EURÓPSKA KOMISIA
V Bruseli13. 5. 2025
COM(2025) 245 final
2025/0117(NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o prijatie odporúčaní a záverov určených desiatim zmluvným štátom vo vzťahu k ich vykonávaniu daného dohovoru v záležitostiach týkajúcich sa inštitúcií a verejnej správy Únie
DÔVODOVÁ SPRÁVA
1.Predmet návrhu
Tento návrh sa týka rozhodnutia o pozícii, ktorá sa má v mene Únie zaujať na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „Istanbulský dohovor“ alebo „dohovor“) 5. – 6. júna 2025 v súvislosti s plánovaným prijatím ôsmich návrhov odporúčaní a dvoch návrhov záverov určených desiatim zmluvným stranám a týkajúcich sa ich vykonávania dohovoru.
2.Kontext návrhu
2.1.Istanbulský dohovor
Istanbulským dohovorom sa stanovuje komplexný a harmonizovaný súbor pravidiel na predchádzanie násiliu na ženách a domácemu násiliu a boj proti nemu v Európe aj mimo nej. Dohovor nadobudol platnosť 1. augusta 2014.
EÚ dohovor podpísala v júni 2017 a 28. júna 2023 ukončila postup pristúpenia uložením dvoch schvaľovacích listín, čím dohovor pre EÚ nadobudol platnosť 1. októbra 2023. EÚ pristúpila k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, konkrétne pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie a záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Dohovor podpísali všetky členské štáty EÚ a 22 z nich ho ratifikovalo.
2.2.Výbor zmluvných strán
Výbor zmluvných strán pozostáva zo zástupcov zmluvných strán dohovoru. Zmluvné strany sa musia snažiť vymenovať svojich zástupcov z radov expertov s čo najvyššou senioritou v oblasti predchádzania násiliu na ženách a domácemu násiliu a boja proti nemu. Úlohy zverené Výboru zmluvných strán sú uvedené v článku 1 jeho rokovacieho poriadku. EÚ sa 1. októbra 2023 stala zmluvnou stranou Istanbulského dohovoru a ako taká sa stala členom Výboru zmluvných strán (článok 67 ods. 1 dohovoru).
2.3.Monitorovací mechanizmus Istanbulského dohovoru
Istanbulským dohovorom sa zriaďuje monitorovací mechanizmus na zabezpečenie jeho účinného vykonávania zmluvnými stranami. Účelom je posúdiť, ako sa dohovor zavádza do praxe, a poskytnúť usmernenia zmluvným stranám. Monitorovací mechanizmus pozostáva z dvoch odlišných, ale vzájomne pôsobiacich orgánov: z nezávislého odborného orgánu (Skupina expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, ďalej len „skupina GREVIO“) a Výboru zmluvných strán.
Skupina GREVIO je v súlade s článkom 66 ods. 1 dohovoru nezávislá skupina expertov, ktorej úlohou je monitorovať vykonávanie Istanbulského dohovoru jednotlivými krajinami. Hodnotiace konanie je stanovené v článku 68 dohovoru. V súlade s článkom 68 ods. 1 dohovoru sa od nových zmluvných strán vyžaduje, aby na základe dotazníka vypracovaného skupinou GREVIO predložili správu, v ktorej podrobne uvedú legislatívne a iné opatrenia prijaté na vykonávanie dohovoru. Skupina GREVIO vypracúva správu o opatreniach, ktoré dotknutá zmluvná strana prijala na vykonávanie dohovoru, a poskytuje návrhy a podnety, ako môže zmluvná strana riešiť zistené problémy.
Na základe správ skupiny GREVIO môže Výbor zmluvných strán v súlade s článkom 68 ods. 12 dohovoru prijať odporúčania o vykonávaní dohovoru určené dotknutej zmluvnej strane a stanoviť dátum, do ktorého musí zmluvná strana predložiť odpoveď o tom, ako ich implementuje. Na základe tohto ustanovenia Výbor zmluvných strán prijíma odporúčania pre zmluvné strany, v ktorých sa rozlišuje medzi opatreniami, ktoré by sa mali prijať čo najskôr, s požiadavkou podať správu do troch rokov, a opatreniami, ktoré sú síce dôležité, ale nemajú takú úroveň naliehavosti. Na konci trojročného obdobia musí zmluvná strana podať Výboru zmluvných strán správu o pokroku dosiahnutom pri vykonávaní odporúčaní, ktoré jej boli adresované. Na základe týchto informácií a akýchkoľvek ďalších získaných informácií sekretariát výboru vypracuje závery o vykonávaní odporúčaní vo vzťahu ku každej hodnotenej zmluvnej strane a Výbor zmluvných strán ich prijme.
