2.existencia väzby medzi žiadateľom a treťou krajinou, čo znamená, že medzi žiadateľom o azyl a bezpečnou treťou krajinou musí existovať väzba, na základe ktorej by bolo odôvodnené odovzdať žiadateľa do tejto bezpečnej tretej krajiny;

3.záruky riadneho procesu stanovené v nariadení o konaní o azyle, ktoré musia členské štáty uplatňujúce tento koncept dodržiavať, najmä individuálne posúdenie každého prípadu, pokiaľ ide o skutočnosť, či je krajina bezpečná pre každého dotknutého žiadateľa, ako aj možnosť žiadateľa napadnúť na súde tak existenciu väzby medzi ním a dotknutou treťou krajinou, ako aj automatický odkladný účinok opravného prostriedku a skutočnosť, že krajina by bola bezpečná vzhľadom na konkrétne okolnosti žiadateľa (možnosť vyvrátiť predpoklad bezpečnosti).

Na základe tohto preskúmania a po dôkladnej analýze Komisia dospela k záveru, že existuje priestor na revíziu kritéria väzby, keďže nie je požiadavkou podľa medzinárodného práva, a automatického odkladného účinku opravného prostriedku. Zistila však, že neexistuje priestor na revíziu kritérií „bezpečnosti“ tretej krajiny, pretože už sú zosúladené s minimálnymi normami vyžadovanými podľa medzinárodného práva 6 . Ostatné aspekty súvisiace s riadnym procesom vrátane individuálneho posúdenia sú požiadavkami podľa práva a judikatúry EÚ a medzinárodného práva a sú nevyhnutné na ochranu jednotlivcov pred vyhostením alebo vrátením a zachovanie ich základných práv. Tieto záruky musia vzhľadom na ich záväzný charakter podľa práva EÚ a medzinárodného práva zostať v platnosti 7 .

Preto boli pre cielenú zmenu nariadenia o konaní o azyle identifikované tieto dva prvky:

a)požiadavka väzby medzi žiadateľom a treťou krajinou (kritérium väzby) a

b)odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiam o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej na základe bezpečnej tretej krajiny.

Zainteresované strany uviedli rôzne prínosy a riziká v prípade každej alternatívy, ako je zhrnuté ďalej v oddiele „Konzultácie so zainteresovanými stranami“.

A. Kritérium väzby

Komisia pri preskúmaní zistila, že nezáväzný charakter kritéria väzby v medzinárodnom práve umožňuje jeho revíziu. Bol to zároveň prvok konceptu bezpečnej tretej krajiny v rámci nariadenia o konaní o azyle, ktorý značná väčšina členských štátov označila za prvok s najväčším vplyvom na uľahčenie uplatňovania tohto konceptu. Na základe toho Komisia určila a posúdila tri alternatívy revízie kritéria väzby v kontexte nariadenia o konaní o azyle 8 .

(1)Odstránenie kritéria väzby ako povinnej požiadavky podľa práva EÚ

Keďže kritérium väzby sa podľa medzinárodného práva nevyžaduje, jednou zo zvažovaných alternatív bolo odstrániť jeho povinnú povahu z práva EÚ, čím by sa členským štátom pri uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny umožnilo vybrať si, či uplatnia alebo neuplatnia kritérium väzby a ako ho vymedzia vo vnútroštátnom práve.

Táto alternatíva by uľahčila uplatňovanie bezpečnej tretej krajiny zo strany členských štátov tým, že by sa potenciálne rozšíril počet žiadateľov, na ktorých by sa mohol uplatňovať koncept bezpečnej tretej krajiny, rozšírila by sa skupina tretích krajín, s ktorými by sa mohlo spolupracovať pri jeho uplatňovaní, a odstránila by sa potreba preukazovať existenciu väzby s danou bezpečnou treťou krajinou. Znížila by sa tým administratívna záťaž a zvýšila by sa účinnosť vybavovania žiadostí o azyl. Zároveň by mohla prispieť k väčšiemu zdieľaniu zodpovednosti a prípadne by sa ňou rozšíril globálny priestor ochrany. Túto alternatívu je potrebné uplatňovať v súlade s Chartou základných práv EÚ vrátane práv detí.

Táto alternatíva zahŕňala aj možnosť vylúčenia konkrétnych skupín zraniteľných žiadateľov alebo zavedenie osobitných opatrení na zabránenie úteku (napr. predpoklad rizika úteku pri uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny alebo zavedenie nového dôvodu zaistenia v smernici o podmienkach prijímania). Táto alternatíva zahŕňala aj možnosť uzatvárať dohody alebo dojednania s tretími krajinami, na základe ktorých sa vyžaduje, aby sa žiadosti o účinnú ochranu podané žiadateľmi, ktorých žiadosť bola na základe konceptu bezpečnej tretej krajiny zamietnutá ako neprípustná, posúdili vo veci samej.

Tieto prvky sú súčasťou tohto legislatívneho návrhu.

(2)Považovanie tranzitu za dostatočné kritérium

Druhou alternatívou bolo domnievať sa, že samotný tranzit žiadateľa cez bezpečnú tretiu krajinu je dostatočným kritériom na uplatnenie konceptu bezpečnej tretej krajiny na dotknuté osoby.

Zahrnutím tranzitu ako kritéria by sa stanovila ďalšia objektívna väzba medzi žiadateľom a bezpečnou treťou krajinou, keďže je opodstatnené očakávať, že osoba žiadajúca o medzinárodnú ochranu mohla požiadať o ochranu v bezpečnej tretej krajine, cez ktorú prechádzala. Tento výklad je v súlade s prístupom, ktorý Komisia zaujala vo svojom návrhu nariadenia o konaní o azyle z roku 2016 9 , kde uznala, že tranzit cez bezpečnú tretiu krajinu by mohol byť dostatočný na uplatnenie konceptu bezpečnej tretej krajiny. Uznanie tranzitu ako platnej objektívnej väzby uľahčuje uplatňovanie konceptu a prípadne rozširuje okruh tretích krajín, s ktorými môžu členské štáty spolupracovať v azylových otázkach. Za preukázanie takéhoto tranzitu budú zodpovedné príslušné azylové orgány členských štátov.

Zvažovala sa možnosť zavedenia osobitnej vyvrátiteľnej domnienky tranzitu, podľa ktorej by sa mohlo predpokladať, že osoba, ktorá prichádza na územie EÚ neoprávnene a nie je schopná preukázať priamu trasu príchodu, musela prechádzať cez aspoň jednu tretiu krajinu. Dospelo sa však k záveru, že zavedením vyvrátiteľnej domnienky by sa zvýšil počet dôvodov na súdne spory, čo by bolo v rozpore so želaným zjednodušením uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny. Z tohto dôvodu bola možnosť zavedenia vyvrátiteľnej domnienky zamietnutá.

(3)Vymedzenie kritéria väzby v nariadení o konaní o azyle, ale jeho spružnenie (čo by zahŕňalo aj tranzit)

Treťou alternatívou bolo vymedziť „väzbu“ podľa práva EÚ tak, aby sa za dostatočnú väzbu považovali okrem tranzitu aj kultúrne väzby alebo znalosť jazyka, pričom túto alternatívu by prípadne dopĺňal usmerňujúci dokument.

Touto alternatívou by sa mohol rozšíriť okruh potenciálnych bezpečných tretích krajín, keďže presahuje rámec tretích krajín na trase do EÚ, a zároveň by sa mohla uľahčiť spolupráca s príslušnou treťou krajinou a prispelo by sa k väčšiemu zdieľaniu zodpovednosti. Okrem toho by sa tým mohla uľahčiť integrácia žiadateľa po jeho odovzdaní, čím by sa zvýšila udržateľnosť odovzdania. Dôkazné bremeno väzby by však vždy spočívalo na azylových orgánoch členských štátov. Táto alternatíva sa preto nepovažovala za alternatívu, ktorá by priniesla požadovaný účinok zjednodušenia uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny.

B. Odkladný účinok opravného prostriedku

Komisia ďalej skúmala, či je možné zjednodušiť konania o opravnom prostriedku týkajúce sa uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny tým, že by odkladný účinok opravných prostriedkov proti rozhodnutiam o neprípustnosti nebol automatickým.

Otázka, či má opravný prostriedok proti uplatneniu konceptu bezpečnej tretej krajiny automatický odkladný účinok, je obzvlášť dôležitá v prípadoch rozhodnutí o neprípustnosti založených na koncepte bezpečnej tretej krajiny, keď sa žiadosť neposudzuje vo veci samej. Vzhľadom na povahu ohrozených základných práv, a najmä na riziko vyhostenia alebo vrátenia, je záruka odkladného účinku opravného prostriedku v nariadení o konaní o azyle obzvlášť dôležitá. Na tieto riziká upozornili počas konzultačného procesu niektoré členské štáty, UNHCR a občianska spoločnosť.

Odstránenie automatického odkladného účinku opravného prostriedku by však mohlo pomôcť znížiť prieťahy v konaní pri uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny a zabrániť potenciálnemu zneužívaniu možností opravného prostriedku zo strany žiadateľov, pričom by sa stále zabezpečila ochrana základných práv žiadateľa tým, že by mohol požiadať o odkladný účinok. V záujme zabezpečenia ochrany práv žiadateľov pred rizikom vyhostenia alebo vrátenia existuje navyše automatický odkladný účinok voči rozhodnutiu o návrate prijatému podľa článku 37 nariadenia o konaní o azyle v súvislosti s rozhodnutím o neprípustnosti, ak existuje riziko porušenia zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Tým by sa malo zaručiť, že osoby nebudú odovzdané, ak v tretej krajine hrozí riziko vyhostenia alebo vrátenia, alebo ak v tretej krajine hrozí riziko vážneho bezprávia alebo neľudského či ponižujúceho zaobchádzania.

Závery preskúmania

Komisia starostlivo zvážila výhody a nevýhody každej alternatívy revízie ustanovení nariadenia o konaní o azyle týkajúcich sa uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny. Celkovo sa domnieva, že kombináciou opatrení sa s najväčšou pravdepodobnosťou dosiahne požadovaná flexibilita a uľahčí uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny zo strany členských štátov, pričom sa zachovajú základné záruky, ochránia základné práva a vyriešia obavy vyjadrené niektorými zainteresovanými stranami, ako sa uvádza v tomto návrhu.

