EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli18. 7. 2025
COM(2025) 418 final
2025/0232(COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2004/37/ES, pokiaľ ide o doplnenie látok a stanovenie limitných hodnôt v prílohách I, III a IIIa k uvedenej smernici
(Text s významom pre EHP)
{SEC(2025) 217 final} - {SWD(2025) 191 final} - {SWD(2025) 192 final} - {SWD(2025) 193 final}
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.KONTEXT NÁVRHU
•Dôvody a ciele návrhu
Komisia v júni 2021 predstavila strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2021 – 2027 1 (ďalej len „strategický rámec EÚ v oblasti BOZP“). Cieľom tohto strategického rámca je premeniť zásadu 10 Európskeho piliera sociálnych práv 2 týkajúcu sa práva pracovníkov na vysokú úroveň ochrany ich zdravia a bezpečnosti pri práci na konkrétne opatrenia. Kľúčovým cieľom strategického rámca EÚ v oblasti BOZP je predchádzať pracovným úrazom a chorobám z povolania, ktoré môžu mať závažné nepriaznivé účinky na zdravie a spôsobiť smrť pracovníkov, čo podľa odhadov vedie v EÚ k ročným stratám vo výške približne 3,3 % hrubého domáceho produktu.
V EÚ je rakovina naďalej hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich so zamestnaním. Podľa odhadov v EÚ každý rok zomrie v dôsledku expozície karcinogénom na pracovisku približne 80 000 osôb 3 . Expozícia reprodukčne toxickým látkam na pracovisku môže ovplyvniť aj sexuálne funkcie a plodnosť a poškodiť vývoj u potomstva pracovníkov. V EÚ by každý rok mohlo dôjsť až k 1 274 prípadom ochorení reprodukčného systému v dôsledku expozície reprodukčne toxickým látkam, ktoré nie sú klasifikované ako karcinogénne alebo mutagénne 4 . Z uvedených skutočností vyplýva potreba ďalšieho zlepšenia predchádzania chorobám z povolania v EÚ 5 , ktoré majú dôsledky pre pracovníkov a ich rodiny, podniky a verejné orgány.
Hlavným legislatívnym nástrojom na zabezpečenie ochrany pracovníkov pred týmito rizikami je smernica o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach, ktorá je samostatnou smernicou v rámci rámcovej smernice o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len „BOZP“) 6 . V smernici o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach sa stanovujú opatrenia na predchádzanie rizikám spojeným s expozíciou karcinogénnym, mutagénnym alebo reprodukčne toxickým látkam pri práci a na ochranu pred nimi, pričom sa v nej uvádza povinnosť stanoviť limitné hodnoty pre všetky karcinogény, mutagény alebo reprodukčne toxické látky, pre ktoré je to možné.
Komisia v roku 2017 v rámci hodnotenia ex post smerníc Európskej únie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci 7 (ďalej len „hodnotenie REFIT BOZP“) dospela k záveru, že smernice o BOZP vrátane smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach sú naďalej veľmi relevantné a účinné. Prispelo sa nimi k zníženiu výskytu a počtu pracovných úrazov a chorôb z povolania. Rôzne skupiny zainteresovaných strán však počas tohto hodnotenia poukázali na potrebu zvážiť prijatie limitných hodnôt pre viac látok.
Komisia v nadväznosti na toto hodnotenie REFIT BOZP začala priebežnú aktualizáciu smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach. EÚ prijala päť revízií smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach, ktoré sa týkajú viac než 40 kľúčových nebezpečných chemikálií a počas nasledujúcich 50 rokov pomôžu pri záchrane životov viac ako 100 000 pracovníkov.
Tento proces priebežnej revízie vychádza z inkluzívneho prístupu, do ktorého Komisia zapája vedcov z výboru pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“) Európskej chemickej agentúry (ďalej len „ECHA“), členské štáty a sociálnych partnerov zastúpených v Poradnom výbore pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci 8 , ako aj sociálnych partnerov prostredníctvom formálnej konzultácie stanovenej v článku 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“).
Táto legislatívna iniciatíva je šiestou revíziou smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach. V tejto revízii sa navrhujú limitné hodnoty a príslušné poznámky pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny v súlade s požiadavkou Európskeho parlamentu a Rady vyjadrenou v štvrtej revízii smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach, ako aj pre polycyklické aromatické uhľovodíky a 1,4-dioxán. Zároveň sa ňou do „Zoznamu látok, zmesí a procesov“ v prílohe I k smernici o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach dopĺňajú zváračské dymy. Podľa dôkazov zhromaždených v správe o posúdení vplyvu na podporu tejto iniciatívy je v EÚ exponovaných týmto látkam viac než 2,5 milióna pracovníkov 9 .
Komisia v rámci posúdenia vplyvu na podporu tejto iniciatívy posúdila aj vhodnosť stanovenia limitnej hodnoty pre izoprén. Zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že s limitnou hodnotou, dokonca aj na veľmi nízkej úrovni, by boli spojené náklady, ale žiaden prínos pre pracovníkov. Neexistencia prínosu je spôsobená tým, že v EÚ je v súčasnosti expozícia pracovníkov izoprénu na nízkych úrovniach.
Súčasťou tejto iniciatívy je aj zmena s cieľom opraviť existujúcu položku v prílohe III týkajúcu sa ortuti a dvojmocných anorganických zlúčenín ortuti na účely plného zosúladenia pojmu používaného pre túto látku s rozsahom pôsobnosti smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach, ako sa vymedzuje v článku 2 tejto smernice.
Šiesta revízia smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach je reakciou na požiadavku vyjadrenú Európskym parlamentom a Radou v rámci štvrtej revízie smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach 10 s cieľom dosiahnuť nové alebo revidované limitné hodnoty expozície pri práci (ďalej len „OEL“) v prípade najmenej 25 látok.
Keďže vedecké posúdenie si vyžaduje čas a zdroje, nie je možné zaoberať sa všetkými relevantnými nebezpečnými látkami v rámci jedinej iniciatívy. Na účely aktualizácie smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach výbor RAC v súčasnosti posudzuje päť látok ročne. V rámci zjednodušenia nariadenia REACH by Komisia mohla posúdiť, či je možné tento počet zvýšiť.
Týmto návrhom sa preto ďalej posilňuje záväzok prijatý Komisiou, a to nepretržite sa zaoberať nebezpečnými chemikáliami, ako sa uvádza v pracovnom dokumente útvarov Komisie týkajúcom sa zoznamu látok, ktoré sa majú vedecky posúdiť s cieľom dosiahnuť nové alebo revidované limitné hodnoty expozície pri práci pre najmenej 25 látok, skupín látok alebo látok vznikajúcich počas procesu 11 . V súlade s tým Komisia každý rok požaduje od výboru RAC agentúry ECHA, aby vedecky posúdil prioritné látky a skupiny látok. Okrem látok, na ktoré sa vzťahuje táto revízia, sa ďalšie tri dávky látok nachádzajú v rôznych fázach vedeckého posúdenia výborom RAC agentúry ECHA. Po vedeckom posúdení nasleduje vypracovanie externej štúdie skúmajúcej vplyvy, dvojfázová konzultácia so sociálnymi partnermi, prijatie stanovísk Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a posúdenie vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k prípadným budúcim návrhom.
•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky
Táto iniciatíva je v súlade s Európskym pilierom sociálnych práv, najmä s jeho zásadou 10, v ktorej je zakotvené právo pracovníkov na zdravé, bezpečné a prispôsobené pracovné prostredie. Stanovenie nových limitných hodnôt a rozšírenie rozsahu pôsobnosti na nové látky vznikajúce počas procesu prispievajú k vysokej úrovni ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.
Stanovením limitných hodnôt pre ďalšie látky a doplnením zváračských dymov do zoznamu látok, zmesí a procesov, ktorý sa uvádza v prílohe I k smernici o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach, prispieva šiesta revízia smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach aj k zlepšeniu predchádzania pracovným úrazom a chorobám z povolania, čo je kľúčovým cieľom strategického rámca EÚ v oblasti BOZP, ako aj k zabezpečeniu prísnych noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, ako sa uvádza v pracovnom programe Komisie na rok 2025 12 .
•Súlad s ostatnými politikami EÚ
Charta základných práv EÚ
Ciele iniciatívy sú v súlade s článkom 2 (Právo na život) a článkom 31 (Právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky) Charty základných práv EÚ 13 .
Nariadenie REACH
Nariadením o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií 14 (ďalej len „nariadenie REACH“) sa okrem iného zavádzajú dva odlišné regulačné prístupy EÚ, a to obmedzenia a autorizácie.