Keďže postup základného hodnotenia bol dokončený v prípade takmer všetkých zmluvných strán, skupina GREVIO sa koncom roka 2022 rozhodla prejsť do ďalšej fázy hodnotenia. Podľa článku 68 ods. 3 dohovoru sa postupy hodnotenia skupiny GREVIO po základnom hodnotení rozdelia do kôl (ďalej len „tematické hodnotiace kolá“). Prvé tematické hodnotiace kolo má názov „Budovanie dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti“ a prebieha od roku 2023 do roku 2031. Zatiaľ čo základné hodnotenie sa týkalo približne 60 článkov Istanbulského dohovoru, nový postup tematického hodnotenia je zameraný na 20 článkov, a to na články 3, 7, 8, 11, 12, 14, 15, 16, 18, 20, 22, 25, 31, 48, 49, 50, 51, 52, 53 a 56. V týchto článkoch sa stanovujú normy pre orgány presadzovania práva, aktérov trestnej justície, poskytovanie všeobecných a špecializovaných podporných služieb pre obete, ako aj celkový prístup zameraný na obete. Cieľom je poskytnúť podrobnejšie posúdenie týchto oblastí so zameraním na pokrok dosiahnutý v súvislosti s každým článkom.
Súdny dvor vo svojom stanovisku 1/19 (Istanbulský dohovor) zo 6. októbra 2021 (EU:C:2021:832, bod 305) potvrdil, že značná časť povinností vyplývajúcich z dohovoru je pre Úniu v podstate záväzná vo vzťahu k zamestnancom jej administratívy, ako aj vo vzťahu k verejnosti, ktorá sa pohybuje v priestoroch a budovách jej inštitúcií, orgánov alebo úradov a agentúr. Pokiaľ ide o 20 konkrétnych ustanovení, na ktoré sa vzťahuje prvé tematické hodnotiace kolo, Súdny dvor potvrdil, že 17 z daných ustanovení sa uplatňuje aj vo vzťahu k Únii a jej vlastnej verejnej správe, konkrétne všetky uvedené ustanovenia s výnimkou článkov 3, 31 a 48 dohovoru. Zároveň by sa mal rozsah povinností Únie vykladať so zreteľom na jej osobitnú povahu a právomoci. Najmä vzhľadom na to, že verejná správa EÚ nemá právomoci v oblasti presadzovania práva, odporúčania týkajúce sa záležitostí presadzovania práva, ako je vydávanie mimoriadnym opatrení, by sa mali vykladať tak, že vyžadujú zaistenie bezpečnosti obete v rámci svojich právomocí, napríklad odmietnutím prístupu údajným páchateľom do priestorov inštitúcií.
Výbor zmluvných strán prijal na svojom poslednom zasadnutí v decembri 2024 rozhodnutie o odporúčaniach, ktoré má Výbor zmluvných strán prijať na základe správ skupiny GREVIO prijatých v rámci prvého tematického hodnotiaceho kola [IC-CP(2024)10 rev].
Doterajšou praxou Výboru zmluvných strán bolo prijímanie odporúčaní a záverov na základe konsenzu na jeho zasadnutiach, ktoré sa konajú na žiadosťjednej tretiny zmluvných strán, predsedu Výboru zmluvných strán alebo generálneho tajomníka zvyčajne dvakrát do roka.
2.4.Pripravované akty Výboru zmluvných strán
Predpokladá sa, že Výbor zmluvných strán na svojom 18. zasadnutí 5. – 6. júna 2025 pristúpi k prijatiu týchto ôsmich návrhov odporúčaní, ktoré vychádzajú z prvého tematického hodnotiaceho kola, a troch záverov (ďalej len „pripravované akty“ alebo „návrhy odporúčaní a záverov“):
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Albánska [IC-CP(2025)2-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Rakúska [IC-CP(2025)3-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Dánska [IC-CP(2025)4-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Fínska [IC-CP(2025)5-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Monaka [IC-CP(2025)6-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Čiernej Hory [IC-CP(2025)7-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Španielska [IC-CP(2025)8-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Švédska [IC-CP(2025)9-prov];
–závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa San Marína, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)10-prov]; a
–závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Slovinska, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)11-prov].
