EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli29. 7. 2025
COM(2025) 434 final
2025/0244(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli29. 7. 2025
COM(2025) 434 final
2025/0244(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva
DÔVODOVÁ SPRÁVA
Tento návrh sa týka uzavretia, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „dohovor“).
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Trestné činy proti životnému prostrediu spôsobujú značné škody na životnom prostredí, ľudskom zdraví a hospodárstve a stávajú sa čoraz väčším problémom v EÚ a na celom svete. Trestné činy proti životnému prostrediu predstavujú po obchodovaní s drogami, obchodovaní s ľuďmi a falšovaní štvrtú najväčšiu oblasť organizovanej trestnej činnosti na svete. Rastie mierou 5 % až 7 % ročne 1 . Trestné činy ako nezákonné odlesňovanie, znečisťovanie vody, ovzdušia a pôdy, obchodovanie s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu, pytliactvo a iné trestné činy výrazne poškodzujú biodiverzitu, ľudské zdravie a ničia celé ekosystémy. Celosvetový vplyv vzniknutých škôd a degradácie, ktoré často zahŕňajú organizovanú trestnú činnosť v nadnárodnom meradle, si vyžaduje rozhodné kroky, silnú medzinárodnú spoluprácu založenú na spoločnom chápaní kategórií trestných činov proti životnému prostrediu, sankcie a cezhraničnú spoluprácu.
EÚ v posledných desaťročiach postupne zintenzívnila svoje úsilie o reguláciu konania, ktoré poškodzuje životné prostredie. Vo významnom počte legislatívnych nástrojov EÚ, najmä v smerniciach, sa v súčasnosti stanovujú príslušné normy a limity pre rôzne oblasti životného prostredia a súvisiace povinnosti pre zodpovedné subjekty. V záujme ďalšieho zlepšenia ochrany životného prostredia a posilnenia boja proti trestným činnom proti životnému prostrediu prijala EÚ smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES (ďalej len „smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu“). V smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu sa stanovujú spoločné minimálne pravidlá, pokiaľ ide o vymedzenia trestných činov a sankcií v záujme účinnejšej ochrany životného prostredia, ako aj pokiaľ ide o opatrenia na prevenciu trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boj proti nej a na účinné presadzovanie práva Únie v oblasti životného prostredia. Smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu nadobudla účinnosť 20. mája 2024 a od členských štátov sa v nej vyžaduje, aby do 20. mája 2026 prijali potrebné transpozičné opatrenia.
Rada Európy ako inštitúcia, ktorá prijala prvý medzinárodný nástroj na boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, t. j. Dohovor na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva z roku 1998 2 (ďalej len „dohovor z roku 1998“), takisto uznáva potrebu posilneného medzinárodného prístupu k boju proti týmto trestným činom.
Dohovor z roku 1998 nikdy nenadobudol platnosť, pretože nebol dosiahnutý potrebný minimálny počet ratifikácií alebo pristúpení.
Riadiaci výbor Rady Európy pre dohľad nad činnosťami v oblasti prevencie a kontroly trestnej činnosti a ich koordináciu – Európsky výbor pre problémy kriminality (ďalej len „CDPC“) – preto zriadil pracovnú skupinu expertov na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „CDPC-EC“), aby v rámci štúdie uskutočniteľnosti 3 posúdila, či by vypracovanie nového dohovoru, ktorým by sa nahradil existujúci dohovor z roku 1998, mohlo predstavovať uskutočniteľný a vhodný ďalší postup a v júni 2022 táto skupina rozhodla, že vypracovanie nového dohovoru je uskutočniteľné a vhodné.
Výbor ministrov Rady Európy prijal 23. novembra 2022 mandát nového Výboru expertov na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „PC-ENV“) 4 . PC-ENV bol pod vedením Výboru ministrov a CDPC zriadený a poverený vypracovaním nového Dohovoru na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva.
Únia rokovala o dohovore na základe článku 216 ods. 1 štvrtej možnosti Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), podľa ktorého môže Únia rokovať o medzinárodnej dohode a uzavrieť ju, ak sa táto dohoda „[…] môže dotknúť spoločných pravidiel alebo pozmeniť ich pôsobnosť“.
Európska komisia zastupovala Úniu na rokovaniach o dohovore v súlade s článkom 218 ods. 3 a 4 ZFEÚ v súlade s rozhodnutím Rady, ktorým sa Európska komisia poveruje účasťou na rokovaniach 5 .
Únia sa aktívne zapojila do rokovaní a jej cieľom bolo zabezpečiť zlučiteľnosť dohovoru s právom Únie, súlad so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu, ako aj kvalitu a pridanú hodnotu dohovoru na medzinárodnej úrovni.
Po niekoľkých kolách rokovaní 6 sa PC-ENV na svojom štvrtom zasadnutí, ktoré sa konalo 4. až 7. júna 2024, dohodol na znení nového dohovoru.
Výbor ministrov Rady Európy prijal Dohovor […] a otvoril ho na podpis […] v […].
Dohovor je v plnej miere zlučiteľný s právom Únie vo všeobecnosti a konkrétne so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu a jeho cieľom je globálne presadzovať kľúčové koncepcie prístupu Únie k trestným činom proti životnému prostrediu medzi ostatnými členmi Rady Európy a kľúčovými medzinárodnými partnermi, ktorí sa môžu stať zmluvnou stranou dohovoru.
Obsah dohovoru
Cieľom dohovoru je účinne predchádzať trestným činom proti životnému prostrediu a bojovať proti nim, podporovať a posilňovať vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu a stanoviť minimálne pravidlá, ktorými sa majú štáty riadiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.
Dohovor sa týka prevencie, odhaľovania, vyšetrovania, stíhania a sankcionovania trestných činov a vymedzujú sa v ňom pojmy „protiprávny“, „voda“, „ekosystém“ a „odpad“. Tieto vymedzenia sú plne v súlade s príslušnými vymedzeniami a pojmami podľa práva EÚ.
Dohovorom sa jeho zmluvné strany zaväzujú, že vykonajú potrebné opatrenia na prijatie ustanovení uvedených v dohovore. Zahŕňa opatrenia zamerané na to, aby sa protiprávne konanie, na ktoré sa vzťahuje dohovor, stanovilo vo vnútroštátnom práve ako trestné činy, a aby sa stanovili príslušné sankcie, ako aj niekoľko opatrení na zabezpečenie účinného boja proti trestným činom proti životnému prostrediu vrátane opatrení týkajúcich sa zdrojov, odbornej prípravy, spolupráce a strategických prístupov.
Kapitola o trestnom práve hmotnom sa týka protiprávnych a úmyselných trestných činov súvisiacich so znečisťovaním životného prostredia, uvádzaním výrobkov na trh v rozpore s environmentálnymi požiadavkami, trestných činov súvisiacich s chemickými látkami, rádioaktívnymi materiálmi alebo látkami, ortuťou, látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu a fluórovanými skleníkovými plynmi, trestných činov súvisiacich s odpadom, so zariadeniami, s loďami, ako aj protiprávnym odberom povrchovej alebo podzemnej vody, obchodovaním s protiprávne vyťaženým drevom, protiprávnou ťažbou a usmrtením, zničením, odchytom a držbou chránených voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín, obchodovaním s chránenými voľne žijúcimi živočíchmi alebo rastlinami, protiprávnym poškodzovaním biotopov v chránenej lokalite a trestných činov súvisiacich s inváznymi nepôvodnými druhmi.
V dohovore sa ďalej stanovuje, že za obzvlášť závažný trestný čin sa považuje ktorýkoľvek z trestných činov, na ktoré sa vzťahuje dohovor, ak bol spáchaný úmyselne a viedol k obzvlášť závažnej škode alebo zničeniu.
Osobitná časť venovaná všeobecným ustanoveniam trestného práva obsahuje ustanovenia o podnecovaní, napomáhaní a navádzaní a pokuse, súdnej právomoci, zodpovednosti právnických osôb, sankciách a opatreniach, priťažujúcich okolnostiach a zohľadnení predchádzajúcich rozsudkov vynesených inou zmluvnou stranou. Sankcie pre fyzické osoby by mali zahŕňať trest odňatia slobody a môžu zahŕňať aj peňažné sankcie. Sankcie pre právnické osoby by mali zahŕňať trestné alebo iné ako trestné peňažné sankcie a mohli by zahŕňať aj iné opatrenia, ako je zákaz vykonávania obchodnej činnosti, vylúčenie z nároku na verejné príspevky, pomoc alebo prístup k verejnému financovaniu a nariadenie súdneho dohľadu. Zmluvné strany by takisto mali umožniť zaistenie a konfiškáciu prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti pochádzajúcich z trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom.
Vyšetrovanie a stíhanie trestných činov by nemalo podliehať sťažnosti. Osoby, ktoré majú dostatočný záujem alebo tvrdia, že pretrváva porušovanie práva, a mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia by mali mať právo zúčastniť sa na trestnom konaní v rozsahu, v akom takéto práva existujú v krajine zmluvnej strany v konaniach o iných trestných činoch.
Dohovorom sa zmluvné strany zaväzujú k vzájomnej spolupráci a koordinácii v súlade s týmto dohovorom a prostredníctvom uplatňovania príslušných medzinárodných a regionálnych nástrojov spolupráce v trestných veciach. Umožňuje sa ním aj výmena informácií medzi zmluvnými stranami, pričom je potrebné dodržiavať pravidlá ochrany údajov.
Okrem toho sa v dohovore stanovujú opatrenia na ochranu obetí a svedkov alebo osôb, ktoré oznamujú trestné činy alebo inak spolupracujú s justíciou.
Zriadi sa výbor zmluvných strán, ktorý budú tvoriť zástupcovia zmluvných strán a ktorý bude prostredníctvom monitorovacieho mechanizmu monitorovať vykonávanie dohovoru a uľahčovať zber, analýzu a výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi zmluvnými stranami.
Dohovor takisto poskytuje zmluvným stranám základ na uplatnenie určitých výhrad vrátane možnosti organizácií regionálnej integrácie spresniť rozsah určitých pojmov v dohovore na základe ich harmonizovaného práva.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
O dohovore sa rokovalo s prihliadnutím na komplexné smernice na rokovania, ktoré Rada spolu s poverením rokovať prijala 28. septembra 2023.
Dohovor je plne v súlade s cieľom Únie dosiahnuť vysokú úroveň ochrany a zlepšenia kvality životného prostredia, ako sa stanovuje v článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ a článku 191 ZFEÚ.
Dohovor presne odráža rozsah pôsobnosti, štruktúru a obsah smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a týka sa záležitostí, ktoré patria do právomoci Únie, ako sa vymedzujú v zmluvách.
Právne vymedzenia pojmov a terminológia v dohovore sú v súlade s príslušnými právnymi vymedzeniami a pojmami podľa práva EÚ, napríklad vymedzenie pojmu „ekosystém“ v článku 2 ods. 2 písm. c) smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a v článku 3 písm. c) dohovoru. Kategórie trestných činov v dohovore zodpovedajú trestným činom stanoveným v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu, ako aj ustanoveniam o zodpovednosti osôb a sankciách; procesných právach a spolupráci; preventívnych opatreniach a zapojení občianskej spoločnosti.
Trestné činy proti životnému prostrediu uvedené v dohovore a ich rozsah pôsobnosti sú jasne vymedzené a sú v súlade s právom EÚ, najmä so zoznamom trestných činov v článku 3 ods. 2 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Zoznam trestných činov, na ktoré sa dohovor vzťahuje, sa týka úmyselného a protiprávneho konania a je v úplnom súlade s trestnými činmi stanovenými v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu. Trestný čin „protiprávneho rybolovu“, ktorý bol v pôvodnom návrhu Rady Európy, nie je zahrnutý do znenia dohodnutého na úrovni expertov, pretože sa na ňom zmluvné strany nezhodli. Nedosiahla sa ani dohoda o rozsahu pôsobnosti a vymedzení trestného činu „protiprávnej ťažby nerastov a kovov a obchodovania s nimi“, ako sa navrhovalo v pôvodnom návrhu Rady Európy. Príslušné ustanovenie bolo prepracované a teraz sa vzťahuje len na banskú činnosť vykonávanú bez zákonom požadovaného povolenia, čo je v súlade so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu. Okrem toho, podobne ako v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu, sa v dohovore vymedzuje „obzvlášť závažný trestný čin“ v prípade zničenia alebo nezvratnej, rozsiahlej a podstatnej škody, alebo dlhotrvajúcej, rozsiahlej a podstatnej škody na ekosystéme značnej veľkosti alebo environmentálnej hodnoty, alebo biotopu v chránenej lokalite, alebo kvality ovzdušia, pôdy alebo vody.
