V Bruseli29. 7. 2025

COM(2025) 434 final

2025/0244(NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva


DÔVODOVÁ SPRÁVA

Tento návrh sa týka uzavretia, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „dohovor“).

1.KONTEXT NÁVRHU

Dôvodyciele návrhu

Trestné činy proti životnému prostrediu spôsobujú značné škody na životnom prostredí, ľudskom zdravíhospodárstvestávajú sa čoraz väčším problémomna celom svete. Trestné činy proti životnému prostrediu predstavujú po obchodovanídrogami, obchodovaníľuďmifalšovaní štvrtú najväčšiu oblasť organizovanej trestnej činnosti na svete. Rastie mierou 5 % až 7 % ročne 1 . Trestné činy ako nezákonné odlesňovanie, znečisťovanie vody, ovzdušiapôdy, obchodovanielátkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, pytliactvoiné trestné činy výrazne poškodzujú biodiverzitu, ľudské zdravieničia celé ekosystémy. Celosvetový vplyv vzniknutých škôddegradácie, ktoré často zahŕňajú organizovanú trestnú činnosťnadnárodnom meradle, si vyžaduje rozhodné kroky, silnú medzinárodnú spoluprácu založenú na spoločnom chápaní kategórií trestných činov proti životnému prostrediu, sankciecezhraničnú spoluprácu.

EÚ v posledných desaťročiach postupne zintenzívnila svoje úsilie o reguláciu konania, ktoré poškodzuje životné prostredie. Vo významnom počte legislatívnych nástrojov EÚ, najmä v smerniciach, sa v súčasnosti stanovujú príslušné normy a limity pre rôzne oblasti životného prostredia a súvisiace povinnosti pre zodpovedné subjekty. V záujme ďalšieho zlepšenia ochrany životného prostredia a posilnenia boja proti trestným činnom proti životnému prostrediu prijala EÚ smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES (ďalej len „smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu“). V smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu sa stanovujú spoločné minimálne pravidlá, pokiaľ ide o vymedzenia trestných činov a sankcií v záujme účinnejšej ochrany životného prostredia, ako aj pokiaľ ide o opatrenia na prevenciu trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boj proti nej a na účinné presadzovanie práva Únie v oblasti životného prostredia. Smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu nadobudla účinnosť 20. mája 2024 a od členských štátov sa v nej vyžaduje, aby do 20. mája 2026 prijali potrebné transpozičné opatrenia.

Rada Európy ako inštitúcia, ktorá prijala prvý medzinárodný nástroj na boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, t. j. Dohovor na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného právaroku 1998 2 (ďalej len „dohovorroku 1998“), takisto uznáva potrebu posilneného medzinárodného prístupuboju proti týmto trestným činom.

Dohovor z roku 1998 nikdy nenadobudol platnosť, pretože nebol dosiahnutý potrebný minimálny počet ratifikácií alebo pristúpení.

Riadiaci výbor Rady Európy pre dohľad nad činnosťamioblasti prevenciekontroly trestnej činnostiich koordináciu – Európsky výbor pre problémy kriminality (ďalej len „CDPC“) – preto zriadil pracovnú skupinu expertov na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „CDPC-EC“), abyrámci štúdie uskutočniteľnosti 3 posúdila, či by vypracovanie nového dohovoru, ktorým by sa nahradil existujúci dohovorroku 1998, mohlo predstavovať uskutočniteľnývhodný ďalší postup a v júni 2022 táto skupina rozhodla, že vypracovanie nového dohovoru je uskutočniteľnévhodné.

Výbor ministrov Rady Európy prijal 23. novembra 2022 mandát nového Výboru expertov na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „PC-ENV“) 4 . PC-ENV bol pod vedením Výboru ministrovCDPC zriadenýpoverený vypracovaním nového Dohovoru na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva.

Únia rokovala o dohovore na základe článku 216 ods. 1 štvrtej možnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorého môže Únia rokovať o medzinárodnej dohode a uzavrieť ju, ak sa táto dohoda „[…] môže dotknúť spoločných pravidiel alebo pozmeniť ich pôsobnosť“.

Európska komisia zastupovala Úniu na rokovaniachdohovoresúladečlánkom 218 ods. 34 ZFEÚsúladerozhodnutím Rady, ktorým sa Európska komisia poveruje účasťou na rokovaniach 5 .

Únia sa aktívne zapojila do rokovaní a jej cieľom bolo zabezpečiť zlučiteľnosť dohovoru s právom Únie, súlad so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu, ako aj kvalitu a pridanú hodnotu dohovoru na medzinárodnej úrovni.

Po niekoľkých kolách rokovaní 6 sa PC-ENV na svojom štvrtom zasadnutí, ktoré sa konalo 4. až 7. júna 2024, dohodol na znení nového dohovoru.

Výbor ministrov Rady Európy prijal Dohovor […] a otvoril ho na podpis […] v […].

Dohovor je v plnej miere zlučiteľný s právom Únie vo všeobecnosti a konkrétne so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu a jeho cieľom je globálne presadzovať kľúčové koncepcie prístupu Únie k trestným činom proti životnému prostrediu medzi ostatnými členmi Rady Európy a kľúčovými medzinárodnými partnermi, ktorí sa môžu stať zmluvnou stranou dohovoru.

Obsah dohovoru

Cieľom dohovoru je účinne predchádzať trestným činom proti životnému prostrediu a bojovať proti nim, podporovať a posilňovať vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu a stanoviť minimálne pravidlá, ktorými sa majú štáty riadiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

Dohovor sa týka prevencie, odhaľovania, vyšetrovania, stíhania a sankcionovania trestných činov a vymedzujú sa v ňom pojmy „protiprávny“, „voda“, „ekosystém“ a „odpad“. Tieto vymedzenia sú plne v súlade s príslušnými vymedzeniami a pojmami podľa práva EÚ.

Dohovorom sa jeho zmluvné strany zaväzujú, že vykonajú potrebné opatrenia na prijatie ustanovení uvedených v dohovore. Zahŕňa opatrenia zamerané na to, aby sa protiprávne konanie, na ktoré sa vzťahuje dohovor, stanovilo vo vnútroštátnom práve ako trestné činy, a aby sa stanovili príslušné sankcie, ako aj niekoľko opatrení na zabezpečenie účinného boja proti trestným činom proti životnému prostrediu vrátane opatrení týkajúcich sa zdrojov, odbornej prípravy, spolupráce a strategických prístupov.

Kapitola o trestnom práve hmotnom sa týka protiprávnych a úmyselných trestných činov súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia, uvádzaním výrobkov na trh v rozpore s environmentálnymi požiadavkami, trestných činov súvisiacich s chemickými látkami, rádioaktívnymi materiálmi alebo látkami, ortuťou, látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu a fluórovanými skleníkovými plynmi, trestných činov súvisiacich s odpadom, so zariadeniami, s loďami, ako aj protiprávnym odberom povrchovej alebo podzemnej vody, obchodovaním s protiprávne vyťaženým drevom, protiprávnou ťažbou a usmrtením, zničením, odchytom a držbou chránených voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín, obchodovaním s chránenými voľne žijúcimi živočíchmi alebo rastlinami, protiprávnym poškodzovaním biotopov v chránenej lokalite a trestných činov súvisiacich s inváznymi nepôvodnými druhmi.

V dohovore sa ďalej stanovuje, že za obzvlášť závažný trestný čin sa považuje ktorýkoľvek z trestných činov, na ktoré sa vzťahuje dohovor, ak bol spáchaný úmyselne a viedol k obzvlášť závažnej škode alebo zničeniu.

Osobitná časť venovaná všeobecným ustanoveniam trestného práva obsahuje ustanovenia o podnecovaní, napomáhaní a navádzaní a pokuse, súdnej právomoci, zodpovednosti právnických osôb, sankciách a opatreniach, priťažujúcich okolnostiach a zohľadnení predchádzajúcich rozsudkov vynesených inou zmluvnou stranou. Sankcie pre fyzické osoby by mali zahŕňať trest odňatia slobody a môžu zahŕňať aj peňažné sankcie. Sankcie pre právnické osoby by mali zahŕňať trestné alebo iné ako trestné peňažné sankcie a mohli by zahŕňať aj iné opatrenia, ako je zákaz vykonávania obchodnej činnosti, vylúčenie z nároku na verejné príspevky, pomoc alebo prístup k verejnému financovaniu a nariadenie súdneho dohľadu. Zmluvné strany by takisto mali umožniť zaistenie a konfiškáciu prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti pochádzajúcich z trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom.

Vyšetrovanie a stíhanie trestných činov by nemalo podliehať sťažnosti. Osoby, ktoré majú dostatočný záujem alebo tvrdia, že pretrváva porušovanie práva, a mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia by mali mať právo zúčastniť sa na trestnom konaní v rozsahu, v akom takéto práva existujú v krajine zmluvnej strany v konaniach o iných trestných činoch.

Dohovorom sa zmluvné strany zaväzujú k vzájomnej spolupráci a koordinácii v súlade s týmto dohovorom a prostredníctvom uplatňovania príslušných medzinárodných a regionálnych nástrojov spolupráce v trestných veciach. Umožňuje sa ním aj výmena informácií medzi zmluvnými stranami, pričom je potrebné dodržiavať pravidlá ochrany údajov.

Okrem toho sa v dohovore stanovujú opatrenia na ochranu obetí a svedkov alebo osôb, ktoré oznamujú trestné činy alebo inak spolupracujú s justíciou.

Zriadi sa výbor zmluvných strán, ktorý budú tvoriť zástupcovia zmluvných strán a ktorý bude prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu monitorovať vykonávanie dohovoru a uľahčovať zber, analýzu a výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi zmluvnými stranami.

Dohovor takisto poskytuje zmluvným stranám základ na uplatnenie určitých výhrad vrátane možnosti organizácií regionálnej integrácie spresniť rozsah určitých pojmov v dohovore na základe ich harmonizovaného práva.

Súladexistujúcimi ustanoveniamitejto oblasti politiky

O dohovore sa rokovalo s prihliadnutím na komplexné smernice na rokovania, ktoré Rada spolu s poverením rokovať prijala 28. septembra 2023.

Dohovor je plne v súlade s cieľom Únie dosiahnuť vysokú úroveň ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 191 ZFEÚ.

Dohovor presne odráža rozsah pôsobnosti, štruktúru a obsah smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a týka sa záležitostí, ktoré patria do právomoci Únie, ako sa vymedzujú v zmluvách.

Právne vymedzenia pojmovterminológia v dohovore sú v súlade s príslušnými právnymi vymedzeniami a pojmami podľa práva EÚ, napríklad vymedzenie pojmu „ekosystém“ v článku 2 ods. 2 písm. c) smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a v článku 3 písm. c) dohovoru. Kategórie trestných činov v dohovore zodpovedajú trestným činom stanoveným v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu, ako aj ustanoveniam o zodpovednosti osôb a sankciách; procesných právach a spolupráci; preventívnych opatreniach a zapojení občianskej spoločnosti.

Trestné činy proti životnému prostrediu uvedené v dohovore a ich rozsah pôsobnosti sú jasne vymedzené a sú v súlade s právom EÚ, najmä so zoznamom trestných činov v článku 3 ods. 2 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Zoznam trestných činov, na ktoré sa dohovor vzťahuje, sa týka úmyselného a protiprávneho konania a je v úplnom súlade s trestnými činmi stanovenými v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu. Trestný čin „protiprávneho rybolovu“, ktorý bol v pôvodnom návrhu Rady Európy, nie je zahrnutý do znenia dohodnutého na úrovni expertov, pretože sa na ňom zmluvné strany nezhodli. Nedosiahla sa ani dohoda o rozsahu pôsobnosti a vymedzení trestného činu „protiprávnej ťažby nerastov a kovov a obchodovania s nimi“, ako sa navrhovalo v pôvodnom návrhu Rady Európy. Príslušné ustanovenie bolo prepracované a teraz sa vzťahuje len na banskú činnosť vykonávanú bez zákonom požadovaného povolenia, čo je v súlade so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu. Okrem toho, podobne ako v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu, sa v dohovore vymedzuje „obzvlášť závažný trestný čin“ v prípade zničenia alebo nezvratnej, rozsiahlej a podstatnej škody, alebo dlhotrvajúcej, rozsiahlej a podstatnej škody na ekosystéme značnej veľkosti alebo environmentálnej hodnoty, alebo biotopu v chránenej lokalite, alebo kvality ovzdušia, pôdy alebo vody.