Zhrnutie ustanovení nariadenia REACH týkajúcich sa autorizácie alebo obmedzenia kobaltu a jeho anorganických zlúčenín, polycyklických aromatických uhľovodíkov (ďalej len „PAU“) a 1,4-dioxánu sa uvádza v nasledujúcej tabuľke. Na zváračský dym sa nevzťahujú obmedzenia a autorizácie podľa nariadenia REACH, keďže ide o látku vznikajúcu počas procesu.
|
Látky |
Obmedzenie |
Autorizácia |
|
Kobalt a anorganické zlúčeniny kobaltu |
žiadne existujúce obmedzenia |
žiadne existujúce autorizácie |
|
PAU |
existujúce obmedzenia používania určitých zmesí a výrobkov, ktoré môžu obsahovať jednu alebo viac látok PAU 15 Existujúce obmedzenie používania kreozotu a látok príbuzných kreozotu na ošetrenie dreva 16 . |
Žiadne existujúce autorizácie. |
|
1,4-dioxán |
Žiadne existujúce obmedzenia. |
Ide o jednu z látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, ktoré sú zaradené do zoznamu látok navrhovaných na zahrnutie do prílohy XIV „Zoznam látok podliehajúcich autorizácii“ 17 podľa článku 57 písm. a) a f) nariadenia REACH, čím sa aktivuje náhrada a požiadavky na informácie. |
V žiadnom z existujúcich obmedzení podľa nariadenia REACH sa nestanovujú limitné hodnoty v súvislosti s prácou pre kobalt a anorganické zlúčeniny kobaltu, PAU alebo 1,4-dioxán. Táto iniciatíva sa teda neprekrýva s existujúcimi obmedzeniami podľa nariadenia REACH.
Európsky plán na boj proti rakovine 18 sa má zamerať na celý vývoj onkologického ochorenia. Je štruktúrovaný podľa štyroch kľúčových oblastí činnosti, v ktorých môže EÚ priniesť najväčšiu pridanú hodnotu: 1. prevencia; 2. včasné odhalenie; 3. diagnostika a liečba a 4. kvalita života onkologických pacientov a ľudí, ktorí onkologické ochorenie prežili.
Pracovná expozícia uvedeným štyrom látkam, na ktoré sa vzťahuje táto iniciatíva, môže spôsobiť rakovinu. Stanovenie limitných hodnôt alebo ich zahrnutie do smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach preto prispeje k predchádzaniu rakovine, ako sa uvádza v bode 3.6 Európskeho plánu na boj proti rakovine, v ktorom sa odkazuje na smernicu o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach ako na nástroj na prevenciu rakoviny, a prispeje aj k európskej zdravotnej únii.
Vykonávanie a zjednodušenie
Členské štáty musia transponovať zmenené ustanovenia v lehote na transpozíciu stanovenej v smernici. Po tomto termíne bude Komisia posudzovať súlad v dvoch fázach (kontrola transpozície a kontrola súladu). Takisto bude monitorovať vykonávanie smernice prostredníctvom hodnotenia praktického vykonávania navrhovaných zmien v rámci pravidelného hodnotenia, ktoré má Komisia vykonávať podľa článku 17a smernice 89/391/EHS.
Výbor vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (ďalej len „SLIC“) bude Komisiu informovať o všetkých praktických problémoch súvisiacich s presadzovaním tejto smernice, a to vrátane ťažkostí spojených s dosahovaním súladu so záväznými limitnými hodnotami. Výbor SLIC bude aj naďalej posudzovať nahlásené prípady, vymieňať si relevantné informácie a osvedčené postupy a v prípade potreby vypracúvať usmernenia a iné podporné nástroje na presadzovanie.
2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA
•Právny základ
V článku 153 ZFEÚ sa EÚ udeľuje právomoc podporovať a dopĺňať činnosti členských štátov, pokiaľ ide o zlepšovanie pracovného prostredia najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov, a prijímať vo forme smerníc minimálne požiadavky na ich postupné uskutočňovanie so zreteľom na podmienky a technické predpisy prijímané v každom z členských štátov.
Smernica o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach bola prijatá na základe článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ s cieľom zlepšiť zdravie a bezpečnosť pracovníkov. V článku 16 smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach sa stanovuje prijatie limitných hodnôt v súlade s postupom uvedeným v článku 153 ods. 2 ZFEÚ pre všetky karcinogény, mutagény alebo reprodukčne toxické látky, v prípade ktorých je to možné.
Cieľom tohto návrhu je posilniť úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov v súlade s článkom 153 ods. 1 písm. a) ZFEÚ vo forme nových limitných hodnôt, ako aj poznámok v prílohe III k smernici a zahrnutím zváračských dymov do zoznamu látok, zmesí a procesov v prílohe I. Článok 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ je preto náležitým právnym základom pre návrh Komisie zmeniť smernicu o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach.
Podľa článku 153 ods. 2 ZFEÚ je zlepšovanie pracovného prostredia na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov súčasťou sociálnej politiky, kde sa EÚ delí o právomoc s členskými štátmi.
•Subsidiarita (v prípade inej ako výlučnej právomoci)
Ak neboli hodnoty stanovené na úrovni EÚ, členské štáty môžu prijať vnútroštátne limitné hodnoty. Vnútroštátne limitné hodnoty pre tri látky, ktoré sú predmetom stanovenia limitnej hodnoty v rámci tejto iniciatívy, sa v jednotlivých členských štátoch značne líšia, ak vôbec existujú. Napríklad vnútroštátne limitné hodnoty pre kobalt sa pohybujú od 10 do 500 µg/m3. Niektoré členské štáty teda pre tú istú látku stanovili 50-krát nižšie limitné hodnoty ako iné. Päť členských štátov nemá žiadne limitné hodnoty pre kobalt 19 .
Vzhľadom na tieto okolnosti sa opatreniami prijatými samotnými členskými štátmi nedajú pre všetkých pracovníkov EÚ vo všetkých členských štátoch zabezpečiť minimálne požiadavky na ochranu zdravia pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z expozície uvedeným látkam.
Stanovenie limitných hodnôt na úrovni EÚ takisto pomáha zabezpečiť rovnaké podmienky pre priemysel, ako to zdôraznili niektoré organizácie zamestnávateľov vo svojej odpovedi na konzultáciu so sociálnymi partnermi. Náklady na dosiahnutie súladu s nižšími vnútroštátnymi limitnými hodnotami sú vo všeobecnosti vyššie, a preto poskytujú konkurenčnú výhodu podnikom pôsobiacim na trhoch, na ktorých platia vyššie alebo neplatia žiadne vnútroštátne limitné hodnoty.
Stanovením limitných hodnôt na úrovni EÚ sa však úplne neodstránia rozdiely medzi členskými štátmi, pretože tie môžu prijať (nižšie) limitné hodnoty poskytujúce vyššiu ochranu. Obmedzí sa tým však priestor na rozdiely a zvýši sa istota, že vo všetkých členských štátoch existuje základné vymedzenie a/alebo vynútiteľný limit expozície pre všetky relevantné karcinogény, mutagény a reprodukčne toxické látky, a takisto sa zabezpečí minimálna úroveň ochrany pre všetkých pracovníkov. Zníži sa tým aj regulačná zložitosť vyplývajúca z pravidiel, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch veľmi líšia, čo pomôže znížiť administratívne zaťaženie podnikov pôsobiacich na jednotnom trhu v súvislosti s dodržiavaním predpisov. Členské štáty navyše predídu nákladom spojeným s administratívnym zaťažením súvisiacim so stanovením limitných hodnôt v súlade s vnútroštátnymi postupmi.
Zložitosť a rôznorodosť zloženia zváračských dymov a neexistencia harmonizovanej klasifikácie v nariadení CLP 20 prispievajú k nejasnostiam, pokiaľ ide o možnú nebezpečnosť týchto dymov pre pracovníkov, a teda k nedostatku vhodných opatrení manažmentu rizík na pracovisku. Klasifikáciou zváračských dymov na úrovni EÚ by sa zabezpečila väčšia právna zrozumiteľnosť, čím by sa zlepšilo vykonávanie existujúcich pravidiel EÚ.
Zástupcovia vlád, zamestnávateľov a pracovníkov vyjadrili jasnú podporu stanoveniu limitných hodnôt pre látky, na ktoré sa táto iniciatíva vzťahuje, a zahrnutiu zváračských dymov do prílohy I k smernici o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach, ako to zreteľne vyplýva z dvojfázovej konzultácie so sociálnymi partnermi a zo stanovísk tripartitného Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.
•Proporcionalita
Návrh je v súlade so zásadou proporcionality, keďže táto iniciatíva sa obmedzuje na prípadnú revíziu príloh k smernici o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach na základe dostupných vedecko-technických údajov, ako sa stanovuje v článku 16 smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach. Cieľom iniciatívy je urobiť krok k dosiahnutiu cieľov stanovených na zlepšenie zdravia a bezpečnosti pracovníkov a zároveň udržať náklady na úrovni prijateľnej pre podniky.
Ako sa uvádza v posúdení vplyvu na podporu tejto iniciatívy, návrhom sa takisto zabezpečuje vyvážený prístup, ktorý minimalizuje ekonomické znevýhodnenie a zatváranie podnikov a zároveň zabezpečuje primeranú ochranu pracovníkov na úrovni EÚ, pričom je v súlade s kľúčovými cieľmi EÚ vrátane strategickej autonómie EÚ, Európskeho plánu na boj proti rakovine a dvojakej transformácie.
Sociálno-ekonomické faktory a faktory uskutočniteľnosti sa zohľadnili po intenzívnych diskusiách so všetkými zainteresovanými stranami v rámci Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Návrh obsahuje aj opatrenia na zmiernenie zaťaženia a na podporu dodržiavania predpisov, najmä prechodné obdobia, o ktorých sa takisto diskutovalo s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ale aj možnú aktualizáciu existujúceho usmernenia výboru SLIC 21 pre národných inšpektorov práce týkajúceho sa riešenia zdravotných rizík spojených so zváračským dymom 22 , čo by prispelo k zlepšeniu informovanosti o možnej nebezpečnosti zváračských dymov. Uvedené prechodné opatrenia prispievajú k proporcionalite tejto iniciatívy tým, že v prípade potreby poskytujú podnikom viac času na to, aby sa prispôsobili, a zároveň chránia strategickú autonómiu EÚ a jej cieľ dvojakej transformácie. Očakáva sa, že sa nimi výrazne zmiernia možné negatívne vplyvy na podniky.