Ustanovenia z pôvodného návrhu dohovoru Rady Európy týkajúce sa povinností štátu a náležitej starostlivosti, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, vzdelávania, účasti súkromného sektora a médií, ako aj posudzovania tvrdení týkajúcich sa životného prostredia boli vypustené a v konečnom znení dohovoru sa nezachovali.
Ustanovenia v dohovore týkajúce sa prevencie a zvyšovania informovanosti, odbornej prípravy odborníkov a zberu údajov sa zmenili a v podstate zosúladili so zodpovedajúcimi ustanoveniami v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu (napríklad článok 16 a článok 18 smernice).
Všeobecné trestnoprávne ustanovenia týkajúce sa napríklad podnecovania, napomáhania a navádzania a pokusu, súdnej právomoci, zodpovednosti právnických osôb, sankcií a opatrení, zaistenia a konfiškácie a priťažujúcich okolností, ktoré sú súčasťou dohovoru, sú do veľkej miery zosúladené s príslušnými ustanoveniami v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu. Okrem toho sa tieto ustanovenia premietajú aj do iných nástrojov trestného práva EÚ, ako je smernica (EÚ) 2024/1226 (smernica o vymedzení trestných činov a sankcií za porušenie reštriktívnych opatrení Únie) alebo smernica (EÚ) 2017/1371 (smernica o boji proti podvodom, ktoré poškodzujú finančné záujmy Únie, prostredníctvom trestného práva), ako aj ďalších nástrojov, ako je smernica (EÚ) 2024/1260 (smernica o vymáhaní majetku a konfiškácii).
Zodpovednosť právnických osôb v článku 34 dohovoru je plne v súlade s ustanoveniami článku 6 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu, keďže v oboch prípadoch platia rovnaké podmienky a používa sa rovnaké znenie. Aj článok 33 dohovoru týkajúci sa právomoci je v súlade s ustanoveniami článku 12 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu, keďže v oboch sa stanovujú podobné povinné dôvody na určenie právomoci, a ustanovenie týkajúce sa právomoci v prípade viac ako jednej zmluvnej strany dohovoru zodpovedá svojím obsahom a povahou ustanoveniu v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu.
V ustanoveniach dohovoru týkajúcich sa sankcií pre fyzické osoby sa od zmluvných strán vyžaduje, aby zabezpečili, že trestné činy podľa dohovoru sa budú trestať odňatím slobody (avšak na rozdiel od smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu sa v ňom nestanovujú konkrétne minimálne požiadavky na maximálnu výšku trestu odňatia slobody). Zmluvné strany môžu zaviesť aj peňažné sankcie. Tieto ustanovenia o sankciách pre fyzické osoby sú v súlade so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu a nachádzajú sa aj v iných nástrojoch trestného práva EÚ, ako je napríklad smernica (EÚ) 2024/1226. V oboch právnych rámcoch sa pre právnické osoby stanovujú peňažné sankcie, ako aj vedľajšie sankcie alebo opatrenia, ako je zákaz vykonávania obchodnej činnosti, vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane výberových konaní, grantov, koncesií a odobratie povolení a oprávnení. Všetky druhy sankcií a opatrení uvedené v dohovore sú zahrnuté aj v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu a sú zosúladené s inými trestnoprávnymi nástrojmi EÚ, ako je článok 9 smernice (EÚ) 2017/1371 a článok 7 smernice (EÚ) 2024/1226.
Zaistenie a konfiškácia prostriedkov a príjmov z trestných činov proti životnému prostrediu stanovených v príslušnom právnom rámci sa uvádza v článku 35 ods. 3 dohovoru, ako aj v článku 10 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Koncepcia zaistenia a konfiškácie prostriedkov a príjmov v článku 35 ods. 3 dohovoru je navyše v súlade so smernicou (EÚ) 2024/1260 o vymáhaní majetku a konfiškácii a nariadením (EÚ) 2018/1805 o vzájomnom uznávaní príkazov na zaistenie a príkazov na konfiškáciu. Podobné ustanovenia o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov možno nájsť aj v článku 10 smernice (EÚ) 2024/1226 a článku 10 smernice (EÚ) 2017/1371.
V oboch právnych rámcoch sa stanovujú priťažujúce okolnosti, v dohovore je to v článku 36 a v smernici o trestných činoch proti životnému prostrediu v článku 8. Zatiaľ čo dohovor obsahuje rovnaké priťažujúce okolnosti ako smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu, v smernici sa ide ešte ďalej a uvádzajú sa v nej ďalšie priťažujúce okolnosti, napríklad zničenie dôkazov alebo zastrašovanie svedkov alebo navrhovateľov páchateľom. Okrem toho priťažujúce okolnosti uvedené v článku 8 smernice (EÚ) 2024/1226 takmer úplne odrážajú okolnosti uvedené v dohovore.
Význam práva zúčastniť sa na konaní pre osoby, ktoré majú dostatočný záujem alebo tvrdia, že pretrváva porušenie práva, ako aj pre mimovládne organizácie, ktoré podporujú ochranu životného prostredia, sa zdôrazňuje v článku 39 dohovoru, ako aj v článku 15 smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu.
Kým smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu sa bude uplatňovať na trestné činy proti životnému prostrediu v Únii, dohovor má širší geografický dosah, ktorý zahŕňa členské štáty Rady Európy a tretie štáty na celom svete, ktoré sa môžu stať zmluvnými stranami dohovoru. Dohovor tak predstavuje jedinečnú príležitosť na podporu ochrany životného prostredia mimo Únie v rámci medzinárodnej právne záväznej zmluvy.
Podľa smerníc na rokovania by sa malo dosiahnuť, aby bol dohovor zlučiteľný s acquis Únie, čo prispeje k plneniu cieľov politiky Únie v oblasti ochrany životného prostredia a čo najviac odzrkadlí rozsah pôsobnosti novej smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Výhrada, v ktorej sa spresňuje význam a rozsah pojmov uvedených v článku 56 ods. 3 dohovoru, je nástrojom na zabezpečenie súladu dohovoru s acquis Únie vrátane smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu a predovšetkým s ňou.
•Súlad s ostatnými politikami Únie
Dohovor je v úplnom súlade s ostatnými politikami EÚ a EÚ nebude musieť meniť svoje pravidlá, predpisy ani normy v žiadnej regulovanej oblasti.
Dohovor má spoločné ciele aj s inými politikami a právnymi predpismi Únie, ktoré sú zamerané na uplatňovanie základných práv zakotvených v Charte základných práv Európskej únie.
Najmä zásada nediskriminácie zakotvená v dohovore je plne v súlade s právnymi predpismi Únie o nediskriminácii a podporí začlenenie hľadiska rovnosti do vykonávania dohovoru.
Dohovor je takisto v súlade s treťou časťou hlavou V ZFEÚ, ktorou sa Európskej únii udeľujú právomoci v oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti. Okrem smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu prijala Európska únia komplexný súbor právnych nástrojov na boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, ako aj iným formám trestných činov. Súčasťou tohto právneho rámca sú tieto právne nástroje:
·smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1673 z 23. októbra 2018 o boji proti praniu špinavých peňazí prostredníctvom trestného práva,
·smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1937 z 23. októbra 2019 o ochrane osôb, ktoré nahlasujú porušenia práva Únie,
·smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1260 z 24. apríla 2024 o vymáhaní majetku a konfiškácii,
·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1727 zo 14. novembra 2018 o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) a o nahradení a zrušení rozhodnutia Rady 2002/187/SVV,
·nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/794 z 11. mája 2016 o Agentúre Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), ktorým sa nahrádzajú a zrušujú rozhodnutia Rady 2009/371/SVV, 2009/934/SVV, 2009/935/SVV, 2009/936/SVV a 2009/968/SVV,
·smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,
·rámcové rozhodnutie Rady 2008/841/SVV z 24. októbra 2008 o boji proti organizovanému zločinu.
Dohovor je okrem toho v súlade s acquis Únie v oblasti ochrany údajov vrátane všeobecného nariadenia o ochrane údajov 7 a smernice o ochrane údajov v oblasti presadzovania práva 8 .
Dohovor je ďalej v súlade s rozsiahlym súborom platných alebo v súčasnosti revidovaných právnych predpisov Únie v oblasti životného prostredia, na ktoré sa vzťahuje nová smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu ako horizontálny nástroj. Právo Únie v oblasti životného prostredia a smernica o trestných činoch proti životnému prostrediu sa navzájom ovplyvňujú, keďže vo vymedzení trestného činu podľa smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu sa vyžaduje protiprávne konanie, t. j. porušenie povinností vymedzených v práve Únie v oblasti životného prostredia.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
Tento návrh sa predkladá Rade v súlade s článkom 218 ods. 6 ZFEÚ.
Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 6 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu. Z judikatúry vyplýva, že ak preskúmanie opatrenia Únie preukáže, že toto opatrenie sleduje dvojaký cieľ alebo obsahuje dve zložky, a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno označiť za hlavný cieľ alebo hlavnú zložku, zatiaľ čo druhý cieľ alebo zložka má doplňujúcu povahu, musí byť opatrenie založené na jedinom právnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.
Dohovor sa do veľkej miery zhoduje so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu. Vzhľadom na to, že hlavným cieľom dohovoru je stanoviť minimálne pravidlá vymedzenia príslušných trestných činov, stanoviť minimálne normy pre sankcie a stanoviť minimálne normy pre iné opatrenia na účinnejší boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, je právny základ smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu, článok 83 ods. 2 ZFEÚ, zároveň hmotnoprávnym základom pre uzavretie dohovoru.
Keďže návrh sa týka oblasti, v ktorej sa uplatňuje riadny legislatívny postup (článok 83 ods. 2 ZFEÚ), procesnoprávnym základom je článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. a) bod v) ZFEÚ, a preto sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu.
·Právomoc Únie
Charakter medzinárodných dohôd („výlučných dohôd EÚ“ alebo „zmiešaných“) závisí od právomocí Únie v súvislosti s konkrétnym predmetom.
V článku 3 ods. 2 ZFEÚ sa stanovuje, že Únia má výlučnú právomoc „uzavrieť medzinárodnú dohodu, […] ak môžu byť uzavretím zmlúv dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti“. Súdny dvor Európskej únie konkrétne objasnil, že „[k]onštatovanie takého rizika [ovplyvnenia alebo zmeny pravidiel EÚ medzinárodnými záväzkami] nepredpokladá úplnú zhodu oblastí upravených medzinárodnými záväzkami a právnou úpravou Únie“, ale že „také záväzky sa môžu dotknúť rozsahu pôsobnosti spoločných pravidiel Únie alebo ho zmeniť, ak tieto pravidlá už takéto záväzky vo veľkom rozsahu upravujú“. 9 Pri analýze povahy právomoci Únie sa musia zohľadniť oblasti, na ktoré sa vzťahujú pravidlá EÚ a ustanovenia pripravovanej dohody, ich predpokladaný budúci vývoj, povaha a obsah týchto pravidiel a ustanovení, aby bolo možné určiť, či sa pripravovanou dohodou môže narušiť jednotné a konzistentné uplatňovanie pravidiel EÚ a riadne fungovanie systému, ktorý sa týmito pravidlami zavádza 10 .
Vzhľadom na to, že rozsah pôsobnosti dohovoru sa vo veľkej miere prekrýva so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu, uzavretím dohovoru môžu byť dotknuté spoločné pravidlá Únie alebo sa ním môže pozmeniť rozsah ich pôsobnosti v zmysle článku 3 ods. 2 ZFEÚ.
