.
V súlade s článkami 1 a 2 protokolu č. 21 sa Írsko nezúčastňuje na prijímaní opatrení Radou navrhovanýchpodľa tretej časti hlavy V ZFEÚ a takéto opatrenia nie sú pre Írsko záväzné ani v ňom nie sú uplatniteľné. Írsko sa však môže v prípade ktoréhokoľvek takéhoto navrhovaného opatrenia rozhodnúť, že sa na jeho prijatí a uplatňovaní bude podieľať. Okrem toho môže Írsko kedykoľvek po prijatí takéhoto opatrenia toto opatrenie prijať pod podmienkou uskutočnenia postupov uvedených v článku 4 protokolu č. 21.
·Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Ciele uvedené v oddiele „Dôvody a ciele“ majú silný nadnárodný rozmer a vyžadujú si spoločné riešenia, ako aj riadenie, koordináciu a podporu na úrovni EÚ. Izolované vnútroštátne opatrenia by boli menej efektívne a účinné ako koordinované úsilie na úrovni EÚ, ktorým sa podporuje spolupráca, budovanie kapacít, vzájomné učenie a výmena zdrojov, odborných znalostí a najlepších postupov.
Bez opatrení a financovania EÚ by bolo ohrozené fungovanie priestoru spravodlivosti Únie, čo by malo negatívny vplyv na mnohých prijímateľov, najmä na členov súdnictva, organizácie občianskej spoločnosti (OOS), ktoré sa zaoberajú prístupom k spravodlivosti, a právne siete v celej EÚ. Podpora EÚ pomáha prekonávať vnútroštátne prekážky a umožňuje každému členskému štátu konať v prípade problémov, ktoré by sám nedokázal riešiť. Tým sa zabezpečí, že sa pri riešení cezhraničných problémov na žiadny členský štát nezabudne.
Činnosť na úrovni EÚ je takisto kľúčová pri riešení celoeurópskych priorít, ktoré nemusia mať v národných programoch vysokú prioritu alebo pri ktorých je potrebná cielená podpora. V niektorých oblastiach môže byť samotné vnútroštátne úsilie nedostatočné, krátkodobé alebo nezosúladené s prioritami EÚ. EÚ by napríklad mala naďalej podporovať cezhraničnú odbornú prípravu v oblasti práva Únie a výmeny odborníkov v oblasti justície. Nie je to len povinnosť vyplývajúca zo zmluvy, ale je to nevyhnutné aj na riešenie spoločných nadnárodných výziev, vybavenie odborníkov v oblasti justície správnymi zručnosťami a posilnenie základných hodnôt Únie.
EÚ má jedinečnú pozíciu na vytváranie cezhraničných príležitostí pre odborníkov v oblasti justície, aby sa mohli spájať, rozvíjať a prispievať k spoločnej právnej kultúre. Preto by mala naďalej podporovať nadnárodnú spoluprácu, zvyšovanie povedomia a vytváranie sietí. Takýmito činnosťami sa buduje vzájomná dôvera medzi vnútroštátnymi justičnými systémami a pomáha sa zhromažďovať porovnateľné údaje o ich kvalite, nezávislosti a účinnosti, čo jednotlivé členské štáty nemôžu dosiahnuť sami.
Činnosť EÚ je rovnako dôležitá v oblastiach, ktoré si vyžadujú úzku koordináciu s členskými štátmi, aby sa dodržiavali medzinárodné normy v oblasti spravodlivosti, ako sú napríklad ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja, a aby sa zachoval jednotný postoj EÚ ku kľúčovým problémom, ako sú základné práva v digitálnej oblasti a ochrana údajov.
Nakoniec, činnosť EÚ je nevyhnutná na dosiahnutie pokroku v reformách súdnictva v kandidátskych krajinách v rámci procesu rozširovania, najmä v oblasti právneho štátu, nezávislosti súdnictva a boja proti korupcii. Toto úsilie je nevyhnutné na zabezpečenie noriem EÚ v oblasti spravodlivosti, dobudovanie jednotného trhu a posilnenie súdržnosti a prosperity EÚ.
Okrem toho, že sú v tejto oblasti potrebné opatrenia na úrovni EÚ, fondy EÚ majú aj veľkú pridanú hodnotu, pretože EÚ má najlepšie predpoklady na to, aby zabezpečila harmonizované fungovanie justičných systémov v celej Únii. Intervencia EÚ má vnútornú pridanú hodnotu pre odbornú justičnú prípravu v EÚ, pretože prenesenie tejto zodpovednosti na vnútroštátnu úroveň by viedlo k nejednotnejšiemu chápaniu a uplatňovaniu práva Únie v členských štátoch. Bude to mať negatívny vplyv na celkovú schopnosť vnútroštátnych aktérov vykonávať politiky a právne predpisy EÚ, riešiť cezhraničné problémy a rozvíjať nadnárodné projekty pre viaceré krajiny. Opatrenia EÚ v oblasti politiky spravodlivosti navyše pomáhajú posilniť jednotný trh a zvyšujú konkurencieschopnosť. Komplexným a harmonizovaným justičným rámcom vo všetkých členských štátoch sa znižuje právna neistota a nekonzistentnosť, čím sa uľahčujú hladšie cezhraničné obchodné operácie a investície. Predvídateľné presadzovanie predpisov, dôsledná ochrana práv duševného vlastníctva a účinné mechanizmy riešenia sporov sú kľúčové pre udržanie dôvery investorov a podporu podnikania a inovácií. Poskytnutím jasných právnych noriem a zabezpečením ich jednotného uplatňovania EÚ pomáha spoločnostiam efektívne fungovať, znižuje transakčné náklady a zvyšuje celkovú príťažlivosť jednotného trhu. Touto právnou predvídateľnosťou sa takisto podporuje spravodlivá hospodárska súťaž tým, že sa ňou zabezpečujú rovnaké podmienky pre podniky bez ohľadu na krajinu pôvodu v rámci EÚ, čím sa podporuje hospodárska stabilita a udržateľný rast.
·Proporcionalita
Návrh neprekračuje minimum potrebné na dosiahnutie stanoveného cieľa na úrovni Únie.
·Výber nástroja
Nový program Spravodlivosť na roky 2028 – 2034 vychádza predovšetkým z programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027. Najvhodnejším nástrojom na zavedenie navrhovaného rámca do praxe je nariadenie.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
·Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
V strednodobom hodnotení programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 sa zdôrazňuje, že opatrenia financované z programu sú v súlade s politikami a prioritami na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, sú zosúladené s inými nástrojmi financovania EÚ a sú v súlade s medzinárodnými záväzkami a cieľmi, ako sú napríklad ciele udržateľného rozvoja. Zjednodušená štruktúra programu na roky 2021 – 2027 umožňuje v porovnaní s predchádzajúcim programom na roky 2014 – 2020 väčší vplyv a cielenejší prístup v kľúčových oblastiach. Konkrétne program Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 úspešne prispieva k podpore vzájomného uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí v členských štátoch a k zlepšeniu cezhraničnej spolupráce, a to vytvorením dlhodobého vplyvu prostredníctvom ďalšieho rozvoja súdržného priestoru spravodlivosti Únie založeného na vzájomnej dôvere a spolupráci.
Priame financovanie prijímateľov viedlo k okamžitým a hmatateľným prínosom pre príslušné cieľové skupiny. Najmä financovanie sietí EÚ, ako je Európska sieť odbornej justičnej prípravy (EJTN), uľahčuje trvalú spoluprácu, budovanie kapacít a nepretržitú vysokokvalitnú angažovanosť príslušníkov právnického povolania v celej EÚ. Okrem toho pokračujúci dôraz programu na odbornú justičnú prípravu významne prispieva k zjednoteniu a rozvoju právneho prostredia EÚ. Program Spravodlivosť zohráva kľúčovú úlohu pri podpore spoločnej právnej kultúry tým, že sa v jeho rámci poskytuje odborná príprava tisícom sudcov, advokátov a zamestnancov súdov a podporuje sa vykonávanie stratégie európskej odbornej justičnej prípravy na roky 2021 – 2024. Programom sa uľahčuje výmena najlepších postupov, posilňuje sa spolupráca členských štátov a zabezpečuje sa, aby pracovníci súdnictva uplatňovali právo Únie jednotným, súdržným a konzistentným spôsobom naprieč hranicami, čím sa zvyšuje integrita právnych predpisov EÚ.
Program na roky 2021 – 2027 nadväzuje na pokrok dosiahnutý v predchádzajúcom programovom období (2014 – 2020), a to ďalším znižovaním množstva prekážok v oblasti spravodlivosti a zlepšovaním rámcov a ochrany marginalizovaných osôb. V strednodobom hodnotení sa zároveň poukazuje na niektoré oblasti, ktoré je treba zlepšiť. Predovšetkým dôkazy získané v rámci konzultácií so zainteresovanými stranami poukazujú na potrebu rozšíriť dosah programu. Aj keď sa už program dostal k veľkému počtu ľudí, informovanosť o ňom je medzi určitými typmi zainteresovaných strán stále obmedzená a líši sa aj medzi jednotlivými členskými štátmi. To naznačuje, že hoci sú komunikačné činnosti programu účinné, nemusia mať rovnaký dosah na všetky sektory a členské štáty. Okrem toho niektoré zainteresované strany navrhli, aby sa do cieľových skupín programu zahrnuli aj nápravné služby a väzenský personál. S cieľom lepšie odzrkadliť vplyv programu a zvýšiť jeho pridanú hodnotu a viditeľnosť by sa mohli zvážiť ďalšie opatrenia, napríklad systematickejší proces zhromažďovania názorov a skúseností zainteresovaných strán a spôsoby prepojenia existujúcich platforiem (ako sú sieť EJTN a portál e-Justice) s úspešnými projektmi na Portáli EÚ pre financovanie a ponuky. Okrem toho by sa v záujme ďalšieho zvyšovania nákladovej efektívnosti programu mohla ďalej preskúmať spolupráca s existujúcimi sieťami na úrovni EÚ.
Všetky tieto zistenia sú zohľadnené v programe Spravodlivosť na roky 2028 – 2034, ktorý sa predkladá v tomto návrhu.
Pokiaľ ide o riešenie nových výziev, digitalizácia justície sa stala významným prierezovým cieľom programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027, najmä po pandémii ochorenia COVID-19, ktorá urýchlila využívanie digitálnych technológií. Týmto zameraním programu sa uľahčuje prístup k právnym informáciám, modernizujú sa mechanizmy cezhraničnej justičnej spolupráce a podporujú sa širšie ciele digitálnej transformácie EÚ, čím sa zefektívňujú a sprístupňujú justičné systémy. Investíciami do digitalizácie sa posilňujú aj základné práva v oblasti spravodlivosti, ako je napríklad prezumpcia neviny. Vďaka intenzívnejšiemu využívaniu digitálnych nástrojov sa navyše účinne rozširuje dosah programu. Stále existuje priestor na ďalšie využitie príležitostí, ktoré prináša digitalizácia v oblasti spravodlivosti. Preto sa program Spravodlivosť na roky 2028 – 2034 bude v rámci svojich všeobecných a špecifických cieľov viac zameriavať na digitalizáciu. Tým sa zabezpečí strategickejší a konzistentnejší prístup ku všetkým problémom a výzvam súvisiacim s digitalizáciou justície.
·Konzultácie so zainteresovanými stranami
Konzultačná stratégia na podporu prípravných prác týkajúcich sa programu zahŕňala: i) prvú otvorenú verejnú konzultáciu týkajúcu sa záverečného hodnotenia programu Spravodlivosť 2014 – 2020 na roky 2014 – 2020 a strednodobé hodnotenie programu Spravodlivosť 2021 – 2027 na roky 2021 – 2027; ii) druhú otvorenú verejnú konzultáciu týkajúcu sa oblastí cezhraničného vzdelávania, mládeže, kultúry, médií, hodnôt a občianskej spoločnosti a iii) ad hoc konzultácie, ktoré Komisia zorganizovala vo forme rozhovorov a cielených prieskumov so zainteresovanými stranami.
Cieľom prvej otvorenej verejnej konzultácie bolo posilniť dôkazovú základňu pre hodnotenie oboch programov v oblasti spravodlivosti prostredníctvom zhromaždenia názorov príslušných zainteresovaných strán na účinnosť, efektívnosť, relevantnosť, súdržnosť a pridanú hodnotu programov pre EÚ. Začala sa 3. apríla 2024 a bola otvorená 12 týždňov (ukončila sa 26. júna 2024).