Hoci sú opatrenia stanovené v rámci tejto iniciatívy spojené s vysokými nákladmi, majú podporu kľúčových zainteresovaných strán v oblasti BOZP, konkrétne zamestnávateľov, pracovníkov a národných vlád zastúpených v Poradnom výbore pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. V rámci druhej fázy konzultácie so sociálnymi partnermi boli stanoviská Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci podporené konfederáciou BusinessEurope a Európskou konfederáciou odborových zväzov, a to spolu s asociáciou SMEunited, ktorá však naliehala na Komisiu, aby neprekračovala rámec toho, na čom sa dohodol Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Proporcionalita uprednostňovaných možností je podporená aj týmito názormi sociálnych partnerov.
Napokon, táto iniciatíva poskytuje členským štátom aj určitú mieru flexibility, pokiaľ ide o látky, na ktoré sa vzťahuje stanovenie limitných hodnôt. V článku 153 ods. 4 ZFEÚ sa uvádza, že stanovenie limitných hodnôt na úrovni EÚ nebráni členským štátom zachovať alebo zaviesť prísnejšie ochranné opatrenia (t. j. nižšie limitné hodnoty).
•Výber nástroja
V článku 153 ods. 2 písm. b) ZFEÚ sa stanovuje, že minimálne požiadavky na ochranu bezpečnosti a zdravia pracovníkov možno prijímať „vo forme smerníc“.
3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU
•Hodnotenia ex post/kontroly vhodnosti existujúcich právnych predpisov
V hodnotení REFIT BOZP sa uvádza, že chemikálie klasifikované ako karcinogény a mutagény sa naďalej vyrábajú v celej EÚ. Sú im vystavení aj pracovníci vo výrobe a následní užívatelia. Z hlavných záverov tohto hodnotenia vyplýva, že smernica o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach sa považuje za veľmi dôležitú na zabezpečenie ochrany pracovníkov pred karcinogénmi, mutagénmi a reprodukčne toxickými látkami. Z obáv vyjadrených rôznymi skupinami zainteresovaných strán v procese hodnotenia a vo vnútroštátnych správach o vykonávaní vyplýva potreba prijatia limitných hodnôt pre ďalšie látky. To by v budúcnosti viedlo k lepšiemu riadeniu chemických rizík a k zlepšeniu ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov.
•Konzultácie so zainteresovanými stranami
Dvojfázová konzultácia so sociálnymi partnermi na úrovni EÚ v súlade s článkom 154 ZFEÚ
Prvá fáza tejto konzultácie sa začala 16. februára a skončila 31. marca 2023. Prvé ad hoc stretnutie, ktoré zodpovedá prvej fáze konzultácie so sociálnymi partnermi s cieľom zhromaždiť ich názory na návrh, sa uskutočnilo online 16. marca 2023. Organizácie pracovníkov podporili zoznam látok, ktoré sú pre plánovanú iniciatívu prioritné, a zdôraznili potrebu zohľadniť pri stanovovaní celoeurópskych limitných hodnôt najprísnejšie existujúce vnútroštátne limitné hodnoty. Európska konfederácia odborových zväzov takisto zaslala písomné pripomienky k jednotlivým látkam, v ktorých podporila stanovenie limitných hodnôt pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny, PAU, 1,4-dioxán a izoprén, ako aj rozšírenie rozsahu pôsobnosti na zváračské dymy a to aj v záujme právnej zrozumiteľnosti.
Organizácie zamestnávateľov vyzdvihli rozhodujúcu úlohu Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a jeho pracovnej skupiny pre chemikálie v procese prípravy legislatívnych návrhov a zdôraznili potrebu lepšej ochrany pracovníkov pri súčasnom zachovaní konkurencieschopnosti spoločností so sídlom v EÚ.
Zástupcovia zamestnávateľov vo svojom písomnom príspevku takisto zdôraznili, že limitné hodnoty majú vždy zásadný dosah na MSP. Trvali na tom, aby sa náležite zohľadnil sociálno-ekonomický vplyv nových limitných hodnôt (vrátane vplyvu na zelenú transformáciu a konkurencieschopnosť EÚ). Podporili aj priebežnú revíziu smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach a rozšírenie jej rozsahu pôsobnosti, pričom sa vyslovili za zavedenie niektorých nových limitných hodnôt s prechodnými obdobiami.
Druhá fáza konzultácie so sociálnymi partnermi sa začala 10. októbra 2023 a trvala do 21. novembra 2023, pričom 7. novembra 2023 sa uskutočnilo online stretnutie. Konzultácie so sociálnymi partnermi sa týkali cieľov a možností činnosti EÚ, možných právnych nástrojov a ochoty začať rokovania s cieľom uzavrieť dohodu podľa článku 155 ZFEÚ. Európska konfederácia odborových zväzov, konfederácia BusinessEurope a asociácia SMEunited okrem príspevkov, ktoré zazneli počas stretnutia, zaslali aj písomné odpovede.
Konkrétne organizácie pracovníkov vyjadrili podporu revízii smernice s cieľom dosiahnuť čo najlepšiu možnú ochranu pracovníkov a uvítali tripartitné stanoviská. Uznali, že spoločnosti budú musieť znášať náklady, a zhodli sa na tom, že treba zabezpečiť hospodársku a priemyselnú udržateľnosť spoločností EÚ, zabrániť sociálnemu dumpingu a zabezpečiť ochranu bezpečnosti a zdravia všetkých pracovníkov.
Organizácie zamestnávateľov potvrdili to, čo navrhol Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, uznali výsledok týchto stanovísk ako vyvážený kompromis medzi všetkými tromi záujmovými skupinami a žiadali, aby bol malým a stredným podnikom (ďalej len „MSP“) a dotknutým odvetviam poskytnutý dostatočný čas na prispôsobenie sa. Malo by sa prijať ustanovenie týkajúce sa sprievodných opatrení, ako sú finančná podpora a usmernenie, aby sa zabezpečilo, že MSP budú schopné primerane vykonávať nové úrovne expozície.
Pokiaľ ide o ochotu sociálnych partnerov začať rokovania o uzatvorení dohody sociálnych partnerov, sociálni partneri opätovne potvrdili svoju podporu súčasnému procesu s cieľom zmeniť smernicu o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach, a to vrátane rozhodujúcej úlohy Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, pričom nechceli začať dialóg podľa článku 155 ZFEÚ, keďže uznali, že sociálny dialóg o týchto látkach sa už uskutočnil v rámci tripartitného Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, na ktorom sa dosiahla dohoda týkajúca sa všetkých látok identifikovaných v revízii.
Podrobnejšie informácie o dvojfázovej konzultácii so sociálnymi partnermi sú k dispozícii v prílohe II k posúdeniu vplyvu, ktorý je sprievodným dokumentom k tejto iniciatíve.
Konzultácie s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci
Tripartitný Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zložený z troch riadnych členov za každý členský štát, ktorí zastupujú národné vlády, organizácie pracovníkov a organizácie zamestnávateľov, pomáha Komisii pri príprave a vykonávaní rozhodnutí prijatých v oblasti BOZP. S prihliadnutím na príspevok agentúry ECHA a na vedecké posúdenia jej výboru RAC, ako aj na sociálno-ekonomické údaje a údaje o uskutočniteľnosti prijíma stanoviská, ktoré potom Komisia využíva na prípravu svojich návrhov.
Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci 22. septembra 2023 prijal päť stanovísk s cieľom podporiť túto iniciatívu. Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vo svojich stanoviskách ku kobaltu a jeho anorganickým zlúčeninám 23 , PAU 24 , 1,4-dioxánu 25 a izoprénu 26 odporučil limitné hodnoty a v relevantných prípadoch aj poznámky a prechodné hodnoty. Vo svojom stanovisku k zváračským dymom 27 , Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci odporučil zahrnúť do prílohy I k smernici o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach „prácu, pri ktorej dochádza k expozícii dymom, ktoré vznikajú pri zváraní a ktoré obsahujú látky spĺňajúce kritériá kategórie 1A/1B stanovené v prílohe I k nariadeniu CLP“.
Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci 29. novembra 2023 prijal dodatok 28 k svojmu stanovisku k PAU s cieľom objasniť zoznam odvetví alebo procesov, ktoré by mohli mať ťažkosti s dodržiavaním OEL, a preto by mohli potrebovať viac času na dosiahnutie súladu s odporúčanou limitnou hodnotou.
Táto iniciatíva nadväzuje na odporúčania Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny, PAU, 1,4-dioxán a zváračské dymy. V prípade izoprénu sa Komisia neriadila odporúčaním Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci stanoviť OEL. Na základe posúdenia vplyvu na podporu tejto iniciatívy zo zhromaždených dôkazov vyplýva, že pracovníci sú vystavení hladinám izoprénu, ktoré sú nižšie ako limitná hodnota vo vzťahu k zdraviu, ktorú vo svojom stanovisku odvodil výbor RAC, čo naznačuje, že súčasná prevencia pracovnej expozície izoprénu je dostatočná. Komisia sa preto rozhodla nestanoviť OEL pre izoprén, aby sa takisto predišlo zbytočným nákladom pre podniky.