3.Pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie
Plánované akty sú adresované desiatim zmluvným stranám a obsahujú odporúčania (vychádzajúce z prvého postupu tematického hodnotenia) týkajúce sa opatrení, ktoré sa majú prijať na vykonávanie Istanbulského dohovoru, ako aj závery o vykonávaní predchádzajúcich odporúčaní zmluvnými stranami. Týkajú sa vykonávania ustanovení dohovoru príslušnými inštitúciami a verejnou správou. Únia pristúpila k dohovoru v rozsahu, v akom sa vzťahuje na jej inštitúcie a verejnú správu, a má výlučnú právomoc prijímať záväzky stanovené v dohovore vo vzťahu k svojim vlastným inštitúciám a verejnej správe v rozsahu pôsobnosti článku 336 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Je preto vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie vo Výbore zmluvných strán vo vzťahu k inštitúciám a verejnej správe Únie, keďže pripravované akty môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie v tom zmysle, že môžu v budúcnosti ovplyvniť výklad príslušných ustanovení dohovoru.
Návrh odporúčaní a záverov o záležitostiach, ktoré patria do právomoci Únie, pokiaľ ide o jej vlastné inštitúcie a verejnú správu, je v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvoláva žiadne obavy v súvislosti s právom Únie. Preto sa navrhuje, aby Únia nevniesla námietky proti prijatiu návrhu odporúčaní a záverov na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán.
4.Právny základ
4.1.Procesnoprávny základ
4.1.1.Zásady
V článku 218 ods. 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) sa stanovujú rozhodnutia, ktorými sa určujú „pozície, ktoré sa majú prijať v mene Únie v rámci orgánu zriadeného dohodou, keď je tento orgán vyzvaný prijať akty s právnymi účinkami s výnimkou aktov dopĺňajúcich alebo meniacich inštitucionálny rámec danej dohody.“
Pojem „akty s právnymi účinkami“ zahŕňa akty, ktoré majú právne účinky na základe pravidiel medzinárodného práva, ktorým sa riadi predmetný orgán. Zahŕňa aj nástroje, ktoré nemajú záväzný účinok podľa medzinárodného práva, ale „môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah právnej úpravy prijatej normotvorcom EÚ“.
4.1.2.Uplatnenie na tento prípad
Výbor zmluvných strán je orgán zriadený Istanbulským dohovorom. Pripravované akty, ktoré má Výbor zmluvných strán prijať, predstavujú akty s právnymi účinkami. Pripravované akty môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie, pretože v budúcnosti môžu ovplyvniť výklad príslušných ustanovení Istanbulského dohovoru. Procesnoprávnym základom navrhovaného rozhodnutia je preto článok 218 ods. 9 ZFEÚ.
4.2.Hmotnoprávny základ
4.2.1.Zásady
Hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ závisí predovšetkým od cieľa a obsahu pripravovaného aktu, v súvislosti s ktorým sa zaujíma pozícia v mene Únie. Ak pripravovaný akt sleduje dva ciele alebo obsahuje dve zložky a ak jeden z týchto cieľov alebo jednu z týchto zložiek možno určiť ako hlavnú, zatiaľ čo druhý cieľ alebo druhá zložka je len vedľajšia, rozhodnutie podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ musí byť založené na jedinom hmotnoprávnom základe, a to na tom, ktorý si vyžaduje hlavný alebo prevažujúci cieľ alebo zložka.
Ak pripravovaný akt sleduje viacero cieľov zároveň alebo obsahuje viacero zložiek, ktoré sú nerozlučne spojené bez toho, aby jeden cieľ alebo zložka boli oproti ostatným vedľajšie, hmotnoprávny základ rozhodnutia podľa článku 218 ods. 9 ZFEÚ bude musieť výnimočne zahŕňať viaceré zodpovedajúce právne základy.
4.2.2.Uplatnenie na tento prípad
Pokiaľ ide o hmotnoprávny základ, EÚ pristúpila k Istanbulskému dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, konkrétne pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie a záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia. Pristúpenie EÚ k Istanbulskému dohovoru bolo rozdelené na dve samostatné rozhodnutia Rady, aby sa zohľadnilo osobitné postavenie Dánska a Írska, pokiaľ ide o hlavu V ZFEÚ. Z tohto dôvodu treba aj rozhodnutie, ktorým sa stanovuje pozícia, ktorá sa má zaujať v mene Únie na Výbore zmluvných strán, rozdeliť na dve rozhodnutia, keď sa príslušné odporúčania alebo závery týkajú oboch záležitostí. Navrhované rozhodnutie sa týka záležitostí súvisiacich s inštitúciami a verejnou správou Únie. Hmotnoprávnym základom tohto rozhodnutia je preto článok 336 ZFEÚ.
4.3.Záver
Právnym základom navrhovaného rozhodnutia by mal byť článok 336 ZFEÚ v spojení s článkom 218 ods. 9 ZFEÚ.