Nový dohovor takmer presne odráža štruktúru, povahu, obsah a rozsah pôsobnosti smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu. Obidva nástroje obsahujú zosúladené ustanovenia týkajúce sa účelu a rozsahu pôsobnosti, terminológie a vymedzení pojmov, trestných činov, zodpovednosti právnických osôb, súdnej právomoci, sankcií a opatrení, priťažujúcich okolností, procesných práv a spolupráce, preventívnych opatrení a zapojenia občianskej spoločnosti. Okrem toho sa počas rokovaní z pôvodného návrhu dohovoru, ktorý navrhol PC-ENV, vypustilo niekoľko ustanovení, čo viedlo k ešte väčšiemu zosúladeniu znenia dohovoru so smernicou o trestných činoch proti životnému prostrediu. Vypustené ustanovenia sa týkali napríklad povinností štátu a náležitej starostlivosti, mimovládnych organizácií a občianskej spoločnosti, vzdelávania, zapojenia súkromného sektora a médií, posudzovania tvrdení týkajúcich sa životného prostredia, protiprávneho rybolovu, zriadenia skupiny expertov na ochranu životného prostredia a boj proti trestným činom proti životnému prostrediu, zapojenia parlamentov do monitorovania a platnosti a preskúmania výhrad. V porovnaní s pôvodným návrhom došlo k významným zmenám aj vo viacerých ustanoveniach, napríklad vo vymedzení pojmu „protiprávny“ a obzvlášť závažného trestného činu (predtým nazývaného „ekocída“), ktoré teraz takmer presne odrážajú obsah smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu.
Pravidlá Únie týkajúce sa trestných činov proti životnému prostrediu platia od roku 2008 a vzhľadom na rastúci význam a vplyv týchto trestných činov budú aj naďalej predstavovať vysokú prioritu a budú sa na úrovni Únie vyvíjať. Keďže dohovor patrí do oblasti, na ktorú sa vo veľkej miere vzťahujú spoločné pravidlá EÚ, Únia by mala mať výlučnú vonkajšiu právomoc uzavrieť dohovor za Úniu ako „výlučnú dohodu EÚ“.
V dohovore sa stanovuje, že je otvorený na podpis Európskej únii (článok 53 ods. 1). Dohovor obsahuje aj ustanovenia o výhradách, ktoré umožňujú vo vyhlásení spresniť rozsah pojmu „protiprávny“ a pojmov „vnútroštátne právo“, „vnútroštátne ustanovenia“, „chránený“ a „požiadavka“ používaných vo vymedzení niektorých trestných činov podľa dohovoru.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Neuplatňuje sa.
•Proporcionalita
Dohovor neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie politických cieľov účinného boja proti trestným činom proti životnému prostrediu, a preto je v súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 ods. 4 ZEÚ. Únia už v tejto oblasti uplatnila svoju vnútornú právomoc prijatím smernice o trestných činoch proti životnému prostrediu.
Úvahy, ktoré sa vzťahujú na uvedenú smernicu, sa vzťahujú aj na dohovor, keďže vplyv trestných činov proti životnému prostrediu a význam ochrany životného prostredia presahuje hranice a vyžaduje si medzinárodný prístup. V dohovore sa vymedzuje rozsah trestných činov s cieľom zahrnúť všetko príslušné konanie, no s obmedzením sa na to, čo je nevyhnutné a primerané. Trestné činy aj sankcie stanovené v dohovore sú obmedzené na závažné porušenia práva v oblasti životného prostredia, a preto je v súvislosti s nimi dodržaná proporcionalita.
•Výber nástroja
V článku 218 ods. 6 ZFEÚ sa stanovuje, že Komisia alebo vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku predloží návrhy Rade, ktorá prijme rozhodnutie o uzavretí medzinárodnej dohody. Vzhľadom na predmet plánovanej dohody je vhodné, aby Komisia predložila v tomto smere návrh.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
Neuplatňuje sa.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Európska komisia v prípade tohto návrhu nevykonala osobitné konzultácie so zainteresovanými stranami.
Vypracovanie dohovoru bolo spoločným úsilím Výboru expertov Rady Európy pre ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva, do ktorého sa zapojili členské štáty Rady Európy, ako aj pozorovateľské štáty vrátane Svätej stolice.
V súlade so záväzkom Rady Európy spolupracovať s rôznymi zainteresovanými stranami sa na príprave dohovoru podieľali aj zástupcovia občianskej spoločnosti a iných medzinárodných organizácií vrátane Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC), globálnej iniciatívy na ukončenie trestnej činnosti týkajúcej sa voľne žijúcich zvierat a rastlín End Wildlife Crime (EWC), združení Wild Legal a Wildlife Justice Commission.
•Získavanie a využívanie expertízy
Pozície Únie na rokovania o dohovore boli pripravené v rámci konzultácií s pracovnou skupinou Rady pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (COPEN).
•Posúdenie vplyvu
Neuplatňuje sa.
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Neuplatňuje sa.
•Základné práva
Cieľom dohovoru je zlepšiť životné prostredie, keďže sa naň vzťahuje článok 37 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), a teda aj blaho občanov, pričom má pozitívne vplývať na právo na život (článok 2 charty), právo na nedotknuteľnosť osoby (článok 3), starostlivosť o deti a ich blaho (článok 24), právo na zdravé pracovné podmienky (článok 31) a právo na prístup k preventívnej zdravotnej starostlivosti (článok 35).
Dohovorom sa zabezpečuje nevyhnutnosť a primeranosť každého zásahu do ochrany osobných údajov tým, že sa v ňom zaručuje uplatňovanie primeraných záruk ochrany osobných údajov prenášaných podľa článku 42 dohovoru v súlade s platnými právnymi predpismi a medzinárodnými dohodami.
V dohovore sa dodržiavajú:
–základné právo na slobodu podnikania stanovením zodpovednosti právnických osôb v článku 34 a jasným určením, v ktorých prípadoch bude právnická osoba zodpovedná za trestné činy proti životnému prostrediu, ako aj stanovením sankcií voči právnickým osobám v článku 35 ods. 2, ktoré musia byť účinné, primerané a odrádzajúce, čím sa zabezpečí nevyhnutnosť a primeranosť každého zásahu do slobody podnikania,
–zásady zákonnosti a primeranosti trestných činov a trestov (článok 49 charty) v článku 35 stanovením účinných, primeraných a odrádzajúcich opatrení, v ktorých sa zohľadňuje závažnosť trestného činu, ako aj stanovením prípadov obzvlášť závažného trestného činu v článku 31 a priťažujúcich okolností v článku 36,
–právo nebyť stíhaný alebo potrestaný v trestnom konaní dvakrát za ten istý trestný čin (článok 50 charty – ne bis in idem) v článku 37 stanovením možnosti zohľadniť právoplatné rozsudky vydané inou zmluvnou stranou,
a jeho zmluvné strany by ho mali vykonávať a uplatňovať s náležitým ohľadom na tieto práva.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Dohovorom sa stanovujú finančné príspevky nečlenských štátov na činnosti výboru zmluvných strán. Kým všetci členovia Rady Európy budú prispievať do bežného rozpočtu Rady Európy v súlade so Štatútom Rady Európy, zmluvné strany, ktoré nie sú jej členmi, budú posielať mimorozpočtové príspevky. Výšku príspevku nečlenského štátu Rady Európy stanoví Výbor ministrov spoločne s príslušným nečlenským štátom.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ
V dohovore sa stanovuje monitorovací mechanizmus, v rámci ktorého bude výbor zmluvných strán zložený zo zástupcov zmluvných strán monitorovať vykonávanie dohovoru. Bude takisto uľahčovať zber, analýzu a výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi zmluvnými stranami, v prípade potreby bude tiež uľahčovať účinné využívanie a vykonávanie dohovoru a vyjadrovať sa ku všetkých otázkam týkajúcim sa jeho uplatňovania.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Neuplatňuje sa.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
V článku 1 sa vysvetľuje účel dohovoru.
V článku 2 sa vymedzuje rozsah pôsobnosti dohovoru.
Článok 3 zahŕňa vymedzenia dôležitých pojmov používaných v dohovore.
V článku 4 sa stanovuje uplatňovanie zásady nediskriminácie v rámci dohovoru.
V článku 5 sa stanovujú komplexné a koordinované politiky zmluvných strán dohovoru.
V článku 6 sa stanovuje vypracovanie a zverejnenie národnej stratégie.
V článku 7 sa stanovuje, že zmluvné strany vyčlenia finančné a ľudské zdroje.
V článku 8 sa stanovuje odborná príprava odborníkov zmluvnými stranami.
V článku 9 sa stanovuje rozsah zberu údajov a výskumu.
V článku 10 sa uvádzajú všeobecné povinnosti vyplývajúce z dohovoru týkajúce sa prijatia potrebných legislatívnych alebo iných opatrení na predchádzanie trestným činom stanoveným v dohovore.
V článku 11 sa stanovujú opatrenia na zvyšovanie informovanosti.
V článku 12 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym znečisťovaním.
V článku 13 sa stanovujú trestné činy súvisiace s uvádzaním výrobkov na trh v rozpore s environmentálnymi požiadavkami.
V článku 14 sa stanovujú trestné činy súvisiace s chemickými látkami.
V článku 15 sa stanovujú trestné činy súvisiace s rádioaktívnymi materiálmi alebo látkami.
V článku 16 sa stanovujú trestné činy súvisiace s ortuťou.
V článku 17 sa stanovujú trestné činy súvisiace s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu.
V článku 18 sa stanovujú trestné činy súvisiace s fluórovanými skleníkovými plynmi.
V článku 19 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym zberom, spracovaním, dopravou, zhodnocovaním, zneškodňovaním alebo prepravou odpadu.
V článku 20 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnou prevádzkou alebo uzavretím zariadenia, v ktorom sa vykonávajú nebezpečné činnosti.
V článku 21 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnou prevádzkou alebo uzavretím zariadenia, v ktorom sú prítomné nebezpečné látky.
V článku 22 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnou recykláciou lodí.
V článku 23 sa stanovujú trestné činy súvisiace s vypúšťaním znečisťujúcich látok z lodí.
V článku 24 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym odberom povrchovej alebo podzemnej vody.
V článku 25 sa stanovujú trestné činy súvisiace s obchodovaním s protiprávne vyťaženým drevom.
V článku 26 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnou ťažbou.
V článku 27 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym usmrtením, zničením, odchytom a držbou chránených voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín.
V článku 28 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym obchodovaním s chránenými voľne žijúcimi živočíchmi alebo rastlinami.
V článku 29 sa stanovujú trestné činy súvisiace s protiprávnym poškodzovaním biotopov v chránenej lokalite.
V článku 30 sa stanovujú trestné činy súvisiace s inváznymi nepôvodnými druhmi.
V článku 31 sa stanovuje, čo sa považuje za obzvlášť závažný trestný čin.
Článok 32 obsahuje ustanovenia o podnecovaní, napomáhaní a navádzaní a pokuse.
V článku 33 sa uvádza, v ktorých prípadoch zmluvné strany stanovia svoju právomoc v súvislosti s dohovorom.
V článku 34 sa stanovuje zodpovednosť právnických osôb.
V článku 35 sa stanovujú sankcie a opatrenia.
V článku 36 sa stanovujú priťažujúce okolnosti.
V článku 37 sa stanovuje možnosť zohľadniť predchádzajúce rozsudky vydané inou zmluvnou stranou.
V článku 38 sa stanovuje začatie a pokračovanie konania.
V článku 39 sa uvádzajú prípady, v ktorých by zmluvné strany mali zvážiť udelenie práva zúčastniť sa na konaní osobám a mimovládnym organizáciám.
V článku 40 sa stanovuje medzinárodná spolupráca v trestných veciach.
V článku 41 sa stanovuje možnosť vymieňať si informácie medzi zmluvnými stranami bez predchádzajúcej žiadosti.
V článku 42 sa uvádza, že sa musia dodržiavať pravidlá ochrany údajov obsiahnuté v platných právnych predpisoch a medzinárodných dohodách, ktorými sa upravuje ochrana osobných údajov.
V článku 43 sa stanovuje postavenie obetí v trestnom vyšetrovaní a konaní.
V článku 44 sa stanovuje ochrana svedkov podľa dohovoru.
V článku 45 sa stanovuje ochrana osôb, ktoré oznamujú trestné činy alebo spolupracujú s justíciou podľa dohovoru.
V článku 46 sa stanovuje zloženie výboru zmluvných strán a jeho vnútorné postupy.
V článku 47 sa uvádza, ktorí ďalší zástupcovia musia alebo môžu byť vymenovaní do výboru zmluvných strán.
V článku 48 sa uvádzajú funkcie výboru zmluvných strán.
Článok 49 sa týka vzťahu k iným prameňom medzinárodného práva.
Článok 50 sa týka zmien dohovoru.
V článku 51 sa uvádzajú účinky dohovoru.