Výzva na predkladanie podkladov a verejná konzultácia
V súvislosti s touto iniciatívou sa neuskutočnila žiadna výzva na predkladanie podkladov ani verejná konzultácia vzhľadom na doterajší rozsiahly proces konzultácií s najdôležitejšími zainteresovanými stranami v súvislosti s touto iniciatívou, najmä na dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi podľa ZFEÚ.
•Získavanie a využívanie expertízy
Priebežná revízia smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach je založená na osvedčenom postupe, ktorý zahŕňa vedecké poznatky. Na podporu všetkých opatrení v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä v súvislosti s nebezpečnými látkami, je nevyhnutný spoľahlivý vedecký základ. Komisia sa v tejto súvislosti poradila s agentúrou ECHA a jej výborom RAC.
Výbor RAC rozvíja vysokokvalitné komparatívne analytické poznatky a zabezpečuje, aby sa návrhy, rozhodnutia a politika Komisie týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov zakladali na spoľahlivých vedeckých dôkazoch. Členovia výboru RAC sú vysokokvalifikovaní, špecializovaní, nezávislí odborníci vybraní na základe objektívnych kritérií. Komisii poskytujú stanoviská, ktoré sa používajú pri tvorbe politiky EÚ v oblasti ochrany pracovníkov.
Agentúra ECHA v rámci tejto iniciatívy poskytla rozsahovú štúdiu o zváračských dymoch 29 , a výbor RAC prijal štyri vedecké stanoviská 30 , v ktorých vyhodnotil najnovšie vedecké údaje a navrhol limitné hodnoty a príslušné poznámky s cieľom chrániť pracovníkov pred chemickými rizikami spojenými s kobaltom a jeho anorganickými zlúčeninami, PAU, 1,4-dioxánom a izoprénom.
•Posúdenie vplyvu
Tento návrh je podporený správou o posúdení vplyvu, ktorá bola 29. mája 2024 predložená výboru pre kontrolu regulácie, ktorý ju preskúmal a vydal k nej zamietavé stanovisko z 31. mája 2024. Pripomienky výboru sa zohľadnili v revidovanej verzii správy. Táto verzia bola 2. decembra 2024 opätovne predložená výboru, ktorý k nej 19. decembra 2024 vydal kladné stanovisko s výhradami.
V súvislosti s rôznymi limitnými hodnotami pre každý z troch karcinogénov alebo reprodukčne toxických látok sa posúdili tieto možnosti: 1. základný scenár, podľa ktorého EÚ nebude vyvíjať žiadnu ďalšiu činnosť v súvislosti s jednotlivými látkami, na ktoré sa vzťahuje táto iniciatíva, a 2. možnosti limitných hodnôt (vrátane niektorých doplnených o prechodné hodnoty) na úrovni navrhnutej Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a v dodatočných referenčných bodoch (vrátane limitných hodnôt, ktoré odvodil výbor RAC).
Na základe tohto posúdenia vplyvu boli ako uprednostňované možnosti pre kobalt a anorganické zlúčeniny kobaltu, PAU, 1,4-dioxán a zváračské dymy zvolené limitné hodnoty a prístup odporúčaný Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci. Vzhľadom na to, že z rôznych možností politiky pre izoprén nevyplývajú žiadne zdravotné prínosy, keďže expozícia pracovníkov je už teraz nižšia ako hodnota vo vzťahu k zdraviu, ktorú odvodil výbor RAC, uprednostnil sa základný scenár. Balík uprednostňovaných možností zahŕňa prechodné hodnoty pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny a pre PAU.
Pre kobalt a anorganické zlúčeniny kobaltu sa v stanovisku Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci odporúčajú prechodné limitné hodnoty na úrovni 20 µg/m³ 31 /4,2 µg/m³ 32 na šesť rokov. Tieto prechodné hodnoty sa vzťahujú na všetky odvetvia, čo podnikom poskytuje viac času na naplánovanie investícií a umožňuje im rozložiť na viac rokov značné jednorazové investície (približne 70 % celkových investícií do dodatočných opatrení manažmentu rizík). Sociálni partneri a členské štáty v rámci Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci dôrazne odporúčali túto prechodnú hodnotu, ktorá by mala prispieť k zmierneniu negatívneho vplyvu nákladov na dodržiavanie predpisov na podniky.
Pre PAU by sa prechodná hodnota na úrovni 140 ng/m³ (dvojnásobok uprednostňovanej možnosti) uplatňovala šesť rokov a obmedzovala by sa na deväť odvetví: 1. zlievarne ocele a železa, čo zahŕňa výrobcov ferozliatin; 2. výrobcovia hliníka; 3. výrobcovia uhlíkových a grafitových elektród; 4. koksovne; 5. destilácia uhoľného dechtu; 6. výrobcovia žiaruvzdorných výrobkov; 7. zváranie železničných koľají; 8. procesy metalurgie iných neželezných kovov a 9. odlievanie kovov. Očakáva sa, že z celkového počtu spoločností, ktorých pracovníci sú exponovaní PAU, spoločnosti v týchto deviatich odvetviach budú čeliť vyšším nákladom a/alebo im hrozí ukončenie činnosti. Táto prechodná hodnota poskytuje spoločnostiam viac času na naplánovanie investícií a umožňuje im rozložiť značné jednorazové investície na viac rokov, čím sa znížia negatívne hospodárske dôsledky a počet prípadov ukončenia činnosti.
Na základe posúdenia bude mať balík uprednostňovaných možností tieto vplyvy (podrobnejšie informácie sú k dispozícii v posúdení vplyvu, ktorý je sprievodným dokumentom k tejto iniciatíve):
Celkové vplyvy na pracovníkov
Celkovo sa očakáva, že uprednostňovanými možnosťami sa počas 40 rokov zabráni 1 676 prípadom rakoviny pľúc a 18 912 prípadom iným ako rakovina 33 . Odvrátenie týchto prípadov zlého zdravotného stavu by predstavovalo úspory pre vlády a podniky v celkovej výške až 1,16 miliardy EUR 34 . Výhody uprednostňovaných možností by však boli sprevádzané aj určitými negatívnymi hospodárskymi dôsledkami pre podniky vrátane ich zatvárania. Odhaduje sa, že približne 4 000 pracovníkov by stratilo zamestnanie, ak by sa nestanovili žiadne prechodné obdobia pre kobalt, jeho anorganické zlúčeniny a pre PAU 35 . Obe možnosti politiky pre tieto dve skupiny chemikálií však majú prechodnú hodnotu, ktorou by sa mali znížiť negatívne hospodárske dôsledky a odhadovaný počet zatvorených podnikov tým, že im poskytne viac času na naplánovanie investícií alebo vypracovanie opatrení manažmentu rizík, ktoré umožňujú dosiahnutie súladu s uprednostňovanými možnosťami. Vzhľadom na chýbajúce údaje nebolo možné zohľadniť vplyv prechodných opatrení pre kobalt a anorganické zlúčeniny kobaltu a pre PAU v celkových vplyvoch na pracovníkov.
Celkový vplyv na podniky vrátane MSP
Ako sa uvádza v posúdení vplyvu na podporu tejto iniciatívy, celkové náklady na prispôsobenie sa, ktoré by vznikli uplatnením uprednostňovaných možností počas 40 rokov, by predstavovali 3,3 miliardy EUR. Vzhľadom na chýbajúce dôkazy nie je možné rozdeliť náklady na prispôsobenie sa na investície do dodatočných opatrení manažmentu rizík a na náklady na prípady ukončenia činnosti. Očakáva sa však, že prechodné obdobia pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny a pre PAU budú viesť k zníženiu ekonomických nákladov a k menšiemu počtu prípadov ukončenia činnosti v porovnaní so scenárom s rovnakými limitnými hodnotami bez prechodných období, v prípade ktorého sa odhaduje 209 prípadov ukončenia činnosti. Keďže 95 % podnikov, pri ktorých sa očakávalo ukončenie činnosti v prípade neexistencie prechodných období, tvorili MSP, zahrnutie prechodných opatrení by bolo prínosom najmä pre MSP.
Podniky budú musieť znášať aj náklady na monitorovanie a administratívne náklady v celkovej výške približne 535 miliónov EUR počas 40 rokov. Vo všeobecnosti sa očakáva, že počas rovnakého obdobia dosiahnu celkové náklady podnikov vyplývajúce z uprednostňovaných možností približne 3,8 miliardy EUR.
Hoci v porovnaní so základným scenárom sú celkové náklady podnikov značné, rozložili by sa na veľký počet podnikov. Väčšina podnikov by preto znášala náklady, ktoré predstavujú menej (a často oveľa menej) ako 1 % ich obratu. Podniky pôsobiace v niektorých odvetviach, ktorých pracovníci sú exponovaní kobaltu a PAU, najmä MSP, by však znášali vyššie náklady v porovnaní s ich obratom. Očakáva sa, že vplyv týchto vysokých nákladov sa zmierni prostredníctvom prechodných hodnôt, ktoré by zamestnávateľom umožnili uskutočniť potrebné investície do dodatočných opatrení manažmentu rizík a vyvinúť nové technické nástroje na zabezpečenie súladu. V tejto súvislosti by mohli existujúce programy EÚ, ako je napríklad program Horizont Európa, pomôcť pri vývoji inovačných riešení na ochranu zdravia pracovníkov.