2025/0117 (NLE)
Návrh
ROZHODNUTIE RADY
o pozícii, ktorá sa má v mene Európskej únie zaujať na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu, pokiaľ ide o prijatie odporúčaní a záverov určených desiatim zmluvným štátom vo vzťahu k ich vykonávaniu daného dohovoru v záležitostiach týkajúcich sa inštitúcií a verejnej správy Únie
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,
so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 336 v spojení s článkom 218 ods. 9,
so zreteľom na návrh Európskej komisie,
keďže:
(1)Únia uzavrela Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (ďalej len „dohovor“) rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1075, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa inštitúcií a verejnej správy Únie, a rozhodnutím Rady (EÚ) 2023/1076, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zákazu vyhostenia alebo vrátenia, a to v rozsahu, v ktorom patria do výlučnej právomoci Únie, a dohovor nadobudol pre Úniu platnosť 1. októbra 2023.
(2)Podľa článku 66 ods. 1 dohovoru má na vykonávanie dohovoru jeho zmluvnými stranami dohliadať Skupina expertov pre opatrenia na boj proti násiliu na ženách a domácemu násiliu (ďalej len „skupina GREVIO“). V súlade s článkom 68 ods. 11 dohovoru má skupina GREVIO prijímať správy a závery o opatreniach prijatých dotknutou zmluvnou stranou na implementáciu ustanovení dohovoru.
(3)Výbor zmluvných strán dohovoru môže v súlade s článkom 68 ods. 12 dohovoru prijať odporúčania určené dotknutej zmluvnej strane. Odporúčania vychádzajú zo správ skupiny GREVIO a rozlišuje sa v nich medzi opatreniami, ktoré by podľa Výboru zmluvných strán mala zmluvná strana prijať čo najskôr, s požiadavkou podať správu počas obdobia troch rokov, a opatreniami, ktoré sú síce dôležité, ale nemajú takú úroveň naliehavosti. Na konci trojročného obdobia musí zmluvná strana podať Výboru zmluvných strán správu o prijatých opatreniach v desiatich konkrétnych oblastiach dohovoru. Na základe daných informácií a akýchkoľvek ďalších získaných informácií prijme Výbor zmluvných strán závery o vykonávaní odporúčaní, ktoré vypracuje sekretariát výboru.
(4)Podľa článku 68 ods. 3 dohovoru sa postupy hodnotenia po počiatočnom základnom postupe hodnotenia skupinou GREVIO rozdelia do kôl (ďalej len „tematické hodnotiace kolá“). Prvé tematické hodnotiace kolo má názov „Budovanie dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti“ a je zamerané na 20 konkrétnych článkov dohovoru, a to na články 3, 7, 8, 11, 12, 14, 15, 16, 18, 20, 22, 25, 31, 48, 49, 50, 51, 52, 53 a 56. Výbor zmluvných strán prijal na svojom poslednom zasadnutí 17. decembra 2024 rozhodnutie o odporúčaniach, ktoré má Výbor zmluvných strán prijať na základe správ skupiny GREVIO prijatých v rámci prvého tematického hodnotiaceho kola [IC-CP(2024)10 rev].
(5)Očakáva sa, že Výbor zmluvných strán na svojom 18. zasadnutí 5. – 6. júna 2025 prijme osem návrhov odporúčaní vychádzajúcich z prvého tematického hodnotiaceho kola s názvom „Budovanie dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti“ a dva návrhy záverov o vykonávaní dohovoru desiatimi zmluvnými stranami (ďalej len „návrhy odporúčaní a záverov“):
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Albánska [IC-CP(2025)2-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Rakúska [IC-CP(2025)3-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Dánska [IC-CP(2025)4-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Fínska [IC-CP(2025)5-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Monaka [IC-CP(2025)6-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Čiernej Hory [IC-CP(2025)7-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Španielska [IC-CP(2025)8-prov];
–odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Švédska [IC-CP(2025)9-prov];
–závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa San Marína, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)10-prov]; a
–závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Slovinska, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)11-prov].