Tento návrh by preto umožnil, nie však vyžadoval, aby členské štáty uplatňovali koncept bezpečnej tretej krajiny, ak i) existuje väzba medzi žiadateľom a príslušnou bezpečnou treťou krajinou, alebo ii) ak žiadateľ prechádzal cez bezpečnú tretiu krajinu, alebo iii) v prípade neexistencie väzby alebo tranzitu, ak existuje dohoda alebo dojednanie s bezpečnou treťou krajinou, na základe ktorých sa vyžaduje, aby sa žiadosti o účinnú ochranu podané žiadateľmi, na ktorých sa daná dohoda alebo dojednanie vzťahuje, posúdili vo veci samej. Posledná možnosť by sa nemala vzťahovať na maloleté osoby bez sprievodu, pre ktoré by sa vždy vyžadovala väzba alebo tranzit. Členské štáty by mali okrem toho zabezpečiť, aby sa pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých osôb v prvom rade prihliadalo na najlepší záujem dieťaťa.

Návrhom sa zjednodušujú aj konania o opravnom prostriedku týkajúce sa uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny tým, že sa v ňom navrhuje, aby odkladný účinok opravných prostriedkov proti rozhodnutiam o neprípustnosti prijatým na základe bezpečnej tretej krajiny nebol automatickým.

•Ciele návrhu

Hlavným cieľom tohto návrhu je cielene zmeniť nariadenie o konaní o azyle 2024/1348, aby sa uľahčilo uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny.

•Súlad s existujúcimi ustanoveniami v tejto oblasti politiky

Tento návrh vyplýva z článku 77 nariadenia o konaní o azyle, v ktorom sa Komisii ukladá povinnosť preskúmať do 12. júna 2025 koncept bezpečnej tretej krajiny a v prípade potreby navrhnúť akékoľvek cielené zmeny. Je plne v súlade s cieľmi nariadenia o konaní o azyle, ktoré bolo prijaté 14. mája 2024. Zároveň je v súlade s ostatnými legislatívnymi nástrojmi prijatými v súvislosti s paktom o migrácii a azyle, najmä s kvalifikačným nariadením, prepracovaným znením smernice o podmienkach prijímania, nariadením o riadení azylu a migrácie, nariadením o preverovaní a nariadením o systéme Eurodac.

Okrem toho je návrh na revíziu bezpečnej tretej krajiny v súlade s návrhom nariadenia o konaní o návrate 10 , keďže týmto návrhom sa rozširuje rozsah pôsobnosti pravidiel EÚ v oblasti návratu tak, aby sa vzťahovali aj na návraty uskutočnené v rámci konceptu bezpečnej tretej krajiny, a zachovávajú sa záruky, ktoré (už) majú navrátilci k dispozícii v rámci pravidiel EÚ v oblasti návratu, Charty základných práv EÚ a Európskeho dohovoru o ľudských právach, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

•Súlad s ostatnými politikami Únie

Tento návrh je v súlade s komplexným a dlhodobým prístupom k účinnejšiemu a súdržnejšiemu riadeniu migrácie, ako je stanovené v pakte o migrácii a azyle, ktorý okrem iného zahŕňa umiestnenie migrácie do centra vzťahov partnerstva a spolupráce s tretími krajinami. Z tohto hľadiska a vzhľadom na cieľ návrhu, ktorým je zaručiť právo požiadať o azyl, ako aj zachovanie základných práv utečencov, žiadateľov o azyl a migrantov bez ohľadu na ich postavenie, je návrh v súlade so záväzkom EÚ plniť ciele globálneho paktu o utečencoch.

Návrhom sa podporujú celkové ciele paktu, a najmä cieľ zefektívniť vybavovanie žiadostí o azyl v EÚ a nájsť riešenia na spoluprácu a rozdelenie záťaže s tretími krajinami.

2.PRÁVNY ZÁKLAD, SUBSIDIARITA A PROPORCIONALITA

•Právny základ

Právnym základom návrhu je článok 78 ods. 2 písm. d) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ).

•Variabilná geometria

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 21 o postavení Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii (ďalej len „ZEÚ“) a k ZFEÚ, sa Írsko nezúčastňuje na prijímaní opatrení prijatých podľa tretej časti hlavy V ZFEÚ, ktoré zahŕňajú opatrenia na vytvorenie spoločného európskeho azylového systému, a nie je nimi viazané. Podľa článku 3 uvedeného protokolu sa však Írsko môže rozhodnúť zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní takýchto opatrení. Írsko oznámilo svoje želanie zúčastniť sa na nariadení o konaní o azyle. Zároveň sa môže rozhodnúť zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto návrhu, ktorým sa mení nariadenie o konaní o azyle, v súlade s článkami 3 a 4a Protokolu č. 21.

V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

•Subsidiarita

Cieľom tohto návrhu je vykonať cielenú zmenu nariadenia o konaní o azyle v záujme spružnenia uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny v členských štátoch. V návrhu sa zachováva nepovinný charakter uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny.

Nové konania by sa mali riadiť rovnakými pravidlami bez ohľadu na to, ktorý členský štát ich uplatňuje, aby sa zabezpečila rovnosť v zaobchádzaní so žiadateľmi, štátnymi príslušníkmi tretích krajín alebo osobami bez štátnej príslušnosti, na ktorých sa vzťahujú, ako aj jasnosť a právna istota pre dotknutú osobu. Navyše ak by členské štáty konali samostatne, mohli by vytvárať stimuly pre neoprávnené pohyby z jedného členského štátu do druhého v závislosti od toho, či a ako uplatňujú koncept bezpečnej tretej krajiny, alebo brániť odovzdaniam podľa dublinského nariadenia v dôsledku rozdielneho uplatňovania tohto konceptu.

Ciele tohto návrhu nemôžu členské štáty dosiahnuť samotne. Cieľ odstrániť niektoré prekážky účinného uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny si vyžaduje rámec EÚ, ktorý je potrebný na zabezpečenie konzistentného a súdržného uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny vo všetkých členských štátoch. Únia preto musí konať a môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii.

•Proporcionalita

V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii tento návrh cielenej zmeny nariadenia o konaní o azyle 2024/1348 neprekračuje rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie jeho cieľov, a to umožniť členským štátom väčšiu flexibilitu pri uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny v súlade s medzinárodným právom a pri plnom rešpektovaní základných práv zakotvených v Charte základných práv EÚ a Európskom dohovore o ľudských právach.

•Výber nástroja

Vybraným nástrojom je návrh nariadenia, ktorým sa mení nariadenie o konaní o azyle.

3.VÝSLEDKY HODNOTENÍ EX POST, KONZULTÁCIÍ SO ZAINTERESOVANÝMI STRANAMI A POSÚDENÍ VPLYVU

•Zhromažďovanie poznatkov o vykonávaní a uplatňovaní existujúcich právnych predpisov

V rámci preskúmania konceptu bezpečnej tretej krajiny Komisia skúmala, či v rámci medzinárodného práva (Ženevský dohovor z roku 1951 a Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950) existuje priestor na ďalšiu revíziu podmienok uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny a súvisiacich právnych záruk s cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto konceptu v členských štátoch. Komisia takisto zohľadnila skúsenosti členských štátov, ktoré vyjadrili na rôznych fórach, s doterajším uplatňovaním konceptu bezpečnej tretej krajiny vrátane problémov, ktoré sa vyskytli pri uplatňovaní tohto konceptu. Komisia napokon analyzovala príslušnú judikatúru SDEÚ a ESĽP.

Pokiaľ ide o faktické informácie o doterajšom uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny zo strany členských štátov EÚ, dostupné údaje nie sú veľmi podrobné, naznačujú však, že postupy boli prinajlepšom nerovnomerné 11 . Tri členské štáty nemajú koncept bezpečnej tretej krajiny zahrnutý vo vnútroštátnych právnych predpisoch 12 . Všetky ostatné členské štáty majú tento koncept zahrnutý vo vnútroštátnych právnych predpisoch, existujú však rozdiely v jeho uplatňovaní: päť členských štátov prijalo zoznamy bezpečných tretích krajín 13 , v dvanástich členských štátoch sa tento koncept uplatňuje len v jednotlivých prípadoch 14 a šesť členských štátov tento koncept v praxi neuplatňuje 15 .

•Konzultácie so zainteresovanými stranami

Komisia uskutočnila v období od decembra 2024 do februára 2025 konzultácie s členskými štátmi, Európskym parlamentom, organizáciami občianskej spoločnosti a UNHCR. Diskusie boli zamerané na kritérium väzby a automatický odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiam o neprípustnosti na základe bezpečnej tretej krajiny.

Diskusie s členskými štátmi sa uskutočnili na rôznych fórach vrátane Coreperu, pracovnej skupiny pre azyl, strategického výboru pre prisťahovalectvo, hranice a azyl (SCIFA) a neformálnych konzultácií, ktoré Komisia zorganizovala 27. januára a 27. februára 2025. Diskusie s poslancami Európskeho parlamentu sa uskutočnili 18. februára a s organizáciami občianskej spoločnosti 19. februára 2025.

V týchto výmenách názorov veľká väčšina členských štátov vyjadrila podporu preskúmaniu konceptu bezpečnej tretej krajiny a uprednostnila cielenú zmenu nariadenia o konaní o azyle s cieľom odstrániť kritérium väzby a automatický odkladný účinok opravného prostriedku, pričom tieto zmeny považovala za prostriedok na zvýšenie účinnosti, zabezpečenie väčšej flexibility pri vybavovaní žiadostí o azyl, a to najmä v období neprimeraného migračného tlaku, a zníženie administratívnej záťaže. Menšina členských štátov bola proti vypusteniu požiadavky kritéria väzby a uprednostnila by flexibilné vymedzenie pojmu väzba.