Balík uprednostňovaných možností bude prínosný aj pre podniky. Menšie ohrozenie pracovníkov chorobou z povolania znamená nižšie náklady vyplývajúce zo zníženej produktivity, z nákladov na zastupovanie, nákladov na rehabilitáciu, zdravotnú starostlivosť atď. Očakáva sa, že podniky odvrátia náklady v celkovej výške 7 miliónov EUR.
Z prechodných opatrení budú mať väčší prínos MSP ako veľké spoločnosti, keďže v prípade MSP je pomer nákladov na dodržiavanie predpisov k obratu alebo hrubému prevádzkovému produktu vyšší. MSP budú mať viac času na naplánovanie svojich investícií, čím by sa mal znížiť aj počet prípadov ukončenia činnosti v porovnaní s rovnakým balíkom možností bez prechodných období. Vplyv na MSP, hoci je vyšší ako na väčšie spoločnosti, by mal preto zostať obmedzený. Navyše existujúce usmernenie a nástroje, ako napríklad interaktívne hodnotenie rizík online 36 Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (ďalej len „EU-OSHA“), môžu pomôcť podnikom, a najmä MSP, splniť regulačné požiadavky v oblasti BOZP vrátane tých, ktoré vyplývajú z tohto legislatívneho návrhu, čím priamo prispievajú k zásade „digitálne služby ako štandard“.
Celkový vplyv na verejné orgány
Celkovo by balík uprednostňovaných možností stál všetky verejné orgány približne 66 miliónov EUR počas 40 rokov. Viac ako 95 % z tejto sumy tvoria náklady na prispôsobenie sa, monitorovanie a administratívne náklady na uprednostňovanú možnosť pre PAU. Cieľom týchto nákladov je zabezpečiť, aby expozícia hasičov nepresiahla úroveň stanovenú v tomto legislatívnom návrhu. V priemere by to počas 40 rokov stálo približne 80 000 EUR na jeden verejný orgán 37 . Zvyšných 5 % súvisí s nákladmi na transpozíciu. Na transpozíciu nových pravidiel by členský štát musel vyčleniť až 100 000 EUR (čo zodpovedá najvyšším nákladom na transpozíciu v prípade zváračských dymov 38 ).
Balík uprednostňovaných možností by mal prínosy aj pre verejné orgány vo výške približne 30,4 milióna EUR, a to vrátane úspor nákladov (napr. úspory nákladov na zdravotnú starostlivosť v dôsledku menšieho počtu prípadov rakoviny a iných prípadov ako rakovina) vo výške 26,65 milióna EUR. Zvyšné prínosy sa týkajú odvrátených nákladov na stanovenie limitných hodnôt v nadväznosti na vnútroštátne postupy, a to až do výšky 3,75 milióna EUR.
Čisté náklady verejných orgánov počas obdobia 40 rokov by preto dosiahli približne 35,5 milióna EUR, z čoho jednorazové náklady by predstavovali približne 15 miliónov EUR 39 . Prechodná hodnota pre PAU by však verejným orgánom poskytla viac času na pokrytie väčšiny týchto jednorazových nákladov.
Celkový vplyv na zelenú a digitálnu transformáciu
Balík uprednostňovaných možností by viedol k zvýšenému využívaniu niektorých uzavretých procesov, čo by viedlo k zníženiu množstva niektorých nebezpečných látok vypúšťaných do životného prostredia. Očakáva sa však, že tento priamy vplyv na životné prostredie bude zanedbateľný.
Balík uprednostňovaných možností by mohol mať určitý nepriamy negatívny vplyv na zelenú transformáciu alebo digitálnu transformáciu v dôsledku prípadov ukončenia činnosti v kľúčových odvetviach, ako sú koksovne, metalurgia iných neželezných kovov, destilácia uhoľného dechtu a výroba grafitových a uhlíkových elektród. Tieto odvetvia skutočne zohrávajú dôležitú úlohu pri rozvoji obehového hospodárstva, výrobe zelenej infraštruktúry a výrobe polovodičov. Očakáva sa však, že riziko ukončenia činnosti sa zmierni prechodnými opatreniami plánovanými v balíku uprednostňovaných možností, najmä prechodným obdobím pre PAU. Celkový nepriamy vplyv na zelenú transformáciu by mal byť preto obmedzený.
Vzhľadom na očakávané nízke vplyvy na životné prostredie sa v rámci posúdenia vplyvu, ktoré je sprievodným k dokumentom k tejto iniciatíve, posúdenie zásady „výrazne nenarušiť“ a kontrola súladu s cieľmi v oblasti klímy nevykonali.
Celkový vplyv na otvorenú strategickú autonómiu EÚ
Tento balík by mohol viesť k ukončeniu činnosti niektorých koksovní. V dôsledku toho by odvetvia závislé od výroby koksovní (napr. uhoľný decht) možno museli dovážať svoje výrobky z krajín mimo EÚ, čo by bránilo otvorenej strategickej autonómii EÚ v dosiahnutí jej cieľa zelenej a digitálnej transformácie, keďže uhoľný decht je nevyhnutný pri výrobe batérií na uskladňovanie energie vyrobenej veternými turbínami, ako aj pri výrobe polovodičov a elektrických vozidiel. Tento negatívny vplyv by sa však mal zmierniť prechodnými opatreniami pre PAU uvedenými v balíku uprednostňovaných možností, v prípade ktorého sa očakáva, že sa ním zníži počet možných prípadov ukončenia činnosti v odvetví koksovania.
Celkové vplyvy na príslušné ciele udržateľného rozvoja
Šiesta revízia smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach prostredníctvom zlepšenia predchádzania chorobám z povolania prispeje aj k plneniu agendy Organizácie Spojených národov s názvom Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj 40 , najmä cieľov v oblasti udržateľného rozvoja č. 3 41 („zabezpečiť zdravý život a podporovať blahobyt pre všetkých v každom veku“) a č. 8 42 („podporovať trvalý, inkluzívny a udržateľný hospodársky rast, plnú a produktívnu zamestnanosť a dôstojnú prácu pre všetkých“).
•Regulačná vhodnosť a zjednodušenie
Vplyv na konkurencieschopnosť EÚ
Koksovne, výrobcovia žiaruvzdorných výrobkov, výrobcovia grafitových a uhlíkových elektród, zlievarne ocele a železa a spoločnosti vyrábajúce ferozliatiny, podniky pôsobiace v odvetví metalurgie iných neželezných kovov a uhoľné elektrárne by museli od úplného začiatku investovať do dodatočných opatrení manažmentu rizík, čo by predstavovalo viac ako 10 % ich hrubého prevádzkového prebytku. Keďže väčšina týchto spoločností (s výnimkou výrobcov grafitových a uhlíkových elektród) sú MSP, majú menšiu schopnosť absorbovať tieto náklady na dodržiavanie predpisov. Nemožno vylúčiť, že niektoré podniky by ukončili svoju činnosť, čo by malo negatívny vplyv na dostupnosť výrobkov a rozmanitosť ponuky a tlačilo by to nahor ceny pre spotrebiteľov. Očakáva sa však, že zavedením prechodných období pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny a pre PAU sa obmedzí počet prípadov ukončenia činnosti, pričom podnikom, najmä MSP, sa poskytne viac času na plánovanie a uskutočnenie potrebných investícií do dodatočných opatrení manažmentu rizík. Vzhľadom na uvedené sa očakáva zmiernenie, nie však úplné vylúčenie vplyvu na ceny a rozmanitosť ponuky/dostupnosť výrobkov, ktoré tieto podniky vyrábajú, pre spotrebiteľov.
Balík uprednostňovaných možností by mohol mať negatívny vplyv aj na schopnosť niektorých podnikov inovovať. Hoci pre väčšinu podnikov predstavujú náklady na dodržiavanie predpisov menej ako 10 % (či dokonca menej ako 1 % v prípade väčšiny odvetví) ich výdavkov na výskum a vývoj, tento podiel je vyšší v prípade MSP pôsobiacich v týchto odvetviach: koksovne (náklady pre podniky predstavujú až 160 % výdavkov na výskum a vývoj), sanácia pôdy (do 155 %), zváranie železničných koľají (do 120 – 135 %) a metalurgia iných neželezných kovov (do 53 %). Opäť sa očakáva, že prechodnými opatreniami stanovenými v balíku uprednostňovaných možností sa zmierni tento negatívny vplyv tým, že podnikom poskytnú viac času na plánovanie investícií. Vplyv na výdavky na výskum a vývoj by mal byť preto zanedbateľný s výnimkou uvedených odvetví, ktoré by mohli mať väčšie problémy s udržaním svojich investícií a pre ktoré budú prechodné opatrenia zohrávať dôležitú úlohu.
Odvetvia, ako sú zlievarne ocele a železa, výrobcovia ferozliatin, výrobcovia hliníka, iná metalurgia, odlievanie kovov a výrobcovia grafitových a uhlíkových elektród, už pociťujú tlak spôsobený lacnejším dovozom, najmä z krajín Ázie. Dodatočné prevádzkové náklady vyplývajúce z nákladov na dodržiavanie predpisov by preto mohli mať negatívny vplyv na ich medzinárodnú konkurencieschopnosť voči lacnejšiemu dovozu z krajín mimo EÚ. Ako už bolo uvedené, niektoré podniky (najmä koksovne) v dôsledku balíka uprednostňovaných možností pravdepodobne ukončia svoju činnosť.