Respondenti otvorenej verejnej konzultácie celkovo považovali všeobecné a špecifické ciele programu Spravodlivosť za veľmi relevantné. Spomedzi špecifických cieľov sa za najvýznamnejšiu považovala odborná justičná príprava a prístup k spravodlivosti. Väčšina respondentov okrem toho považovala za relevantné činnosti financované z programov Spravodlivosť, najmä tie, ktoré sa týkali rozvoja a údržby informačných a komunikačných technológií, pričom digitalizácia bola vnímaná ako dôležitý rozmer programu. Respondenti považovali oba programy za účinné pri dosahovaní ich cieľov a plánovaných výsledkov, najmä pokiaľ ide o: i) zlepšenie prístupu všetkých občanov k službám, poradenským aktivitám a podporným činnostiam organizácií občianskej spoločnosti (62 % respondentov hodnotilo, že sa dosiahol vo veľmi vysokej alebo vysokej miere); ii) podporu činností odbornej prípravy pre zainteresované strany (50 % respondentov hodnotilo, že sa dosiahla vo veľmi vysokej alebo vysokej miere) a iii) zvýšenie cezhraničnej interoperability systémov (50 % respondentov hodnotilo, že sa dosiahlo vo veľmi vysokej alebo vysokej miere). Respondenti v tejto súvislosti vyzdvihli ako obzvlášť dôležité a účinné vytvorenie systémov E-CODEX a ECRIS, ako aj odbornú prípravu týkajúcu sa používania nástrojov IT. Pokiaľ ide o súdržnosť, väčšina respondentov nevedela porovnať program Spravodlivosť s inými programami (len traja z ôsmich respondentov uviedli, že poznajú iné podobné iniciatívy EÚ a/alebo vnútroštátne iniciatívy v oblasti spravodlivosti). Dvaja respondenti sa domnievali, že programy Spravodlivosť dopĺňajú iné programy alebo iniciatívy EÚ vo veľkej miere a jeden sa domnieval, že v obmedzenej miere. Respondenti sa zhodli na pridanej hodnote EÚ v rámci oboch programov, pričom všetci respondenti sa domnievali, že EÚ má najlepšie predpoklady na financovanie činností v rámci programu Spravodlivosť, keďže zapojenie EÚ zabezpečuje, aby všetky členské štáty dodržiavali rovnaké normy, čo vedie k rovnejšiemu prístupu k spravodlivosti. V dôsledku toho sa väčšina respondentov domnievala, že ak by sa program Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 zastavil, členské štáty by neboli schopné dosiahnuť podobné výsledky na národnej, regionálnej alebo miestnej úrovni a technická spolupráca by sa obmedzila na dvojstranné projekty menšieho rozsahu medzi susednými členskými štátmi, pričom niektoré organizácie by neboli schopné získať finančné prostriedky vôbec. Súhrnná správa o otvorenej verejnej konzultácii je k dispozícii prostredníctvom platformy Európskej komisie „Vyjadrite svoj názor“.
Druhá otvorená verejná konzultácia, ktorá bola podkladom pre posúdenie vplyvu programov EÚ v oblastiach cezhraničného vzdelávania, mládeže, kultúry, médií, hodnôt a občianskej spoločnosti v rámci VFR na roky 2028 – 2034, sa uskutočnila v období od 12. februára do 7. mája 2025. Programy EÚ, na ktoré sa vzťahuje uvedená otvorená verejná konzultácia: Kreatívna Európa, Erasmus+, Európsky zbor solidarity, program Občania, rovnosť, práva a hodnoty a program Spravodlivosť. Cieľom tejto otvorenej verejnej konzultácie bolo pomôcť posúdiť, ako verejnosť vníma význam a pridanú hodnotu programov EÚ, a identifikovať prekážky ich konkrétneho vplyvu a potenciálne zlepšenia štruktúry programov. V rámci verejnej konzultácie bolo doručených 4 861 odpovedí zo 110 krajín, ktoré zahŕňali všetky členské štáty EÚ, ako aj krajiny mimo EÚ. Väčšina týchto odpovedí pochádzala od respondentov so skúsenosťami s programom Erasmus+ a Európskym zborom solidarity; len 60 respondentov uviedlo, že má skúsenosti s programom Spravodlivosť. 51 % odpovedí zaslali občania EÚ. V tejto skupine bolo približne 1 200 respondentov mladších ako 30 rokov. 49 % odpovedí zaslali organizácie a inštitúcie. Medzi nimi bolo 17 % odpovedí od akademických a výskumných inštitúcií, z ktorých väčšinu tvorili veľké inštitúcie, pričom 69 % zamestnávalo viac ako 250 ľudí. Ďalších 11 % príspevkov pochádzalo od mimovládnych organizácií (MVO), z ktorých viaceré boli zastrešujúcimi sieťami organizácií občianskej spoločnosti. Verejné orgány predložili 232 návrhov, pričom išlo o zmes medzinárodných, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych subjektov. Ďalších 208 odpovedí prišlo od spoločností a podnikov. Malý počet ďalších odpovedí (približne 45) bolo doručených od odborových zväzov, podnikateľských združení, spotrebiteľských skupín a environmentálnych organizácií.
Niektoré z hlavných výsledkov relevantných pre oblasť spravodlivosti sú uvedené ďalej v texte:
–podľa respondentov je „presadzovanie a podpora právneho štátu“ dôležitou (22,51 %) a veľmi dôležitou (58,71 %) politickou prioritou a oblasťou, v ktorej financovanie z EÚ poskytuje pridanú hodnotu vo veľkej miere v porovnaní s financovaním na vnútroštátnej, miestnej alebo regionálnej úrovni (50,44 %),
–podľa respondentov je „účinná ochrana finančných prostriedkov EÚ pred podvodmi, korupciou a inou nezákonnou činnosťou“ dôležitou (25,78 %) a veľmi dôležitou (55,09 %) politickou prioritou a oblasťou, v ktorej financovanie EÚ poskytuje pridanú hodnotu vo veľkej miere v porovnaní s financovaním na vnútroštátnej, miestnej alebo regionálnej úrovni (54,68 %),
–podľa respondentov je „budovanie priestoru spravodlivosti EÚ, podpora odbornej justičnej prípravy, justičnej spolupráce a prístupu k spravodlivosti“ dôležitou (29,77 %) a veľmi dôležitou (37,03 %) politickou prioritou a oblasťou, v ktorej financovanie z EÚ poskytuje pridanú hodnotu vo veľkej miere v porovnaní s financovaním na vnútroštátnej, miestnej alebo regionálnej úrovni (47,85 %),
–zároveň sa respondenti domnievajú, že tieto opatrenia, ktoré sú obzvlášť dôležité v rámci programu Spravodlivosť, prinášajú do veľkej miery pozitívny vplyv v budúcnosti: „Podpora cezhraničného vzájomného učenia, výmeny osvedčených postupov a spolupráce, vytvárania koalícií“ (72,19 %), „Podpora vytvárania a rozvoja sietí a organizácií na úrovni EÚ“ (60,48 %), „Budovanie kapacít a odborná príprava/činnosti kaskádového školenia“ (56,10 %), „Možnosti cezhraničného vzájomného učenia v oblasti spravodlivosti“ (49,08 %).
·Externá expertíza
Návrh vychádza z externých a interných správ a posúdení, napr. z hodnotení programu (strednodobého a ex post), z preskúmania výdavkov, správ a dokumentov iných inštitúcií EÚ, agentúr a medzinárodných organizácií .
·Posúdenie vplyvu
V posúdení vplyvu cezhraničného vzdelávania, mládeže, kultúry, médií, hodnôt a občianskej spoločnosti sa analyzovala budúcnosť piatich programov financovania v tejto skupine vrátane programu Spravodlivosť.
V skorom štádiu sa vyradili tieto dve možnosti:
– Zastavenie financovania zo strany EÚ: táto možnosť bola okamžite zamietnutá vzhľadom na dôležitosť problémov, ktoré ovplyvňujú oblasti politiky v tomto klastri, význam, ktorý sa týmto politikám pripisuje v politických usmerneniach pre Európsku komisiu 2024 – 2029, a pridanú hodnotu intervencií EÚ podloženú príslušnými strednodobými hodnoteniami.
– Zlúčenie programu Spravodlivosť s ostatnými programami v tomto klastri: aj táto možnosť bola z právnych dôvodov v skorom štádiu zamietnutá. Program Spravodlivosť nie je možné zlúčiť s ostatnými programami v tomto klastri, pretože na programe Spravodlivosť sa nezúčastňuje všetkých 27 členských štátov EÚ (na rozdiel od ostatných existujúcich programov v tomto klastri). Právnym základom nariadenia, ktorým sa stanovuje program Spravodlivosť na roky 2021 – 2027, je článok 81 ods. 1 a 2 a článok 82 ods. 1 ZFEÚ. Tieto ustanovenia sú súčasťou hlavy V ZFEÚ, ktorá sa vzťahuje na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Na základe protokolov pripojených k zmluvám sa Dánsko nezúčastňuje na rozhodnutiach prijatých podľa hlavy V v súlade s protokolom č. 22 (tzv. „ustanovenie o výnimkách“) a Írsko sa môže rozhodnúť zúčastniť na určitých opatreniach, ak sa rozhodne pre „doložku o účasti“ v súlade s protokolom č. 21. Ostatné programy v rozsahu pôsobnosti posúdenia vplyvu sú otvorené pre všetky členské štáty, a preto nie sú zlučiteľné s právnym základom hlavy V.
Ponechané možnosti: Komisia sa rozhodla pre samostatný program Spravodlivosť, pretože zo záverečného hodnotenia programu Spravodlivosť na roky 2014 – 2020 aj z priebežného hodnotenia programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 vyplynulo, že program poskytuje jedinečnú pridanú hodnotu, ktorú by bolo ťažké zopakovať na vnútroštátnej úrovni. Toto rozhodnutie sa zohľadňuje v balíku návrhov VFR na obdobie po roku 2027, ktorý Komisia predstavila 16. júla 2025.
V súlade s usmerneniami pre lepšiu právnu reguláciu bola správa o posúdení vplyvu predložená na kontrolu kvality výboru pre kontrolu regulácie. Výbor pre kontrolu regulácie vydal stanovisko k posúdeniu vplyvu 13. júna 2025. Výbor pre kontrolu regulácie predložil niekoľko pripomienok a odporúčaní k: rozsahu, vymedzeniu problému a využitiu hodnotení, intervenčnej logike a cieľom, porovnaniu možností a analýze nákladov a prínosov, riadeniu, súdržnosti a budúcemu monitorovaniu a hodnoteniu. Posúdenie vplyvu, ktoré sprevádza tento právny návrh, bolo preskúmané v súlade s pripomienkami a odporúčaniami výboru pre kontrolu regulácie.
·Zjednodušenie
Iniciatíva bude v súlade s oznámením s názvom Na ceste k budúcemu viacročnému finančnému rámcu na roky 2028 – 2034 a jeho cieľom zefektívniť riadenie, správu a vykonávanie programov EÚ s cieľom zvýšiť účinnosť pre žiadateľov, prijímateľov a inštitúcie EÚ. Bude sa vyvíjať úsilie na zjednodušenie požiadaviek na uplatňovanie, riadenie a podávanie správ a na poskytnutie ďalších usmernení. Združovanie zdrojov, a to aj v oblastiach, ako je monitorovanie a interná a externá komunikácia, prinesie úspory z rozsahu a zvýši predvídateľnosť financovania EÚ v širšom meradle medzi prijímateľmi, zainteresovanými stranami a občanmi EÚ.
Pokiaľ ide o spôsob riadenia programu, neexistuje jasný priestor na ďalšie zjednodušenie, keďže spôsoby riadenia použité v prípade programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 sú vhodné pre program tejto veľkosti [t. j. priame riadenie a obmedzený počet iniciatív vykonávaných v rámci nepriameho riadenia orgánmi uvedenými v článku 62 ods. 1 prvom pododseku písm. c) nariadenia (EÚ) 2024/2509]. V posledných rokoch sa v rámci programu zaviedlo niekoľko zjednodušujúcich opatrení na zefektívnenie procesov a administratívnych postupov, čím sa zvýšila jeho efektívnosť. Existuje len málo dôkazov, ktoré by naznačovali, že sú stále potrebné veľké zmeny, najmä vzhľadom na doteraz zavedené zjednodušujúce opatrenia. Napríklad v záujme zjednodušenia vykonávania a zníženia administratívnej záťaže pre prijímateľov zostane štandardnou formou príspevku na preplácanie grantov používanie zjednodušených foriem financovania.
Prijímatelia považujú nástroje použité v rámci programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 (granty a verejné obstarávanie) za vhodné pre potreby programu.
Z viacerých zistení zároveň vyplýva, že rastúci dopyt po digitalizácii justície poukazuje na značné investičné medzery na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni.
Preto je potrebný dvojúrovňový prístup (t. j. na úrovni EÚ a na úrovni členských štátov), ktorý umožní úplnú digitalizáciu vnútroštátnych justičných systémov a vybudovanie účinného a prepojeného priestoru spravodlivosti Únie.
Tým by sa nielen vytvorilo viac prepojení so všetkými oblasťami politiky, na ktoré sa vzťahuje program Spravodlivosť, ale zabezpečila by sa aj silná súdržnosť s opatreniami vykonávanými na vnútroštátnej úrovni na digitalizáciu vnútroštátnych justičných systémov v rámci plánov národného a regionálneho partnerstva.
·Základné práva
Ciele programu sú úzko spojené s podporou základných práv a sú v súlade s chartou.