Článkom 52 sa upravuje mechanizmus urovnávania sporov týkajúcich sa dohovoru.
V článku 53 sa stanovuje podpis a nadobudnutie platnosti dohovoru.
V článku 54 sa stanovuje pristúpenie k dohovoru.
Článok 55 sa týka územného uplatňovania dohovoru.
V článku 56 sa stanovuje možnosť výhrad k niektorým ustanoveniam dohovoru, najmä možnosť organizácií regionálnej integrácie spresniť rozsah určitých pojmov uvedených v dohovore na základe ich harmonizovaného práva.
V článku 57 sa stanovuje vypovedanie dohovoru.
V článku 58 sa stanovujú prípady, v ktorých sa má vydať oznámenie generálneho tajomníka Rady Európy.
·Znenie dohovoru a oznámenia
Znenie dohovoru sa predkladá Rade spolu s týmto návrhom.
Znenie výhrady sa predkladá spolu s týmto návrhom.
V súlade so zmluvami je právomocou Komisie, aby v mene Únie vykonala oznámenie stanovené v článku 58 dohovoru s cieľom vyjadriť súhlas Únie s tým, že bude dohovorom viazaná.
V súlade so zmluvami je takisto úlohou Komisie, aby vykonala oznámenia stanovené v článku 14 ods. 2, článku 20 ods. 2, článku 21 ods. 2, článku 26 ods. 2 a článku 29 ods. 2 dohovoru.
2025/0244 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 83 ods. 2 v spojení s článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
so zreteľom na súhlas Európskeho parlamentu 11 ,
keďže:
(1)V súlade s rozhodnutím Rady [XXX] z [...] 12 bol [...] podpísaný Dohovor Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „dohovor“) s výhradou jeho uzavretia k neskoršiemu dátumu.
(2)Dohovor obsahuje ustanovenia o jeho účele a rozsahu pôsobnosti, právnych vymedzeniach pojmov a terminológii, trestných činoch, zodpovednosti právnických osôb, sankciách a iných opatreniach, priťažujúcich a poľahčujúcich okolnostiach, procesných právach a spolupráci, preventívnych opatreniach a zapojení občianskej spoločnosti v súvislosti s trestnými činmi proti životnému prostrediu.
(3)Európsky parlament a Rada 11. apríla 2024 prijali na základe článku 83 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 13 , ktorá je s dohovorom vo veľkej miere zosúladená.
(4)Vzhľadom na to, že rozsah pôsobnosti dohovoru a jeho hmotnoprávne ustanovenia sa vo veľkej miere zhodujú s rozsahom pôsobnosti smernice (EÚ) 2024/1203 a jej hmotnoprávnymi ustanoveniami, uzavretím dohovoru môžu byť dotknuté spoločné pravidlá Únie alebo sa ním môže pozmeniť rozsah ich pôsobnosti v zmysle článku 3 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Únia má preto výlučnú vonkajšiu právomoc uzavrieť dohovor.
(5)S cieľom zabezpečiť súlad medzi dohovorom a smernicou (EÚ) 2024/1203 by Únia mala využiť možnosť stanovenú v článku 56 ods. 3 dohovoru a prostredníctvom výhrady spresniť rozsah pojmu „protiprávny“ a ďalších pojmov používaných na účely vymedzenia trestných činov podľa dohovoru.
(6)Dohovor a výhrada by sa mali schváliť.
(7)[V súlade s článkom 3 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska so zreteľom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z …) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto rozhodnutia.] alebo [V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska so zreteľom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]
(8)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto rozhodnutia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu,
(9)V súlade s článkom 42 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 14 sa uskutočnili konzultácie s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov, ktorý vydal XXXX svoje stanovisko 15 ,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Týmto sa schvaľuje Dohovor Rada Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva 16 .
Článok 2
Výhrada sa týmto schvaľuje 17 .
Článok 3
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť […] 18 .
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli29. 7. 2025
COM(2025) 434 final
PRÍLOHY
k
návrhu rozhodnutia Rady
o uzavretí, v mene Európskej únie, Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva
PRÍLOHA 1
|
VÝBOR MINISTROV |
dokumenty CM |
CM(2025) 52 final |
14. mája 2025 |
|
134. zasadnutie Výboru ministrov (Luxemburg, 13. – 14. mája 2025) Dohovor Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva |
Preambula
Členské štáty Rady Európy a ostatné signatárske štáty tohto dohovoru,
Pripomínajúc Deklaráciu z Reykjavíku prijatú na 4. samite hláv štátov a predsedov vlád Rady Európy (Reykjavík, 16. – 17. mája 2023), v ktorej hlavy štátov a predsedovia vlád Rady Európy deklarovali svoj záväzok posilniť prácu v Rade Európy v oblasti ľudskoprávnych aspektov životného prostredia, identifikovať výzvy, ktoré prináša trojitá planetárna kríza týkajúca sa znečistenia, zmeny klímy a straty biodiverzity pre ľudské práva, a prispieť k vypracovaniu spoločných reakcií na ne;
Pripomínajúc Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ETS č. 5, 1950) a jeho protokoly, Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (ETS č. 104, 1979) a Dohovor Rady Európy o krajine (ETS č. 176, 2000);
So zreteľom na Európsky dohovor o vydávaní (ETS č. 24, 1957) a jeho protokoly, Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach (ETS č. 30, 1959) a jeho protokoly, Európsky dohovor o medzinárodnej platnosti trestných rozsudkov (ETS č. 70, 1970), Európsky dohovor o odovzdávaní trestného konania (ETS č. 73, 1972), Trestnoprávny dohovor o korupcii (ETS č. 173, 1999), Dohovor o počítačovej kriminalite (ETS č. 185, 2001) a jeho protokoly a Dohovor Rady Európy o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (CETS č. 198, 2005);
So zreteľom na Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (ETS č. 108, 1981) a protokol, ktorým sa mení Dohovor o ochrane jednotlivcov pri automatizovanom spracovaní osobných údajov (CETS č. 223, 2018);
Pripomínajúc tieto odporúčania Výboru ministrov členským štátom Rady Európy: odporúčanie č. R (88) 18 o zodpovednosti podnikov s právnou subjektivitou za trestné činy spáchané pri výkone ich činností, odporúčanie č. R (96) 8 o trestnej politike v Európe v čase zmien, odporúčanie č. Rec(2001)11 o hlavných zásadách boja proti organizovanej trestnej činnosti, odporúčanie č. CM/Rec(2014)7 o ochrane oznamovateľov, odporúčanie č. CM/Rec(2022)9 o ochrane svedkov a spolupracujúcich osôb a odporúčanie č. CM/Rec(2022)20 o ľudských právach a ochrane životného prostredia;
Pripomínajúc rezolúciu Výboru ministrov Rady Európy č. (77) 28 o prínose trestného práva k ochrane životného prostredia;
Pripomínajúc rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy č. 2398 (2021) a odporúčanie č. 2213 (2021) „Riešenie problémov trestnoprávnej a občianskoprávnej zodpovednosti v kontexte zmeny klímy“, rezolúciu č. 2477 (2023) a odporúčanie č. 2246 (2023) „Vplyv ozbrojených konfliktov na životné prostredie“ a odporúčanie č. 2272 (2024) „Začlenenie ľudského práva na bezpečné, čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie do procesu z Reykjavíku“, v ktorých sa vyzýva na uznanie ekocídy, ktorá je už zahrnutá v práve určitých členských štátov Rady Európy a o ktorej sa diskutuje na medzinárodnej úrovni;
Berúc do úvahy judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v ktorej sa stanovujú dôležité normy týkajúce sa ochrany ľudských práv a životného prostredia;
So zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1203 z 11. apríla 2024 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva, ktorou sa nahrádzajú smernice 2008/99/ES a 2009/123/ES;
So zreteľom na Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy (1992) a Dohovor o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (1998);
So zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2000) a Dohovor Organizácie Spojených národov proti korupcii (2003);
So zreteľom na Dohovor o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (CITES) (1973) a Dohovor Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite (1992);
So zreteľom na Medzinárodný dohovor o zabránení znečisťovaniu z lodí (MARPOL, 1973) a jeho protokoly, Medzinárodný dohovor o bezpečnosti ľudského života na mori (SOLAS, 1974), Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (1982), Dohovor o ochrane a využívaní hraničných vodných tokov a medzinárodných jazier (1992) a Hongkonský medzinárodný dohovor o bezpečnej a environmentálne vhodnej recyklácii lodí (2009);
So zreteľom na Dohovor o fyzickej ochrane jadrových materiálov a jeho zmeny (1979), Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1979), Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu (1987), Bazilejský dohovor o riadení pohybov nebezpečných odpadov cez hranice štátov a ich zneškodňovaní (1989), Dohovor o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (1991), Dohovor o jadrovej bezpečnosti (1994), Spoločný dohovor o bezpečnosti nakladania s vyhoretým palivom a o bezpečnosti nakladania s rádioaktívnym odpadom (1997), Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach (2001) a Minamatský dohovor o ortuti (2013);
Pripomínajúc zásady Deklarácie Konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí človeka (1972) a Deklarácie Konferencie Organizácie Spojených národov o životnom prostredí a rozvoji z Ria (1992);
Pripomínajúc Parížsku dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (COP 21) 12. decembra 2015 a otvorenú na podpis 22. apríla 2016, Glasgowský klimatický pakt prijatý na COP 26, výsledok prvého globálneho hodnotenia prijatý na COP 28 a Globálny rámec pre biodiverzitu z Kchun-mingu a Montrealu prijatý zmluvnými stranami Dohovoru Organizácie Spojených národov o biologickej diverzite 18. decembra 2022;
Pripomínajúc tieto rezolúcie Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov: A/RES/75/196 zo 16. decembra 2020 s názvom Posilnenie programu Organizácie Spojených národov zameraného na predchádzanie trestnej činnosti a trestnú justíciu, najmä jeho kapacity v oblasti technickej spolupráce; A/RES/76/185 zo 16. decembra 2021 s názvom Prevencia a boj proti trestným činom, ktoré majú vplyv na životné prostredie; A/RES/76/300 z 28. júla 2022 s názvom Ľudské právo na čisté, zdravé a udržateľné životné prostredie a A/RES/77/325 z 25. augusta 2023 s názvom Boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi;
Pripomínajúc tieto rezolúcie Hospodárskej a sociálnej rady Organizácie Spojených národov: rezolúciu č. 2013/40 z 25. júla 2013 „Predchádzanie trestnej činnosti a reakcia trestnej justície na nezákonné obchodovanie s chránenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín“, rezolúciu č. 2008/25 z 24. júla 2008 „Medzinárodná spolupráca pri predchádzaní nezákonnému medzinárodnému obchodovaniu s lesnými produktmi vrátane dreva, voľne žijúcimi druhmi a inými lesnými biologickými zdrojmi a boji proti nemu“ a rezolúciu č. 1996/10 z 23. júla 1996 „Úloha trestného práva pri ochrane životného prostredia“;
Pripomínajúc Kjótske vyhlásenie o pokroku v oblasti predchádzania trestnej činnosti, trestnej justície a právneho štátu: na ceste k splneniu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj prijaté 14. kongresom Organizácie Spojených národov o predchádzaní trestnej činnosti a o trestnej justícii, ktorý sa konal od 7. do 12. marca 2021 v Kjóte, Japonsku;
Pripomínajúc tieto rezolúcie Konferencie zmluvných strán Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu: rezolúciu č. 11/3 z októbra 2022 s názvom Výsledky spoločnej tematickej diskusie pracovnej skupiny vládnych expertov pre technickú pomoc a pracovnej skupiny pre medzinárodnú spoluprácu o uplatňovaní Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu na predchádzanie nadnárodnému organizovanému zločinu, ktorý ovplyvňuje životné prostredie, a boj proti nemu, rezolúciu Komisie pre prevenciu kriminality a trestnú justíciu č. 31/1 z mája 2022 s názvom Posilnenie medzinárodného právneho rámca pre medzinárodnú spoluprácu pri predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a boji proti nemu, ako aj rezolúciu č. 10/6 z októbra 2020 s názvom Predchádzanie trestným činom, ktoré ovplyvňujú životné prostredie a patria do pôsobnosti Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu, a boj proti nim;
Uznávajúc primárnu úlohu a zodpovednosť štátov pri vymedzovaní ich politík a stratégií na predchádzanie trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boj proti nej;
Berúc do úvahy existujúci výskum nákladov na trestnú činnosť v oblasti životného prostredia;
Uznávajúc, že aktivity v rámci organizovanej trestnej činnosti v oblasti životného prostredia bránia a podkopávajú úsilie štátov o ochranu životného prostredia, podporu právneho štátu a dosiahnutie udržateľného rozvoja;
Uznávajúc, že trestná činnosť v oblasti životného prostredia má negatívny vplyv na hospodárstvo, verejné zdravie, bezpečnosť ľudí, potravinovú bezpečnosť, živobytie a biotopy;
Uznávajúc základnú úlohu účinnej medzinárodnej spolupráce pri predchádzaní trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boji proti nej a na tento účel uznávajúc význam riešenia medzinárodných výziev a prekážok brániacich takejto spolupráci, ich zvládania a účinnej reakcie na ne;
Uznávajúc tiež dôležitý prínos ďalších príslušných zainteresovaných strán vrátane súkromného sektora, občianskej spoločnosti, mimovládnych organizácií, médií, akademickej obce a vedeckej komunity k predchádzaniu trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boju proti nej;
Uznávajúc tiež, že v oblasti ochrany životného prostredia zohráva občianska spoločnosť vrátane environmentálnych mimovládnych organizácií dôležitú úlohu pri zvyšovaní povedomia verejnosti o problémoch životného prostredia a v oblasti predchádzania trestným činom proti životnému prostrediu a ich odhaľovania;
Uznávajúc význam náležitej starostlivosti zo strany právnických osôb na zabezpečenie ochrany životného prostredia a predchádzanie trestným činom proti životnému prostrediu;
Uznávajúc, že trestné činy proti životnému prostrediu majú čoraz častejšie extrateritoriálne účinky a majú podobu medzinárodného obchodovania, čo spolu so zrýchľovaním degradačných javov (zmena klímy, erózia biodiverzity, vyčerpávanie prírodných zdrojov, ničenie biotopov atď.) vyvoláva potrebu všeobecných minimálnych noriem v trestnom práve ako súčasti spoločného a kooperatívneho medzinárodného rámca;
Uznávajúc, že trestné činy proti životnému prostrediu môžu mať mnoho foriem, ktoré treba v právnych predpisoch jasne, účinne a primerane identifikovať, vymedziť a kriminalizovať, a to pri plnom rešpektovaní zásady zákonnosti;
Uznávajúc, že niektoré druhy úmyselného konania, na ktoré sa vzťahuje tento dohovor, môžu spôsobiť obzvlášť závažné škody na životnom prostredí a že by sa mali považovať za obzvlášť závažný trestný čin,
sa dohodli takto:
Kapitola I – Účel, rozsah pôsobnosti, vymedzenie pojmov a nediskriminácia
Článok 1 – Účel dohovoru
1.Účelom tohto dohovoru je:
a)účinne predchádzať trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a bojovať proti nej;
b)presadzovať a posilňovať vnútroštátnu a medzinárodnú spoluprácu v boji proti trestnej činnosti v oblasti životného prostredia;
c)stanoviť minimálne pravidlá, ktorými sa majú štáty riadiť vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch,
a tým podporovať a zlepšovať ochranu životného prostredia.