(6)Únia má výlučnú právomoc prijímať záväzky stanovené v dohovore vo vzťahu k svojim vlastným inštitúciám a verejnej správe v rozsahu pôsobnosti článku 336 Zmluvy o fungovaní Európskej únie. Súdny dvor Európskej únie vo svojom stanovisku 1/19 (Istanbulský dohovor) zo 6. októbra 2021, EU:C:2021:832, bod 305, rozhodol, že značná časť povinností vyplývajúcich z dohovoru, ktoré sa týkajú prijatia preventívnych a ochranných opatrení, je pre Úniu v podstate záväzná vo vzťahu k zamestnancom jej administratívy, ako aj vo vzťahu k verejnosti, ktorá sa pohybuje v priestoroch a budovách jej inštitúcií, orgánov alebo úradov a agentúr. Okrem toho v bode 307 toho istého stanoviska Súdny dvor rozhodol, že Únia by sa nemala obmedziť na prijatie minimálnych požiadaviek alebo podporných opatrení, ale mala by sama zabezpečiť, aby boli tieto záväzky splnené v celom rozsahu. Zároveň by sa mal rozsah povinností Únie vykladať so zreteľom na jej osobitnú povahu a právomoci. Najmä vzhľadom na to, že verejná správa Únie nemá právomoci v oblasti presadzovania práva, odporúčania týkajúce sa záležitostí presadzovania práva, ako je vydávanie mimoriadnych opatrení, by sa mali vykladať tak, že vyžadujú zaistenie bezpečnosti obete v rámci jej právomocí, napríklad odmietnutím prístupu údajným páchateľom do priestorov inštitúcií.
(7)Návrh odporúčaní a záverov sa týka vykonávania ustanovení dohovoru, ktoré sa vzťahujú aj na Úniu, pokiaľ ide o jej vlastné inštitúcie a verejnú správu. Je preto vhodné stanoviť pozíciu, ktorá sa má zaujať v mene Únie vo Výbore zmluvných strán vo vzťahu k záležitostiam týkajúcim sa inštitúcií a verejnej správy Únie, keďže pripravované akty môžu rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť obsah práva Únie v tom zmysle, že môžu v budúcnosti ovplyvniť výklad príslušných ustanovení dohovoru.
(8)Pokiaľ ide o Albánsko, návrh odporúčaní o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť, aby príslušné politiky a opatrenia na predchádzanie všetkým formám násilia na ženách a boj proti nim boli dostatočne a udržateľne financované, a to aj prostredníctvom transparentných postupov na zabezpečenie financovania pre organizácie na ochranu práv žien (článok 8 dohovoru); podporovať kampane alebo programy zvyšujúce povedomie a pravidelne posudzovať ich vplyv (článok 12 dohovoru); prijať opatrenia na posilnenie účinnosti výcviku, a to aj vzhľadom na fluktuáciu zamestnancov (článok 15 dohovoru); rozšíriť existujúce programy pre páchateľov a zaviesť programy zamerané konkrétne na páchateľov sexuálneho násilia (článok 16 dohovoru); zvýšiť financovanie a počet dostupných služieb pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia, najmä pre ženy s osobitnými potrebami (článok 20 dohovoru); zabezpečiť obetiam prístup ku komplexným službám zdravotnej starostlivosti (článok 20 dohovoru); zabezpečiť financovanie liniek pomoci (článok 22 dohovoru); zabezpečiť, aby obete sexuálneho násilia mali bezplatný prístup k forenznému vyšetreniu (článok 25 dohovoru); prijať opatrenia na zlepšenie oznamovania zo strany žien, ktoré sa stali obeťami násilia, a zabezpečiť v takýchto prípadoch reakciu zohľadňujúcu pocity obete a rodovo citlivú reakciu (články 49 a 50); zabezpečiť, aby sa postupy posudzovania rizík a riadenia rizík uplatňovali v prípadoch týkajúcich sa všetkých foriem násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 51 dohovoru); lepšie využívať mimoriadne opatrenia (článok 52 dohovoru); zabezpečiť, aby boli ochranné opatrenia dostupné a prístupné všetkým obetiam (článok 53 dohovoru), zhodnocovať vykonávanie ochranných opatrení a zabezpečiť ich súlad s dohovorom (článok 56 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Albánsku.
(9)Pokiaľ ide o Rakúsko, návrh odporúčaní o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu vypracovať dlhodobý komplexný akčný plán/strategický politický dokument týkajúci sa všetkých foriem násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 7 dohovoru); zhromažďovať oddelené údaje o počte žien a dievčat, ktoré sa obracajú na sociálne služby pri hľadaní pomoci v súvislosti so svojimi skúsenosťami s násilím na ženách (článok 11 dohovoru); informovať obete o dostupnosti podporných služieb (článok 12 dohovoru); monitorovať, ako študijné materiály pristupujú k problematike domáceho násilia a násilia na ženách (článok 14 dohovoru); poskytovať výcvik pre zamestnancov vo všeobecných podporných službách (článok 15 dohovoru); zabezpečiť, aby obete mali prístup k udržateľným a cenovo dostupným možnostiam bývania a zabezpečiť vydávanie forenzných správ dokumentujúcich zranenia (článok 20 dohovoru); zabezpečiť dostupnosť miest v zariadeniach núdzového bývania (článok 22 dohovoru); zriadiť ďalšie centrá pomoci pre obete sexuálneho násilia v celej krajine s kvalifikovanými odborníkmi, ktorí poskytujú podporu a odkazujú v súlade s dohovorom, a medzitým zabezpečiť, aby existujúce zdravotnícke služby poskytovali obetiam primeranú podporu (článok 25 dohovoru); zabezpečiť, aby sankcie boli úmerné závažnosti trestného činu vo všetkých prípadoch týkajúcich sa foriem násilia na ženách, na ktoré sa vzťahuje dohovor (články 49 a 50), a zabezpečiť používanie ochranných opatrení a zabrániť vzniku medzier medzi príkazmi brániacimi kontaktu a ochrannými opatreniami (články 52 a 53 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Rakúsku.