Program sa pri vykonávaní všetkých svojich akcií takisto snaží podporovať hodnoty Únie stanovené v článku 2 Zmluvy o EÚ, rodovú rovnosť, práva dieťaťa, (a to aj prostredníctvom súdnictva zohľadňujúceho potreby detí), ochranu práv obetí a účinné uplatňovanie zásady rovnoprávnosti a nediskriminácie na základe ktoréhokoľvek z dôvodov uvedených v článku 21 charty, a to v súlade s článkom 51 charty a v rámci obmedzení, ktoré sú v ňom stanovené.
Okrem toho musia projekty financované v rámci programu spĺňať najvyššie etické normy,
všeobecné nariadenie o ochrane údajov 2016/679
a medzinárodné právne dohody, ktorých zmluvnou stranou je Únia alebo všetky členské štáty EÚ (vrátane Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím).
4.VPLYV NA ROZPOČET
Finančné krytie na implementáciu programu Spravodlivosť na obdobie od 1. januára 2028 do 31. decembra 2034 bude 798 miliónov EUR (v bežných cenách).
5.ĎALŠIE PRVKY
·Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
Táto iniciatíva sa bude monitorovať prostredníctvom rámca výkonnosti, monitorovania a hodnotenia pre rozpočet na roky 2028 – 2034 stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX [nariadenie o výkonnosti]. V rámci výkonnosti, monitorovania a hodnotenia sa stanovujú aj pravidlá pre hodnotenia, ktoré sa vykonávajú v súlade s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii a budú založené na ukazovateľoch relevantných pre ciele programu.
Program sa implementuje v rámci priameho riadenia Komisiou. Obmedzený počet iniciatív by sa mohol vykonávať aj v rámci nepriameho riadenia medzinárodnými organizáciami.
·Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Všeobecným cieľom navrhovaného programu Spravodlivosť na roky 2028 – 2034 (článok 3 nariadenia) je prispieť k ďalšiemu rozvoju účinného, inkluzívneho, odolného a digitalizovaného priestoru spravodlivosti Únie, založeného na zásadách právneho štátu, vzájomnom uznávaní a dôvere. Dosiahnutím tohto cieľa program zároveň posilní demokraciu a ochranu základných práv a prispeje k rastu a konkurencieschopnosti. Tento všeobecný cieľ sa dosiahne prostredníctvom troch špecifických cieľov:
a)uľahčovať a podporovať justičnú spoluprácu v občianskych a trestných veciach a presadzovať zásady právneho štátu;
b)propagovať a podporovať odbornú justičnú prípravu;
c)uľahčiť a podporiť účinný a nediskriminačný prístup k spravodlivosti pre všetkých a účinný prostriedok nápravy, a to aj digitálnymi prostriedkami.
Program zabezpečí synergie medzi svojimi rôznymi špecifickými cieľmi, aby sa účinne podporili oblasti politiky, na ktoré sa zameriavajú tieto ciele a aby sa zvýšila ich schopnosť osloviť cieľové skupiny. Ak má byť program účinný, mal by zohľadňovať špecifickú povahu jednotlivých politík, ich rozdielne cieľové skupiny a ich osobitné potreby prostredníctvom špeciálne prispôsobených prístupov.
V rámci vykonávania tohto nariadenia Komisia každoročne stanoví priority financovania pre príslušné oblasti politiky. Štruktúra nariadenia umožňuje flexibilitu a rýchle úpravy na základe politických potrieb a nového politického a technologického vývoja.
2025/0255 (COD)
Návrh
NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorým sa ustanovuje program Spravodlivosť na obdobie 2028 – 2034 a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) 2021/693
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä jej článok 81 ods. 1 a 2 a článok 82 ods. 1,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,
so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
(1)V článku 3 Zmluvy o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) sa stanovuje, že Únia má ponúkať občanom priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a v článku 67 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) sa ďalej spresňuje, že Únia má vytvárať priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pri rešpektovaní základných práv a rozličných právnych systémov a tradícií členských štátov. Spravodlivosť je úzko spojená so základnými hodnotami, na ktorých je Únia založená, najmä s právnym štátom, demokraciou a rešpektovaním základných práv, ako sú zakotvené v článku 2 ZEÚ. Uvedené základné hodnoty implikujú potrebu nezávislých súdnych orgánov pôsobiacich v rámci efektívnych justičných systémov. Samotná nezávislosť súdnictva vyplýva zo spoločných ústavných tradícií zdieľaných všetkými členskými štátmi, z právneho štátu a zo zásady účinnej súdnej ochrany stanovenej v článku 19 ods. 1 ZEÚ a článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“).
(2)Dokončenie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti neustále komplikuje viacero faktorov, ako ohrozenie právneho štátu, rôzne formy závažnej trestnej činnosti a prekážky v prístupe k spravodlivosti a justičnej spolupráci. Preto je dôležitejšie ako kedykoľvek predtým presadzovať, posilňovať a brániť spravodlivosť, ktorá má priamy vplyv na politický, hospodársky, finančný a sociálny život v Únii i mimo nej a ktorá je potrebná na to, aby bolo možné pripraviť sa na rozšírenú Úniu. Cieľom tohto nariadenia, ktoré vychádza z programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2021/693, je ustanoviť program Spravodlivosť (ďalej len „program“), aby bolo možné podporovať ďalší rozvoj priestoru spravodlivosti Únie založeného na právnom štáte, základných právach, demokracii, nezávislosti a nestrannosti súdnictva, vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere, prístupe k spravodlivosti a cezhraničnej justičnej spolupráci v občianskych a trestných veciach. Program by mal vo všetkých svojich špecifických cieľoch klásť väčší dôraz aj na digitalizáciu justície.
(3)Týmto nariadením sa pre program Spravodlivosť stanovuje orientačné finančné krytie. Na účely tohto nariadenia sa pri výpočte bežných cien uplatňuje fixný deflátor na úrovni 2 %.
(4)Nedávne skúsenosti ukazujú, že rýchlo sa meniace hospodárske, sociálne a geopolitické prostredie, ktoré so sebou prináša neistotu a výzvy, si vyžaduje, aby boli viacročný finančný rámec a výdavkové programy Únie flexibilnejšie. Z tohto dôvodu by sa v súlade s cieľmi programu Spravodlivosť malo pri financovaní náležite prihliadať na vyvíjajúce sa politické potreby a priority Únie určené v príslušných dokumentoch uverejnených Komisiou, v záveroch Rady a uzneseniach Európskeho parlamentu, a zároveň by sa mala zabezpečiť dostatočná predvídateľnosť plnenia rozpočtu.
(5)Na tento program sa vzťahuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2024/2509. Stanovujú sa v ňom pravidlá zostavovania a plnenia všeobecného rozpočtu Únie vrátane pravidiel, ktoré sa týkajú grantov, cien, nefinančných donácií, verejného obstarávania, finančnej pomoci, finančných nástrojov a rozpočtových záruk.
(6)V súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509, nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013, nariadením Rady (ES, Euratom) č. 2988/95, nariadením Rady (Euratom, ES) č. 2185/96 a nariadením Rady (EÚ) 2017/1939 sa finančné záujmy Únie majú chrániť primeranými opatreniami vrátane prevencie, odhaľovania, nápravy a vyšetrovania nezrovnalostí a podvodov, vymáhania stratených, neoprávnene vyplatených alebo nesprávne použitých finančných prostriedkov a vo vhodných prípadoch ukladaním administratívnych sankcií. Konkrétne môže Európsky úrad pre boj proti podvodom (ďalej len „OLAF“) vykonávať v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) č. 883/2013 a nariadením (Euratom, ES) č. 2185/96 vyšetrovania vrátane kontrol a inšpekcií na mieste s cieľom zistiť, či nedošlo k podvodu, korupcii alebo akémukoľvek inému protiprávnemu konaniu poškodzujúcemu finančné záujmy Únie. Európska prokuratúra môže v súlade s nariadením (EÚ) 2017/1939 vyšetrovať a trestne stíhať podvody a iné protiprávne konanie poškodzujúce finančné záujmy Únie, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2017/1371.súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 majú všetky osoby alebo subjekty, ktoré prijímajú finančné prostriedky Únie, v plnej miere spolupracovať pri ochrane finančných záujmov Únie, udeliť Komisii, úradu OLAF, Európskej prokuratúre a Európskemu dvoru audítorov nevyhnutné práva a prístup a zabezpečiť, aby rovnocenné práva udelili všetky tretie strany zúčastňujúce sa na implementácii finančných prostriedkov Únie.
(7)Program sa má vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 202X/XXXX [nariadenie o výkonnosti], ktorým sa stanovujú pravidlá rámca sledovania výdavkov a výkonnosti rozpočtu, vrátane pravidiel na zabezpečenie jednotného uplatňovania zásady „výrazne nenarušiť“ uvedenej v článku 33 ods. 2 písm. d) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 a zásady rodovej rovnosti uvedenej v článku 33 ods. 2 písm. f) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509, pravidiel monitorovania a vykazovania výkonnosti programov a činností Únie, pravidiel zriadenia portálu financovania z prostriedkov Únie, pravidiel hodnotenia programov, ako aj iných horizontálnych ustanovení uplatniteľných na všetky programy Únie, ako sú ustanovenia o informáciách, komunikácii a zviditeľnení.
(8)Opatrenia v rámci programu by mali podporovať posilnené vzájomné uznávanie a výkon rozsudkov a súdnych rozhodnutí v občianskych a trestných veciach, vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi a potrebnú aproximáciu právnych predpisov s cieľom uľahčiť spoluprácu medzi všetkými príslušnými orgánmi, a to aj prostredníctvom digitálnych prostriedkov. Program by mal podporovať aj údržbu existujúcich a vytváranie nových IT nástrojov alebo platforiem pre nové nástroje justičnej spolupráce. Popri vyššej efektívnosti vďaka digitalizácii justície by sa mala zabezpečiť ochrana základných práv v súlade s chartou, ako aj záruky proti nerovnostiam, diskriminácii a vylúčeniu.
(9)Program by mal vo všetkých svojich činnostiach presadzovať právny štát, a to aj podporovaním úsilia o zvýšenie nezávislosti, kvality a efektívnosti vnútroštátnych justičných systémov s cieľom posliniť vzájomnú dôveru, ktorá je pre justičnú spoluprácu v občianskych a trestných veciach nevyhnutná.
(10)V občianskych veciach by mal program podporovať ochranu individuálnych práv v občianskych a obchodných veciach vrátane ochrany pred strategickými žalobami proti verejnej účasti a mal by presadzovať väčšiu konvergenciu v občianskom práve. Pomôže to odstrániť prekážky pri zabezpečovaní uspokojivého a účinného fungovania súdnych a mimosúdnych konaní v prospech všetkých strán sporu. V snahe podporiť účinné presadzovanie a praktické uplatňovanie práva Únie v tejto oblasti by mal program podporovať aj fungovanie Európskej súdnej siete pre občianske a obchodné veci vytvorenej rozhodnutím Rady 2001/470/ES.
(11)V trestných veciach by mal program pomáhať pri vykonávaní pravidiel a postupov na zabezpečenie uznávania rozsudkov a rozhodnutí v celej Únii a mal by podporovať ochranu finančných záujmov Únie. Mal by prispievať k odstraňovaniu prekážok, ktoré bránia účinnej vzájomnej dôvere a spolupráci, a to aj podporou opatrení zabezpečujúcich správnu transpozíciu právnych aktov Únie, ktorými sa aproximuje trestné právo jednotlivých členských štátov. Program by mal zároveň podporovať akcie zamerané na uľahčovanie spolupráce v súvislosti s takými formami závažnej trestnej činnosti, ako sú korupcia, terorizmus a trestné činy proti životnému prostrediu. Program by mal predovšetkým posilňovať koordináciu a spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva, justičnými orgánmi a inými príslušnými orgánmi. Okrem toho by mal podporovať spoluprácu s orgánmi a agentúrami Únie, ako je Agentúra Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a Európska prokuratúra, a mal by zvyšovať informovanosť o ich poslaní, a prispievať tak k fungovaniu integrovanejšieho systému justičnej spolupráce v Únii.
(12)Program by mal prispieť k zlepšeniu nediskriminačného prístupu k spravodlivosti pre všetkých a mal by podporovať činnosti zamerané na ochranu práv obetí trestných činov, ako aj procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní a vyžiadaných osôb v konaní o európskom zatykači. Prístup k spravodlivosti by mal zahŕňať najmä prístup k súdom, k alternatívnym metódam riešenia sporov a k právnemu poradenstvu, ktoré majú verejní činitelia poskytovať nezávisle a nestranne. Osobitná pozornosť by sa mala venovať lepšiemu vykonávaniu jednotlivých právnych aktov Únie na ochranu obetí trestných činov, ako aj akciám zameraným na výmenu najlepších postupov medzi príslušnými orgánmi vrátane justičných orgánov, orgánov presadzovania práva, príslušníkov právnických profesií a na podporu lepšieho pochopenia a využívania mechanizmov kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu. Okrem toho by sa mali podporovať činnosti, ktoré uľahčujú účinný a rovnaký prístup k spravodlivosti osobám, ktoré čelia diskriminácii alebo sú v zraniteľnej situácii (ako sú osoby so zdravotným postihnutím podľa článku 13 Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, deti, menšiny, LGBTIQ+ osoby a obete rodovo motivovaného násilia, domáceho násilia a iných foriem medziľudského násilia). Program by mal podporovať aj činnosti organizácií občianskej spoločnosti, ktoré prispievajú k uvedeným cieľom.