Ustanovenia z pôvodného návrhu dohovoru Rady Európy týkajúce sa povinností štátu a náležitej starostlivosti, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, vzdelávania, účasti súkromného sektora a médií, ako aj posudzovania tvrdení týkajúcich sa životného prostredia boli vypustené a v konečnom znení dohovoru sa nezachovali.

Ustanovenia v dohovore týkajúce sa prevencie a zvyšovania informovanosti, odbornej prípravy odborníkov a zberu údajov sa zmenili a v podstate zosúladili so zodpovedajúcimi ustanoveniami v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu (napríklad článok 16 a článok 18 smernice).

Všeobecné trestnoprávne ustanovenia týkajúce sa napríklad podnecovania, napomáhania a navádzania a pokusu, súdnej právomoci, zodpovednosti právnických osôb, sankcií a opatrení, zaistenia a konfiškácie a priťažujúcich okolností, ktoré sú súčasťou dohovoru, sú do veľkej miery zosúladené s príslušnými ustanoveniami v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu. Okrem toho sa tieto ustanovenia premietajú aj do iných nástrojov trestného práva EÚ, ako je smernica (EÚ) 2024/1226 (smernica o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie) alebo smernica (EÚ) 2017/1371 (smernica o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva), ako aj ďalších nástrojov, ako je smernica (EÚ) 2024/1260 (smernica o vymáhaní majetku a konfiškácii).

Zodpovednosť právnických osôb v článku 34 dohovoru je plne v súlade s ustanoveniami článku 6 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu, keďže v oboch prípadoch platia rovnaké podmienky a používa sa rovnaké znenie. Aj článok 33 dohovoru týkajúci sa právomoci je v súlade s ustanoveniami článku 12 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu, keďže v oboch sa stanovujú podobné povinné dôvody na určenie právomoci, a ustanovenie týkajúce sa právomoci v prípade viac ako jednej zmluvnej strany dohovoru zodpovedá svojím obsahom a povahou ustanoveniu v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu.

V ustanoveniach dohovoru týkajúcich sa sankcií pre fyzické osoby sa od zmluvných strán vyžaduje, aby zabezpečili, že trestné činy podľa dohovoru sa budú trestať odňatím slobody (avšak na rozdiel od smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu sa v ňom nestanovujú konkrétne minimálne požiadavky na maximálnu výšku trestu odňatia slobody). Zmluvné strany môžu zaviesť aj peňažné sankcie. Tieto ustanovenia o sankciách pre fyzické osoby sú v súlade so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu a nachádzajú sa aj v iných nástrojoch trestného práva EÚ, ako je napríklad smernica (EÚ) 2024/1226. V oboch právnych rámcoch sa pre právnické osoby stanovujú peňažné sankcie, ako aj vedľajšie sankcie alebo opatrenia, ako je zákaz vykonávania obchodnej činnosti, vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane výberových konaní, grantov, koncesií a odobratie povolení a oprávnení. Všetky druhy sankcií a opatrení uvedené v dohovore sú zahrnuté aj v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu a sú zosúladené s inými trestnoprávnymi nástrojmi EÚ, ako je článok 9 smernice (EÚ) 2017/1371 a článok 7 smernice (EÚ) 2024/1226.

Zaistenie a konfiškácia prostriedkov a príjmov z trestných činov proti životnému prostrediu stanovených v príslušnom právnom rámci sa uvádza v článku 35 ods. 3 dohovoru, ako aj v článku 10 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Koncepcia zaistenia a konfiškácie prostriedkov a príjmov v článku 35 ods. 3 dohovoru je navyše v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1260 o vymáhaní majetku a konfiškácii a nariadením (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Podobné ustanovenia o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov možno nájsť aj v článku 10 smernice (EÚ) 2024/1226 a článku 10 smernice (EÚ) 2017/1371.

V oboch právnych rámcoch sa stanovujú priťažujúce okolnosti, v dohovore je to v článku 36 a v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu v článku 8. Zatiaľ čo dohovor obsahuje rovnaké priťažujúce okolnosti ako smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu, v smernici sa ide ešte ďalej a uvádzajú sa v nej ďalšie priťažujúce okolnosti, napríklad zničenie dôkazov alebo zastrašovanie svedkov alebo navrhovateľov páchateľom. Okrem toho priťažujúce okolnosti uvedené v článku 8 smernice (EÚ) 2024/1226 takmer úplne odrážajú okolnosti uvedené v dohovore.

Význam práva zúčastniť sa na konaní pre osoby, ktoré majú dostatočný záujem alebo tvrdia, že pretrváva porušenie práva, ako aj pre mimovládne organizácie, ktoré podporujú ochranu životného prostredia, sa zdôrazňuje v článku 39 dohovoru, ako aj v článku 15 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu.

Kým smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu sa bude uplatňovať na trestné činy proti životnému prostrediu v Únii, dohovor má širší geografický dosah, ktorý zahŕňa členské štáty Rady Európy a tretie štáty na celom svete, ktoré sa môžu stať zmluvnými stranami dohovoru. Dohovor tak predstavuje jedinečnú príležitosť na podporu ochrany životného prostredia mimo Únie v rámci medzinárodnej právne záväznej zmluvy.

Podľa smerníc na rokovania by sa malo dosiahnuť, aby bol dohovor zlučiteľný s acquis Únie, čo prispeje k plneniu cieľov politiky Únie v oblasti ochrany životného prostredia a čo najviac odzrkadlí rozsah pôsobnosti novej smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Výhrada, v ktorej sa spresňuje význam a rozsah pojmov uvedených v článku 56 ods. 3 dohovoru, je nástrojom na zabezpečenie súladu dohovoru s acquis Únie vrátane smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a predovšetkým s ňou.

Súladostatnými politikami Únie

Dohovor je v úplnom súlade s ostatnými politikami EÚ a EÚ nebude musieť meniť svoje pravidlá, predpisy ani normy v žiadnej regulovanej oblasti.

Dohovor má spoločné ciele aj s inými politikami a právnymi predpismi Únie, ktoré sú zamerané na uplatňovanie základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.

Najmä zásada nediskriminácie zakotvená v dohovore je plne v súlade s právnymi predpismi Únie o nediskriminácii a podporí začlenenie hľadiska rovnosti do vykonávania dohovoru.

Dohovor je takisto v súlade s treťou časťou hlavou V ZFEÚ, ktorou sa Európskej únii udeľujú právomoci v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Okrem smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu prijala Európska únia komplexný súbor právnych nástrojov na boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, ako aj iným formám trestných činov. Súčasťou tohto právneho rámca sú tieto právne nástroje:

·smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2018/167323. októbra 2018boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva,

·smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2019/193723. októbra 2019ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie,

·smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2024/126024. apríla 2024vymáhaní majetkukonfiškácii,

·nariadenie Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácutrestných veciach (Eurojust) a o nahradenízrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV,

·nariadenie Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2016/79411. mája 2016Agentúre Európskej únie pre spoluprácuoblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajúzrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV2009/968/SVV,

·smernica Európskeho parlamentuRady 2012/29/EÚ25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normyoblasti práv, podporyochrany obetí trestných činovktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

·rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV24. októbra 2008boji proti organizovanému zločinu.

Dohovor je okrem tohosúladeacquis Únieoblasti ochrany údajov vrátane všeobecného nariadeniaochrane údajov 7 smerniceochrane údajovoblasti presadzovania práva 8 .

Dohovor je ďalej v súlade s rozsiahlym súborom platných alebo v súčasnosti revidovaných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, na ktoré sa vzťahuje nová smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu ako horizontálny nástroj. Právo Únie v oblasti životného prostredia a smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu sa navzájom ovplyvňujú, keďže vo vymedzení trestného činu podľa smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu sa vyžaduje protiprávne konanie, t. j. porušenie povinností vymedzených v práve Únie v oblasti životného prostredia.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

Právny základ

Tento návrh sa predkladá Rade v súlade s článkom 218 ods. 6 ZFEÚ.

Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu. Z judikatúry vyplýva, že ak preskúmanie opatrenia Únie preukáže, že toto opatrenie sleduje dvojaký cieľ alebo obsahuje dve zložky, a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno označiť za hlavný cieľ alebo hlavnú zložku, zatiaľ čo druhý cieľ alebo zložka má doplňujúcu povahu, musí byť opatrenie založené na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.

Dohovor sa do veľkej miery zhoduje so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu. Vzhľadom na to, že hlavným cieľom dohovoru je stanoviť minimálne pravidlá vymedzenia príslušných trestných činov, stanoviť minimálne normy pre sankcie a stanoviť minimálne normy pre iné opatrenia na účinnejší boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, je právny základ smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu, článok 83 ods. 2 ZFEÚ, zároveň hmotnoprávnym základom pre uzavretie dohovoru.

Keďže návrh sa týka oblasti, v ktorej sa uplatňuje riadny legislatívny postup (článok 83 ods. 2 ZFEÚ), procesnoprávnym základom je článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bod v) ZFEÚ, a preto sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.

·Právomoc Únie

Charakter medzinárodných dohôd („výlučných dohôd EÚ“ alebo „zmiešaných“) závisí od právomocí Únie v súvislosti s konkrétnym predmetom.

V článku 3 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má výlučnú právomoc „uzavrieť medzinárodnú dohodu, […] ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti“. Súdny dvor Európskej únie konkrétne objasnil, že „[k]onštatovanie takého rizika [ovplyvnenia alebo zmeny pravidiel EÚ medzinárodnými záväzkami] nepredpokladá úplnú zhodu oblastí upravených medzinárodnými záväzkamiprávnou úpravou Únie“, ale že „také záväzky sa môžu dotknúť rozsahu pôsobnosti spoločných pravidiel Únie alebo ho zmeniť, ak tieto pravidlá už takéto záväzky vo veľkom rozsahu upravujú“.  9  Pri analýze povahy právomoci Únie sa musia zohľadniť oblasti, na ktoré sa vzťahujú pravidlá EÚustanovenia pripravovanej dohody, ich predpokladaný budúci vývoj, povahaobsah týchto pravidielustanovení, aby bolo možné určiť, či sa pripravovanou dohodou môže narušiť jednotnékonzistentné uplatňovanie pravidiel EÚriadne fungovanie systému, ktorý sa týmito pravidlami zavádza 10 .

Vzhľadom na to, že rozsah pôsobnosti dohovoru sa vo veľkej miere prekrýva so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu, uzavretím dohovoru môžu byť dotknuté spoločné pravidlá Únie alebo sa ním môže pozmeniť rozsah ich pôsobnosti v zmysle článku 3 ods. 2 ZFEÚ.