(10)Pokiaľ ide o Dánsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť, aby sa rodovej povahe všetkých foriem násilia na ženách a domáceho násilia venovala potrebná politická pozornosť (článok 7 dohovoru); pokračovať v úsilí o vykonávanie rodovo responzívneho rozpočtovania (článok 8 dohovoru); zaručiť dôvernosť pri zhromažďovaní údajov (článok 11 dohovoru); uprednostniť v preventívnych iniciatívach prístup zohľadňujúci rodový aspekt (článok 12 dohovoru); maximalizovať vplyv úsilia v oblasti výcviku využívaním odborných znalostí organizácií pre práva žien (článok 15 dohovoru); vytvoriť inštitucionalizované štruktúry spolupráce na zabezpečenie účinnej multisektorovej spolupráce (článok 18 dohovoru); zabezpečiť obetiam prístup k dlhodobému psychologickému poradenstvu (články 22 a 25 dohovoru); zvýšiť informovanosť aktérov trestnej justície o nových trestnoprávnych predpisoch (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť, aby sa posudzovanie rizík vykonávalo v koordinácii s príslušnými aktérmi (článok 51 dohovoru); zvýšiť využívanie mimoriadnych opatrení a ochranných opatrení na zabezpečenie ochrany obetí (články 52 a 53 dohovoru) a zabezpečiť riadne vykonávanie opatrení na ochranu obetí pri vyšetrovaniach a súdnych konaniach (článok 56 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Dánsku.
(11)Pokiaľ ide o Fínsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu vypracovať dlhodobú národnú stratégiu na zabezpečenie komplexného a koordinovaného prístupu (článok 7 dohovoru); zabezpečiť udržateľné mechanizmy financovania mimovládnych organizácií poskytujúcich špecializovanú pomoc obetiam (článok 8 dohovoru); vytvoriť štandardizované kategórie údajov a harmonizovať systémy zhromažďovania údajov (článok 11 dohovoru); pravidelne uskutočňovať kampane zvyšujúce povedomie (článok 12 dohovoru); vyhodnocovať výcvik a využívať odborné znalosti organizácií pre práva žien (článok 15 dohovoru); zaviesť programy pre páchateľov domáceho násilia (článok 16 dohovoru); vytvoriť inštitucionalizované štruktúry multisektorovej koordinácie medzi príslušnými aktérmi (článok 18 dohovoru); zaviesť podporné služby na uľahčenie zotavenia a nezávislosti obetí (článok 20 dohovoru), zabezpečiť dostupnosť podporných služieb (článok 22 dohovoru); zabezpečiť geografické rozloženie krízových centier pre obete znásilnenia s cieľom zabezpečiť podporu všetkým obetiam sexuálneho násilia (článok 25 dohovoru); zabezpečiť včasné vyšetrovania a proaktívne zhromažďovanie dôkazov nad rámec vyhlásení obetí s cieľom umožniť účinné trestné stíhanie prípadov násilia na ženách (články 49 a 50 dohovoru), prijať opatrenia na zavedenie štandardizovaného mechanizmu posudzovania rizík, ktorý by sa systematicky uplatňoval (článok 51 dohovoru), a zvýšiť využívanie mimoriadnych opatrení a posilniť využívanie obmedzujúcich opatrení a ochranných opatrení (články 52 a 53 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Fínsku.