Členské štáty, ktoré podporujú zrušenie kritéria väzby ako povinnej požiadavky, zdôraznili, že by sa tým rozšíril potenciálny rozsah žiadateľov oprávnených na koncept bezpečnej tretej krajiny, čo by umožnilo, aby sa v tomto rámci posudzovalo viac žiadateľov o azyl. Tvrdili, že táto zmena by zároveň umožnila väčšiu flexibilitu pri spolupráci s tretími krajinami a uľahčila by vytváranie nových partnerstiev. Zároveň vyhlásili, že zrušením tejto požiadavky by členské štáty mohli účinnejšie reagovať na migračné tlaky a krízy. Poukázali aj na potenciálne zvýšenie efektívnosti a tvrdili, že odstránením kritéria väzby by sa zefektívnilo spracovanie žiadostí, znížila administratívna záťaž vnútroštátnych orgánov (keďže nebude potrebné dokazovať väzbu) a urýchlilo rozhodovanie.

Členské štáty, ktoré nepodporili zrušenie požiadavky kritéria väzby, varovali, že zrušenie by mohlo brániť integrácii osôb v bezpečných tretích krajinách a vytváraniu partnerstiev s tretími krajinami, zvýšiť riziko neoprávnenej migrácie z bezpečných tretích krajín späť do EÚ a riziko, že osoby zostanú v bezpečnej tretej krajine bez väzieb alebo zaručenej ochrany. V EÚ to môže takisto zvýšiť riziko súdnych sporov a sekundárnych pohybov smerom do členských štátov, v ktorých sa koncept bezpečnej tretej krajiny buď neuplatňuje, alebo sa uplatňuje s požiadavkou väzby. Niektoré členské štáty varovali, že vnútroštátne súdy môžu pozastaviť odovzdávanie osôb podľa dublinského nariadenia do členských štátov, ak sa domnievajú, že sa koncept bezpečnej tretej krajiny uplatňuje príliš mierne alebo nesprávne, keďže väzba ponúkala záruku. Niektoré členské štáty ďalej zdôraznili potrebu zabezpečiť súlad s medzinárodným právom a právom v oblasti ľudských práv, chrániť zraniteľných žiadateľov, zabrániť presunu zodpovednosti na tretie krajiny a zabezpečiť realistické vykonávanie.

Zároveň niekoľko členských štátov poznamenalo, že uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny môže zvýšiť riziko úteku žiadateľov, na ktorých sa uplatňuje koncept bezpečnej tretej krajiny. Väčšina členských štátov sa domnievala, že toto riziko dostatočne riešia pravidlá stanovené v smernici o podmienkach prijímania, ako sú články 9 (obmedzenia slobody pohybu) a 10 (zaistenie), avšak niekoľko členských štátov navrhlo preskúmať možné zmeny a jeden členský štát navrhol zahrnúť odôvodnenie.

Z konzultácií s poslancami Európskeho parlamentu vyplynuli významné rozdiely v názoroch jednotlivých poslancov. Niektorí poslanci podporili vypustenie kritéria väzby a zrušenie automatického odkladného účinku opravného prostriedku s odôvodnením, že tieto zmeny by zlepšili účinnosť a obmedzili sekundárne pohyby. Ostatní poslanci sa postavili proti obom návrhom a varovali, že chýbajúce kritérium väzby by mohlo brániť integrácii v tretej krajine, zvýšiť sekundárne pohyby a ponechať osoby odovzdané do tretej krajiny bez ochrany, pričom zdôraznili význam ochrany práva osoby na azyl v EÚ a zabezpečenia dlhodobej udržateľnosti odovzdaní. Ďalšie obavy boli vyjadrené v súvislosti s rizikom zvýšeného počtu súdnych sporov a možnými rizikami vyhostenia alebo vrátenia, ak by sa zrušil odkladný účinok opravného prostriedku. Takisto sa tvrdilo, že by sa malo naďalej zameriavať na vykonávanie paktu, a nie na zavádzanie zmien, ktoré by mohli narušiť jeho starostlivo dohodnutú rovnováhu. Niektorí poslanci poznamenali, že akékoľvek zmeny konceptu bezpečnej tretej krajiny musia byť sprevádzané silnými dohodami o spolupráci s tretími krajinami, ktoré by zároveň zaručili, že odovzdané osoby budú mať prístup k účinnej ochrane.

Organizácie občianskej spoločnosti boli vo všeobecnosti proti revízii konceptu bezpečnej tretej krajiny a zdôraznili niekoľko kľúčových obáv týkajúcich sa praktického vykonávania konceptu bezpečnej tretej krajiny. Upozornili, že by to mohlo viesť k zvýšeniu počtu súdnych sporov, súdnych zásahov a administratívnej záťaže, pričom by to malo negatívny vplyv na dublinský systém a spoluprácu s tretími krajinami. Ďalším kľúčovým problémom bol vplyv na zraniteľných žiadateľov, pričom sa žiadalo, aby kritérium väzby zostalo pre túto skupinu povinné.

UNHCR síce uznal, že kritérium väzby nie je požiadavkou podľa medzinárodného práva, ale zopakoval svoje výhrady k jeho odstráneniu vrátane obáv o dlhodobú udržateľnosť odovzdaní pri absencii väzby a rizika, že odovzdané osoby môžu zostať v nejasnej právnej situácii v dôsledku možného následného zamietnutia žiadostí o ochranu aj v bezpečnej tretej krajine. UNHCR zdôraznil potrebu pevných dodatočných záruk v prípade, že by bolo kritérium väzby zrušené. Vyjadril aj určité obavy týkajúce sa konceptu bezpečnej tretej krajiny, ktoré však priamo nesúvisia s návrhmi na revíziu.

Pokiaľ ide o odkladný účinok opravného prostriedku, väčšina členských štátov a niektorí poslanci Európskeho parlamentu podporili možnosť neautomatického odkladného účinku. Tvrdili, že odstránením automatického odkladného účinku by sa mohli znížiť prieťahy v konaní, pričom poznamenali, že by to bolo v súlade s krátkym trvaním zrýchlených konaní a konaní na hraniciach podľa súčasného nariadenia o konaní o azyle. Okrem toho by sa odstránením automatického odkladného účinku mohla znížiť finančná záťaž spojená so zabezpečením podmienok prijímania žiadateľov, ktorých žiadosti o ochranu sa posudzujú. Takisto tvrdili, že toto opatrenie by mohlo zabrániť zneužívaniu možností opravného prostriedku zo strany žiadateľov, ktorí sa snažia oddialiť svoje vyhostenie, a mohlo by pomôcť zmierniť riziko úteku a sekundárneho pohybu.

Niekoľko členských štátov, niektorí poslanci Európskeho parlamentu, UNHCR a organizácie občianskej spoločnosti vyjadrili obavy z odstránenia automatického odkladného účinku. Podľa ich názoru by takáto zmena mohla podstatne zvýšiť pracovné zaťaženie odvolacích súdov a varovali pred možným rizikom vyhostenia alebo vrátenia. UNHCR sa domnieval, že odstránením automatického odkladného účinku by sa mohlo zvýšiť riziko zaistenia počas konaní o opravnom prostriedku a že aj keď si rozhodnutie o návrate zachová odkladný účinok, existuje značné riziko neoprávneného odovzdania ohrozených žiadateľov, ako aj to, že aj keď sa opatrenie na odsun automaticky pozastaví, nemusí to zabezpečiť účinný opravný prostriedok proti zamietnutiu azylu na základe bezpečnej tretej krajiny.

•Tvorba politík založená na faktoch

V článku 77 nariadenia o konaní o azyle sa Komisia vyzýva, aby do júna 2025, teda pred začatím uplatňovania nariadenia o konaní o azyle v júni 2026, preskúmala koncept bezpečnej tretej krajiny a v prípade potreby navrhla legislatívne zmeny.

Pri preskúmaní konceptu bezpečnej tretej krajiny Komisia zohľadnila skúsenosti členských štátov s jeho doterajším uplatňovaním vrátane výziev, s ktorými sa stretli, ako bolo vyjadrené na rôznych fórach. Komisia takisto uskutočnila rozsiahle konzultácie so zainteresovanými stranami s cieľom zhromaždiť dôkazy. Komisia napokon analyzovala príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.

•Základné práva

V tomto návrhu sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady uznané najmä v Charte základných práv Európskej únie, ako aj povinnosti prameniace z medzinárodného práva, najmä zo Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov, z Európskeho dohovoru pre ochranu ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru Organizácie Spojených národov proti mučeniu a Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach dieťaťa.

Návrh je v súlade s článkom 18 Charty EÚ, ktorým sa ustanovuje právo na azyl v EÚ. Skutočnosť, že dohoda alebo dojednanie s treťou krajinou si vyžadujú, aby sa žiadosti o účinnú ochranu podané žiadateľmi, na ktorých sa daná dohoda alebo dojednanie vzťahuje, posúdili vo veci samej, zaručuje, že odovzdaná osoba získa ochranu v bezpečnej tretej krajine, ak je na ňu oprávnená. Návrh je zároveň v súlade s článkom 24 Charty EÚ, v ktorom sa stanovuje ich právo na takú ochranu a starostlivosť, aká je potrebná pre ich blaho, a najlepší záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri všetkých činnostiach týkajúcich sa detí. Okrem toho návrh zaručuje, že každý jednotlivý žiadateľ, na ktorého sa v členskom štáte uplatňuje koncept bezpečnej tretej krajiny, bude v plnej miere využívať všetky procesné záruky, ktoré sú k dispozícii v nariadení o konaní o azyle v súvislosti s konaniami o neprípustnosti a opravnými prostriedkami proti rozhodnutiam o neprípustnosti, ktoré sú zase plne v súlade s článkami 3 a 4 Protokolu č. 4 Európskeho dohovoru o ľudských právach a judikatúrou ESĽP týkajúcou sa týchto práv.

Návrh je takisto v súlade s povinnosťou dodržiavať zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia, ktorá je zabezpečená v kontexte nariadenia o konaní o azyle a bude naďalej zabezpečená v rámci nových pravidiel uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny. Riziká vyhostenia alebo vrátenia sa musia zohľadniť v kontexte skúmania prípustnosti žiadosti o azyl na základe konceptu bezpečnej tretej krajiny, keď sa posudzuje, či je tretia krajina „bezpečná“ vo všeobecnosti a konkrétne pre každú osobu. V návrhu sa stanovuje, že účinky rozhodnutia o návrate, ktoré je spojené s rozhodnutím o neprípustnosti na základe uplatnenia konceptu bezpečnej tretej krajiny, vydaného podľa článku 37 nariadenia o konaní o azyle, sa automaticky pozastavia na obdobie, kým prebieha konanie o opravnom prostriedku žiadateľa, ak má nároky súvisiace s rizikom vyhostenia alebo vrátenia. Návrh nariadenia o návrate potvrdzuje túto záruku, ktorá už bola k dispozícii v rámci súčasnej smernice o návrate.