(13)Program by mal podporovať odbornú prípravu sudcov a justičného personálu. Činnosti v oblasti odbornej prípravy by mali prispievať k vykonávaniu strategických priorít Únie a mali by zahŕňať napríklad odbornú prípravu zameranú na občianske a trestné právo, účinné uplatňovanie charty, vzájomné uznávanie, ako aj na procesné záruky (vrátane záruk ochrany pred strategickými žalobami proti verejnej účasti). Činnosti v oblasti odbornej prípravy realizované v rámci programu by sa mali vo výraznej miere zamerať na digitalizáciu justície, pričom by mali vytvárať priaznivé prostredie pre sudcov a justičný personál, a to aj prostredníctvom zvyšovania digitálnych zručností, vedomostí a informovanosti. Odborná príprava by mala podporovať aj digitalizáciu cezhraničných súdnych konaní. Odborná príprava by sa mala podporovať v súčinnosti s opatreniami na vnútroštátnej úrovni, aby sa maximalizoval účinok programu.
(14)Program by mal podporovať ročný pracovný program Európskej siete odbornej justičnej prípravy (ďalej len „EJTN“), ktorá je významným aktérom v oblasti justičného vzdelávania a zohráva dôležitú úlohu pri podpore a plnení cieľov politiky európskej odbornej justičnej prípravy. Sieť EJTN je jedinou sieťou na úrovni Únie, ktorá zlučuje subjekty odbornej justičnej prípravy členských štátov. Nachádza sa preto v jedinečnej pozícii organizovať výmeny a odbornú prípravu sudcov medzi členskými štátmi a koordinovať činnosť vnútroštátnych orgánov odbornej justičnej prípravy, a tak podporovať synergie medzi odbornou prípravou podporovanou Úniou a odbornou prípravou financovanou z vnútroštátnych zdrojov, ako aj štruktúrovanú komunikáciu medzi poskytovateľmi odbornej prípravy na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni. Sieť EJTN môže ako pozorovateľov zahŕňať aj subjekty odbornej justičnej prípravy kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov.
(15)Ochrana práv detí je základným cieľom Únie, ako je zakotvené v článku 3 ods. 3 ZEÚ a článku 24 charty. Pri všetkých akciách týkajúcich sa detí má byť prvoradým hľadiskom najlepší záujem dieťaťa. To je podstatné tak pre legitímnosť, ako aj účinnosť justičných systémov. Deti zapojené do súdneho konania, či už ako svedkovia, obete, podozrivé, obvinené alebo odsúdené osoby alebo ako iné strany, často čelia značným prekážkam, ktoré oslabujú ich schopnosť účinne sa zúčastňovať na konaní a využívať primerané záruky. Preto je potrebné posilniť kapacity vnútroštátnych justičných systémov a príslušníkov právnických profesií na riešenie osobitných potrieb detí, aby sa zabezpečilo účinné uplatňovanie ich práv.
(16)Program by mal prispievať k digitalizácii justície, a to okrem iného vyvíjaním, zavádzaním a údržbou nástrojov na úrovni Únie. Mohol by tak maximalizovať účinok nástrojov, ktoré uľahčujú digitálnu komunikáciu medzi súdmi a stranami, ako je európske elektronické miesto prístupu, ktoré umožňuje ľahší prístup k justičným údajom, ako je Európsky identifikátor judikatúry, alebo ktoré zvyšujú efektívnosť a bezpečnosť digitalizovaných súdnych konaní, ako sú dôveryhodné služby podľa nariadenia (EÚ) č. 910/2014 a európske peňaženky digitálnej identity. Dobre fungujúci priestor spravodlivosti Únie s účinnými a odolnými vnútroštátnymi justičnými systémami je bezpodmienečne nutný pre prosperujúci vnútorný trh a je predpokladom hospodárskeho rastu, zdravých finančných trhov a konkurencieschopnosti. Digitalizácia zvyšuje efektívnosť cezhraničných súdnych konaní v občianskych a trestných veciach, ako aj prístup k spravodlivosti v rámci Únie, čo je zase hnacou silou investícií. Digitalizácia justície takisto umožňuje a uľahčuje účinnú a efektívnu spoluprácu s inými príslušnými orgánmi pri vykonávaní a presadzovaní kľúčových častí súboru digitálnych pravidiel EÚ, ako je napríklad akt o digitálnych službách. Digitalizácia justičných systémov pomáha tiež znižovať náklady verejných rozpočtov a koncových používateľov a zároveň zachovávať efektívne služby pre občanov a podniky. Pracovníkom v oblasti justície umožňuje zamerať sa na hlavné úlohy a zlepšovať kvalitu a efektívnosť konaní. Digitálne nástroje takisto rozširujú prístup k spravodlivosti, keďže umožňujú komunikáciu na diaľku a jednoduchý prístup k súdnym spisom, čím zvyšujú transparentnosť. Digitalizácia okrem toho posilňuje odolnosť vnútroštátnych justičných systémov v čase krízy (ako sú pandémie) a zabezpečuje, aby mohli naďalej účinne fungovať v prospech občanov a podnikov. To posilňuje dôveru v to, že justičný systém je schopný spoľahlivo fungovať aj za neočakávaných okolností.
(17)Únia musí chrániť svoje bezpečnostné záujmy pred dodávateľmi, ktorí by mohli predstavovať pretrvávajúce bezpečnostné riziko z dôvodu možného zasahovania tretích krajín, ako aj ich bezpečnosti, najmä kybernetickej bezpečnosti. Preto je nevyhnutné znížiť na vnútornom trhu, a to aj v dodávateľskom reťazci IKT, riziko pretrvávajúcej závislosti od vysokorizikových dodávateľov, pretože by mohli mať potenciálne závažný negatívny vplyv na bezpečnosť používateľov a spoločností v celej Únii a na kritickú infraštruktúru Únie, pokiaľ ide o integritu údajov a služieb, ako aj dostupnosť služieb. Toto obmedzenie by sa malo opierať o primerané posúdenie rizika a o súvisiace zmierňujúce opatrenia, ako sú vymedzené v politikách a právnych predpisoch Únie.
(18)Komisia by mala zabezpečiť celkovú konzistentnosť, komplementárnosť a synergie s činnosťou orgánov, úradov a agentúr Únie, najmä s Eurojustom, Agentúrou Európskej únie pre základné práva (FRA), Agentúrou Európskej únie na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu-LISA) a Európskou prokuratúrou, a mala by prihliadať na činnosť iných vnútroštátnych a medzinárodných aktérov v oblastiach, na ktoré sa program vzťahuje.
(19)V snahe zaistiť efektívne prideľovanie finančných prostriedkov zo všeobecného rozpočtu Únie je potrebné zabezpečiť, aby všetky akcie vykonávané v rámci programu mali pridanú hodnotu Únie, dopĺňali akcie členských štátov a boli v súlade s inými akciami Únie. Mala by sa zaistiť konzistentnosť, komplementárnosť a synergie najmä s programami financovania, ktoré podporujú úzko prepojené oblasti politiky, ako sú plány národného a regionálneho partnerstva (stanovené nariadením Európskeho parlamentu a Rady XXX [nariadenie NPR])), program AgoraEU (stanovený nariadením Európskeho parlamentu a Rady XXX [AgoraEU]) a vonkajšie činnosti podporované nástrojom Globálna Európa (zriadeným nariadením Európskeho parlamentu a Rady XXX).
(20)Týmto programom sa nahrádza program zriadený nariadením (EÚ) 2021/693 na programové obdobie 2021 – 2027, ktoré by sa preto malo zrušiť.
(21)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.
(22)V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, Írsko [listom z …] oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto nariadenia.
alebo
V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k ZEÚ a ZFEÚ, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,
PRIJALI TOTO NARIADENIE:
Článok 1
Predmet úpravy
Týmto nariadením sa ustanovuje program Spravodlivosť (ďalej len „program“) a stanovujú sa ciele programu, jeho rozpočet na obdobie 2028 – 2034, formy financovania z prostriedkov Únie a pravidlá poskytovania takéhoto financovania.
Článok 2
Vymedzenie pojmov
Na účely tohto nariadenia sú „sudcovia a justičný personál“ sudcovia, prokurátori a zamestnanci súdov a prokuratúr, ako aj všetci ostatní pracovníci v oblasti justície, ktorí sú spojení s justičnými systémami alebo ktorí sa inak zúčastňujú na výkone spravodlivosti, bez ohľadu na vymedzenie vo vnútroštátnom práve, právne postavenie alebo vnútornú organizáciu, ako sú advokáti, notári, súdni exekútori alebo príslušníci orgánov presadzovania práva, správcovia, mediátori, súdni tlmočníci a prekladatelia, súdni znalci, väzenský personál a probační úradníci.
Článok 3
Ciele programu
1.Všeobecným cieľom programu je prispievať k ďalšiemu rozvoju efektívneho, inkluzívneho, odolného a digitalizovaného priestoru spravodlivosti Únie založeného na právnom štáte, vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere, a tým posilňovať demokraciu a ochranu ľudských práv, a prispievať k rastu a konkurencieschopnosti Únie, ako aj k digitalizácii justície na úrovni Únie.
2.Program má tieto špecifické ciele:
a)uľahčovať a podporovať justičnú spoluprácu v občianskych a trestných veciach a presadzovať právny štát, najmä nezávislosť, kvalitu a efektívnosť justičných systémov, a to aj prostredníctvom zvyšovania účinnosti cezhraničného uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí;
b)propagovať a podporovať odbornú prípravu sudcov a justičného personálu s cieľom: presadzovať právny štát, základné práva a demokraciu; podporovať spoločnú právnu a justičnú kultúru; zabezpečovať konzistentné a účinné vykonávanie príslušných právnych nástrojov Únie a vytvárať priaznivé prostredie pre digitalizáciu justičnej spolupráce a justičných systémov;
c)uľahčovať a podporovať účinný a nediskriminačný prístup k spravodlivosti pre všetkých a účinnú nápravu, a to aj digitálnymi prostriedkami, presadzovaním efektívneho občianskeho a trestného konania a presadzovaním a podporovaním práv všetkých obetí trestných činov, ako aj procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní a vyžiadaných osôb v konaní o európskom zatykači.
Článok 4
Rozpočet
1.Orientačné finančné krytie na vykonávanie programu na obdobie od 1. januára 2028 do 31. decembra 2034 sa stanovuje na 798 000 000 EUR v bežných cenách.
2.Na pokrytie potrebných výdavkov a na riadenie akcií neukončených do konca programu možno rozpočtové prostriedky zahrnúť do rozpočtu Únie aj po roku 2034.
3.Finančné krytie uvedené v odseku 1 tohto článku a sumy dodatočných zdrojov uvedené v článku 5 sa môžu použiť aj na technickú a administratívnu pomoc pri vykonávaní programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, systémy a platformy informačných technológií na úrovni inštitúcií, informačné a komunikačné činnosti vrátane inštitucionálnej komunikácie o politických prioritách Únie, ako aj na všetku ostatnú technickú a administratívnu pomoc alebo výdavky na zamestnancov, ktoré vzniknú Komisii pri riadení programu.
Článok 5
Ďalšie zdroje
1.Dodatočné finančné alebo nefinančné príspevky na program môžu poskytovať členské štáty, inštitúcie, orgány a agentúry Únie, tretie krajiny, medzinárodné organizácie, medzinárodné finančné inštitúcie alebo iné tretie strany. Dodatočné finančné príspevky predstavujú vonkajšie pripísané príjmy v zmysle článku 21 ods. 2 písm. a), d) alebo e) alebo článku 21 ods. 5 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.
2.Na žiadosť členských štátov sa na program môžu sprístupniť zdroje, ktoré im boli pridelené v rámci zdieľaného riadenia. Komisia uvedené zdroje implementuje priamo alebo nepriamo v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. a) alebo c) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. Dopĺňajú sumu uvedenú v článku 4 ods. 1 tohto nariadenia. Uvedené zdroje sa použijú v prospech dotknutého členského štátu. Ak Komisia v rámci priameho alebo nepriameho riadenia neprijme právny záväzok týkajúci sa dodatočných súm takto sprístupnených na program, zodpovedajúce neviazané sumy sa môžu na žiadosť dotknutého členského štátu previesť späť na jeden alebo viacero príslušných zdrojových programov alebo ich nástupcov.
Článok 6
Alternatívne, kombinované a kumulatívne financovanie
1.Program sa vykonáva v synergii s inými programami Únie. V rámci programu možno poskytnúť príspevok aj na akciu, na ktorú sa poskytol príspevok Únie z iného programu. Na zodpovedajúci príspevok sa uplatňujú pravidlá príslušného programu Únie alebo sa na všetky príspevky môže uplatňovať jednotný súbor pravidiel a môže sa prijať jediný právny záväzok. Ak sa príspevok Únie zakladá na oprávnených nákladoch, kumulatívna podpora z rozpočtu Únie nepresiahne celkové oprávnené náklady na akciu a môže sa vypočítať na pomernom základe v súlade s dokumentmi, v ktorých sa stanovujú podmienky podpory.