2.V záujme zabezpečenia účinného vykonávania ustanovení dohovoru zmluvnými stranami sa v ňom stanovuje osobitný mechanizmus monitorovania.
Článok 2 – Rozsah pôsobnosti dohovoru
1.Tento dohovor sa vzťahuje na predchádzanie trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom, ich odhaľovanie, vyšetrovanie, stíhanie a sankcionovanie.
2.Tento dohovor sa uplatňuje v časoch mieru aj počas ozbrojeného konfliktu, vojny alebo okupácie.
Článok 3 – Vymedzenie pojmov
Na účely tohto dohovoru:
a)pojem „protiprávny“ označuje porušenie vnútroštátneho zákona, iného právneho predpisu, správneho opatrenia alebo rozhodnutia prijatého príslušným orgánom, ktorých cieľom je ochrana životného prostredia. Konanie je protiprávne aj vtedy, keď bolo vykonané na základe autorizácie príslušného orgánu zmluvnej strany, a to v prípade, že daná autorizácia bola získaná podvodom alebo na základe korupcie, vydierania či donútenia;
b)pojem „voda“ označuje všetky kategórie povrchových vôd vrátane riek, jazier, brakických vôd, pobrežných vôd, všetkých útvarov podzemných vôd a všetkých morských vôd vrátane oceánov a morí;
c)pojem „ekosystém“ označuje dynamický komplex spoločenstiev rastlín, húb, živočíchov a mikroorganizmov a ich neživého prostredia, ktoré navzájom pôsobia ako funkčná jednotka. Zahŕňa typy biotopov, biotopy druhov a populácie druhov;
d)pojem „odpad“ označuje akúkoľvek látku alebo predmet, ktorých sa držiteľ zbavuje, má v úmysle sa ich zbaviť alebo je povinný sa ich zbaviť.
Článok 4 – Zásada nediskriminácie
Vykonávanie ustanovení tohto dohovoru zmluvnými stranami sa zabezpečí bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba pleti, jazyk, vek, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, narodenie, sexuálna orientácia, zdravotný stav, postihnutie alebo iné postavenie.
Kapitola II – Integrovaná politika a zber údajov
Článok 5 – Komplexná a koordinovaná politika
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na prijatie a vykonávanie účinných, komplexných a koordinovaných politík, ktoré zahŕňajú vhodné opatrenia na predchádzanie páchaniu trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom a na boj proti nim.
2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na vytvorenie vhodných mechanizmov koordinácie a spolupráce na strategickej a operačnej úrovni medzi všetkými svojimi príslušnými orgánmi zapojenými do predchádzania trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom a boja proti nim. Takéto mechanizmy sú zamerané na:
a)zabezpečenie spoločného chápania vzťahu medzi trestnoprávnym a správnym presadzovaním predpisov, ako aj prijatie spoločných priorít a postupov;
b)výmenu informácií na strategické a operačné účely v medziach vnútroštátneho práva vrátane pravidiel ochrany údajov a
c)výmenu najlepších postupov.
3.Zmluvné strany zvážia určenie alebo zriadenie jedného či viacerých úradných orgánov zodpovedných za koordináciu, vykonávanie, monitorovanie a hodnotenie politík a opatrení na predchádzanie páchaniu všetkých trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom a boj proti nim, pričom zohľadnia svoje ústavné tradície, právne systémy a vnútroštátne podmienky.
4.Na opatreniach prijatých podľa tohto článku sa zúčastňujú všetci príslušní aktéri, ako sú vládne agentúry, národné, regionálne a miestne parlamenty a orgány vrátane justičných orgánov, prokuratúry, orgánov presadzovania práva a prípadne mimovládnych organizácií a iných príslušných organizácií a subjektov.
5.Zmluvné strany zvážia pridelenie špecializovaných vyšetrovacích jednotiek, prokurátorov a sudcov na prácu v oblasti predchádzania trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom, ich vyšetrovania, stíhania a rozhodovania o nich, pričom zohľadnia svoje ústavné tradície, právne systémy a vnútroštátne podmienky, a to s náležitým ohľadom na pravidlá upravujúce postavenie a funkcie príslušníkov právnického povolania.
Článok 6 – Národná stratégia
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na vypracovanie a uverejnenie národnej stratégie predchádzania trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom a boja proti nim, ktorá sa bude zaoberať:
a)cieľmi a prioritami vnútroštátnej politiky v tejto oblasti;
b)úlohami a povinnosťami príslušných orgánov;
c)potrebnými zdrojmi a spôsobom podpory špecializácie odborníkov v oblasti presadzovania práva;
d)opatreniami na pravidelné hodnotenie toho, či sa dosahujú ciele takejto národnej stratégie, a
e)pomocou medzinárodných sietí, ktoré sa zaoberajú záležitosťami priamo súvisiacimi s predchádzaním trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom a s nimi súvisiacimi porušeniami a bojom proti nim.
Článok 7 – Zdroje
Zmluvné strany pridelia primerané finančné a ľudské zdroje na predchádzanie páchaniu všetkých trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom a boj proti nim.
Článok 8 – Odborná príprava odborníkov
1.Zmluvné strany zabezpečia primeranú a pravidelnú multidisciplinárnu, technickú a právnu odbornú prípravu pre príslušných odborníkov, ktorí sa zaoberajú predchádzaním trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom, ich odhaľovaním, vyšetrovaním, stíhaním a rozhodovaním o nich, a to s náležitým ohľadom na pravidlá upravujúce postavenie a funkcie príslušníkov právnického povolania.
2.Zmluvné strany podporia zahrnutie inštrukcií o koordinovanej spolupráci viacerých orgánov do odbornej prípravy uvedenej v odseku 1 tohto článku, aby sa umožnilo komplexné a vhodné riešenie postúpení v prípadoch týkajúcich sa trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom.
Článok 9 – Zber údajov a výskum
1.Na účely vykonávania tohto dohovoru sa zmluvné strany zaväzujú:
a)v pravidelných intervaloch zbierať príslušné štatistické údaje o prípadoch týkajúcich sa trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom a
b)podporovať výskum v oblasti trestných činov proti životnému prostrediu s cieľom štúdia ich príčin a následkov, frekvencie ich výskytu a miery odsúdení, ako aj účinnosti opatrení prijatých na vykonávanie tohto dohovoru.
2.Zmluvné strany poskytnú výboru zmluvných strán uvedenému v článku 46 tohto dohovoru informácie zhromaždené podľa tohto článku.
3.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby informácie zhromaždené podľa tohto článku boli dostupné verejnosti.
Kapitola III – Prevencia
Článok 10 – Všeobecné záväzky
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne alebo iné opatrenia na predchádzanie páchaniu všetkých trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom akoukoľvek fyzickou alebo právnickou osobou, a to prípadne v spolupráci s občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami.
Článok 11 – Zvyšovanie povedomia
1.Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na podporu alebo zorganizovanie informačných a osvetových kampaní týkajúcich sa predchádzania trestnej činnosti v oblasti životného prostredia a boja proti nej, a to prípadne v spolupráci s občianskou spoločnosťou a mimovládnymi organizáciami.
2.Zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na zabezpečenie rozsiahleho šírenia informácií medzi širokou verejnosťou o dostupných opatreniach na predchádzanie trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom.
Kapitola IV – Trestné právo hmotné
Oddiel 1 – Znečistenie, výrobky a látky
Článok 12 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym znečisťovaním
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin vypúšťanie, emisia alebo zavádzanie množstva materiálov alebo látok, energie alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Článok 13 – Trestné činy súvisiace s uvádzaním výrobkov na trh v rozpore s environmentálnymi požiadavkami
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin uvádzanie na trh, ktoré je v rozpore so zákazom alebo s inou požiadavkou na ochranu životného prostredia, výrobku, ktorého používanie má za následok vypúšťanie, emisiu alebo zavádzanie množstva materiálov alebo látok, energie alebo ionizujúceho žiarenia do ovzdušia, pôdy alebo vody, ktoré spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách, v dôsledku používania výrobku vo väčšom rozsahu, a to používania výrobku viacerými používateľmi bez ohľadu na ich počet, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Článok 14 – Trestné činy súvisiace s chemickými látkami
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, uvádzanie na trh alebo sprístupňovanie na trhu, dovoz, vývoz alebo používanie regulovaných chemických látok ako takých, látok v zmesiach alebo v predmetoch vrátane ich začlenenia do predmetov, ak je takéto konanie zakázané podľa vnútroštátneho práva zameraného na ochranu životného prostredia a ak spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
2.Zmluvné strany môžu určiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku, a oznámiť ich sekretariátu.