V návrhu sa zohľadňujú aj osobitné potreby maloletých osôb bez sprievodu a návrh je v súlade s politikami EÚ zameranými na ochranu práv detí. V prípade maloletých osôb bez sprievodu dopĺňa uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny založenej na existencii väzby alebo tranzitu záruky, ktoré už boli stanovené v nariadení o konaní o azyle. Keď členské štáty uplatňujú koncept bezpečnej tretej krajiny na maloleté osoby bez sprievodu, v nariadení o konaní o azyle sa už vyžaduje individuálne posúdenie založené na najlepšom záujme dieťaťa. V kontexte konceptu bezpečnej tretej krajiny toto posúdenie zahŕňa overenie, či sú v tretej krajine zavedené vhodné opatrenia na ochranu maloletých osôb bez sprievodu a zabezpečenie toho, že získajú podporu prispôsobenú ich osobitným potrebám a okamžitý prístup k účinnej ochrane. Maloleté osoby bez sprievodu sú v obzvlášť zraniteľnej situácii a potrebujú osobitnú podporu, ktorú často môžu poskytnúť súkromné subjekty v hostiteľskej krajine.

Pri zrušení automatického odkladného účinku opravného prostriedku proti rozhodnutiu o neprípustnosti na základe konceptu bezpečnej tretej krajiny je primerane zabezpečené právo na účinný opravný prostriedok, keďže žiadatelia majú právo požiadať súd o právo zotrvať, pokým sa o opravnom prostriedku nerozhodne.

4.VPLYV NA ROZPOČET

Tento návrh nepredstavuje pre Úniu finančnú ani administratívnu záťaž. Preto nemá vplyv na rozpočet Únie. Tento návrh vyplýva z nariadenia o konaní o azyle (2024/1348) (ďalej len „nariadenie o konaní o azyle“), ktorým sa zaviedlo niekoľko zmien pravidiel týkajúcich sa bezpečnej tretej krajiny, a preto je súčasťou paktu o migrácii a azyle prijatého v máji 2024, pre ktorý sa už predpokladá financovanie. Uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny nie je pre členské štáty novinkou a podpora všetkých investícií potrebných na uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny je oprávnená v rámci existujúceho Fondu pre azyl, migráciu a integráciu. Agentúra Európskej únie pre azyl (ďalej len „agentúra EUAA“) môže členským štátom poskytnúť personálnu podporu na rovnaký účel v rámci jej príslušných mandátov.

5.ĎALŠIE PRVKY

•Plány vykonávania, spôsob monitorovania, hodnotenia a podávania správ

Tieto rôzne prvky musí Komisia zohľadniť pri posudzovaní, či sú členské štáty pod migračným tlakom, či im takýto tlak hrozí, alebo či čelia závažnej migračnej situácii. Sú dôležité aj pri určovaní, či má členský štát systémové nedostatky, ktoré by mohli viesť k závažným negatívnym dôsledkom pre fungovanie dublinského systému.

Ustanovenie o transparentnosti, ktoré sa pridáva v tomto návrhu a podľa ktorého sa vyžaduje, aby členské štáty informovali Komisiu a ostatné členské štáty pred uzavretím dohôd alebo dojednaní s tretími krajinami, by takisto umožnilo Komisii získať úplný prehľad o vykonávaní konceptu bezpečnej tretej krajiny.

•Podrobné vysvetlenie konkrétnych ustanovení návrhu

Možnosti uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny

Uplatňovanie kritéria väzby, ktoré sa podľa medzinárodného práva nevyžaduje, už nebude podľa práva EÚ povinné, čo znamená, že členské štáty sa budú môcť rozhodnúť, či ho budú uplatňovať alebo nie.

Pri uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny budú mať členské štáty tri možnosti:

1)uplatňovať bezpečnú tretiu krajinu v prípade existencie väzby, ako je vymedzené vo vnútroštátnom práve, v súlade s parametrami stanovenými judikatúrou SDEÚ a medzinárodnými normami, alebo

2)uplatňovať koncept bezpečnej tretej krajiny tým, že tranzit sa považuje za dostatočné kritérium, alebo

3)uplatňovať koncept bezpečnej tretej krajiny na základe dohody alebo dojednania s treťou krajinou, na základe ktorých sa vyžaduje, aby sa žiadosti o účinnú ochranu podané žiadateľmi, na ktorých sa daná dohoda alebo dojednanie vzťahuje, posúdili vo veci samej. Uvedené nebude platiť pre maloleté osoby bez sprievodu.

Požiadavka, aby sa v prípade neexistencie väzby alebo tranzitu koncept bezpečnej tretej krajiny uplatňoval len na základe dohody alebo dojednania s treťou krajinou, znamená, že žiadatelia budú mať prístup ku konaniu v bezpečných tretích krajinách a v odôvodnených prípadoch získajú účinnú ochranu bez toho, aby bola dotknutá možnosť tretej krajiny rozhodnúť, či osoba spĺňa podmienky na získanie takejto ochrany.

Existencia väzby alebo predchádzajúceho tranzitu, ktorými sa vytvára väzba s bezpečnou treťou krajinou, bude povinná, keď sa bezpečná tretia krajina uplatňuje na maloleté osoby bez sprievodu. Touto požiadavkou sa znižuje ich vystavenie nedostatočnej ochrane a sociálnej izolácii. Maloleté osoby bez sprievodu sú v zraniteľnej situácii a potrebujú dodatočnú podporu, keď sa na nich uplatňuje koncept bezpečnej tretej krajiny. Potvrdzujú to aj ustanovenia článku 59 ods. 6 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorých sa tretia krajina môže považovať za bezpečnú pre maloletú osobu bez sprievodu len vtedy, ak to nie je v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa a ak existujú záruky, že orgány tretej krajiny prevezmú starostlivosť o maloletú osobu bez sprievodu a poskytnú jej okamžitú podporu a prístup k účinnej ochrane.

Paktom o migrácii a azyle sa vytvára integrovanejší spoločný európsky systém, v ktorom rozhodnutia prijaté jedným členským štátom majú vplyv na ostatné členské štáty. Azylový a migračný systém paktu je založený na dôvere a zahŕňa rôzne nástroje na zabezpečenie transparentnosti (napr. monitorovanie preverovacích konaní a konaní na hraniciach, monitorovací mechanizmus agentúry EUAA), ktoré by sa mali uplatňovať aj na koncept bezpečnej tretej krajiny. Z tohto dôvodu sa v návrhu zavádza doložka o transparentnosti, ktorou sa od členských štátov vyžaduje, aby pred uzavretím dohôd alebo dojednaní s bezpečnými tretími krajinami informovali Komisiu a ostatné členské štáty. To by takisto pomohlo členským štátom a Komisii lepšie koordinovať ich úsilie vo vzťahu k tretím krajinám pri uzatváraní dohôd alebo dojednaní a podporilo by to komplexný prístup k vonkajšiemu rozmeru migrácie. Komisia by takisto mohla monitorovať, či dohody alebo dojednania s tretími krajinami spĺňajú podmienky stanovené v nariadení o konaní o azyle.

Okrem toho, aby sa obmedzili riziká spojené s útekmi z členských štátov, ktoré uplatňujú koncept bezpečnej tretej krajiny, do iných členských štátov, ktoré ho neuplatňujú, by členské štáty mali mať možnosť prijať potrebné opatrenia na zabránenie neoprávnenému pohybu žiadateľov, na ktorých sa uplatňuje koncept bezpečnej tretej krajiny. Tieto opatrenia môžu zahŕňať obmedzenie slobody pohybu podľa článku 9 smernice (EÚ) 2024/1346 alebo zaistenie dotknutého žiadateľa v súlade s jej článkom 10 až do posúdenia prípustnosti žiadosti. V tejto súvislosti je pri uplatňovaní tohto konceptu možné uvažovať o riziku úteku.

Neautomatický odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiam o neprípustnosti prijatým na základe bezpečnej tretej krajiny

V záujme zvýšenia efektívnosti konania Komisia takisto navrhuje, aby sa odkladný účinok opravného prostriedku proti rozhodnutiam o neprípustnosti nestal automatickým bez toho, aby boli dotknuté opravné prostriedky proti súvisiacim rozhodnutiam o návrate, ak existuje riziko porušenia zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Na tento účel sa do článku 68 ods. 3 písm. b) dopĺňa dôvod kontrol neprípustnosti založený na uplatnení konceptu bezpečnej tretej krajiny.

2025/0132 (COD)

Návrh

NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY,

ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2024/1348, pokiaľ ide o uplatňovanie konceptu „bezpečnej tretej krajiny“

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 78 ods. 2 písm. d),

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru,

so zreteľom na stanoviská Výboru regiónov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)Nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 16 sa stanovilo spoločné konanie o udelení a odňatí medzinárodnej ochrany v Únii. Komisia preskúmala rôzne prvky konceptu bezpečnej tretej krajiny vrátane kritérií bezpečnosti, riadneho procesu, kritéria väzby a ustanovení o účinnom opravnom prostriedku. Preskúmanie viedlo k záveru, že existuje priestor na zlepšenie uplatniteľnosti konceptu bezpečnej tretej krajiny pri súčasnom zachovaní právnych záruk pre žiadateľov a zabezpečení dodržiavania základných práv.

(2)Medzinárodné utečenecké právo, najmä Ženevský dohovor, ani medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, najmä Európsky dohovor o ľudských právach, nevyžadujú existenciu väzby medzi žiadateľom a bezpečnou treťou krajinou. Členské štáty by preto mali mať možnosť uplatňovať koncept bezpečnej tretej krajiny, ak nie je možné preukázať žiadnu väzbu medzi žiadateľom a dotknutou bezpečnou treťou krajinou, a to za predpokladu, že sa na základe dohody alebo dojednania s dotknutou treťou krajinou vyžaduje, aby sa žiadosti o účinnú ochranu podané žiadateľmi, na ktorých sa daná dohoda alebo dojednanie vzťahuje, posúdili vo veci samej.