Nový dohovor takmer presne odráža štruktúru, povahu, obsah a rozsah pôsobnosti smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Obidva nástroje obsahujú zosúladené ustanovenia týkajúce sa účelu a rozsahu pôsobnosti, terminológie a vymedzení pojmov, trestných činov, zodpovednosti právnických osôb, súdnej právomoci, sankcií a opatrení, priťažujúcich okolností, procesných práv a spolupráce, preventívnych opatrení a zapojenia občianskej spoločnosti. Okrem toho sa počas rokovaní z pôvodného návrhu dohovoru, ktorý navrhol PC-ENV, vypustilo niekoľko ustanovení, čo viedlo k ešte väčšiemu zosúladeniu znenia dohovoru so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu. Vypustené ustanovenia sa týkali napríklad povinností štátu a náležitej starostlivosti, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, vzdelávania, zapojenia súkromného sektora a médií, posudzovania tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, protiprávneho rybolovu, zriadenia skupiny expertov na ochranu životného prostredia a boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, zapojenia parlamentov do monitorovania a platnosti a preskúmania výhrad. V porovnaní s pôvodným návrhom došlo k významným zmenám aj vo viacerých ustanoveniach, napríklad vo vymedzení pojmu „protiprávny“ a obzvlášť závažného trestného činu (predtým nazývaného „ekocída“), ktoré teraz takmer presne odrážajú obsah smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu.

Pravidlá Únie týkajúce sa trestných činov proti životnému prostrediu platia od roku 2008 a vzhľadom na rastúci význam a vplyv týchto trestných činov budú aj naďalej predstavovať vysokú prioritu a budú sa na úrovni Únie vyvíjať. Keďže dohovor patrí do oblasti, na ktorú sa vo veľkej miere vzťahujú spoločné pravidlá EÚ, Únia by mala mať výlučnú vonkajšiu právomoc uzavrieť dohovor za Úniu ako „výlučnú dohodu EÚ“.

V dohovore sa stanovuje, že je otvorený na podpis Európskej únii (článok 53 ods. 1). Dohovor obsahuje aj ustanovenia o výhradách, ktoré umožňujú vo vyhlásení spresniť rozsah pojmu „protiprávny“ a pojmov „vnútroštátne právo“, „vnútroštátne ustanovenia“, „chránený“ a „požiadavka“ používaných vo vymedzení niektorých trestných činov podľa dohovoru.

Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)

Neuplatňuje sa.

Proporcionalita

Dohovor neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie politických cieľov účinného boja proti trestným činom proti životnému prostrediu, a preto je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 ZEÚ. Únia už v tejto oblasti uplatnila svoju vnútornú právomoc prijatím smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu.

Úvahy, ktoré sa vzťahujú na uvedenú smernicu, sa vzťahujú aj na dohovor, keďže vplyv trestných činov proti životnému prostrediu a význam ochrany životného prostredia presahuje hranice a vyžaduje si medzinárodný prístup. V dohovore sa vymedzuje rozsah trestných činov s cieľom zahrnúť všetko príslušné konanie, no s obmedzením sa na to, čo je nevyhnutné a primerané. Trestné činy aj sankcie stanovené v dohovore sú obmedzené na závažné porušenia práva v oblasti životného prostredia, a preto je v súvislosti s nimi dodržaná proporcionalita.

Výber nástroja

V článku 218 ods. 6 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia alebo vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predloží návrhy Rade, ktorá prijme rozhodnutie o uzavretí medzinárodnej dohody. Vzhľadom na predmet plánovanej dohody je vhodné, aby Komisia predložila v tomto smere návrh.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov

Neuplatňuje sa.

Konzultácie so zainteresovanými stranami

Európska komisia v prípade tohto návrhu nevykonala osobitné konzultácie so zainteresovanými stranami.

Vypracovanie dohovoru bolo spoločným úsilím Výboru expertov Rady Európy pre ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva, do ktorého sa zapojili členské štáty Rady Európy, ako aj pozorovateľské štáty vrátane Svätej stolice.

V súlade so záväzkom Rady Európy spolupracovať s rôznymi zainteresovanými stranami sa na príprave dohovoru podieľali aj zástupcovia občianskej spoločnosti a iných medzinárodných organizácií vrátane Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), globálnej iniciatívy na ukončenie trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich zvierat a rastlín End Wildlife Crime (EWC), združení Wild Legal a Wildlife Justice Commission.

Získavanievyužívanie expertízy

Pozície Únie na rokovania o dohovore boli pripravené v rámci konzultácií s pracovnou skupinou Rady pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (COPEN).

Posúdenie vplyvu

Neuplatňuje sa.

Regulačná vhodnosťzjednodušenie

Neuplatňuje sa.

Základné práva

Cieľom dohovoru je zlepšiť životné prostredie, keďže sa naň vzťahuje článok 37 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a teda aj blaho občanov, pričom má pozitívne vplývať na právo na život (článok 2 charty), právo na nedotknuteľnosť osoby (článok 3), starostlivosť o deti a ich blaho (článok 24), právo na zdravé pracovné podmienky (článok 31) a právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti (článok 35).

Dohovorom sa zabezpečuje nevyhnutnosť a primeranosť každého zásahu do ochrany osobných údajov tým, že sa v ňom zaručuje uplatňovanie primeraných záruk ochrany osobných údajov prenášaných podľa článku 42 dohovoru v súlade s platnými právnymi predpismi a medzinárodnými dohodami.

V dohovore sa dodržiavajú:

základné právo na slobodu podnikania stanovením zodpovednosti právnických osôbčlánku 34jasným určením,ktorých prípadoch bude právnická osoba zodpovedná za trestné činy proti životnému prostrediu, ako aj stanovením sankcií voči právnickým osobámčlánku 35 ods. 2, ktoré musia byť účinné, primeranéodrádzajúce, čím sa zabezpečí nevyhnutnosťprimeranosť každého zásahu do slobody podnikania,

zásady zákonnostiprimeranosti trestných činovtrestov (článok 49 charty)článku 35 stanovením účinných, primeranýchodrádzajúcich opatrení,ktorých sa zohľadňuje závažnosť trestného činu, ako aj stanovením prípadov obzvlášť závažného trestného činučlánku 31priťažujúcich okolnostíčlánku 36,

právo nebyť stíhaný alebo potrestanýtrestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50 charty – ne bis in idem)článku 37 stanovením možnosti zohľadniť právoplatné rozsudky vydané inou zmluvnou stranou,

a jeho zmluvné strany by ho mali vykonávať a uplatňovať s náležitým ohľadom na tieto práva.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Dohovorom sa stanovujú finančné príspevky nečlenských štátov na činnosti výboru zmluvných strán. Kým všetci členovia Rady Európy budú prispievať do bežného rozpočtu Rady Európy v súlade so Štatútom Rady Európy, zmluvné strany, ktoré nie sú jej členmi, budú posielať mimorozpočtové príspevky. Výšku príspevku nečlenského štátu Rady Európy stanoví Výbor ministrov spoločne s príslušným nečlenským štátom.

5.ĎALŠIE PRVKY

Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnoteniapodávania správ

V dohovore sa stanovuje monitorovací mechanizmus, v rámci ktorého bude výbor zmluvných strán zložený zo zástupcov zmluvných strán monitorovať vykonávanie dohovoru. Bude takisto uľahčovať zber, analýzu a výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi zmluvnými stranami, v prípade potreby bude tiež uľahčovať účinné využívanie a vykonávanie dohovoru a vyjadrovať sa ku všetkých otázkam týkajúcim sa jeho uplatňovania.

Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)

Neuplatňuje sa.

Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

V článku 1 sa vysvetľuje účel dohovoru.

V článku 2 sa vymedzuje rozsah pôsobnosti dohovoru.

Článok 3 zahŕňa vymedzenia dôležitých pojmov používaných v dohovore.

V článku 4 sa stanovuje uplatňovanie zásady nediskriminácie v rámci dohovoru.

V článku 5 sa stanovujú komplexné a koordinované politiky zmluvných strán dohovoru.

V článku 6 sa stanovuje vypracovanie a zverejnenie národnej stratégie.

V článku 7 sa stanovuje, že zmluvné strany vyčlenia finančné a ľudské zdroje.

V článku 8 sa stanovuje odborná príprava odborníkov zmluvnými stranami.

V článku 9 sa stanovuje rozsah zberu údajov a výskumu.

V článku 10 sa uvádzajú všeobecné povinnosti vyplývajúce z dohovoru týkajúce sa prijatia potrebných legislatívnych alebo iných opatrení na predchádzanie trestným činom stanoveným v dohovore.

V článku 11 sa stanovujú opatrenia na zvyšovanie informovanosti.

V článku 12 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym znečisťovaním.

V článku 13 sa stanovujú trestné činy súvisiace s uvádzaním výrobkov na trh v rozpore s environmentálnymi požiadavkami.

V článku 14 sa stanovujú trestné činy súvisiace s chemickými látkami.

V článku 15 sa stanovujú trestné činy súvisiace s rádioaktívnymi materiálmi alebo látkami.

V článku 16 sa stanovujú trestné činy súvisiace s ortuťou.

V článku 17 sa stanovujú trestné činy súvisiace s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu.

V článku 18 sa stanovujú trestné činy súvisiace s fluórovanými skleníkovými plynmi.

V článku 19 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym zberom, spracovaním, dopravou, zhodnocovaním, zneškodňovaním alebo prepravou odpadu.

V článku 20 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnou prevádzkou alebo uzavretím zariadenia, v ktorom sa vykonávajú nebezpečné činnosti.

V článku 21 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnou prevádzkou alebo uzavretím zariadenia, v ktorom sú prítomné nebezpečné látky.

V článku 22 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnou recykláciou lodí.

V článku 23 sa stanovujú trestné činy súvisiace s vypúšťaním znečisťujúcich látok z lodí.

V článku 24 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym odberom povrchovej alebo podzemnej vody.

V článku 25 sa stanovujú trestné činy súvisiace s obchodovaním s protiprávne vyťaženým drevom.

V článku 26 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnou ťažbou.

V článku 27 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym usmrtením, zničením, odchytom a držbou chránených voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín.

V článku 28 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym obchodovaním s chránenými voľne žijúcimi živočíchmi alebo rastlinami.

V článku 29 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym poškodzovaním biotopov v chránenej lokalite.

V článku 30 sa stanovujú trestné činy súvisiace s inváznymi nepôvodnými druhmi.

V článku 31 sa stanovuje, čo sa považuje za obzvlášť závažný trestný čin.

Článok 32 obsahuje ustanovenia o podnecovaní, napomáhaní a navádzaní a pokuse.

V článku 33 sa uvádza, v ktorých prípadoch zmluvné strany stanovia svoju právomoc v súvislosti s dohovorom.

V článku 34 sa stanovuje zodpovednosť právnických osôb.

V článku 35 sa stanovujú sankcie a opatrenia.

V článku 36 sa stanovujú priťažujúce okolnosti.

V článku 37 sa stanovuje možnosť zohľadniť predchádzajúce rozsudky vydané inou zmluvnou stranou.

V článku 38 sa stanovuje začatie a pokračovanie konania.

V článku 39 sa uvádzajú prípady, v ktorých by zmluvné strany mali zvážiť udelenie práva zúčastniť sa na konaní osobám a mimovládnym organizáciám.

V článku 40 sa stanovuje medzinárodná spolupráca v trestných veciach.

V článku 41 sa stanovuje možnosť vymieňať si informácie medzi zmluvnými stranami bez predchádzajúcej žiadosti.

V článku 42 sa uvádza, že sa musia dodržiavať pravidlá ochrany údajov obsiahnuté v platných právnych predpisoch a medzinárodných dohodách, ktorými sa upravuje ochrana osobných údajov.

V článku 43 sa stanovuje postavenie obetí v trestnom vyšetrovaní a konaní.

V článku 44 sa stanovuje ochrana svedkov podľa dohovoru.

V článku 45 sa stanovuje ochrana osôb, ktoré oznamujú trestné činy alebo spolupracujú s justíciou podľa dohovoru.

V článku 46 sa stanovuje zloženie výboru zmluvných strán a jeho vnútorné postupy.

V článku 47 sa uvádza, ktorí ďalší zástupcovia musia alebo môžu byť vymenovaní do výboru zmluvných strán.