V závislosti od počtu prípadov ukončenia činnosti by sa u následných užívateľov, ktorí sú závislí od výroby koksovní, mohla zvýšiť závislosť od dovozu z krajín mimo EÚ. Týka sa to najmä spoločností, ktoré vyrábajú batérie na uskladňovanie energie vyrobenej veternými turbínami, polovodiče a elektrické vozidlá. Očakáva sa, že všetky tieto negatívne vplyvy sa zmiernia stanovením prechodných opatrení, prostredníctvom ktorých by sa mal znížiť počet prípadov ukončenia činnosti a podniky by mali získať viac času na uskutočnenie potrebných investícií. Celkovo by mal byť vplyv na medzinárodnú konkurencieschopnosť zanedbateľný, a to s výnimkou uvedených odvetví, najmä koksovní. Na zmiernenie týchto negatívnych vplyvov sú preto dôležité prechodné opatrenia, hoci zhromaždené dôkazy neumožňujú presné vyčíslenie týchto účinkov.
Balík uprednostňovaných možností by mal prispieť k vytvoreniu rovnejších podmienok pre podniky na vnútornom trhu a k zlepšeniu udržania pracovnej sily tým, že sa ním zabezpečia pracoviská s vyššou ochranou. Týmito faktormi by sa mohla zvýšiť konkurencieschopnosť, najmä posilniť konkurenčné postavenie podnikov EÚ voči konkurentom z krajín mimo EÚ.
Podrobnejšia analýza vplyvu na konkurencieschopnosť sa uvádza v posúdení vplyvu, ktoré je sprievodným dokumentom k tomuto legislatívnemu návrhu.
•Základné práva
V článku 31 Charty základných práv EÚ sa uvádza, že pracovníci majú právo na spravodlivé a primerané pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú ich zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť. Toto právo je ďalej rozpracované v Európskom pilieri sociálnych práv, ktorého cieľom je vybudovať spravodlivejšiu a inkluzívnejšiu Európsku úniu. Touto iniciatívou sa ďalej zlepší ochrana pracovníkov pred zdravotnými rizikami, ktoré predstavuje expozícia nebezpečným látkam, čím sa predíde zlému zdravotnému stavu. Z toho vyplýva, že táto iniciatíva bude mať pozitívny vplyv aj na toto základné právo.
4.VPLYV NA ROZPOČET
Návrh si nevyžaduje dodatočné rozpočtové a ľudské zdroje z rozpočtu EÚ alebo orgánov zriadených Európskou úniou. Táto iniciatíva nemá žiadne finančné ani digitálne dôsledky, a preto sa neuvádza legislatívny finančný a digitálny výkaz.
5.ĎALŠIE PRVKY
•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a predkladania správ
Počet prípadov chorôb z povolania v EÚ a zníženie nákladov na choroby z povolania (napr. na stratu produktivity) pre podniky a systémy sociálneho zabezpečenia v EÚ sú hlavnými ukazovateľmi pri monitorovaní vplyvu tejto smernice.
Monitorovanie prvého ukazovateľa sa vzťahuje na:
a)dostupné údaje, ktoré zozbieral Eurostat [a iné relevantné zdroje informácií, napríklad barometer BOZP Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound), Medzinárodná organizácia práce, Svetová zdravotnícka organizácia];
b)údaje, ktoré zamestnávatelia oznámili príslušným vnútroštátnym orgánom v súlade s článkom 14 ods. 8 smernice a ku ktorým môže mať Komisia prístup v súlade s článkom 18 smernice, a
c)údaje predložené členskými štátmi v ich národných správach o vykonávaní v súlade s článkom 17a smernice 89/391/EHS.
Druhý ukazovateľ sa sleduje porovnávaním očakávaných údajov o hospodárskych stratách a nákladov na zdravotnú starostlivosť, ktoré vznikli v dôsledku chorôb z povolania, so skutočnými údajmi o týchto stratách a nákladoch zozbieraných po prijatí zmenenej smernice.
Medzi ďalšie ukazovatele na monitorovanie operačného cieľa, ktorým je lepšie vykonávanie smernice v členských štátoch, patria:
·informácie o primeranom vykonávaní smernice, ktoré poskytli pracovné skupiny a záujmové skupiny Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a výbor SLIC,
·usmernenia vypracované členskými štátmi, kampane na zvýšenie povedomia, kurzy odbornej prípravy a iné súvisiace činnosti, ktoré členské štáty nahlásili prostredníctvom dotazníka o praktickom vykonávaní smerníc v oblasti BOZP v rámci päťročnej správy o krajine v súlade s článkom 17a smernice 89/391/EHS a informácie od Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci a výboru SLIC,
·počet alebo podiel podnikov podporujúcich osvedčené postupy, ktoré zabraňujú prípadom zlého zdravotného stavu v súvislosti s používaním karcinogénnych, mutagénnych a reprodukčne toxických látok, ktoré by sa mohli monitorovať prostredníctvom porovnania údajov z Európskeho prieskumu podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík agentúry EU-OSHA, z Európskeho prieskumu pracovných podmienok nadácie Eurofound a informácií od výboru SLIC.
Kontrola transpozície a kontrola súladu sa budú vykonávať v rámci dvojfázového hodnotenia súladu transpozície stanovených limitných hodnôt a ďalších súvisiacich ustanovení. Praktické vykonávanie navrhovaných zmien sa vyhodnotí v rámci pravidelného hodnotenia, ktoré má vykonávať Komisia podľa článku 17a smernice 89/391/EHS.
Uplatňovanie a presadzovanie budú monitorovať vnútroštátne orgány, konkrétne národné inšpektoráty práce.
Na úrovni EÚ bude výbor SLIC naďalej informovať Komisiu o všetkých praktických problémoch v súvislosti s presadzovaním smernice 2004/37/ES, ako aj o ťažkostiach v oblasti dosahovania súladu so záväznými limitnými hodnotami. Výbor SLIC bude aj naďalej posudzovať nahlásené prípady, vymieňať si informácie a osvedčené postupy v tejto oblasti a v prípade potreby vypracúvať usmernenia a iné podporné nástroje na presadzovanie.
•Vysvetľujúce dokumenty (v prípade smerníc)
Členské štáty musia Komisii zaslať znenie vnútroštátnych ustanovení, ktorými sa smernica transponuje, spolu s tabuľkou zhody medzi uvedenými ustanoveniami a smernicou. Na zabezpečenie dodržiavania minimálnych požiadaviek, ktoré sa stanovujú týmto návrhom, sú potrebné jednoznačné informácie o transpozícii uvedených nových ustanovení. Odhadovaná dodatočná administratívna záťaž súvisiaca so zabezpečením vysvetľujúcich dokumentov nie je neprimeraná (išlo by o jednorazovú záťaž a nemala by sa týkať väčšieho počtu organizácií). Členské štáty môžu vypracovať tieto vysvetľujúce dokumenty efektívnejšie. V súlade s tým sa navrhuje, aby sa členské štáty zaviazali pripojiť k oznámeniu o transpozičných opatreniach určenému Komisii jeden alebo viacero dokumentov vysvetľujúcich vzťah medzi prvkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych transpozičných nástrojov.
•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu
Článok 1
V článku 1 sa stanovuje zmena smernice 2004/37/ES o karcinogénnych, mutagénnych a reprodukčne toxických látkach, konkrétne zmena prílohy I [Zoznam látok, zmesí a procesov, na ktoré sa vzťahuje vymedzenie karcinogénu v súlade s článkom 2 písm. a) bodom ii) a mutagénu v súlade s článkom 2 písm. b) bodom ii) smernice], prílohy III (Limitné hodnoty a iné priamo súvisiace ustanovenia) a prílohy IIIa (Biologické medzné hodnoty a opatrenia zdravotného dohľadu).
V záujme lepšej ochrany pracovníkov prostredníctvom limitných hodnôt expozície pri práci a biologických medzných hodnôt sa tieto limitné hodnoty musia revidovať a/alebo stanoviť čo najefektívnejším spôsobom vždy, keď je to potrebné vzhľadom na najnovšie vedecké údaje a vedecko-technický pokrok.
V článku 1 sa stanovujú zmeny prílohy I, prílohy III a prílohy IIIa. Zváračské dymy sú zahrnuté do zoznamu látok, zmesí a procesov v prílohe I. V prílohe III sú navrhnuté limitné hodnoty expozície pri práci a príslušné poznámky pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny, polycyklické aromatické uhľovodíky a 1,4-dioxán. V prílohe IIIa sa navrhuje biologická medzná hodnota pre 1,4-dioxán, ktorá nesmie prekročiť 45 mg kyseliny (2-hydroxyetoxy)octovej (HEAA) v moči/g kreatinínu.