(3)Členské štáty by mali mať možnosť uplatňovať koncept bezpečnej tretej krajiny na základe väzby medzi žiadateľom a dotknutou treťou krajinou, na základe ktorej by bolo odôvodnené, aby žiadateľ odišiel do tejto tretej krajiny.

(4)Členské štáty by takisto mali mať možnosť uplatňovať koncept bezpečnej tretej krajiny na žiadateľov, ktorí pred vstupom do Únie prešli cez územie určitej tretej krajiny, keďže možno odôvodnene očakávať, že osoba žiadajúca o medzinárodnú ochranu mohla požiadať o ochranu v bezpečnej tretej krajine, cez ktorú prechádzala. Predchádzajúci prechod cez bezpečnú tretiu krajinu predstavuje objektívnu väzbu medzi žiadateľom a dotknutou treťou krajinou.

(5)Vzhľadom na zraniteľnosť maloletých osôb bez sprievodu a potrebu cielenej podpory by sa mal koncept bezpečnej tretej krajiny uplatňovať na maloleté osoby bez sprievodu len vtedy, ak možno preukázať väzbu s dotknutou treťou krajinou alebo prechod cez dotknutú tretiu krajinu a sú splnené podmienky uvedené v článku 59 ods. 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348. Členské štáty by mali zabezpečiť, aby sa pri všetkých rozhodnutiach týkajúcich sa maloletých osôb v prvom rade prihliadalo na najlepší záujem dieťaťa.

(6)Je potrebné zvýšiť transparentnosť, pokiaľ ide o uzatváranie dohôd a dojednaní členskými štátmi s bezpečnými tretími krajinami, podporovať členské štáty a Komisiu pri zavádzaní komplexného prístupu k vonkajšiemu rozmeru migrácie a pri koordinácii ich úsilia vo vzťahu k tretím krajinám pri uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny. To by tiež umožnilo monitorovať, či dohody alebo dojednania s tretími krajinami spĺňajú podmienky stanovené v tomto nariadení. Takisto by to malo viesť ku konzistentnejšiemu a súdržnejšiemu uplatňovaniu konceptu bezpečnej tretej krajiny v celej Únii a prispieť k celkovému dobrému fungovaniu spoločného európskeho azylového systému. Na tento účel by sa od členských štátov malo vyžadovať, aby pred uzavretím dohôd alebo dojednaní s tretími krajinami informovali Komisiu a ostatné členské štáty.

(7)Členské štáty by mali mať možnosť prijať potrebné opatrenia na riešenie rizika úteku žiadateľov, na ktorých sa uplatňuje koncept bezpečnej tretej krajiny, a to aj obmedzením slobody pohybu podľa článku 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 17 alebo zaistením dotknutého žiadateľa v súlade s jej článkom 10, aby mohli posúdiť prípustnosť žiadostí.

(8)V záujme zvýšenia efektívnosti konania by žiadateľ nemal mať automatické právo zotrvať na území členského štátu na účely podania opravného prostriedku proti rozhodnutiam o neprípustnosti prijatým na základe konceptu bezpečnej tretej krajiny. Výkon príslušného rozhodnutia o návrate sa však má pozastaviť počas lehoty, v rámci ktorej môže dotknutá osoba uplatniť svoje právo na účinný opravný prostriedok pred súdom prvého stupňa, a keď sa takýto opravný prostriedok podá, ak existuje riziko porušenia zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia.

(9)Keďže cieľ tohto nariadenia, konkrétne preskúmanie podmienok uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny, nemožno uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov, ale možno ho dosiahnuť len na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa.

(10)[V súlade s článkom 3 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, Írsko (listom z…) oznámilo želanie zúčastniť sa na prijatí a uplatňovaní tohto (aktu).]

ALEBO

[V súlade s článkami 1 a 2 a článkom 4a ods. 1 Protokolu č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, a bez toho, aby bol dotknutý článok 4 uvedeného protokolu, sa Írsko nezúčastňuje na prijatí tohto (aktu) a nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.]

(11)V súlade s článkami 1 a 2 Protokolu č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluve o Európskej únii a Zmluve o fungovaní Európskej únie, sa Dánsko nezúčastňuje na prijatí tohto nariadenia, nie je ním viazané ani nepodlieha jeho uplatňovaniu.

(12)Týmto nariadením sa rešpektujú základné práva a dodržiavajú zásady, ktoré sa uznávajú najmä v Charte základných práv Európskej únie.

(13)Nariadenie (EÚ) 2024/1348 by sa preto malo zodpovedajúcim spôsobom zmeniť,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Nariadenie (EÚ) 2024/1348 sa mení takto:

1.Článok 59 ods. 5 sa mení takto:

a)Písmeno b) sa nahrádza takto:

„b) je splnená jedna z týchto podmienok:

I)existuje väzba medzi žiadateľom a dotknutou treťou krajinou, na základe ktorej by bolo odôvodnené, aby táto osoba odišla do tejto krajiny;

II)žiadateľ prechádzal cez dotknutú tretiu krajinu;

III)existuje dohoda alebo dojednanie s dotknutou treťou krajinou, na základe ktorých sa vyžaduje, aby sa žiadosti o účinnú ochranu podané žiadateľmi, na ktorých sa daná dohoda alebo dojednanie vzťahuje, posúdili vo veci samej.“;

b)Dopĺňajú sa tieto dva pododseky:

„Pri uplatňovaní prvého odseku písm. b) sa v prvom rade prihliada na najlepší záujem dieťaťa. Prvý odsek písm. b) bod iii) sa neuplatňuje, ak je žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu.

Pred uzavretím dohody alebo dojednania uvedených v prvom odseku písm. b) bode iii) členské štáty informujú Komisiu a ostatné členské štáty.“

2.V článku 68 ods. 3 sa písmeno b) nahrádza takto:

„b) rozhodnutie, ktorým sa žiadosť zamieta ako neprípustná podľa článku 38 ods. 1 písm. a), b), d) alebo e) alebo článku 38 ods. 2, s výnimkou prípadov, keď je žiadateľom maloletá osoba bez sprievodu, na ktorú sa vzťahuje konanie na hraniciach;“.

Článok 2

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné v členských štátoch v súlade so zmluvami.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda/predsedníčka predseda/predsedníčka

LEGISLATÍVNY FINANČNÝ A DIGITÁLNY VÝKAZ

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY3

1.1.Názov návrhu/iniciatívy3

1.2.Príslušné oblasti politiky3

1.3.Ciele3

1.3.1.Všeobecné ciele3

1.3.2.Špecifické ciele3

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv3

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti3

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:4

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy4

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy4

1.5.2.Prínos zapojenia Európskej únie (môže byť výsledkom rôznych faktorov, napr. lepšej koordinácie, právnej istoty, väčšej účinnosti alebo komplementárnosti). Na účely tohto bodu je „prínos zapojenia Európskej únie“ hodnota vyplývajúca zo zásahu Európskej únie, ktorá dopĺňa hodnotu, ktorú by inak vytvorili len samotné členské štáty.4

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti4

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi5

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia5

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy6

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu6

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA8

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ8

2.2.Systémy riadenia a kontroly8

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly8

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie8

2.2.3.Odhad a opodstatnenie nákladovej účinnosti kontrol (pomer medzi nákladmi na kontroly a hodnotou súvisiacich riadených finančných prostriedkov) a posúdenie očakávaných úrovní rizika chyby (pri platbe a uzavretí)8

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam9

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY10

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov10

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky12

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky12

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu12

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov17

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov22

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky24

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu24

3.2.3.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov24

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky24

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov25

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu25

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov26

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov26

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami28

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom28

3.2.7.Príspevky od tretích strán28

3.3.Odhadovaný vplyv na príjmy29

4.Digitálne rozmery29

4.1.Požiadavky digitálneho významu30

4.2.Údaje30

4.3.Digitálne riešenia31

4.4.Posúdenie interoperability31

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania32

1.RÁMEC NÁVRHU/INICIATÍVY

1.1.Názov návrhu/iniciatívy

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2024/1348, pokiaľ ide o uplatňovanie konceptu „bezpečnej tretej krajiny“.

1.2.Príslušné oblasti politiky

Azyl

1.3.Ciele

1.3.1.Všeobecné ciele

Tento návrh predstavuje reakciu na požiadavku nariadenia o konaní o azyle č. 2024/1348, aby Komisia preskúmala koncept bezpečnej tretej krajiny a v prípade potreby navrhla cielené zmeny na uľahčenie jeho uplatňovania. Jeho cieľom je zlepšiť uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny v rámci azylového systému EÚ.

V súlade s paktom o migrácii a azyle sa týmto návrhom posilňuje spolupráca s tretími krajinami založená na partnerstve a zabezpečuje sa ním, aby dohody a dojednania o bezpečnej tretej krajine boli vzájomne prospešné, dodržiavali zásady rozdelenia zodpovednosti a plne rešpektovali základné práva. Tým, že v návrhu sa riešia potreby ochrany a zabezpečuje sa dodržiavanie medzinárodných záväzkov, návrh prispieva aj k plneniu záväzkov EÚ v rámci globálneho paktu o utečencoch.

1.3.2.Špecifické ciele

Špecifický cieľ č. 1

Prvým cieľom tohto návrhu je vykonať cielené zmeny nariadenia o konaní o azyle 2024/1348 s cieľom uľahčiť členským štátom uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny.

1.3.3.Očakávané výsledky a vplyv

Uveďte, aký vplyv by mal mať návrh/iniciatíva na prijímateľov/cieľové skupiny.

1. Zlepšiť právnu zrozumiteľnosť a konzistentnosť pri uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny.

2. Poskytnúť členským štátom väčšiu flexibilitu pri uplatňovaní tohto konceptu a zároveň zabezpečiť dodržiavanie medzinárodných záväzkov a základných práv.

3. Zvýšiť účinnosť konaní o azyle a znížiť tlak na azylové systémy EÚ a ich zneužívanie.

1.3.4.Ukazovatele výkonnosti

Uveďte ukazovatele na monitorovanie pokroku a dosiahnutých výsledkov.