(12)Pokiaľ ide o Monako, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu vypracovať dlhodobú všestrannú stratégiu na dosiahnutie komplexného a koordinovaného politického prístupu (článok 7 dohovoru); pokračovať v zhromažďovaní údajov o všetkých formách násilia na ženách, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 11 dohovoru); rozšíriť opatrenia na predchádzanie domácemu násiliu o ďalšie formy násilia, na ktoré sa vzťahuje Istanbulský dohovor (článok 12 dohovoru); vypracovať študijný materiál o násilí na ženách (článok 14 dohovoru); vytvoriť programy pre páchateľov násilia (článok 16 dohovoru); zriadiť linku pomoci pre ženy, ktoré sa stali obeťami násilia (článok 22 dohovoru); zriadiť krízové centrum pre obete znásilnenia a centrum pomoci pre obete sexuálneho násilia, aby obeť mala prístup k psychologickému poradenstvu a podpore (článok 25 dohovoru); zabezpečiť, aby odborníci zapojení do trestného konania mali dostatočné odborné znalosti a absolvovali výcvik zohľadňujúci rodový aspekt (články 49 a 50 dohovoru); štandardizovať postupy koordinovaného posudzovania rizík pre príslušné služby v súvislosti so všetkými formami násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor (článok 51 dohovoru), a zabezpečiť ochranu práv a záujmov obetí v priebehu vyšetrovaní a súdnych konaní (článok 56 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Monaku.
(13)Pokiaľ ide o Čiernu Horu, návrh odporúčania o vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť primerané ľudské a finančné zdroje pre politiky, opatrenia a právne predpisy zamerané na predchádzanie násiliu na ženách a boj proti nemu, ako aj zabezpečiť udržateľné financovanie mimovládnych organizácií (článok 8 dohovoru); zabezpečiť zhromažďovanie a oddelenie údajov všetkými príslušnými zainteresovanými stranami (článok 11 dohovoru); zintenzívniť úsilie o vykonávanie pravidelných preventívnych opatrení, realizovať kampane zvyšujúce povedomie a upozorňovať na zvýšené riziko násilia, ktorému čelia obete prierezovej diskriminácie (článok 12 dohovoru); zvýšiť úsilie o riešenie stereotypov a predsudkov voči ženám v oblasti formálneho vzdelávania, kultúry a médií (článok 14); zabezpečiť výcvik v oblasti násilia na ženách pre všetkých odborníkov, ktorí prichádzajú do kontaktu s obeťami (článok 15 dohovoru); vytvoriť a rozšíriť programy pre páchateľov domáceho násilia a páchateľov sexuálneho násilia (článok 16 dohovoru); zvýšiť úsilie o posilnenie multisektorovej spolupráce (článok 18 dohovoru); zabezpečiť, aby poskytovatelia zdravotnej starostlivosti priorizovali ženy, ktoré sa stali obeťami násilia na ženách a domáceho násilia, a rešpektovali ich súkromie (článok 20 dohovoru); zvýšiť dostupnosť špecializovaných podporných služieb a poradenstva pre obete (článok 22 dohovoru); zriadiť krízové centrá pre obete znásilnenia a/alebo centrá pomoci pre obete sexuálneho násilia v celej krajine s cieľom poskytovať podporu a odkázať obete na psychologickú podporu (článok 25 dohovoru), zabrániť opakovaným výsluchom obetí násilia na ženách (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť, aby sa v prípadoch domáceho násilia systematicky vykonávalo posudzovanie rizík (článok 51 dohovoru); zabezpečiť, aby boli k dispozícii mimoriadne opatrenia a aby sa účinne monitorovali ochranné opatrenia (články 52 a 53 dohovoru), a zabezpečiť účinné využívanie existujúcich ochranných opatrení, ako aj zaviesť ďalšie ochranné opatrenia v súlade s dohovorom (článok 56 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Čiernej Hore.
(14)Pokiaľ ide o Španielsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zapojiť mimovládne organizácie do tvorby politík a do hodnotenia politík a opatrení (článok 7 dohovoru); zabezpečiť, aby boli zhromaždené údaje oddelené (článok 11 dohovoru); učiť deti o ústrednej úlohe súhlasu v sexuálnych vzťahoch (článok 14 dohovoru); zintenzívniť výcvik všetkých príslušných odborníkov, ktorí sa zaoberajú obeťami a páchateľmi násilia na ženách (článok 15 dohovoru); zlepšiť súlad programov pre páchateľov s dohovorom (článok 16 dohovoru), vytvoriť mechanizmy multisektorovej spolupráce (článok 18 dohovoru); zabezpečiť, aby obete sexuálneho násilia mali prístup k podporným službám (článok 25 dohovoru); riešiť faktory, ktoré obetiam bránia v oznamovaní a ktoré vedú k sekundárnej viktimizácii (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť, aby príslušné orgány mali prístup k mimoriadnym opatreniam v súlade s dohovorom, a prijať opatrenia na riadne riešenie porušovania ochranných opatrení (články 52 a 53 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Španielsku.