2.Postupy udeľovania v rámci programu sa môžu v rámci priameho alebo nepriameho riadenia vykonávať spoločne s členskými štátmi, inštitúciami, orgánmi a agentúrami Únie, tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami, medzinárodnými finančnými inštitúciami alebo inými tretími stranami (ďalej len „partneri v spoločnom postupe udeľovania“) za predpokladu, že je zabezpečená ochrana finančných záujmov Únie. Takéto postupy podliehajú jedinému súboru pravidiel a vedú k uzavretiu jediného právneho záväzku. Na tento účel môžu partneri v spoločnom postupe udeľovania sprístupniť na program zdroje v súlade s článkom 5 tohto nariadenia alebo môžu byť v príslušných prípadoch v súlade s článkom 62 ods. 1 písm. c) nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 poverení vykonávaním postupu udeľovania. Na účely článku 153 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 môžu komisiu pre vyhodnotenie v rámci spoločných postupov udeľovania čiastočne tvoriť členovia, ktorí sú zástupcami partnerov v uvedenom postupe.
Článok 7
Tretie krajiny pridružené k programu
1.Na programe sa môžu v súlade s cieľmi stanovenými v článku 3 a v súlade s príslušnými medzinárodnými dohodami alebo akýmikoľvek rozhodnutiami, ktoré boli prijaté v rámci týchto dohôd a ktoré sa vzťahujú na príslušné krajiny, prostredníctvom úplného alebo čiastočného pridruženia zúčastňovať tieto tretie krajiny:
a)členovia Európskeho združenia voľného obchodu, ktorí sú členmi Európskeho hospodárskeho priestoru, ako aj európske mikroštáty;
b)pristupujúce krajiny, kandidátske krajiny a potenciálni kandidáti;
c)krajiny európskej susedskej politiky;
d)iné tretie krajiny.
2.Dohodami o pridružení týkajúcimi sa účasti na programoch sa:
a)zabezpečuje spravodlivá rovnováha, pokiaľ ide o príspevky tretej krajiny zúčastňujúcej sa na programe a prínosy pre túto tretiu krajinu;
b)stanovujú podmienky účasti na programe vrátane výpočtu finančných príspevkov na program a jeho všeobecné administratívne náklady pozostávajúcich z operačného príspevku a účastníckeho poplatku;
c)tretej krajine neudeľujú žiadne právomoci rozhodovať v programe;
d)zaručujú práva Únie zabezpečovať správne finančné riadenie a chrániť svoje finančné záujmy
e)a v relevantných prípadoch zabezpečuje ochrana záujmov Únie v oblasti bezpečnosti a verejného poriadku.
Na účely prvého pododseku písm. d) tretia krajina udelí potrebné práva a prístup, ktoré sa vyžadujú podľa nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 a nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013, a zaručí vykonateľnosť rozhodnutí o presadzovaní práva, ktorými sa ukladá peňažný záväzok na základe článku 299 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj rozsudkov a uznesení Súdneho dvora Európskej únie.
Článok 8
Implementácia a formy financovania z prostriedkov Únie
1.Program sa vykonáva v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 v rámci priameho riadenia alebo v rámci nepriameho riadenia so subjektmi uvedenými v článku 62 ods. 1 písm. c) uvedeného nariadenia.
2.Finančné prostriedky Únie sa môžu poskytovať v akejkoľvek forme v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509, najmä vo forme grantov, verejného obstarávania a nefinančných donácií.
3.Ak sa financovanie z prostriedkov Únie poskytuje vo forme grantu, v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 sa poskytuje ako financovanie, ktoré nie je spojené s nákladmi, alebo prípadne ako financovanie so zjednodušeným vykazovaním nákladov. Vo forme refundácie skutočných oprávnených nákladov sa financovanie môže poskytnúť len vtedy, ak ciele akcie nemožno dosiahnuť inak.
4.Na účely článku 153 ods. 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 môže byť komisia pre vyhodnotenie čiastočne alebo úplne zložená z nezávislých externých odborníkov.
Článok 9
Oprávnenosť
1.Kritériá oprávnenosti sa stanovia v súlade s nariadením (EÚ, Euratom) 2024/2509 s cieľom podporiť dosiahnutie cieľov stanovených v článku 3 tohto nariadenia a uplatňujú sa na všetky postupy udeľovania v rámci programu.
2.Pri postupoch udeľovania v rámci priameho a nepriameho riadenia môže byť na získanie finančných prostriedkov Únie oprávnený jeden alebo viacero z týchto právnych subjektov:
a)subjekty usadené v členskom štáte;
b)subjekty usadené v pridruženej tretej krajine;
c)medzinárodné organizácie;
d)iné subjekty usadené v nepridružených tretích krajinách, ak je financovanie takýchto subjektov nevyhnutné na vykonávanie akcie a prispieva k cieľom stanoveným v článku 3.
3.Dodatočne k článku 168 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 sa na akýchkoľvek mechanizmoch verejného obstarávania stanovených v článku 168 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 môžu v relevantných prípadoch zúčastňovať a tieto mechanizmy využívať pridružené tretie krajiny uvedené v článku 7 ods. 1 tohto nariadenia. Na zúčastnené pridružené tretie krajiny sa mutatis mutandis uplatňujú pravidlá, ktoré platia pre členské štáty.
4.Postupy udeľovania, ktoré majú vplyv na bezpečnosť alebo verejný poriadok, najmä pokiaľ ide o strategické aktíva a záujmy Únie alebo jej členských štátov, sa obmedzujú v súlade s článkom 136 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509. V súlade s článkom 136 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509 sa na vysokorizikových dodávateľov uplatňujú z bezpečnostných dôvodov v súlade s právom EÚ obmedzenia týkajúce sa oprávnenosti.
5.V pracovnom programe uvedenom v článku 110 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509, vo výzvach na predkladanie návrhov a výzvach na predkladanie ponúk sa môžu bližšie špecifikovať kritériá oprávnenosti stanovené v tomto nariadení alebo sa môžu stanoviť dodatočné kritériá oprávnenosti pre osobitné akcie.
6.Európskej sieti odbornej justičnej prípravy možno na pokrytie výdavkov spojených s jej stálym pracovným programom udeliť grant na prevádzku bez výzvy na predkladanie návrhov.
Článok 10
Pracovný program
Program sa vykonáva prostredníctvom pracovných programov uvedených v článku 110 nariadenia (EÚ, Euratom) 2024/2509.
Článok 11
Zrušenie
Nariadenie (EÚ) 2021/693 sa zrušuje s účinnosťou od 1. januára 2028.
Článok 12
Prechodné ustanovenia
1.Toto nariadenie nemá vplyv na pokračovanie ani zmenu akcií začatých podľa nariadenia (EÚ) 2021/693, ktoré sa naďalej uplatňuje na dotknuté akcie až do ich ukončenia.
2.Z finančného krytia programu sa môžu uhrádzať aj výdavky na technickú a administratívnu pomoc potrebné na zabezpečenie prechodu medzi programom a opatreniami prijatými podľa nariadenia (EÚ) 2021/693.
Článok 13
Nadobudnutie účinnosti a uplatňovanie
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Uplatňuje sa od 1. januára 2028.
Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.
V Bruseli
Za Európsky parlament
Za Radu
predseda/predsedníčka
predseda/predsedníčka
LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ
1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.Názov návrhu/iniciatívy
1.2.Príslušné oblasti politiky
1.3.Ciele
1.3.1.Všeobecné ciele
1.3.2.Špecifické ciele
1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv
1.3.4.Ukazovatele výkonnosti
1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:
1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu
2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ
2.2.Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)
3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov (NA)
3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu
3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov (NA)
3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami
4.Digitálne rozmery
4.1.Požiadavky digitálneho významu
4.2.Údaje
4.3.Digitálne riešenia
4.4.Posúdenie interoperability
4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania
1.
RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY
1.1.
Názov návrhu/iniciatívy
Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje program Spravodlivosť na obdobie 2028 – 2034 a zrušuje nariadenie (EÚ) 2021/693.
1.2.
Príslušné oblasti politiky
Justičná spolupráca v občianskych a trestných veciach, odborná justičná príprava, prístup k spravodlivosti, právny štát, základné práva.
1.3.
Ciele
1.3.1.
Všeobecné ciele
Všeobecným cieľom programu je prispieť k ďalšiemu rozvoju účinného, inkluzívneho, odolného a digitalizovaného priestoru spravodlivosti Únie založeného na zásadách právneho štátu, vzájomnom uznávaní a vzájomnej dôvere, čím sa posilní aj demokracia a ochrana základných práv a prispeje sa k rastu a konkurencieschopnosti Únie, ako aj k digitalizácii justície na úrovni Únie.
1.3.2.
Špecifické ciele
Program bude sledovať tieto špecifické ciele:
Špecifický cieľ č. 1:
Uľahčovať a podporovať justičnú spoluprácu v občianskych a trestných veciach a presadzovať zásady právneho štátu, najmä nezávislosť, kvalitu a účinnosť justičných systémov, a to aj prostredníctvom zlepšenia účinného cezhraničného uznávania a výkonu súdnych rozhodnutí.
Špecifický cieľ č. 2:
Propagovať a podporovať odbornú prípravu sudcov a justičného personálu s cieľom: presadzovať právny štát, základné práva a demokraciu; podporovať spoločnú právnu a justičnú kultúru; zabezpečovať konzistentné a účinné vykonávanie príslušných právnych nástrojov Únie a vytvárať priaznivé prostredia pre digitalizáciu justičnej spolupráce a justičných systémov;
Špecifický cieľ č. 3:
Uľahčiť a podporiť účinný a nediskriminačný prístup k spravodlivosti pre všetkých a účinný prostriedok nápravy, a to aj digitálnymi prostriedkami, presadzovaním účinných občianskoprávnych a trestných konaní a presadzovaním a podporou práv všetkých obetí trestných činov a procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní, ako aj vyžiadaných osôb v konaní o európskom zatykači.
1.3.3.
Očakávané výsledky a vplyv
Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.
– Zvýšenie kapacity, vrátane digitálnej kapacity, vnútroštátnych odborníkov, súdov a orgánov na riešenie problémov súvisiacich s justičnou spoluprácou v občianskych a trestných veciach a na vykonávanie nástrojov EÚ v oblasti občianskeho a civilného procesného práva, ako aj trestného a trestného procesného práva,
– Zlepšenie cezhraničnej spolupráce a vzájomnej dôvery medzi justičnými orgánmi zodpovednými za justičnú spoluprácu v občianskych, obchodných a trestných veciach a zlepšenie spolupráce a koordinácie medzi týmito orgánmi a inými zodpovednými agentúrami a inštitúciami v celej EÚ,
– Urýchlenie konania v súvislosti s justičnou spoluprácou v občianskych a trestných veciach,
– Zlepšenie situácie osôb, na ktoré sa vzťahujú opatrenia v oblasti justičnej spolupráce v trestných veciach, zlepšenie ich sociálnej rehabilitácie a reintegrácie, zníženie rizika porušenia ich základných práv,
– Zvýšenie kapacity a viditeľnosti sietí na úrovni EÚ pôsobiacich v oblasti odbornej justičnej prípravy, prístupu k spravodlivosti a justičnej spolupráce,
– Zlepšenie podpory právneho štátu, nezávislosti a nestrannosti súdnictva, a to aj podporou úsilia o zlepšenie účinnosti vnútroštátnych justičných systémov, najmä prostredníctvom zhromažďovania informácií o stave právneho štátu na vnútroštátnej úrovni, zhromažďovania údajov o nezávislosti, kvalite a účinnosti vnútroštátnych justičných systémov, presadzovania a dodržiavania európskych noriem a osvedčených postupov v týchto oblastiach,
– Posilnená spolupráca a výmena informácií medzi príslušnými vnútroštátnymi orgánmi, európskymi sieťami, mimovládnymi a/alebo profesijnými organizáciami v súvislosti s právami osôb podozrivých alebo obvinených z trestného činu a obetí trestných činov,
– Zníženie rizika porušenia práv na spravodlivý proces,
– Uľahčenie spolupráce v súvislosti s formami závažnej trestnej činnosti, ako je korupcia, terorizmus a trestná činnosť proti životnému prostrediu,
– Zlepšenie informovanosti verejnosti, a to aj príslušných tvorcov politík, o procesných právach podozrivých a obvinených osôb a právach obetí na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni,
– Zvýšenie informovanosti a znalostí o používaní digitálnych nástrojov a nástrojov umelej inteligencie v trestnom konaní (najmä používanie videokonferenčných technológií) a ich vplyve (šance a riziká) na procesné práva podozrivých a obvinených osôb a práva obetí na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni,
– Zvýšenie povedomia a znalostí o špecifických potrebách najzraniteľnejších obetí trestných činov vrátane obetí terorizmu a najzraniteľnejších podozrivých a obvinených osôb,
– Zlepšenie vedomostí o právnych prostriedkoch nápravy, ktoré majú obete k dispozícii v prípade porušenia ich práv, ako aj o výzvach a výhodách pre obete v súvislosti s digitalizáciou justície,
– Zlepšenie poskytovania podporných služieb obetiam,
– Lepšie znalosti občianskeho práva, obchodného práva, trestného práva a nástrojov súvisiacich so základnými právami EÚ (vrátane rozsahu uplatňovania Charty základných práv EÚ a existujúcich prostriedkov nápravy a odškodnenia) medzi odborníkmi v oblasti justície,
– Zvýšenie „digitálnej kapacity“ odborníkov v oblasti justície, aby mohli účinne využívať digitálne nástroje a infraštruktúry, zvládnuť vplyv digitalizácie na súdne konania a procesné práva a uplatňovať nástroje cezhraničnej spolupráce,
– Väčšia právna istota pre občanov a podniky.