Vplyv zmien na:

1. Počet členských štátov, ktoré uplatňujú koncept bezpečnej tretej krajiny (s použitím kritéria väzby, kritéria tranzitu alebo na základe dohody alebo dojednaní s bezpečnými tretími krajinami).

2. Počet žiadostí o azyl zamietnutých ako neprípustné na základe bezpečnej tretej krajiny a počet opravných prostriedkov.

3. Počet dohôd alebo dojednaní o bezpečnej tretej krajine na úrovni Únie alebo členských štátov.

1.4.Návrh/iniciatíva sa týka:

 novej akcie

 novej akcie, ktorá nadväzuje na pilotný projekt/prípravnú akciu 18

 predĺženia trvania existujúcej akcie

 zlúčenia jednej alebo viacerých akcií do ďalšej/novej akcie alebo presmerovania jednej alebo viacerých akcií na ďalšiu/novú akciu

1.5.Dôvody návrhu/iniciatívy

1.5.1.Požiadavky, ktoré sa majú splniť v krátkodobom alebo dlhodobom horizonte vrátane podrobného harmonogramu prvotnej fázy vykonávania iniciatívy

Podľa článku 75 nariadenia o konaní o azyle sú členské štáty povinné vypracovať národné implementačné plány na základe spoločného implementačného plánu, ktorý vypracovala Komisia. Komisia musí vykonávanie národných implementačných plánov dôkladne monitorovať. Po začatí uplatňovania ustanovení paktu v júni 2026 bude Agentúra Európskej únie pre azyl monitorovať prevádzkové a technické uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému podľa článku 14 nariadenia 2021/2303 o agentúre EUAA. Uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny bude súčasťou monitorovania zo strany agentúry EUAA. Okrem toho musia výročné správy, ktoré musí Komisia prijať podľa článku 9 nariadenia o riadení azylu a migrácie, obsahovať výsledky monitorovania agentúrou EUAA. Tieto rôzne prvky musí Komisia zohľadniť pri posudzovaní, či sú členské štáty pod migračným tlakom, či im hrozí migračný tlak alebo či čelia závažnej migračnej situácii, ako aj pri určovaní, či má členský štát systémové nedostatky, ktoré by mohli mať vážne negatívne dôsledky na fungovanie dublinského systému.

Dôvody na akciu na úrovni Európskej únie (ex ante): koncept bezpečnej tretej krajiny a konanie o azyle sa riadia právom EÚ podľa nariadenia (EÚ) 2024/1348 o konaní o azyle. Bez opatrení na úrovni EÚ by členské štáty naďalej uplatňovali koncept bezpečnej tretej krajiny nejednotne, čo by viedlo k nejednotnosti v právnom výklade a procesných zárukách. Rozdielne vnútroštátne prístupy by viedli k právnej neistote, zvýšili by riziko súdnych sporov a narušili by jednotné uplatňovanie pravidiel v oblasti azylu v celej Únii. Nedostatok koordinovaných opatrení by zároveň bránil spravodlivému rozdeleniu záťaže medzi členskými štátmi a oslabil by schopnosť EÚ účinne spolupracovať s tretími krajinami v otázkach migrácie. Týmto návrhom na úrovni EÚ sa zabezpečuje harmonizácia, právna istota a procesné záruky a zároveň sa členským štátom poskytuje väčšia flexibilita pri vykonávaní konceptu bezpečnej tretej krajiny právne spoľahlivým a operatívne účinným spôsobom.

Očakávaný prínos vytvorený Európskou úniou (ex post): po vykonaní sa týmto návrhom zvýši právna istota a efektívnosť konania tým, že sa zabezpečí, aby všetky členské štáty dôsledne uplatňovali koncept bezpečnej tretej krajiny. Odstránením automatického odkladného účinku opravného prostriedku sa skrátia prieťahy v rozhodovaní o azyle, čím sa umožní rýchlejšie spracovanie neprípustných žiadostí a zároveň sa zachová prístup k účinným opravným prostriedkom.

Návrhom sa zároveň posilní spolupráca s tretími krajinami tým, že poskytne jasný právny rámec pre uplatňovanie bezpečnej tretej krajiny bez ohľadu na to, či existuje väzba alebo nie, a to za predpokladu existencie dohôd alebo dojednaní. Okrem toho doložka o transparentnosti umožní Komisii monitorovať súlad dohôd alebo dojednaní s nariadením o konaní o azyle, čím sa zabezpečí dôveryhodnosť EÚ v partnerstvách v oblasti migrácie.

Na úrovni EÚ sa monitorovaním zo strany agentúry EUAA a Komisie zabezpečí, aby členské štáty uplatňovali revidované pravidlá týkajúce sa bezpečnej tretej krajiny v plnom súlade so základnými právami a procesnými zárukami. Hoci sa návrhom obmedzuje automatický odkladný účinok opravného prostriedku, zachováva sa základná právna ochrana tým, že sa vyžaduje, aby sa rozhodnutia o návrate pozastavili v konaní o opravnom prostriedku prvého stupňa, ak existuje riziko porušenia zásady zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Týmito opatreniami sa dosahuje rovnováha medzi účinnosťou a spravodlivosťou, čím sa zabezpečuje, že azylový systém EÚ zostane účinný, predvídateľný a v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti ľudských práv.

1.5.3.Poznatky získané z podobných skúseností v minulosti

Uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny sa v jednotlivých členských štátoch líši a neuplatňujú ho všetky krajiny, čo sťažuje porovnávanie. Komisia prijala pri preskúmaní konceptu bezpečnej tretej krajiny holistický prístup. Skúmala, či medzinárodné právo (Ženevský dohovor z roku 1951 a Európsky dohovor o ľudských právach z roku 1950) umožňuje ďalšie revízie podmienok uplatňovania konceptu bezpečnej tretej krajiny a jeho právnych záruk s cieľom uľahčiť uplatňovanie tohto konceptu v členských štátoch. Komisia takisto zvážila skúsenosti a výzvy členských štátov pri uplatňovaní konceptu bezpečnej tretej krajiny, ktoré vyjadrili na rôznych fórach, a posúdila, či sa v rámci zmien zavedených na základe nariadenia o konaní o azyle už tieto otázky riešili, alebo či ešte pretrvávajú nedostatky. Komisia napokon analyzovala príslušnú judikatúru Súdneho dvora EÚ a Európskeho súdu pre ľudské práva.

1.5.4.Zlučiteľnosť s viacročným finančným rámcom a možná synergia s inými vhodnými nástrojmi

Tento návrh vyplýva z nariadenia o konaní o azyle, ktorým sa zaviedlo niekoľko zmien pravidiel týkajúcich sa bezpečnej tretej krajiny, a preto je súčasťou paktu o migrácii a azyle prijatého v máji 2024, pre ktorý sa už predpokladá financovanie. Tento návrh nepredstavuje pre Úniu finančnú ani administratívnu záťaž. Preto nemá vplyv na rozpočet Únie. Uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny nie je pre členské štáty novinkou. Členské štáty budú môcť využiť finančné prostriedky pridelené v rámci svojich národných programov v rámci existujúceho Fondu pre azyl, migráciu a integráciu na podporu všetkých investícií potrebných na uplatňovanie konceptu bezpečnej tretej krajiny. Agentúra EUAA môže členským štátom poskytnúť personálnu podporu na rovnaký účel v rámci jej príslušných mandátov.

1.5.5.Posúdenie rôznych disponibilných možností financovania vrátane možnosti prerozdelenia

Neuplatňuje sa.

1.6.Trvanie a finančný vplyv návrhu/iniciatívy

 obmedzené trvanie

– v platnosti od [DD/MM]RRRR do [DD/MM]RRRR

– finančný vplyv na viazané rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR a na platobné rozpočtové prostriedky od RRRR do RRRR

 neobmedzené trvanie

–Počiatočná fáza vykonávania bude trvať od RRRR do RRRR

–a potom bude vykonávanie pokračovať v plnom rozsahu.

1.7.Plánované metódy plnenia rozpočtu 19

 Priame riadenie na úrovni Komisie

– prostredníctvom jej útvarov vrátane zamestnancov v delegáciách Únie

– prostredníctvom výkonných agentúr

 Zdieľané riadenie s členskými štátmi

 Nepriame riadenie, pri ktorom sa plnením rozpočtu poveria:

– tretie krajiny alebo subjekty, ktoré tieto krajiny určili,

– medzinárodné organizácie a ich agentúry (uveďte),

– Európska investičná banka (EIB) a Európsky investičný fond,

– subjekty uvedené v článkoch 70 a 71 nariadenia o rozpočtových pravidlách,

– verejnoprávne subjekty,

– súkromnoprávne subjekty poverené vykonávaním verejnej služby, pokiaľ sú im poskytnuté primerané finančné záruky,

– súkromnoprávne subjekty spravované právom členského štátu, ktoré sú poverené vykonávaním verejno-súkromného partnerstva a ktorým sú poskytnuté primerané finančné záruky,

– subjekty alebo osoby poverené vykonávaním osobitných akcií v oblasti spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky podľa hlavy V Zmluvy o Európskej únii a určené v príslušnom základnom akte,

– subjekty usadené v členskom štáte, spravované súkromným právom členského štátu alebo právom Únie, ktoré môžu byť v súlade s pravidlami platnými v jednotlivých odvetviach poverené implementáciou finančných prostriedkov Únie alebo rozpočtových záruk, pokiaľ sú takéto subjekty kontrolované verejnoprávnymi subjektmi alebo súkromnoprávnymi subjektmi poverenými vykonávaním verejnej služby a sú im poskytnuté primerané finančné záruky v podobe spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti zo strany kontrolných subjektov alebo rovnocenné finančné záruky, ktoré môžu byť v prípade každej akcie obmedzené na maximálnu sumu podpory Únie.

2.OPATRENIA V OBLASTI RIADENIA

2.1.Zásady monitorovania a predkladania správ

Podľa článku 75 nariadenia (EÚ) 2024/1348 o konaní o azyle musia členské štáty vypracovať národné implementačné plány na základe spoločného implementačného plánu stanoveného Komisiou, ktorá bude ich vykonávanie pozorne sledovať. Po začatí uplatňovania ustanovení paktu v júni 2026 bude agentúra EUAA dohliadať na prevádzkové a technické uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému podľa článku 14 nariadenia (EÚ) 2021/2303 vrátane vykonávania konceptu bezpečnej tretej krajiny.