(15)Pokiaľ ide o Švédsko, návrh odporúčania o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť, aby sa v rámci politík týkajúcich sa násilia na ženách zohľadňovali potreby obetí vystavených prierezovej diskriminácii a zhodnocovali stratégie na prístup k ich vplyvu (článok 7 dohovoru); zabezpečiť udržateľnú úroveň financovania organizácií na ochranu práv žien, ktoré poskytujú špecializované podporné služby (článok 8 dohovoru); zabezpečiť širšie preventívne opatrenia, pokiaľ ide o všetky formy násilia na ženách (článok 12 dohovoru); zabezpečiť, aby sa témy a zásady uvedené v článku 14 dohovoru vyučovali v praxi (článok 14 dohovoru); zaviesť systematický výcvik zameraný na všetky formy násilia, na ktoré sa vzťahuje dohovor, pre príslušných odborníkov, zabezpečiť hodnotenie (článok 15 dohovoru); vypracovať minimálne normy pre programy pre páchateľov v súlade s dohovorom a zabezpečiť hodnotenie (článok 16 dohovoru); prijať mechanizmy koordinácie a spolupráce medzi príslušnými orgánmi (článok 18 dohovoru); zabezpečiť, aby sa obetiam poskytoval prístup k zdravotnej starostlivosti bez diskriminácie (článok 20); zabezpečiť prístup k zariadeniam núdzového bývania pre všetky obete (článok 22 dohovoru); zabezpečiť dostatočný počet krízových centier pre obete znásilnenia a/alebo centier pomoci pre obete sexuálneho násilia v celej krajine (článok 25 dohovoru); prijať opatrenia na podporu oznamovania zo strany žien, ktorým hrozí prierezová diskriminácia (články 49 a 50 dohovoru); zabezpečiť systematické a koordinované posudzovanie rizík pre obete a ich deti (článok 51 dohovoru) a prijať opatrenia na zabezpečenie rýchleho vydávania mimoriadnych opatrení, obmedzujúcich opatrení a ochranných opatrení („príkazov na zákaz kontaktu v spoločnej domácnosti“) s okamžitou účinnosťou a ich účinného monitorovania (články 52 a 53 dohovoru). Keďže odporúčania týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu odporúčania určeného Švédsku.
(16)Pokiaľ ide o San Maríno, návrh záverov o jeho vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu zabezpečiť koordináciu národného koordinačného orgánu s organizáciami občianskej spoločnosti (článok 10 dohovoru); a pravidelne vykonávať prieskumy viktimizácie a podporovať výskumné činnosti (článok 11 dohovoru). Keďže závery týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu záveru určeného San Marínu.
(17)Pokiaľ ide o Slovinsko, návrh záverov o vykonávaní dohovoru obsahuje potrebu poveriť úlohou koordinačného orgánu plne inštitucionalizované subjekty a zabezpečiť potrebné ľudské a finančné zdroje (článok 10 dohovoru); zabezpečiť komplexné zhromažďovanie údajov o všetkých formách násilia podľa dohovoru (článok 11 dohovoru) a prijať opatrenia na podporu oznamovania všetkých foriem násilia na ženách (články 49 a 50 dohovoru). Keďže závery týkajúce sa týchto záležitostí sú v súlade s politikami a cieľmi Únie a nevyvolávajú žiadne obavy v súvislosti s právom Únie, Únia by vo svojej pozícii nemala namietať proti prijatiu záveru určeného Slovinsku,
PRIJALA TOTO ROZHODNUTIE:
Článok 1
Pozíciou, ktorá sa má zaujať v mene Únie na 18. zasadnutí Výboru zmluvných strán zriadeného podľa článku 67 dohovoru, je nevzniesť námietku proti prijatiu týchto aktov:
1.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Albánska [IC-CP(2025)2-prov];
2.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Rakúska [IC-CP(2025)3-prov];
3.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Dánska [IC-CP(2025)4-prov];
4.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Fínska [IC-CP(2025)5-prov];
5.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Monaka [IC-CP(2025)6-prov];
6.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Čiernej Hory [IC-CP(2025)7-prov];
7.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Španielska [IC-CP(2025)8-prov];
8.odporúčania týkajúce sa zlepšenia dôvery poskytovaním podpory, ochrany a spravodlivosti na základe Istanbulského dohovoru zo strany Švédska [IC-CP(2025)9-prov];
9.závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa San Marína, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)10-prov]; a
10.závery o vykonávaní odporúčaní týkajúcich sa Slovinska, ktoré prijal Výbor zmluvných strán [IC-CP(2025)11-prov].
Článok 2
Toto rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom jeho prijatia.
V Bruseli
Za Radu
predseda/predsedníčka