1.3.4.
Ukazovatele výkonnosti
Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.
Ukazovatele výstupov a výsledkov na účely monitorovania pokroku a výsledkov tohto programu budú zodpovedať spoločným ukazovateľom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX [nariadenie o výkonnosti].
1.4.
Návrh/iniciatíva sa týka:
novej akcie
novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu
predĺženia trvania existujúcej akcie
zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu
1.5.
Dôvody návrhu/iniciatívy
1.5.1.
Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy
Hoci právne predpisy sú kľúčovým nástrojom na realizáciu cieľov Únie v oblasti spravodlivosti, je potrebné doplniť ich ďalšími prostriedkami. V tejto súvislosti zohráva financovanie dôležitú úlohu pri zvyšovaní účinnosti právnych predpisov prostredníctvom zvyšovania vedomostí, informovanosti a kapacít odborníkov v oblasti justície a iných kľúčových zainteresovaných strán, napríklad podporou:
– šírenia informácií a zvyšovania povedomia vrátane podpory národných a európskych kampaní na informovanie ľudí o ich právach a diskusných fór pre zainteresované strany s cieľom zlepšiť vedomosti o programe a prenosnosť jeho výsledkov,
– odbornej prípravy, výmeny a budovania kapacít pre sudcov a justičný personál a iných odborníkov z praxe a príslušné vnútroštátne orgány s cieľom vybaviť ich nástrojmi na účinné uplatňovanie práv a politík Únie v praxi.
Financovanie zohráva ústrednú úlohu aj pri podpore spolupráce na nadnárodnej úrovni a pri budovaní vzájomnej dôvery, a to napríklad prostredníctvom:
– rozvoja a posilnenia kapacít kľúčových sietí na európskej úrovni, justičných združení na európskej úrovni a poskytovateľov odbornej justičnej prípravy na európskej úrovni s cieľom pomôcť pri príprave budúcich iniciatív v oblastiach, na ktoré sa vzťahuje program, ako aj podporiť ich jednotné vykonávanie v celej Európe,
– cezhraničnej spolupráce pri presadzovaní a koordinácii iných vnútroštátnych opatrení s cieľom maximalizovať a prehĺbiť vplyv opatrení na úrovni Únie,
– cezhraničnej interoperability systémov a aplikácií prostredníctvom zavádzania a udržiavania inovatívnych techník a technológií, najmä digitálnych.
Okrem toho by sa financovaním mali podporovať napríklad:
výskum, štúdie, prieskumy, hodnotenia, posúdenia vplyvu, analytické, monitorovacie a iné podporné činnosti, ktoré umožňujú byť vždy informovaný o nových zlepšeniach a výzvach v teréne. Výsledky týchto činností je potom potrebné premietnuť do vývoja a uplatňovania politík Únie a zabezpečiť, aby vychádzali z podložených faktov, boli správne zacielené a vhodne štruktúrované.
Program prispeje k riešeniu spoločných nadnárodných výziev tým, že sa v jeho rámci zohľadní špecifická povaha a výzvy jednotlivých oblastí politiky, ich rôzne cieľové skupiny a ich osobitné potreby. Spojením podpory v týchto oblastiach bude Únia lepšie vybavená na riešenie opakujúcich sa, ale aj nových a vznikajúcich politických priorít.
V rámci programu sa každoročne uverejnia približne štyri výzvy na predkladanie návrhov (vrátane výziev v súvislosti grantami na prevádzku) a podporia sa niektoré činnosti nepriameho riadenia s medzinárodnými organizáciami. Niektoré výzvy budú dvojročné. Okrem toho sa v rámci programu uskutočnia niektoré opatrenia prostredníctvom zmlúv na základe verejného obstarávania. Medzi typy financovaných činností môžu patriť napríklad: konferencie, stretnutia expertov, zasadnutia výborov na podporu vykonávania legislatívnych aktov EÚ, semináre, komunikačné, informačné a propagačné aktivity; vývoj materiálov na odbornú prípravu a vývoj a údržba IT platforiem a systémov; prieskumy, štúdie a posúdenia vplyvu.
Všetky uvedené činnosti sa budú vykonávať počas celého obdobia 2028 – 2034. V tomto štádiu je ťažké stanoviť presný termín zavedenia, pretože program bol koncipovaný tak, aby zostal dostatočne flexibilný a mohol sa prispôsobiť novým vznikajúcim prioritám a potrebám.
1.5.2.
Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.
Dôvody na akciu na úrovni Európskej únie (ex ante)
Napriek dosiahnutému pokroku EÚ naďalej čelí veľkým cezhraničným výzvam v oblasti justície, ktoré si vyžadujú koordinované kroky. Program Spravodlivosť je naďalej veľmi dôležitý a účinný, pretože pomáha členským štátom presadzovať hodnoty EÚ a základné práva. Bez podpory na úrovni EÚ by boli vnútroštátne reakcie roztrieštené, neúčinné a nerovnomerné, najmä v oblastiach, ako je odborná justičná príprava, prístup k spravodlivosti a digitalizácia. Financovanie EÚ umožňuje spoločné riešenia, právnu spoluprácu a interoperabilitu justičných systémov, z čoho profitujú najmä menšie členské štáty. Pomáha takisto odstraňovať nedostatky na vnútroštátnej úrovni, udržiavať právne siete v celej EÚ a budovať spoločnú európsku právnu kultúru. Program Spravodlivosť má zásadný význam pre podporu organizácií občianskej spoločnosti pôsobiacich v oblasti prístupu k spravodlivosti a nadnárodných projektov, ktoré by sa inak nemohli realizovať. Opatreniami EÚ sa zabezpečujú jednotné normy, podporuje sa spravodlivý prístup k spravodlivosti, posilňuje sa jednotný trh a zvyšuje sa konkurencieschopnosť znížením právnej neistoty. Sú takisto kľúčové pre podporu procesu rozširovania EÚ a pre zabezpečenie súdržnosti medzi vnútornou a vonkajšou politikou v oblasti spravodlivosti, čím sa posilňuje úloha EÚ v celosvetovom meradle a zabezpečuje sa jej právny poriadok.
Očakávaná pridaná hodnota vytvorená Úniou (ex post)
Spolupráca a vytváranie sietí medzi zainteresovanými stranami umožňuje šírenie najlepších postupov, najmä inovatívnych a integrovaných metód používaných v rôznych členských štátoch. Účastníci činností financovaných z programu budú potom pôsobiť ako multiplikátori vo svojich odborných činnostiach v rámci svojho členského štátu. Intervencia Európskej únie umožňuje konzistentné vykonávanie týchto činností v rámci Únie a prináša úspory z rozsahu.
1.5.3.
Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti
Zo strednodobého hodnotenia programu Spravodlivosť na roky 2021 – 2027 vyplynulo, že program naďalej účinne posilňuje cezhraničnú justičnú spoluprácu a vzájomnú dôveru medzi členskými štátmi, ako aj odbornú justičnú prípravu a prístup zraniteľných skupín k spravodlivosti. Programom sa takisto čoraz viac podporuje digitalizácia, čím sa zlepšuje prístup k právnym informáciám a modernizujú nástroje justičnej spolupráce. V hodnotení sa potvrdila celková účinnosť programu a správnosť jeho cieľov, ale zistilo sa, že niektoré aspekty treba zlepšiť, a to najmä: obmedzený rozpočet obmedzuje schopnosť programu uspokojiť rastúce digitálne potreby; informovanosť je stále nerovnomerná, pričom organizácie občianskej spoločnosti sú menej informované ako verejné orgány a program je v niektorých krajinách menej známy. Okrem toho sa niektorí prijímatelia naďalej stretávajú s problémami v súvislosti s postupom podávania žiadostí a požiadavkami na podávanie správ.
1.5.4.
Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi
Iniciatíva je súčasťou návrhu viacročného finančného rámca na obdobie 2028 – 2034.
Program sa bude usilovať o synergie, súlad a komplementárnosť s inými nástrojmi Únie na podporu oblastí politiky, ktoré sú úzko prepojené, ako napríklad s programom AgoraEU a programami v oblasti azylu, migrácie a integrácie, riadenia hraníc a vnútornej bezpečnosti, spotrebiteľov, zamestnanosti, vzdelávania, sociálneho začlenenia, výskumu a inovácií. Bude sa usilovať o spoluprácu s vonkajšími opatreniami podporovanými globálnou Európou a s národnými a regionálnymi plánmi partnerstva, pokiaľ ide o reformy súdnictva a digitalizáciu vnútroštátnych justičných systémov. Zabráni sa duplicite s činnosťami v rámci týchto iných programov.
1.5.5.
Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia
1.6.
Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy
obmedzené trvanie
v platnosti od 1. 1. 2028 do 31. 12. 2034
finančný vplyv trvá od roku 2028 do roku 2034 v prípade viazaných rozpočtových prostriedkov a od roku 2028 do roku 2034 v prípade platobných rozpočtových prostriedkov.
neobmedzené trvanie
Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR
a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.
1.7.
Plánované metódy plnenia rozpočtu
Priame riadenie na úrovni Komisie
prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie
prostredníctvom výkonných agentúr
Zdieľané riadenie s členskými štátmi
Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:
tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,
medzinárodné organizácie a ich agentúry (napr. RE, OECD, UNESCO...)
Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,
orgány uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia (EÚ) 2024/2509,
verejnoprávne orgány (napr. orgány posudzované v rámci piliera)
súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky (napr. orgány posudzované v rámci piliera),
súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky (napr. orgány posudzované v rámci piliera),
subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,
subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.
Poznámky
Program sa bude vykonávať v rámci priameho riadenia, ako aj v rámci nepriameho riadenia prostredníctvom medzinárodných organizácií (napr. RE, UNESCO, OECD...)
2.
OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA
2.1.
Zásady monitorovania a predkladania správ
Táto iniciatíva sa bude monitorovať prostredníctvom rámca výkonnosti, monitorovania a hodnotenia pre rozpočet na roky 2028 – 2034 stanoveného v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX [nariadenie o výkonnosti]. V rámci výkonnosti, monitorovania a hodnotenia sa stanovujú aj pravidlá pre hodnotenia, ktoré sa vykonávajú v súlade s usmerneniami Komisie o lepšej právnej regulácii a budú založené na ukazovateľoch relevantných pre ciele programu.
2.2.
Systémy riadenia a kontroly
2.2.1.
Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly
Program Spravodlivosť bude riadiť priamo Komisia, pretože to umožňuje lepšie prispôsobiť program potrebám rôznych politík, pružnejšie upraviť priority v prípade nových potrieb a nadviazať priame kontakty s príjemcami/zmluvnými stranami a zainteresovanými stranami, ktoré sa priamo podieľajú na činnostiach slúžiacich príslušným politikám Únie. Spôsob vykonávania programu na roky 2021 – 2027 (priame a nepriame riadenie) sa doteraz ukázal ako efektívny a vhodný pre potreby programu a jeho prijímateľov. Používanie zjednodušených foriem financovania zostane štandardnou formou príspevku na úhradu grantov.
2.2.2.
Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie
Program čelí rovnakým rizikám ako ostatné programy Komisie, ktoré sú zamerané na prijímateľov rôzneho charakteru. Niektorí prijímatelia sa neopakujú alebo nemajú rozšírené administratívne štruktúry. Riziká sa týkajú najmä 1. zabezpečenia kvality vybraných projektov a ich následnej technickej realizácie; 2. rizika neefektívneho alebo nehospodárneho využitia poskytnutých finančných prostriedkov, a to tak v prípade grantov, ako aj verejného obstarávania; 3. podvodu.
Očakáva sa, že väčšina uvedených rizík sa zníži vďaka: 1. starostlivej úprave výziev na predkladanie návrhov; 2. pokynom pre žiadateľov a prijímateľov; 3. využívaniu zjednodušeného vykazovania nákladov v prípade jednotkových nákladov, paušálnych sadzieb a jednorazových platieb, ktoré sa účinne uplatňovali vo VFR na roky 2021 – 2027 a sú stanovené v nariadení (EÚ) 2024/2509); 4. používaniu podnikových postupov a systémov na riadenie návrhov a grantov (napr. grantové vademecum, eGrants atď.) s cieľom zabezpečiť úplný súlad s najlepšími postupmi vo všetkých fázach životného cyklu grantov a verejného obstarávania; 5. opatreniam stanoveným v stratégii boja proti podvodom.