Výročné správy Komisie podľa článku 9 nariadenia o riadení azylu a migrácie budú obsahovať výsledky monitorovania agentúrou EUAA, v ktorých sa bude posudzovať, či sú členské štáty pod migračným tlakom alebo či čelia systémovým nedostatkom, ktoré by mohli ovplyvniť fungovanie dublinského systému, a to aj v súvislosti s uplatňovaním konceptu bezpečnej tretej krajiny. Pridaná doložka o transparentnosti umožní Komisii monitorovať dohody a dojednania s tretími krajinami vzhľadom na požiadavky nariadenia o konaní o azyle.

2.2.Systémy riadenia a kontroly

2.2.1.Opodstatnenie navrhovaných metód plnenia rozpočtu, mechanizmov vykonávania financovania, spôsobov platby a stratégie kontroly

Neuplatňuje sa.

2.2.2.Informácie o zistených rizikách a systémoch vnútornej kontroly zavedených na ich zmierňovanie

Jedným z rizík spojených s návrhom je, že členské štáty môžu uzavrieť dohody alebo dojednania s tretími krajinami, ktoré nespĺňajú potrebné normy. Na zmiernenie tohto rizika bola zavedená doložka o transparentnosti, podľa ktorej musia členské štáty pred uzavretím dohôd alebo dojednaní informovať Komisiu a ostatné členské štáty.

Neuplatňuje sa.

2.3.Opatrenia na predchádzanie podvodom a nezrovnalostiam

Neuplatňuje sa.

3.ODHADOVANÝ FINANČNÝ VPLYV NÁVRHU/INICIATÍVY

3.1.Príslušné okruhy viacročného finančného rámca a rozpočtové riadky výdavkov

Oddiel 3 sa neuplatňuje, pretože nemá žiadne finančné ani personálne dôsledky.

3.2.Odhadovaný finančný vplyv návrhu na rozpočtové prostriedky

3.2.1.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na operačné rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie operačných rozpočtových prostriedkov

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto operačných rozpočtových prostriedkov:

3.2.1.1.Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca			Číslo
						Rok		Rok			Rok		Rok		VFR 2021 – 2027 SPOLU
						2024		2025			2026		2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky			(4)		0,000		0,000			0,000		0,000		0,000
	Platby			(5)		0,000		0,000			0,000		0,000		0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU				(6)		0,000		0,000			0,000		0,000		0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>	Záväzky			= 4 + 6		0,000		0,000			0,000		0,000		0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby			= 5 + 6		0,000		0,000			0,000		0,000		0,000
Okruh viacročného finančného rámca			7		„Administratívne výdavky“ 20
GR: <…….>									Rok	Rok		Rok		Rok		VFR 2021 – 2027 SPOLU
									2024	2025		2026		2027
 Ľudské zdroje									0,000	0,000		0,000		0,000		0,000
 Ostatné administratívne výdavky									0,000	0,000		0,000		0,000		0,000
GR <…….> SPOLU		Rozpočtové prostriedky							0,000	0,000		0,000		0,000		0,000

GR: <…….>									Rok	Rok		Rok		Rok		VFR 2021 – 2027 SPOLU
									2024	2025		2026		2027
 Ľudské zdroje									0,000	0,000		0,000		0,000		0,000
 Ostatné administratívne výdavky									0,000	0,000		0,000		0,000		0,000
GR <…….> SPOLU		Rozpočtové prostriedky							0,000	0,000		0,000		0,000		0,000

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU							(Záväzky spolu = Platby spolu)		0,000	0,000		0,000		0,000		0,000

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
		2024	2025	2026	2027
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7	Záväzky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.1.2.Rozpočtové prostriedky z vonkajších pripísaných príjmov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Okruh viacročného finančného rámca

Číslo

GR: <…….>			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
Operačné rozpočtové prostriedky
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1a)					0,000
	Platby	(2a)					0,000
Rozpočtový riadok	Záväzky	(1b)					0,000
	Platby	(2b)					0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov 21
Rozpočtový riadok		(3)					0,000
Rozpočtové prostriedky pre GR <…….> SPOLU	Záväzky	= 1a + 1b + 3	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
	Platby	= 2a + 2b + 3	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

Povinná tabuľka

			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
	Platby	(5)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>	Záväzky	= 4 + 6	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	= 5 + 6	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

Povinná tabuľka

			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU	Záväzky	(4)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
	Platby	(5)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU		(6)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHU <….>	Záväzky	= 4 + 6	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	= 5 + 6	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
• Operačné rozpočtové prostriedky SPOLU (všetky operačné okruhy)	Záväzky	(4)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
	Platby	(5)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
• Administratívne rozpočtové prostriedky financované z finančného krytia na vykonávanie osobitných programov SPOLU (všetky operačné okruhy)		(6)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 6	Záväzky	= 4 + 6	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU (referenčná suma)	Platby	= 5 + 6	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

Okruh viacročného finančného rámca

„Administratívne výdavky“ 22

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

GR: <…….>			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
 Ľudské zdroje			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
 Ostatné administratívne výdavky			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky		0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

GR: <…….>			Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
			2024	2025	2026	2027
 Ľudské zdroje			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
 Ostatné administratívne výdavky			0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
GR <…….> SPOLU	Rozpočtové prostriedky		0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

Rozpočtové prostriedky OKRUHU 7 viacročného finančného rámca SPOLU		(Záväzky spolu = Platby spolu)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

		Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
		2024	2025	2026	2027
Rozpočtové prostriedky OKRUHOV 1 až 7	Záväzky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
viacročného finančného rámca SPOLU	Platby	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.2.Odhadované výstupy financované z operačných rozpočtových prostriedkov (v prípade decentralizovaných agentúr nevypĺňať)

viazané rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Uveďte ciele a výstupy



Rok
2024

Rok
2025

Rok
2026

Rok
2027

Uveďte všetky roky, počas ktorých vplyv trvá (pozri bod 1.6)

SPOLU

VÝSTUPY

Druh 23

Priemerné náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet

Náklady

Počet spolu

Náklady spolu

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 1 24 …

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 1 medzisúčet

ŠPECIFICKÝ CIEĽ č. 2…

‒ Výstup

Špecifický cieľ č. 2 medzisúčet

SPOLU

3.2.3.Zhrnutie odhadovaného vplyvu na administratívne rozpočtové prostriedky

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie administratívnych rozpočtových prostriedkov

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto administratívnych rozpočtových prostriedkov:

3.2.3.1. Rozpočtové prostriedky zo schváleného rozpočtu

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY	Rok	Rok	Rok	Rok	SPOLU 2021 – 2027
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.3.3.Celkové rozpočtové prostriedky

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY + VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY SPOLU	Rok	Rok	Rok	Rok	SPOLU 2021 – 2027
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Ľudské zdroje	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Ostatné administratívne výdavky	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

Rozpočtové prostriedky potrebné na ľudské zdroje a na ostatné administratívne výdavky budú pokryté rozpočtovými prostriedkami GR, ktoré už boli pridelené na riadenie akcie a/alebo boli prerozdelené v rámci GR, a v prípade potreby budú doplnené zdrojmi, ktoré sa môžu prideliť riadiacemu GR v rámci ročného postupu prideľovania zdrojov a v závislosti od rozpočtových obmedzení.

3.2.4.Odhadovaná potreba ľudských zdrojov

– Návrh/iniciatíva si nevyžaduje použitie ľudských zdrojov.

– Návrh/iniciatíva si vyžaduje použitie týchto ľudských zdrojov:

3.2.4.1.Financovaná zo schváleného rozpočtu

odhady sa vyjadrujú v ekvivalente plného pracovného času 25

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY		Rok	Rok	Rok	Rok
		2024	2025	2026	2027
 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		0	0	0	0
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0	0	0	0
01 01 01 01 (nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 11 (priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0	0	0	0
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		0	0	0	0
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0	0	0	0
Riadok administratívnej podpory [XX.01.YY.YY]	– ústredie	0	0	0	0
	– delegácie EÚ	0	0	0	0
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7		0	0	0	0
SPOLU		0	0	0	0

3.2.4.2.Financovaná z vonkajších pripísaných príjmov

VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY		Rok	Rok	Rok	Rok
		2024	2025	2026	2027
 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		0	0	0	0
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0	0	0	0
01 01 01 01 (nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 11 (priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0	0	0	0
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		0	0	0	0
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0	0	0	0
Riadok administratívnej podpory [XX.01.YY.YY]	– ústredie	0	0	0	0
	– delegácie EÚ	0	0	0	0
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7		0	0	0	0
SPOLU		0	0	0	0

3.2.4.3.Celková potreba ľudských zdrojov

SCHVÁLENÉ ROZPOČTOVÉ PROSTRIEDKY + VONKAJŠIE PRIPÍSANÉ PRÍJMY SPOLU		Rok	Rok	Rok	Rok
		2024	2025	2026	2027
 Plán pracovných miest (úradníci a dočasní zamestnanci)
20 01 02 01 (ústredie a zastúpenia Komisie)		0	0	0	0
20 01 02 03 (delegácie EÚ)		0	0	0	0
01 01 01 01 (nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 11 (priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte)		0	0	0	0
• Externí zamestnanci (ekvivalent plného pracovného času)
20 02 01 (ZZ, VNE z celkového finančného krytia)		0	0	0	0
20 02 03 (ZZ, MZ, VNE a PED v delegáciách EÚ)		0	0	0	0
Riadok administratívnej podpory [XX.01.YY.YY]	– ústredie	0	0	0	0
	– delegácie EÚ	0	0	0	0
01 01 01 02 (ZZ, VNE – nepriamy výskum)		0	0	0	0
01 01 01 12 (ZZ, VNE – priamy výskum)		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Okruh 7		0	0	0	0
Iné rozpočtové riadky (uveďte) – Mimo okruhu 7		0	0	0	0
SPOLU		0	0	0	0

[Vzhľadom na celkovú napätú situáciu v okruhu 7, pokiaľ ide o personálne hľadiská a úroveň rozpočtových prostriedkov, potreby ľudských zdrojov budú pokryté úradníkmi GR, ktorí už boli pridelení na riadenie akcie a/alebo boli interne prerozdelení v rámci GR alebo iných útvarov Komisie.]