V článku 48 sa uvádzajú funkcie výboru zmluvných strán.

Článok 49 sa týka vzťahu k iným prameňom medzinárodného práva.

Článok 50 sa týka zmien dohovoru.

V článku 51 sa uvádzajú účinky dohovoru.

Článkom 52 sa upravuje mechanizmus urovnávania sporov týkajúcich sa dohovoru.

V článku 53 sa stanovuje podpis a nadobudnutie platnosti dohovoru.

V článku 54 sa stanovuje pristúpenie k dohovoru.

Článok 55 sa týka územného uplatňovania dohovoru.

V článku 56 sa stanovuje možnosť výhrad k niektorým ustanoveniam dohovoru, najmä možnosť organizácií regionálnej integrácie spresniť rozsah určitých pojmov uvedených v dohovore na základe ich harmonizovaného práva.

V článku 57 sa stanovuje vypovedanie dohovoru.

V článku 58 sa stanovujú prípady, v ktorých sa má vydať oznámenie generálneho tajomníka Rady Európy.

·Znenie dohovoruoznámenia

Znenie dohovoru sa predkladá Rade spolu s týmto návrhom.

Znenie výhrady sa predkladá spolu s týmto návrhom.

V súlade so zmluvami je právomocou Komisie, aby v mene Únie vykonala oznámenie stanovené v článku 58 dohovoru s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude dohovorom viazaná.

V súlade so zmluvami je takisto úlohou Komisie, aby vykonala oznámenia stanovené v článku 14 ods. 2, článku 20 ods. 2, článku 21 ods. 2, článku 26 ods. 2 a článku 29 ods. 2 dohovoru.

2025/0244 (NLE)

Návrh

ROZHODNUTIE RADY

o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu 11 ,

keďže:

(1)V súladerozhodnutím Rady [XXX][...] 12 bol [...] podpísaný Dohovor Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „dohovor“)výhradou jeho uzavretianeskoršiemu dátumu.

(2)Dohovor obsahuje ustanoveniajeho účelerozsahu pôsobnosti, právnych vymedzeniach pojmovterminológii, trestných činoch, zodpovednosti právnických osôb, sankciáchiných opatreniach, priťažujúcichpoľahčujúcich okolnostiach, procesných právachspolupráci, preventívnych opatreniachzapojení občianskej spoločnostisúvislostitrestnými činmi proti životnému prostrediu.

(3)Európsky parlamentRada 11. apríla 2024 prijali na základe článku 83 ods. 2 Zmluvyfungovaní Európskej únie smernicu Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2024/1203 13 , ktorá jedohovorom vo veľkej miere zosúladená.

(4)Vzhľadom na to, že rozsah pôsobnosti dohovorujeho hmotnoprávne ustanovenia sa vo veľkej miere zhodujúrozsahom pôsobnosti smernice (EÚ) 2024/1203jej hmotnoprávnymi ustanoveniami, uzavretím dohovoru môžu byť dotknuté spoločné pravidlá Únie alebo sa ním môže pozmeniť rozsah ich pôsobnostizmysle článku 3 ods. 2 Zmluvyfungovaní Európskej únie. Únia má preto výlučnú vonkajšiu právomoc uzavrieť dohovor.

(5)S cieľom zabezpečiť súlad medzi dohovoromsmernicou (EÚ) 2024/1203 by Únia mala využiť možnosť stanovenúčlánku 56 ods. 3 dohovoruprostredníctvom výhrady spresniť rozsah pojmu „protiprávny“ďalších pojmov používaných na účely vymedzenia trestných činov podľa dohovoru.

(6)Dohovorvýhrada by sa mali schváliť.

(7)[V súladečlánkom 3 Protokolu č. 21postavení Spojeného kráľovstvaÍrska so zreteľom na priestor slobody, bezpečnostispravodlivosti, ktorý je pripojenýZmluveEurópskej úniiZmluvefungovaní Európskej únie, Írsko (listom…) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatíuplatňovaní tohto rozhodnutia.] alebo [V súladečlánkami 12 Protokolu č. 21postavení Spojeného kráľovstvaÍrska so zreteľom na priestor slobody, bezpečnostispravodlivosti, ktorý je pripojenýZmluveEurópskej úniiZmluvefungovaní Európskej únie,bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

(8)V súladečlánkami 12 Protokolu č. 22postavení Dánska, ktorý je pripojenýZmluveEurópskej úniiZmluvefungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,

(9)V súladečlánkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2018/1725 14 sa uskutočnili konzultácieeurópskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal XXXX svoje stanovisko 15 ,

PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:

Článok 1

Týmto sa schvaľuje Dohovor Rada Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva 16 .

Článok 2

Výhrada sa týmto schvaľuje 17 .

Článok 3

Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť […] 18 .

V Bruseli

   Za Radu

   predseda/predsedníčka

(1)    UNEP-INTERPOL, hodnotenie rýchlej reakcie: Nárast trestných činov proti životnému prostrediu, jún 2016.
(2)    Dohovor na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ETS č. 172, prijatý 4. novembra 1998.
(3)    Štúdia uskutočniteľnostiochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva „CDPC(2021)9-Fin“.
(4)    Európsky výbor pre problémy kriminality (CDPC) – mandát Výboru expertov na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (PC-ENV), CM(2022)148-add2final.
(5)    Rozhodnutie Rady (EÚ) 2023/217028. septembra 2023, ktorým sa Európska komisia poveruje, aby samene Európskej únie zúčastnila na rokovaniachdohovore Rady Európy, ktorým sa nahrádza Dohovor na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného právaroku 1998 (ETS č. 172) (Ú. v. EÚ L, 2023/2170, 16.10.2023, ELI: http://data.europa.eu/eli/dec/2023/2170/oj).
(6)    Rokovania sa uskutočnilidňoch 16. – 18. októbra 2023, 27. – 29. februára 20244. – 7. júna 2024.
(7)    Nariadenie Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2016/67927. apríla 2016ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenieochrane údajov).
(8)    Smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2016/68027. apríla 2016ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV.
(9)    Vec C-114/12, Komisia/Rada, ECLI:EU:C:2014:2151, body 6970.
(10)    Stanovisko 1/13 zo 14. októbra 2014, ECLI:EU:C:2014:2303, bod 74.
(11)    Súhlas uverejnenýÚ. v. EÚ L [...].
(12)    Ú. v. EÚ L […], […], s. […].
(13)    Smernica Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2024/120311. apríla 2024ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES2009/123/ES (Ú. v. EÚ L, 2024/1203, 30.4.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1203/oj).
(14)    Nariadenie Európskeho parlamentuRady (EÚ) 2018/172523. októbra 2018ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmiagentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001rozhodnutie č. 1247/2002/ES (Ú. v. EÚ L 295, 21.11.2018, s. 39, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj). http://data.europa.eu/eli/reg/2018/1725/oj ).
(15)    Ú. v. EÚ C […], […], s. […].
(16)    Znenie dohovoru je uverejnenéÚ. v. EÚ L, […].
(17)    Výhrada je uverejnenáÚ. v. EÚ L, […].
(18)    Dátum nadobudnutia platnosti dohovoru bude uverejnenýÚradnom vestníku Európskej únie.

V Bruseli29. 7. 2025

COM(2025) 434 final

PRÍLOHY

k

návrhu rozhodnutia Rady

o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva


PRÍLOHA 1

VÝBOR MINISTROV

dokumenty CM

CM(2025) 52 final

14. mája 2025

134. zasadnutie Výboru ministrov

(Luxemburg, 13. – 14. mája 2025)

Dohovor Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva

Preambula

Členské štáty Rady Európy a ostatné signatárske štáty tohto dohovoru,

Pripomínajúc Deklaráciu z Reykjavíku prijatú na 4. samite hláv štátov a predsedov vlád Rady Európy (Reykjavík, 16. – 17. mája 2023), v ktorej hlavy štátov a predsedovia vlád Rady Európy deklarovali svoj záväzok posilniť prácu v Rade Európy v oblasti ľudskoprávnych aspektov životného prostredia, identifikovať výzvy, ktoré prináša trojitá planetárna kríza týkajúca sa znečistenia, zmeny klímy a straty biodiverzity pre ľudské práva, a prispieť k vypracovaniu spoločných reakcií na ne;

Pripomínajúc Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ETS č. 5, 1950) a jeho protokoly, Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (ETS č. 104, 1979) a Dohovor Rady Európy o krajine (ETS č. 176, 2000);

So zreteľom na Európsky dohovor o vydávaní (ETS č. 24, 1957) a jeho protokoly, Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (ETS č. 30, 1959) a jeho protokoly, Európsky dohovor o medzinárodnej platnosti trestných rozsudkov (ETS č. 70, 1970), Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania (ETS č. 73, 1972), Trestnoprávny dohovor o korupcii (ETS č. 173, 1999), Dohovor o počítačovej kriminalite (ETS č. 185, 2001) a jeho protokoly a Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (CETS č. 198, 2005);

So zreteľom na Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108, 1981) a protokol, ktorým sa mení Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (CETS č. 223, 2018);

Pripomínajúc tieto odporúčania Výboru ministrov členským štátom Rady Európy: odporúčanie č. R (88) 18 o zodpovednosti podnikov s právnou subjektivitou za trestné činy spáchané pri výkone ich činností, odporúčanie č. R (96) 8 o trestnej politike v Európe v čase zmien, odporúčanie č. Rec(2001)11 o hlavných zásadách boja proti organizovanej trestnej činnosti, odporúčanie č. CM/Rec(2014)7 o ochrane oznamovateľov, odporúčanie č. CM/Rec(2022)9 o ochrane svedkov a spolupracujúcich osôb a odporúčanie č. CM/Rec(2022)20 o ľudských právach a ochrane životného prostredia;

Pripomínajúc rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 28 o prínose trestného práva k ochrane životného prostredia;

Pripomínajúc rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2398 (2021) a odporúčanie č. 2213 (2021) „Riešenie problémov trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti v kontexte zmeny klímy“, rezolúciu č. 2477 (2023) a odporúčanie č. 2246 (2023) „Vplyv ozbrojených konfliktov na životné prostredie“ a odporúčanie č. 2272 (2024) „Začlenenie ľudského práva na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie do procesu z Reykjavíku“, v ktorých sa vyzýva na uznanie ekocídy, ktorá je už zahrnutá v práve určitých členských štátov Rady Európy a o ktorej sa diskutuje na medzinárodnej úrovni;

Berúc do úvahy judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej sa stanovujú dôležité normy týkajúce sa ochrany ľudských práv a životného prostredia;

So zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES;

So zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (1992) a Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (1998);

So zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2000) a Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (2003);

So zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) (1973) a Dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (1992);

So zreteľom na Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL, 1973) a jeho protokoly, Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS, 1974), Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (1982), Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) a Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí (2009);

So zreteľom na Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov a jeho zmeny (1979), Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1979), Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (1987), Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (1989), Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (1991), Dohovor o jadrovej bezpečnosti (1994), Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (1997), Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach (2001) a Minamatský dohovor o ortuti (2013);

Pripomínajúc zásady Deklarácie Konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí človeka (1972) a Deklarácie Konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z Ria (1992);

Pripomínajúc Parížsku dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) 12. decembra 2015 a otvorenú na podpis 22. apríla 2016, Glasgowský klimatický pakt prijatý na COP 26, výsledok prvého globálneho hodnotenia prijatý na COP 28 a Globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu prijatý zmluvnými stranami Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite 18. decembra 2022;

Pripomínajúc tieto rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov: A/RES/75/196 zo 16. decembra 2020 s názvom Posilnenie programu Organizácie Spojených národov zameraného na predchádzanie trestnej činnosti a trestnú justíciu, najmä jeho kapacity v oblasti technickej spolupráce; A/RES/76/185 zo 16. decembra 2021 s názvom Prevencia a boj proti trestným činom, ktoré majú vplyv na životné prostredie; A/RES/76/300 z 28. júla 2022 s názvom Ľudské právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie a A/RES/77/325 z 25. augusta 2023 s názvom Boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;