Systém kontroly plánovaný pre program na roky 2028 – 2034 bude pokračovaním systému kontroly na roky 2021 – 2027. Stratégia kontrol sa skladá z rôznych prvkov: 1. programovania, hodnotenia a výberu návrhov na zabezpečenie toho, aby sa financovali iba najlepšie návrhy, 2. podpisovania a monitorovania dohôd o grantoch, ktoré podliehajú overovaniu ex ante na finančnej úrovni aj na úrovni politík; 3. auditov ex post založených na „stratégii zisťovania“, ktorej cieľom je identifikovať maximum nezrovnalostí s cieľom vymáhať neoprávnené platby.
2.2.3.
Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)
Náklady na kontroly programu predstavujú približne 3,2 % platieb vykonaných Komisiou. Očakáva sa, že táto hodnota zostane stabilná alebo sa mierne zníži, ak sa bude ďalej rozširovať využívanie zjednodušeného vykazovania. Cieľom systému riadenia a kontroly je udržať očakávanú úroveň rizika chyby (pri platbe a uzavretí) pod hranicou významnosti 2 %.
2.3.
Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam
GR JUST bude pokračovať v uplatňovaní svojej stratégie pre boj proti podvodom (aktualizovanej v júni 2024) v súlade so stratégiou Komisie pre boj proti podvodom, aby okrem iného zabezpečilo, že jeho vnútorné kontroly súvisiace s bojom proti podvodom sú v plnom súlade so stratégiou Komisie pre boj proti podvodom a že jeho prístup k riadeniu rizík v oblastipodvodov je zameraný na identifikáciu prípadov, v ktorých existuje riziko podvodu, a na primerané reakcie.
Stratégia boja proti podvodom umožňuje riešiť riziko podvodu najmä prostredníctvom opatrení na predchádzanie nezrovnalostiam, ktoré potom v prípade odhalenia podvodu eskalujú. Naďalej sa budú vykonávať tieto opatrenia: monitorovanie informačných miest, monitorovanie misií v súlade s vymedzenou stratégiou monitorovania, jednoznačné požiadavky na vykazovanie v dohodách o grante s prijímateľmi, otváracie stretnutia s novými prijímateľmi, možnosť skrátiť granty v prípade nezabezpečenia výsledkov alebo nesúladu s určitými podmienkami financovania, napr. v súvislosti s informáciami, komunikáciou a viditeľnosťou.
Prijímatelia v prípadoch vylúčenia sa predkladajú do databázy včasného odhaľovania a vylúčenia (EDES) a prípady sa sledujú v spolupráci s úradom OLAF a Európskou prokuratúrou (EPPO).
3.
ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY
3.1.
Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov
Požadované nové rozpočtové riadky
V poradí, v akom za sebou nasledujú okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky.
Okruh viacročného finančného rámca
|
Rozpočtový riadok
|
Druh výdavkov
|
Príspevky
|
|
Číslo
|
NRP
|
krajín EZVO
|
kandidátskych krajín a potenciálnych kandidátov
|
iných tretích krajín
|
iné pripísané príjmy
|
2
|
06 01 04 – Podporné výdavky na program Spravodlivosť
|
NRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
2
|
06 05 01 Spravodlivosť
|
DRP
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
ÁNO/NIE
|
3.2.
Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky
3.2.1.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:
3.2.1.1.
Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Okruh viacročného finančného rámca
|
Číslo
|
2
|
GR: <JUST.>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky
|
06 05 01 Spravodlivosť
|
Záväzky
|
(1b)
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
|
Platby
|
(2b)
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov
[1]\
|
06 01 04 – Podporné výdavky na program Spravodlivosť
|
|
(3)
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
Rozpočtové prostriedky
|
Záväzky
|
=1a+1b +3
|
101
|
105
|
109
|
114
|
118
|
123
|
128
|
798
|
v prípade GR <JUST>
|
Platby
|
=2 a+2b +3
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
Mandatory table
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Záväzky
|
(4)
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
|
Platby
|
(5)
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU
|
(6)
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <2>
|
Záväzky
|
=4+6
|
101
|
105
|
109
|
114
|
118
|
123
|
128
|
798
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
=5+6
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
====================================================================================================
Okruh viacročného finančného rámca
|
4
|
„Administratívne výdavky“
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
GR: <JUST>
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
Ľudské zdroje
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
66,290
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,380
|
0,387
|
0,395
|
0,403
|
0,411
|
0,420
|
0,428
|
2,824
|
SPOLU GR <JUST>
|
Rozpočtové prostriedky
|
9,850
|
9,857
|
9,865
|
9,873
|
9,881
|
9,890
|
9,898
|
69,114
|
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 4
|
Záväzky
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
viacročného finančného rámca SPOLU
|
Platby
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
pm
|
3.2.2.
Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)
Ukazovatele výstupov a výsledkov na účely monitorovania pokroku a výsledkov tohto programu budú zodpovedať spoločným ukazovateľom stanoveným v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) [XXX]* [nariadenie o výkonnosti].
viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Uveďte ciele a výstupy
|
|
|
Rok
2028
|
Rok
2029
|
Rok
2030
|
Rok
2031
|
Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)
|
SPOLU
|
|
VÝSTUPY
|
|
Druh
|
Priemerné náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet
|
Náklady
|
Počet spolu
|
Náklady spolu
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ Č.…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
‒ Výstup
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.2.3.
Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:
3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
SPOLU 2028 – 2034
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
OKRUH 4
|
Ľudské zdroje
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
66,290
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,380
|
0,387
|
0,395
|
0,403
|
0,411
|
0,420
|
0,428
|
2,824
|
Medzisúčet OKRUHU 4
|
9,850
|
9,857
|
9,865
|
9,873
|
9,881
|
9,890
|
9,898
|
69,114
|
Mimo OKRUHU 4
|
Ľudské zdroje
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
3,535
|
Ostatné administratívne výdavky
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 4
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
3,535
|
|
TOTAL
|
10,355
|
10,362
|
10,370
|
10,378
|
10,386
|
10,395
|
10,403
|
72,649
|
===================================================================
3.2.3.2.
Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov (NA)
VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
SPOLU 2028 – 2034
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
OKRUH 4
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
Medzisúčet OKRUHU 4
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
Mimo OKRUHU 4
|
Ľudské zdroje
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 4
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
|
SPOLU
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
0,000
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.2.3.3.
Celkové rozpočtové prostriedky
SPOLU
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY + VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
SPOLU 2028 – 2034
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
|
|
|
OKRUH 4
|
Ľudské zdroje
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
9,470
|
66,290
|
Ostatné administratívne výdavky
|
0,380
|
0,387
|
0,395
|
0,403
|
0,411
|
0,420
|
0,428
|
2,824
|
Medzisúčet OKRUHU 4
|
9,850
|
9,857
|
9,865
|
9,873
|
9,881
|
9,890
|
9,898
|
69,114
|
Mimo OKRUHU 4
|
Ľudské zdroje
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
3,535
|
Ostatné administratívne výdavky
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
p.m.
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 4
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
0,505
|
3,535
|
|
SPOLU
|
10,355
|
10,362
|
10,370
|
10,378
|
10,386
|
10,395
|
10,403
|
72,649
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
===================================================================
Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.
3.2.4.
Odhadovaná potreba ľudských zdrojov
Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.
Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:
3.2.4.1.
Financovaná zo schváleného rozpočtu
odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
45
|
45
|
45
|
45
|
45
|
45
|
45
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
01 01 01 01 (nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
01 01 01 11 (priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
10
|
10
|
10
|
10
|
10
|
10
|
10
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Riadok administratívnej podpory
06 01 04
|
– ústredie
|
5
|
5
|
5
|
5
|
5
|
5
|
5
|
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
SPOLU
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
06 01 04
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
SPOLU
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
===================================================================
3.2.4.2.
Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov (NA)
VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
(nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
(priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Riadok administratívnej podpory
|
– ústredie
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
[XX.01.YY.YY]
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
(ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
(ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 4
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 4
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
SPOLU
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
3.2.4.3.
Celková potreba ľudských zdrojov
SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY + VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY SPOLU
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
|
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)
|
45
|
45
|
45
|
45
|
45
|
45
|
45
|
20 01 02 03 (delegácie EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
(nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
(priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
|
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)
|
10
|
10
|
10
|
10
|
10
|
10
|
10
|
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Riadok administratívnej podpory
|
– ústredie
|
5
|
5
|
5
|
5
|
5
|
5
|
5
|
06 01 04
|
– delegácie EÚ
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
(ZZ, VNE – nepriamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
(ZZ, VNE – priamy výskum)
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 4
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 4
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
0
|
SPOLU
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
60
|
===================================================================
Zamestnanci potrební na vykonávanie návrhu (v ekvivalentoch plného pracovného času):
|
Potreby pokryté súčasnými zamestnancami, ktorí sú k dispozícii v útvaroch Komisie
|
Výnimoční dodatoční zamestnanci*
|
|
|
Financovaní z okruhu 4 alebo Výskum
|
Financovaní z riadka BA
|
Financovaní z poplatkov
|
Pracovné miesta uvedené v pláne pracovných miest
|
30
|
15
|
Neuplatňuje sa.
|
|
Externí zamestnanci (ZZ, VNE, DAZ)
|
2
|
8
|
5
|
|
Metóda výpočtu, opis úloh, ktoré sa majú vykonať, a odôvodnená žiadosť
Zamestnanci GR JUST, ktorí pracujú na programe Spravodlivosť 2021– 2027, kombinujú operačných zamestnancov, ktorí pracujú na plný úväzok na riadení programu, a to vo všetkých fázach programových cyklov (pracovný program, výzvy na predkladanie návrhov, hodnotenie, uzatváranie zmlúv a vykonávanie), ako aj majú iniciačné a overovacie úlohy, so zamestnancami z politických oddelení (zabezpečujúcimi odborné znalosti v danej oblasti) a zamestnancami zabezpečujúcimi celkovú koordináciu a horizontálne úlohy.
Odhad počtu prevádzkových zamestnancov pracujúcich na programe vychádza z rozdelenia zodpovedajúceho podielu rozpočtu pre oblasť spravodlivosti na celkovom rozpočte programu spravovanom generálnym riaditeľstvom, ktorý zahŕňa aj program CERV a spotrebiteľskú časť programu jednotného trhu.
Odhad počtu zamestnancov z oddelení politík vychádza z vysokého počtu politík a právnych predpisov podporovaných v rámci implementácie programu Spravodlivosť, a teda zo zapojenia oddelení politík do kľúčových fáz procesu, ako je príprava výziev na predkladanie návrhov, výber projektov a ich implementácia.
Počet zamestnancov zodpovedných za prevádzku, politiku a koordináciu spolu predstavuje 60 EPC, vrátane 5 zamestnancov zodpovedných za riadenie financovaných mimo okruhu 4 (bývalé riadky BA), čo sa považuje za potrebné na účinné pokrytie rozšíreného portfólia, ktoré je náročnejšie na pracovnú silu, najmä vrátane iniciatív, ako je digitalizácia justície, zvýšeného počtu finančných operácií na vykonávanie programu a v súlade s tematickým rozsahom programu podľa politických usmernení.
Vychádzajúc zo súčasnej úrovne zamestnancov ako základnej úrovne a vzhľadom na 2,7-násobné zvýšenie finančných prostriedkov na program Spravodlivosť v budúcom VFR je požadovaný počet EPC potrebný na to, aby GR JUST zvládlo opatrenia potrebné na dosiahnutie politických cieľov Komisie Von der Leyen II, pričom program Spravodlivosť na roky 2028 – 2034 bude mať zásadný význam pri úspešnom plnení ambícií Komisie.
V súčasných tímoch nie je priestor na ďalšie presuny zamestnancov medzi funkciami bez toho, aby sa ohrozila dôveryhodnosť Komisie pri plnení úloh v oblastiach, ktoré patria do pôsobnosti GR JUST.
Úradníci a dočasní zamestnanci
|
45
|
Externí zamestnanci
|
15
|
3.2.5.
Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami
Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
VFR 2028 – 2034 SPOLU
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
OKRUH 4
|
IT výdavky (organizácie)
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
3,444
|
Medzisúčet OKRUHU 4
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
0,492
|
3,444
|
Mimo OKRUHU 4
|
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT
|
37
|
37
|
37
|
37
|
37
|
37
|
37
|
259
|
Medzisúčet mimo OKRUHU 4
|
37
|
37
|
37
|
37
|
37
|
37
|
37
|
259
|
|
SPOLU
|
37,492
|
37,492
|
37,492
|
37,492
|
37,492
|
37,492
|
37,492
|
262,444
|
3.2.6.
Súlad s platným viacročným finančným rámcom
Iniciatíva je v súlade s návrhom VFR na obdobie 2028 – 2034.
3.2.7.
Príspevky od tretích strán
Návrh/iniciatíva:
nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami
zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:
rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Rok
|
Spolu
|
|
2028
|
2029
|
2030
|
2031
|
2032
|
2033
|
2034
|
|
Uveďte spolufinancujúci subjekt
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU
|
|
|
|
|
|
|
|
|
3.3.
Odhadovaný vplyv na príjmy
Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.
Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:
vplyv na vlastné zdroje
vplyv na iné príjmy
uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov
v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)
Rozpočtový riadok príjmov:
|
Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku
|
Vplyv návrhu/iniciatívy
|
|
|
Rok 2028
|
Rok 2029
|
Rok 2030
|
Rok 2031
|
Rok 2032
|
Rok 2033
|
Rok 2034
|
Článok ….
|
|
|
|
|
|
|
|
|
V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.
[…]
Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).
[…]
4.Digitálne rozmery
4.1.
Požiadavky digitálneho významu
Program Spravodlivosť má kľúčový digitálny význam, pretože sa z neho bude naďalej financovať niekoľko IT systémov na úrovni EÚ, ktorými sa podporuje cezhraničná justičná spolupráca. Týmito systémami sa zabezpečuje vykonávanie rôznych právnych nástrojov a riadne fungovanie cezhraničnej justičnej spolupráce.
Odkaz na požiadavku
|
Opis požiadavky
|
Subjekt, na ktorý má požiadavka vplyv alebo ktorého sa týka
|
Procesy na vysokej úrovni
|
Kategórie
|
Článok 4
|
[…] technickú a administratívnu pomoc určenú na vykonávanie programu, ako sú prípravné, monitorovacie, kontrolné, audítorské a hodnotiace činnosti, inštitucionálne systémy a platformy informačných technológií…
|
Európska komisia; Prijímatelia
|
Vykonávanie programu prostredníctvom priameho riadenia grantov
|
Digitálne riešenia
|
Článok 3 ods. 1
|
[...], ako aj na digitalizáciu justície na úrovni EÚ.
|
Európska komisia; Prijímatelia
|
implementácia programu, monitorovanie a hodnotenie
|
Digitálne riešenia, údaje
|
Článok 3 ods. 2 písm. b)
Článok 4
|
[...] podpora právneho štátu, základných práv a demokracie.
[...] technická a administratívna pomoc pri vykonávaní programu, ako napríklad... informačné a komunikačné činnosti vrátane podnikovej komunikácie o politických prioritách Únie.
|
Európska komisia; Prijímatelia
|
Šírenie informácií, podpora programu
|
Digitálne riešenia
|
Článok 3 ods. 2 písm. c)
Článok 4
|
[...] podpora účinných občianskoprávnych a trestných konaní a... podpora... práv všetkých obetí trestných činov a procesných práv podozrivých a obvinených osôb v trestnom konaní, ako aj vyžiadaných osôb v konaní o európskom zatykači.
[...] technická a administratívna pomoc pri vykonávaní programu, ako napríklad... informačné a komunikačné činnosti vrátane podnikovej komunikácie o politických prioritách Únie.
|
Európska komisia; Prijímatelia
|
Šírenie informácií, podpora programu
|
Digitálne riešenia
|
|
4.2.
Údaje
Druh údajov
|
Odkaz (-y) na požiadavku
|
Štandard a/alebo špecifikácia (ak sa uplatňuje)
|
Krajiny, organizácie, rozpočet, účastníci a priority na projekt
|
Článok 4, článok 3, ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c)
Nariadenie (EÚ) XXX [nariadenie o výkonnosti]
|
Nástroje a databázy Komisie na monitorovanie a podávanie správ vrátane eGrants.
|
Zosúladenie s Európskou dátovou stratégiou
Ustanovenia návrhu podporujú interoperabilitu, opakované použitie a bezpečné zdieľanie údajov v súlade s Európskou dátovou stratégiou. Ak sa spracúvajú osobné údaje (napr. účastníkov), je to v súlade so všeobecným nariadením o ochrane údajov (GDPR). Architektúra je takisto v súlade so smernicou o otvorených dátach, keďže príslušné agregované údaje, ktoré nie sú osobnými údajmi, môžu byť sprístupnené na opätovné použitie výskumným pracovníkom alebo verejným orgánom.
Zosúladenie s rámcom digitálnej identity EÚ
Návrh je v súlade s rámcom digitálnej identity EÚ, ktorý umožňuje bezpečnú identifikáciu a používanie elektronických atestácií atribútov na overenie špecifických charakteristík alebo kvalifikácie jednotlivcov, hospodárskych subjektov a organizácií, a to aj v kontexte spravodlivosti a súdnych konaní. Okrem toho bude návrh kompatibilný s pripravovanými európskymi podnikovými peňaženkami, ktoré ďalej umožnia zdieľanie potvrdení v profesionálnom kontexte, napríklad v cezhraničných súdnych konaniach, čo umožní príslušníkom právnického povolania a podnikom bezpečne a efektívne zdieľať overené informácie so súdmi, orgánmi verejnej správy a inými partnermi, čím sa zníži administratívna záťaž a zvýši sa dôvera v digitálne justičné systémy.
Zosúladenie so zásadou „jedenkrát a dosť“
Vytvorené informačné panely sú zdrojom sledovateľnosti a opakovaného použitia údajov dostupných z vykonávania programu. Údaje pochádzajú z nástrojov/dokumentov počas životného cyklu projektu (napr. formuláre žiadostí, záverečné správy, prieskumy účastníkov). Zabezpečí sa vysledovateľnosť a opakované použitie údajov dostupných z vykonávania programu. Údaje sa budú zaznamenávať prostredníctvom dokumentov o životnom cykle projektu a sprístupňovať v súlade s ustanoveniami nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) XXX [nariadenie o výkonnosti] o transparentnosti informácií o výkonnosti a dosiahnutých výsledkoch programov prostredníctvom portálu jednotnej brány.
Dátové toky
Druh údajov
|
Odkaz (-y) na požiadavku (-y)
|
Subjekt, ktorý poskytuje údaje
|
Subjekt, ktorý prijíma údaje
|
Iniciovanie výmeny údajov
|
Periodicita (ak sa uplatňuje)
|
Krajiny, organizácie, rozpočet, účastníci a priority na projekt
|
Článok 4, článok 3, ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c)
Nariadenie (EÚ) XXX [nariadenie o výkonnosti]
|
Prijímatelia
|
Široká verejnosť Európska komisia Európsky parlament Rada Európskej únie
|
Nariadenie (EÚ) XXX [nariadenie o výkonnosti]: Článok XXX (monitorovanie) a článok XXX (správa o vykonávaní a retrospektívne hodnotenie).
Pravidelné podávanie správ o programe
|
Nariadenie (EÚ) XXX [nariadenie o výkonnosti]: Článok XXX (monitorovanie) a článok XXX (správa o vykonávaní a retrospektívne hodnotenie).
|
Všeobecná poznámka:
Výmena údajov medzi členskými štátmi má kľúčový význam pre úspech rôznych iniciatív v oblasti digitalizácie justície. Viaceré iniciatívy závisia od údajov a ich dostupnosti. Dobrým príkladom je stratégia EÚ pre digitalizáciu justície, ktorej prijatie sa plánuje do konca roka 2025. Ďalším príkladom výmeny údajov je Európsky priestor právnych údajov, ktorého cieľom je zabezpečiť dostupnosť justičných údajov, a to aj na účely školenia umelej inteligencie. Všetky tieto systémy budú podporované a udržiavané prostredníctvom programu Spravodlivosť.
|
4.3.
Digitálne riešenia
Digitálne riešenie
|
Odkaz (-y) na požiadavku (-y)
|
Hlavné požadované funkcie
|
Zodpovedný orgán
|
Ako sa zabezpečuje prístupnosť?
|
Ako sa zohľadňuje opätovná použiteľnosť?
|
Používanie technológií umelej inteligencie (v relevantných prípadoch)
|
Digitálne riešenie č. 1 – Platforma na priame riadenie grantov
|
Článok 4
|
Priame riadenie grantov
|
Európska komisia
|
V súlade s normou Komisie
|
//
|
Platforma využíva umelú inteligenciu, ak je to relevantné, a dodržiava zásadu predbežnej opatrnosti.
|
Digitálne riešenie č. 2 – Platforma (-y) na podporu programu
|
Článok 3 ods. 1 a ods. 2 písm. b) a c) a článok 4
|
Šírenie výsledkov programu
|
Európska komisia
|
V súlade s normou Komisie
|
//
|
Platforma (-y) využíva (-jú) umelú inteligenciu, ak je to relevantné, a dodržiava (-jú) zásadu predbežnej opatrnosti.
|
Digitálne riešenie č. 1 – Platforma na priame riadenie grantov
Digitálna a/alebo odvetvová politika (ak sa uplatňujú)
|
Spôsob, akým sa dosahuje súlad
|
Akt o umelej inteligencii
|
Pri využívaní umelej inteligencie Európska komisia zabezpečí súlad s aktom o umelej inteligencii.
|
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ
|
Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, Európska komisia zaistí bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť údajov zozbieraných a uchovávaných na účely tohto nariadenia.
|
Rámec digitálnej identity EÚ, európske podnikové peňaženky
|
V súlade s rámcom digitálnej identity EÚ Komisia zabezpečí, aby bola platforma na riadenie grantov interoperabilná s digitálnymi peňaženkami EÚ a pripravovanými európskymi podnikovými peňaženkami s cieľom umožniť identifikáciu, autentifikáciu, výmenu elektronických potvrdení atribútov a využívanie dôveryhodných služieb.“
|
|
|
Jednotná digitálna brána a IMI
|
Nedostupné
|
Iné
|
Nedostupné
|
Digitálne riešenie č. 2 – Platforma (-y) na podporu programu
Digitálna a/alebo odvetvová politika (ak sa uplatňujú)
|
Spôsob, akým sa dosahuje súlad
|
Akt o umelej inteligencii
|
Pri využívaní umelej inteligencie Európska komisia zabezpečí súlad s aktom o umelej inteligencii.
|
Rámec kybernetickej bezpečnosti EÚ
|
Bez toho, aby bolo dotknuté nariadenie (EÚ) 2016/679, Európska komisia zaistí bezpečnosť, integritu, pravosť a dôvernosť údajov zozbieraných a uchovávaných na účely tohto nariadenia.
|
Rámec digitálnej identity EÚ, európske podnikové peňaženky
|
V súlade s rámcom digitálnej identity EÚ Komisia zabezpečí, aby boli tieto platformy interoperabilné s digitálnymi peňaženkami EÚ a pripravovanými európskymi podnikovými peňaženkami s cieľom umožniť identifikáciu, autentifikáciu, výmenu elektronických potvrdení atribútov a využívanie dôveryhodných služieb.“
|
|
|
Jednotná digitálna brána a IMI
|
Nedostupné
|
Iné
|
Nedostupné
|
Všeobecná poznámka:
Z programu Spravodlivosť sa bude naďalej financovať viacero digitálnych riešení, ktoré boli vyvinuté v priebehu rokov, ako aj podporovať vývoj nových informačných systémov. Príkladmi informačných systémov, ktoré budú financované z pokračovania programu Spravodlivosť, sú európsky portál elektronickej justície, ktorý predstavuje jednotné kontaktné miesto pre všetky justičné záležitosti, a decentralizovaný informačný systém vyvinutý podľa nariadenia (EÚ) 2023/2844 pre digitalizáciu cezhraničnej justičnej spolupráce. Program Spravodlivosť sa využíva na financovanie IT systémov na úrovni EÚ, ktoré vyplývajú z právnych nástrojov alebo z dobrovoľnej spolupráce členských štátov. V oboch prípadoch ide o systémy, ktoré majú pre členské štáty veľký politický a prevádzkový význam a ktoré podporujú bezproblémové každodenné fungovanie sektora spravodlivosti zvyšovaním efektívnosti a zabezpečovaním interoperability.
|
4.4.
Posúdenie interoperability
Interoperabilita je nevyhnutná pre úspech rôznych IT systémov a nástrojov. Program Spravodlivosť podporuje interoperabilitu vnútroštátnych systémov s cieľom uľahčiť ich vzájomné prepojenie na úrovni EÚ a možnosť vytvoriť decentralizované systémy, ktoré uľahčia cezhraničnú spoluprácu. Systémy vyvinuté na úrovni EÚ sú vytvorené s myšlienkou, že všetky členské štáty by mali byť schopné prepojiť svoje vnútroštátne systémy s centrálnym systémom, ale najmä medzi sebou navzájom, a to pomocou spoločne dohodnutých digitálnych procesných noriem, ako sa stanovuje v nariadení o digitalizácii. Riešenie na úrovni EÚ musí byť samo o sebe interoperabilné, aby umožňovalo a podporovalo integráciu s existujúcimi a novovytvorenými vnútroštátnymi riešeniami.
|
|
4.5.
Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania
V súvislosti s budúcim plánovaním všetky právne nástroje týkajúce sa justície predpokladajú alebo sa očakáva, že budú predpokladať určitú úroveň digitalizácie. Pre EÚ to bude znamenať povinnosť vyvinúť nové systémy a riešenia, ale aj povinnosť členských štátov pripojiť sa k týmto systémom. V tomto ohľade sa bude programom Spravodlivosť podporovať digitálna implementácia prostredníctvom rôznych opatrení. Môže to zahŕňať postupy obstarávania IKT, interný vývoj riešenia na úrovni EÚ a podporu členských štátov vo forme výmeny odborných znalostí, poskytovania grantov na činnosť alebo iné.
|
|