Opis úloh, ktoré majú vykonávať:

Úradníci a dočasní zamestnanci
Externí zamestnanci

3.2.5.Prehľad odhadovaného vplyvu na investície súvisiace s digitálnymi technológiami

Povinné: v nasledujúcej tabuľke by mal byť uvedený najlepší odhad investícií súvisiacich s digitálnymi technológiami, ktoré sú súčasťou návrhu/iniciatívy.

Vo výnimočných prípadoch, ak je to potrebné na účely vykonávania návrhu/iniciatívy, by sa v určenom riadku mali uviesť rozpočtové prostriedky okruhu 7.

Rozpočtové prostriedky okruhov 1 – 6 by sa mali uvádzať ako „Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT“. Tieto výdavky sa týkajú operačného rozpočtu, ktorý sa má použiť na opätovné použitie/nákup/vývoj IT platforiem/nástrojov priamo spojených s vykonávaním iniciatívy a investíciami, ktoré s nimi súvisia (napr. licencie, štúdie, uchovávanie údajov atď.). Informácie uvedené v tejto tabuľke by mali byť v súlade s podrobnými údajmi uvedenými v oddiele 4 „Digitálne rozmery“.

Digitálne a IT rozpočtové prostriedky SPOLU	Rok	Rok	Rok	Rok	VFR 2021 – 2027 SPOLU
	2024	2025	2026	2027
OKRUH 7
IT výdavky (organizácie)	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Mimo OKRUHU 7
Výdavky na operačné programy v oblasti politiky IT	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000
Medzisúčet mimo OKRUHU 7	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

SPOLU	0,000	0,000	0,000	0,000	0,000

3.2.6.Súlad s platným viacročným finančným rámcom

Návrh/iniciatíva:

– môže byť v plnej miere financovaná prerozdelením v rámci príslušného okruhu viacročného finančného rámca (VFR).

Neuplatňuje sa.

– si vyžaduje použitie nepridelenej rezervy v rámci príslušného okruhu VFR a/alebo použitie osobitných nástrojov vymedzených v nariadení o VFR.

Neuplatňuje sa.

– si vyžaduje revíziu VFR.

Neuplatňuje sa.

3.2.7.Príspevky od tretích strán

Návrh/iniciatíva:

– nezahŕňa spolufinancovanie tretími stranami

– zahŕňa spolufinancovanie tretími stranami, ako je odhadnuté v nasledujúcej tabuľke:

rozpočtové prostriedky v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

	Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027	Spolu
Uveďte spolufinancujúci subjekt
Prostriedky zo spolufinancovania SPOLU

3.3. Odhadovaný vplyv na príjmy

– Návrh/iniciatíva nemá finančný vplyv na príjmy.

– Návrh/iniciatíva má tento finančný vplyv na príjmy:

– vplyv na vlastné zdroje

– vplyv na iné príjmy

– uveďte, či sú príjmy pripísané rozpočtovým riadkom výdavkov

v mil. EUR (zaokrúhlené na 3 desatinné miesta)

Rozpočtový riadok príjmov:	Rozpočtové prostriedky k dispozícii v bežnom rozpočtovom roku	Vplyv návrhu/iniciatívy 26
		Rok 2024	Rok 2025	Rok 2026	Rok 2027
Článok ………….

V prípade pripísaných príjmov uveďte príslušné rozpočtové riadky výdavkov.

Neuplatňuje sa.

Ďalšie poznámky (napr. spôsob/vzorec použitý na výpočet vplyvu na príjmy alebo akékoľvek ďalšie informácie).

Neuplatňuje sa.

4.Digitálne rozmery

Neuplatňuje sa. Návrh je cielenou zmenou nariadenia o konaní o azyle, ktorý je súčasťou paktu. Všetky digitálne prvky sú v pakte, nie tu.

4.1.Požiadavky digitálneho významu

Neuplatňuje sa.

4.2.Údaje

Neuplatňuje sa.

4.3.Digitálne riešenia

Neuplatňuje sa.

4.4.Posúdenie interoperability

Neuplatňuje sa.

4.5.Opatrenia na podporu digitálneho vykonávania

Neuplatňuje sa.

(1) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024).

(3) V článku 57 ods. 2 nariadenia o konaní o azyle sa vymedzuje „účinná ochrana“, ktorá zahŕňa: právo zotrvať v krajine až do preskúmania žiadosti o ochranu; primeranú životnú úroveň zodpovedajúcu celkovej situácii v krajine; prístup k zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu za rovnakých podmienok ako pre štátnych príslušníkov a účinnú ochranu až do nájdenia trvalého riešenia.

(4) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) 2024/1348, pokiaľ ide o vytvorenie zoznamu bezpečných krajín pôvodu na úrovni Únie [COM(2025) 186 final zo 16.4.2025].

(5) SWD (2025) 600 GR HOME SWD v súvislosti s návrhom o bezpečných tretích krajinách.

(6) Podľa odôvodnenia 46 nariadenia o konaní o azyle znamená účinná ochrana „prístup k prostriedkom potrebným na pokrytie nákladov na zachovanie primeranej životnej úrovne vzhľadom na celkovú situáciu danej hostiteľskej tretej krajiny, prístup k zdravotnej starostlivosti a základnej liečbe chorôb a k vzdelaniu za podmienok všeobecne stanovených v danej tretej krajine“. Okrem toho, podľa odôvodnenia 51 by sa „prístup k prostriedkom na pokrytie nákladov na zachovanie primeranej životnej úrovne“ mal chápať tak, že „zahŕňa prístup k potravinám, oblečeniu, bývaniu alebo prístrešiu a právo vykonávať platené zamestnanie, napríklad prístupom na pracovný trh, za podmienok, ktoré nie sú vo všeobecnosti za rovnakých okolností menej priaznivé než podmienky pre cudzincov v tejto tretej krajine“. Tieto požiadavky sú vo všeobecnosti rovnocenné s požiadavkami Ženevského dohovoru z roku 1951 pre utečencov, ktorí sa na území zdržiavajú oprávnene: právo na výkon zamestnania (článok 17 Ženevského dohovoru), právo na bývanie (článok 21) a právo na samostatnú zárobkovú činnosť (článok 18) by malo byť priznané za rovnako priaznivých podmienok ako štátnym príslušníkom tretích krajín s oprávneným pobytom v krajine; právo na prístup k vzdelaniu (článok 22) a právo na sociálne zabezpečenie a dávky (článok 24) by sa malo poskytovať za rovnakých podmienok ako štátnym príslušníkom.

(7) Pozri oddiel 3 SWD (2025) 600 GR HOME SWD v súvislosti s návrhom o bezpečných tretích krajinách.

(8) Pozri oddiel 4 SWD (2025) 600 GR HOME SWD v súvislosti s návrhom o bezpečných tretích krajinách.

(9) Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ [COM/2016/0467 final – 2016/0224 (COD)].

(10) COM(2025) 101 final.

(11) Pozri napríklad EUAA (2022): Applying the Concept of Safe Countries in the Asylum Procedure (Uplatňovanie konceptu bezpečných krajín v konaní o azyle) ; Osso, B., „Unpacking the Safe Third Country Concept in the European Union: Borders, Legal Spaces, and Asylum in the Shadow of Externalization“ (Analýza konceptu bezpečnej tretej krajiny v Európskej únii: Hranice, právne priestory a azyl v tieni externalizácie), International Journal of Refugee Law, zv. 35(3), október 2023. Thym, D., Expert Opinion on Legal Requirements for Safe Third Countries in Asylum Law and Practical Implementation Options (Odborné stanovisko k právnym požiadavkám na bezpečné tretie krajiny v azylovom práve a možnosti praktickej implementácie), apríl 2024.

(12) FR, IT, PL.

(13) BG, EE, DE, EL, HU.

(14) AT, BE, CY, DK, FI, HR, IE, LV, LT, MT, NL, SE.

(15) CZ, PT, RO, SK, SI, ES.

(16) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1348 zo 14. mája 2024, ktorým sa stanovuje spoločné konanie o medzinárodnej ochrane v Únii a zrušuje smernica 2013/32/EÚ (Ú. v. EÚ L, 2024/1348, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/reg/2024/1348/oj).

(17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2024/1346 zo 14. mája 2024, ktorou sa stanovujú normy pre príjem žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L, 2024/1346, 22.5.2024, ELI: http://data.europa.eu/eli/dir/2024/1346/oj).

(18) Podľa článku 58 ods. 2 písm. a) alebo b) nariadenia o rozpočtových pravidlách.

(19) Vysvetlenie metód plnenia rozpočtu a odkazy na nariadenie o rozpočtových pravidlách sú k dispozícii na webovom sídle BUDGpedia: https://myintracomm.ec.europa.eu/corp/budget/financial-rules/budget-implementation/Pages/implementation-methods.aspx .

(20) Potrebné rozpočtové prostriedky by sa mali stanoviť na základe údajov o ročných priemerných nákladoch, ktoré sú k dispozícii na príslušných webových stránkach BUDGpedia.

(21) Technická a/alebo administratívna pomoc a výdavky na podporu vykonávania programov a/alebo akcií EÚ (pôvodné rozpočtové riadky „BA“), nepriamy výskum, priamy výskum.

(22) Potrebné rozpočtové prostriedky by sa mali stanoviť na základe údajov o ročných priemerných nákladoch, ktoré sú k dispozícii na príslušných webových stránkach BUDGpedia.

(23) Výstupy sú produkty, ktoré sa majú dodať, a služby, ktoré sa majú poskytnúť (napr.: počet financovaných výmen študentov, vybudované cesty v km atď.).

(24) Ako je uvedené v bode 1.3.2. „Špecifické ciele…“

(25) Pod tabuľkou spresnite, koľko ekvivalentov plného pracovného času v rámci uvedeného počtu je už pridelených na riadenie akcie a/alebo môže byť prerozdelených v rámci vášho GR a aké sú vaše čisté potreby.

(26) Pokiaľ ide o tradičné vlastné zdroje (clá, odvody z produkcie cukru), uvedené sumy musia predstavovať čisté sumy, t. j. hrubé sumy po odčítaní 20 % na náklady na výber.