Pripomínajúc tieto rezolúcie Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov: rezolúciu č. 2013/40 z 25. júla 2013 „Predchádzanie trestnej činnosti a reakcia trestnej justície na nezákonné obchodovanie s chránenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín“, rezolúciu č. 2008/25 z 24. júla 2008 „Medzinárodná spolupráca pri predchádzaní nezákonnému medzinárodnému obchodovaniu s lesnými produktmi vrátane dreva, voľne žijúcimi druhmi a inými lesnými biologickými zdrojmi a boji proti nemu“ a rezolúciu č. 1996/10 z 23. júla 1996 „Úloha trestného práva pri ochrane životného prostredia“;

Pripomínajúc Kjótske vyhlásenie o pokroku v oblasti predchádzania trestnej činnosti, trestnej justície a právneho štátu: na ceste k splneniu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijaté 14. kongresom Organizácie Spojených národov o predchádzaní trestnej činnosti a o trestnej justícii, ktorý sa konal od 7. do 12. marca 2021 v Kjóte, Japonsku;

Pripomínajúc tieto rezolúcie Konferencie zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu: rezolúciu č. 11/3 z októbra 2022 s názvom Výsledky spoločnej tematickej diskusie pracovnej skupiny vládnych expertov pre technickú pomoc a pracovnej skupiny pre medzinárodnú spoluprácu o uplatňovaní Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu na predchádzanie nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý ovplyvňuje životné prostredie, a boj proti nemu, rezolúciu Komisie pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu č. 31/1 z mája 2022 s názvom Posilnenie medzinárodného právneho rámca pre medzinárodnú spoluprácu pri predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a boji proti nemu, ako aj rezolúciu č. 10/6 z októbra 2020 s názvom Predchádzanie trestným činom, ktoré ovplyvňujú životné prostredie a patria do pôsobnosti Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, a boj proti nim;

Uznávajúc primárnu úlohu a zodpovednosť štátov pri vymedzovaní ich politík a stratégií na predchádzanie trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boj proti nej;

Berúc do úvahy existujúci výskum nákladov na trestnú činnosť v oblasti životného prostredia;

Uznávajúc, že aktivity v rámci organizovanej trestnej činnosti v oblasti životného prostredia bránia a podkopávajú úsilie štátov o ochranu životného prostredia, podporu právneho štátu a dosiahnutie udržateľného rozvoja;

Uznávajúc, že trestná činnosť v oblasti životného prostredia má negatívny vplyv na hospodárstvo, verejné zdravie, bezpečnosť ľudí, potravinovú bezpečnosť, živobytie a biotopy;

Uznávajúc základnú úlohu účinnej medzinárodnej spolupráce pri predchádzaní trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boji proti nej a na tento účel uznávajúc význam riešenia medzinárodných výziev a prekážok brániacich takejto spolupráci, ich zvládania a účinnej reakcie na ne;

Uznávajúc tiež dôležitý prínos ďalších príslušných zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora, občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, médií, akademickej obce a vedeckej komunity k predchádzaniu trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boju proti nej;

Uznávajúc tiež, že v oblasti ochrany životného prostredia zohráva občianska spoločnosť vrátane environmentálnych mimovládnych organizácií dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia verejnosti o problémoch životného prostredia a v oblasti predchádzania trestným činom proti životnému prostrediu a ich odhaľovania;

Uznávajúc význam náležitej starostlivosti zo strany právnických osôb na zabezpečenie ochrany životného prostredia a predchádzanie trestným činom proti životnému prostrediu;

Uznávajúc, že trestné činy proti životnému prostrediu majú čoraz častejšie extrateritoriálne účinky a majú podobu medzinárodného obchodovania, čo spolu so zrýchľovaním degradačných javov (zmena klímy, erózia biodiverzity, vyčerpávanie prírodných zdrojov, ničenie biotopov atď.) vyvoláva potrebu všeobecných minimálnych noriem v trestnom práve ako súčasti spoločného a kooperatívneho medzinárodného rámca;

Uznávajúc, že trestné činy proti životnému prostrediu môžu mať mnoho foriem, ktoré treba v právnych predpisoch jasne, účinne a primerane identifikovať, vymedziť a kriminalizovať, a to pri plnom rešpektovaní zásady zákonnosti;

Uznávajúc, že niektoré druhy úmyselného konania, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, môžu spôsobiť obzvlášť závažné škody na životnom prostredí a že by sa mali považovať za obzvlášť závažný trestný čin,

sa dohodli takto:

Kapitola I – Účel, rozsah pôsobnosti, vymedzenie pojmov a nediskriminácia

Článok 1 – Účel dohovoru

1.Účelom tohto dohovoru je:

a)účinne predchádzať trestnej činnostioblasti životného prostrediabojovať proti nej;

b)presadzovaťposilňovať vnútroštátnumedzinárodnú spoluprácuboji proti trestnej činnostioblasti životného prostredia;

c)stanoviť minimálne pravidlá, ktorými sa majú štáty riadiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch,

a tým podporovať a zlepšovať ochranu životného prostredia.

2.V záujme zabezpečenia účinného vykonávania ustanovení dohovoru zmluvnými stranami saňom stanovuje osobitný mechanizmus monitorovania.

Článok 2 – Rozsah pôsobnosti dohovoru

1.Tento dohovor sa vzťahuje na predchádzanie trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie, stíhaniesankcionovanie.

2.Tento dohovor sa uplatňuječasoch mieru aj počas ozbrojeného konfliktu, vojny alebo okupácie.

Článok 3 – Vymedzenie pojmov

Na účely tohto dohovoru:

a)pojem „protiprávny“ označuje porušenie vnútroštátneho zákona, iného právneho predpisu, správneho opatrenia alebo rozhodnutia prijatého príslušným orgánom, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia. Konanie je protiprávne aj vtedy, keď bolo vykonané na základe autorizácie príslušného orgánu zmluvnej strany,toprípade, že daná autorizácia bola získaná podvodom alebo na základe korupcie, vydierania či donútenia;

b)pojem „voda“ označuje všetky kategórie povrchových vôd vrátane riek, jazier, brakických vôd, pobrežných vôd, všetkých útvarov podzemných vôdvšetkých morských vôd vrátane oceánovmorí;

c)pojem „ekosystém“ označuje dynamický komplex spoločenstiev rastlín, húb, živočíchovmikroorganizmovich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka. Zahŕňa typy biotopov, biotopy druhovpopulácie druhov;

d)pojem „odpad“ označuje akúkoľvek látku alebo predmet, ktorých sa držiteľ zbavuje, máúmysle sa ich zbaviť alebo je povinný sa ich zbaviť.

Článok 4 – Zásada nediskriminácie

Vykonávanie ustanovení tohto dohovoru zmluvnými stranami sa zabezpečí bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, vek, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, sexuálna orientácia, zdravotný stav, postihnutie alebo iné postavenie.

Kapitola II – Integrovaná politika a zber údajov

Článok 5 – Komplexná a koordinovaná politika

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na prijatievykonávanie účinných, komplexnýchkoordinovaných politík, ktoré zahŕňajú vhodné opatrenia na predchádzanie páchaniu trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovoromna boj proti nim.

2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na vytvorenie vhodných mechanizmov koordináciespolupráce na strategickejoperačnej úrovni medzi všetkými svojimi príslušnými orgánmi zapojenými do predchádzania trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovoromboja proti nim. Takéto mechanizmy sú zamerané na:

a)zabezpečenie spoločného chápania vzťahu medzi trestnoprávnymsprávnym presadzovaním predpisov, ako aj prijatie spoločných priorítpostupov;

b)výmenu informácií na strategickéoperačné účelymedziach vnútroštátneho práva vrátane pravidiel ochrany údajov a

c)výmenu najlepších postupov.

3.Zmluvné strany zvážia určenie alebo zriadenie jedného či viacerých úradných orgánov zodpovedných za koordináciu, vykonávanie, monitorovaniehodnotenie politíkopatrení na predchádzanie páchaniu všetkých trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovoromboj proti nim, pričom zohľadnia svoje ústavné tradície, právne systémyvnútroštátne podmienky.

4.Na opatreniach prijatých podľa tohto článku sa zúčastňujú všetci príslušní aktéri, ako sú vládne agentúry, národné, regionálnemiestne parlamentyorgány vrátane justičných orgánov, prokuratúry, orgánov presadzovania právaprípadne mimovládnych organizáciíiných príslušných organizáciísubjektov.

5.Zmluvné strany zvážia pridelenie špecializovaných vyšetrovacích jednotiek, prokurátorovsudcov na prácuoblasti predchádzania trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom, ich vyšetrovania, stíhaniarozhodovanianich, pričom zohľadnia svoje ústavné tradície, právne systémyvnútroštátne podmienky,tonáležitým ohľadom na pravidlá upravujúce postaveniefunkcie príslušníkov právnického povolania.

Článok 6 – Národná stratégia

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na vypracovanie a uverejnenie národnej stratégie predchádzania trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom a boja proti nim, ktorá sa bude zaoberať:

a)cieľmiprioritami vnútroštátnej politikytejto oblasti;

b)úlohamipovinnosťami príslušných orgánov;

c)potrebnými zdrojmispôsobom podpory špecializácie odborníkovoblasti presadzovania práva;

d)opatreniami na pravidelné hodnotenie toho, či sa dosahujú ciele takejto národnej stratégie, a

e)pomocou medzinárodných sietí, ktoré sa zaoberajú záležitosťami priamo súvisiacimipredchádzaním trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom a s nimi súvisiacimi porušeniamibojom proti nim.

Článok 7 – Zdroje

Zmluvné strany pridelia primerané finančné a ľudské zdroje na predchádzanie páchaniu všetkých trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom a boj proti nim.

Článok 8 – Odborná príprava odborníkov

1.Zmluvné strany zabezpečia primeranúpravidelnú multidisciplinárnu, technickúprávnu odbornú prípravu pre príslušných odborníkov, ktorí sa zaoberajú predchádzaním trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom, ich odhaľovaním, vyšetrovaním, stíhanímrozhodovanímnich,tonáležitým ohľadom na pravidlá upravujúce postaveniefunkcie príslušníkov právnického povolania.

2.Zmluvné strany podporia zahrnutie inštrukciíkoordinovanej spolupráci viacerých orgánov do odbornej prípravy uvedenejodseku 1 tohto článku, aby sa umožnilo komplexnévhodné riešenie postúpeníprípadoch týkajúcich sa trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom.

Článok 9 – Zber údajov a výskum

1.Na účely vykonávania tohto dohovoru sa zmluvné strany zaväzujú:

a)v pravidelných intervaloch zbierať príslušné štatistické údajeprípadoch týkajúcich sa trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom a

b)podporovať výskumoblasti trestných činov proti životnému prostrediucieľom štúdia ich príčinnásledkov, frekvencie ich výskytumiery odsúdení, ako aj účinnosti opatrení prijatých na vykonávanie tohto dohovoru.

2.Zmluvné strany poskytnú výboru zmluvných strán uvedenémučlánku 46 tohto dohovoru informácie zhromaždené podľa tohto článku.

3.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby informácie zhromaždené podľa tohto článku boli dostupné verejnosti.

Kapitola III – Prevencia

Článok 10 – Všeobecné záväzky

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na predchádzanie páchaniu všetkých trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou, a to prípadne v spolupráci s občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami.

Článok 11 – Zvyšovanie povedomia

1.Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na podporu alebo zorganizovanie informačnýchosvetových kampaní týkajúcich sa predchádzania trestnej činnostioblasti životného prostrediaboja proti nej,to prípadnespolupráciobčianskou spoločnosťoumimovládnymi organizáciami.