V článku 1 sa uvádza, že smernica 2004/37/ES sa mení v súlade s prílohou k nej. Do prílohy III sa dopĺňajú dve nové látky, čím sa rozširuje zoznam záväzných limitných hodnôt EÚ, ktorý je doplnený poznámkou o dermálnej a respiračnej senzibilizácii v prípade kobaltu a anorganických zlúčenín kobaltu, a poznámkou o koži v prípade 1,4-dioxánu. Existujúca položka v prílohe III, konkrétne „zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov, osobitne tie, ktoré obsahujú benzo[a]pyrén a ktoré sú karcinogénmi, mutagénmi alebo látkami poškodzujúcimi reprodukciu v zmysle tejto smernice“ sa aktualizovala zavedením limitnej hodnoty expozície pri práci, pričom poznámka o koži uvedená v tejto položke sa ponechala. V poslednom stĺpci tabuľky sa uviedli prechodné opatrenia pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny a pre zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAU). Navrhuje sa, aby sa pojem použitý pre faktor „ortuť a dvojmocné anorganické zlúčeniny ortuti vrátane oxidu ortuťnatého a chloridu ortuťnatého (merané ako ortuť)“ nahradilo spojením „ortuť a dvojmocné anorganické zlúčeniny ortuti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES (merané ako ortuť)“, čím sa objasní, že limitná hodnota sa vzťahuje len na ortuť a dvojmocné anorganické zlúčeniny ortuti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice o karcinogénoch, mutagénoch a reprodukčne toxických látkach.
Články 2 až 4
Články 2 až 4 obsahujú ustanovenia o transpozícii do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov. V článku 3 sa uvádza dátum nadobudnutia účinnosti smernice.
Príloha
Pojem „limitná hodnota“ používaný v prílohe je vymedzený v článku 2 písm. c) smernice. Inhalačný spôsob expozície sa upravuje limitnými hodnotami, ktorými sa pre daný chemický faktor opisujú jeho maximálne koncentrácie vo vzduchu, pričom zamestnanci by v priemere nemali byť počas stanoveného časového obdobia vystavení vyšším koncentráciám.
Poznámkou o koži sa vymedzuje možná absorpcia významného množstva látky cez kožu. Priraďuje sa tým chemickým faktorom, a to konkrétne 1,4-dioxánu a PAU, v prípade ktorých výbor RAC agentúry ECHA usúdil, že dermálna absorpcia by mohla prispieť k celkovému zaťaženiu organizmu, a tým k možným účinkom na zdravie. Táto poznámka sa preto ponecháva pre PAU a zavádza sa pre 1,4-dioxán. Poznámka o dermálnej senzibilizácii je priradená chemickým faktorom, a to konkrétne kobaltu a jeho anorganickým zlúčeninám, v prípade ktorých výbor RAC usúdil, že expozícia môže spôsobiť nepriaznivé kožné reakcie. Poznámka o respiračnej senzibilizácii je priradená jednému chemickému faktoru, a to konkrétne kobaltu a jeho anorganickým zlúčeninám, v prípade ktorého výbor RAC usúdil, že expozícia inhaláciou môže spôsobiť nežiaduce reakcie v dýchacích cestách. Zamestnávatelia musia tieto poznámky zohľadniť pri vykonávaní posudzovaní rizík a zavádzaní preventívnych a ochranných opatrení v súvislosti s konkrétnym karcinogénom, mutagénom alebo reprodukčne toxickou látkou v súlade so smernicou.
2025/0232 (COD)
Návrh
SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2004/37/ES, pokiaľ ide o doplnenie látok a stanovenie limitných hodnôt v prílohách I, III a IIIa k uvedenej smernici
(Text s významom pre EHP)
EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 153 ods. 2 písm. b) v spojení s jej článkom 153 ods. 1 písm. a),
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,
so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru 43 ,
po porade s Výborom regiónov 44 ,
konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,
keďže:
1.Na zlepšenie ochrany pracovníkov pred rizikami vyplývajúcimi z expozície karcinogénom, mutagénnom alebo reprodukčne toxickým látkam na pracovisku a na zabezpečenie rovnakej minimálnej úrovne ochrany v celej Únii sú potrebné pravidelné aktualizácie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2004/37/ES 45 . Limitné hodnoty expozície pri práci by sa mali stanovovať alebo revidovať vzhľadom na dostupné informácie vrátane aktuálnych vedeckých dôkazov a technických údajov a mali by vychádzať z dôkladného posúdenia sociálno-ekonomického vplyvu a faktorov uskutočniteľnosti. Tieto informácie by mali podľa možnosti zahŕňať stanoviská výboru pre hodnotenie rizík (ďalej len „RAC“) Európskej chemickej agentúry (ďalej len „ECHA“) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 46 a stanoviská Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci 47 .
2.Smernica 2004/37/ES sa vzťahuje na látky alebo zmesi, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie ako karcinogén, mutagén alebo reprodukčne toxická látka kategórie 1A alebo 1B stanovené v prílohe I k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 48 , ako aj na látky, zmesi alebo procesy uvedené v prílohe I k uvedenej smernici. V prípade každého nového doplnenia do zoznamu látok, zmesí a procesov uvedeného v uvedenej prílohe I sa musia poskytnúť spoľahlivé vedecké dôkazy s cieľom preukázať, že tieto látky, zmesi a procesy patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES, a to na základe dostupných platných vedeckých zdrojov, ako sú agentúra ECHA, Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny a vnútroštátne orgány, pričom osobitná pozornosť sa venuje recenzovanej publikovanej literatúre o tejto látke.
3.Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny klasifikovala zváračské dymy ako „karcinogénne pre ľudí“ (skupina 1 klasifikácie Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny). Podľa rozsahovej štúdie agentúry ECHA 49 sú zváračské dymy komplexné a môžu obsahovať karcinogény, mutagény alebo reprodukčne toxické látky, ako sú zlúčeniny šesťmocného chrómu, zlúčeniny niklu, kadmium a jeho anorganické zlúčeniny. Komplexnosť a rôznorodosť zváračských dymov spolu s neexistenciu harmonizovanej klasifikácie v nariadení (ES) č. 1272/2008 prispievajú k nejasnostiam, pokiaľ ide o ich možnú nebezpečnosť pre pracovníkov, a teda k nedostatku vhodných opatrení manažmentu rizík na pracovisku. Riešením tejto chýbajúcej klasifikácie zváračských dymov na úrovni Únie by sa zabezpečila väčšia právna zrozumiteľnosť z hľadiska uplatňovania smernice 2004/37/ES. V súlade so stanoviskom Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci 50 je preto vhodné zahrnúť do prílohy I k smernici 2004/37/ES prácu, pri ktorej dochádza k expozícii dymom, ktoré vznikajú pri zváraní a ktoré obsahujú látky spĺňajúce kritériá pre látku alebo zmes spĺňajúce kritériá klasifikácie ako karcinogén, mutagén alebo reprodukčne toxická látka kategórie 1A alebo 1B stanovené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008.
4.Kovový kobalt a viacero zlúčenín kobaltu spĺňajú kritériá klasifikácie ako karcinogénna a reprodukčne toxická látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto sú v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénmi alebo reprodukčne toxickými látkami. Pracovníci sú často vystavení zmesi zlúčenín kobaltu, pričom limitné hodnoty expozície pri práci by sa mali uplatňovať na všetky anorganické zlúčeniny kobaltu. Je preto vhodné, na základe dostupných informácií vrátane vedecko-technických údajov, stanoviť limitnú hodnotu pre kobalt a jeho anorganické zlúčeniny v smernici 2004/37/ES.
5.Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zriadený rozhodnutím Rady z 22. júla 2003 51 súhlasil na základe stanoviska výboru RAC 52 s tým, že expozícia kobaltu a jeho anorganickým zlúčeninám na pracovisku môže viesť aj k dermálnej senzibilizácii a senzibilizácii dýchacích ciest. Je preto vhodné stanoviť limitné hodnoty pre inhalovateľnú aj respirabilnú frakciu kobaltu a jeho anorganických zlúčenín v rámci rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES a priradiť poznámku o dermálnej a respiračnej senzibilizácii.
6.V prípade kobaltu a jeho anorganických zlúčenín sa predpokladá, že v krátkodobom horizonte bude ťažké dosiahnuť súlad s limitnou hodnotu 0,01 mg/m³ pre inhalovateľnú frakciu a 0,0025 mg/m³ pre respirabilnú frakciu. Je preto vhodné zaviesť prechodné obdobie šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, počas ktorého by sa mali uplatňovať limitné hodnoty na úrovni 0,02 mg/m³ (inhalovateľná frakcia) a 0,0042 mg/m³ (respirabilná frakcia).
7.Určité zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov (ďalej len „PAU“), predovšetkým zmesi, ktoré obsahujú benzo[a]pyrén, spĺňajú kritériá klasifikácie ako karcinogénna, mutagénna alebo reprodukčne toxická látka (kategória 1A alebo 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES. V prípade týchto zmesí identifikoval výbor RAC 53 možnú absorpciu významného množstva látky cez kožu a Poradný výbor pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa dohodol, že je dôležité zaviesť limitnú hodnotu expozície pri práci pre všetky zmesi PAU, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti smernice 2004/37/ES, meranú ako benzo(a)pyrén, a zachovať poznámku o koži, ktorá je už uvedená v prílohe III.