Článok 15 – Trestné činy súvisiace s rádioaktívnym materiálom alebo látkami
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, produkcia, spracovanie, manipulácia, používanie, držba, skladovanie, preprava, dovoz, vývoz alebo zneškodňovanie rádioaktívneho materiálu alebo látok, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Článok 16 – Trestné činy súvisiace s ortuťou
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, používanie, skladovanie, dovoz alebo vývoz ortuti, zlúčenín ortuti a zmesí ortuti a produktov s prídavkom ortuti, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Článok 17 – Trestné činy súvisiace s látkami poškodzujúcimi ozónovú vrstvu
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, uvádzanie na trh, dovoz, vývoz, používanie alebo vypúšťanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu alebo výroba, uvádzanie na trh, dovoz alebo vývoz výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú takéto látky alebo ktorých fungovanie od nich závisí, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Článok 18 – Trestné činy súvisiace s fluórovanými skleníkovými plynmi
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin výroba, uvádzanie na trh, dovoz, vývoz, používanie alebo vypúšťanie fluórovaných skleníkových plynov alebo uvádzanie na trh či dovoz výrobkov a zariadení, ktoré obsahujú takéto plyny alebo ktorých fungovanie od nich závisí, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Oddiel 2 – Odpad
Článok 19 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym zberom, spracovaním, dopravou, zhodnocovaním, zneškodňovaním alebo prepravou odpadu
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považoval za trestný čin zber, spracovanie, preprava, zhodnocovanie alebo zneškodňovanie odpadu, dozor nad takýmito operáciami a následná starostlivosť o miesta zneškodňovania vrátane činnosti obchodníka alebo sprostredkovateľa (nakladanie s odpadom), ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné a:
a)týka sa nebezpečného odpadu, ako je vymedzený v súlade s vnútroštátnym právom, a ak ide o nezanedbateľné množstvo, alebo
b)týka sa iného odpadu, než je odpad uvedený v odseku 1 písm. a) tohto článku, a spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách.
2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin cezhraničná preprava odpadu, ak sa takáto preprava uskutoční v nezanedbateľnom množstve, či už v rámci jednej prepravy, alebo viacerých prepráv, ktoré sa zdajú byť prepojené, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Oddiel 3 – Zariadenia
Článok 20 – Trestné činy súvisiace s protiprávnou prevádzkou alebo zatvorením zariadenia, v ktorom sa vykonávajú nebezpečné činnosti
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin prevádzka alebo zatvorenie zariadenia, v ktorom sa vykonáva nebezpečná činnosť, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
2.Zmluvné strany môžu určiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku, a oznámiť ich sekretariátu.
Článok 21 – Trestné činy súvisiace s protiprávnou prevádzkou alebo zatvorením zariadenia, v ktorom sú prítomné nebezpečné látky
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovala za trestný čin prevádzka alebo zatvorenie zariadenia, v ktorom sa skladujú alebo používajú nebezpečné látky alebo zmesi, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
2.Zmluvné strany môžu určiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku, a oznámiť ich sekretariátu.
Oddiel 4 – Lode
Článok 22 – Trestné činy súvisiace s protiprávnou recykláciou lodí
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin nedodržanie platných požiadaviek, ktorými sa ukladá recyklácia lode v zariadeniach na recykláciu lodí, ktoré spĺňajú požadované environmentálne normy, zo strany vlastníka lode, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Článok 23 – Trestné činy súvisiace s vypúšťaním znečisťujúcich látok z lodí
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin vypúšťanie znečisťujúcich látok z lodí, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť zhoršenie kvality vody alebo škodu na morskom prostredí a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Oddiel 5 – Prírodné zdroje
Článok 24 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym odberom povrchovej alebo podzemnej vody
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považoval za trestný čin odber povrchovej alebo podzemnej vody, ktorý spôsobí alebo môže spôsobiť podstatnú škodu na ekologickom stave alebo potenciáli útvarov povrchovej vody alebo na kvantitatívnom stave útvarov podzemnej vody, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Článok 25 – Trestné činy súvisiace s obchodovaním s protiprávne vyťaženým drevom
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin uvádzanie nezákonne vyťaženého dreva alebo výrobkov z takéhoto dreva na trh, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné, s výnimkou prípadov, keď sa konanie týka zanedbateľného množstva.
Článok 26 – Trestné činy súvisiace s protiprávnou ťažbou
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovali za trestný čin banské činnosti, ktoré si podľa vnútroštátneho práva vyžadujú posúdenie vplyvov na životné prostredie alebo rovnocenný postup v oblasti životného prostredia, ak sa vykonávajú bez zákonom požadovaného povolenia na výstavbu týkajúceho sa environmentálnych aspektov stanovených vnútroštátnym právom a ak spôsobia alebo môžu spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
2.Zmluvné strany môžu určiť vnútroštátne ustanovenia, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku, a oznámiť ich sekretariátu.
Oddiel 6 – Biodiverzita
Článok 27 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym usmrtením, zničením, odchytom a držbou chránených voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin usmrtenie, zničenie, odchyt alebo držba exemplára alebo exemplárov chránených druhov voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín vrátane odchytu alebo držby častí alebo derivátov exemplárov, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné, s výnimkou prípadov, keď sa konanie týka zanedbateľného množstva takýchto exemplárov, pričom sa v prípade potreby zohľadní stav ochrany druhu.
Článok 28 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym obchodovaním s chránenými voľne žijúcimi živočíchmi alebo rastlinami
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považoval za trestný čin predaj alebo ponúkanie na predaj exemplára alebo exemplárov chránených druhov voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín, ich častí alebo derivátov, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné, s výnimkou prípadov, keď sa konanie týka zanedbateľného množstva takýchto exemplárov, pričom sa v prípade potreby zohľadní stav ochrany druhu.
2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považoval za trestný čin cezhraničný obchod s exemplármi chránených druhov voľne žijúcich živočíchov alebo rastlín, ich časťami alebo derivátmi, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné, s výnimkou prípadov, keď sa konanie týka zanedbateľného množstva takýchto exemplárov, pričom sa v prípade potreby zohľadní stav ochrany druhov.
Článok 29 – Trestné činy súvisiace s protiprávnym poškodzovaním biotopov v chránenej lokalite
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin spôsobenie poškodenia biotopu v chránenej lokalite alebo rušenia chránených druhov živočíchov v chránenej lokalite, ako sú vymedzené vo vnútroštátnom práve, ak je toto poškodenie alebo rušenie významné a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
2.Zmluvné strany môžu určiť biotopy v chránenej lokalite a chránené druhy živočíchov, ktoré sa rozhodnú podriadiť odseku 1 tohto článku, a oznámiť ich sekretariátu.
Článok 30 – Trestné činy súvisiace s inváznymi nepôvodnými druhmi
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa v ich vnútroštátnom práve považovalo za trestný čin uvádzanie na územie štátu, uvádzanie na trh, držanie, chov, preprava, používanie, výmena, povolenie rozmnožovania, pestovanie alebo kultivácia, uvoľnenie do životného prostredia alebo šírenie inváznych nepôvodných druhov, ktoré sú vo vnútroštátnom práve vymedzené ako druhy vzbudzujúce obavy o životné prostredie, ak takéto konanie spôsobí alebo môže spôsobiť smrť alebo závažnú ujmu na zdraví akejkoľvek osoby alebo podstatnú škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody alebo na živočíchoch či rastlinách a ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Oddiel 7 – Obzvlášť závažný trestný čin
Článok 31 – Obzvlášť závažný trestný čin
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa za obzvlášť závažný trestný čin považoval ktorýkoľvek z trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom, ak je spáchaný úmyselne a ak takýto trestný čin spôsobí zničenie, alebo spôsobí nezvratnú, rozsiahlu a podstatnú škodu, alebo spôsobí dlhodobú, rozsiahlu a podstatnú škodu na ekosystéme značnej veľkosti či environmentálnej hodnoty alebo škodu na biotope v chránenej lokalite alebo škodu na kvalite ovzdušia, kvalite pôdy či kvalite vody.
Oddiel 8 – Všeobecné ustanovenia trestného práva
Článok 32 – Podnecovanie, napomáhanie, navádzanie a pokus
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa za trestný čin považovalo podnecovanie, napomáhanie alebo navádzanie na spáchanie trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na to, aby sa za trestný čin považoval pokus o spáchanie trestných činov stanovených v súlade s článkami 12 až 21, 23 až 25, článkom 28 ods. 2 a článkom 30 tohto dohovoru, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
3.Zmluvné strany zvážia prijatie potrebných legislatívnych opatrení na to, aby sa za trestný čin považoval pokus o spáchanie trestných činov stanovených v súlade s článkom 27 a článkom 28 ods. 1 tohto dohovoru, ak je takéto konanie protiprávne a úmyselné.
Článok 33 – Právomoc
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na stanovenie právomoci vo veci akéhokoľvek trestného činu stanoveného v súlade s týmto dohovorom, ak je trestný čin spáchaný:
a)na území zmluvnej strany;
b)na palube lode plávajúcej pod vlajkou zmluvnej strany;
c)na palube lietadla registrovaného podľa právnych predpisov zmluvnej strany alebo
d)jedným zo štátnych príslušníkov zmluvnej strany.
2.Zmluvné strany zvážia prijatie potrebných legislatívnych opatrení na stanovenie právomoci vo veci akéhokoľvek trestného činu stanoveného v súlade s týmto dohovorom, ak sa trestný čin spácha voči jednému z ich štátnych príslušníkov.
3.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na stanovenie právomoci vo veci akéhokoľvek trestného činu stanoveného v súlade s týmto dohovorom, ak sa údajní páchatelia nachádzajú na ich území a nemôžu byť vydaní do iného štátu len na základe ich štátneho občianstva.
4.Ak viacero zmluvných strán tvrdí, že má právomoc vo veci údajného trestného činu stanoveného v súlade s týmto dohovorom, dotknuté zmluvné strany vo vhodných prípadoch vzájomne konzultujú s cieľom určiť najvhodnejšiu právomoc na účely trestného stíhania.
5.Bez toho, aby boli dotknuté všeobecné pravidlá medzinárodného práva, tento dohovor nevylučuje trestnú právomoc vykonávanú zmluvnou stranou v súlade s vnútroštátnym právom.
Článok 34 – Zodpovednosť právnických osôb
1.Zmluvné strany prijmú legislatívne opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby sa mohla voči právnickým osobám vyvodiť zodpovednosť za trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom, ktoré spáchala v ich prospech akákoľvek fyzická osoba konajúca buď samostatne, alebo ako súčasť orgánu právnickej osoby, ktorá má v rámci danej právnickej osoby rozhodujúce postavenie, a to na základe:
a)oprávnenia zastupovať právnickú osobu;
b)oprávnenia prijímať rozhodnutia v mene právnickej osoby alebo
c)oprávnenia vykonávať kontrolu v rámci danej právnickej osoby.
2.Okrem prípadov stanovených v odseku 1 tohto článku zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby voči právnickej osobe mohla byť vyvodená zodpovednosť, keď nedostatok dohľadu alebo kontroly zo strany fyzickej osoby uvedenej v odseku 1 tohto článku umožnil spáchanie trestného činu stanoveného v súlade s týmto dohovorom v prospech danej právnickej osoby fyzickou osobou, ktorá koná na základe jej oprávnenia.
3.Podľa právnych princípov zmluvnej strany môže byť zodpovednosť právnickej osoby trestnoprávna, občianskoprávna alebo administratívnoprávna.
4.Táto zodpovednosť nemá vplyv na trestnú zodpovednosť fyzickej osoby, ktorá spáchala trestný čin.
Článok 35 – Sankcie a opatrenia
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom, ak ich spáchajú fyzické osoby, podliehali účinným, primeraným a odrádzajúcim sankciám, v rámci ktorých sa zohľadní závažnosť trestných činov. Dostupné sankcie zahŕňajú trest odňatia slobody a môžu zahŕňať aj peňažné sankcie.
2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa právnickým osobám, voči ktorým sa vyvodzuje zodpovednosť v súlade s článkom 34, mohli uložiť účinné, primerané a odrádzajúce sankcie, ktoré zahŕňajú peňažné sankcie trestnoprávnej alebo inej ako trestnoprávnej povahy a mohli by zahŕňať aj iné opatrenia, ako napríklad:
a)zákaz vykonávania obchodnej činnosti;
b)vylúčenie z nároku na verejné dávky alebo pomoc;
c)vylúčenie z prístupu k verejnému financovaniu vrátane postupov verejného obstarávania, grantov a koncesií a odobratie povolení a oprávnení;
d)uloženie súdneho dohľadu;
e)súdne rozhodnutie o zániku právnickej osoby;
f)pozastavenie, odobratie alebo zrušenie povolení alebo oprávnení na vykonávanie činností, ktoré viedli k spáchaniu predmetného trestného činu;
g)v prípade verejného záujmu zverejnenie celého súdneho rozhodnutia alebo jeho časti v súvislosti s trestným činom proti životnému prostrediu bez toho, aby boli dotknuté pravidlá ochrany súkromia alebo ochrany údajov, alebo
h)povinnosť zaviesť systémy náležitej starostlivosti na zlepšenie dodržiavania environmentálnych noriem.