2.Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie rozsiahleho šírenia informácií medzi širokou verejnosťoudostupných opatreniach na predchádzanie trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom.

Kapitola IV – Trestné právo hmotné

Oddiel 1 – Znečistenie, výrobky a látky

Článok 12 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym znečisťovaním

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie množstva materiálov alebo látok, energie alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Článok 13 – Trestné činy súvisiace s uvádzaním výrobkov na trh v rozpore s environmentálnymi požiadavkami

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin uvádzanie na trh, ktoré je v rozpore so zákazom alebo s inou požiadavkou na ochranu životného prostredia, výrobku, ktorého používanie má za následok vypúšťanie, emisiu alebo zavádzanie množstva materiálov alebo látok, energie alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách, v dôsledku používania výrobku vo väčšom rozsahu, a to používania výrobku viacerými používateľmi bez ohľadu na ich počet, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Článok 14 – Trestné činy súvisiace s chemickými látkami

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, uvádzanie na trh alebo sprístupňovanie na trhu, dovoz, vývoz alebo používanie regulovaných chemických látok ako takých, látokzmesiach alebopredmetoch vrátane ich začlenenia do predmetov, ak je takéto konanie zakázané podľa vnútroštátneho práva zameraného na ochranu životného prostrediaak spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlináchak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

2.Zmluvné strany môžu určiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku,oznámiť ich sekretariátu.

Článok 15 – Trestné činy súvisiace s rádioaktívnym materiálom alebo látkami

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, produkcia, spracovanie, manipulácia, používanie, držba, skladovanie, preprava, dovoz, vývoz alebo zneškodňovanie rádioaktívneho materiálu alebo látok, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Článok 16 – Trestné činy súvisiace s ortuťou

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, používanie, skladovanie, dovoz alebo vývoz ortuti, zlúčenín ortuti a zmesí ortuti a produktov s prídavkom ortuti, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Článok 17 – Trestné činy súvisiace s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, uvádzanie na trh, dovoz, vývoz, používanie alebo vypúšťanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu alebo výroba, uvádzanie na trh, dovoz alebo vývoz výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú takéto látky alebo ktorých fungovanie od nich závisí, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Článok 18 – Trestné činy súvisiace s fluórovanými skleníkovými plynmi

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, uvádzanie na trh, dovoz, vývoz, používanie alebo vypúšťanie fluórovaných skleníkových plynov alebo uvádzanie na trh či dovoz výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú takéto plyny alebo ktorých fungovanie od nich závisí, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Oddiel 2 – Odpad

Článok 19 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym zberom, spracovaním, dopravou, zhodnocovaním, zneškodňovaním alebo prepravou odpadu

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považoval za trestný čin zber, spracovanie, preprava, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu, dozor nad takýmito operáciaminásledná starostlivosťmiesta zneškodňovania vrátane činnosti obchodníka alebo sprostredkovateľa (nakladanieodpadom), ak je takéto konanie protiprávneúmyselné a:

a)týka sa nebezpečného odpadu, ako je vymedzenýsúladevnútroštátnym právom,ak idenezanedbateľné množstvo, alebo

b)týka sa iného odpadu, než je odpad uvedenýodseku 1 písm. a) tohto článku,spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách.

2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin cezhraničná preprava odpadu, ak sa takáto preprava uskutočnínezanedbateľnom množstve, či užrámci jednej prepravy, alebo viacerých prepráv, ktoré sa zdajú byť prepojené, ak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

Oddiel 3 – Zariadenia

Článok 20 – Trestné činy súvisiace s protiprávnou prevádzkou alebo zatvorením zariadenia, v ktorom sa vykonávajú nebezpečné činnosti

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin prevádzka alebo zatvorenie zariadenia,ktorom sa vykonáva nebezpečná činnosť, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách, ak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

2.Zmluvné strany môžu určiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku,oznámiť ich sekretariátu.

Článok 21 – Trestné činy súvisiace s protiprávnou prevádzkou alebo zatvorením zariadenia, v ktorom sú prítomné nebezpečné látky

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin prevádzka alebo zatvorenie zariadenia,ktorom sa skladujú alebo používajú nebezpečné látky alebo zmesi, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlináchak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

2.Zmluvné strany môžu určiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku,oznámiť ich sekretariátu.

Oddiel 4 – Lode

Článok 22 – Trestné činy súvisiace s protiprávnou recykláciou lodí

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin nedodržanie platných požiadaviek, ktorými sa ukladá recyklácia lode v zariadeniach na recykláciu lodí, ktoré spĺňajú požadované environmentálne normy, zo strany vlastníka lode, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Článok 23 – Trestné činy súvisiace s vypúšťaním znečisťujúcich látok z lodí

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť zhoršenie kvality vody alebo škodu na morskom prostredí a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Oddiel 5 – Prírodné zdroje

Článok 24 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym odberom povrchovej alebo podzemnej vody

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považoval za trestný čin odber povrchovej alebo podzemnej vody, ktorý spôsobí alebo môže spôsobiť podstatnú škodu na ekologickom stave alebo potenciáli útvarov povrchovej vody alebo na kvantitatívnom stave útvarov podzemnej vody, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Článok 25 – Trestné činy súvisiace s obchodovaním s protiprávne vyťaženým drevom

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin uvádzanie nezákonne vyťaženého dreva alebo výrobkov z takéhoto dreva na trh, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné, s výnimkou prípadov, keď sa konanie týka zanedbateľného množstva.

Článok 26 – Trestné činy súvisiace s protiprávnou ťažbou

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považovali za trestný čin banské činnosti, ktoré si podľa vnútroštátneho práva vyžadujú posúdenie vplyvov na životné prostredie alebo rovnocenný postupoblasti životného prostredia, ak sa vykonávajú bez zákonom požadovaného povolenia na výstavbu týkajúceho sa environmentálnych aspektov stanovených vnútroštátnym právomak spôsobia alebo môžu spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách, ak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

2.Zmluvné strany môžu určiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku,oznámiť ich sekretariátu.

Oddiel 6 – Biodiverzita

Článok 27 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym usmrtením, zničením, odchytom a držbou chránených voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin usmrtenie, zničenie, odchyt alebo držba exemplára alebo exemplárov chránených druhov voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín vrátane odchytu alebo držby častí alebo derivátov exemplárov, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné, s výnimkou prípadov, keď sa konanie týka zanedbateľného množstva takýchto exemplárov, pričom sa v prípade potreby zohľadní stav ochrany druhu.

Článok 28 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym obchodovaním s chránenými voľne žijúcimi živočíchmi alebo rastlinami

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považoval za trestný čin predaj alebo ponúkanie na predaj exemplára alebo exemplárov chránených druhov voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín, ich častí alebo derivátov, ak je takéto konanie protiprávneúmyselné,výnimkou prípadov, keď sa konanie týka zanedbateľného množstva takýchto exemplárov, pričom saprípade potreby zohľadní stav ochrany druhu.

2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považoval za trestný čin cezhraničný obchodexemplármi chránených druhov voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín, ich časťami alebo derivátmi, ak je takéto konanie protiprávneúmyselné,výnimkou prípadov, keď sa konanie týka zanedbateľného množstva takýchto exemplárov, pričom saprípade potreby zohľadní stav ochrany druhov.

Článok 29 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym poškodzovaním biotopov v chránenej lokalite

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby saich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin spôsobenie poškodenia biotopuchránenej lokalite alebo rušenia chránených druhov živočíchovchránenej lokalite, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom práve, ak je toto poškodenie alebo rušenie významnéak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

2.Zmluvné strany môžu určiť biotopychránenej lokalitechránené druhy živočíchov, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku,oznámiť ich sekretariátu.

Článok 30 – Trestné činy súvisiace s inváznymi nepôvodnými druhmi

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin uvádzanie na územie štátu, uvádzanie na trh, držanie, chov, preprava, používanie, výmena, povolenie rozmnožovania, pestovanie alebo kultivácia, uvoľnenie do životného prostredia alebo šírenie inváznych nepôvodných druhov, ktoré sú vo vnútroštátnom práve vymedzené ako druhy vzbudzujúce obavy o životné prostredie, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.

Oddiel 7 – Obzvlášť závažný trestný čin

Článok 31 – Obzvlášť závažný trestný čin

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa za obzvlášť závažný trestný čin považoval ktorýkoľvek z trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom, ak je spáchaný úmyselne a ak takýto trestný čin spôsobí zničenie, alebo spôsobí nezvratnú, rozsiahlu a podstatnú škodu, alebo spôsobí dlhodobú, rozsiahlu a podstatnú škodu na ekosystéme značnej veľkosti či environmentálnej hodnoty alebo škodu na biotope v chránenej lokalite alebo škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody.

Oddiel 8 – Všeobecné ustanovenia trestného práva

Článok 32 – Podnecovanie, napomáhanie, navádzanie a pokus

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa za trestný čin považovalo podnecovanie, napomáhanie alebo navádzanie na spáchanie trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, ak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa za trestný čin považoval pokusspáchanie trestných činov stanovenýchsúladečlánkami 12 až 21, 23 až 25, článkom 28 ods. 2článkom 30 tohto dohovoru, ak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

3.Zmluvné strany zvážia prijatie potrebných legislatívnych opatrení na to, aby sa za trestný čin považoval pokusspáchanie trestných činov stanovenýchsúladečlánkom 27článkom 28 ods. 1 tohto dohovoru, ak je takéto konanie protiprávneúmyselné.

Článok 33 – Právomoc

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na stanovenie právomoci vo veci akéhokoľvek trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom, ak je trestný čin spáchaný:

a)na území zmluvnej strany;

b)na palube lode plávajúcej pod vlajkou zmluvnej strany;

c)na palube lietadla registrovaného podľa právnych predpisov zmluvnej strany alebo

d)jedným zo štátnych príslušníkov zmluvnej strany.

2.Zmluvné strany zvážia prijatie potrebných legislatívnych opatrení na stanovenie právomoci vo veci akéhokoľvek trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom, ak sa trestný čin spácha voči jednémuich štátnych príslušníkov.

3.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na stanovenie právomoci vo veci akéhokoľvek trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom, ak sa údajní páchatelia nachádzajú na ich územínemôžu byť vydaní do iného štátu len na základe ich štátneho občianstva.

4.Ak viacero zmluvných strán tvrdí, že má právomoc vo veci údajného trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovorom, dotknuté zmluvné strany vo vhodných prípadoch vzájomne konzultujúcieľom určiť najvhodnejšiu právomoc na účely trestného stíhania.

5.Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá medzinárodného práva, tento dohovor nevylučuje trestnú právomoc vykonávanú zmluvnou stranousúladevnútroštátnym právom.

Článok 34 – Zodpovednosť právnických osôb

1.Zmluvné strany prijmú legislatívne opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa mohla voči právnickým osobám vyvodiť zodpovednosť za trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom, ktoré spáchalaich prospech akákoľvek fyzická osoba konajúca buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá márámci danej právnickej osoby rozhodujúce postavenie,to na základe:

a)oprávnenia zastupovať právnickú osobu;

b)oprávnenia prijímať rozhodnutiamene právnickej osoby alebo

c)oprávnenia vykonávať kontrolurámci danej právnickej osoby.

2.Okrem prípadov stanovenýchodseku 1 tohto článku zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby voči právnickej osobe mohla byť vyvodená zodpovednosť, keď nedostatok dohľadu alebo kontroly zo strany fyzickej osoby uvedenejodseku 1 tohto článku umožnil spáchanie trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovoromprospech danej právnickej osoby fyzickou osobou, ktorá koná na základe jej oprávnenia.

3.Podľa právnych princípov zmluvnej strany môže byť zodpovednosť právnickej osoby trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna.