8.V prípade zmesí PAU možno predpokladať, že pre niektoré odvetvia bude v krátkodobom horizonte náročné dosiahnuť súlad s limitnou hodnotu 0,00007 mg/m³ [meranou ako benzo(a)pyrén]. Je preto vhodné zaviesť prechodné obdobie šiestich rokov od nadobudnutia účinnosti tejto smernice, počas ktorého by sa mala uplatňovať limitná hodnota 0,00014 mg/m³ [meraná ako benzo(a)pyrén]. Toto prechodné obdobie by sa malo obmedziť na tieto odvetvia: a) zlievarne ocele a železa, čo zahŕňa výrobcov ferozliatin; b) výrobcovia hliníka; c) výrobcovia uhlíkových a grafitových elektród; d) koksovne; e) destilácia uhoľného dechtu; f) výrobcovia žiaruvzdorných výrobkov; g) zváranie železničných koľají; h) procesy metalurgie iných neželezných kovov a i) odlievanie kovov.
9.1,4-dioxán spĺňa kritériá klasifikácie ako karcinogénna látka (kategória 1B) v súlade s nariadením (ES) č. 1272/2008, a preto je v zmysle smernice 2004/37/ES karcinogénom. Preto je vhodné na základe dostupných informácií vrátane vedecko-technických údajov a stanovísk výboru RAC 54 a Poradného výboru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci stanoviť limitnú hodnotu dlhodobej expozície pri práci na úrovni 7,3 mg/m³ (2 ppm) a limitnú hodnotu krátkodobej expozície pri práci na úrovni 73 mg/m³ (20 ppm) doplnenú o poznámku o koži a biologickú medznú hodnotu na úrovni 45 mg kyseliny (2-hydroxyetoxy)octovej (HEAA) v moči/g kreatinínu na konci expozície alebo zmeny.
10.Komisia uskutočnila dvojfázovú konzultáciu so sociálnymi partnermi v súlade s článkom 154 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Konzultovala aj s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorý prijal stanoviská ku všetkým látkam, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, a pre každú z nich odporučil jednu alebo viacero záväzných limitných hodnôt a v prípade potreby pre niektoré z nich aj poznámky a prechodné hodnoty. Prechodné hodnoty by mali zamestnávateľom umožniť uskutočniť potrebné investície do dodatočných opatrení manažmentu rizík a vyvinúť technické prostriedky na zabezpečenie súladu. V tejto súvislosti by pri vývoji inovačných riešení na ochranu zdravia pracovníkov mohli pomôcť existujúce programy Únie, ako je napríklad program Horizont Európa.
11.Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov, a aby tieto konzultácie vykonávala v súlade so zásadami stanovenými v Medziinštitucionálnej dohode z 13. apríla 2016 o lepšej tvorbe práva 55 . Komisia by mala pri stanovovaní alebo revízii limitných hodnôt konzultovať s výborom RAC a Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, aby sa zabezpečilo, že tieto hodnoty sú založené na dôkazoch, primerané a merateľné.
12.Keďže cieľ tejto smernice, a to chrániť zamestnancov pred expozíciou karcinogénom, mutagénom a reprodukčne toxickým látkam pri práci, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a dôsledkov ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. Smernica 2004/37/ES by sa preto mala zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,
PRIJALI TÚTO SMERNICU:
Článok 1
Smernica 2004/37/ES sa mení takto:
Prílohy I, III a IIIa k smernici 2004/37/ES sa menia v súlade s prílohou k tejto smernici.
Článok 2
Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [...] [lehota na transpozíciu bude čo najkratšia a vo všeobecnosti nepresiahne dva roky]. Bezodkladne o tom informujú Komisiu.
Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.
Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných opatrení vnútroštátneho práva, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.
Článok 3
Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Článok 4
Táto smernica je určená členským štátom.
V Bruseli
Za Európsky parlament Za Radu
predsedníčka predseda
EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli18. 7. 2025
COM(2025) 418 final
PRÍLOHA
k
návrhu SMERNICE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,
ktorou sa mení smernica 2004/37/ES, pokiaľ ide o doplnenie látok a stanovenie limitných hodnôt v prílohách I, III a IIIa k uvedenej smernici
{SEC(2025) 217 final} - {SWD(2025) 191 final} - {SWD(2025) 192 final} - {SWD(2025) 193 final}
PRÍLOHA
PRÍLOHA
Prílohy I, III a IIIa k smernici 2004/37/ES sa menia takto:
1. V prílohe I sa dopĺňa tento bod 9:
„9. Práca, pri ktorej dochádza k expozícii dymom, ktoré vznikajú pri zváraní a ktoré obsahujú látky spĺňajúce kritériá pre látku alebo zmes spĺňajúce kritériá klasifikácie ako karcinogén, mutagén alebo reprodukčne toxická látka kategórie 1A alebo 1B stanovené v prílohe I k nariadeniu (ES) č. 1272/2008 1 .
2. V prílohe III sa bod A mení takto:
a) V tabuľke sa riadok týkajúci sa zmesí polycyklických aromatických uhľovodíkov, osobitne tých, ktoré obsahujú benzo[a]pyrén a ktoré sú karcinogénmi v zmysle tejto smernice, nahrádza takto:
„
|
Názov chemického faktora |
Č. EC (1) |
Č. CAS (2) |
Limitné hodnoty |
Poznámka |
Prechodné opatrenia |
|||||
|
8-hodinová expozícia (3) |
krátkodobá expozícia (4) |
|||||||||
|
mg/m3 (5) |
ppm (6) |
f/ml (7) |
mg/m3 |
ppm |
f/ml |
|||||
|
Zmesi polycyklických aromatických uhľovodíkov, osobitne tie, ktoré obsahujú benzo[a]pyrén a ktoré sú karcinogénmi, mutagénmi alebo reprodukčne toxickými látkami v zmysle tejto smernice |
0,00007 (*2) |
koža (10) |
Limitná hodnota 0,00014 (*2) do ... [Ú. v.: šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti pozmeňujúcej smernice] obmedzená na tieto odvetvia: 1. zlievarne ocele a železa, čo zahŕňa výrobcov ferozliatin; 2. výrobcovia hliníka; 3. výrobcovia uhlíkových a grafitových elektród; 4. koksovne; 5. destilácia uhoľného dechtu; 6. výrobcovia žiaruvzdorných výrobkov; 7. zváranie železničných koľají; 8. procesy metalurgie iných neželezných kovov a 9. odlievanie kovov. |
|||||||
“;
b) V tabuľke sa riadok týkajúci sa ortuti a dvojmocných anorganických zlúčenín ortuti vrátane oxidu ortuťnatého a chloridu ortuťnatého (merané ako ortuť) nahrádza takto:
„
|
Názov chemického faktora |
Č. EC (1) |
Č. CAS (2) |
Limitné hodnoty |
Poznámka |
Prechodné opatrenia |
|||||
|
8-hodinová expozícia (3) |
krátkodobá expozícia (4) |
|||||||||
|
mg/m3 (5) |
ppm (6) |
f/ml (7) |
mg/m3 |
ppm |
f/ml |
|||||
|
Ortuť a dvojmocné anorganické zlúčeniny ortuti, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti tejto smernice (merané ako ortuť) |
0,02 |
|
|
|
|
|||||
“;
c) Do tabuľky sa dopĺňajú tieto riadky:
„
|
Názov chemického faktora |
Č. EC (1) |
Č. CAS (2) |
Limitné hodnoty |
Poznámka |
Prechodné opatrenia |
|||||
|
8-hodinová expozícia (3) |
krátkodobá expozícia (4) |
|||||||||
|
mg/m3 (5) |
ppm (6) |
f/ml (7) |
mg/m3 |
ppm |
f/ml |
|||||
|
Kobalt a anorganické zlúčeniny kobaltu |
0,01 (11) 0,0025 (9) |
|
|
|
|
dermálna a respiračná senzibilizácia (13) |
Limitná hodnota 0,02 (11) a 0,0042 (9) do …[Ú. v.: šesť rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti pozmeňujúcej smernice] |
|||
|
1,4-dioxán |
7,3 |
2 |
73 |
20 |
koža (10)
|
|||||
“;
d) V poznámkach pod čiarou pod tabuľkou sa dopĺňa táto poznámka pod čiarou (*2):
„(*2) Merané ako benzo[a]pyrén.“;
(1) Číslo EC, t. j. Einecs, ELINCS alebo NLP, je oficiálnym číslom látky používaným v Európskej únii podľa vymedzenia v časti 1 oddiele 1.1.1.2 prílohy VI k nariadeniu (ES) č. 1272/2008.
(2) Č. CAS: registračné číslo služby CAS (Chemical Abstracts Service).
(3) Merané alebo vypočítané ako časovo vážený priemer (TWA) počas 8-hodinového referenčného času.
(4) Limitná hodnota krátkodobej expozície (STEL). Limitná hodnota expozície, ktorá by nemala byť prekročená, a to počas 15-minútového referenčného času, ak nie je stanovené inak.
(5) mg/m3 = miligramy na meter kubický vzduchu pri teplote 20 °C a tlaku 101,3 kPa (760 mm ortuťového stĺpca).
(6) ppm = počet objemových častíc na milión objemových častíc vzduchu (ml/m3).
(7) f/ml = vlákna na mililiter.
(9) Respirabilná frakcia.
(10) K celkovému zaťaženiu organizmu môže významne prispieť expozícia cez kožu.
(11) Inhalovateľná frakcia.
(13) Látka môže spôsobiť senzibilizáciu kože a dýchacích ciest.
3. V prílohe IIIa sa dopĺňa tento bod:
„1,4-dioxán
2. Záväzná biologická medzná hodnota je 45 mg HEAA* v moči/g kreatinínu.
________________
* Kyselina (2-hydroxyetoxy)octová“.