3.Zmluvné strany prijmú v čo najväčšej možnej miere v rámci svojich vnútroštátnych právnych systémov také legislatívne a iné opatrenia, ktoré môžu byť potrebné na umožnenie zmrazenia, zaistenia a konfiškácie:
a)prostriedkov, t. j. všetkého majetku, ktorý bol akýmkoľvek spôsobom použitý alebo sa mienil použiť, celkom alebo sčasti, na spáchanie trestného činu alebo trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom, a
b)príjmov z trestnej činnosti pochádzajúcich z trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom alebo majetku, ktorého hodnota zodpovedá takýmto príjmom.
4.Zmluvné strany zvážia prijatie potrebných legislatívnych a iných opatrení v súlade so svojím vnútroštátnym právom s cieľom zahrnúť medzi sankcie a opatrenia uplatniteľné na fyzické a právnické osoby obnovenie životného prostredia, a to podľa týchto ustanovení:
a)príslušný orgán môže za určitých podmienok nariadiť obnovenie životného prostredia v súvislosti s trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom a
b)príslušný orgán môže nariadiť obnovenie životného prostredia, ktoré nebolo dodržané, na náklady osoby, voči ktorej bolo nariadenie vydané, alebo táto osoba môže byť namiesto toho alebo popri tom podrobená iným sankciám trestnoprávnej alebo inej ako trestnoprávnej povahy.
Článok 36 – Priťažujúce okolnosti
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa jedna alebo viacero z nasledujúcich okolností, pokiaľ nie sú už súčasťou skutkovej podstaty trestných činov, mohli v súlade s príslušnými ustanoveniami vnútroštátneho práva brať do úvahy ako priťažujúce okolnosti pri rozhodovaní o sankciách vo vzťahu k trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom, a to:
a)trestný čin spôsobil závažnú a rozsiahlu, alebo závažnú a dlhodobú, alebo závažnú a nezvratnú škodu na ekosystéme;
b)trestný čin bol spáchaný v rámci zločineckej organizácie;
c)trestný čin zahŕňal použitie falošných alebo pozmenených dokladov páchateľom;
d)trestný čin spáchal verejný činiteľ alebo verejní činitelia pri výkone svojich povinností;
e)páchateľ bol v minulosti právoplatne odsúdený za trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom alebo
f)v dôsledku trestného činu priamo alebo nepriamo vznikli značné finančné výhody alebo sa očakával vznik značných finančných výhod, alebo sa prostredníctvom trestného činu zabránilo značným výdavkom, a to v rozsahu, v akom ich možno určiť.
2.Priťažujúca okolnosť uvedená v odseku 1 písm. a) tohto článku sa nevzťahuje na trestný čin uvedený v článku 31 tohto dohovoru.
Článok 37 – Predchádzajúce rozsudky vydané inou zmluvnou stranou
Zmluvné strany zvážia pri rozhodovaní o sankciách prijatie potrebných legislatívnych opatrení na zabezpečenie možnosti zohľadniť právoplatné rozsudky vydané inou zmluvnou stranou v súvislosti s trestnými činmi stanovenými v súlade s týmto dohovorom.
Kapitola V – Vyšetrovanie, trestné stíhanie a procesné právo
Článok 38 – Začatie a pokračovanie konania
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne opatrenia na zabezpečenie toho, aby vyšetrovanie alebo stíhanie trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom nebolo podriadené návrhu a aby konanie mohlo pokračovať aj v prípade, že sa návrh stiahne.
Článok 39 – Právo na účasť na konaní
Zmluvné strany zvážia prijatie potrebných legislatívnych a iných opatrení v súlade so svojím vnútroštátnym právom, aby osobám, ktoré majú dostatočný záujem alebo tvrdia, že došlo k porušeniu práva, ako aj mimovládnym organizáciám presadzujúcim ochranu životného prostredia, poskytli právo zúčastniť sa na trestnom konaní týkajúcom sa trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom, a to v rozsahu, v akom uvedené procesné práva pre takéto osoby a organizácie existujú v konaniach o iných trestných činoch vo vnútroštátnych právnych systémoch zmluvných strán, napríklad ako občianska strana.
Kapitola VI – Medzinárodná spolupráca
Článok 40 – Medzinárodná spolupráca v trestných veciach
1.Zmluvné strany v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru a prostredníctvom uplatňovania príslušných medzinárodných a regionálnych nástrojov v súvislosti so spoluprácou v trestných veciach a pravidiel dohodnutých na základe jednotnej alebo recipročnej legislatívy a vnútroštátnych právnych predpisov v čo najväčšej možnej miere navzájom spolupracujú, a to na účely:
a)predchádzania trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom, boja proti nim a ich stíhania vrátane zmrazenia, zaistenia a konfiškácie;
b)ochrany a poskytovania pomoci svedkom a osobám, ktoré oznamujú trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom a spolupracujú s justíciou;
c)vyšetrovaní alebo konaní týkajúcich sa trestných činoch stanovených v súlade s týmto dohovorom a
d)výkonu príslušných rozsudkov v trestných veciach vydaných justičnými orgánmi zmluvných strán.
2.Ak zmluvná strana, ktorá podmieňuje vydanie alebo vzájomnú právnu pomoc v trestných veciach existenciou zmluvy, dostane žiadosť o vydanie alebo právnu pomoc v trestných veciach od zmluvnej strany, s ktorou takúto zmluvu nemá, môže, konajúc v plnom súlade so svojimi záväzkami podľa medzinárodného práva a za podmienok stanovených vnútroštátnym právom dožiadanej zmluvnej strany, považovať tento dohovor za právny základ pre vydanie alebo vzájomnú právnu pomoc v trestných veciach v súvislosti s trestnými činmi stanovenými v súlade s týmto dohovorom a môže na tento účel primerane uplatňovať články 16 a 18 Dohovoru Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu.
Článok 41 – Informácie
1.Zmluvná strana môže v medziach svojho vnútroštátneho práva bez predchádzajúcej žiadosti odovzdať inej zmluvnej strane informácie získané v rámci svojho vlastného vyšetrovania, ak sa domnieva, že zverejnenie týchto informácií by mohlo napomôcť prijímajúcej zmluvnej strane pri predchádzaní trestným činom stanoveným v súlade s týmto dohovorom alebo začatí či vedení vyšetrovania alebo konania o týchto trestných činoch alebo by toto zverejnenie mohlo viesť k požiadaniu o spoluprácu danou zmluvnou stranou podľa článku 40 tohto dohovoru.
2.Zmluvná strana, ktorá prijme akékoľvek informácie v súlade s odsekom 1 tohto článku, predloží tieto informácie svojim príslušným orgánom, aby sa mohlo začať konanie, ak sa to považuje za vhodné, alebo aby sa tieto informácie mohli zohľadniť v príslušných občianskych a trestných súdnych konaniach.
3.Zmluvná strana poskytujúca informácie môže v súlade so svojím vnútroštátnym právom stanoviť podmienky pre použitie takýchto informácií prijímajúcou zmluvnou stranou. Prijímajúca zmluvná strana je týmito podmienkami viazaná.
Článok 42 – Ochrana údajov
Každý prenos osobných údajov zmluvnou stranou v súlade s článkami 40 a 41 tohto dohovoru sa uskutoční len vtedy, ak sú splnené podmienky stanovené v platných právnych predpisoch a medzinárodných dohodách upravujúcich ochranu osobných údajov.
Kapitola VII – Ochranné opatrenia
Článok 43 – Postavenie obetí vo vyšetrovaní trestného činu a v trestnom konaní
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na ochranu práv a záujmov obetí vo všetkých štádiách vyšetrovania trestného činu a trestného konania v súlade so svojím vnútroštátnym právom, a to najmä tým, že:
a)ich informujú o ich právach a službách, ktoré majú k dispozícii, a na požiadanie o následných opatreniach prijatých v súvislosti s ich návrhom, o vznesených obvineniach a o stave trestného konania s výnimkou mimoriadnych prípadov, keď takéto oznámenie môže mať nepriaznivý vplyv na riadne vybavenie prípadu, a o ich úlohe v ňom, ako aj o výsledku ich prípadov;
b)umožnia im spôsobom zlučiteľným s procesnými pravidlami vnútroštátneho práva, aby boli vypočuté, mohli predložiť dôkazy a zvoliť si prostriedky na to, aby ich názory, potreby a záujmy boli priamo alebo prostredníctvom sprostredkovateľa prezentované a zohľadnené;
c)zabezpečia im vhodné podporné služby, aby ich práva a záujmy boli riadne prezentované a zohľadnené, a
d)zabezpečia, aby boli k dispozícii opatrenia na ochranu obetí a ich rodinných príslušníkov pred sekundárnou a opakovanou viktimizáciou, pred zastrašovaním a odvetou.
2.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete mali od svojho prvého kontaktu s príslušnými orgánmi prístup k informáciám o príslušných súdnych a správnych konaniach.
3.Zmluvné strany zaistia, aby obete mali prístup k právnej pomoci, pokiaľ majú postavenie účastníka trestného konania. Podmienky alebo procesné pravidlá, ktoré upravujú prístup obete k právnej pomoci, sa stanovia vo vnútroštátnom práve.
4.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete trestného činu stanoveného v súlade s týmto dohovorom a spáchaného na území inej zmluvnej strany, než je tá, v ktorej majú pobyt, mohli podať návrh príslušným orgánom štátu svojho pobytu, ak tak nemôžu urobiť v krajine zmluvnej strany, v ktorej bol trestný čin spáchaný, alebo v prípade závažného trestného činu v zmysle vnútroštátneho práva danej zmluvnej strany, ak si to neželajú urobiť.
5.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia, aby umožnili členom skupín, nadácií, združení alebo vládnych či mimovládnych organizácií pomáhať obetiam a/alebo ich podporovať s ich súhlasom počas trestného konania týkajúceho sa trestných činov stanovených v súlade s týmto dohovorom, pokiaľ nebolo prijaté odôvodnené rozhodnutie o opaku.
Článok 44 – Ochrana svedkov
1.Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie účinnej a primeranej ochrany svedkov v trestnom konaní o trestných činoch stanovených v súlade s týmto dohovorom a podľa potreby aj ich príbuzných a iných blízkych osôb, a to pred akoukoľvek formou možnej odplaty alebo zastrašovania.
2.Odsek 1 tohto článku sa vzťahuje aj na obete, pokiaľ sú svedkami.
Článok 45 – Ochrana osôb, ktoré oznamujú trestné činy alebo spolupracujú s justíciou
Zmluvné strany prijmú potrebné legislatívne a iné opatrenia na zabezpečenie účinnej a primeranej ochrany osôb, ktoré oznamujú trestné činy stanovené v súlade s týmto dohovorom alebo inak spolupracujú s vyšetrovacími orgánmi alebo orgánmi prokuratúry.
Kapitola VIII – Monitorovací mechanizmus
Článok 46 – Výbor zmluvných strán
1.Výbor zmluvných strán sa skladá zo zástupcov zmluvných strán tohto dohovoru.
2.Výbor zmluvných strán zvoláva generálny tajomník Rady Európy. Jeho prvé zasadnutie sa uskutoční v lehote do jedného roka po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru pre desiateho signatára, ktorý ho ratifikoval. Následne sa stretne vždy, keď o to požiada aspoň jedna tretina zmluvných strán alebo generálny tajomník.
3.Výbor zmluvných strán prijme svoj rokovací poriadok.
4.Každá zmluvná strana, ktorá nie je členským štátom Rady Európy, prispieva na financovanie činností výboru zmluvných strán. Výšku príspevku nečlenského štátu Rady Európy stanoví Výbor ministrov spoločne s príslušným nečlenským štátom.
Článok 47 – Ostatní zástupcovia
1.Parlamentné zhromaždenie Rady Európy, komisár Rady Európy pre ľudské práva, Európsky výbor pre problémy kriminality (CDPC), ako aj iné príslušné medzivládne výbory Rady Európy vymenujú do výboru zmluvných strán svojho zástupcu.
2.Výbor ministrov môže vyzvať iné orgány Rady Európy, aby po konzultácii s výborom zmluvných strán vymenovali svojho zástupcu.