4.Táto zodpovednosť nemá vplyv na trestnú zodpovednosť fyzickej osoby, ktorá spáchala trestný čin.

Článok 35 – Sankcie a opatrenia

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom, ak ich spáchajú fyzické osoby, podliehali účinným, primeranýmodrádzajúcim sankciám,rámci ktorých sa zohľadní závažnosť trestných činov. Dostupné sankcie zahŕňajú trest odňatia slobodymôžu zahŕňať aj peňažné sankcie.

2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa právnickým osobám, voči ktorým sa vyvodzuje zodpovednosťsúladečlánkom 34, mohli uložiť účinné, primeranéodrádzajúce sankcie, ktoré zahŕňajú peňažné sankcie trestnoprávnej alebo inej ako trestnoprávnej povahymohli by zahŕňať aj iné opatrenia, ako napríklad:

a)zákaz vykonávania obchodnej činnosti;

b)vylúčenienároku na verejné dávky alebo pomoc;

c)vylúčenieprístupuverejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantovkoncesiíodobratie povoleníoprávnení;

d)uloženie súdneho dohľadu;

e)súdne rozhodnutiezániku právnickej osoby;

f)pozastavenie, odobratie alebo zrušenie povolení alebo oprávnení na vykonávanie činností, ktoré viedlispáchaniu predmetného trestného činu;

g)v prípade verejného záujmu zverejnenie celého súdneho rozhodnutia alebo jeho častisúvislostitrestným činom proti životnému prostrediu bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany súkromia alebo ochrany údajov, alebo

h)povinnosť zaviesť systémy náležitej starostlivosti na zlepšenie dodržiavania environmentálnych noriem.

3.Zmluvné strany prijmúčo najväčšej možnej miererámci svojich vnútroštátnych právnych systémov také legislatívneiné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie zmrazenia, zaisteniakonfiškácie:

a)prostriedkov, t. j. všetkého majetku, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom použitý alebo sa mienil použiť, celkom alebo sčasti, na spáchanie trestného činu alebo trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, a

b)príjmovtrestnej činnosti pochádzajúcichtrestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá takýmto príjmom.

4.Zmluvné strany zvážia prijatie potrebných legislatívnychiných opatrenísúlade so svojím vnútroštátnym právomcieľom zahrnúť medzi sankcieopatrenia uplatniteľné na fyzicképrávnické osoby obnovenie životného prostredia,to podľa týchto ustanovení:

a)príslušný orgán môže za určitých podmienok nariadiť obnovenie životného prostrediasúvislostitrestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom a

b)príslušný orgán môže nariadiť obnovenie životného prostredia, ktoré nebolo dodržané, na náklady osoby, voči ktorej bolo nariadenie vydané, alebo táto osoba môže byť namiesto toho alebo popri tom podrobená iným sankciám trestnoprávnej alebo inej ako trestnoprávnej povahy.

Článok 36 – Priťažujúce okolnosti

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa jedna alebo viaceronasledujúcich okolností, pokiaľ nie sú už súčasťou skutkovej podstaty trestných činov, mohlisúladepríslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva brať do úvahy ako priťažujúce okolnosti pri rozhodovanísankciách vo vzťahutrestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom,to:

a)trestný čin spôsobil závažnúrozsiahlu, alebo závažnúdlhodobú, alebo závažnúnezvratnú škodu na ekosystéme;

b)trestný čin bol spáchanýrámci zločineckej organizácie;

c)trestný čin zahŕňal použitie falošných alebo pozmenených dokladov páchateľom;

d)trestný čin spáchal verejný činiteľ alebo verejní činitelia pri výkone svojich povinností;

e)páchateľ bolminulosti právoplatne odsúdený za trestné činy stanovenésúladetýmto dohovorom alebo

f)v dôsledku trestného činu priamo alebo nepriamo vznikli značné finančné výhody alebo sa očakával vznik značných finančných výhod, alebo sa prostredníctvom trestného činu zabránilo značným výdavkom,torozsahu,akom ich možno určiť.

2.Priťažujúca okolnosť uvedenáodseku 1 písm. a) tohto článku sa nevzťahuje na trestný čin uvedenýčlánku 31 tohto dohovoru.

Článok 37 – Predchádzajúce rozsudky vydané inou zmluvnou stranou

Zmluvné strany zvážia pri rozhodovaní o sankciách prijatie potrebných legislatívnych opatrení na zabezpečenie možnosti zohľadniť právoplatné rozsudky vydané inou zmluvnou stranou v súvislosti s trestnými činmi stanovenými v súlade s týmto dohovorom.

Kapitola V – Vyšetrovanie, trestné stíhanie a procesné právo

Článok 38 – Začatie a pokračovanie konania

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom nebolo podriadené návrhu a aby konanie mohlo pokračovať aj v prípade, že sa návrh stiahne.

Článok 39 – Právo na účasť na konaní

Zmluvné strany zvážia prijatie potrebných legislatívnych a iných opatrení v súlade so svojím vnútroštátnym právom, aby osobám, ktoré majú dostatočný záujem alebo tvrdia, že došlo k porušeniu práva, ako aj mimovládnym organizáciám presadzujúcim ochranu životného prostredia, poskytli právo zúčastniť sa na trestnom konaní týkajúcom sa trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom, a to v rozsahu, v akom uvedené procesné práva pre takéto osoby a organizácie existujú v konaniach o iných trestných činoch vo vnútroštátnych právnych systémoch zmluvných strán, napríklad ako občianska strana.

Kapitola VI – Medzinárodná spolupráca

Článok 40 – Medzinárodná spolupráca v trestných veciach

1.Zmluvné stranysúladeustanoveniami tohto dohovoruprostredníctvom uplatňovania príslušných medzinárodnýchregionálnych nástrojovsúvislosti so spoluprácoutrestných veciachpravidiel dohodnutých na základe jednotnej alebo recipročnej legislatívyvnútroštátnych právnych predpisovčo najväčšej možnej miere navzájom spolupracujú,to na účely:

a)predchádzania trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom, boja proti nimich stíhania vrátane zmrazenia, zaisteniakonfiškácie;

b)ochranyposkytovania pomoci svedkomosobám, ktoré oznamujú trestné činy stanovenésúladetýmto dohovoromspolupracujújustíciou;

c)vyšetrovaní alebo konaní týkajúcich sa trestných činoch stanovenýchsúladetýmto dohovorom a

d)výkonu príslušných rozsudkovtrestných veciach vydaných justičnými orgánmi zmluvných strán.

2.Ak zmluvná strana, ktorá podmieňuje vydanie alebo vzájomnú právnu pomoctrestných veciach existenciou zmluvy, dostane žiadosťvydanie alebo právnu pomoctrestných veciach od zmluvnej strany,ktorou takúto zmluvu nemá, môže, konajúcplnom súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného právaza podmienok stanovených vnútroštátnym právom dožiadanej zmluvnej strany, považovať tento dohovor za právny základ pre vydanie alebo vzájomnú právnu pomoctrestných veciachsúvislostitrestnými činmi stanovenýmisúladetýmto dohovorommôže na tento účel primerane uplatňovať články 1618 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu.

Článok 41 – Informácie

1.Zmluvná strana môžemedziach svojho vnútroštátneho práva bez predchádzajúcej žiadosti odovzdať inej zmluvnej strane informácie získanérámci svojho vlastného vyšetrovania, ak sa domnieva, že zverejnenie týchto informácií by mohlo napomôcť prijímajúcej zmluvnej strane pri predchádzaní trestným činom stanovenýmsúladetýmto dohovorom alebo začatí či vedení vyšetrovania alebo konaniatýchto trestných činoch alebo by toto zverejnenie mohlo viesťpožiadaniuspoluprácu danou zmluvnou stranou podľa článku 40 tohto dohovoru.

2.Zmluvná strana, ktorá prijme akékoľvek informáciesúladeodsekom 1 tohto článku, predloží tieto informácie svojim príslušným orgánom, aby sa mohlo začať konanie, ak sa to považuje za vhodné, alebo aby sa tieto informácie mohli zohľadniťpríslušných občianskychtrestných súdnych konaniach.

3.Zmluvná strana poskytujúca informácie môžesúlade so svojím vnútroštátnym právom stanoviť podmienky pre použitie takýchto informácií prijímajúcou zmluvnou stranou. Prijímajúca zmluvná strana je týmito podmienkami viazaná.

Článok 42 – Ochrana údajov

Každý prenos osobných údajov zmluvnou stranou v súlade s článkami 40 a 41 tohto dohovoru sa uskutoční len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v platných právnych predpisoch a medzinárodných dohodách upravujúcich ochranu osobných údajov.

Kapitola VII – Ochranné opatrenia

Článok 43 – Postavenie obetí vo vyšetrovaní trestného činu a v trestnom konaní

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívneiné opatrenia na ochranu právzáujmov obetí vo všetkých štádiách vyšetrovania trestného činutrestného konaniasúlade so svojím vnútroštátnym právom,to najmä tým, že:

a)ich informujúich právachslužbách, ktoré majúdispozícii,na požiadanienásledných opatreniach prijatýchsúvislostiich návrhom,vznesených obvineniach a o stave trestného konaniavýnimkou mimoriadnych prípadov, keď takéto oznámenie môže mať nepriaznivý vplyv na riadne vybavenie prípadu, a o ich úloheňom, ako ajvýsledku ich prípadov;

b)umožnia im spôsobom zlučiteľnýmprocesnými pravidlami vnútroštátneho práva, aby boli vypočuté, mohli predložiť dôkazyzvoliť si prostriedky na to, aby ich názory, potrebyzáujmy boli priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa prezentovanézohľadnené;

c)zabezpečia im vhodné podporné služby, aby ich právazáujmy boli riadne prezentovanézohľadnené, a

d)zabezpečia, aby bolidispozícii opatrenia na ochranu obetíich rodinných príslušníkov pred sekundárnouopakovanou viktimizáciou, pred zastrašovanímodvetou.

2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívneiné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete mali od svojho prvého kontaktupríslušnými orgánmi prístupinformáciámpríslušných súdnychsprávnych konaniach.

3.Zmluvné strany zaistia, aby obete mali prístupprávnej pomoci, pokiaľ majú postavenie účastníka trestného konania. Podmienky alebo procesné pravidlá, ktoré upravujú prístup obeteprávnej pomoci, sa stanovia vo vnútroštátnom práve.

4.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívneiné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete trestného činu stanovenéhosúladetýmto dohovoromspáchaného na území inej zmluvnej strany, než je tá,ktorej majú pobyt, mohli podať návrh príslušným orgánom štátu svojho pobytu, ak tak nemôžu urobiťkrajine zmluvnej strany,ktorej bol trestný čin spáchaný, aleboprípade závažného trestného činuzmysle vnútroštátneho práva danej zmluvnej strany, ak si to neželajú urobiť.

5.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívneiné opatrenia, aby umožnili členom skupín, nadácií, združení alebo vládnych či mimovládnych organizácií pomáhať obetiam a/alebo ich podporovaťich súhlasom počas trestného konania týkajúceho sa trestných činov stanovenýchsúladetýmto dohovorom, pokiaľ nebolo prijaté odôvodnené rozhodnutieopaku.

Článok 44 – Ochrana svedkov

1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívneiné opatrenia na zabezpečenie účinnejprimeranej ochrany svedkovtrestnom konanítrestných činoch stanovenýchsúladetýmto dohovorompodľa potreby aj ich príbuznýchiných blízkych osôb,to pred akoukoľvek formou možnej odplaty alebo zastrašovania.

2.Odsek 1 tohto článku sa vzťahuje aj na obete, pokiaľ sú svedkami.

Článok 45 – Ochrana osôb, ktoré oznamujú trestné činy alebo spolupracujú s justíciou

Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie účinnej a primeranej ochrany osôb, ktoré oznamujú trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom alebo inak spolupracujú s vyšetrovacími orgánmi alebo orgánmi prokuratúry.