3.Zástupcovia občianskej spoločnosti a najmä mimovládnych organizácií môžu byť do výboru zmluvných strán prijatí ako pozorovatelia podľa postupu stanoveného príslušnými pravidlami Rady Európy.
4.Zástupcovia vymenovaní podľa odsekov 1 až 3 tohto článku sa zúčastňujú na zasadnutiach výboru zmluvných strán bez hlasovacieho práva.
Článok 48 – Funkcie výboru zmluvných strán
1.Výbor zmluvných strán monitoruje vykonávanie tohto dohovoru. V rokovacom poriadku výboru zmluvných strán sa určuje postup hodnotenia vykonávania tohto dohovoru.
2.Výbor zmluvných strán uľahčuje zber, analýzu a výmenu informácií, skúseností a osvedčených postupov medzi štátmi s cieľom zlepšiť ich schopnosť chrániť životné prostredie prostredníctvom trestného práva.
3.Výbor zmluvných strán takisto v prípade potreby:
a)uľahčuje skutočné uplatňovanie a vykonávanie tohto dohovoru vrátane označenia všetkých problémov a účinkov každého vyhlásenia alebo výhrady vykonaných podľa tohto dohovoru a
b)vyjadruje stanovisko k všetkým otázkam týkajúcim sa uplatňovania tohto dohovoru a uľahčovania výmeny informácií o dôležitých otázkach v oblasti vývoja práva, politiky alebo technológií.
4.Sekretariát Rady Európy pomáha výboru zmluvných strán pri výkone jeho funkcií podľa tohto článku.
5.Európsky výbor pre problémy kriminality je pravidelne informovaný o činnostiach uvedených v odsekoch 1 až 3 tohto článku.
Kapitola IX – Vzťah k iným prameňom medzinárodného práva
Článok 49 – Vzťah k iným prameňom medzinárodného práva
1.Týmto dohovorom nie sú dotknuté práva a záväzky vyplývajúce z medzinárodného obyčajového práva a iných medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnými stranami sú zmluvné strany tohto dohovoru alebo sa nimi stanú a ktoré obsahujú ustanovenia o otázkach upravených týmto dohovorom.
2.Zmluvné strany tohto dohovoru môžu medzi sebou uzatvárať dvojstranné alebo mnohostranné dohody týkajúce sa záležitostí upravených týmto dohovorom na účely doplnenia alebo posilnenia jeho ustanovení alebo uľahčenia uplatňovania zásad, ktoré sú v ňom obsiahnuté.
3.Nič v tomto dohovore nemá vplyv na práva, povinnosti a zodpovednosť štátov a jednotlivcov podľa medzinárodného práva.
Kapitola X – Zmeny dohovoru
Článok 50 – Zmeny dohovoru
1.Každý návrh na zmenu tohto dohovoru predložený zmluvnou stranou sa oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy, ktorý ho ďalej predloží členským štátom Rady Európy, všetkým signatárom, každej zmluvnej strane, Európskej únii, všetkým štátom prizvaným k podpisu tohto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 53 a všetkým štátom prizvaným k pristúpeniu k tomuto dohovoru v súlade s ustanoveniami článku 54.
2.Výbor ministrov Rady Európy posúdi navrhovanú zmenu a po konzultácii so zmluvnými stranami dohovoru, ktoré nie sú členmi Rady Európy, môže prijať pozmeňujúci návrh väčšinou ustanovenou v článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy.
3.Text každej zmeny prijatej Výborom ministrov podľa odseku 2 tohto článku sa zašle stranám na prijatie.
4.Akákoľvek zmena prijatá v súlade s odsekom 2 tohto článku nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia jedného mesiaca odo dňa, keď všetky zmluvné strany informovali generálneho tajomníka Rady Európy, že ju prijali.
Kapitola XI – Záverečné ustanovenia
Článok 51 – Účinky dohovoru
1.Ustanoveniami tohto dohovoru nie sú dotknuté ustanovenia vnútroštátnych právnych predpisov a záväzných medzinárodných nástrojov, ktoré sú v platnosti alebo môžu nadobudnúť platnosť a podľa ktorých sú alebo by mali byť jednotlivcom zabezpečené priaznivejšie práva v oblasti predchádzania trestným činom proti životnému prostrediu a boja proti nim.
2.Zmluvné strany, ktoré sú členskými štátmi Európskej únie, uplatňujú vo vzájomných vzťahoch pravidlá Európskej únie, ktorými sa riadia záležitosti patriace do rozsahu pôsobnosti tohto dohovoru. Tým nie je dotknuté plné uplatňovanie tohto dohovoru vo vzťahoch s ostatnými zmluvnými stranami.
Článok 52 – Riešenie sporov
1.Zmluvné strany v akomkoľvek spore, ktorý môže vzniknúť pri uplatňovaní alebo výklade ustanovení tohto dohovoru, sa najprv pokúsia vyriešiť ho prostredníctvom rokovania, zmierovacieho konania, rozhodcovského konania alebo akýmikoľvek inými spôsobmi mierového riešenia sporov prijatými na základe vzájomnej dohody medzi nimi.
2.Výbor ministrov Rady Európy môže stanoviť poriadok urovnávania sporov, ktorý bude k dispozícií na použitie zmluvnými stranami v spore, ak s tým súhlasia.
Článok 53 – Podpis a nadobudnutie platnosti
1.Tento dohovor je otvorený na podpis členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom Rady Európy, ktoré sa podieľali na jeho vypracovaní, a Európskej únii.
2.Tento dohovor podlieha ratifikácii, prijatiu alebo schváleniu. Ratifikačné listiny, listiny o prijatí alebo listiny o schválení sa uložia u generálneho tajomníka Rady Európy.
3.Dohovor nadobúda platnosť v prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa, keď desať signatárov vrátane najmenej ôsmich členských štátov Rady Európy vyjadrí súhlas s tým, že budú viazaní dohovorom v súlade s odsekom 2 tohto článku.
4.Vo vzťahu ku ktorémukoľvek štátu uvedenému v odseku 1 tohto článku alebo k Európskej únii, ktorí následne vyjadria svoj súhlas byť viazaní dohovorom, nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa uloženia príslušných ratifikačných listín, listín o prijatí alebo listín o schválení.
Článok 54 – Pristúpenie k dohovoru
1.Po nadobudnutí platnosti tohto dohovoru môže Výbor ministrov Rady Európy po konzultácii so zmluvnými stranami dohovoru a po získaní ich jednomyseľného súhlasu prizvať ktorýkoľvek nečlenský štát Rady Európy, ktorý sa nezúčastnil na vypracovaní dohovoru, aby pristúpil k dohovoru, a to na základe rozhodnutia prijatého väčšinou stanovenou v článku 20 písm. d) Štatútu Rady Európy a jednomyseľného hlasovania zástupcov zmluvných strán oprávnených zasadať vo Výbore ministrov.
2.Vo vzťahu ku každému pristupujúcemu štátu dohovor nadobudne platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí troch mesiacov odo dňa uloženia listiny o pristúpení u generálneho tajomníka Rady Európy.
Článok 55 – Územná pôsobnosť
1.Ktorýkoľvek štát alebo Európska únia môže v čase podpisu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení vymedziť územie alebo územia, na ktoré sa tento dohovor vzťahuje.
2.Každá zmluvná strana môže kedykoľvek neskôr vyhlásením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy rozšíriť pôsobnosť tohto dohovoru na akékoľvek iné územie, ktoré je vymedzené vo vyhlásení a za ktorého medzinárodné vzťahy je zodpovedná alebo v ktorého mene je oprávnená prijímať záväzky. Vo vzťahu k tomuto územiu nadobudne dohovor platnosť prvý deň mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto vyhlásenia generálnym tajomníkom.
3.Vyhlásenia urobené podľa predchádzajúcich odsekov možno vo vzťahu k akémukoľvek územiu odvolať oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto odvolanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia takéhoto oznámenia generálnym tajomníkom Rady Európy.
Článok 56 – Výhrady
1.K žiadnemu ustanoveniu tohto dohovoru nie sú prípustné výhrady s výnimkou ustanovení uvedených v odsekoch 2 a 3 tohto článku.
2.Ktorýkoľvek štát alebo Európska únia môže v čase podpisu alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy vyhlásiť, že si vyhradzuje právo neuplatňovať alebo uplatňovať iba v špecifických prípadoch alebo podmienkach ustanovenia stanovené v článku 33 ods. 1 písm. d) tohto dohovoru.
3.Na základe svojho harmonizovaného práva môže organizácia regionálnej integrácie a členské štáty danej organizácie pri podpise alebo pri uložení svojej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení vo vyhlásení adresovanom generálnemu tajomníkovi Rady Európy uviesť:
a)rozsah pôsobnosti pojmu „protiprávny“ v článku 3 písm. a) tohto dohovoru a
b)rozsah pôsobnosti pojmov „vnútroštátne právo“, „vnútroštátne ustanovenia“, „chránený“ a „požiadavka“ používaných na účely vymedzenia trestných činov podľa článkov 13 a 14, 19 až 22 a 26 až 30 tohto dohovoru.
4.Každá zmluvná strana môže úplne alebo čiastočne stiahnuť výhradu prostredníctvom vyhlásenia adresovaného generálnemu tajomníkovi Rady Európy. Toto vyhlásenie nadobudne platnosť odo dňa jeho prijatia generálnym tajomníkom.
Článok 57 – Vypovedanie
1.Každá zmluvná strana môže kedykoľvek vypovedať tento dohovor oznámením adresovaným generálnemu tajomníkovi Rady Európy.
2.Toto vypovedanie nadobudne platnosť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po uplynutí obdobia troch mesiacov odo dňa prijatia oznámenia generálnym tajomníkom.
Článok 58 – Oznámenie
Generálny tajomník Rady Európy oznámi členským štátom Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa podieľali na vypracovaní dohovoru, každému signatárovi, každej zmluvnej strane, Európskej únii a všetkým štátom prizvaným k pristúpeniu k tomuto dohovoru:
a)každé podpísanie tohto dohovoru;
b)uloženie každej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí, listiny o schválení alebo listiny o pristúpení;
c)každý dátum nadobudnutia platnosti tohto dohovoru v súlade s článkami 53 a 54;
d)každú zmenu prijatú v súlade s článkom 50 a dátum nadobudnutia platnosti tejto zmeny;
e)každú výhradu alebo stiahnutie výhrady na základe článku 56;
f)každé vypovedanie na základe ustanovení článku 57 alebo
g)akýkoľvek iný úkon, oznámenie alebo vyjadrenie, ktoré sa týka tohto dohovoru.
Na dôkaz toho podpísaní, riadne na to splnomocnení, podpísali tento dohovor.
V […] […] […] [202x] v anglickom a vo francúzskom jazyku, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť, v jednom vyhotovení, ktoré bude uložené v archíve Rady Európy. Generálny tajomník Rady Európy odovzdá overené kópie každému členskému štátu Rady Európy, nečlenským štátom, ktoré sa zúčastnili na vypracovaní tohto dohovoru, Európskej únii a všetkým štátom prizvaným k pristúpeniu k tomuto dohovoru.
PRÍLOHA 2
Výhrada týkajúca sa vymedzenia určitých pojmov podľa Dohovoru Rady Európy na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva
Európska únia v súlade s článkom 56 ods. 3 Dohovoru na ochranu životného prostredia prostredníctvom trestného práva (ďalej len „dohovor“) vyhlasuje, že pojem „vnútroštátne právo“, ktorý sa používa na vymedzenie pojmu „protiprávny“ v článku 3 písm. a) dohovoru, sa v prípade Európskej únie chápe ako právo Únie, ktoré prispieva k dosahovaniu jedného z cieľov politiky Únie v oblasti životného prostredia stanovených v článku 191 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, ako aj zákon, iný právny predpis alebo správne opatrenie členského štátu Európskej únie, alebo rozhodnutie prijaté príslušným orgánom členského štátu, ktorým sa vykonáva príslušné právo Únie. Rovnako sa chápu aj pojmy „vnútroštátne právo“ a „vnútroštátne ustanovenia“ používané na účely vymedzenia konania podľa článkov 14, 19, 20, 21, 26, 29 a 30 dohovoru. Okrem toho pojmy „chránený“ a „požiadavka“ používané na účely vymedzenia konania podľa článkov 13, 22, 27, 28 a 29 dohovoru sa vykladajú v súlade s vnútroštátnym právom, ako je vymedzené vyššie.