Kapitola VIII – Monitorovací mechanizmus

Článok 46 – Výbor zmluvných strán

1.Výbor zmluvných strán sa skladá zo zástupcov zmluvných strán tohto dohovoru.

2.Výbor zmluvných strán zvoláva generálny tajomník Rady Európy. Jeho prvé zasadnutie sa uskutočnílehote do jedného roka po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru pre desiateho signatára, ktorý ho ratifikoval. Následne sa stretne vždy, keďto požiada aspoň jedna tretina zmluvných strán alebo generálny tajomník.

3.Výbor zmluvných strán prijme svoj rokovací poriadok.

4.Každá zmluvná strana, ktorá nie je členským štátom Rady Európy, prispieva na financovanie činností výboru zmluvných strán. Výšku príspevku nečlenského štátu Rady Európy stanoví Výbor ministrov spoločnepríslušným nečlenským štátom.

Článok 47 – Ostatní zástupcovia

1.Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, komisár Rady Európy pre ľudské práva, Európsky výbor pre problémy kriminality (CDPC), ako aj iné príslušné medzivládne výbory Rady Európy vymenujú do výboru zmluvných strán svojho zástupcu.

2.Výbor ministrov môže vyzvať iné orgány Rady Európy, aby po konzultáciivýborom zmluvných strán vymenovali svojho zástupcu.

3.Zástupcovia občianskej spoločnostinajmä mimovládnych organizácií môžu byť do výboru zmluvných strán prijatí ako pozorovatelia podľa postupu stanoveného príslušnými pravidlami Rady Európy.

4.Zástupcovia vymenovaní podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa zúčastňujú na zasadnutiach výboru zmluvných strán bez hlasovacieho práva.

Článok 48 – Funkcie výboru zmluvných strán

1.Výbor zmluvných strán monitoruje vykonávanie tohto dohovoru.rokovacom poriadku výboru zmluvných strán sa určuje postup hodnotenia vykonávania tohto dohovoru.

2.Výbor zmluvných strán uľahčuje zber, analýzuvýmenu informácií, skúsenostíosvedčených postupov medzi štátmicieľom zlepšiť ich schopnosť chrániť životné prostredie prostredníctvom trestného práva.

3.Výbor zmluvných strán takistoprípade potreby:

a)uľahčuje skutočné uplatňovanievykonávanie tohto dohovoru vrátane označenia všetkých problémovúčinkov každého vyhlásenia alebo výhrady vykonaných podľa tohto dohovoru a

b)vyjadruje stanoviskovšetkým otázkam týkajúcim sa uplatňovania tohto dohovoruuľahčovania výmeny informáciídôležitých otázkachoblasti vývoja práva, politiky alebo technológií.

4.Sekretariát Rady Európy pomáha výboru zmluvných strán pri výkone jeho funkcií podľa tohto článku.

5.Európsky výbor pre problémy kriminality je pravidelne informovanýčinnostiach uvedenýchodsekoch 1 až 3 tohto článku.

Kapitola IX – Vzťah k iným prameňom medzinárodného práva

Článok 49 – Vzťah k iným prameňom medzinárodného práva

1.Týmto dohovorom nie sú dotknuté právazáväzky vyplývajúcemedzinárodného obyčajového právainých medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnými stranami sú zmluvné strany tohto dohovoru alebo sa nimi stanúktoré obsahujú ustanoveniaotázkach upravených týmto dohovorom.

2.Zmluvné strany tohto dohovoru môžu medzi sebou uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody týkajúce sa záležitostí upravených týmto dohovorom na účely doplnenia alebo posilnenia jeho ustanovení alebo uľahčenia uplatňovania zásad, ktoré súňom obsiahnuté.

3.Ničtomto dohovore nemá vplyv na práva, povinnostizodpovednosť štátovjednotlivcov podľa medzinárodného práva.

Kapitola X – Zmeny dohovoru

Článok 50 – Zmeny dohovoru

1.Každý návrh na zmenu tohto dohovoru predložený zmluvnou stranou sa oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý ho ďalej predloží členským štátom Rady Európy, všetkým signatárom, každej zmluvnej strane, Európskej únii, všetkým štátom prizvanýmpodpisu tohto dohovorusúladeustanoveniami článku 53všetkým štátom prizvanýmpristúpeniutomuto dohovorusúladeustanoveniami článku 54.

2.Výbor ministrov Rady Európy posúdi navrhovanú zmenupo konzultácii so zmluvnými stranami dohovoru, ktoré nie sú členmi Rady Európy, môže prijať pozmeňujúci návrh väčšinou ustanovenoučlánku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy.

3.Text každej zmeny prijatej Výborom ministrov podľa odseku 2 tohto článku sa zašle stranám na prijatie.

4.Akákoľvek zmena prijatásúladeodsekom 2 tohto článku nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia jedného mesiaca odo dňa, keď všetky zmluvné strany informovali generálneho tajomníka Rady Európy, že ju prijali.

Kapitola XI – Záverečné ustanovenia

Článok 51 – Účinky dohovoru

1.Ustanoveniami tohto dohovoru nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisovzáväzných medzinárodných nástrojov, ktoré súplatnosti alebo môžu nadobudnúť platnosťpodľa ktorých sú alebo by mali byť jednotlivcom zabezpečené priaznivejšie právaoblasti predchádzania trestným činom proti životnému prostrediuboja proti nim.

2.Zmluvné strany, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, uplatňujú vo vzájomných vzťahoch pravidlá Európskej únie, ktorými sa riadia záležitosti patriace do rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Tým nie je dotknuté plné uplatňovanie tohto dohovoru vo vzťahochostatnými zmluvnými stranami.

Článok 52 – Riešenie sporov

1.Zmluvné stranyakomkoľvek spore, ktorý môže vzniknúť pri uplatňovaní alebo výklade ustanovení tohto dohovoru, sa najprv pokúsia vyriešiť ho prostredníctvom rokovania, zmierovacieho konania, rozhodcovského konania alebo akýmikoľvek inými spôsobmi mierového riešenia sporov prijatými na základe vzájomnej dohody medzi nimi.

2.Výbor ministrov Rady Európy môže stanoviť poriadok urovnávania sporov, ktorý budedispozícií na použitie zmluvnými stranamispore, aktým súhlasia.

Článok 53 – Podpis a nadobudnutie platnosti

1.Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom Rady Európy, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní,Európskej únii.

2.Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listinyprijatí alebo listinyschválení sa uložiagenerálneho tajomníka Rady Európy.

3.Dohovor nadobúda platnosťprvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď desať signatárov vrátane najmenej ôsmich členských štátov Rady Európy vyjadrí súhlastým, že budú viazaní dohovoromsúladeodsekom 2 tohto článku.

4.Vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátu uvedenémuodseku 1 tohto článku aleboEurópskej únii, ktorí následne vyjadria svoj súhlas byť viazaní dohovorom, nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa uloženia príslušných ratifikačných listín, listínprijatí alebo listínschválení.

Článok 54 – Pristúpenie k dohovoru

1.Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy po konzultácii so zmluvnými stranami dohovorupo získaní ich jednomyseľného súhlasu prizvať ktorýkoľvek nečlenský štát Rady Európy, ktorý sa nezúčastnil na vypracovaní dohovoru, aby pristúpildohovoru,to na základe rozhodnutia prijatého väčšinou stanovenoučlánku 20 písm. d) Štatútu Rady Európyjednomyseľného hlasovania zástupcov zmluvných strán oprávnených zasadať vo Výbore ministrov.

2.Vo vzťahu ku každému pristupujúcemu štátu dohovor nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listinypristúpenígenerálneho tajomníka Rady Európy.

Článok 55 – Územná pôsobnosť

1.Ktorýkoľvek štát alebo Európska únia môžečase podpisu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí, listinyschválení alebo listinypristúpení vymedziť územie alebo územia, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje.

2.Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie, ktoré je vymedzené vo vyhláseníza ktorého medzinárodné vzťahy je zodpovedná aleboktorého mene je oprávnená prijímať záväzky. Vo vzťahutomuto územiu nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto vyhlásenia generálnym tajomníkom.

3.Vyhlásenia urobené podľa predchádzajúcich odsekov možno vo vzťahuakémukoľvek územiu odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom Rady Európy.

Článok 56 – Výhrady

1.K žiadnemu ustanoveniu tohto dohovoru nie sú prípustné výhradyvýnimkou ustanovení uvedenýchodsekoch 23 tohto článku.

2.Ktorýkoľvek štát alebo Európska únia môžečase podpisu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí, listinyschválení alebo listinypristúpení prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že si vyhradzuje právo neuplatňovať alebo uplatňovať ibašpecifických prípadoch alebo podmienkach ustanovenia stanovenéčlánku 33 ods. 1 písm. d) tohto dohovoru.

3.Na základe svojho harmonizovaného práva môže organizácia regionálnej integráciečlenské štáty danej organizácie pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listinyprijatí, listinyschválení alebo listinypristúpení vo vyhlásení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy uviesť:

a)rozsah pôsobnosti pojmu „protiprávny“článku 3 písm. a) tohto dohovoru a

b)rozsah pôsobnosti pojmov „vnútroštátne právo“, „vnútroštátne ustanovenia“, „chránený“„požiadavka“ používaných na účely vymedzenia trestných činov podľa článkov 1314, 19 až 2226 až 30 tohto dohovoru.

4.Každá zmluvná strana môže úplne alebo čiastočne stiahnuť výhradu prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto vyhlásenie nadobudne platnosť odo dňa jeho prijatia generálnym tajomníkom.

Článok 57 – Vypovedanie

1.Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vypovedať tento dohovor oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.

2.Toto vypovedanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.

Článok 58 – Oznámenie

Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa podieľali na vypracovaní dohovoru, každému signatárovi, každej zmluvnej strane, Európskej únii a všetkým štátom prizvaným k pristúpeniu k tomuto dohovoru:

a)každé podpísanie tohto dohovoru;

b)uloženie každej ratifikačnej listiny, listinyprijatí, listinyschválení alebo listinypristúpení;

c)každý dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovorusúladečlánkami 5354;

d)každú zmenu prijatúsúladečlánkom 50dátum nadobudnutia platnosti tejto zmeny;

e)každú výhradu alebo stiahnutie výhrady na základe článku 56;

f)každé vypovedanie na základe ustanovení článku 57 alebo

g)akýkoľvek iný úkon, oznámenie alebo vyjadrenie, ktoré sa týka tohto dohovoru.

Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.

V […] […] […] [202x] v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie každému členskému štátu Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa zúčastnili na vypracovaní tohto dohovoru, Európskej únii a všetkým štátom prizvaným k pristúpeniu k tomuto dohovoru.

PRÍLOHA 2

Výhrada týkajúca sa vymedzenia určitých pojmov podľa Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva

Európska únia v súlade s článkom 56 ods. 3 Dohovoru na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „dohovor“) vyhlasuje, že pojem „vnútroštátne právo“, ktorý sa používa na vymedzenie pojmu „protiprávny“ v článku 3 písm. a) dohovoru, sa v prípade Európskej únie chápe ako právo Únie, ktoré prispieva k dosahovaniu jedného z cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia stanovených v článku 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie členského štátu Európskej únie, alebo rozhodnutie prijaté príslušným orgánom členského štátu, ktorým sa vykonáva príslušné právo Únie. Rovnako sa chápu aj pojmy „vnútroštátne právo“ a „vnútroštátne ustanovenia“ používané na účely vymedzenia konania podľa článkov 14, 19, 20, 21, 26, 29 a 30 dohovoru. Okrem toho pojmy „chránený“ a „požiadavka“ používané na účely vymedzenia konania podľa článkov 13, 22, 27, 28 a 29 dohovoru sa vykladajú v súlade s vnútroštátnym právom, ako je vymedzené vyššie.